Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203212
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1419203212.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: Y. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. XX, Z., zast.: KADUC & PARTNERS s. r. o., IČO: 50 290 762, so sídlom Trojičné
námestie 4, Trnava, proti žalovanej: W.. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Z. zast.: JUDr. Dušan
Pálka, advokát, so sídlom Polianky 5, Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú písomne

sa ospravedlniť žalobcovi za to, že neuviedla všetky podstatné skutočnosti o jeho osobe a prípade v
trestnom konaní v roku 2014, v dôsledku čoho bola jej výpoveď vyhodnotená v neprospech žalobcu,
ktorý bol následne odsúdený. Zároveň žiadal, aby súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie 10.000,- eur
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v rámci vyšetrovania a súdneho
konaniavedenéhovočižalobcovipretýranieblízkejazverenejosobypôsobilažalovanáakopracovníčka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde vystupovala ako opatrovník maloletej poškodenej. Žalovaná
počas trestného stíhania žalobcu uvádzala určité skutočnosti, a následne, po odsúdení žalobcu uviedla

zvyšné skutočnosti, ktoré boli podstatné a bolo ich možné vyhodnotiť v prospech žalobcu. Porovnaním
skutočností,ktoréžalovanáuviedlavovzťahukžalobcovivrámcisúdnehokonania(zápisnicaovýsluchu
žalovanej ako svedka - poškodeného zo dňa 21.07.2014 ) so skutočnosťami, ktoré uviedla na svoju
obranu po podaní trestného oznámenia (zápisnica o výsluchu zo dňa 25.08.2016) je možné zistiť, že
žalovaná mala dostatočné vedomosti o skutočnostiach v prospech žalobcu, avšak tieto skutočnosti
vedome zamlčala v trestnom konaní vednom voči žalobcovi. Žalobca bol v trestnom konaní odsúdený
na trest odňatia slobody o výmere 10 rokov. Už len vizuálnym porovnaním oboch výpovedí je možné

vidieť diametrálny rozdiel vo výpovedi žalovanej, ktorá počas trestného konania voči žalobcovi uvádzala
skutočnosti vytrhnuté z kontextu tak, že žalobca vyznel horšie. Následne, keď bol žalobca odsúdený
a bránil sa voči žalovanej trestným oznámením, žalovaná uviedla úplné skutočnosti o osobe žalobcu,
z ktorých je na prvý pohľad viditeľné, že žalobca po páde maloletej poškodenej konzultoval situáciu
s lekármi a okrem tohto incidentu fakticky neboli žiadne problémy ani náznaky násilia na maloletej.
Tieto skutočnosti však žalovaná v priebehu trestného konania vedome neuviedla. Žalobca uviedol, že
keby žalovaná uviedla už v rámci vyšetrovania a súdneho konania všetky skutočnosti, tak ako ich

uviedla dodatočne po jeho odsúdení v roku 2016 až v rámci vybavovania trestného oznámenia voči
jej osobe, nie je vylúčené, že v rámci súdneho konania by boli vykonané ďalšie úkony a bolo by
vydané iné rozhodnutie než odsúdenie žalobcu a jeho obmedzenie na osobnej slobode. Žalobca sa o
týchto rozporných skutočnostiach vo výpovediach žalovanej dozvedel až dňa 28.09.2016, kedy mu bolodoručené uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia. Takýmto vedomým neuvedením podstatných
informácií a skutočností o osobe žalobcu žalovaná poškodila žalobcu na jeho osobnostných právach,
čím došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Okrem toho, následkom súdneho konania

a aj vedome neúplných informácií poskytnutých v súdnom konaní od žalovanej bol žalobca odsúdený.

2. Žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu, že nemuselo prísť teoreticky k jeho odsúdeniu, keby zo
strany žalovanej neprišlo k zamlčaniu podstatných a dôležitých informácií je zavádzajúce. Žalovaná
nezamlčala žiadne podstatné a dôležité informácie, ktoré by mohli žalobcu zbaviť jeho viny, resp. viesť

k jeho oslobodeniu spod obžaloby. Žalobca nebol odsúdený na základe výpovede žalovanej, ale na
základe celého radu dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci trestného konania, i na základe jeho vlastného
priznania. Žalovaná ako zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny si riadne plnila svoje
povinnosti a hájila záujmy maloletej O.. Dôkazom toho je aj uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí
trestného oznámenia, z ktorého vyplýva, že konanie podozrivej žalovanej, bolo v súlade s jej výkonom
opatrovateľských práv voči maloletej O. M.. Žalobca nešpecifikuje, do akých jeho osobnostných práv

