Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121461318
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:6121461318.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: EUROPENZIA s.r.o.,

Račianska 15, 831 02, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 35 899 875, v konaní právne zastúpený:
Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR s.r.o., Bajkalská 31, 821 05, Bratislava - Ružinov, IČO: 36 868
221, proti žalovanému: W-ECOPOWER, s.r.o., Tkáčska 3, Prešov, 080 01, IČO: 47 598 654 v konaní
právne zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom advokátom, Hlavná 111, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4900
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 200 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 200
EUR od 25.08.2021 z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4700 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 5400 EUR od 01.02.2020 do 10.08.2021 zo sumy 4900 EUR od 11.08.2021 do
24.08.2021 zo sumy 4700 EUR od 25.08.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov

konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4900
EUR spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 5400 EUR od 01.02.2020 do 10.08.2021, úrokom z
omeškania8%ročnezosumy4900EURod11.08.2021dozaplatenia,nákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky 40 EUR a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky dodal žalobcovi tovar, ktorý
vyúčtoval faktúrou č. 001/2020. Žalobca tovar riadne žalovanému odovzdal prostredníctvom spoločnosti

SILTRANS SVS s.r.o., ktorá realizovala prepravu tovaru a žalovaný tovar prevzal, cena bola stanovená
dohodou. Žalovaný uhradil len čiastočne dňa 10.08.2021 sumu 500 EUR.

3. Upomínací súd vydal dňa 03.09.2021 platobný rozkaz sp. zn. 17Up/1430/2021.

4. Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor a uviedol, že nárok neuznáva čo do výšky a
dôvodu a uviedol, že žalovaný uhradil ďalšiu časť faktúry v hodnote 200 EUR dňa 24.08.2021. Uviedol,

že žalobca zámerne v návrhu neuviedol, že faktúra bola čiastočne uhradená aj po druhýkrát, aby vyvrátil
to, že žalobca aj žalovaný boli ústne dohodnutí na tom, že túto faktúru bude žalovaný hradiť postupne v
splátkach. Uviedol, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 017/2019 v hodnote 3600 EUR, faktúru č.023/2019 v hodnote 5400 EUR a obe boli, podľa dohody čiastkovo plnené v splátkach vo výške približne
200 EUR. Navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil.

5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril a zobral návrh čiastočne späť ( č. l. 30). Žalobca uviedol, že
návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný už dňa 24.08.2021, to znamená v rovnaký deň, ako
žalovaný čiastočne uhradil faktúru v sume 200 EUR, z toho dôvodu nebolo čiastočné uhradenie faktúry
zohľadnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca túto čiastočnú úhradu nepopiera a preto
uviedol, že berie žalobu v časti o zaplatenie istiny 200 EUR späť. Keďže bol žalovaný s úhradou tejto

sumy v omeškaní od 01.02.2020, aj tak si uplatňuje nárok na úroky z omeškania z tejto sumy až do dňa
ich úhrady. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný účelovo uviedol, že malo dôjsť k ústnej dohode o
uhradenie faktúry v splátkach. Poukázal na to, že žalovaný do 16.03.2022 uhradil iba 2 splátky, pričom
ich uhradil viac ako po roku a pol omeškania na základe výzvy žalobcu.

6. Poukázal na to, že pokiaľ by aj ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným existovala, ak by žalovaný

v mesačných intervaloch splácal sumu 200 EUR, istina by už v celosti bola uhradená. Uviedol, že ide
iba o obštrukciu, ktorej účelom je oddialenie úhrady faktúry. Na základe tohto navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 4700 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 5400 EUR od 01.02.2020 do 10.08.2021, zo sumy 4900 EUR od 11.08.2021 od
24.08.2021, zo sumy 4700 EUR od 25.08.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a aby priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Po predložení veci tunajšiemu súdu upomínacím súdom, uznesením podľa § 167 ods. 4 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril

k vyjadreniu žalobcu. Uvedené uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 05.04.2022. Žalovaný sa k
tomuto písomne nevyjadril na to súd vytýčil termín pojednávania, pričom predvolanie bolo doručené
žalobcovi dňa 09.05.2022 a žalovanému dňa 11.05.2022.

