Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200786
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:1022200786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Gucmanova 670/19,
920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10,
813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 01.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2022 príslušný na
rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.
677/2006 Z. z. (v ďalšom texte aj : „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol vo veci odvolania žalobcu
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.06.2020 (v ďalšom texte
aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“)
tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie
(v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“).

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2022 podľa § 70 a
§ 71 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa
01.03.2022 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava zo dňa 01.03.2022 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 %, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená

na 35 %, a teda invalidita nevznikla.

3. Žalovaný ako druhostupňový odvolací orgán v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že postup
Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18.03.2022 je potrebné potvrdiť. Po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poukázal
na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 21.04.2022, ktorý

zotrval na pôvodnom posudku a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa
20.05.2022snasledovnýmzáverom:Účastníkkonania,opakovanevovýkonetrestu,bolhospitalizovanýv roku 2019 a 2020 (počas umiestnenia vo väznici v Košiciach) na Psychiatrickej klinike UNLP
Košice pre konverzné prejavy, účelové správanie, hospitalizačné tendencie a suicidálne proklamácie u
simplexnej osobnosti. Stav bol uzavretý ako zmiešaná úzkostná a depresívna porucha, t. j. ochorenie

patriace do okruhu neurotických ochorení. (F41.2). Počas umiestnenia v ÚVTOS Leopoldov bol
vyšetrený v psychiatrickej ambulancii, aktuálny duševný stav bol zhodnotený ako mierna duševná
zaostalosť s poruchou správania, s potrebou pozorovania alebo liečby. Nešpecifikovaná schizofrénia
je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, diagnostikovaná v septembri 2021, bez dokumentovaných
porúch vnímania a myslenia a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

35 %., t. j. na dolnej hranici referenčného rozmedzia z vyššie dokumentovaných dôvodov, tiež
pre diskrepanciu v záveroch hodnotenia duševného stavu Psychiatrickou klinikou UNLP Košice a
Psychiatrickým oddelením Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín, a preto, že
ochorenie nenadobudlo charakter dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa §71 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v
Prešove sa zhoduje s posudkom posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v

Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, zo dňa 1. marca 2022. Po podrobnom preštudovaní predložených
odborných vyšetrení nebol zistený dôvod na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Posúdenie zdravotného stavu účastníka sa nevykonalo za osobnej účasti účastníka z dôvodu
pandemickej krízovej situácie. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove určil duševné choroby a poruchy správania,

schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky
2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 % (z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45
%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu v rámci
odvolaciehokonaniaje35%,invaliditanevznikla.Súčasťouodôvodneniatohtorozhodnutiajeajodborný

posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Prešove,ktorýtvoríčasťLekárskejsprávyzodňa20.mája2022.Vodvolacomkonaníúčastníkneuviedol
žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov
posudkových lekárov sociálneho poistenia, zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v
posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Vzhľadom k tomu, že

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav účastník nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidný, a teda nespĺňa podmienky
stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a jeho
žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá

4. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu dňa 13.06.2022, sa
žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2022. Krajský
súd v Bratislave postúpil predmetnú vec Krajskému súdu v Košiciach uznesením č. k. 8Sa/47/2022-6
zo dňa 30.06.2022 ako miestne príslušnému. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania. Žalobca
má za to, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, nakoľko žalovaný nezohľadnil všetky jeho

diagnózyanepreskúmalzdravotnýstavpodľazdravotnejdokumentácievšeobecnéholekáraanesúhlasí
s určenou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť má byť posúdená na základe
kompletnej zdravotnej dokumentácie. Žalobca má za to, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval

správne, nakoľko pri posúdení zdravotného stavu nevzal do úvahy žalobcovu diagnózu – schizofréniu,
taktiež spochybnil úplnosť a objektívnosť posudku posudkového lekára.

5.Žalovanývosvojomvyjadreníksprávnejžalobezodňa13.09.2022uviedol,žepodkladomprevydanie
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.06.2022 bol odborný

posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa
20.05.2022, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %. K námietke žalobcu, že

žalovaný pri posúdení jeho zdravotného stavu nezobral do úvahy jeho psychiatrické diagnózy, konkrétne
schizofréniu s bludmi, je podľa žalovaného nedôvodná, čo je zrejmé z uvedeného odborného lekárskeho
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa
20. mája 2022, v ktorom posudkový lekár uviedol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcuje nešpecifikovaná schizofrénia, diagnostikovaná v septembri 2021, bez dokumentovaných porúch
vnímania a myslenia, ktorá odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %,
t. j. na dolnej hranici referenčného rozpätia z dôvodov, ktoré posudkový lekár špecifikoval v odbornom

lekárskom posudku zo dňa 20. mája 2022 a tiež pre diskrepanciu v záveroch hodnotenia duševného
stavu Psychiatrickou klinikou Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a Psychiatrickým
oddelením Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody
Trenčín,akoajpreto,žeochoreniežalobcunenadobudlocharakterdlhodobonepriaznivéhozdravotného
stavu podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu

pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posudkový lekár sociálneho
poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Prešove, určil nešpecifikovanú schizofréniu, ochorenie
zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov do kapitoly V
- duševné choroby a poruchy správania, položky 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy
s bludmi, písmena a) - stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35 % (z rozpätia 35 % - 45 %). K námietke týkajúcej sa spochybnenia úplnosti, objektívnosti

