Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 10, 2022

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817200166
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5817200166.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcov: 1/ mal. L. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/X, W., zastúpená zákonnou zástupkyňou: L. Y., nar. XX.XX.XXXX,
2/ L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/X, W. 3/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/X,
Námestovo, žalobcovia 1/ až 3/ právne zastúpení: JUDr. Patrik Butvin, advokát, so sídlom Klincová 19,
Bratislava, proti žalovanému: Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená, so sídlom Mieru 549/16,
Trstená, IČO: 00 634 891, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so
sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, za účastí intervenienta na strane žalovaného:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní

o náhradu škody s príslušenstvom a o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán konania a ani intervenientovi sa nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

III. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.01.2017 domáhali, aby súd zaviazal

(i) žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ titulom bolestného sumu vo výške 6.040 EUR s
úrokom z omeškania 5,0 % p.a. zo sumy 6.040 EUR od 24.12.2016 do zaplatenia,
(ii) žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
vo výške 132.450 EUR s úrokom z omeškania 5,0 % p.a. zo sumy 88.300 EUR od
24.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
(iii) žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 2.529,84 EUR s úrokom z
omeškania 5,0 % p.a. zo sumy 2.529,84 EUR od 24.12.2016 do zaplatenia, to

všetko do troch dni od právoplatnosti rozsudku,
(iv) žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo
výške 150.000 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
(v) žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo
výške 50.000 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
(vi) žalovaného zaplatiť žalobcovi v 3/ titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo
výške 50.000 EUR, do troch dni od právoplatností rozsudku.

Zároveň si žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa 2/ bola od 02.01.2014 do 23.01.2014
hospitalizovaná na oddelení gynekológie a pôrodníctva žalovaného. Počas poskytovania zdravotnejstarostlivosti pri pôrode dňa 15.01.2014 došlo k viacerým závažným pochybeniam ošetrujúceho
personálu žalovaného, čo malo za následok vážne poškodenie zdravia žalobkyne 1/. Konanie
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v súvislosti so zabezpečením pôrodu vykazuje znaky non lege

artis konania v zmysle zákona č. 567/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V dôsledku takto chybne poskytnutej zdravotnej starostlivosti
pri pôrode dňa 15.01.2014 došlo k dystokii ramienok, čo malo za následok závažné poškodenie ľavej
hornej končatiny žalobkyne 1/ s následnou obrnou končatiny. Žalobcovia poukazovali najmä na závery
Znaleckéhoposudkuč.7/2016zodňa21.11.2016vyhotovenéhoprof.MUDr.JozefomVišňovským,CSc,

znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo (ďalej len „Znalecký
posudok prof. Višňovského“), podľa ktorého boli síce dodržané všetky zdravotnícke postupy, neboli však
správne realizované, s relevantným výstupom, v tom dôsledku neboli ani správne vyhodnotené. Iný
postup, pri aspoň približne správnom odhade hmotnosti plodu, by mal zásadný vplyv na manažment
pôrodu, ako aj na stav plodu a rodičky tak, ako boli vyhodnotené po pôrode. Vzhľadom na hmotnosť
plodu mal byť pôrod ukončený cisárskym rezom a nie prirodzenými cestami. Na základe uvedeného

skutkového stavu si žalobkyňa 1/ uplatňovala bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa
1/ si zároveň uplatnila aj zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% v dôsledku toho, že
poškodenia zdravia pri pôrode negatívne zasiahlo do jej spôsobu života a je veľmi ťažké vyrovnať sa s
trvalými následkami, ktoré jej znižujú kvalitu života a spôsobujú jej obmedzenia prakticky v každej oblasti
prežívania svojho života. Žalobkyňa 1/ vyzvala žalovaného na uzavretie dohody o náhrade sťaženia

spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, čo však žalovaný odmietol. Žalobkyňa 1/ si preto uplatňuje

aj úrok z omeškania vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa 2/ si
voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu nákladov spojených s vyhotovením Znaleckého posudku
prof. Višňovského spolu s úrokmi z omeškania. Nemajetkovú ujmu si uplatnili všetci žalobcovia nakoľko
zdravotné postihnutie zasiahlo do života celej rodiny. Žalobkyňa 1/ nebude mať možnosť vyrastať ako
iné deti, pričom zdravotný hendikep ju bude neustále znevýhodňovať oproti ostatným rovesníkom.