8. Žalovaný sa k nemu nevyjadril.

9. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktoré bolo žalobcovi, prostredníctvom právneho zástupcu doručené
dňa 09.05.2022, a žalovanému dňa 11.05.2022.

10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, strany sporu iné

prostriedky procesného ju do procesnej obrany nerealizovali.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a to objednávkou zo
dňa 12.07.2019, v zmysle ktorej je označený žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako adresát. Išlo o
objednávku oceľovej konštrukcie v rôznych množstvách a rozmeroch v celkovej sume bez DPH 15

315,90 EUR s DPH v sume 18 379,83 EUR, objednávka je opatrená pečiatkou žalovaného a podpisom
konateľa.

12. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie faktúrou č. 001/2020 vystavenú dodávateľom - žalobcom
určenú odberateľovi - žalovanému, ktorou bolo fakturované na základe objednávky tovar konštrukcia

triedy s 235 15.000Kg odber materiálu v Prešove vo firme TGM s.r.o. zrealizovaný špedičnou firmou
SILTRANS SVS s.r.o. v celkovej úhrade 5400 EUR spolu s DPH.

13. Ďalej žalobca predložil faktúru dodávateľa spoločnosti SILTRANS SVS s.r.o. určenú pre zákazníka
- žalovaného ako odberateľa č. OF20190130 s dátumom dodania dňa 29.04.2019, ktorou bola

fakturovaná preprava na trase Prešov - Červenica k úhrade 180 EUR.

14. Z detailu platby v sume 500 EUR informatívneho výpisu z účtu Československej obchodnej banky
a.s., súd mal preukázané, že bola dňa 10.08.2021 prijatá suma 500 EUR k účtu SKXX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, z protiúčtu SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

15. Ďalej súd vo veci vykonal dokazovanie poslednou výzvou na zaplatenie a kópiami podacích hárkov
zo dňa 30.07.2021.16. Ďalej súd vykonal dokazovanie výpismi z účtu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s.
ktoré boli predložené spolu s úkonom zo strany žalovaného, v zmysle ktorých je uvedená platba dňa
24.08.2021 vo výške 200 EUR, kde je uvedený prijímateľ platby žalobca.

17. Na pojednávaní konanom dňa 20.09.2022 zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na odpor
proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a čo do výšky. Súčasne
uviedol, že zo strany žalobcu nie je preukázané uskutočnenie plnenia. Poukázal na to, že vo faktúre je
uvedené, že je fakturované na základe objednávky zo dňa 12.04.2019, kde nie je uvedená špecifikácia

tovaru oproti faktúre. Poukázal na to, že vo faktúre je uvedená len konštrukcia triedy S235 hmotnosti
15.000 kg v objednávka však nič také uvedené nie je, v danom prípade namietal teda, že nie je zrejmé,
či táto objednávka súvisí s faktúrou.

18. Konateľ žalobcu vo veci uviedol, že spoločnosť žalovaného si objednala objednávkou zo dňa
12.04.2019 dodanie tovaru, pričom objednávka znela na oceľovú konštrukciu, kde išlo o 6 rôznych

segmentov v jednotlivých počtoch ako je uvedené v objednávke. Uviedol, že spoločnosť žalobcu, sa
obrátila na spoločnosť TGM, s.r.o., ktorá má sídlo v Prešove a následne tento tovar mala spoločnosť
TGM s.r.o. na sklade. Tento tovar nadobudla spoločnosť žalobcu a preto objednávka prepravy bola
realizovaná z Prešova do Červenice, ako to preukazuje faktúra spoločnosti SILTRANS s.r.o. Uviedol, že
išlo o 4 prepravy a 4 dodacie listy a každá dodávka bola fakturovaná samostatnou faktúrou teda nešlo

len o jedinú faktúru, ktorá je predmetom sporu.

19. Uviedol, že išlo o tovar nadrozmerný a bol teda prepravovaný niekoľkými prepravami. Následne
uviedol, že boli realizované 4 faktúry, pričom z poslednej 4 faktúry zostalo uhradených len 700 EUR a
zostávajúcich 4900 EUR uhradených nebolo až po podaní žaloby bola realizovaná úhrada 200 EUR.