zasiahla žalovaná. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka chráni život a zdravie, občiansku česť a
ľudskúdôstojnosť,súkromie,menoaprejavyosobnejpovahy.Akžalobcatvrdí,žeprivýpovedižalovanej
prišlo k zamlčaniu podstatných a dôležitých informácií v trestnom konaní, potom logicky nemohlo prísť k
zásahu do jeho osobnostných práv, pretože túto problematiku rieši úplne iné odvetvie práva a úplne iné
právne inštrumentárium, než zvolil žalobca. Napriek tomu žalobca žiada od žalovanej ospravedlnenie a

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur, ktoré môže súd priznať iba zo zákonného dôvodu,
že „bola v značnej miere znížená jeho (žalobcova) dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti“ ( § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Ďalej uviedla, že nároky žalobcu sú premlčané. Námietka premlčania, ktorú
vzniesla nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože v rozpore s dobrými mravmi je samotný
návrh žalobcu, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby na trest odňatia

slobody vo výmere 10 rokov. Žalobca sa domáha ochrany svojich osobnostných práv, hoci sám surovo
zasiahol do osobnostných práv 3 ročnej O.. Žalobca nijako nepreukázal, v čom konkrétne žalovaná
znížila jeho osobnú, pracovnú, či spoločenskú prestíž. Bol usvedčený a odsúdený na základe celého
radu dôkazov - záznamov z pohovorov, lekárskych správ, oznámení, správ od lekárky, z materskej školy
apodobne.Navyšedňa05.12.2019zamietolOkresnýsúdBratislavaIInávrhžalobcanaobnovukonania

(3Nt/4/2019), v ktorom žalobca predložil súdu totožné argumenty, ako v tejto veci.

3. V ďalšom vyjadrení žalobca uviedol, že predmetom súdneho konania je najmä ochrana osobnosti
žalobcu, kde žalovaná v trestnom konaní žalobcu uvádzala nepresné informácie o žalobcovi, čím bola
v konečnom dôsledku znížená dôstojnosť žalobcu. Samotná žalovaná fakticky potvrdila, že nemala

podozrenie o páchaní trestného činu žalobcom. Vyplýva to z celej citácie uvedenej žalovanou. Žalovaná
pred vyšetrovateľom uviedla:,,...mala za to, že pôvod uvedených zranení skutočne pochádza z pádu zo
schodov, čo podľa vyjadrenia t. č. potvrdil aj otčim maloletej p. M....";,,... uvedenú skutočnosť potvrdila
matka maloletej, ako jej najbližšia osoba vo vzťahu rodič...",,... opätovne kontaktovala MŠ, ako si aj
vyžiadala lekársku správu od detskej lekárky maloletej, W.. T. W., z ktorej nevyplynuli žiadne pochybnosti

ohľadne starostlivosti o dieťa..."...avšak na základe už vyššie opísaných úkonoch mala za to, že uvedené
domnienky o možnom spáchaní trestného činu neboli preukázané." Žalovaná totiž v trestnom konaní
voči žalobcovi neuvádzala tieto informácie tak, ako je citované vyššie, ale uvádzala skutočnosti tak,
že žalobca vyznel ako osoba, ktorá týrala dieťa. Nakoľko žalovaná rozporuje, že žalobcovi nebolo
jej výpoveďou zasiahnuté do jeho osobných práv, žalovaný zdôrazňuje, že rozdielnymi a nepresnými

výpoveďami bol žalobca dotknutý predovšetkým na svojej občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. Vo vzťahu
k nemajetkovej ujme žalovaná uvádza, že súd môže priznať náhradu nemajetkovej ujmy len v prípade,
ak je v značnej miere znížená žalobcova dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti. Žalobca je toho názoru,
že byť poznačený značkou „trýzniteľa" dieťaťa dostatočne znižuje jeho dôstojnosť ako aj vážnosť v
spoločnosti. K námietke premlčania žalobca uviedol, že na premlčanie sa nemusí prihliadať v prípade, ak