Poškodenie zdravia ju vylúči z viacerých spoločenských, kultúrnych, pracovných a športových aktivít,
v dôsledku čoho nebude mať možnosť prežiť plnohodnotný život. Žalobcovia 2/ a 3/ majú každodenné
obavy z budúcnosti a vývoja zdravotného stavu žalobkyne 1/ a tieto myšlienky im spôsobujú depresívne
a úzkostné stavy, Ťažko sa sústreďujú, sú nervózni a z ich života sa vytratilo nadšenie. Neustály liečebný
proces žalobkyne 1/ ich vyčerpáva nielen po psychickej, ale aj finančnej stránke.

3. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Žalovaný svoj postoj odôvodnil tým, že tvrdil, že nie je daný právny a skutkový základ žalobcami
uplatňovaných nárokov, pretože žalovaný, resp. jeho zamestnanci postupovali lege artis a práve z

dôvodu správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti nedošlo k ešte výraznejšiemu a závažnejšiemu
poškodeniu na zdraví žalobkyne 1/. Vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia
žalovaný namietal, že mal byť vypracovaný lekársky posudok a tieto nároky nemali byť uplatňované
na základe Znaleckého posudku prof. Višňovského. Nebola podľa neho splnená ani ďalšia podmienka
zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko nebol vyzvaný na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Mal za to, že žalobkyni 1/ nepatrí nárok na úrok z omeškania vo vzťahu k
škode na zdraví. Nie je možné, aby si žalobkyňa 1/ uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v súbehu s nárokom na ochranu osobnosti. Nárok žalobcov 2/ a 3/ na ochranu osobnosti
žalovaný popieral z dôvodu, že nebolo preukázané, že poškodenie zdravia žalobkyne 1/ zasiahlo do ich
osobnostných práv takým spôsobom, aby mali nárok na peňažné zadosťučinenie.

5. Intervenient navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Intervenient svoj postoj odôvodnil tým, že sa v celom rozsahu pridržiaval argumentácie žalovaného
a to najmä v tom smere, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis a zo strany žalobcov

nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ani
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a teda naplnenie predpokladov na
vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví. Nad rámec vyjadrení žalobcu intervenient uplatnil
námietku premlčania v časti týkajúcej sa bolestného a to z dôvodu, že k poškodeniu zdravia žalobkyne1/ malo dôjsť pri pôrode dňa 15.01.2014 a k uplatneniu nároku na súde žalobou dňa 10.01.2017.
Intervenient zároveň poukazoval na neprimeranosť požadovaných náhrad nemajetkovej ujmy.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, výsluchom
žalobkyne 2/, žalobcu 3/, štatutárneho zástupcu žalovaného MUDr. Y. M., znalca prof. MUDr. R. U. CSc.,
znalca prof. MUDr. R. A. PhD., svedkyne MUDr. Ľ. T., svedkyne Ľ. Č., svedkyne MUDr. Y. C., svedkyne
MUDr. H. V., svedkyne MUDr. T. M., svedkyne MUDr. F.Ž. Q. a konfrontáciou znalcov prof. MUDr. R. U.
CSc. a prof. MUDr. R. A. PhD.

8. Žalobcovia navrhli vykonať ďalšie dokazovanie ad hoc ustanovenou osobou, resp. inštitúciou na
vyjadreniesakZnaleckémuposudkuprofVišňovskéhoaZnaleckémuposudkuč.319/2020z19.12.2020
vyhotoveného spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., IČO: 44
017 391, znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo a farmácia (ďalej len „Znalecký posudok
forensic.sk“), resp. zodpovedaniu primárnej otázky, akým spôsobom malo byť ukončené tehotenstvo.

Súd uvedený dôkaz nevykonal nakoľko mal za to, že v konaní boli vykonané všetky formy zisťovania
rozhodných skutočností, na ktoré sú potrebné odborné medicínske znalosti a to najmä vykonaním
dokazovania Znaleckým posudkom prof. Višňovského, Znaleckým posudkom forensic.sk, znaleckým
posudkom č. 26/2021 zo dňa 05.03.2021 vyhotoveným MUDr. Zuzanou Stanovičovou, PhD., výsluchmi
znalcov prof. Višňovského a prof. MUDr. Jozefa Záhumenského PhD. a ich konfrontáciou, Odborným

vyjadrením Fakultnej nemocnice Brno zo dňa 17.03.2017 (ďalej len „Odborné vyjadrenie FN Brno“) a
výsluchmi zdravotníckeho personálu žalovaného a ošetrujúcej diabetologičky žalobkyne 2/. Navrhnutý
dôkaz tak pokladal súd za nadbytočný.

