Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/163/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212733
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1208212733.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, so sídlom Karloveská 2, Bratislava, IČO: 00
156 752, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862
711, proti žalovaným: 1./ Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35
829 052, zastúpený: AT Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 45, Bratislava, IČO: 47 231 424, 2./
MH Manažment, a. s., so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033, 3./ Slovenský
energetický podnik, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Bojnická 10 Bratislava, IČO: 00 002 682, 4./
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 00 686

832, zastúpený: JUDr. Erik Končok, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 Žilina, o vyslovenie
neplatnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného v III. rade z a m i e t a .

III. V konaní o žalobe žalobcu súd priznáva žalovaným v I., II., III. a IV. rade nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

IV. V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného v III. rade súd priznáva žalobcovi, žalovanému v I. rade,
v II. rade, v IV. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

V. O výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by určil,
že Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, uzavretá dňa 24.03.2006 medzi štátnym

podnikom VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, spoločnosťou Slovenské elektrárne,
a.s., Fondom národného majetku Slovenskej republiky, štátnym podnikom Slovenský energetický
podnik, v likvidácii a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky je v časti upravujúcej nárok
spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. na finančné vyporiadanie vo výške 4.389.661.088,- Sk podľa čl.
6 dohody neplatná a zároveň zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 24.03.2006 uzavrel žalobca a žalovaný Dohodu o

usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG. Účelom tejto dohody, špecifikovaným v jej čl. 3 bolo
upraviť vlastnícke práva k majetku VEG v súlade so zmluvou medzi Československou socialistickou
republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo
- Nagymaros zo dňa 16.09.1977 a rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora so sídlom v Haagu zodňa 25.09.1977 vo veci GABČIKOVO - NAGYMAROS (Maďarsko - Slovensko) a v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky. V súlade s týmto účelom sa žalovaný v 1. rade vzdal akýchkoľvek práv
k Majetku VEG s tým, že žalobcovi vzniklo v zmysle bodu 4.4 Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych

vzťahov VEG právo zaradiť majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári. Za majetok VEG sa v
zmysle predmetnej dohody považuje technologická časť vodnej elektrárne Čunovo, technologická časť
malej vodnej elektrárne Mošoň a technologická časť malej vodnej elektrárne na kanáli S VII a teda
technologická, resp. energetická časť objektov existujúcich a postavených v rámci Sústavy vodných diel
Gabčíkovo - Nagymaros.

3. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že predmetný účel Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych
vzťahov VEG bol daný predovšetkým tým, že až do jej uzavretia patril majetok VEG žalovanému v 1.
rade a to napriek tomu, že tento stav bol jednoznačne protiprávny. Žalovaný v 1. rade do času uzavretia
DohodyousporiadanímajetkovoprávnychvzťahovVEGevidovalmajetokVEGakosvojvlastnýmajetok,
čovyplynulozosamotnéhoprocesuprivatizácieprávnehopredchodcužalovanéhov1.rade.Spoločnosti

Slovenský energetický podnik, š.p. prešla na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý
založil akciovú spoločnosť Slovenské elektrárne Bratislava. Dňa 13.12.2001 prijalo mimoriadne valné
zhromaždenie akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne Bratislava uznesenie, na základe ktorého
došlo, v súlade s uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 758/2000, zo dňa 27.09.2000, k zrušeniu
akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne Bratislava rozdelením bez likvidácie na tri nové akciové

spoločnosti: Slovenské elektrárne, a.s., Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. a Tepláreň
Košice, a.s. Takýto postup bol podľa žalobcu protiprávny, nakoľko podľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby platnom a účinnom v rozhodnom období
mohol byť predmetom prevodu vlastníctva iba majetok, ktorý bol v nespornom vlastníctve Slovenskej
republiky. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Zmluvy o prevádzke a výstavbe Sústavy vodný diel

Gabčíkovo - Nagymaros však podľa žalobcu platí, že 50% spoluvlastníkom majetku VEG je Maďarsko.
Z tohto ustanovenia je podľa žalobcu taktiež zrejmé, že z vybudovaných, resp. čiastočne vybudovaných
objektov Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros v spoločnom vlastníctve objekty: derivačný
kanál, stupeň Gabčíkovo, hať Dunakility a vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky zdrž Hrušov,
stupeň Gabčíkovo. V spoločnom vlastníctve tak nepochybne sú aj objekty elektráreň Gabčíkovo, malá

vodná elektráreň Mošoň a malá vodná elektráreň na kanály S VII.

4. Skutočným účelom Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG tak bola konvalidácia
protiprávneho stavu súvisiaceho s majetkom VEG. Za týchto okolností pôsobí podľa žalobcu
nepochopiteľne fakt, že za vrátenie majetku VEG Slovenskej republika, ktorý bol Slovenskej republike

protiprávne scudzený v rámci privatizácie žalovaného v 1. rade dojednali zmluvné strany Dohody
o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG nárok žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy
4.398.661.088,- Sk, pričom túto sumu mal žalobca vyplácať žalovanému zúčtovaním voči platbám, ktoré
žalovanýv1.radeuskutočňujevprospechžalobcunazákladeZmluvyoprevádzkeVEGuzavretejmedzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 10.03.2006 a to napriek tomu, že významné investície do Majetku

VEG, náhradou ktorých mala byť táto suma uskutočnil ešte právny predchodca žalovaného v 1. rade a
dohoda žiadnym spôsobom nešpecifikuje, či táto suma naozaj zodpovedá sume potrebných nákladov,
ktoré na vec vynaložil žalovaný v 1. rade, na náhradu ktorých by žalovanému v 1. rade mohol patriť
nárok v zmysle ustanovenia § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak Dohodu o usporiadaní
majetkovoprávnych vzťahov VEG v časti, v ktorej upravovala nárok žalovaného v 1. rade na zaplatenie

sumy vysporiadania vo výške 4.398.661.088,- Sk, za absolútne neplatný právny úkon pre jej rozpor s
dobrými mravmi, ako aj priamy rozpor s obsahom a účelom ustanovení § 3, 415, 417 ods. 1, 420 ods.
1, 441, 456 a 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka.

5. Dňa 13.07.2011 doručil žalobca súdu podanie, v ktorom (okrem iného) požiadal o pripustenie zmeny

petitu žaloby tak, že nový žalobný petit bude znieť:

„Súd vyhlasuje, že Dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG uzatvorená dňa 24.3.
2006, medzi štátnym podnikom VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, spoločnosťou
Slovenské elektrárne, a.s., Fondom národného majetku Slovenskej republiky, štátnym podnikom

Slovenský energetický podnik, štátny podnik v likvidácii a Ministerstvom hospodárstva SR, je v
časti upravujúcej nárok spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. na finančné vysporiadanie vo výške
4.398.661.088,- Sk podľa článku 6. tejto dohody neplatná.Súd vyhlasuje, že jediným oprávneným prevádzkovateľom a správcom Majetku VEG v zmysle Dohody
o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG je štátny podnik VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA,
ŠTÁTNY PODNIK.

Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania, vrátane trov právneho
zastúpenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 13.07.2011 ďalej uviedol, že Majetok VEG je v podielovom

spoluvlastníctveSlovenskejrepublikyaMaďarskejrepubliky,pretožetovyplývazmedzinárodnejZmluvy
o výstavbe a prevádzke VEG. Z tohto dôvodu nebolo z právneho hľadiska možné v roku 1994 uskutočniť
privatizáciu Majetku VEG, pretože v zmysle Zákona o podmienkach prevodu majetku štátu bolo možné
uskutočniť len prevod majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. V zmysle všeobecne platnej zásady,
že nikto nemôže na inú osobu previesť viac práv, ako sám má, nemohlo platne dôjsť k prevodu tohto
spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade a ani ďalej na spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá

bola právnym predchodcom žalovaného v 1. rade.

7. Majetok VEG ako energetická resp. technologická časť VEG podľa žalobcu nie je samostatnou
vecou, pretože bez vodohospodárskej časti nie je energetická resp. technologická časť VEG spôsobilá
na akúkoľvek prevádzku. Z uvedeného dôvodu máme za to, že Majetok VEG nebol spôsobilým byť

samostatným predmetom právnych vzťahov a teda ani predmetom privatizácie v roku 1994.

8. Z vyššie uvedených dôvodov sa privatizácia Majetku VEG v roku 1994 uskutočnila v rozpore so
zákonom a z tohto dôvodu sa teda žalovaný v 2. rade a ani ďalej spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá
bola právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, nemohli stať majiteľom Majetku VEG, ale tento zostal

v majetku žalovaného v 3. rade.

9. Ak teda v roku 2006 došlo k uzatvoreniu Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov, v ktorej
všetci žalovaní uznali, že jediným prevádzkovateľom a správcom Majetku VEG je žalobca, tak žalobca
považoval za rozpor s dobrými mravmi, aby za takéto usporiadanie právnych vzťahov, ktoré malo v

podstate predstavovať prevod Majetku VEG z majetku žalovaného v 1. rade do majetku štátu, s ktorým
hospodári žalobca, platil akúkoľvek kompenzáciu žalobca žalovanému v 1. rade, nakoľko žalovaný v 1.
rade nemal žiadne práva k Majetku VEG a teda neexistoval žiadny právne relevantný dôvod, ktorý by
opodstatňoval potrebu uhradiť akúkoľvek kompenzáciu zo strany žalobcu pre žalovaného v 1. rade v
zmysle Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov.

10. Z tohto je podľa názoru žalobcu Dohoda v časti upravujúcej povinnosť žalobcu uhradiť kompenzáciu
žalovanému v 1. rade aj v rozpore so všeobecným záujmom, nakoľko z takejto dohody mal mať prospech
len žalovaný v 1. rade, ktorý v zmysle Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov získať finančnú
kompenzáciu od žalobcu bez ohľadu na to, že za túto finančnú kompenzáciu v značnej výške nemôže

z hľadiska platného právneho stavu žalobcovi poskytnúť žiadne protiplnenie.

11. Súd žalobcovmu návrhu na pripustenie zmeny žaloby vyhovel uznesením č.k. 23Cb/163/2008-353,
ktorým pripustil zmenu žaloby tak, ako o ňu žalobca požiadal.

12. Vo svojich ďalších podaniach žalobca argumentoval nasledovne:

- Žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-
právnych vzťahov VEG. Žalobca mal za to, že vyslovením neplatnosti čl. 6 Dohody usporiadaní
majetkovo-právnych vzťahov VEG, ako aj vyslovením, že žalobca je jediným prevádzkovateľom a

správcom majetku VEG by sa jednoznačne určilo, že žalovaný v 1. rade nemá žiadne práva a povinnosti
k Majetku VEG a teda nemá ani žiaden nárok na finančné vysporiadanie v zmysle čl. 6 dohody.
- Majetok VEG nemohol byť predmetom privatizácie v zmysle Zákona o prevode majetku štátu, pretože
v zmysle Zákona o podmienkach prevodu majetku štátu mohol byť len majetok vo vlastníctve Slovenskej
republiky. Z uvedeného dôvodu bola privatizácia v rozpore so zákonom. Nakoľko privatizácia časti

podniku SEP v roku 1994 bola uskutočnená v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je resp. bola
neplatná, tak Majetok VEG, s ktorým hospodáril podnik SEP, nemohol platne prejsť z majetku štátu -
Slovenskej republiky na spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. v skratke: SE, a.s., so sídlom Hraničná
12, 827 36 Bratislava, IČO: 31 380 751, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu BratislavaI, Oddiel: Sa, Vložka č.: 713/B (ďalej len „Slovenské elektrárne“), ktorá bola právnym predchodcom
spoločnosti SE. Z uvedeného dôvodu bola privatizácia v roku 1994 uskutočnená aj v rozpore s
medzinárodnou Zmluvou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

- Žalobca svoje skutkové tvrdenie o tom, že je jediným oprávneným správcom a prevádzkovateľom
Majetku VEG odvodzoval od uznesení vlády Slovenskej republiky č. 619/2001 a 1174/2004.
- Majetok VEG nebol spôsobilý byť samostatným predmetom právnych vzťahov, pretože Majetok VEG
nie je samostatnou vecou v zmysle Občianskeho zákonníka.
- Čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG je neplatný pre rozpor so Zmluvou o

výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Zmluva o výstavbe a prevádzke
Sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros bola riadne vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky. Zverejnením vyhlášky o jej uzatvorení sa zároveň stala súčasťou právneho poriadku
Československej socialistickej republiky a v súlade s ust. § 3 zákona o zbierke zákonov v spojení s
čl. 154c ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa zmluva o prevádzke a výstavbe stala záväznou aj pre
Slovenskú republiku.

-Čl.6DohodyousporiadanímajetkuVEGjeoddeliteľnýodzvyškutejtodohody.Žalobcavtejtosúvislosti
poukázal na čl. 11 ods. 4 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, v ktorom sa účastníci
dohody dohodli na tom, že akékoľvek ustanovenie Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov
VEG stanoví súd, rozhodcovský tribunál alebo iný príslušný orgán za neplatné, resp. nevymožiteľné,
toto ustanovenie sa bude považovať za vypustené z Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov

z Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, pričom zvyšné ustanovenia Dohody o
usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG zostanú naďalej v platnosti a účinnosti. Podpísaním
dohody prejavili jej účastníci vôľu bez výhrad aplikovať predmetné ustanovenie aj v prípade, ak by
niektorézustanovenítejtodohodystratiloplatnosť,zčohožalobcaodvodilzáver,žetvrdeniažalovaného
v 1. rade o skutočnom úmysle strán sú nepodložené a súd by na ne nemal prihliadať.

