Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 10, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/80/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919010373
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919010373.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11.8.2020 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
M. D. , nar. XX.X.XXXX v U., bytom U., prechodne bytom
U., H. XXXX/X,

j e v i n n ý ,ž e

- ako zákonný otec N. D., nar. XX.X.XXXX v U., si neplní pravidelne a v stanovenej výške svoju
vyživovaciu povinnosť v mieste svojho trvalého pobytu ako aj inde, ktorá mu vyplýva zo zákona o rodine,
a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu U. pod sp.zn. XP/XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.XX.XXXX, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna
N. D. sumou vo výške 300,- Eur mesačne, vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
I.. I. D., čím mu takto za obdobie od júla 2018 až doposiaľ vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške
4.500,- Eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na §

138 písm. b/ Tr. zákona).

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného M. D. a na základe prečítanej výpovede
obžalovaného z prípravného konania, výsluchu svedkyne - poškodenej I.. I. D. a listinných dôkazov zistil
skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania vyplynulo, že obžalovaný si
je vedomí toho, že svojej bývalej manželke dlhuje bežné výživné. S. je skutočnosť, že v uplynulom
obdobímalproblémyvpodnikaní,kdesamuveľminedarilo,apretomesačnenemaldostatokfinančných
prostriedkov na svoje živobytie a ani na výživné pre ich syna N. D.. Keďže nedostal za všetky zákazky

riadne a včas zaplatené a očakáva od svojich obchodných partnerov nejaké platby, tak dlžné výživné
uhradí v plnej výške, pokiaľ to bude v jeho silách. Svoju živnosť zatiaľ neprerušil, nakoľko sa snaží znova
rozbehnúť podnikanie, aktuálne sa príležitostne živí brigádami. Obžalovaný nevlastní žiaden hnuteľný
ani nehnuteľný majetok a ani žiadne motorové vozidlo. V minulosti síce žiadal o zníženie výživného,
nakoniec svoj návrh ešte pred rozhodnutím súdu stiahol. Za neplatenie výživného už bol aj stíhaný,
avšak trestné stíhanie sa skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, keďže na Krajskom súde v Košiciach

nakoniec dlžné výživné zaplatil.

Svedkyňa-poškodená I.. I. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným žila v manželstve XX
rokov, pochádzajú z neho dve deti. Rozviedli sa, keď ich dcéra mala 20 rokov a syn 13 rokov. Ešte pred
rozvodom sa dohodli, že obžalovaný bude prispievať na výživné po 300 Eur na každé dieťa, teda 300

Eur na dcéru a 300 Eur na syna. Obžalovaný bol v tom čase podnikateľ a darilo sa mu veľmi dobre,
mal dostatok finančných prostriedkov, a preto si mohol bez problémov dovoliť platiť výživné v takejto
výške. Takto však výživné zaplatil iba dvakrát. Po rozvode obžalovaný ostal bývať so svojou mamou v
rodinnom dome, ktorý mal po svojich rodičoch a ona sa musela s deťmi odsťahovať do podnájmu, pričom
prenajatý byt si musela kompletne zariadiť. Obžalovaný nikdy neprispieval na výživné pravidelne, keď

niečo zaplatil, tak to bolo vždy až po niekoľkých rokoch chodenia po súdoch, keď jednorazovo doplatil
dlžné výživné za niekoľko rokov, ona s deťmi však potrebovala žiť každý mesiac. V dôsledku toho bola
nútená si nájsť až tri práce, aby zabezpečila ich živobytie. Toho času má práce dve, a to v Trebišove v
jednej súkromnej spoločnosti a taktiež v Košiciach, kde robí čašníčku, aby si privyrobila nejaké peniaze.
Predtým chodila aj upratovať, ale teraz to už nerobí, nakoľko nevládze.