9. Intervenient navrhol doplnenie Znaleckého posudku forensic.sk znalcom z oblasti diabetológie.

Uvedený dôkaz súd nevykonal nakoľko k uvedenej skutočnosti sa už vyjadrovali znalci v Znaleckom
posudku prof. Višňovského a Znaleckom posudku forensic.sk, ako aj na pojednávaní, a aj MUDr. V. ako
ošetrujúca diabetologička.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby

pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na
výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri
zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

11. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, žalobkyňa 1/ má závažne poškodenú ľavú hornú

končatinu, ktorú len v obmedzenej miere môže používať aspoň ako pomocnú ruku. Uvedené poškodenie
zdravia je dôsledkom poranenia nervových koreňov a vlákien, ktoré z oblasti chrbtice inervujú hornú
končatinu (paréza plexus brachialis). Žalobkyňa 2/ dňa 15.01.2014 porodila žalobkyňu 1/. Žalobca
3/ je otcom žalobkyne 1/ a manželom žalobkyne 2/. Pôrodná hmotnosť žalobkyne 1/ bola 4900 g.Išlo o tretí pôrod žalobkyne 2/. Počas tehotenstva absolvovala celkovo štyri hospitalizácie, všetky u
žalovaného, pričom posledná z nich bola ukončená pôrodom. Prvé tri hospitalizácie boli z dôvodu
hroziaceho predčasného pôrodu. Počas nich bol stav žalobkyne 2/ konzultovaný aj hierarchicky

vyšším pracoviskom, t. j. s Univerzitnou nemocnicou Martin. Neboli zistené nedostatky v poskytovaní
zdravotnejstarostlivostipočastýchtoprvýchtrochhospitalizácií.Pôrodžalobkyne2/sazačal15.01.2014
prirodzeným spôsobom, bez jeho umelého vyvolania. Prvá doba pôrodná ako aj druhá doba pôrodná
trvali štandardne dlhý čas. Počas prvej doby pôrodnej sa nevyskytli žiadne komplikácie. Komplikácie
nastali až počas druhej doby pôrodnej kedy došlo k dystokii ramienok.

12. Dystokia ramienok je zaseknutie ramienka plodu za sponou lonovej kosti ohanbia matky. Ide o
zriedkavú, neočakávanú, nepredvídateľnú a vždy dramatickú komplikáciu pôrodu. Jej výskyt je cca
v 1,8 prípadu na 1000 pôrodov. V prípade pôrodu v 36. týždni tehotnosti je toto riziko ešte o 50 %
nižšie oproti pôrodu po stanovenom termíne. Dystokia ramienok predstavuje vysoké riziko závažného
poškodenia novorodenca, až jeho smrti. Bez vykonania adekvátnych manévrov sa spontánne porodenie

novorodenca stáva nemožným. Počas týchto manévrov môže dôjsť k závažnému poraneniu nervových
koreňov a vlákien (plexus brachialis), ktoré vychádzajú z krčnej chrbtice a inervujú svaly ruky.
Hlavička plodu je už porodená a telíčko plodu je stlačené v kostenom pôrodnom kanáli. Často je
stlačený pupočník, takže už nedochádza k okysličeniu krvi v placente, rovnako je stlačený aj hrudník
novorodenca, takže plod nemôže dýchať. Pôrodný kanál tlačí aj na cievy na krku plodu a dochádza

k poruche prekrvenia mozgu. Novorodenec je vysoko ohrozený pôrodným nedostatkom kyslíka s
následným celoživotným poškodením mozgu až smrťou. Uvedený pôrod je bezpodmienečne potrebné
ukončiť do 5 minút od vzniku komplikácie, inak dochádza k úmrtiu novorodenca.

13. Z hľadiska príčiny vzniku dystokie ramienok plodu je najviac rizikovým faktorom makrozózia plodu

(hmotnosť plodu nad 4000 g). Dystokia ramienok predchádza vzniku parézy plexus braxialis v 43-93
%. Paréza sa preto nemusí vyskytovať len v dôsledku dystokie ramienok, hoci tá je jej najčastejším
predpokladom. Z vyjadrení znalcov vyplýva, že pri diabetickej matke sa odporúča vedenie pôrodu
cisárskym rezom pri hmotnosti plodu 4250 g - 4500 g. Uvedený postup je okrem iného aj výrazne znižuje
pravdepodobnosť výskytu dystokie ramienok. Avšak viac ako polovica prípadov dystokie ramienok sa

vyskytuje u žien bez akýchkoľvek rizikových faktorov. Spomedzi ďalších rizikových faktorov to bol v
danomprípadeajdiabetesmellitusmatky,ktorýoprotinediabetickýmmatkám3-4násobnezvyšujeriziko
vzniku dystokie ramienok. Presný mechanizmus vzniku parézy plexus brachialis nie je objasnený.