a presvedčivosti posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, žalovaný poukázal
na ust. § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého lekársku posudkovú činnosť pri
výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že posudkový
lekár sociálneho poistenia hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a ich aktuálnej závažnosti

pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov, kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu
a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej
uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, a to na základe
doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Odborné

posudky zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom. Závery posudkov vychádzali zo
zdravotného stavu žalobcu aktuálneho v čase vyhotovovania posudku. Posudkové závery sú vecne
zdôvodnené v súlade s preukázanými
a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že
zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi

o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, a preto navrhol, aby súd správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobca v replike zo dňa 06.10.2022 zopakoval tvrdenia uvedené v žalobe, pričom neuviedol žiadne
nové skutočnosti.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v replike nevyjadril napriek tomu, že táto mu spolu s výzvou súdu
bola riadne doručená dňa 09.11.2022.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych

veciach (§ 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku - SSP) v konaní podľa §
177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom
žalovaného a právneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto žalobu
zamietol podľa § 190 SSP.

9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), každý, kto
tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím
orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo
iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať
ochrany na správnom súde.

10.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,

či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia
je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia

(porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).

13. Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že
skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch
vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a

žalobca v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložil
žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

16. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby.

17. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

18. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

20. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

21. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

22. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie
je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určísa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

23. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

24. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu
nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods.
1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

26. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

27.Podľa§196ods.1,6a7zákonaosociálnompoistení,dôkazomjevšetko,čomôžeprispieťkzisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných

fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

28. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu,
ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov
nepriaznivéhostavunapracovnúschopnosťpoistenca,čovyžadujepríslušnéodbornélekárskeznalosti,

vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5
zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví
lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda
posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie
posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom

súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné,
objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení (právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).

29. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom
posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok.

30. Navyše, pokiaľ žalobca sám nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov,

ktorí vypracovali posudky na základe odborných lekárskych vyšetrení, ak tieto tvorili podklad pre
zmenu rozhodnutia o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je žiaden objektívny
dôvod pre postup súdu, ktorým by zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe takýchto
odborných posudkov posudkových lekárov.31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa bol vypracovaný odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove zo dňa 20.05.2022, a to v neprítomnosti žalobcu
na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske
správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobcu rozhodujúce zdravotné
postihnutie zaradené v kapitole V. prílohy zákona o sociálnom poistení - duševné choroby a
poruchy správania, položka 2 - schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, písm. a)

– stredne ťažké formy (35 -45%) pričom stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v rozsahu 35 %. Z obsahu posudku vyplýva, že po celkovom zhodnotení zdravotného stav
je rozhodujúcim zdravotným postihnutím nešpecifikovaná schizofrénia. Dolná hranica percentuálneho
rozpätia je stanovená vzhľadom na to, nešpecifikovaná schizofrénia je rozhodujúcim zdravotným
postihnutím, bez dokumentovaných porúch vnímania a myslenia, čo odôvodňuje mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, t. j. v dolnej hranici referenčného rozmedzia

z vyššie dokumentovaných dôvodov, tiež pre diskrepanciu v záveroch hodnotenia duševného stavu
Psychiatrickou klinikou UNLP Košice a Psychiatrickým oddelením Nemocnice pre obvinených a
odsúdených a ÚVTOS Trenčín, a pre ochorenie, ktoré nenadobudlo charakter dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. V závere posudku posudkový
lekár konštatuje, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uvedený posudok tvoril podklad pre
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, pretože podľa
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave zo dňa

01.03.2022niejeinvalidnýpodľa§71ods.1zákonaosociálnompoistení,lebopredlhodobonepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania
bolaposudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaurčenána35%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.

32.Správnysúdkonštatuje,žežalobcanepredložil súdužiadnetakédôkazy,ktorébyzáveryžalovaného
spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jeho zdravotného
stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré
by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil
žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jeho zdravotného

stavu posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom
posudku.

33. Zdravotný stav žalobcu bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne
zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné

postihnutie i percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom
čase. Správny súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky sú
zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Všetky toho času (t. j. v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí)
predložené aktuálne lekárske správy (obsažne špecifikované v samotných posudkoch) boli zohľadnené
posudkovými lekármi a podľa názoru súdu nasvedčujú zdravotnému poškodenia u žalobcu, ako bol v

čase rozhodovania ustálený. Predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov vo svojich záveroch.

34. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalobca novými lekárskymi nálezmi preukáže

ďalšie zdravotné postihnutia závažného charakteru, ktoré by mali vplyv na zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súhrnne za ostatné zdravotné postihnutia, má možnosť na
základe nových lekárskych nálezov, či už dokumentujúcich zhoršený zdravotný stav vo vzťahu k
rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu alebo nových zdravotných postihnutí, požiadať žalovaného o
prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v
čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia
zdravotného stavu žalobcu mu tak nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovnepožiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie jeho zdravotného stavu a požiadať o
priznanie invalidného dôchodku.

36. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, v

zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v
konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku
na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal
za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d),
je žalovaným Centrum právnej pomoci.