je to v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde je
jeho prístup k informáciám značne obmedzený v porovnaní s osobou „na slobode". Ako žalobca uvádzal
aj v žalobe, o výpovedi žalovanej a o jej zamlčaní informácii sa dozvedel až 28.9.2016, kedy mu bolo
doručené uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia. Do doručenia uznesenia o odmietnutí trestného
oznámenia žalobca nemal objektívne žiadnu možnosť dozvedieť sa o porušení jeho práva na ochranu

osobnosti, preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby sa premlčacia lehota počítala od okamihu
výpovede žalovanej a nie od okamihu, kedy sa žalobca o porušení objektívne mohol dozvedieť. Žalobca
ďalej uviedol, že žalovaná nepreukázala, že v trestnom konaní nezamlčala žiadne podstatné informácie
a skutočnosti. Poukázal na to, že žalovaná bola stranou v trestnom konaní, a nie iba nejaký svedok. Jepreto nepochopiteľné, prečo uviedla všetky skutočnosti (o negatívnom výsledku zo zisťovania o páchaní
násilia na maloletej O.) až v čase, keď jej samotnej hrozilo trestné stíhanie. Uviedol, že do občianskej cti
fyzickej osoby je možné neoprávnene zasiahnuť najmä verejným prednesením difamujúcich skutkových

tvrdení, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. Zverejnenie
(vedomé alebo nevedomé) nepravdivých informácií o fyzickej osobe je potrebné vždy posudzovať ako
neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, a to aj v prípade, že príslušná informácia nebude mať
vyslovene difamačný charakter. Podstatné je to, že takto je o konkrétnej osobe vyslovená nepravda,
na základe ktorej môžu tretie osoby túto fyzickú osobu skreslene posudzovať. Keďže od roku 2014 je

na konaní prítomná aj jeho družka, s ktorou má dve deti, týmto je zdôvodnený zásah do osobnostných
práv žalobcu.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného (žalovanej) zo dňa 21.07.2014 o 09:10 hod. (č.l. 8 -

11 spisu) vyplýva, že uznesením zo dňa 14.05.2014 bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
ustanovený ako opatrovník maloletej O. M., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná bola splnomocnená poverením
zo dňa 24.02.2014. Ako úrad sú stále kolíznym opatrovníkom maloletej vo veci rozvodu manželstva
obvinenej M. a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. K skutkom
sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že rodinu majú v evidencii od 01.02.2013. Otec poškodenej osobne aj

písomne oznámil úradu, že mu matka poškodenej bráni v kontakte a nedodržiava rozhodnutie súdu.
Dňa 12.02.2014 bola vyžiadaná z MŠ W. XX správa o maloletej, hodnotenie starostlivosti matky. Dňa
20.03.2014úradudošlaodpoveďnadožiadaniezMŠ ,kdezosprávyvyplýva,žespozorovaliumaloletej
zmeny správania ako aj podliatiny v oblasti tváre, na nohách a rukách, na hrudníku zároveň v prílohe
zaslali vyjadrenie žalobcu, ktorý tvrdil, že maloletá spadla pred obytným domom zo schodov. Úrad sa

skontaktoval dňa 28.03.2014 telefonicky s pani riaditeľkou, či maloletá chodí do škôlky, či nespozorovali
užajvminulostiznámkynásilia,akoajodvtedy,p.riaditeľkauviedla,žeoddňa24.03.2014opäťnastúpila
mal. do MŠ, kde ju naďalej vodí matkin priateľ - žalobca. Požiadali riaditeľku, aby zvýšili pozornosť, čo
sa týka maloletej a v prípade potreby ich kontaktovali. Dňa 01.04.2014 dožiadaním požiadali detskú
lekárku W.. T. W. o hodnotenie úrovne starostlivosti matky o dieťa a uviedli jej, že z MŠ obdržali správu,

že maloletá mala po tele podliatiny, pričom malo ísť o pád dieťaťa zo schodov. Zároveň dňa 02.04.2014
predvolalimatkunaúrad,kdesadotazovalinaskutočnosti,ktoréuviedlaMŠ,matkabolariadnevypočutá
k úrazu dieťaťa a uviedla, že maloletá dňa 09.02.2014 spadla na kolobežke zo schodov, ktoré majú
pri vchode do bytovky, uviedla, že keď otvárala dvere, zamotal sa jej tam pes, ktorého išli venčiť. Dňa
29.04.2014 polícia kontaktovala úrad, a všetky tieto správy, uznesenia, záznamy zo šetrení, z pohovorov

na úrade boli predložené polícii. Uviedla, že to je všetko, čo chce k veci uviesť, že vypovedala pravdu
a vedome nič nezamlčala.