14. Znalci sa zhodne vyjadrili, že samotné vedenie pôrodu a riešenia dystokie ramienok žalovaný riadne

nezdokumentoval a preto nebolo ani možné posúdiť, či riešenie tohto problému bolo vykonané správne.
Zo samotnej neexistencie adekvátnych zápisov v zdravotnej dokumentácii však nemožno automaticky
vyvodzovať zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za v tomto prípade posudzovanú
škodu na zdraví. Súd musel vo vzťahu k tejto skutočnosti zohľadniť aj ostatné zistenia. Dystokia
ramienok je komplikácia, ktorú nie je možné predvídať a vyskytuje sa nečakane. Pokiaľ sa takáto

komplikácia vyskytne, musí byť vyriešená do piatich minút inak bezpodmienečne dochádza k úmrtiu
novorodenca. V takýchto situáciách je preto prvoradý život novorodenca a aspekt ochrany jeho zdravia
pred poškodením sa dostáva do úzadia. Možno preto povedať, že zdravotnícky personál v danej
situácii vykonal život zachraňujúce úkony, t.j. také úkony, ktoré vykonať mal, správne sledujúc hierarchiu
ochraňovaných hodnôt. Nemožno teda konštatovať, že by takýto postup nebol lege artis. Nie je možné

konštatovať, že riadne nezdokumentovanie druhej doby pôrodnej spôsobilo poškodenie zdravia a ani
to, že pravdepodobná príčina parézy plexus brachialis, t.j. dystokia ramienok vznikla pochybením
zdravotníckeho personálu počas druhej doby pôrodnej.

15. Pôrod nastal v 36. týždni gravidity spontánnym spôsobom, pričom bežné tehotenstvo ženy trvá

40 kalendárnych týždňov. Išlo preto o predčasný pôrod. Bolo zistené, že medzi žalobkyňou 2/ a
primárom, resp. personálom gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia žalovaného bolo dohodnuté,
že ak medzičasom nedôjde k pôrodu, bude tehotenstvo ukončené v 37. týždni cisárskym rezom.
Zdravotníckypersonálpretopostupovalsprávne,akprihliadnucnagestačnúmakrozómiu plodu(značne
nadmernú hmotnosť na daný týždeň tehotenstva) uprednostňoval predčasné ukončenie tehotenstva

z dôvodu, aby ďalej nedochádzalo k ďalšiemu rastu plodu. V čase keď sa však v 36. týždni pôrod
prirodzene rozbehol, tak stál zdravotnícky personál žalovaného pred otázkou akým spôsobom pôrod
viesť - prirodzenými cestami alebo cisárskym rezom. Každý pôrod je rizikovou udalosťou pre život a
zdravie novorodenca ako aj matky. Neexistuje pôrod, ktorý by bol bez rizika. Vzhľadom k diagnózematky a z toho vyplývajúcich možných komplikácií však oba z možných spôsobov vedenia pôrodu boli
spojené s ešte vyššou mierou rizika v porovnaní so zdravou matkou. Zdravotnícky personál musí pri
hodnotení akým spôsobom bude pôrod viesť zvažovať popri zdravotnej diagnóze matky a novorodenca

aj kladné a záporné stránky jednotlivých postupov. Vaginálne vedenie pôrodu (per vias naturales) je
vo všeobecnosti vždy preferovaným spôsobom vedenia pôrodu a nie je kontraindikovaným ani pre
matky s diagnózou diabetes mellitus. Pôrod plánovaným cisárskym rezom je závažnou komplikáciou
pre celoživotné zdravie novorodenca, pretože táto okolnosť zvyšuje riziko celoživotných ochorení
ako je obezita, cukrovka, astma a aj niektoré vzácne onkologické ochorenia. Cisársky rez je aj pre

matku spojený s niekoľkonásobne väčšími rizikami ako prirodzený pôrod. Najčastejšie sa vyskytujú
nemocničné nákazy, ranové a iné infekcie (pri diabete je toto riziko ešte vyššie ako pri nediabetickej
rodičke), tromboembolickej príhody (vznik krvnej zrazeniny vo vnútri cievneho riečišťa a vrhnutie
zrazeniny do ciev na inom mieste tela), nutnosti reoperácie, krvácanie, poškodenie močového mechúra,
poškodenie tenkého čreva, alebo neskoršia prietrž v jazve. Cisársky rez by mal byť zvolený až vtedy
pokiaľ sú jeho riziká menšie ako riziká pôrodu prirodzenými cestami. Samotný diabetes mellitus nie