- Majetok VEG, s ktorým hospodáril podnik SEP, nemohol platne prejsť z majetku štátu - Slovenskej
republiky na spoločnosť Slovenské elektrárne, nakoľko Maďarská republika bola spoluvlastníkom
Majetku VEG spolu so Slovenskou republikou. Sústava vodných diel bola budovaná ako spoločná
investícia Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky. Zmluvné strany
Zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo -Nagymaros sa dohodli, že na úžitkoch

a výhodách zo Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros v rovnakom pomere. Ustanovenia Zmluvy
o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros sú záväzné pre obidve zmluvné
strany, teda aj pre Slovenskú republiku. V dôsledku tejto skutočnosti musí Slovenská republika konať
tak, aby sa nedostala do rozporu s touto zmluvou, pričom uvedené podľa žalobcu platí aj v súvislosti s
uzatvorením Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG a čl. 6 predmetnej dohody je v

rozpore so Zmluvou o prevádzke a výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.
- Hlavným účelom Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov bolo dosiahnuť, že žalovaný v
1. rade, ktorý vystupoval v pozícii majiteľa majetku VEG, resp. ktorý mala majetok VEG zaradený vo
svojom majetku, mal tento majetok VEG previesť na žalobcu, tak aby žalobca mohol mať právo zaradiť
Majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári. Kompenzáciou za tento prevod Majetku VEG mala

byť finančná odplata dohodnutá v článku 6. Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov. Nakoľko
sa podľa žalovaného privatizácia majetku VEG v roku 1994 sa uskutočnila v rozpore so zákonom a
Fond národného majetku ako ani spoločnosť Slovenské elektrárne a jej právny nástupca - žalovaný
v 1. rade nemohli na základe tejto privatizácie získať majetok VEG, pretože ten je v podielovom
spoluvlastníctve Maďarskej republiky a Slovenskej republiky a preto nemohol byť vyňatý z majetku,

s ktorým hospodáril podnik SEP. Na základe Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov teda
žalobca skutočne získal právo zaradiť Majetok VEG do majetku štátu s ktorým hospodári, pretože túto
Dohodu o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov uzatvoril a podpísal aj podnik SEP, nakoľko Majetok
VEGprivatizáciouvroku1994nemoholplatneprejsťzmajetkuštátu,sktorýmpodnikSEPhospodáril,na
Fond národného majetku Slovenskej republiky a teda ani následne na spoločnosť Slovenské elektrárne

a na jeho právneho nástupcu, ktorým je žalovaný v 1. rade. Z uvedeného dôvodu, ak mal žalobca
na základe Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov zaplatiť kompenzáciu za právo zaradiť
do majetku štátu, s ktorým hospodári, tak táto kompenzácia nemala byť prečo uhradená spoločnosti
žalovanému v 1. rade, pretože táto nemala v zmysle platného právneho stavu žiadne práva k Majetku
VEG. Uvedenú skutočnosť žalobca považoval za rozpor s dobrými mravmi.

- Žalobca namietal aj celkovú výška dohodnutej kompenzácie, ktorá bola podľa jeho názoru sama o
sebe neúmerne vysoká a jej výška nie je ničím reálne odôvodniteľná.
- Žalobca predpokladal, výnosy, ktoré si spoločnosť žalovaný ponechal z výroby a predaja elektrickej
energie boli neporovnateľne vyššie ako akékoľvek jeho náklady súvisiace s VEG. Žalobca zároveňpoukazoval na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny predchodca získal finančné
prostriedky na dofinancovanie výstavby a prevádzky VEG a to z prevádzky VEG, ktorú neoprávnene
prevádzkovala, ako aj z titulu daňových úľav.

- Čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG nenadobudol účinnosť z dôvodu
absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Zmluva o prevádzke VEG bola právoplatným
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vyhlásená za neplatnú, pričom absolútna neplatnosť Zmluvy
o prevádzke VEG má za následok nesplnenie odkladacej podmienky účinnosti Dohody o usporiadaní
majetkovo-právnych vzťahov VEG.

13. K oprávnenosti svojej žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenie, že je jediným
oprávneným správcom a prevádzkovateľom Majetku VEG žalobca uviedol skutkové tvrdenia, podľa
ktorých uznesením vlády SR č. 619/2001 vláda Slovenskej republiky súhlasila s návrhom, aby žalobca
bol správcom a prevádzkovateľom VEG v súlade so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N a
zároveň predmetným uznesením uložila povinnosť ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

aby ustanovil žalobcu správcom a prevádzkovateľom VEG v súlade so Zmluvou o výstavbe a prevádzke
SVD G-N. Rovnako uznesením vlády SR č. 1174/2004 vláda Slovenskej republiky schválila poverenie
žalobcu prevádzkou energetických objektov SVD G-N. Žalobca v nadväznosti na uvedené poprel
tvrdenie žalovaného v 1. rade, v zmysle ktorého energetická časť VEG je vo výlučnom vlastníctve
Slovenskejrepubliky,vdôsledkučohosaUznesenievládySRč.1174/2004,ktoréhovoríoenergetických

objektoch v spoločnom vlastníctve Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, nemôže týkať Majetku
VEG.

14. Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Podľa žalovaného neexistuje
s ohľadom na žalobcom vymedzený žalobný petit (pôvodný), žalobca nemôže mať naliehavý právny

záujem na ním požadovanom určení. Poukázal na skutočnosť, že čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-
právnych vzťahov VEG nie je možné oddeliť od ostatných ustanovení a preto v prípade, ak by existovali
dôvody neplatnosti tejto dohody, dohoda by bola neplatná ako celok. Z účelu dohody, ako aj z okolností,
za ktorých bola uzavretá podľa žalovaného vyplýva, že vôľa jej účastníkov nezahŕňala vôľu pristúpiť na
vysporiadanie v zmysle čl. 4 bez finančného vysporiadania podľa čl. 6, pričom aj vysporiadanie podľa čl.

4 bolo podmienené finančným vysporiadaním podľa čl. 6 a žalovaný v 1. rade by dohodu bez takéhoto
finančného vysporiadania neuzavrel. Žalobu žalobcu považoval žalovaný v 1. rade za šikanózny výkon
práv, ktorý môže viesť k poškodeniu jeho akcionárov, ktorými boli spoločnosti Enel Produzione S.p.A.
a žalovaný v 2. rade.

15.Žalovanývl.radenesúhlasilanistvrdeniamižalobcu,žeDohodaomajetkovo-právnomvysporiadaní
VEG z 23.4.2006 je neplatná v časti upravujúcej nárok žalovaného v 1. rade na finančné vysporiadanie
vo výške 4.398.661.088,- Sk podľa článku 6 tejto Dohody z 23.4.2006 s poukazom na ustanovenie §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu jej rozporu s dobrými
mravmi, ako aj z dôvodu jej rozporu s obsahom alebo účelom ustanovení § 3, § 415, § 417 ods. 1, § 420

ods.1, § 441, § 456 a § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ustanovení § 265 Obchodného zákonníka.
Žalovaný v 1. rade poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali jej uzatvoreniu a uviedol, že vláda SR
uznesením č. 901/1994 z 30.8.1994 podľa § 10 ods. 1 a 8 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov rozhodla o privatizácii časti podniku
Slovenský energetický podnik, š.p.. Na základe tohto rozhodnutia vlády SR prešiel majetok vodnej

elektrárne Gabčíkovo (VEG - energetická časť vodného diela Gabčíkovo) na Fond národného majetku
SR (žalovaný v 2.rade), ktorý založil Slovenské elektrárne, a.s., ktoré vznikli dňa 01.11.1994. Žalovaný
v 2.rade vložil majetok vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG - energetická časť vodného diela Gabčíkovo)
do základného imania obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s..

16. Dňa 13.12.2001 bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti bez likvidácie rozdelením v zmysle § 69 ods.
4 Obchodného zákonníka na Slovenské elektrárne, a.s. (žalovaný v l. rade), Slovenskú elektrizačnú
prenosovú sústavu, a.s. a Tepláreň Košice, a.s. V súlade s tým žalovaný v l. rade vznikol dňa 21.1.2002,
pričom v zmysle § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka na žalovaného v l. rade ako univerzálneho
právneho nástupcu Slovenské elektrárne, a.s. (IČO: 31 380 751) prešiel aj majetok vodnej elektrárne

Gabčíkovo (VEG - energetická časť vodného diela Gabčíkovo). Nakoľko sa objavovali pochybnosti
o tom, či vzhľadom na čl. 8 Zmluvy medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke sústavy vodných
diel Gabčíkovo-Nagymaros (ďalej len „SVD“) zo 16.9.1977 (ďalej len „Medzinárodná zmluva“) majetok
vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG energetická časť vodného diela Gabčíkovo) mohla byť predmetomprivatizácie v r.1994, vláda SR uznesením č. 700 z 26.6.2002 uložila ministrovi hospodárstva vypracovať
postup krokov privatizácie SE, a. s. s ohľadom na kľúčové problémy a to tak, aby Vodná elektráreň
Gabčíkovo bola vyňatá z procesu privatizácie žalovaného v1. rade a. s. berúc do úvahy ustanovenie čl. 8

Medzinárodnej zmluvy. Ako pritom vyplýva z materiálu k uzneseniu vlády SR č. 700 z 26.6.2002 - Návrh
spôsobu privatizácie Slovenských elektrární, a.s. zo 14.6.2002) vyvedenie majetku súvisiaceho s VEG
mimo žalovaného v 1. rade bolo spojené s nutnosťou získania súhlasu jeho veriteľov. Dalo sa očakávať,
ževeriteliastakýmtovyvedenímnebudúsúhlasiťabudúžiadaťpredčasnésplatenieúverov. Uznesením
vlády SR č. 109 zo 4.2.2004 bolo uložené ministrovi hospodárstva vypracovať postup krokov privatizácie

žalovaného v 1. rade a. s. s ohľadom na· kľúčové problémy a to tak, aby Vodná elektráreň Gabčíkovo
bola vylúčená z privatizácie SE, a. s. berúc do úvahy ustanovenia čl. 8 Medzinárodnej zmluvy a aby
bola SE, a.s. poskytnutá kompenzácia za vyňatie aktív VEG s tým, že spôsob prípadnej kompenzácie
bude stanovený pred ukončením privatizácie. Uznesením vlády SR č. 1174/2004 z 8.12.2004 (ktoré
nebolo verejne sprístupnené) bola schválená konečná podoba zmluvných dokumentov súvisiacich s
privatizáciou Slovenských elektrární, a.s. (Zmluva o kúpe akcií, Akcionárska zmluva, Zmluva o viazanom

účte, Konzultačná zmluva a List obsahujúci priznania) a následne uznesením vlády SR č. 134/2005 zo
16.2.2005 bolo schválené rozhodnutie o predaji 66 % podielu na základnom imaní SE, a.s. spoločnosti
ENEL - S.p.A.

17. V nadväznosti na uvedené uznesenia vlády SR bola dňa 17.2.2005 uzatvorená Zmluva o kúpe

66% podielu na základnom imaní SE, a.s. medzi žalovaným v 2.rade (FNM SR) ako predávajúcim,
MinisterstvomhospodárstvaSlovenskejrepublikykonajúcimvmeneSlovenskejrepublikyaENELS.p.A.
ako kupujúcim (ďalej len „Zmluva o kúpe akcií“).

18. Zmluva o kúpe akcií predpokladala uzatvorenie Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov

VEG z 23.4.2006, ako to okrem iného vyplýva z bodu 3.5. Dohody z 23.4.2006, kde sa uvádza, že
„účelom tejto dohody je splniť ustanovenia Zmluvy o kúpe akcií a najmä prílohy O tieto zmluvy“. Zároveň
je možné poukázať na bod 9.2. Dohody z 23.4.2006, z ktorého vyplýva, že odkladacou podmienkou tejto
dohody je okrem iného „Deň uzavretia podľa Zmluvy o kúpe akcií“ (deň, kedy nastane Uzavretie, ako je
definované v Zmluve o kúpe akcií, čo bude piaty Pracovný deň po dni, kedy Zmluvné strany Zmluvy o

kúpe akcií splnili svoje príslušné písomné prehlásenia podľa Zmluvy o kúpe akcií).

19. Výška finančného vysporiadania rovnajúca sa hodnote Majetku VEG za daných okolností
predstavovala spravodlivú kompenzáciu za to, že z majetkového portfólia žalovaného v l. rade bola
vyčlenená významná a hodnotná časť jeho aktív, pričom táto bola stanovená v kontexte toho, že

žalovaný v l. rade a jeho právni predchodca takmer 12 rokov evidoval Majetok VEG ako svoj majetok,
udržiaval ho a zhodnocoval, vynaložil naň významné náklady, trhová cena Majetku VEG podľa odhadov
sa v r. 2002 pohybovala v rozmedzí 5-10 mld. Sk, ako aj s ohľadom skutočnosť, že existovala hrozba
„defaultu“ a „cross-defaultu“ v prípade vyňatia Majetku VEG z majetkového portfólia žalovaného v l .rade
bez poskytnutia spravodlivej finančnej náhrady, že stav, ktorý bol riešený v Dohode o usporiadaní

majetkovo-právnych vzťahov VEG z 23.4.2006 nespôsobil žalovaný v l. rade, ale vláda Slovenskej
republikyrozhodnutímoprivatizáciič.901/2004z30.8.1994,pričomakbynedošlokuzatvoreniuDohody
o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG z 23.4.2006 bez poskytnutia finančného vysporiadania
v sume hodnoty Majetku VEG by k jej uzatvoreniu nepochybne nedošlo.

20. Hodnota Majetku VEG podľa čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG z
23.4.2006 tak podľa žalovaného predstavovala spravodlivú kompenzáciu za vysporiadanie všetkých
práv týkajúcich sa Majetku VEG podľa čl. 4 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG
z 23.4.2006.

21. Vo svojich ďalších vyjadreniach žalovaný v 1. rade rozporoval tvrdenia žalobcu o absolútnej
neplatnosti zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi a rozporoval aj tvrdenia o tom, že Technologická
časť objektov VEG nie je ako súčasť hlavnej veci spôsobilá byť predmetom právnych vzťahov.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že jednotlivé objekty (napr. vodná elektráreň, prevádzková budova vodnej
elektrárne a pod.) sú na príslušných listoch vlastníctva evidované ako samostatné objekty. Majetok

VEG predstavuje tzv. energetickú časť vodných elektrární, resp. technologickú časť VEG, ktorá zahŕňa
aj príslušné stavebné časti technologických zariadení. To podľa žalovaného v 1. rade znamená, že z
právneho hľadiska sú veci tvoriace tzv. energetickú časť sú samostatnými vecami. Aj v prípade, ak by
technologická časť VEG bola súčasťou hlavnej veci, nespôsobovalo by to neplatnosť samotnej dohody.22. Žalovaný v 1. rade v rámci svojej obrany argumentoval aj skutočnosťou, že Zmluva o výstavbe a
prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros je dvojstrannou zmluvou uzatvorenou medzi

dvoma suverénnymi subjektmi medzinárodného práva, avšak nie je priamo aplikovateľná na subjekty
Dohody z 24.03.2006, nakoľko túto dohodu nie je možné v zmysle čl. 154c ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky považovať za súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky, nemá prednosť pred zákonom
a neobsahuje ani žiadne priamo aplikovateľné ustanovenia, ktoré by účastníkom dohody z 24.03.2006
povinnosti priamo aplikovateľné na ich právne vzťahy. Z tohto dôvodu čl. 6 Dohody o usporiadaní

majetkovo-právnych vzťahov VEG nemôže byť v rozpore s predmetnou zmluvou.

23. Celkovo možno obranu žalovaného v 1. rade voči žalobe žalobcu obsiahnutú v jeho početných
vyjadreniach zhrnúť nasledovne:

- Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti čl.6 Dohody o usporiadaní majetkovo-

právnych vzťahov z 24.03.2006.
- Článok 6 Dohody z 24.3.2006 nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Zmluvy o výstavbe a prevádzke
Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros z r. 1977. Žiadne ustanovenie tejto zmluvy z r. 1977
neupravuje vzájomné vzťahy žalobcu a žalovaného v l. rade vyplývajúce z čl.6 Dohody z 24.3.2006.
Článok 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG z 24.3.2006 nemôže byť neplatný pre

rozpor s predmetnou zmluvou aj z dôvodu, že táto zmluva z r. 1977 nie je súčasťou právneho poriadku
SR, nemá prednosť pred zákonom a nie je priamo aplikovateľná na vzťahy žalobcu a žalovaného v
1.rade vyplývajúce z čl.6 dohody z 24.3.2006. Ani žiadnym výkladom vnútroštátnych noriem v súlade
so Zmluvou z r. 1977 nie možné dospieť k záveru, že čl.6 Dohody z 24.3.2006 je v rozpore so Zmluvou
z r. 1977.

