Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014194
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2119014194.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného: Peter K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu v U. a ÚVV
R., pre zločin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného
zákona účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do
31.07.2019, na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

W. K r a j č o v i č, nar. XX.XX.XXXX v C.,

trvale bytom C.,
t. č. vo výkone trestu v U. a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX v C. na M. ulici pred domom č. X zastavil
maloletého P. H. (nar. v roku XXXX) z dôvodu, že vzhľadom na jeho fyzický a psychický vývin

predpokladal žiadny alebo nízky stupeň odporu maloletého P. H. a jeho ľahšie prekonanie a povedal
mu, aby mu dal zavolať z jeho mobilu, na čo si maloletý dal dole z ruky hodinky zn. B. X. G. a snažil sa
ich skryť do batohu, keď mu Peter K. zobral nečakane hodinky z ruky, pričom ho poškriabal na ruke a
keď si mal. Alex H. pýtal hodinky späť, tváril sa, že ich zahodil, ale pritom si ich dal do vrecka nohavíc
a odišiel s hodinkami preč, čím mal. P. H. nespôsobil žiadnu ujmu a Ivane S. z C., majiteľke hodiniek
spôsobil škodu na majetku vo výške 264,21 eur,

a skutku sa dopustil hoci bol dňa 28.01.2019 Obvodným oddelením PZ v Trnave blokovým konaním

č. bloku 12128567 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch pokutou vo výške 30 eur,

a napriek tomu, že bol odsúdený:
- rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/65/2016 zo dňa 07.11.2017, právoplatným dňa
07.11.2017 za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm.
f) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia a za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov v ústave na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/50/2019 zo dňa 27.2.2019, právoplatným dňa
27.2.2019, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

tedasi prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú má iný pri sebe a bol za obdobný
čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal na chránenej osobe - na dieťati,

čím spáchal

zločin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného

zákona účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do
31.07.2019.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom

Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2019, sp. zn. 0T/122/2019, právoplatným dňa 10.05.2019, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej J. S.,

nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: L. R. van A. 5, C., škodu vo výške 264,21 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú J. S., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: L. R.
van A. 5, C., odkazuje so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

W. Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 17.12.2019 obžalobu na obvineného W. K., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom H. XXXX/XX, C., pre zločin krádež podľa § 212 ods. X písm. c), písm. f), ods. 3 písm.
b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a)
Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.07.2019,ktorýmalbyťobvinenýmspáchanýnaskutkovomaprávnom
základe uvedenom v obžalobe.

Súd dňa 21.05.2020 vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený odpor. Odpor bol podaný
oprávnenou osobou a včas, preto súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava bol

obžalovaný poučený o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b)
alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257 ods. 3
Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku
v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku.

Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania
skutkuuvedenéhovobžalobe.Následnesúdpostupovalprimeranepodľa§333ods.3písm.c),písm.d),
písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky v zmysle
tohto zákonného ustanovenia odpovedal „áno“. Prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať.Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keď skutok skutkovo a právne posúdil zhodne s
prednesenou obžalobou, pretože na podklade dokazovania vykonaného v prípravnom konaní súd nemal

žiadne pochybnosti o naplnení všetkých štyroch zákonných formálnych znakov zločinu krádež podľa §
212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.07.2019 - subjekt, subjektívna
stránka, objekt a objektívne stránka. Súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že
dokazovanie vykoná v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o výroku o treste a náhrade škody.

Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu:
odborné vyjadrenie od CM - CENTRUM, spol. s.r.o., č. 19/2019 (č. l. 70-83), pripojený spis Okresného
súdu Trnava sp. zn. 0T/122/2019, a z neho: trestný rozkaz OS Trnava z 10.05.2019, sp. zn. 0T/122/2019,
ďalej lustrácia ZVJS, lustrácia v registri obyvateľov (RO), lustrácia databázy súdov (CDB), lustrácia
Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP), odpis registra trestov (RT).