je kontraindikáciou vaginálneho pôrodu, kontraindikáciou je až ultrazvukový odhad hmotnosti plodu u
matky s diabetom nad 4500 g. Aj z vyjadrení žalobkyne 2/ bolo zrejmé, že si viacej želala prirodzený
pôrod a o takejto preferencii pôrodu bol informovaný aj zdravotnícky personál žalovaného. Žalobkyňa
2/ v konečnom dôsledku však ponechala finálne rozhodnutie na zdravotnícky personál. O tom, že
s vedomosťou možných komplikácii pracoval pri samotnom pôrode aj personál žalovaného svedčí aj

tá skutočnosť, že tieto riziká sa snažil znížiť aj tým, že mal zabezpečenú sálu a personál, pokiaľ by
bolo potrebné vykonať cisársky rez. Uvedené svedčí o riadnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
kedy sa žalovaný snažil znížiť riziká pôrodu tým, že počítal a bol pripravený na obe možnosti vedenia
pôrodu. Výsledky dostupných vyšetrení neboli dôvodom k ukončeniu pôrodu cisárskym rezom. To, že
sa žalovaný v čase pôrodu, pri tých informáciách ktoré vtedy mal, rozhodol viesť pôrod prirodzenými

cestami, súd vyhodnotil ako rozhodnutie súladne s najlepšími záujmami matky a novorodenca, ktoré
nebolo v rozpore s povinnosťou riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti.

16. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že pri veľkosti plodu 4900g (skutočná pôrodná hmotnosť
žalobkyne 1/) a diabetickej matke, by každý zo znalcov odporúčal vykonať cisársky rez. Primárnym

dôvodom, prečo takto nebolo postupované boli výsledky ultrazvukovej biometrie plodu. Počas štvrtej
hospitalizácie žalobkyne 2/ u žalovaného od 02.01.2014 do 15.01.2014 boli vykonané dve takéto
merania. Správnosť intenzity ultrazvukových meraní v daných týždňoch tehotenstva potvrdili aj znalci.
Výsledkom prvého merania pri prijatí dňa 02.01.2014 bola hmotnosť 3211 - 3400 g, výsledok druhého
merania dňa 15.01.2014 bol 3771 g. Vyšetrenia boli vykonané s odstupom 13 dní a nárast hmotnosti

plodu tak ukazoval adekvátnu rastovú krivku, nakoľko v tejto fáze tehotenstva (36. týždeň) dochádza k
nárastu plodu približne o 200 g za týždeň. Odhad hmotnosti 3771 g je na daný týždeň veľkým plodom,
ale v absolútnych číslach takáto hmotnosť nespĺňala indikačné kritéria pre plánovaný cisársky rez ani
u diabetickej rodičky (žalobkyne 2/). Znalci ako aj všetky odborne znalé osoby, ktoré sa vyjadrovali v
tomto konaní, potvrdili, že iná metóda na zisťovanie hmotnosti plodu, ako je ultrazvuková biometria,

v roku 2014 neexistovala a v súčasnosti ani neexistuje. Ultrazvukové merania nie sú úplne presné,
so zvyšujúcou hmotnosťou sa zvyšujú ich nepresnosť a pri nadmerne veľkých plodoch sú často
vykazované aj veľké nepresnosti. Z toho dôvodu sa v poslednej dobe používajú aj iné parametre na
odhad nadmernej hmotnosti plodu u tehotných diabetičiek. Tieto metódy však v roku 2014 ešte neboli
k dispozícii. Ultrazvukovou biometriou namerané rozmery plodu vyhodnocuje software, ktorý z nich

vypočíta odhadovanú hmotnosť dieťaťa, zdravotnícky personál do uvedeného výpočtu nezasahuje.

17. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že rozdiel medzi ultrazvukovou biometriou
odhadovanou hmotnosťou žalobkyne 1/ a skutočnou pôrodnou hmotnosťou je chybou metódy ako takej
aniepochybenímzamestnancovžalovaného.Ultrazvukovábiometria,napriekznalostiojejlimitoch,bola

v rozhodnom čase (a aj doteraz je) jedinou relevantnou metódou zisťovania odhadu hmotnosti plodu.
Práve použitie inej metódy by súd vyhodnocoval ako konanie, ktoré by nebolo v intenciách na dôkazoch
založenej medicíny (evidence based medicine). Obe vykonané merania vykazovali predpokladanú
väčšiu gestačnú hmotnosť a v ich vzájomnej súvislosti zodpovedali štandardom prírastkov plodu v
daných týždňoch tehotenstva. Hoci jeden z parametrov bol mimo bežných tabuliek, opakovanie meraní

a ich vzájomná logickosť spolu s dobre kompenzovaným diabetom v danom období, nezakladali ani pri
zvýšenej opatrnosti predpoklad toho, že by mal byť tak výrazný rozdiel medzi odhadovanou a skutočnou
hmotnosťou novorodenca.18. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením prof. Višňovského, že nesprávna indikácia ukončenia
tehotenstva vedením spontánneho pôrodu per vias naturales vyplývala z nesprávneho vyhodnotenia
ultrazvukových vyšetrení počas štvrtej hospitalizácie žalobkyne 2/ a tým následne jeho neprávnej

interpretácie. Súd má za to, že rozhodnutie viesť pôrod novorodenca, ktorého následne zistená skutočná
hmotnosť bola 4900 g, per vias naturales bolo v dôsledku chyby metódy akou sa odhaduje hmotnosť
plodu a nie v dôsledku zlého vyhodnotenia alebo interpretácie ultrazvukového vyšetrenia. Napriek stále
sa zlepšujúcim diagnostickým metódam a prístrojom, nie je ani v súčasnosti možné úplne eliminovať
všetky riziká medicínskych postupov. Uvedené postupy predstavujú objektívne limity toho, čoho je, resp.

nie je, súčasná medicína schopná.

19. Možno sa stotožniť s vyjadreniami prof. Višňovského, že riziká cisárskeho rezu pri pôrode, ktorý už
beží, sú pre dieťa omnoho menšie ako pri cisárskom reze bez nástupu pôrodnej činnosti, ale je potrebné
upriamiť pozornosť na to, že v čase pôrodu, nemal zdravotnícky personál vedomosť o hmotnosti plodu
indikujúcej vhodnosť vykonania cisárskeho rezu, preto táto skutočnosť nič nemení na tom, že voľba

pôrodu prirodzenými cestami nebola non lege artis.

20. Druhý pôrod žalobkyne 2/ prebehol v Univerzitnej nemocnici Martin a žalobkyňa 2/ aj v súvislosti
v tomto konaní riešeným tehotenstvom bola v Univerzitnej nemocnici Martin na vyšetreniach. Sama
žalobkyňa 2/ uviedla, že lekár, u ktorého bola počas tretieho tehotenstva na vyšetrení v Martine je ich

rodinný známy. Žalobkyni tak bolo známe prostredie Univerzitnej nemocnice Martin ako aj prostredie
žalovaného. Žalobkyňa 2/, vedomá si svojho zdravotného stavu, si pre svoj pôrod zvolila žalovaného.
Nie uveriteľne potom vyznievajú tvrdenia žalobkyne 2/, že ona sa prevozu nebránila, ale nechala
rozhodnutie len na lekároch. Voľba zdravotníckeho zariadenia je na pacientovi a obzvlášť citlivo treba
vnímať takúto voľbu zariadenia rodičkou. Pokiaľ sa takto rozhodla, musela si byť vedomá aj toho, že

žalovaný je v hierarchii zdravotníckych zariadení nižšie oproti Univerzitnej nemocnici Martin, so všetkými
tomu zodpovedajúci dôsledkami (napr. skúsenosti zdravotníckeho personálu, prístrojové vybavenie,
možnosti realizácie výkonu súvisiacich medicínskych zákrokov). Z vyjadrení znalcov vyplynula vhodnosť
menežovania predmetného tehotenstva a aj následného pôrodu perinatologickom centre Univerzitnej
nemocnice Martin, avšak uvedené nebolo možné vykonať proti vôli žalobkyne 2/.

