Uznesenie Judgement was issued on Thursday, May 11, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821010283
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7821010283.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Anny Kohutovej a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.mája 2022, v
trestnej veci obžalovaného A. B. – Hristova pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
3 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
15.12.2021 sp.zn. 3T/82/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. –C., čo do výroku o náhrade škody.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. - C. uznaný vinným prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 312/2020
Z. z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že

že dňa 07.05.2021 okolo 14.20 h na parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Rožňave na
Šafárikovej ulici č. XXX, fyzicky napadol poškodeného D. E. tak, že ho najmenej 6-krát udrel päsťou
pravejaľavejrukydotváreahlavy,počasčohopoškodenýspadolnakolenáarukamisachytilonákupný
vozík a o kufor svojho auta a chcel sa postaviť, ale obžalovaný ho udieral aj naďalej a následne z miesta
útoku ušiel preč, čím poškodenému D. E. spôsobil zranenia, a to zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím

úlomkov otvorenú do ústnej dutiny, poškodenie ložiskového nervu sánky vľavo, zlomeninu tela sánky
vpravo s posunutím úlomkov so zubom č. 41 v lomnej štrbine otvorenú do ústnej dutiny, tzv. dvojitú
otvorenú zlomeninu sánky, s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 7 týždňov

Bol mu za to uložený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 54 Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. a

na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Tr. zák. úhrnný trest povinnej práce vo
výmere 300 (tristo) hodín.

Okresný súd podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. obžalovanému
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze v priebehu doby výkonu trestu povinnej práce zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť:

a) uhradiť poškodenému D. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Martinou Vnenčákovou, spôsobenú škodu z titulu bolestného (210 bodov á 22,66 €), t.j.
vo výške 4.759,- € (štyritisícsedemstopäťdesiatdeväť eur);b) uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Panónska cesta 2, 850 05 Bratislava, vynaložené
náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1.671,56 € (tisícšesťstosedemdesiatjeden eur
a päťdesiatšesť centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd poškodeného D. E., so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej
škody odkázal na civilný proces.

Protitomutorozsudkuihneďpojehovyhláseníapoučeníoopravnomprostriedkudozápisniceohlavnom
pojednávaní zahlásil obžalovaný odvolanie čo do výroku o náhrade škody a výroku o uloženej povinnosti
nahradiť spôsobenú škodu. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho
obhajcu obžalovaný uviedol, že má za to, že sa súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody náležite
nevysporiadal so všetkými právne významnými skutočnosťami, i keď je nepochybné, že v danej veci
učinil vyhlásenie o vine a prijal aj trest, ktorý mu bol uložený za toto konanie.

K podaniu odvolania ho viedlo presvedčenie, že otázku náhradu škody je potrebné skúmať aj v ďalších
súvislostiach, a nielen vo svetle toho, čo sa v danom okamihu.

K veci patrí, že doposiaľ viedol naozaj riadny život, z medzí ktorého sa snažil nevybočiť, až na ojedinelé

priestupky na úseku dopravy, svedčí o tom aj kladná charakteristika zamestnávateľa, ale ajz obce v
ktorej žije. Pripomína, že žije v malej obci, v ktorej žije ani nie 500 ľudí a kde každý každého pozná. Ak
ho teda obec kladne charakterizuje, je tomu tak naozaj vďaka dokonalej znalosti osobných a miestnych
pomerov orgánmi obce.

Naproti tomu poškodený je človek konfliktný, ktorý s nikým nevychádza, s každým má spor,
provokuje ho na dennom poriadku. O povahe poškodeného jasne svedčí fakt, že dokonca aj počas
práceneschopnosti, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s jeho zraneniami, ktoré mal utrpieť pri
tomto konflikte, napadol 3 ďalšie osoby vidlami, a to konkrétne samostatne hospodáriaceho roľníka
(v dôchodkovom veku) F. G. st., bytom H. XXX, I. a jeho dvoch pastierov (zamestnancov), pričom

menovaného dokonca aj fyzicky inzultoval. Len pre úplnosť uvádza, že aj od skutku, ktorý je predmetom
tohto konania, poškodený aj jeho napadol (už znovu), a to na jeseň 2021, ktorá vec sa aj prejednávala
ako priestupok. Vtedy ho poškodený aj dvakrát zozadu udrel, priamo na priestupkovom orgáne.
Považuje za potrebné zvýrazniť, že aj v teraz prejednávanej veci podišiel k poškodenému (za chrbtom
založenými rukami), aby sa ho spýtal, čo mali znamenať jeho vyhrážky adresované jeho družke (teda

znovu agresívne konanie poškodeného), ktorý na neho mienil zaútočiť, všetko tak, ako to uviedol vo
výpovedi učinenej počas oboznamovania s výsledkami vyšetrovania a až v reakcii na jeho pohyb ho
udrel.

Navrhuje v konaní vypočuť ako svedka pána p. F. G., jeho dvoch zamestnancov (pastierov), ktorých

totožnosť navrhuje zistiť práve výsluchom menovaného, ale aj jeho družku J. K..

Uvedomuje si, že podmienky nutnej obrany možno neboli celkom splnené (tento jeho názor vyústil i do
vyhlásenia o jeho vine), avšak ide o skutočnosti, ktoré podľa jeho presvedčenia nie je možné prehliadnuť
pri rozhodovaní o otázke náhrady škody.