Poškodená potvrdila, že obžalovaný jej dňa 29.5.2020 jednorazovo uhradil na účet sumu vo výške
3.000,- Eur, čo však nebolo celé dlžné výživné. Keďže odvtedy jej obžalovaný už nič nezaplatil,
predstavovala suma dlžného výživného ku dňu hlavného pojednávania (11.8.2020) 4.500,- Eur. Teda ani
od predchádzajúceho hlavného pojednávania (16.6.2020), kde obžalovaný žiadal hlavné pojednávanie

odročiť, aby mohol uhradiť zvyšok dlžného výživného, jej obžalovaný neposlal vôbec žiadne peniaze. V
dôsledku toho, že jej obžalovaný takto jednorazovo uhradil 3.000 Eur, od nej úrad práce žiada spätne
vrátiť finančné prostriedky, ktoré jej boli od úradu vyplatené ako náhradné výživné, a taktiež jej bolo zo
strany úradu pozastavené aj vyplácanie náhradného výživného na pol roka. Jej syn naďalej pokračuje
v štúdiu na vysokej škole v Bratislave, kde je potrebné vyplatiť internát a ďalšie výdavky súvisiace s

vysokoškolským štúdiom.

Zo správ Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove súd zistil, že
obžalovaný nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako zamestnanec, samostatne zárobkovo
činná osoba, ani ako poberateľ dávky nemocenského a dôchodkového poistenia alebo príspevku v

nezamestnanosti.Taktiežniejepoberateľomžiadnejsociálnejdávky,anipríspevkuvyplácanéhoúradom
práce a nie je vedený ani ako uchádzač o zamestnanie (naposledy bol v evidencii uchádzačov o
zamestnanie vedený v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX).

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu U. zo dňa X.X.XXXX sp. zn. XT/XX/XXXX bol

obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. c) Tr. zákona z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči poškodenej za obdobie od marca
2017 do 3.7.2018, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nakoľko v rámci odvolacieho
konania obžalovaný dlžné výživné v celom rozsahu uhradil, bol uvedený rozsudok zrušený a obžalovaný

bol nakoniec spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že trestnosť činu zanikla. Aj Krajský súd v Košiciach
však vo svojom oslobodzovacom rozsudku konštatuje, že obžalovaný je pri plnení svojej vyživovacej
povinnosti nedisciplinovaný, dlh na výživnom naďalej neplní, a že potreby syna zabezpečuje výlučne
matka.Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj ďalšími listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného
súdu U. zo dňa X.XX.XXXX sp.zn. XP/XXX/XXXX, ktorým bolo rozvedené manželstvo obžalovaného a

poškodenej a schválená dohoda rodičov o úprave rodičovských práv a povinností, výpisom zo zoznamu
páchateľov, vysvedčením o maturitnej skúške a rozhodnutím o výsledku prijímacieho konania, výpisom
zo živnostenského registra, dohodou o brigádnickej práci študentov, dohodou o skončení dohody
o pracovnej činnosti a dohodou o vykonaní práce ako aj potvrdením o zaplatení sumy 3.000 Eur
poškodenej.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žeobžalovanýnevyužilvšetkydostupné
možnosti, aby si svoju vyživovaciu povinnosť plnil aspoň v reálne možnej výške. Obžalovaný si od
rozvodu manželstva s poškodenou v roku 2013 prakticky permanentne svoju vyživovaciu povinnosť
vôbecneplní,dôsledkomčohosújehoopakovanétrestnéstíhaniapreprečinzanedbaniapovinnejvýživy
podľa § 207 Tr. zákona, a pokiaľ z jeho strany dôjde k nejakej úhrade dlžného výživného, tak výlučne

pod tlakom trestného stíhania. Je pri tom evidentné, že pokiaľ by zo strany poškodenej nedochádzalo
k podávaniu trestných oznámení, tak by obžalovaný neuhrádzal dlžné výživné vôbec, a to ani sčasti. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaný neukončil svoje podnikanie, aj keď
mu dlhodobo neprináša zisk a napriek tomu, že podľa vlastných tvrdení sa snaží nájsť si zamestnanie,
sa nezaevidoval na úrade práce. Občasné brigády obžalovaného ani čakanie na úhradu faktúr, ktoré sú

niekoľkorokovpolehotesplatnosti,nemožnopovažovaťzadostatočnúaktivituobžalovanéhosmerujúcu
k plneniu jeho vyživovacej povinnosť.

V uvedených skutočnostiach možno podľa názoru súdu nepochybne vidieť nedbanlivostné zavinenie v
konaní obžalovaného ako subjektívnu stránku žalovaného trestného činu.