Pokiaľ ide o možnosť uhradiť dlh v splátkach uviedol, že spoločnosť žalovaného o to žiadala, pričom
následnebolasuma200EURšpekulatívneajvyužitá,avšakkžiadnejdohodeosplátkachnikdynedošlo.

20. Súd vo veci doplnil dokazovanie ďalšími listín listinnými dôkazmi a to dodacím listom - preberací
protokol (č.l. 51) I. 19 zo dňa 01.04.2019, ktorú vystavil dodávateľ spoločnosť TGM s.r.o. ako

objednávateľovi žalobcovi predmetom bolo 6 segmentov s tým, že predmetný preberací protokol je
opatrený podpismi a pečiatkami oboch spoločností teda žalobcu a dodávateľa - TGM s.r.o.

21. Súd doplnil dokazovanie faktúrou č. 023/2019 vyhotovenou žalobcom ako dodávateľom
žalovanémuakoodberateľovisdátumomdodaniaslužby05.09.2019adátumomsplatnosti24.09.2019v

zmysle, ktorej bolo rovnako uvedené, že je fakturované na základe objednávky tovar - konštrukcia triedy
S235, 15.000 kg s poznámkou odber materiálu v Prešove vo firme TGM s.r.o. Realizovaný špedičnou
firmou SILTRANS SVS s.r.o., ŠPZ:G. Prešov - Červenica znejúca na sumu 5400 EUR. Faktúrou č.
017/2019 vystavenou a žalobcom ako dodávateľom a žalovanému ako odberateľovi s dátumom dodania
služby 26.07.2019 a splatnosťou 11.08.2019, ktorá znela, že je fakturované na základe objednávky prvá

časť tovaru rozdelená na 3 časti triedy S235 - 10000 kg, s rovnakým miestom odberu tovaru v celkovej
výške 3600 EUR. Súd ďalej vykonal dokazovanie faktúrou č. 016/2019 s uvedeným dátumom dodania
služby 25.07.2019 s dátumom splatnosti 10.08.2019 s tým, že bol fakturovaný tovar ocel triedy S235
- 11.053 kg 3979,08 EUR.

22. Žalobca ďalej preukazoval dodávky tohto objednaného tovaru faktúrami, ktoré vystavila spoločnosť
SILTRANS SVS s.r.o. žalovanému za jednotlivé dopravy realizované dňa 11.04.2019, 15.04.2019,
16.04.2019, kde bola preprava vykonaná 2 krát a 29.04.2019.

23. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „Obchodného

zákonníka“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

24. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia

sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.25. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené

v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

26. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

27. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

28. Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať

dodaný tovar v súlade so zmluvou.

29.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

30. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj
právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

31. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

32. Podľa ust. § 340 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí
zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie
požiadal.

33. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

34. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

35. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

37.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

38. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

39. Žalobca podaním zo dňa 16.03.2022 zobral žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu sumy 200 EUR
s poukazom na to, že dňa 24.08.2021 uhradil čiastočne uplatňovanú pohľadávku, pričom úhrada bola
realizovaná v rovnaký deň ako bol podaný návrh na vydanie platobného rozkazu teda žalobca v danommomente nemal o tejto čiastočnej úhrade vedomosť. Čiastočnú úhradu však nepoprel a z toho dôvodu
zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny späť., keďže však žalovaný bol s úhradou tejto sumy v omeškaní
od 01.02.2020 uviedol, že si naďalej uplatňuje nárok na úroky z omeškania z tejto sumy až do dňa ich

úhrady.

40. Vzhľadom na procesný úkon žalobcu čo sa týka čiastočne ho späťvzatia žaloby súd vo výroku I.
tohto rozsudku konanie v tejto časti zastavil.