4.2. Z 1. a 3. strany zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.02.2015 o 09:00 hod. (č.l. 12 -13 spisu)
vyplýva, že na pojednávaní sa zúčastnila žalovaná ako opatrovník mal. za ÚPSVaR. Nie je zrejmé, či

na 3. strane predloženej zápisnice je výsluch žalovanej (druhá strana chýba).

4.3. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 22.09.2016 (č.l.
14 - 18 spisu) vyplýva, že vyšetrovateľ odmietol vec podozrenia žalovanej z prečinu neoznámenia
trestného činu, a tiež z prečinu neprekazenia trestného činu, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného

stíhania. Dňa 25.08.2016 bola na zápisnicu o výsluchu osoby vypočutá žalovaná, ktorej opatrovníctvo
voči maloletej O. M.. bolo ustanovené súdom a spisový materiál pridelený v zmysle agendy úradu
z dôvodu rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej O. M.. V
rámci konania o rozvod medzi rodičmi maloletej O. M.. si vyžiadala správu z MŠ na adrese W. XX, Z.,
ohľadne starostlivosti matky o dieťa. Dňa 20.03.2014 prišla z MŠ správa z ktorej vyplynulo, že dieťa

prišlo dňa 13.02.2014 do materskej škôlky s viacerými odreninami a súčasťou tohto listu bola príloha,
z ktorej vyplynulo, že dieťa spadlo zo schodov, čo osobne uviedol p. M. a pred triednou učiteľkou
MŠ aj vlastnoručne podpísal. Ďalej uviedla, že na základe uvedených skutočností sa dňa 28.03.2014
telefonickv skontaktovala s p. L., riaditeľkou MŠ, ktorá uviedla, že dieťa od pondelka 24.03.2014
nastúpilo do MŠ, a že je v poriadku a v prípade akýchkoľvek pochybností zanedbania starostlivosti zo

strany matky a jej priateľa p. M., aby ihneď kontaktovali ÚPSVaR. Na základe informácií o zraneniach
maloletej, ktoré vyplynuli zo správy z MŠ bola predvolaná matka maloletej O. M.. na ÚPSVaR, ktorá
potvrdila, že maloletá skutočne spadla zo schodov a tvrdila niečo v zmysle, že u lekára neboli, avšak
telefonicky sa s ním spojili. Následne bola vyžiadaná aj písomná správa od detskej lekárky maloletejO. M.., z ktorej vyplynulo, že o dieťa je dobré postarané a v správe neboli uvedené žiadne známky
násilia páchanej na maloletej O. M.. Ďalej uviedla, že po zaslaní správy z MŠ políciu nekontaktovala
z dôvodu, že z prípisu uvedenej správy vyplynulo, že k zraneniam maloletej došlo pádom zo schodov,

čo potvrdil otčim p. M. svojím podpisom, ako aj následne matka na ÚPSVaR, následne z vyžiadanej
lekárskej správy nevyplynuli žiadne pochybnosti ohľadne starostlivosti o dieťa a ani z ďalších šetrení
v MS u p. riaditeľky nevyplynuli žiadne ďalšie pochybnosti. Na základe žiadosti ÚPSVaR bola dňa
20.03.2014 z MŠ W. XX, Z. zaslaná správa s hodnotením starostlivosti o maloletú O. M.. na ÚPSVaR
z ktorej vyplynulo, že maloletá nastúpila do MŠ dňa 02.09.2013 v dobrom zdravotnom stave, a že sa

adaptovala úspešne ku spokojnosti samotnej O. M.. ako aj pedagogických pracovníkov. Počas mesiacov
september až november vodila a vyzdvihovala maloletú jej stará mama a občas mama, pričom maloletá
bola vždy čistá, opatrená a psychicky vyrovnaná, avšak neskôr navštevovala zariadenie sporadicky a jej
prejavy správania sa zmenili z plaču do agresivity, vyhýbala sa spoločným aktivitám, vyhľadávala oporu
v pedagogických pracovníčkach a dožadovala sa svojej starej mamy, pričom do zariadenia ju striedavo
vodili matka a jej priateľ p. M., počas týchto dní bolo u maloletej spozorované množstvo odrenín (malé