- Článok 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov z 24.3.2006 nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Výška finančného vysporiadania v čl.6 Dohody z 24.3.2006 rovnajúca sa hodnote Majetku VEG
predstavuje v kontexte okolností daného prípadu spravodlivú kompenzáciu za to, že z majetkového
portfólia žalovaného v 1.rade bola vyčlenená významná a hodnotná časť jeho aktív. Žiadny zákon nikde
neuvádza,ževprípadeexistenciepochybnostíotom,čiurčitýmajetokmoholbyťpredmetomprivatizácie

(resp. pochybností o vlastníckom práve medzi viacerými subjektmi), majetkovo-právne vysporiadanie
ohľadom takéhoto majetku, musí zodpovedať výške investícií do tohto majetku a nákladov na údržbu
tohto majetku. V prípade čl.6 Dohody z 24.3.2006 nejde o žiadnu výnimočnú situáciu, kedy hlavnou,
aleboaspoňprevažujúcoumotivácioubolúmyselpoškodiť,čiznevýhodniťŽalobcu(tzv.šikanóznyvýkon
práva) a preto neexistuje dôvod neplatnosti čl.6 Dohody z 24.3.2006 pre rozpor s dobrými mravmi.

- Skutočnosť, že Žalobca je štátny podnik, nezakladá žiadnu osobitnú výnimku pre Žalobcu, Žalobca
nemôže byť vo výhode oproti Žalovanému v 1.rade len preto, že žalobca je štátny podnik.
- Z hľadiska posudzovania platnosti čl.6 Dohody z 24.3.2006 je absolútne právne irelevantná otázka
zákonnosti/nezákonnosti privatizácie časti podniku SEP, š.p. vr. 1994. Okrem toho, súd sa v súčasnosti
už nemôže zaoberať otázkou zákonnosti/nezákonnosti privatizácie v r. 1994.

- Čl. 6 Dohody z 24.3.2006 je neoddeliteľný od ostatného obsahu Dohody z 24.3.2006. Preto v prípade,
akbyexistovaliúdajnédôvodyneplatnostičl.6Dohodyz24.3.2006(ktorévšakpodľanázoružalovaného
v 1.rade neexistujú) malo by to za následok neplatnosť celej Dohody z 24.3.2006, vrátane bodu 4.2.2.
Dohodyz24.3.2006,vktorombolodohodnuté,žeprevádzkovateľomasprávcomMajetkuVEGsprávom
hospodárenia s majetkom štátu bude Žalobca.

24. V priebehu konania žalovaný v 1. rade argumentačne doplnil svoju obranu nasledovne:

- Od účinnosti Civilného sporového poriadku nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti čl. 6 Dohody
o majetkovo-právnom usporiadaní VEG, čo je dôvodom na zamietnutie prvej časti žaloby bez tohto, aby

sa súd zaoberal meritom veci.
- Dohoda o majetkovo-právnom usporiadaní VEG nenadobudla účinnosť v dôsledku neplatnosti Zmluvy
o prevádzke VEG, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti čl. 6 Dohody o majetkovo-
právnom usporiadaní VEG.
- Podľa§ 47da Zákona č. 92/1991 Zb.5 od 1.augusta 2014 Slovenská republika vstúpila do právneho

postavenia FNM SR z Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG, avšak - Slovenská republika
nie je účastníkom tohto súdneho konania, čo je dôvodom na zamietnutie prvej časti žalobného petitu.
Dohoda o majetkovoprávnom usporiadaní VEG súvisí s prevodom 66% akcií na základnom imaní
žalovaného v 1. rade na spoločnosť ENEL SpA, keďže bola predpokladaná priamo v prílohe k Zmluveo kúpe akcií a bola jednou z podmienok Zmluvy o kúpe akcií, ktorá bola zohľadnená pri dohodovaní
kúpnej ceny ako aj ďalších podmienok Zmluvy o kúpe akcií. Pojem záväzky na účely § 47da ods. 1
zákona č. 92/1991 Zb. treba vykladať vo význame záväzkový právny vzťah a teda pojem „záväzky“

zahŕňa aj záväzkový právny vzťah založený Dohodou o majetkovo-právnom usporiadaní VEG. Dohoda
o majetkovoprávnom usporiadaní VEG bola uzatvorená dňa 24. marca 2006 (t.j. do 31. júla 2014). (Iv)
Na vstup Slovenskej republiky do právneho postavenia Fondu národného majetku Slovenskej republiky
z Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG od 1. augusta 2014, nemá žiadny vplyv skutočnosť, že
v zmysle § 2 Zákona č. 375/2015 Z.z. od 1. januára 2016 právnym nástupcom Fondu národného majetku

Slovenskej republiky je spoločnosť MH Manažment, a.s., pretože naň mohli prejsť podľa Zákona č.
375/2015 Z.z. len tie práva a povinnosti, ktoré mal Fond národného majetku Slovenskej republiky ku dňu
svojho zrušenia, pričom však v čase, keď bol Fond národného majetku Slovenskej republiky zrušený a
MHManažment,a.s.sastaljehoprávnymnástupcom,Fondnárodnéhomajetkuužnebolsubjektompráv
a povinnosti z Dohody o majetkovo-právnom usporiadaní VEG. 15. Z uvedeného je zrejmé, že nie MH
Manažment, a.s. ale Slovenská republika vstúpila od 1. augusta 2014 do právneho postavenia FNM SR

z Dohody o majetkovo-právnom usporiadaní VEG. Keďže Slovenská republika nie je účastníkom tohto
konania o žalobe na strane žalovaného, súd by mal podľa žalovaného v 1. rade, prvú časť žalobného
petitu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie z dôvodu, že účastníkmi sporového konania nie sú
všetci účastníci Dohody o majetkovo-právnom usporiadaní VEG (resp. ich právni nástupcovia).
- Žalobca sa nemohol stať správcom a prevádzkovateľom Majetku VEG z titulu Dohody o

majetkovoprávnom usporiadaní VEG z dôvodu, že: - Dohoda o majetkovo-právnom usporiadaní VEG
nenadobudla účinnosť v dôsledku neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG, - ak by aj bol čl. 6 Dohody o
majetkovoprávnom usporiadaní VEG neplatný, tak by bola neplatná celá Dohoda o majetkovoprávnom
usporiadaní VEG, a Žalobca by nemohol byť prevádzkovateľom a správcom majetku VEG v zmysle
neplatnej Dohody o majetkovoprávnom usporiadaní VEG. Žalobca sa nemohol stať správcom a

prevádzkovateľom majetku VEG ani na základe uznesení vlády SR č. 619 zo dňa 3. júla 2001 ani č.
1174/2004 zo dňa 8. decembra 2004.
- Žalobca nie je správcom ani prevádzkovateľom Majetku VEG na základe uznesenia vlády SR č. 619
zo dňa 03.07.2001 ani uznesenia vlády SR č. 1174/2004 zo dňa 08.12.2004. V dôsledku neúčinnosti
Dohody o majetkovo-právnom usporiadaní VEG platí stav, ktorý existoval pred uzavretím Dohody o

majetkovoprávnom usporiadaní VEG, v zmysle ktorého majiteľom a prevádzkovateľom Majetku VEG je
žalovaný v 1. rade.

25. Žalovaný v 1. rade sa zároveň vyjadril aj k vzájomnej žalobe žalovaného 3. rade keď poukázal na
skutočnosť, že žalovaný v 3. rade je účastníkom Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov

VEG zo dňa 24.03.2006, keďže žalovaný v 3. rade v tejto dohode uznal, že Majetok VEG sa spravuje
režimom podľa Zmluvy o SVD GN, v súlade s Rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora, ako aj
právnym poriadkom Slovenskej republiky, - uznal, že prevádzkovateľom a správcom Majetku VEG s
právom hospodárenia s majetkom štátu bude žalobca, - vzdal sa akýchkoľvek práv k Majetku VEG, -
zaviazal sa, že vo vzťahu k Majetku VEG neuplatní žiadne právo alebo nárok, - súhlasil s tým, že žalobca

má právo zaradiť Majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári, a súhlasil s tým, že finančnú
náhradu žalovanému v 1. rade za vysporiadanie podľa článku 4. tejto Dohody poskytne žalobca.

26. Fond národného majetku Slovenskej republiky ako pôvodný žalovaný v 2. rade vo svojom
vyjadrení poukázal na svoju žalobu zo dňa 10.07.2008, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o

usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG. Fond národného majetku Slovenskej republiky sa v tejto
žaloba domáhal určenia neplatnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG.

27. K zmene žaloby Fond národného majetku ako pôvodný žalovaný v 2. rade uviedol, že
žaloba je nedôvodná a navrhol ju zamietnuť v plnom rozsahu, pričom uviedol, že nemožno prijať

argumentáciu žalobcu o aplikácii inštitútu podielového spoluvlastníctva podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky. V prípade medzinárodnej zmluvy uzatvorenej medzi dvoma štátmi sa nemožno
dovolávať vnútroštátneho práva, v tomto prípade výkladu čl. 9 ods. 1 Zmluvy o výstavbe a prevádzke
Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, tento nemožno subsumovať pod právny poriadok
Slovenskej republiky pri aplikácii inštitútu podielového spoluvlastníctva. Fond národného majetku

Slovenskej republiky ďalej namietol neexistenciu naliehavého právneho záujmu na ním podanej
určovacej žalobe, nakoľko táto nie spôsobilá na úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu. Žalobca nebol podľa pôvodného žalovaného v 2. rade ani oprávnený domáhať sa neplatnostiDohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, nakoľko podľa jeho názoru išlo o relatívnu
neplatnosť, ktorú svojim konaní spôsobil aj sám žalobca.

28. Žalovaný v 2. rade vo svojich podaniach doplnil vyjadrenia svojho právneho predchodcu a uviedol,
že zmyslom ust. § 470 ods. 2 C.s.p. je poskytnúť ochranu stranám sporu, ktoré konali v súlade s platným
a účinným právom, čo v nich vyvolalo legitímne očakávanie, ktoré taktiež podlieha právnej ochrane. K
tejto problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že subjekt, ktorý
konal v dôvere v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. Procesný

úkon spôsobuje procesné účinky smerujúce do budúcnosti a tieto majú byť zachované bez ohľadu na
procesný režim nového procesného predpisu. Opak by znamenal porušenie princípov právneho štátu,
princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strany sporu. Z uvedených dôvodov je podaná žaloba o
vyslovenie neplatnosti dohody procesne prípustná. Podľa žalovaného v 2. rade nie je možné považovať
za záväzok, ale za záväzkový právny vzťah a z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s argumentáciu
žalovaného v 1. rade, podľa ktorej sa na základe ustanovenia § 47da ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o

podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby stal účastníkom dohody namiesto Fondu národného
majetku Slovenskej republiky štát a nie žalovaný v 2. rade.

29. Žalovaný v 3. rade so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Podľa žalovaného pokiaľ
je majetok VEG v podielovom spoluvlastníctve Slovenskej republiky a Maďarska a Majetok VEG bol

prevedený do vlastníctva žalovaného v 1. rade ide o prevod spoluvlastníckeho podielu podľa § 140
Občianskeho zákonníka a nie o hospodárenie so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve podľa
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 3. rade tak Dohodu o usporiadaní majetkovo-právnych
vzťahov VEG považoval za úkon relatívne neplatný. Žalovaný v 3. rade ďalej poukázal na skutočnosť,
že predmetom privatizácie bol právny predchodca žalovaného v 1. rade a nie majetok VEG. Žalobu

považoval za zmätočnú a to aj z dôvodu že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu na ním požadovanom určení.

30. Žalovaný v 3. rade následne doručil súdu dňa 23.12.2008 podanie označené ako žaloba o určenie
účastníkov Zmluvy o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG zo dňa 24.03.2006. Toto podanie

obsahovalo vzájomnú žalobu žalovaného v 3. rade, ktorou sa domáhal určenia, že dohoda o usporiadaní
majetkovo-právnych vzťahov VEG zo dňa 24.03.2006 je od počiatku uzavretá medzi žalobcom a
žalovanými v 1. 2. a 4. rade a žalovaný v 3. rade nie je od počiatku zmluvnou stranou Dohody o
usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG zo dňa 24.03.2006.

31. Túto svoju vzájomnú žalobu odôvodnil žalovaný v 3. rade tým, že jemu z predmetnej dohody
nevyplývajú žiadne práva a ani povinnosti. Dohoda žiadnym spôsobom nezasahuje do statusu
žalovaného v 3. rade a tak je podľa žalovaného v 3. rade zrejmé, že žalovaný v 3. rade nemal byť
vôbec účastníkom tejto dohody a nemal by byť ani viazaný akýmikoľvek právnymi úkonmi, ktoré sú s
existenciou tejto dohody spojené a nemal byť ani viazaný akýmkoľvek rozhodnutí súdu. Existenciou

naliehavého právneho záujmu na takomto určení odôvodnil žalovaný v 3. rade tým, že prebieha jeho
likvidácia, pričom prebiehajúce súdne konania podstatným spôsobom odsunú možnosť túto likvidáciu
ukončiť.

32. Žalovaný v 4. rade so žalobou žalobcu súhlasil. Žalovaný v 4. rade uviedol, že Z obsahu

Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG je nepochybné, že skutočným a nosným
objektom právnych vzťahov založených Dohodou o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG, je
technologická časť vodnej elektrárne Gabčíkovo, a to menovite: technologická časť vodnej elektrárne
Gabčíkovo, technologická časť vodnej elektrárne Čunovo, technologická časť malej vodnej elektrárne
Mošoň, a technologická časť malej vodnej elektrárne na kanáli S VII, a teda technologická, resp.

energetická časť objektov existujúcich a postavených v rámci Sústavy vodných diel Gabčíkovo -
Nagymaros (ďalej len „Technologická časť objektov VEG“).

33. Právny rámec právnemu režimu Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros poskytla Zmluva
medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a

prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros zo dňa 16.9.1977, zverejnená v zbierke
zákonov vyhláškou Ministra zahraničných vecí ČSSR č. 109/1978 Zb. s tým, že zmluvné strany bez
akýchkoľvek pochybností určili objektom Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros hospodársky
účel ich využitia, výslovne vyjadrený v preambule zmluvy a to deklarovaním spoločného záujmuvšestranne využívať prírodné bohatstvo Dunaja v úseku Bratislava - Budapešť pre rozvoj vodného
hospodárstva, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a ďalších odvetví národného hospodárstva
zmluvných strán.