Zastáva názor, že v širších súvislostiach, ale aj v užšom slova zmysle, konali protizákonne obaja a preto
aj poškodený by mal pomerne znášať škodu, ktorú utrpel. Má za to, že ide o skutočnosti, posúdenie
ktorých presahuje rámec trestného konania a preto podľa jeho mienky v konečnom dôsledku súd mal
poškodených so svojim nárokom na náhradu škody odkázať na konanie o veciach občianskoprávnych v

celom rozsahu. Nazdáva sa totiž, že prioritu v trestnom konaní má rozhodovanie o otázke viny a trestu,
vecné rozhodovanie o náhrade škody je prípustné vtedy, keď dôkazy vykonané ohľadne viny a trestu
postačujú i na to, aby mohlo byť meritórne rozhodnuté aj o škode. V danom prípade tomu tak nie je,
predsa by bolo potrebné vypočuť vyššie uvedených svedkov, čo je potrebné považovať za dokazovanie
nad rámec potreby trestného konania.

Ako je to nepochybné, súd v adhéznom konaní sa riadi ustanoveniami hmotného práva iného právneho
odvetvia, zvyčajne občianskeho práva hmotného (viď výklad k § 46 ods. 3 Trestného poriadku) a preto
správnosť ním vyššie prezentovaného návrhu mieni oprieť práve o príslušné ustanovenia Občianskehozákonníka. Dovoláva sa najmä jeho §441, v zmysle ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením
poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Je nesporné teda, že poškodený má participovať na náhrade jeho vzniklej škode v zmysle tejto právnej

normy.

Na základe doteraz vykonaného dokazovania nie je možné urobiť objektívne, správne a zákonne záver
o rozsahu náhrady škody, ktorú by mal znášať a preto nemôže byť zákonný ani výrok, ktorým poškodený
bol odkázaný so svojim nárokom v prevyšujúcej časti na civilné konanie a práve preto napáda odvolaním

aj tento výrok napadnutého rozsudku.

Navyše je tej mienky, že čo sa týka nároku na náhradu škody pre zdravotnú poisťovňu, táto podľa jeho
názoru ani nie je poškodenou organizáciou. V zmysle § 46 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku totiž
poškodeným je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna
alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. V

posudzovanom prípade čo do vzťahu k zdravotnej poisťovni nie je daný žiaden z týchto predpokladov.
Tvrdí to i napriek tomu, že mu je známa doterajšia súdna prax, v tomto smere a žiada, aby sa odvolací
súd vysporiadal aj s touto jeho námietkou.

Pre prípad iného právneho názoru namieta, že ak sa už tvrdí, že zdravotnej poisťovni spôsobil svojim

konaním škodu, je potrebné opätovne poukázať na to, že sa tak stalo za spolu zavinenia poškodeného
a preto aj na tejto škode má aj on participovať, pričom poukazuje na § 438 ods. 1, 2 OZ, v zmysle
ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne a v odôvodnených
prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na
spôsobení škody.

Má za to, že rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť nahradiť spôsobenú škodu len jemu, bez toho,
aby na nej participoval aj poškodený, okrem už uvedených právnych noriem odporuje aj § 3/1 OZ, keďže
je v rozpore aj s dobrými mravmi.

Zatýchtookolnostínavrhujenapadnutévýrokycitovanéhorozsudkuzrušiťapoškodenýchsichnárokom
na náhradu škody odkázať na konanie o veciach občianskoprávnych.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257
Tr. por. , že je vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Následne okresný súd prijal v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutku uvedené v obžalobe a dokazovanie v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce
význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o zámere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania , ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd zavinenie obžalovaného aj správne zdôvodnil.Správne a v súlade so zákonom zistený skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie
obžalovaného správne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)

Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 312/2020 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom vytržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Tr. zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný inému úmyselne
ublížil na zdraví a týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti

prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného ohľadom výroku o náhrade škody, krajský súd uvádza
nasledovné:

Čo sa týka viny obžalovaného A. B. – C., táto bola ustálená , vrátane úmyslu obžalovaného a rozsahu

spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví poškodenému D. E..

O tejto skutočnosti sa potom musí odvíjať aj povinnosť obžalovaného nahradiť poškodenému škodu na
bolestnom v rozsahu 210 bodov podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia – stomatológia.

Pokiaľ ide o povinnosť uhradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. v sume 1.671,56 Eur je
potrebné vychádzať z uplatneného nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného D. E. tak,
ako bola vyčíslená Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. jej podaním zo dňa 30.11.2021 v uvedenej
veci.

Povinnosť obžalovaného uhradiť túto škodu vychádza z ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve, podľa ktorého zdravotná poisťovňa má
právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe ak
k úrazu, alebo inému poškodeniu zdravia došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

Pokiaľ bol poškodený D. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces, tak
uvedené rozhodnutie zodpovedá stavu veci a zákonu, pretože uplatnený nárok na náhradu škody bol
priznaný poškodenému len sčasti.

Pokiaľ obhajca obžalovaného A. B. – C. predložil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5
Co/85/2021, z ktorého má vyplývať spoluúčasť poškodeného na škode je potrebné uviesť, že predložené
rozhodnutie nemá vzťah k prejednávanej trestnej veci a netýka sa teraz prejednávaného skutku.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného A. B. – C. rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere klasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.