podliatiny) v oblasti tváre, rúk a nôh, pričom na výzvu pedagogických pracovníčiek, matka, ako aj jej
priateľ uviedli, že: „to sa stáva". Dňa 13.02.2014 priviedol maloletú O. do MŠ p. M., pričom dieťa malo
rozsiahle podliatiny v oblasti tváre, na nohách a menšie na hrudníku, pričom na výzvu triednej učiteľky
p. M. uviedol, že maloletá spadla zo schodov, ale lekárske potvrdenie nemá, lebo na ošetrení neboli.
Uvedené skutočnosti vlastnoručne podpísal, pričom kópia bola založená do spisu. Dňa 28.03.2014 sa na

základe správy z MŠ žalovaná telefonicky spojila s p. riaditeľkou MŠ, p. L., ktorá jej uviedla, že maloletá
od pondelka 24.03.2014 opäť nastúpila do materskej školy, kde chodí riadne a včas celý týždeň, pričom
ju vodí žalobca, a že nespozorovali v minulosti ani t. č. známky násilia na maloletej O. M.., iba vtedy
modriny, čo podľa vyjadrenia žalobcu dieťa spadlo zo schodov, pričom na otázku žalovanej, čo maloletá
hovorila v MŠ, keď mala modriny, p. riaditeľka uviedla, že všetkým spontánne hovorila, že spadla zo

schodov.

Dňa 02.04.2014 sa dostavila matka maloletej O. M.. na ÚPSVaR po predchádzajúcom
telefonickom predvolaní žalovanej, kde bola matka maloletej vypočutá k úrazu, ktorý opísala riaditeľka
MŠ, pričom uviedla, že maloletá v nedeľu dňa 09.02.2014 spadla na kolobežke zo schodov, ktoré

majú pri vchode do bytovky, keď ona otvárala dvere a motal sa tam aj ich pes. Ďalej uviedla, že sa
veľmi poudierala a z toho dôvodu jej priateľ (oznamovateľ žalobca) ihneď zavolal do nemocnice na N.
známemu lekárovi, že čo majú robiť, pričom mu podrobne opísal, že čo vidia u maloletej a ten zhodnotil,
že netreba chodiť do nemocnice, nešlo o zlomeninu ani krvácanie. Ďalej uviedla, že hneď v pondelok
celú situáciu oznámila matka maloletej telefonicky do MŠ s tým, že maloletá nepríde v pondelok a utorok

do škôlky, nakoľko spadla. Taktiež sa telefonicky informovala u W.. W., či je potrebné nejaké vyšetrenie
dieťaťa,pričomtájejúdajnepovedala,žepokiaľjemaloletápokojnáanemážiadnepríznaky,taknemusí.
Ďalej uviedla, že nikdy sa nič podobné nestalo, pričom minulý týždeň chodila maloletá riadne do škôlky a
predtým nechodila z dôvodu, že jej priateľ žalobca máva pomerne často u seba svoje dve maloleté deti
- dvojičky, pričom sú vekovo podobné s maloletou O., ktorá ich pozná, a s ktorou sa spoločne hrávajú.

Dňa 25.08.2016 uvedené skutočnosti zo dňa 28.03.2014 boli overené u p. R. L., riaditeľky MŠ, ktorú
navštevovala maloletá O. M.., o čom je vyhotovený aj úradný záznam.

4.4. Žalobca vo svojej výpovedi (č.l. 150 - 151 spisu) uviedol, že žaloba je podaná z dôvodu konania
žalovanej a následkov spôsobených v čase pred odsúdením žalobcu, tj. v období od 28.04.2014 -