21. Pri diabetes mellitus I. typu sa pravdepodobnosť a závažnosť rizík tehotenstva do podstatnej
miery odvíja od kompenzácie tohto ochorenia. Čím lepšie kompenzované ochorenie je, tým sa
miera rizika znižuje, a naopak. Zo znaleckého posudku prof. Višňovského vyplynulo, že diabetes
bol dekompenzovaný alebo hranične kompenzovaný. Zo Znaleckého posudku forensic.sk ako aj zo

svedeckej výpovede ošetrujúcej diabetologičky žalobkyne 2/ vyplynulo, že diabetes bol v trimestri
predchádzajúcom pôrodu a aj v čase pôrodu kompenzovaný veľmi dobre. Žalovaný konzultoval počas
hospitalizácie žalobkyne 2/ jej zdravotný stav s diabetologičkou žalobkyne 2/, postupoval teda v
intenciách riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súd mal preto za vyvrátené závery prof.
Višňovského o nedostatočnej kompenzácii diabetu v čase štvrtej hospitalizácie a pôrodu a teda v čase

kedy sa vykonávala diagnostika a rozhodnutia rozhodujúce pre voľbu spôsobu pôrodu.

22. Ku konaniu žalobkyne 2/ a žalobcu 3/ vo vzťahu k všeobecnej prevenčnej povinnosti, konkrétne
predchádzaniu škode na zdraví je potrebné uviesť nasledovné: Tretie tehotenstvo u diabetičky I. typu
sa neodporúča. Ak sa rodičia rozhodnú pre tretie dieťa musí to byť po dokonalej niekoľkomesačnej

predkoncepčnej príprave. Ak je takéto tehotenstvo neplánované, nie je z lekárskeho hľadiska
odporúčané, a až kontraindikované je u matky, ktorá už má viac ako 10 rokov diabetes mellitus a zároveň
má prítomnú nejakú kontraindikáciu. Po treťom tehotenstve je každá pacientka posielaná na sterilizáciu,
nakoľko v prípade prípadného štvrtého dieťaťa sa automaticky predpokladá jeho úmrtie. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že kompenzácia diabetu žalobkyne 2/ pred počatím ako aj v čase počatia nebola

na dostatočnej úrovni. Napriek tomu, že išlo o tretie tehotenstvo žalobkyne 2/, toto tehotenstvo nebolo
plánované, neprechádzala mu teda ani predkoncepčná príprava. V čase pôrodu sa žalobkyňa 2/ cca
14 rokov liečila na diabetes mellitus I. typu. Subjektívne presvedčenie žalobkyne 2/, že spravila všetko
pre to, aby mala zdravé dieťa ako aj subjektívne presvedčenie žalobkyne 2/ a žalobcu 3/, že očakávali
dieťatko, ktoré nebude mať žiaden hendikep, však nezodpovedalo objektívnym rizikám, ktoré žalobcovia

2/ a 3/ na seba prebrali, v dôsledku ich rozhodnutia mať v danom čase tretie dieťa. Týchto rizík si
museli byť žalobcovia 2/ a 3/ objektívne vedomí. Z ľudského hľadiska možno mať pre takéto konanie
pochopenie, avšak z medicínskeho hľadiska došlo k vedomému vystaveniu žalobkyne 1/ a žalobkyne
2/ značne zvýšenému riziku poškodenia zdravia alebo smrti.23. Pokiaľ žalobcovia namietali používanie zahraničných odporúčaných postupov (guidelines) pri
hodnotení poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak súd zistil, že pre slovenské zdravotníctvo

relevantné guideliny neboli zverejnené v roku 2014, a nie sú dodnes. Súd má za to, že vzhľadom k
univerzálnosti lekárskej vedy sú v plnej miere akceptovateľné aj také postupy poskytovania zdravotnej
starostlivosti, ktoré vychádzajú zo zahraničných postupov, o to viac vtedy pokiaľ ide o krajiny v ktoré
majú porovnateľnú alebo vyššiu úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti ako Slovensko a v ktorých
je rozvinutejšia vedecká a publikačná činnosť.

24. V konaní boli zistené pochybenia vo vzťahu k zdokumentovaniu informovaného súhlasu žalobkyne
2/ počas štvrtej hospitalizácie. Žalobkyňa 2/ tak pravdepodobne nebola výslovne informovaná ani o
možnosti dystokie ramienok. Tu treba však uviesť, že išlo už o tretie tehotenstvo žalobkyne 2/ a možnosť
zaseknutia novorodenca v pôrodných cestách je všeobecne známa, čiže žalobkyňa si tohto, tak ako
každá rodička, musela byť vedomá od času kedy sa dozvedela, že je tehotná. Uvedené sama žalobkyňa

2/ potvrdila počas výsluchu. Je tiež otázne, aký význam by malo podrobné informovanie žalobkyne 2/
o dystokii ramienok vzhľadom k tomu, že ide o zriedkavú, neočakávanú a nepredvídateľnú komplikáciu
pôrodu. Z hľadiska právneho sa to javí síce možno ako zodpovedný postup, avšak z hľadiska emočného
stavu rodičky niekoľko dní pred pôrodom, resp. v deň pôrodu sa javí podrobné písomné informovanie
o desiatkach možných, hoc zriedkavých, komplikácií pôrodu s následným poškodením zdravia alebo

smrťou matky alebo novorodenca, ako postup, ktorý by zjavne neprispel k duševnej pohode rodičky v
takto pre ňu emočne vypätom čase.