34. Žalovaný v 4. rade sa stotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že Technologická časť objektov
VEG, ako objekt právnych vzťahov založených Dohodou o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov
VEG, nie je ako súčasť hlavnej veci, spôsobilým predmetom právnych vzťahov. Aj keď nemožno vylúčiť
argumentáciu, podľa ktorej aj súčasť a príslušenstvo vecí môžu byť v niektorých prípadoch samostatným

predmetom právnych vzťahov. Pri každom právnom vzťahu, ktorého predmetom je časť, súčasť alebo
príslušenstvo veci, to však musí byť dovolené, a taktiež z hľadiska predmetu možné. Podľa žalovaného
v 4. rade tak vzhľadom na to, že Technologická časť objektov VEG nie je - ako súčasť hlavnej veci z
pohľaduobsahuaúčeluZmluvymedziČeskoslovenskousocialistickourepublikouaMaďarskouľudovou
republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros zo dňa 16.9.1977
spôsobilým objektom právneho vzťahu založeného Dohodou o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov

VEG, keďže uvedená zmluva nepredpokladala takú dispozíciu s Technologickou časťou objektov
VEG, akou je dispozícia v zmysle Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, t.j.
prevod Technologickej časti objektov VEG zo strany žalovaného v 1. rade v prospech žalobcu,
platí, že predmetom tejto dohody je právne nemožné plnenie, a teda že Dohoda o usporiadaní
majetkovoprávnych vzťahov VEG je s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatná, a to v celom svojom rozsahu.

35. Žalovaný v 4. rade sa stotožňoval sa aj s argumentáciou odporcu v 2. rade o tom, že v spoločnom
vlastníctve,t.j.vpodielovomspoluvlastníctveSRaMaďarskejrepublikysúminimálneajvodnáelektráreň
Gabčíkovo, malá vodná elektráreň Mošoň a malá vodná elektráreň na kanáli S VII, a to tak ich

technologické, ako aj vodohospodárske súčasti, a teda, že v spoločnom vlastníctve, resp. v podielovom
spoluvlastníctve SR a Maďarskej republiky je aj Technologická časť objektov VEG (minimálne vo vzťahu
k technologickej časti vodnej elektrárne Gabčíkovo, malej vodnej elektrárne Mošoň a malej vodnej
elektrárne na kanáli S VII).

36.Vzhľadomnato,žeMaďarsko,akorovnocennýpodielovýspoluvlastníkTechnologickejčastiobjektov
VEG s uzavretím a realizáciou Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG nevyslovila
súhlas, jej uzavretím došlo - minimálne vo vzťahu k technologickej časti vodnej elektrárne Gabčíkovo,
malej vodnej elektrárne Mošoň a malej vodnej elektrárne na kanáli S VII - k dojednaniu právneho
úkonu, ktorý bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 139 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka,

v dôsledku čoho je Dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG je - minimálne vo vzťahu
k technologickej časti vodnej elektrárne Gabčíkovo, malej vodnej elektrárne Mošoň a malej vodnej
elektrárne na kanáli S VII, s poukazom n ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

37. Za ďalší dôvod neplatnosti Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG považoval

žalovaný v 4. rade skutočnosť, že žalovaný v 1. rade nebol v čase jej uzavretia vlastníkom
Technologickej časti objektov VEG. Žalovaný totiž Technologickú časť objektov VEG do času uzavretia
Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov VEG evidoval ako svoj vlastný majetok na základe
nasledovných skutočností toho, že dňa 12.10.1994 vznikla spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s., so
sídlom Hraničná 12, 827 36 Bratislava, IČO: 31 380 751 („pôvodne SE“) s tým, že do jej základného

imania bola zo strany zakladateľa - Fondu národného majetku vložená aj Technologická časť objektov
VEG (dovtedy sa nachádzajúceho vo vlastníctve SR v správe štátneho podniku SEP), a to všetko na
základe Uznesenia vlády č. 901/1994 a tomu zodpovedajúceho rozhodnutia Ministerstva hospodárstva
SR č. 210/1994 o vyňatí časti majetku SEP a jeho vložení do základného imania pôvodných SE, v súlade
so schváleným privatizačným projektom SEPu. Dňa 13.12.2001 prijalo mimoriadne valné zhromaždenie

Pôvodných SE uznesenie spísané vo forme Notárskej zápisnice N 831/01, Nz 831/01 napísanej dňa
13.12.2001 notárom JUDr. Polakovičovou, na základe ktorého došlo, v súlade s Uznesením vlády
č. 758/2000, k zrušeniu Pôvodných SE bez likvidácie rozdelením na tri nové akciové spoločnosti,
Slovenské elektrárne, a.s. (žalovaný v 1. rade), Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, a.s. a
Tepláreň Košice, a.s.. Hoci žalovaný v 4. rade nemá predmetnú notársku zápisnicu k dispozícii,

predpokladá, aj vzhľadom na skutočnosť, že to do dnešného dňa nespochybnil žiadny z relevantných
subjektov, že v rámci delenia majetku Pôvodných SE prešla Technologická časť objektov VEG do
majetku žalovaného v 1. rade.38. Dňa 21.2.2002 došlo k vzniku žalovaného v 1. rade a zániku Pôvodných SE, t.j. k zápisu žalovaného
v 1. rade, spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. a spoločnosti Tepláreň Košice,
a.s. do· obchodného registra a súčasne k výmazu Pôvodných SE z obchodného registra z titulu skôr

spomenutéhozrušeniabezlikvidácierozdelenímnauvedenénovéakciovéspoločnosti,nazákladečoho
sa SE stali vlastníkom všetkého majetku, ktorý na ne prešiel z rozdelených Pôvodných SE, vrátane
Technologickej časti objektov VEG. Žalovaný v 1. rade sa na základe týchto skutočností v žiadnom
prípade nemohli stať vlastníkom Technologickej časti objektov VEG, nakoľko spochybniteľným je už aj
samotné vlastnícke právo Pôvodných SE k Technologickej časti objektov VEG. Postup v rámci ktorého

došlo k včleneniu majetku SEPu do základného imania Pôvodných SE na základe skôr spomenutého
Uznesenia vlády č. 901/1994 a tomu zodpovedajúceho rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR č.
210/1994 o vyňatí časti majetku SEP a jeho vložení do základného imania Pôvodných SE, v súlade
so schváleným privatizačným projektom SEPu bol totiž postupom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností
odporoval ustanoveniu § 1 ods. 1 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby, nakoľko podľa § 1 ods. 1 tohto zákona platného v rozhodnom období platí, že „Tento zákon

upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne
peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len „'podnik“') alebo ktorý je v správe
Slovenského pozemkového fondu, včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb,
ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na slovenské alebo
zahraničné právnické alebo fyzické osoby. Predmetom tzv. veľkej privatizácie mohol byť iba a výlučne

majetok, ktorý bol v nespornom vlastníctve Slovenskej republiky. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 8 ods.
1 Zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros však platí, že 50 %
spoluvlastníkom Technologickej časti objektov VEG je Maďarská republika. Na základe toho možno
považovať úkony vykonané v súvislosti s privatizáciou majetku SEP tvoreného Technologickou časťou
objektov VEG, s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

39.Vpriebehukonaniasažalovanýv4.radevyjadrilajkotázkeprechoduprávapovinnostízpôvodného
žalovaného, ktorým bola spoločnosť MH Manažment na Slovenskú republiku. Žalovaný v 4. rade, si
na základe znenia ustanovenia § 47da zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby odvodil, že práva a povinnosti, ktoré Fondu národného majetku Slovenskej republiky

mali vyplývať z Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, prešli na Slovenskú republiku
zastúpenúMinisterstvomhospodárstvaSlovenskejrepublikyadošlokzánikupasívnejvecnejlegitimácie
žalovaného v 2. rade v tomto konaní. Na základe tohto žalovaný v 4. rade dospel k záveru, že konanie
by malo byť voči žalovanému v 4. rade zastavené.

40.Vosvojichďalšíchpodaniachsažalovanýv4.radezhodnesožalobcomvyjadrilajkotázkeexistencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení.

41. Pôvodný žalovaný v 2. rade - Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská
cesta100,Bratislava,IČO:17333768boldňa21.01.2016dobrovoľnevymazanýzobchodnéhoregistra,

nakoľko bol zrušený na základe § 2 a § 4 zákona č. 375/2015 Z.z. o zrušení Fondu národného majetku
Slovenskej republiky. Právnym nástupcom v zmysle rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 49/2015 stala spoločnosť MH Manažment, a.s. so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava,
IČO: 50 088 768.

42. Na základe týchto dôvodov súd v súlade s § 64 C.s.p. rozhodol uznesením č.k. 23Cb/163/2008-635,
zo dňa 06.06.2017 tak, že pokračoval v konaní so spoločnosťou MH Manažment, a.s. ako žalovaným v
druhomradenamiestopôvodnéhožalovanéhov2.rade,ktorýmbolFondnárodnéhomajetkuSlovenskej
republiky.

43. V podaní zo dňa 02.02.2018 žalobca uviedol, že v prípade, ak by súd dospel k záveru, že po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práv a povinností, o
ktorých sa koná vydal uznesenie, ktorým pripustí, aby z konania na strane žalovaného v 2. rade vystúpila
spoločnosť MH manažment, a.s. a na jej miesto vstúpila Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
hospodárstva Slovenskej republiky. V civilnom sporovom konaní je žalobca pánom sporu (dominus

litis) to znamená, že je to žalobca, kto vymedzuje nielen predmet súdneho konania, ale aj okruh jeho
subjektov.Civilnýsporovýporiadokdávažalobcovimožnosťnavrhnúťsúdu,akpozačatíkonanianastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,
môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, nakoho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd v súlade s ustanovením § 80
ods. 2 Civilného sporového poriadku, predtým ako takémuto návrhu vyhovie, obligatórne skúma, či má
tento prechod alebo prevod povinností za preukázaný. Tento návrh však nemôže byť podmienečný,

z návrhu musí byť v súlade s ustanovením § 127 C.s.p. zrejmé, čo sa ním sleduje. Z podania žalobcu
zo dňa 02.02.2018 však vyplývalo, že sám žalobca sa domnieva, že k prechodu alebo prevodu práv
a povinností, z ktorých by vyplývala potreba zmeny v subjekte žalovaného v 2. rade vôbec nedošlo a
ani žalobca sa nedomnieva, že by k zmene subjektu na strane žalovaného v 2. rade malo dôjsť. Súd
predmetné podanie posúdil podľa jeho obsahu, pričom aj v súlade s vyjadrením právneho zástupcu

žalobcu na pojednávaní dňa 19.09.2018 dospel k záveru, že z hľadiska obsahu nejde v podaní zo dňa
02.02.2018 o návrh na zmenu subjektu na strane žalovaného v 2. rade, ale o obranu voči tvrdeniam
žalovaného v 1. rade o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade v tomto konaní.

44. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom listinných dôkazov: tvoriacich obsah
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

45. Z Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG súd zistil, že žalobca a žalovaný v
1. rade, Fond národného majetku Slovenskej republiky, žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade dňa
24.03.2006 uzatvorili zmluvu, ktorej účelom bola úprava vlastníckych práv k majetku VEG v súlade so
Zmluvou o prevádzke a výstavbe vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ako aj v súlade s rozsudkom

Medzinárodného súdneho dvora v Haagu zo dňa 25.09.1997 vo veci Gabčíkovo - Nagymaros a v
súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj upraviť prevádzkový režim Majetku VEG
a jeho správu ako celku v zmysle čl. 11 zmluvy o prevádzke a výstavbe vodných diel Gabčíkovo -
Nagymaros a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, dosiahnuť finančné vysporiadanie
medzi účastníkmi tejto dohody tak, aby žalovaný v 1. rade získal náhradu za vysporiadanie podľa tejto

dohody a splniť ustanovenia zmluvy o kúpe uzatvorenej dňa 17.02.2005 medzi Fondom národného
majetku na jednej strane a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Enelom ako kupujúcim
týkajúcej sa predaja 66% akciového kapitálu žalovaného v 1. rade. Na základe tejto dohody malo
žalobcovi vzniknúť právo zaradiť Majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári, žalovaný v 1., 3. a
4. rade, ako aj Fond národného majetku Slovenskej republiky sa vzdali akýchkoľvek práv k majetku VEG.

Žalobca mal podľa tejto dohody zároveň vyplatiť žalovanému náhradu za majetkové vysporiadanie v
sume4.398.661.088,-Sk.Účinnosťdohodymalanastaťposplneníodkladacíchpodmienokuvedenýchv
čl. 9 bod 9.2 zmluvy a to po uzatvorení Zmluvy o kúpe akcií, Zmluvy o prevádzkovaní VEG, vysporiadaní
pohľadávky žalovaného v 1. rade voči združeniu Dunaj, uzatvorení zmluvy o odškodnení pri predčasnom
ukončení Zmluvy o prevádzkovaní VEG, schválení uzavretia tejto dohody Ministerstvom hospodárstva

Slovenskej republiky, ako aj výkonným výborom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

46. Z uznesenia vlády Slovenskej republiky z 30.08.1994 č. 901 súd zistil, že týmto uznesením
bolo ministrovi hospodárstva uložené vydať rozhodnutie o vyňatí časti majetku podniku Slovenský
energetický podnik, štátny podnik ku dňu ktorý určí podľa § 11 zákona č. 92/1991 Zb. Fond národného

majetku Slovenskej republiky a ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku bolo uložené
zabezpečiť doručenie rozhodnutia o privatizácii a písomného vyrozumenia.

47. Z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 700 z 26.06.2002 súd zistil, že týmto uznesením bol
schválený spôsob privatizácie žalovaného a ministrovi hospodárstva bola uložená úloha vypracovať

postup privatizácie tak, aby (o.i.) bola z tohto procesu vyňatá Vodná elektráreň Gabčíkovo.

48. Z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 109 z 04.02.2004 súd zistil, že týmto uznesením bolo
zmenené uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 700 z 26.06.2002, pričom ministrovi hospodárstva
bolo uložené vypracovať postup krokov privatizácie tak, aby z neho bola vylúčená Vodná elektráreň

Gabčíkovo berúc do úvahy ustanovenia čl. 8 Zmluvy o výstavbe a prevádzke vodných diel Gabčíkovo
- Nagymaros.

49. Zo zmluvy o nájme zo dňa 31.10.2001 súd zistil, že Slovenský vodohospodársky podnik, štátny
podnik uzatvoril ako prenajímateľ so žalobcom ako nájomcom zmluvu, ktorej predmetom bol nájom

majetku tvoriaceho súbor objektov Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros vo vlastníctve
Slovenskej republiky, ku ktorému vykonával prenajímateľ právo hospodárenia podľa zákona č. 111/1990
Zb. o štátnom podniku.50. Žalovaný v 4. rade súhlasil so žalobou žalobcu aj po pripustení zmeny žaloby uznesením č.k.
23Cb/163/2008-353 zo dňa 08.08.2011.

51. Z rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2015 zo dňa 22.12.2015 súd
zistil, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky týmto rozhodnutím určilo právnym nástupcom
Fondu národného majetku Slovenskej republiky spoločnosť MH Manažment, a.s., so sídlom Trnavská
cesta 100, Bratislava, IČO: 50 088 033.

52. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/84/2014-1328 zo dňa 09.03.2015 súd zistil,
že týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.
24Cb/50/2007-1021 zo dňa 19.11.2013 tak, že určil, že Zmluva o prevádzke VEG uzavretá medzi
VODOHOSPODÁRSKOU VÝSTAVBOU, š.p., P. O. BOX 45, Karloveská 2, Bratislava, 842 04, IČO:
00156752 a Slovenskými elektrárňami, a.s., Mlynské Nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35829052 dňa
10.03.2006, v znení dodatku č. 1 zo dňa 17.07.2006 je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho

zákonníka z dôvodu jej rozporu so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.

53. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/40/2015 zo dňa 29.06.2016 súd
zistil, že týmto rozsudok bolo zamietnuté dovolanie Slovenských elektrární, a.s. proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1Cob/84/2014-1328.

54. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 14/2017-284 súd zistil, že Ústavný súd
Slovenskej republiky týmto uznesením odmietol sťažnosť spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. vo veci
namietaného porušenia základného práva „ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“, základného práva „na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v spojitosti s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20
ods. 1 a čl. 35 ods. 1, čl.141 ods. 1, čl. 144 ods. 1 a čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
f Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 152 ods. 4 Ústavy

Slovenskejrepubliky“,základnýchpráv„podľačl.46ods.1,čl.47ods.3ačl.48ods.2ÚstavySlovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, základného práva „na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane
ľudských práv a základných slobôd“ a základného práva „vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskejrepublikyaprávopokojneužívaťsvojmajetokpodľačl.1Dodatkovéhoprotokoluk„Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Obdo 40/2015 z 29. júna 2016.

55. Z preberacích protokolov týkajúcich sa preberacích konaní jednotlivých ucelených časti VEG
Gabčíkovo súd zistil, že preberajúcou organizáciou bol Slovenský energetický podnik, štátny podnik.

56. Z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 180 z 15. apríla 2015 súd zistil, že týmto uznesením bola
schválená informácia o privatizácii Slovenských elektrární a postupe pri vypovedaní Zmluvy o prevádzke
Vodnej elektrárne Gabčíkovo a poverenie predsedu vlády predložiť informáciu Národnej rade Slovenskej
republiky a poverenie predsedovi vlády Slovenskej republiky alternatívne ministrovi životného prostredia

odôvodniť túto informáciu v Národnej rade Slovenskej republiky.

57. Podľa § 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku účelom tohto zákona je upraviť postavenie a
právne pomery štátneho podniku (ďalej len „podnik“).

58. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku podnik je výrobcom tovaru (výrobky,
práce a služby), ktorý svoju podnikateľskú činnosť prevádzkuje samostatne na základe hospodárenia
na vlastný účet; pritom na seba berie primerané hospodárske riziko.

59. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku podnik je právnickou osobou; vystupuje

v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.60. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom od 01.11.2013
podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva
nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.

61. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom od 01.11.2013 podnik
koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej
správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.

62. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom do 30.10.2013
podnik hospodári s vecami a majetkovými právami zverenými mu pri jeho založení, a ďalej s vecami
a majetkovými právami nadobudnutými v priebehu jeho podnikania. Veci, s ktorými podnik hospodári,
sú v štátnom vlastníctve.

63. Podľa 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom do 30.10.2013 podnik má

právo majetok, s ktorým hospodári, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi;
podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb. Majetok sa môže podniku odňať
iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

64. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na účely tohto zákona majetkom

štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a
iné majetkové práva Slovenskej republiky.

65. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu Slovenská republika ako
právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade

s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) , b) a d)
môže nadobúdať majetok len do
vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu.
Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu,

ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov.

66. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správa majetku štátu je súhrn
oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

67. Podľa § 3a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu vláda Slovenskej republiky (ďalej
len "vláda") môže na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií")
odňať správu nehnuteľného majetku štátu správcovi, ak sa preukáže, že
a) nehnuteľný majetok štátu je pre správcu prebytočným majetkom štátu a správca s ním nenakladá v

osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii,
b) zmena správcu alebo iný účel využívania je vo verejnom záujme.

68. Podľa § 3a ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu podnet na odňatie správy
nehnuteľného majetku štátu sa predkladá ministerstvu financií. Podnet na odňatie správy nehnuteľného

majetku štátu obsahuje opis skutkového stavu, uvedenie dôvodov odňatia správy majetku štátu a návrh
na určenie nového správcu. Podnet na odňatie správy majetku štátu je oprávnený podať zriaďovateľ,
a) v ktorého prospech by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho
činnosti alebo v súvislosti s ním alebo
b) do ktorého pôsobnosti patrí správca, ktorému by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie

úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním.

69. Podľa 3a ods. 4 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu rozhodnutie vlády o odňatí správy
nehnuteľného majetku štátu obsahuje najmä označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa
odníma, označenie doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, označenie nového

správcu a dôvody odňatia správy majetku štátu.

70. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu spor o tom, ktorý správca je
oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.71. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu podľa tohto zákona sa postupuje
aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.

72. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu o spore rozhoduje zriaďovateľ
účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ
a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich
zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten

zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.

73. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ak nedôjde k dohode medzi
zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda
Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde
Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa

účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s
dokladmi podľa odseku 5.

74. Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na rozhodnutie sa nevzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.

75.Podľa§7ods.9zákonač.278/1993Z.z.osprávemajetkuštáturozhodnutieosporemusíobsahovať
najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo
povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.

76. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu prevod správy majetku štátu
sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a
musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný,
dohodnutú odplatu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.

77. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na platnosť zmluvy o prevode
správy nehnuteľného majetku štátu uzavretej medzi správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b)
a správcom podľa § 1 ods. 1
písm. c) alebo správcom podľa
osobitného predpisu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

78. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správcovia môžu zmluvou o zámene
správy majetku štátu vzájomne vymeniť majetok štátu vo svojej správe. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa
použijú aj na zmluvu o zámene správy majetku štátu.

79. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom do 15.12.2005
z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v odseku 3, v záujme umiestnenia štátnych orgánov alebo v
inom verejnom záujme môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“)
z vlastného alebo iného podnetu po predchádzajúcom prerokovaní so zriaďovateľom správcu rozhodnúť
o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a súčasne určiť nového správcu.

80. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom do 15.12.2005 na
rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy
nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní; tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.

81. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení účinnom do 15.12.2005
rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu musí obsahovať
najmä presné označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu
odnímaného nehnuteľného majetku štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.

82. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.83. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé
zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

84. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

85. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

86. Podľa Čl. II ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby ak pri
prevode alebo prechode majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby, ktorý sa uskutočnil podľa osobitných
predpisov, boli porušené ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený
podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní
pred súdom zastupuje štát prokurátor.

87. Podľa čl. II ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby návrh
na začatie konania možno podať do troch rokov od prevodu alebo prechodu vlastníctva.

88. Po pripustení zmeny žalobného petitu uznesením č.k. 23Cb/163/2008-353 sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, ktorý upravoval nárok

žalovaného v 1. rade na finančné vysporiadanie vo výške 4.398.661.088,- Sk, ako aj určenia, že žalobca
je jediným oprávneným prevádzkovateľom a správcom Majetku VEG.

89. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo
nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že subjekty sporového konania sú nositeľmi

vecnej legitimácie a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem.

90. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je
účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pokiaľ má byť úspešnou určovacia žaloba,
ktorej predmetom je určenie neplatnosti právneho úkonu, subjektmi sporového konania musia byť jeho

účastníci a to bez ohľadu na to, či budú v konaní vystupovať ako žalobcovia alebo žalovaní.

91. V súlade s uvedeným postupoval i žalobca, keď ako žalovaných označil žalovaných v 1. až 4.
rade, teda ostatných účastníkov Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG. V priebehu
konania stratil pôvodný žalovaný v 2. rade, ktorým bol Fond národného majetku Slovenskej republiky

spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, nakoľko bol dňa 21.01.2016 dobrovoľne vymazaný z
obchodného registra, keďže došlo k jeho zrušeniu na základe § 2 a § 4 zákona č. 375/2015 Z.z. o zrušení
Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Právnym nástupcom sa stala v zmysle rozhodnutia
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 49/2015 spoločnosť MH Manažment, a.s.. Súd preto v
súlade s § 64 C.s.p. rozhodol uznesením č.k. 23Cb/163/2008-635, zo dňa 06.06.2017 tak, že pokračoval

v konaní so spoločnosťou MH Manažment, a.s. ako žalovaným v druhom rade ako univerzálnym
právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 2. rade.

92.Napriekuvedenémusažalovanýv1.radedomnieval,žespoločnosťMHManažmentniejenositeľom
vecnej hmotnoprávnej legitimácie, keďže táto mala prejsť priamo na štát a to na základe § 47da

Zákona č. 92/1991 Zb. Skutočnosť, že štát nie je subjektom tohto sporového konania zároveň mala
byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou žalovaného v
1. rade, nakoľko ustanovenie § 47da zákona č. 92/1991 Zb, prechod pasívnej vecnej legitimácie
na žalovaného nespôsobil. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia dňom 01.08.2014 prešli do
vlastníctva štátu aj majetkové účasti Fondu národného majetku na podnikaní žalovaného v 1. rade

vrátane všetkých súvisiacich záväzkov fondu vzniknutých do 31. júla 2014 z prevodu majetkových účastí
na jeho podnikaní.

93. Pojem záväzok je možné chápať v dvojakom zmysle a to ako záväzok v širšom zmysle a záväzok
v užšom zmysle. Pod pojmom záväzok v širšom zmysle je potrebné rozumieť záväzkovo-právny vzťah

ako druh občianskoprávneho vzťahu. V užšom sa pod pojmom záväzok rozumie povinnosť z tohto
záväzkovo-právneho vzťahu, teda záväzok v užšom zmysle. (Lazar Ján a kolektív, Občianske právo
hmotné, IURAEDITION, s. 7, ISBN 80-8078-084-6) Na základe ustanovenia § 47da zákona č. 92/1991
Zb. pokiaľ mali na štát prejsť záväzky z prevodu majetkových účastí (teda záväzkov v širšom slovazmysle), nemožno použitý pojem záväzok vykladať inak ako záväzok v užšom slova zmysle, t.j. v zmysle
povinností, ktoré Fondu národného majetku Slovenskej republiky z občianskoprávnych vzťahov, ktorých
predmetom bol prevod majetkových účastí vyplývali. Citované zákonné ustanovenie tak nespôsobovalo

prechod akýchkoľvek práv a povinností súvisiacich s prevodmi samotných majetkových účastí, ale iba
jeho povinností.

94. Predmetom dohody o úprave majetkovo-právnych vzťahov VEG mal byť prevod vlastníctva majetku
VEG zo žalovaného v 1. rade na žalobcu. Žalovaný v 1. rade bol v čase uzatvorenia dohody akciovou

spoločnosťou založenou podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Majetok žalovaného
v 1. rade, ktorý v tom čase vlastnil nebol majetkom štátu, ale vlastníctvom akciovej spoločnosti -
žalovaného v 1. rade. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že v čase uzatvorenia dohody
bol jediným akcionárom t.j. jediným vlastníkom) Fond národného majetku Slovenskej republiky. Fond
národného majetku Slovenskej republiky nebol vlastníkom majetku, ktorý bol, či už skutočne alebo iba
domnele, považovaný za majetok žalovaného v 1. rade ale bol iba vlastníkom jeho akcií a práve tieto

akcie je potrebné považovať aj za vlastníctvo štátu. Takisto spoločnosť Enel S.p.A. v procese privatizácie
žalovaného nenadobúdala majetok žalovaného v 1. rade, ale iba jeho akcie. Záväzky alebo pohľadávky,
ktoré by Fondu národného majetku vyplývali z Dohody o urovnaní majetkovo-právnych vzťahov tak
nie je možné považovať za záväzky z prevodu majetkových účastní na podnikaní právnických osôb
vymedzených v § 10 ods. 2 písm. a až d) a j) na iné osoby.

95.Spoukazomnaskutočnosť,žepredmetomtohtosúdnehokonaniajeurčenieneplatnostičl.6Dohody
o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG je nevyhnutné konštatovať, štát sa od 01.08.2014
nestal účastníkom Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, aj keď táto s prevodom
majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky na podnikaní žalovaného v 1. rade

nepochybne súvisela. Fond národného majetku Slovenskej republiky tak bol vo vzťahu k prevej časti
žalobného petitu nositeľom vecnej legitimácie v tomto konaní a to až do svojho zániku, po ktorom táto
vecno-právna legitimácia prešla na spoločnosť MH Manažment, a.s., t.j. na súčasného žalovaného v
2. rade.

96. Aj v prípade, ak by došlo prechodu práv a povinností na základe § 47da na štát, táto skutočnosť
by nebola dôvodom na zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade, ale iba na zamietnutie žaloby
voči nemu. Práva a povinnosti by taktiež neprešli na žalovaného v 4. rade ale na štát, pričom žalovaný
v 4. rade by bol iba jeho zástupcom. Subjektom konania by sa teda musela stať priamo SR, či už
prostredníctvom rozšírenia okruhu žalovaných alebo zmeny žalovaného.

97. Z uvedeného je zrejmé, že podmienka existencie vecnej legitimácie strán sporu je splnená a
subjektmi tohto sporového konania sú všetci účastníci Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych
vzťahov VEG, resp. v prípade Fondu národného majetku Slovenskej republiky, jeho univerzálny právny
nástupca.

98. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) C.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,

že je možná (prípadne) i iná žaloba Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je
naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná

žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov
konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Právny záujem na požadovanom určení
musí byť navyše daný v čase, kedy súd o takejto žalobe rozhoduje.99. Z uvedeného je zrejmé, že základným predpokladom úspešnosti akejkoľvek určovacej žaloby
je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Bez preukázania
existencie naliehavého právneho záujmu nie je možné posudzovať vecnú opodstatnenosť samotnej

žaloby. V opačnom prípade by bolo porušené základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka
konania. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. 10. 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017).
Súd preto skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním požadovanom určení a to
individuálne ku vzťahu k obom častiam petitu žaloby, tak ako bol žalobcom vymedzený.

100. Žalobca existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti čl. 6 Dohody o
usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov odôvodňoval tým, že žalovaný v 1. rade nemá nárok na
finančné vysporiadanie v zmysle čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, pričom
poukazoval aj na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade žalobcovi fakturuje a zároveň mu zasiela aj
upomienky pre neuhradenie týchto faktúr.

101. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účinnosť Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych
vzťahov VEG bola viazaná na splnenie viacerých odkladacích podmienok, pričom jednou z týchto
podmienok bolo aj uzatvorenie Zmluvy o prevádzke VEG. V konaní medi žalobcom a žalovanými
nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy o prevádzke VEG skutočne došlo. Zároveň však bola
preukázaná aj skutočnosť, že samotná Zmluva o prevádzke VEG bola určená ako absolútne neplatná

rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/84/2014-1328 zo dňa 09.03.2015 z dôvodu jej
rozporu so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Neplatnosť zmluvy o prevádzke VEG
nespochybňovala ani žiadna zo strán sporu.