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla uznať obžalovaného vinným v zhode s obžalobou a uložiť
mu nepodmienečný trest odňatia slobody v rovnakom rozsahu, v akom bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava zo dňa 21.05.2020, sp. zn. 9T/79/2019.

Obhajca na hlavnom pojednávaní navrhol zohľadniť vyhlásenie obžalovaného o vine a brať ho ako
poľahčujúcu okolnosť.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal, uviedol, že ľutuje, čo spravil, uviedol, že bol
malý chlapec, poučil sa, nechce sedieť v base, chce pracovať, a prejavil záujem nahradiť spôsobenú

škodu.

K výroku o treste.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného

zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri zločine krádež podľa § 212 ods. 2 písm. c), písm. f), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného

zákona účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do
31.07.2019, je trestná sadzba trestu odňatia slobody 3 (tri) roky až 10 (desať) rokov.

Súd z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/122/2019, zistil, že obžalovaný bol
právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2019, sp. zn.

0T/122/2019, doručeným dňa 10.05.2019, právoplatným dňa 10.05.2019, za prečin krádež podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 09.05.2019, a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Za účelom posúdenia možného súbehu trestných činov z dôvodu možného ukladania súhrnného trestu
súd dospel k nasledovnému prehľadu aj s poukazom na odpis registra trestov:
- 27.02.2019 - doručenie trestného rozkazu vo veci OS Trnava, sp. zn. 0T/50/2019
- 11.03.2019 - skutok OS Trnava, sp. zn.9T/79/2019,
- 09.05.2019 - skutok OS Trnava, sp. zn.0T/122/2019,

- 10.05.2019 - doručenie trestného rozkazu vo veci OS Trnava, sp. zn. 0T/122/2019,
- 10.06.2020 - doručenie trestného rozkazu vo veci OS Trnava, sp. zn. 9T/79/2019.Pretože súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr (11.03.2019), ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. doručený trestný rozkaz s poukazom na § 353
ods. 8 Trestného poriadku (10.05.2019) za iný jeho trestný čin (09.05.2019), ukladal mu súhrnný trest

podľa zásad na uloženie úhrnného trestu

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 8 záznamov, a to odsúdenia z rokov 2015,
2016, 2016, 2017, 2019, 2019, 2022 a 2022, prevažne za majetkovú trestnú činnosť.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný v ňom má 10 záznamov,
prevažne ide o priestupky proti majetku a občianskemu spolunažívaniu.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel
súd k záveru, že je daná jedna poľahčujúca okolnosť, a to poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, pretože sa obžalovaný priznal k spáchaniu činu a trestný čin úprimne oľutoval, a

jedna priťažujúca okolnosť, a to priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože
s poukazom na odpis registra trestov obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri zistení jednej
priťažujúcej okolnosti a jednej poľahčujúcej okolnosti nebolo potrebné upraviť zákonom stanovenú
trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 Trestného zákona.

Pretože súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody vzhľadom na zbiehajúcu sa trestnú činnosť, a to za
dva úmyselné trestné činy (prečin krádež 0T/122/2019 a zločin krádež 9T/79/2019), z ktorých jeden je
zločinom (čin z 11.03.2019, 9T/79/2019), súd s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (zločin 9T/79/2019)
o jednu tretinu (o 40 mesiacov). Nová trestná sadzba trestu odňatia slobody je po úprave 3 (tri) roky až

13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

S poukazom na použitie ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona súd poukazuje na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 (Zbierka stanovísk
NS a súdov SR 1/2011), podľa ktorého pojmy „viac“ v slovnom spojení „viac trestných činov“ v § 37

písm. h/ Tr. zák. a „dva a viac“ v slovnom spojení „dva a viac trestných činov“ v § 41 ods. 1 Tr. zák.
sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že
Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie
zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr.
zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá

podmieňujepoužitievyššejtrestnejsadzby,pričommôžeísťajookolnosťpodľaustanoveniavšeobecnej
časti Trestného zákona (§ 41 os. 2 Tr. zák.).