41. Čo sa týka zostávajúcej časti súd zo vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych
predpisov dospel k tomuto právnemu záveru:

42. V prvom rade poukazuje na to, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy,
ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany
sporu.Procesdokazovaniajetedavnovejprávnejúpravevybudovanývýlučnenaprincípeprejednacom,

princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu
a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie
dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej
logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o
prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne

uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne
plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1
CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom naust.§151 a §153 CSP. V kontradiktórnom
procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

43. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom

v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

44. Súd predovšetkým poukazuje na odpor žalovaného, ktorý odôvodnil tým, že síce nárok neuznáva čo
do dôvodu a výšky avšak bližšie to nešpecifikoval, súčasne pritom uviedol, že uhradil dňa 10.08.2021
čiastočne v sume 100 EUR uplatnený nárok a dňa 24.08.2021 ďalšiu sumu vo výške 200 EUR. K týmto
svojim tvrdeniam neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany. Následne žalovaný zostal pasívny.

45. Nové námietky a argumenty začal žalovaný uvádzať, až na pojednávaní prostredníctvom právneho
zástupcu, k tomu súd uvádza, že účelom koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany sporu
zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi; prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany v zásade nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr ak by konala starostlivo

a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zásade platí, že nie je prípustné, aby strana
sporu predkladala ďalšie prostriedky procesného úkonu alebo procesnej obrany až na pojednávaní,
čo by znamenalo zmarenie už nariadeného a prebiehajúceho pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie
pojednávanie vo veci. Tomto smere súd poukazuje na to, že žalovaného vyzval uznesením v zmysle
ustanovenia § 167 ods. 4 CSP, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti označil

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súčasne bol poučený, že na neskôr predložené a označené
dôkazy a skutočnosti súd nemusí prihliadať túto výzvu si žalovaný prevzal dňa 05.04.2022, súčasne
s výzvou bolo žalovanému doručené poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, v ,
ktorom zvlášť žalovaný bol poučený o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
a koncentrácii konania v súdom uloženej lehote desiatich dní, na túto výzvu nereagoval.

46. Žalobca v priebehu konania preukázal listinnými dôkazmi, že žalovanému skutočne dodal tovar
v sume 5.400 EUR, že žalovaný uvedený tovar v takejto cene aj prevzal a že medzi nimi došlo k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorou by bola zároveň uzatvorená aj dohoda o cene predmetného tovaru.47. Súd v danej právnej veci, však poukazuje najmä na to, že zákon v § 323 ods. 2 s odkazom na
§ 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka pripúšťa výnimku z výslovného formálneho uznania záväzku

(písomné vyhlásenie dlžníka) a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle (napr.
konaním) za predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má
účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
dlhu (§ 407 ods. 3 Obch. zák.). Pri čiastočnom plnení je preto namieste aj obozretnosť dlžníka. Ak
nechce, aby spôsobil čiastočným plnením uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne

vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci by to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude
mať účinky uznania zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len
časť plnenia, hoci mal poskytnúť celé plnenie.

48. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade čiastočným plnením a nasledovným plnením zo
strany žalovaného ako dlžníka došlo k uznaniu dlhu. To, že žalovaný realizoval čiastočné plnenia sporné

nebolo.

49. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie
vlády“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky

platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho pol roka
omeškania.Namiestoúrokovzomeškaniapodľasadzbyurčenejpodľaodseku1môževeriteľpožadovať
úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov

z omeškania platí počas celej doby omeškania.

50. Keďže žalobou uplatnený nárok voči žalovanému bol plne dôvodný čo do nároku vyplývajúceho z
faktúry žalobcu č. 001/2020 zo dňa 20.01.2020 s dátumom splatnosti dňa 31.01.2020, súd ako dôvodný
posúdil aj nároku na úrok z omeškania a na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 citovaného nariadenia vlády.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania vychádza zo záveru, že
žalobca bol v celom rozsahu čo do uplatnenej istiny úspešný a preto mu nárok na náhradu trov konania
patrí v rozsahu 100 %, žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania aj čo sa týka v zastavenej časti
konania, nakoľko žalovaný uhradil čiastočne pohľadávku až v momente kedy bol návrh dôvodne podaný,
procesne teda zavinil zastavenia konania ( v časti 200 EUR s prísl.) preto súd priznal aj v tejto časti

náhradu trov protistrane.

52. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

53. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262
CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.