25. Vo vzťahu k neonatologickej starostlivosti Znalecký posudok prof. Višňovského ako aj Znalecký
posudok forensic.sk konštatovali, že žalovaný poskytol žalobkyni 1/ adekvátnu neonatologickú

starostlivosť na úrovni diagnosticko-terapeutických možností daného oddelenia.

26. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že
žalovaný poskytol žalobkyni 2/ a žalobkyni 1/ zdravotnú starostlivosť v zmysle všeobecne uznávaných
medicínskych postupov a zároveň pri zohľadnení individuálneho zdravotného stavu žalobkyne 2/.

To, že nedošlo k voľbe postupu, v dôsledku ktorého by pravdepodobne nedošlo k predmetnému
poškodeniu zdravia žalobkyne 1/ (cisárskeho rezu), bolo v dôsledku objektívnych limitov diagnostickej
metódy. Žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti však nemôže niesť zodpovednosť za každé
poškodenie zdravia alebo smrť, ktorá nastane pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Limitujú ho
súčasné znalosti medicíny a technologického pokroku, ale aj jeho reálne finančné možnosti, resp.

finančné možnosti jeho zriaďovateľa a tým aj možnosti jeho prístrojového vybavenia.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

28. Vo vzťahu k náhrade trov konania, na ktorých náhradu by z hľadiska procesného úspechu mal
mať nárok žalovaný, súd aplikoval § 257 CSP nakoľko zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Bolo nesporné, že žalobkyňa 2/ a žalobca 3/

ako rodičia žalobkyne 1/ vynakladajú od narodenia žalobkyne 1/ enormné úsilie, aby zlepšili zdravotný
stav žalobkyne 1/ a aspoň v miere v akej je to možné zabezpečili aspoň čiastočnú hybnosť ruky
žalobkyne 1/. Absolvovali operácie v Českej republike a Rakúsku, pravidelne každý štvrťrok chodia s
maloletou žalobkyňou 1/ do Piešťan na dvojtýždňové rehabilitačné pobyty. Zvýšená potreba osobnej
starostlivosti a potreba neustáleho absolvovania zdravotných vyšetrení a rehabilitácií spôsobila to, že

vždy jeden z rodičov sa musel vzdať bežnej zárobkovej činnosti a venovať sa žalobkyni 1/. Poškodenie
zdravia žalobkyne 1/ tak nepochybne viedlo k zhoršeniu finančnej situácie rodiny, v ktorej okrem
žalobkyne 1/ vyrastajú ďalšie dve maloleté deti. Zároveň súd prihliadol na to, že žalobcovia podali
žalobu na súd aj na podklade záverov Znaleckého posudku prof. Višňovského, a bol tu preto relevantný
dôvod, na ktorého základe mohli nadobudnúť presvedčenie, že za poškodenie zdravia žalobkyne 1/

zodpovedá žalovaný. Napriek plnému procesnému úspechu žalovaného, a tým aj intervenienta, mal súd
za to, že priznanie náhrady trov žalovanému a intervenientovi, na ktoré by boli zaviazaní žalobcovia,
by v konečnom dôsledku len odobralo z finančných prostriedkov, ktoré by žalobcovia 2/ a 3/ použili
na zmiernenie dosahov poškodenia zdravia žalobkyne 1/. Uvedené dôvody považoval súd za dôvodyhodné osobitného zreteľa takej intenzity, kedy bolo na mieste procesne úspešnej strane nepriznať nárok
na náhradu trov konania, a to ani z časti.

29. Rozsudok obsahuje aj výrok III. o nároku na náhradu trov štátu. Tento výrok však nespĺňa kritériá
pre takýto druh výroku, pretože neobsahuje označenie strany, voči ktorej má štát nárok na náhradu trov
konania a neobsahuje ani vyčíslenie v akom rozsahu má štát na takúto náhradu nárok. Z uvedených
dôvodov bude vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov konania vydaný dopĺňací rozsudok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom

súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).