Súdu taktiež nie je zrejmé, prečo obžalovaný vzal späť svoj návrh na zníženie výživného, keď je celkom
zjavné, že jeho majetkové a zárobkové pomery sa v porovnaní s rokom 2013 zásadne zmenili, a prečo
ho opätovne podal až v roku 2019 (o jeho návrhu Okresný súd U. v konaní vedenom pod sp.zn. XXPc/
XX/XXXX doposiaľ nerozhodol). Tu je však potrebné opätovne uviesť, že osoba, ktorá má zákonnú

povinnosť vyživovať iného, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej
výške, a to bez ohľadu na to, že jej podnikateľská činnosť dočasne neprináša zisky v takom rozsahu, z
akého sa vychádzalo pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti. Zvýrazniť možno aj absolútny nezáujem
obžalovaného o svojho syna a aj jeho celkový postoj k prebiehajúcemu trestnému konaniu, keď súd
na žiadosť obžalovaného opakovane hlavné pojednávanie odročoval, aby mu umožnil doplatiť dlžné

výživné v celej výške, pričom obžalovaný sa na posledné hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavil a zvyšok dlhu na výživnom neuhradil. Poukázať možno aj na negatívne dôsledky konania
obžalovaného na rodinu poškodenej, ktorá bola v dôsledku neplatenia výživného nútená vykonávať
niekoľko zamestnaní, aby bola schopná finančne zabezpečiť potreby svojho dospievajúceho syna.

Z právneho hľadiska naplnil obžalovaný svojim konaním všetky pojmové znaky prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zákona). Oproti podanej obžalobe (prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona)
bolo potrebné sprísniť právnu kvalifikáciu jeho konania, keďže je zrejmé, že obžalovaný sa neplnenia
vyživovacej povinnosti dopúšťal po dlhší čas (viac ako dva roky), čím je u neho daná aj okolnosť

podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby spočívajúca v spáchaní trestného činu závažnejším
spôsobom konania, ktorým je okrem iných aj páchanie trestného činu po dlhší čas (§ 138 písm. b/
Tr. zákona). Pre úplnosť možno uviesť, že na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného nemá žiaden
vplyv skutočnosť, že obžalovaný v priebehu súdneho konania jednorazovo uhradil poškodenej dlh na
výživnom vo výške 3.000 Eur, keďže aj napriek čiastočnej úhrade výživného je potrebné konštatovať

neplnenie vyživovacej povinnosti, ktorá spočíva v pravidelných mesačných platbách vopred k rukám
poškodenej, k čomu zo strany obžalovaného prakticky vôbec nedochádza.

V porovnaní s podanou obžalobou bolo potrebné upraviť aj celkovú výšku dlžného výživného, keďže
v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona trvá páchanie tohto

trestného činu až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého
stupňa neodoberie na záverečnú poradu (ku dňu vyhlásenia predmetného rozsudku predstavoval dlh
obžalovaného na výživnom sumu 4.500 Eur).Ako už bolo uvedené, subjektívna stránka trestného činu je daná vo forme nedbanlivostného zavinenia
v zmysle § 16 Tr. zákona.

Svojim konaním obžalovaný porušil záujem štátu na riadnom plnení vyživovacej povinnosti.

Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený, naposledy pracoval na základe dohody o
pracovnej činnosti. Doposiaľ bol raz súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu U. zo dňa
X.X.XXXX sp.zn. XT/XX/XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,

ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky,
ktorá uplynula XX.X.XXXX, a v ktorej sa osvedčil zo zákona. V registri priestupkov má obžalovaný za
obdobie rokov 2014 až 2019 celkovo sedem záznamov za dopravné priestupky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností (poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli), ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na základe uvedeného dospel súd k záveru,
že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného primerané a
postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s
podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, keďže s prihliadnutím na doterajší

život obžalovaného a prostredie, v ktorom žije, ako aj na okolnosti prejednávaného prípadu, sa
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví okamžitý výkon uloženého trestu ako
nevyhnutný.

Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade

individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie
a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru
obžalovaným v budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.