102. Následkom absolútnej neplatnosti právneho je, že tento nespôsobuje žiadne právne následky, hľadí

sa naň akoby neexistoval. Absolútnej neplatnosti sa môže dovolať a každý bez ohľadu na to, či bol
účastníkom právneho úkonu, pričom súd je povinný na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadať
aj bez návrhu (ex officio). Absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť a ani odstrániť
vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva
bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako

keby nebol nikdy urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou)
a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny
úkon nepôsobí právne následky (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995).

103. Účinnosťou právneho úkonu, treba rozumieť možnosť domáhať sa práva alebo povinností z neho

vyplývajúcich, teda správať sa tak, ako to z právneho úkonu vyplýva a odvíjať od neho svoju právnu
pozíciu. Účinnosť právneho úkonu môže byť viazaná aj na splnenie odkladacích podmienok. Ak k
splneniu takýchto odkladacích podmienok nedôjde. Účinnosť právneho úkonu nenastane. To znamená,
že v takomto prípade právny úkon, ktorý je inak perfektný a platný, nemá vo vzťahu k jeho účastníkom
žiadne právne následky. Inak povedané takýto úkon nie je spôsobilý byť príčinou vzniku, zmeny alebo

zániku práv a povinností jeho účastníkov.

104. Samozrejme pokiaľ sa na Zmluvu o prevádzke VEG z dôvodu jej absolútnej neplatnosti hľadí tak,
akoby nikdy nedošlo k jej uzatvoreniu, jedným z dôsledkov tejto neplatnosti je nesplnenie odkladacej
podmienky vymedzenej v čl. 9 bod 9.2.2. Zmluvy o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG.

Nakoľko z čl. 9 bod 9.2 predmetnej zmluvy vyplýva, že jej účinnosť mala nastať až po splnení
všetkých podmienok vymedzených v bodoch 9.2.1 až 9.2.6, dôsledkom nesplnenia ktorejkoľvek z týchto
podmienok je nenadobudnutie účinnosti Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG.

105. Účinnosťou právneho úkonu, treba rozumieť možnosť domáhať sa práv alebo povinností z

neho vyplývajúcich, teda správať sa tak, ako to z právneho úkonu vyplýva a odvíjať od neho svoju
právnu pozíciu. Účinnosť právneho úkonu predstavuje možnosť domáhať sa práv a povinností z neho
vyplývajúcich, ako aj možnosť správať sa (dať, konať, zdržať sa určitého konania alebo určité konanie
strpieť) tak, ako to vyplýva zo z právneho úkonu. Účinnosť právneho úkonu umožňuje konať tak, aby
sa dosiahol jeho samotný účinok zmluvy, teda aby nastali tie právne následky, ktoré takýto právny úkon

sleduje, resp. sú v ňom dojednané.

106. Najčastejšie je účinnosť právneho úkonu podmienená práve splnením odkladacej podmienky, ktorú
si dojednajú jeho účastníci tak, ako tomu bolo aj v prípade Dohody o usporiadaní majetkovoprávnychvzťahov VEG. Pokiaľ nedošlo k naplneniu jednej z odkladacích podmienok v nej vymedzených, táto
dohoda sa a to ani v prípade, ak by bola platná, nemohla stať účinnou. To znamená, že právne následky
Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG, vrátane tých, ktoré boli vymedzené v jej čl.

6 nemohli nikdy nastať.
107. Neúčinnosť samotnej Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG vo vzťahu k jej
čl. 6 taktiež znamená, že záväzok žalobcu uhradiť žalovanému náhradu v sume 4.398.661.088,- Sk,
nikdy nemohol vzniknúť a to ani v prípade, ak by samotná dohoda platná. Práve z tohto dôvodu sa
súd s tvrdením žalobcu o existencii naliehavé právneho záujmu na ním požadovanom určení nemohol

stotožniť.

108. Súd zároveň považuje za nevyhnutné vyjadriť sa aj k argumentácii žalujúcej strany, ktorá
poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Cob/307/2010-546, podľa ktorého
bol naliehavý právny záujem žalobcu preukázaný už len z toho dôvodu, že súd musí posúdiť, či
Zmluvou o prevádzke VEG nedošlo k porušeniu medzinárodnej zmluvy, ktorá bola zverejnená vyhláškou

ministerstva zahraničných vecí pod č. 109/1978 Zb., resp. či jej uzavretím nedošlo k obchádzaniu
zákona. Pri uvedenej argumentácii súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
6. 10. 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017 a ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej bez preukázania samotného
naliehavého právneho záujmu, nemožno skúmať vecnú stránku neplatnosti a to bez ohľadu na to, či
príčinou neplatnosti mal byť rozpor posudzovaného právneho úkonu so zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou.

109. Určovacia žaloba je žalobou preventívneho charakteru a má miesto tam, kde jej pomocou možno
eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k odpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky

vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť
úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi účastníkmi. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.

zn. 3 Cdo 112/2004).

110. Rozhodne nemožno konštatovať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
právneho úkonu, u ktorého je nepochybné, že nikdy nenadobudol účinnosť a nikdy nemohol žiadnym
spôsobom do právnych vzťahov jeho účastníkov.

111. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, podľa ktorej je jeho naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti čl. 6 predmetnej dohody daný aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa od žalobcu domáha
zaplatenia náhrady a to práve na základe tohto ustanovenia zmluvy, tu je potrebné uviesť, že ani táto
skutočnosť existenciu žalobcovho naliehavého právneho záujmu nezakladá. Ani pre žalobcu kladný

rozsudok, ktorým by súd určil neplatnosť čl. 6 Dohody o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG,
byžalovanémunebránil,abysanemoholdomáhaťúhradyvyplývajúcejztohtočlánkužalobounaplnenie
a to ohľadom na skutočnosť, že sporové konanie, ktorého predmet je vymedzený petitom na určenie,
či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je (t.j. určovacou žalobou), nie je prekážkou začatého
sporového konania, ktorého predmet je vymedzený petitom na splnenie povinnosti (teda žaloby na

plnenie). Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 2931/99 zo dňa 12.12.2001,
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/100/01 zo dňa 28.5.2002, uznesenia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/140/2013 zo dňa 31.5.2013). Rozhodnutie súdu v tejto veci
o neplatnosti čl. 6 by tvorilo prekážku veci rozhodnutej iba vo vzťahu k prípadnej ďalšej určovacej
žalobe s rovnakým predmetom. Nemožno opomenúť ani na skutočnosť, že v priebehu trvania súdneho

konaniadošloajkzmeneprocesnoprávnehokódexu,ktorýmsatotokonaniespravuje.VnovomCivilnom
sporovom poriadku bolo pôvodné ustanovenie § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nahradené
ustanovením § 228. V zmysle ustanovenia § 228 Civilného sporového poriadku je výrok právoplatného
rozsudku záväzný pre strany sporu a ich právnych nástupcov. Výrok právoplatného rozsudku tak už
nie je záväzný pre všetky orgány tak, ako tomu bolo počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

Právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým by bola určená neplatnosť čl. 6 Dohody o urovnaní majetkovo-
právnych vzťahov VEG by tak nielen netvorila prekážku začatého konania pre prípadnú žalobu na
plnenie, ale výrok tohto rozhodnutia by pre súd rozhodujúci o prípadnej žalobe na plnenie nebol vôbec
záväzný.112.Prijatienovéhoprocesnoprávnehokódexuznamenalozároveňpodstatnúzmenuúpravyurčovacích
žalôb a to predovšetkým vo vzťahu k žalobám na určenie neplatnosti právnych úkonov. Zmluvy a iné

právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Samotná žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 20.06.2008,
teda v čase, kedy bol účinný predchádzajúci procesnoprávneho predpis, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok, ktorý výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti.
Nemožno však opomenúť skutočnosť, že aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku boli žaloby

o určenie neplatnosti prípustné iba vtedy, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti
naliehavý právny záujem. Z dôvodovej správy k samotnému Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že
záujmomzákonodarcuprinovomvymedzeníprípustnéhoobsahuurčovacíchžalôbvCivilnomsporovom
poriadku bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

113. Účelom uvedenej zákonnej zmeny však nebolo zúženie možnosti domáhať sa žalobou určenia, či tu
právo je alebo nie je, ale priamo zákonom vyjadriť skutočnosť, že žalobca nemôže mať naliehavý právny
záujemnaurčeníneplatnostiprávnehoúkonuatoprávezdôvodu,žetakátožalobaniejereálneschopná
naplniť účel určovacej žaloby a odstrániť spornosť práva. Z uvedených dôvodov nemohlo byť legitímnym
očakávaním, žalobcu, že podaním žaloby o určenie neplatnosti čl. 6 Dohody o urovnaní majetkovo-

právnych vzťahov VEG by mohlo dôjsť k odstráneniu jeho právnej neistoty vo vzťahu k žalovanému v
1. rade, nakoľko už zo samotného obsahu žaloby je zrejmé, že táto nebola pre nedostatok naliehavého
právnehozáujmunastranežalobcunanímpožadovanomurčeníprípustnáanizaúčinnostiObčianskeho
súdneho poriadku a nie je prípustná ani za účinnosti nového procesného predpisu - Civilného sporového
poriadku.

114.Okremurčenianeplatnostičl.6Dohodyousporiadanímajetkovo-právnychvzťahovVEGsažalobca
svojou žalobou domáhal aj určenia, že žalobca je jediným oprávneným prevádzkovateľom a správcom
majetku VEG.

115. Súd rovnako ako v prípade prvej časti žalobcovho petitu, aj pri posudzovaní jeho druhej časti
skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Súd nepovažuje za potrebné
opakovať už uvedené kritéria pre posudzovanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. Súd
dospel k záveru, že po určení neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG je žalobcove právne postavenie
ohľadom majetku VEG neisté. V priebehu konania postavenie žalobcu spochybňoval aj žalovaný v 1.

rade, ktorý o sebe tvrdil, že je to práve on, kto je vlastníkom predmetného majetku. Prípadné pozitívne
rozhodnutie o tejto otázke by pre žalobcu zároveň znamenalo, že je to žalobca, kto je jediný oprávnený
majetok VEG držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s ustanoveniami zákona č. 111/1990 Zb. o
štátnom podniku, z čoho zároveň vyplýva, že naliehavý právny záujem žalobcu na ním požadovanom
určení je nepochybne daný a žalobcovi aj svedčí aktívna vecná legitimácia na podanie takejto žaloby.

116. Súd druhú časť žalobného petitu skúmal aj v kontexte ustanovení § 7 zákona č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu, zákona č. 111/1990 Zb o štátnom podniku a ustanovenia § 3 a § 10
Civilného sporového poriadku. Ustanovenia § 7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
právomoc rozhodovať spory o správe majetku zveruje zriaďovateľovi účastníkov takéhoto sporu, v

prípade ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhodujú spoločne zriaďovateľ a
zakladateľ účastníkov sporu. V prípade, ak účastníci sporu majú rozdielnych spoločných zriaďovateľov,
spor o právomoc rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. V prípade,
ak by nedošlo k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a rozhoduje o spore vláda
Slovenskejrepublikynanávrhministerstvafinancií.Žalobcomžiadanéurčenie,žejesprávcomajediným

prevádzkovateľom majetku.

117. Súd teda skúmal, či je daná jeho právomoc vo veci rozhodovať, resp. či je namieste postup podľa §
10 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Z hľadiska vymedzenia žalobného petitu, ako aj vzhľadom na
okruh subjektov tohto konania tak, ako bol žalobcom vymedzený je nevyhnutné konštatovať, že žalobu

žalobcu nemožno považovať za spor o správu majetku štátu. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu sa za spor o správu majetku štátu považuje spor o tom, ktorý zo správcov
majetku štátu je oprávnený majetok štátu spravovať. V prípade, ak sa žalobca domáha tohto určenia
aj voči osobe, ktorá postavenie správcu štátneho majetku nemá (žalovaný v 1. rade) a to aj z dôvodu,že táto osoba spochybňuje samotnú existenciu vlastníckeho práva k určitému majetku, nejde o spor o
správu majetku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. V súlade s ustanovením § 3 Civilného
sporového poriadku tak nastupuje povinnosť súdu vec prejednať a rozhodnúť.

118. Na to, aby súd mohol svojom rozsudkom určiť, že jediným oprávneným prevádzkovateľom a
správcom Majetku VEG je žalobca bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že vlastníkom majetku VEG
je štát a tento zveril správu svojho majetku práve žalobcovi.

119. Právne, majetkové a finančné postavenie žalobcu upravuje zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku. Majetkového postavenia žalobcu ako štátneho podniku a jeho hospodárenia sa dotýkajú najmä
ustanovenia § 6 až § 9 citovaného zákona. Je nesporné, že žalobca ako štátny podnik je podnikateľom
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka ako podnikateľ je zapísaný aj v Obchodnom registri.
Žalobca ako štátny podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri založení, ako aj veci a
majetkové práva nadobudnuté v priebehu výkonu jeho podnikateľskej činnosti, pričom veci a majetkové

sú vlastníctvom štátu. Žalobca má právo majetok, ktorý spravuje držať, užívať ho a nakladať s ním v
súlade s právnymi predpismi.

120. Na to, aby súd mohol svojom rozsudkom určiť, že jediným oprávneným prevádzkovateľom a
správcom Majetku VEG je žalobca bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že vlastníkom Majetku VEG

je štát a zároveň, že práve žalobcovi patrí právo vykonávať správu tohto majetku.

121. V stručnosti možno uviesť, že žalobca vlastníctvo štátu k majetku VEG odvodzoval od skutočnosti,
že vyňatie technologickej časti objektov Vodnej elektrárne Gabčíkovo z majetku SEP a jeho následné
vloženie do majetku spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom Hraničná 12, 827 36 Bratislava,

IČO: 31 380 751 (t.j. pôvodných Slovenských elektrární, a.s.) odporovalo medzinárodne zmluve
uzatvorenej medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o
výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros. K vyňatiu Majetku VEG zo
správy SEP a k jeho vloženiu do majetku pôvodných Slovenských elektrární, a.s. došlo na základe
privatizačného projektu časti podniku Slovenský energetický podnik, štátny podnik.

122. Žalovaný v 1. rade v rámci svojej obrany proti uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu poukázal
na ustanovenie čl. 2 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby,
v zmysle ktorého súd nemôže preskúmavať platnosť privatizácie časti majetku žalovaného v 3. rade po
uplynutítamuvedenejlehoty.Tusúdpovažujezapotrebnépoukázaťnaustanovenie§583Občianskeho

zákonníka upravujúceho podmienky preklúzia práv. Podľa tohto ustanovenia dochádza k zániku práv
uplynutím lehoty na ich uplatnenie iba vtedy, ak zákon uplynutie lehoty s takýmto následkom spája.

