Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 7, 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203581
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8515203581.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava (od 9.8.2017 vymazaný z OR SR), proti povinnému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., o vymoženie 389,49 eur s prísl. o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného

oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45869464, naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava vstupuje spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 692.

II. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Stropkovská
633/3, 089 01 Svidník zo dňa 3.5.2015 doručenú súdu 16.7.2015 o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015, doručeného súdnemu
exekútorovi dňa 31.3.2015 sa začalo exekučné konanie proti povinnému za účelom vymoženia
pohľadávky oprávneného podľa rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2013-902 zo dňa 11.11.2013
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/A, 811

08 Bratislava. Súdny exekútor následne doručil tunajšiemu súdu dňa 16.7.2015 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo
67934/Bzistil,žespoločnosťPROCIVITASs.r.o.bolakudňu9.8.2017vymazanázobchodnéhoregistra,
a to v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom: BENCONT COLLECTION, a.s. IČO: 47967692, so

sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 37 ods. 3 EP ( v znení účinnom do 31.03.2017), proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv
a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútorpovinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou BENCONT
COLLECTION, a.s. súd v zmysle cit. § 37 ods. 3 EP pripustil zmenu na strane oprávneného, keďže súd
aj bez návrhu mal preukázané, že došlo k prechodu práv.

6. Podľa § 44 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

7. V posudzovanom prípade bol ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2013-902 zo dňa 11.11.2013.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2014 a vykonateľnosť dňa 16.1.2014.

Dňa 30.12.2009 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinnou
uzatvorená Zmluva o všadeplatíkarte č. 00885619. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného
rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá v bode 5.7.2. Obchodných podmienok pre
všadeplatíkartu platných v čase uzavretia Zmluvy o všadeplatíkartu účinných k 1.1.2009.

8. Je nepochybné, že oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu č. 00885619 dňa 30.12.2009, predmetom
ktorej bolo vydanie, používanie platobnej karty, vedenie bankového účtu a v rámci ktorej bolo povolené
aj prečerpanie. Pri využití povoleného prečerpania ide o poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa
dlžník zaväzuje vrátiť spolu s úrokom, čiže podľa obsahu ide o zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy

je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Je tiež nepochybné, že
povinná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako
spotrebiteľ, kým právny predchodca oprávneného pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z uvedeného potom vyplýva, že uvedená zmluva
uzavretámedziúčastníkmikonaniamácharakterspotrebiteľskejzmluvyatátomusíspĺňaťajpožiadavky

upravené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

9. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu
aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones

SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

10. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, súd uvádza, že táto nie
je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto
výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudokpodlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

11. Pri skúmaní, či tu ako exekučný titul predložený rozsudok bol vydaný orgánom na to oprávneným,
má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ak exekučným
titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (doložky),

čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť

v zmysle § 44ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t.j.ajto,čibolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie,jelogické,žeexekučnýsúdmusípritomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale
aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn.
6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije

možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu.

12. V posudzovanom prípade podľa článku 3 ods. 6 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované
v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej
len „VOP“). Podľa bodu 5.7.1 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na

rozhodcovskej doložke na riešení prípadných sporov z platobného styku, ktoré medzi nimi vzniknú pri
vykonávaní prevodov, pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov alebo v súvislosti
s nimi, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prejednanie a rozhodnutie
Stálemu rozhodcovskému súdu pri Slovenskej bankovej asociácii, a to podľa Štatútu a Rokovacieho

poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient alebo držiteľ doplnkovej karty, je oprávnený predložiť
tento spor na prejednanie e a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu SBA, a to podľa jeho Štatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.

13. Podľa bodu 5.7.2. VOP, ak Klient, resp. držiteľ doplnkovej karty, najneskôr pri uzavretí zmluvy,
resp. zmluvy o doplnkovej karte nedoručí Banke písomne oznámenie, že návrh rozhodcovskej doložky
uvedenej v bode 5.7.1. neprijíma, má sa za to, že ju prijal.

14. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.2009)
(ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy (doložky) je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom
akosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovalitakútoprávomoc.Vporovnanísostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

19. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka
absolútne neplatná.

20. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje

voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Súd má v danom prípade zato, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako
neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je

skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

21. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o rozhodcovskú
doložku predtlačenú na formulári zmluvy s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky ), ktorým

oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Podľa názoru súdu je však
dojednanierozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskejzmluveneprijateľnoupodmienkou,ktorájezmysle §
53ods.5OZneplatná.Svojnázorsúdopieraoto,žespotrebiteľsavporovnanísdodávateľomnachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným

spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah zmluvy ovplyvniť, nakoľko zmluva, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka bola spísaná na
predtlačenom formulári. Všeobecné obchodné podmienky ako súčasť Zmluvy, mohol spotrebiteľ buď
prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej

štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

22. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská

doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto
je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené

podmienky na vykonanie exekúcie.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na absolútne neplatnom právnom úkone.Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné

Proti II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).