23.06.2015, kedy platila prezumpcia neviny. Žalovaná v trestnom konaní neuviedla skutočnosti, ktoré
uviedla v konaní vo veci trestného stíhania voči jej osobe v znení, tak ako je uvedené v 2 a 3 bode žaloby.
Bolo mu zasiahnuté do jeho osobnej cti, pretože možno by to bolo inak, keby žalovaná vypovedala
to isté čo v konaní voči nej. Na pojednávanie chodila jeho rodina a známi, a na základe toho ako
vypovedala žalovaná to vrhalo zlé svetlo na žalobcu. Na otázku PZ žalovaného, či žalobca uviedol

rovnaké skutočnosti v návrhu na obnovu konania ako sú podstatou tejto žaloby, tzn. neuvedenie
niektorých skutočností žalovanou v konaní vedenom voči žalobcovi, žalobca uviedol, že áno. Na otázku
PZ žalovaného, prečo nerešpektuje rozhodnutie súdu o návrhu na obnovu konania z ktorého vyplýva,
že žalobca nebol odsúdený na základe výpovede žalovanej, ale na základe radu iných dôkazov, žalobca
uviedol, že nemôže rešpektovať také rozhodnutie, keďže sudca sa nezaoberal samotným inštitútom

obnovy, či sú alebo nie sú tu skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať povolenie obnovy konania.

4.5. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 1T/151/2014 - 727 zo dňa 09.04.2015
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/58/2015 zo dňa 23.06.2015 uznaný zavinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, pričom z odôvodnenia vyplýva, že vina žalobcu bola
dôkazmi bezpečne preukázaná, obžalovaný sám priznal svoje protiprávne konanie voči maloletej. Za
najmarkantnejší dôkaz súd označil znalecký posudok B.. W.. V. Y., H.., z ktorého vyplynulo, že konanie

žalobcu, voči ktorému sa maloletá nemohla absolútne brániť, jej spôsobovalo mučivé útrapy.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

5.2. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

5.3. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

5.4. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom
ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom
uloženú sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti
fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere
a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Za neoprávnený zásah

nemožnopovažovaťzásahzaexistencieokolnostívylučujúcichprotiprávnosť,akojenapríkladajplnenie
povinnosti.

7. V prejednávanom prípade žalovaná vo svojej výpovedi v trestnom konaní dňa 21.07.2014 neuviedla
presne to isté, čo v jej ďalšej výpovedi pri vyšetrovaní trestného oznámenia dňa 25.08.2016, avšak o

žalobcovi žiadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenia neuviedla. V trestnom konaní vedenom
voči žalobcovi si žalovaná plnila svoje povinnosti vyplývajúce jej z pozície opatrovníčky maloletej
poškodenej, do ktorej bola ustanovená súdom pre prebiehajúce konanie o rozvod rodičov maloletej.
Žalovanávosvojejvýpovediuviedlafakty(zistenia),oktorýchsadozvedelapriplnenísvojichpracovných
úloh, a tieto podložila správami, záznamami zo šetrení a z pohovorov na úrade. Zároveň pri výsluchu

uviedla, že sa k skutku vyjadriť nevie. Žalovaná pri oboch výsluchoch rovnako uvádzala, že z odpovede
na dožiadanie úradu dňa 20.03.2014 došla z MŠ odpoveď, že u maloletej O. boli spozorované na tele
podliatiny v oblasti tváre, na nohách, rukách, aj v oblasti hrudníka, pričom tiež uviedla, že žalobca a
matka maloletej tvrdili, že spadla pred obytným domom zo schodov. S ohľadom na všetky okolnosti
prípadu, keď žalobca bol v čase výsluchu žalovanej väzobne stíhaný za zločin týrania blízkej a zverenej

osoby, neskôr bol za tento čin aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov,
nie je možné z uvedenej výpovede žalovanej (hoc aj podľa žalobcu v porovnaní s inou výpoveďou
neúplnej) vyvodiť objektívnu spôsobilosť zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, najmä keď si
žalovaná plnila pri výsluchu svoje pracovné povinnosti opatrovníka maloletej. O tom, že jeho preukázané
konanie bolo súdom posúdené ako týranie maloletej O. nebolo dôsledkom výpovede žalovanej, ale

výsledkom rozsiahleho dokazovania v trestnom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu o vine a treste
žalobcu vyplýva, že vina žalobcu bola dôkazmi bezpečne preukázaná, obžalovaný sám priznal svoje
protiprávne konanie voči maloletej. Za najmarkantnejší dôkaz súd označil znalecký posudok B.. W.. V.
Y., H.., z ktorého vyplynulo, že konanie žalobcu, voči ktorému sa maloletá nemohla absolútne brániť,jej spôsobovalo mučivé útrapy. Uvedeným konaním preto žalovaná nemohla objektívne neoprávnene
zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu, t.j. do jeho práva na občiansku česť a ľudskú
dôstojnosť. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobu v časti ospravedlnenia ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca si z titulu neoprávneného zásahu spojeného so znížením dôstojnosti fyzickej osoby a
jeho vážnosti v spoločnosti uplatnil voči žalovanej aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,-
eur. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného

práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych
osobnostných práv, ktorú sú nepremlčateľné, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide
o osobné právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka
na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané
žiadne právne účinky. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu
ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému

zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia
doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k tvrdenému neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv. Uvedeným tvrdeným zásahom bola výpoveď žalovanej dňa 21.07.2014 v trestnej
veci žalobcu. Žalobca preto mohol svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať
prvýkrát 22.07.2014. Následkom uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v súlade s § 101

Občianskeho zákonníka dňa 22.07.2017, sa právo žalobcu oslabilo, a vzhľadom na podanie žaloby na
súd až dňa 26.09.2019 a na dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovanou súd žalobcovi právo
na náhradu nemajetkovej ujmy už z tohto dôvodu priznať nemohol a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. Súd uvádza, že právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy by posúdil za premlčané aj v
prípade správnosti tvrdenia žalobcu, že premlčacia doba na uplatnenie si práva na ochranu osobnosti

začala žalobcovi plynúť vo vzťahu k výpovedi žalovanej zo dňa 25.08.2016, keďže aj od uvedeného
okamihu do podania žaloby uplynuli viac ako tri roky.

9. Žalobca namietal, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby súd na námietku premlčania prihliadal,
keďže mal obmedzené možnosti z dôvodu, že sa nachádzal počas trvania premlčacej doby v ústave na

výkon trestu. K tomu súd uvádza, že nejde o mimoriadne dôvody, ktoré by bránili žalobcovi uplatniť si
svoje tvrdené právo v zákonom určenej premlčacej dobe, čomu nasvedčuje aj fakt, že žalobu podal v
čase trvania výkonu trestu. Navyše súd uvádza, že žalobca sa o výpovedi žalovanej zo dňa 25.08.2016
dozvedel už dňa 28.09.2016, a teda v čase, keď premlčacia doba na uplatnenie si tvrdeného práva ešte
neuplynula, pričom mu nič nebránilo, aby si svoje tvrdené právo uplatnil na súde v premlčacej dobe.

10. To, či výpoveď žalobkyne, by mohla mať vplyv na rozhodnutie o trestnom čine spáchanom žalobcom
nie je možné posúdiť v občianskoprávnom konaní iniciovanom žalobcom. Vplyv výpovede na odsúdenie
žalobcu môže riešiť súd v rámci obnovy trestného konania, pričom žalobca potvrdil, že na základe
skutočností uvádzaných v žalobe podal návrh na obnovu trestného konania, a súd mu tento návrh

zamietol.

11. Žalobca na pojednávaní žiadal, aby súd vykonal dokazovanie konfrontáciou strán sporu, ktorá by
vniesla viac svetla do prejednávanej veci. Súd tento dôkaz nevykonal vzhľadom k jeho neúčelnosti,
navyše išlo o dôkaz nenavrhnutý včas (v žalobe alebo v replike) v rozpore s § 153 ods. 1 C.s.p., pričom

vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo odročenie pojednávania, keďže žalovaná sa pojednávania
nezúčastnila. Žalovaný na pojednávaní navrhol aj výsluch ďalších svedkov (ich mená nešpecifikoval)
k rozsahu zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu, ktoré však súd tiež nevykonal z dôvodu
ich neúčelnosti (právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy posúdil súd ako premlčané), navyše išlo
tiež o dôkazy nenavrhnuté včas (v žalobe alebo v replike), a ich vykonanie by si vyžadovalo odročenie

pojednávania. Žalobca neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý vyššie uvedené dôkazy nenavrhol
vykonať skôr. Súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom Y. W., pretože toto dokazovanie považoval za
neúčelné vo vzťahu k preukázaniu zásahu do práva na ochranu osobnosti, keďže v časti ospravedlnenia
postačuje objektívna spôsobilosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a v časti náhrady nemajetkovej
ujmy posúdil súd právo žalobcu ako premlčané. Súd okrem listinných dôkazov predložených v spise

vykonal výsluch žalobcu, napriek tomu, že jeho výsluch nebol navrhnutý včas, avšak jeho výsluch si
nevyžadoval odročenie pojednávania.12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.