Súd obžalovanému trest odňatia slobody mimoriadne znížil a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere2(dva)rokya4(štyri)mesiace,ktorýpovažujezaprimeraný,spravodlivýanaplňujúciúčeltrestu.

Súdmimoriadneznížiltrestpodľa§39ods.2písm.d),ods.4Trestnéhozákonaperanalogiamvzhľadom
na skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie prijal. Pri mimoriadnom
znížení trestu súd mohol uložiť trest odňatia slobody najmenej 2 roky, pretože dolná hranica trestnej
sadzby 3 roky znížená o jednu tretinu v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona je 2 roky.

Podľa 44. stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017,
sp. zn. Tpj 55/2016, je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako
právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na
bázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,akoprischválenídohodyovine

a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého)rozhodnutiaotreste,možnosťmimoriadneznížiťtrestjetueštedôvodnejšia.Ideoprocesnú
logikuvzdaniasaprávana(kompletné)súdnekonanie,vrámciktorejjevhodnéavecnesprávneumožniť
mimoriadne zmiernenie trestu, keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky
právne účinky uznania viny - neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej

viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva
na obhajobu - (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu
o druhu a výške uloženého trestu.Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že sa k trestnému činu od začiatku trestného
konania priznával v celom rozsahu, nepopieral ho, a svoje konanie oľutoval, že urobil vyhlásenie o vine aj
s dôsledkami s ním spojenými, a prejavil záujem nahradiť škodu. V prospech obžalovaného súd posúdil

aj časový odstup 3,5 roka od spáchania trestného činu, kedy podľa názoru súdu ide o dlhú dobu konania,
o ktorú sa obžalovaný nepričinil, nakoľko tento sa od začiatku k trestnému činu priznával, a v prevažnej
časti tohto obdobia bol vo výkone trestu, teda bol pre súd dostupný.

Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil najmä predchádzajúce odsúdenia a záznamy v centrálnej

evidencii správnych deliktov a priestupkov, ktoré súd posúdil tak, že obžalovaný má sklony k páchaniu
majetkovej trestnej činnosti, a ani predchádzajúce odsúdenia a tresty neviedli k náprave a dlhodobej
zmene jeho správania. Tieto skutočnosti, ktoré súd posúdil v neprospech obžalovaného, boli dôvod,
prečo súd neukladal trest odňatia slobody mimoriadne znížený o celú jednu tretinu (12 mesiacov), ale
len o 8 mesiacov. Súd poznamenáva, že trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace je zároveň
výrazneprísnejšíoprotitrestom,ktoréboliobžalovanémuuloženépredspáchanímtrestnéhočinu,keďže

muboliuloženépodmienečnétrestyanepodmienečnýtrestvovýmere7mesiacovatiežnepodmienečný
trest vo výmere 12 mesiacov. Na neskoršie odsúdenia, t. j. odsúdenia po spáchaní trestného činu za
činy spáchané po spáchaní trestného činu v prejednávanej veci, súd neprihliadal, resp. neposudzoval
ich v neprospech obžalovaného, nakoľko za tieto neskoršie činy, ktoré s prejednávaným činom nie sú
v súbehu, boli obžalovanému uložené príslušné tresty.

Skutočnosti uvedené v prospech obžalovaného, najmä vyhlásenie o vine spoločne s dôsledkami
takéhoto vyhlásenia, a časový odstup od skutku, boli dôvodom, prečo súd obžalovanému uložil miernejší
trest oproti trestu, ktorý mu súd uložil v trestnom rozkaze.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd vo vzťahu k obžalovanému zrušil výrok o treste trestného
rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2019, sp. zn. 0T/122/2019, právoplatného dňa
10.05.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

K výroku o náhrade škody.

Súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej J. S., škodu vo výške 264,21 Eur, nakoľko
poškodená si škodu riadne a včas uplatnila, a jej výška bola preukázaná odborným vyjadrením.
Poškodenásinároknanáhraduškodyuplatnilavoväčšomrozsahu,nežvakomjejsúdnároknanáhradu
škody priznal, preto súd poškodenú so zvyškom nároku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.