123. Pod preklúziou teda rozumieme neuplatnenie práva v stanovenej dobe, v dôsledku čoho
zaniká subjektívne právo vyplývajúce z občianskoprávneho vzťahu. Uplynutie prekluzívnej doby má

bezprostredný vplyv na samotnú existenciu subjektívneho práva a tým aj na občianskoprávny vzťah.
Ak sa právo neuplatní v stanovenej dobe, zaniká a nezostáva ani naturálna obligácia. To znamená,
že dlžník nemôže po uplynutí prekluzívnej doby dlh už dobrovoľne splniť. Pokiaľ by tak urobil, plnil by
neexistujúcidlhavzniklabyztohopovinnosťvrátiťneoprávnenezískanýmajetkovýprospech.Vosvojich
dôsledkoch je teda preklúzia omnoho prísnejšia než premlčanie, pretože tu dlžník nemá možnosť (ako u

premlčania) námietkou odvrátiť zákonné následky preklúzie, okrem toho nemá ani možnosť dobrovoľne
splniť povinnosť po uplynutí prekluzívnej lehoty (Plank et al, 1983a, s. 201).

124. Nakoľko čl. 2 ods. 2 zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
uvedenú formuláciu neobsahuje, nemôže byť s neuplatnením práva v ním stanovenej lehote spájaný

následok jeho preklúzie v zmysle § 583 Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného ustanovenie čl.
2 ods. 2 nie je možné vykladať inak, ako tak, že toto sa vzťahuje iba na právo štátu domáhať sa
určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu práva a aj to iba z dôvodov porušenia tých zákonných
ustanovení, ktoré upravujú (resp. upravovali) proces privatizácie, resp. z dôvodu prevodu majetku štátu
na iné osoby. Extenzívny výklad, citovaného zákonného ustanovenia presadzovaný žalovaným v 1.

rade, by jednak znamenal, že žiadna iná osoba okrem štátu by nemala právo domáhať sa určenia
neplatnosti akéhokoľvek prevodu majetku štátu, t.j. aj neplatnosti takej privatizácie, pri ktorej by štát
na iné osoby prevádzal aj majetok, ktorý napr. vôbec nevlastní a zároveň by nebolo možné napadnúť
ani takú privatizáciu majetku, pri ktorej by bolo prevádzané vlastníctvo takých častí vecí, ktoré nie súspôsobilé byť samostatným predmetom právnych vzťahov. Z uvedeného dôvodu súd nemohol uvedenú
obranu žalovaného v 1. rade akceptovať.
125. Žalobca namietal neplatnosť privatizácie časti majetku štátu, ktorého správcom bol pôvodne

žalovaný v 3. rade a to z dôvodu, že štát nebol oprávnený previesť akúkoľvek časť majetku VEG
bez súhlasu Maďarska ako podielového spoluvlastníka Vodného diela Gabčíkovo. Zmyslom Zmluvy
uzatvorenej medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o
výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo- Nagymaros zverejnenej v Zbierke zákonov
vyhláškou ministra zahraničných vecí pod č. 109/1978 Zb. bola úprava práv a povinností oboch štátov

pri budovaní a následnej výstavbe sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Zmluva upravovala
aj vlastnícke vzťahy k vybudovanej sústave vodných diel po ich dokončení. V zmysle čl. 1 zmluvy
Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, mala pozostávať z Vodného diela Gabčíkovo a z Vodného
diela Nagymaros, ktoré však mali spolu tvoriť jednotnú, nerozdeliteľnú prevádzkovú sústavu objektov.
Vodné dielo Gabčíkovo malo pozostávať z objektu zdrže Hrušov-Dunakiliti na československom a
maďarskom území, hate Dunakiliti a pomocnej plavebnej komory derivačného kanálu (prívodného a

odpadového kanálu) na rkm 1842-1811 na československom území, stupňa na derivačnom kanáli
na československom území pozostávajúceho z vodnej elektrárne s inštalovaným výkonom 720 MW,
dvoch plavebných komôr a príslušenstva, upraveného starého koryta Dunaja na rkm 1842-1811 na
spoločnom československo-maďarskom úseku, prehĺbeného a regulovaného koryta Dunaja na rkm
1811-1791 na spoločnom československo-maďarskom úseku. Ako je známe Vodné dielo Nagymaros

vybudované nebolo. Vodné dielo Gabčíkovo síce vybudované bolo, ale v pozmenenej podobe a toto
sa nachádza výlučne na území Slovenskej republiky. Časti, ktoré boli vybudované na území Maďarska
boli buď odstránené alebo nie sú využívané a naopak vodné dielo Gabčíkovo pozostáva aj z častí,
ktoré pôvodná zmluva vôbec nepredpokladala (stupeň Čunovo). Vodné dielo Gabčíkovo tak, ako bolo
skutočne vybudované a sprevádzkované, nie je totožné s Vodným dielom Gabčíkovo tak, ako bolo

predpokladané a vymedzené medzinárodnou zmluvou. To znamená, že aj keď zmluva je naďalej platná
(čo potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor v rozsudku z 25.09.1997) a zmluvné strany sú povinné sa
ňou riadiť, faktická situácia je taká, že jej ciele naplnené neboli a nedošlo k výstavbe vodných diel,
ktoré predpokladala. Pokiaľ Vodné dielo Gabčíkovo nebolo vybudované a v rozsahu a spôsobom
predpokladaným zmluvou, nebolo postavené ako spoločná investícia, nemožno naň vzťahovať ani

ustanovenia zmluvy o spoločnom vlastníctve.
126. Túto skutočnosť potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu, ktorý vo výroku svojho rozsudku
uviedol, že Maďarsko a Slovensko musia rokovať v dobrej viere, berúc do úvahy dnešnú situáciu a
musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie cieľov Zmluvy zo 16. septembra 1977, v súlade
s takými modalitami, na akých sa dohodnú, pričom pokiaľ sa strany nedohodnú inak, musí sa stanoviť

spoločný prevádzkový režim podľa Zmluvy zo 16. septembra 1977.
127. V odôvodnení svojho rozhodnutia Medzinárodný súdny dvor ďalej uviedol, že „objekty v Čunove
by sa mali stať spoločne prevádzkovaným dielom v zmysle článku 10, odsek 1, vzhľadom na ich
rozhodujúcu úlohu pri prevádzke toho, čo zostalo zo Sústavy, a pre vodohospodársky režim. Priehrada
v Čunove prevzala úlohu, ktorá bola pôvodne určená objektom v Dunakiliti, a preto by mala mať aj

podobný status. Súd tiež dospel k záveru, že Variant C, ktorého spôsob prevádzky je podľa Súdu
nezlučiteľný so Zmluvou, by sa mal uviesť do súladu s ňou. Zapojením Maďarska do jeho prevádzky,
riadenia, a poberania úžitkov, na základe rovnosti, sa Variant C pretransformuje z faktického stavu
na zmluvný režim“. „Usporiadanie Variantu C jeho premenou na súčasť jednotnej a nerozdeliteľnej
prevádzkovej sústavy objektov sa ukazuje byť nevyhnutné tiež preto, aby sa znovu zabezpečila účinnosť

článku 9 Zmluvy, ktorý ustanovuje, že zmluvné strany sa v rovnakom pomere podieľajú na úžitkoch a
výhodách zo Sústavy vodných diel“. Aj Medzinárodný súdny dvor tak dospel k záveru, že Vodné dielo
Gabčíkovo vybudované v tzv. variante „C“ nepodlieha právnemu režimu zmluvy z roku 1977 a tento stav
je možné dosiahnuť iba dohodou zmluvných strán, t.j. Slovenskej republiky a Maďarska, ku ktorej však
nikdy nedošlo. Absenciu súhlasu Maďarska nie je dôvodom neplatnosti úkonov týkajúcich sa vodného

diela. Nakoľko sa Maďarsko na jeho výstavbe v konečnom dôsledku nepodieľalo, toto sa ani čiastočne
nenachádza na jeho území a na zmenách pôvodnej zmluvy, ktoré by umožňovali prevádzkovať dielo
pôvodne predpokladaným spôsobom sa so Slovenskou republikou nedohodlo, nemôže byť Maďarsko
považované za jeho spoluvlastníka.
128. Napriek uvedenému sa pôvodné Slovenské elektrárne, a.s. ako právny predchodca žalovaného v 1.

rade nikdy vlastníkom technologickej časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo nestali, nakoľko technologická
časť Vodnej elektrárne Gabčíkovo ako súčasť Vodného diela Gabčíkovo nie je spôsobilým predmetom
vlastníckych vzťahov, nakoľko je iba súčasťou hlavnej veci, ktorou je práve Vodné dielo Gabčíkovo.129. Súčasťou veci podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka je všetko, čo k nej podľa povahy náleží
a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba
rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému

účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou
v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom
umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ
zákonom nie je stanovené inak.

130. Vodná elektráreň Gabčíkovo funguje, rovnako ako každá iná vodná elektráreň, na princípe premeny
mechanickej energie vody na elektrickú energiu. Energiu z vody sa vo vodnej elektrárni získava
premenoujejprúdenia(t.j.pohybovejalebokinetickejenergie),tlaku(potenciálnejalebotlakovejenergie)
alebo oboch týchto energií súčasne najprv na mechanickú prácu a potom na elektrickú energiu. Túto
premenu zabezpečuje sústava stavebných a strojných zariadení. Bez toho, aby vodným dielom došlo
k vzdutiu hladiny vody, vytvoreniu dostatočného spádu a privedeniu vody k samotný turbínam vodnej

elektrárne, vodná elektráreň nie je schopná plniť svoj účel. Uvedená skutočnosť vyplýva zo základnej
logiky, ide o skutočnosť všeobecne známu a jej overenie nevyžaduje vykonanie obhliadky vodnej
elektrárne. Oddelením technologickej časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo od Vodného diela Gabčíkovo
by došlo k značnému znehodnoteniu tohto vodného diela, keďže by prišlo o jednu zo svojich základných
funkcií, ktorou je práve výroba elektrickej energie. Samotná technologická časť vodnej elektrárne nie je

bez vodného diela svoju funkciu schopná plniť vôbec.

131. Obdobné aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 1Cob/84/2004-1328 zo dňa
09.03.2015 dospel k záveru, že „predpokladom výroby elektrickej energie je prevádzkovanie vodného
diela ako celku, teda tak prevádzkovanie technologickej časti VEG ako aj existencia a prevádzkovanie

jeho stavebnej časti a koordinácia s vodohospodárskymi objektmi, teda elektrická energia nie je
produktom prevádzkovania výlučne technologickej časti“. To znamená, že vodná elektráreň Gabčíkovo
nie je schopná a spôsobilá byť samostatným predmetom vlastníckeho práva, vlastnícke právo k nej
nemohlo byť prevedené na osobu odlišnú od vlastníka vodného diela, teda na osobu odlišnú od štátu a
to ani v procese privatizácie a takto vymedzená časť vodného diela nemohla byť ani vložená do majetku

pôvodných Slovenských elektrární, a.s. Nakoľko Vodná elektráreň Gabčíkovo nie je spôsobilá byť
predmetom vlastníckeho práva, nie je ani spôsobilým predmetom vydržania tohto práva. To znamená,
že žalovaný v 1. rade sa nemohol stať vlastníkom tejto časti vodného diela ani jej vydržaním. Zo
všetkých týchto skutočností je zrejmé, že vlastníkom technologickej časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo,
rovnako ako vlastníkom celého vodného diela Gabčíkovo je Slovenská republika, ktorá jeho vlastníctvo

nadobudla už jeho výstavbou.

132. Preukázanie existencie vlastníctva štátu je samozrejme iba jedným z predpokladov úspešnosti tej
časti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je on je jediným oprávneným prevádzkovateľom
majetku VEG. Druhým predpokladom úspešnosti žalobcu je preukázanie právne relevantného titulu

preukazujúceho, že majetok štátu je v jeho správe. Súd sám nie je oprávnený rozhodovať spory medzi
jednotlivými správcami majetku štátu a nie je oprávnený ani určovať príslušného správcu majetku štátu
rozhodnutím konštitutívnej povahy. Na to, aby súd mohol deklaratórnym rozhodnutím určiť, že žalobca
je správcom majetku VEG, by žalobca musel preukázať, že majetok VEG mu bol zverený pri jeho
založení, tento získal v priebehu výkonu svojej podnikateľskej činnosti, bola na neho správa tohto

majetku štátu prevedená postupom podľa § 9 alebo bolo o tom, že žalobca je správcom predmetného
majetku rozhodnuté kompetentným orgánom postupom podľa § 7 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu.

133. Je nesporné, že žalobca sa správcom majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo pri svojom založení

nestal a tento nenadobudol ani v priebehu výkonu svoje podnikateľskej činnosti. Tak, ako to vyplýva
z vykonaného dokazovania, jednotlivé technologické časti Vodnej elektrárne Gabčíkovo preberal od
dodávateľov stavby do svojej správy Slovenský energetický podnik, štátny podnik, teda žalovaný v 3.
rade. Po založení pôvodných Slovenských elektrární, a.s., v roku 1994, prevzal faktickú držbu vodnej
elektrárne najprv právny predchodca žalovaného v 1. rade a neskôr žalovaný v 1. rade. Žalobca ani

žiadny zo žalovaných neprodukovali skutkové tvrdenia ani dôkazy ohľadom toho, kto zabezpečoval
výstavbu jednotlivých súčastí Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré boli dokončované po roku 1994.
Nemožno tak dovodiť, že by tieto súčasti mali byť v správe žalobcu.134. Napriek tomu, že Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG nikdy nenadobudla
účinnosť súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v jej obsahu s ktorého znením
sa konštatuje, že majetok VEG bol odo dňa založenia právneho predchodcu žalovaného v 1. rade,

prevádzkovaný právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, resp. žalovaným v 1. rade. Následne
žalobca na základe tejto neúčinnej dohody zaradil majetok VEG do majetku štátu, s ktorým hospodári,
pričom žalovaný v 1. rade aj naďalej majetok VEG fakticky prevádzkoval. Práve Dohoda o usporiadaní
majetkovo-právnych vzťahov VEG bola titulom, od ktorého žalobca odvodzoval aj skutočnosť, že je
správcompredmetnéhomajetku.Tak,akotovyplývaajzoskutkovýchtvrdenížalujúcejstranynazáklade

tejto dohody bol žalobca ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností.

135. K oprávnenosti svojej žaloby v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že je jediným
oprávneným správcom a prevádzkovateľom Majetku VEG žalobca uviedol skutkové tvrdenia, podľa
ktorých uznesením vlády SR č. 619/2001 vláda Slovenskej republiky súhlasila s návrhom, aby žalobca
bol správcom a prevádzkovateľom VDG v súlade so Zmluvou o výstavbe a prevádzke SVD G-N a

zároveň predmetným uznesením uložila povinnosť ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky,
aby ustanovil žalobcu správcom a prevádzkovateľom VDG v súlade so Zmluvou o výstavbe a prevádzke
SVD G-N. Rovnako Uznesením vlády SR č. 1174/2004 vláda Slovenskej republiky schválila poverenie
žalobcu prevádzkou energetických objektov SVD G-N. Žalobca v nadväznosti na uvedené poprel
tvrdenie žalovaného v 1. rade, v zmysle ktorého energetická časť VEG je vo výlučnom vlastníctve

Slovenskejrepubliky,vdôsledkučohosaUznesenievládySRč.1174/2004,ktoréhovoríoenergetických
objektoch v spoločnom vlastníctve Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, nemôže týkať Majetku
VEG.

136. Vzťah štátneho podniku k majetku, ktorý spravuje (predtým k majetku s ktorým hospodári),

vymedzuje § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Aj keď sa znenie tohto zákonného
ustanovenia menilo, aj v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj v súčasnosti platí, že štátny
podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva
nadobudnuté v priebehu podnikania, pričom veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje sú majetkom
štátu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby, podľa ktorého majetkom podniku (podľa § 1 citovaného zákona ide
aj o štátne podniky) je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia
alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku.
Predmetné ustanovenie síce uvažuje aj o možnosti podniku vlastniť veci a finančné prostriedky, avšak
zákon o štátnom podniku takúto možnosť nepripúšťa.

137. Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku upravuje postavenie štátneho podniku ako správcu
majetku, neupravuje však nakladanie s majetkom štátu v správe štátneho podniku mimo obvyklého
hospodárenia. Nakladanie s majetkom v správe štátneho podniku mimo obvyklého hospodárenia nie
je bežnou hospodársko-podnikateľskou aktivitou štátneho podniku, teda ide o úkon, ktorý nespadá do

predmetu podnikania štátneho podniku vymedzeného v zakladacej listine, zapísaného v obchodnom
registri a nespadá ani pod definíciu štátneho podniku ako výrobcu tovaru v zmysle § 2 ods. 1 citovaného
zákona. Takéto nakladanie je výnimočnou aktivitou, ktorá sa vymyká zo štandardu jeho podnikateľskej
činnosti. V súlade s ustanovením § 1 ods. 1 a § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu sa takéto nakladanie s majetkom štátu v správe štátneho podniku riadi práve

ustanoveniami uvedeného zákona.

138. Základnými dispozičnými úkonmi štátneho podniku mimo obvyklého hospodárenia sú prevod
správy a prevod vlastníctva. Zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu upravuje prevody správy v
svojom § 9. Predmetné ustanovenie v prvom rade konštatuje, že prevod správy je možné uskutočniť len

so súhlasom zriaďovateľa a z hľadiska spôsobu zmluvou. Pokiaľ je jedným zo subjektov takejto zmluvy
štátny podnik, od účinnosti zákona č. 534/2005 Z.z. (t.j. od 15.12.2005) sa na jej platnosť vyžaduje
súhlas ministerstva financií. Pred prijatím zákona č. 534/2005 Z.z., ktorý nepriamo novelizoval zákon č.
278/1993 Z.z. bol podmienkou platnosti takejto zmluvy súhlas zriaďovateľa správcu s takouto zmluvou.

139. Za zmluvu o prevode správy majetku štátu nie je možné považovať ani zmluvu o nájme zo
dňa 31.10.2001, ktorá bola uzatvorená Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik ako
prenajímateľ uzatvoril so žalobcom ako nájomcom, nakoľko táto zmluva nespĺňa náležitosti vymedzené
zákonom č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. V konaní navyše nebolo preukázané, že by príslušnýzriaďovateľSlovenskéhovodohospodárskehopodniku,š.p.vyjadrilsuzatvorenímtakejtozmluvysúhlas.
Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik navyše nevykonával správu majetku štátu podľa
zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku k tej časti vodného diela, ktorá je označovaná ako majetok

VEG. I keď, ako už bolo uvedené, Vodné dielo Gabčíkovo je potrebné z hľadiska vymedzenia pojmu
vec v zmysle § 118 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné chápať ako jednotnú nedeliteľnú vec,
pričom stavebná aj technologická časť Vodnej elektrárne Gabčíkovo predstavuje iba súčasť tejto veci.
Nie je teda možné, aby bolo vodné dielo Gabčíkovo predmetom vlastníctva viacerých vlastníkov v
reálnych podieloch, teda nie je možné, aby štát bol vlastníkov vodného diela a napr. žalovaný v 1. rade

vlastníkom vodných elektrární, ktoré sú jeho súčasťou. To však nevylučuje, aby bola správa jednotlivých
častí vodného diela zverená viacerým správcom, obdobne ako napr. jednotlivé reálne časti určitej
nehnuteľnosti môžu byť prenajaté viacerým prenajímateľom.

140. Na základe predmetnej nájomnej zmluvy sa žalobca mohol stať iba nájomcom majetku
vymedzeného v zmluve, nebola však na neho prevedená správa tohto majetku, resp. v tom čase právo

hospodárenia.

141. V súlade s uvedeným, by sa žalobca mohol stať správcom majetku, ktorý mal pôvodne vo svojej
správe žalovaný v 3. rade vtedy, ak by so žalovaným v 3. rade uzatvoril zmluvu v zmysle § 9 zákona č.
278/1993 Z.z. Takéto skutkové tvrdenie však súdu neposkytol ani žalobca, ani žalovaný v 3. rade a ani

žiaden z ostatných subjektov tohto sporového konania. Záver o tom, že by k prevode správy majetku
štátu zo žalovaného v 3. rade na žalobcu došlo zmluvou prevode správy nevyplýva ani zo skutkového
stavu zisteného dokazovaním.

142. K zmene správy majetku štátu nemusí dôjsť iba na základe dispozitívneho jeho správcu, ale

aj odňatím tejto správy pôvodnému správcovi a následným pridelením majetku do správy novému
správcovi. Pokiaľ je správcom majetku štátu štátny podnik, môže mu byť majetok zo správy v súlade s §
6 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. odňatý iba v prípade, ak to dovoľuje zákon alebo medzinárodná zmluva.
Zákonom, ktorý spôsob odňatia správy majetku a jeho pridelenie do správy novému správcovi upravuje
je zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. V súčasnosti platí, že vecne príslušnou na odňatie

správy je Vláda Slovenskej republiky a to na základe návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku, pričom majetok VEG je bezpochyby potrebné
považovať za majetok nehnuteľný, musí obsahovať najmä označenie nehnuteľného majetku, ktoré
správa sa odníma, označenie doterajšieho správcu, označenie nového správcu a dôvody odňatia správy
majetku štátu. Takáto úprava možnosti odňatia správy však bola do zákona č. 278/1993 Z.z. včlenená až

nadobudnutím účinnosti zákona č. 324/2014 Z.z., teda od 01.12.2014. Pred uvedeným dátumom platilo,
že o odňatí správy majetku štátu rozhodovalo ministerstvo financií a to po predchádzajúcom prerokovaní
so zriaďovateľom. Rozhodnutie o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu
vydávané ministerstvom financií taktiež muselo obsahovať najmä presné označenie nehnuteľného
majetku štátu, ktorého správa sa odníma, doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku

štátu, určenie nového správcu a dôvody odňatia správy.

143. Pred 01.12.2014 tak v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k situácii, kedy by bola správa majetku
štátu jednému subjektu odňatá a bol by určený nový správca uznesením vlády SR, nakoľko takouto
kompetenciouvládaSRnedisponovala.AkbyajvládaSRsvojimuznesenímskutočneurčilažalobcuako

správcu predmetného majetku štátu, takéto rozhodnutie by bolo v rozpore tak s ustanoveniami zákona
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ako aj v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vláda
SR nie je oprávnená rozširovať svoju pôsobnosť nad rámec zákona a obmedzovať pôsobnosť iných
štátnych orgánov alebo prevziať ich kompetencie spôsobom, nakoľko takýto postup by nebol v súlade
s princípom právneho štátu. Tu je potrené poukázať na skutočnosť, že ani z jedného z uznesení vlády

SR, ktoré boli ako listinné dôkazy v tomto konaní predložené nevyplýva, že by správa majetku VEG
bola akýmkoľvek právne relevantným spôsobom žalobcovi pridelená. Naopak aj z týchto uznesení Vlády
SR, ako aj z ostatných listinných dôkazov vyplýva, že titulom, na základe ktorého sa mal žalobca stať
správcom a prevádzkovateľom majetku VEG mala byť práve Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych
vzťahov VEG, ktorá (vzhľadom na svoju neúčinnosť) takýto následok vyvolať nemohla.

144. S ohľadom na skutočnosť, že vláda SR nebola spôsobilá určiť žalobcu za správcu a
prevádzkovateľa majetku VEG, súd považoval dokazovanie navrhované žalobcom za nadbytočné,
nakoľko jeho cieľom malo byť práve preukázanie skutočnosti, že vládou takéto rozhodnutie prijaté, tedapreukázanie skutočnosti, ktorá nemohla mať vplyv na rozhodnutie súdu v tomto spore. Rozhodnutie o
odňatí správy pôvodnému správcovi a ustanovenie žalobcu ako nového správcu majetku VEG nemohlo
byťanizrovnakýchdôvodovanisúčasťouuzneseniač.1174/2004,ktorýmbolschválenýnávrhkonečnej

podoby zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou žalovaného v 1. rade. Žalujúca strana v rámci
svojej argumentácie poukázala aj na uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 171/2007, avšak týmto
uznesením tak, ako to vyplýva z prednesu právneho zástupcu žalobcu, bola schválená analýza postupu
pri privatizácii žalovaného v 1. rade.

145. Žalobca sa správcom majetku VEG nemohol stať ani na základe uznesenia vlády Slovenskej
republiky č. 180 z 15. apríla 2015. I keď toto uznesenie bolo vydané v čase, kedy vláda Slovenskej
republiky bola oprávnená rozhodovať o odňatí správy štátneho majetku a jeho pridelení do správy
novému správcovi, takéto rozhodnutie súčasťou uvedeného uznesenia vlády Slovenskej republiky
nebolo, nakoľko ním bola iba schválená informácia o privatizácii Slovenských elektrární a postupe pri
vypovedaní Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo a poverenie predsedu vlády predložiť

informáciu Národnej rade Slovenskej republiky a poverenie predsedovi vlády Slovenskej republiky
alternatívne ministrovi životného prostredia odôvodniť túto informáciu v Národnej rade Slovenskej
republiky.

146. Žalobca sám v podstate nevedel odôvodniť akým spôsobom a kedy mu mala byť správa majetku

VEG zverená, napriek tomu navrhoval vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom uznesení
vlády č. 1174/2004, 171/207, ako aj výsluchom L. W., Z. U., L. G. a Y. T. a to pre bližšie vysvetlenie
situácie v súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární a tzv. vyčlenením majetku VEG z účtovníctva
spoločnosti Slovenské elektrárne. Súd nepovažoval vykonanie takéhoto dokazovanie za danej situácie
za potrebné a hospodárne. S poukazom na už podrobne opísané spôsoby, akými sa môže stať štátny

podnik správcom majetku štátu je zrejmé, že ani jeden zo žalobcom navrhnutých dôkazov nie je
schopný preukázať, že žalobca sa stal správcom majetku VEG. Z tohto dôvodu súd žalobcove návrhy
na vykonanie dokazovania zamietol. Rovnako súd nevykonal ani dokazovanie výsluchmi svedkov
označených v jeho podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.11.2017, nakoľko výsluchom týchto
svedkov malo byť preukázané, aký bol dôvod uzatvorenia Dohody o majetkovo-právnom usporiadaní

VEG, nakoľko preukázanie tejto skutočnosti nebolo pre rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom podstatné.

147. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení tak súd dospel k
záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že je jediným
oprávneným správcom a prevádzkovateľom majetku VEG. Uvedený záver potvrdzujú aj výsledky

vykonaného dokazovania.

148. Žalovaný v 3. rade sa svojou vzájomnou žalobou domáha určenia, že dohoda o usporiadaní
majetkovo-právnych vzťahov VEG zo dňa 24.03.2006 je od počiatku uzavretá medzi žalobcom a
žalovanými v 1. 2. a 4. rade a žalovaný v 3. rade nie je od počiatku zmluvnou stranou Dohody o

usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG zo dňa 24.03.2006.

149. Podľa žalovaného v 3. rade jemu z predmetnej dohody nevyplývajú žiadne práva a ani povinnosti.
Dohoda žiadnym spôsobom nezasahuje do statusu žalovaného v 3. rade a tak je podľa žalovaného v 3.
rade zrejmé, že žalovaný v 3. rade nemal byť vôbec účastníkom tejto dohody a nemal by byť ani viazaný

akýmikoľvek právnymi úkonmi, ktoré sú s existenciou tejto dohody spojené a nemal byť ani viazaný
akýmkoľvek rozhodnutí súdu. Svoj naliehavý právny záujem na takomto určení videl žalovaný v tom,
že v súčasnosti prebieha jeho likvidácia, pričom prebiehajúce súdne konania podstatným spôsobom
odsunú možnosť túto likvidáciu ukončiť.

150. Rovnako ako už bolo uvedené vo vzťahu k určovacej žalobe žalobcu, základným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním
požadovanom určení. Súd nepovažuje za potrebné opakovane poukazovať na podmienky, za ktorých
môže byť existencia naliehavého právneho záujmu považovaná za preukázanú a v tomto smere
odkazuje na argumentáciu uvedenú vo vzťahu k žalobe žalobcu, ktorú je možné v plnom rozsahu

aplikovať aj na vzájomnú žalobu žalovaného v 3. rade.
151. Vymedzenie subjektov konania sa zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na
žalobu a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil. Inštitút účastníctva konania
ako inštitút rýdzo procesný, t.j. inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnejlegitimácie, ktorá so zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva
alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Či strana sporu je tiež
vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok

vecnej legitimácie znamená, že strana sporu nebola nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní
išlo (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 135/2010). Samotné
neexistencia vecnej legitimácie, niektorého zo subjektov sporu neumožňuje súdu konanie voči takémuto
subjektu zastaviť a tento zostáva stranou sporu aj vtedy, ak zo skutkových tvrdení a z výsledkov
vykonaného dokazovania vyplýva, že nositeľom vecnej legitimácie nie je. Nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie v spore vedie iba k tomu, že žaloba je voči takémuto subjektu zamietnutá, tento však zostáva
stranou sporu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. To znamená, že aj v prípade, ak by súd
vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel, na jeho právnom postavení, ako aj na skutočnosti, že v tomto
konaní vystupuje ako žalovaný v 3. rade nemôže nič zmeniť.
152. Na základe uvedených skutočností preto súd vzájomnú žalobu žalovaného v 3. rade zamietol.
153. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého,

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaný v
1. až 4. rade v časti konania o žalobe žalobcu plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Súd taktiež priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi
a žalovaným v 1., 2. a 4. rade voči žalovanému v 3. rade, ktorý bol so svojou vzájomnou žalobou
neúspešný.

154. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2
C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).