Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/94/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507208585
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1507208585.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcov: 1. L. Č., nar.

X.X.XXXX, bytom X. XX, V., 2. V.. Y. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, V. a 3. P. Č., nar. XX.X.XXXX,
bytom Ľ. XX, V. proti žalovaným: 1. Y.Š. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, V., 2. L. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, V., obaja zastúpení advokátom JUDr. Emilom Molnárom, so sídlom Záhradnícka 9,
Bratislava a 3. U.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, V., o určenie neplatnosti rozhodnutí vlastníkov
bytov, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie vlastníkov bytov bytového domu v V. na X. ulici č. XX zo dňa X.X.XXXX o schválení
návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového

domu je n e p l a t n é .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.3.2007 v znení jej dodatkov domáhali,
aby súd určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na X. ulici č.
XX X. V. prijaté dňa 6.3.2007 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú neplatné. Žiadali
určiť za neplatné rozhodnutie 1. o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými
zariadeniami a príslušenstvom bytového domu a 2. rozhodnutie o schválení návrhu zmluvy o výstavbe

bytov. Tieto rozhodnutia sú zapísané v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
bytového domu na X. ulici č. XX v V. zo dňa X.X.XXXX pod bodom 3 a 4.

2. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania tunajší súd dňa 2.11.2010 rozsudkom č. k. 12C/94/2007-380
žalobu zamietol a žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyplýva, že súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že schôdza vlastníkov bola zvolaná riadne, v dostatočnej
dobe pred jej uskutočnením, rokovanie prebehlo podľa programu, o jednotlivých rozhodnutiach prebehlo

hlasovanie a o výsledkoch boli všetci vlastníci riadne informovaní. Sporné rozhodnutia vlastníkov bytov
teda boli prijaté platne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o bytoch. V prípade prístrešku
súd uzavrel, že tento bol pristavený k bytovému domu, ale nie je jeho súčasťou. O povolení tejto stavby
nie sú na stavebnom úrade vedené záznamy. Podľa žalovaných táto prístavba kopíruje pozemok, pod
ktorým sa nachádza bytový dom a nezasahuje do inej parcely. Je preto možné túto stavbu považovať
za príslušenstvo domu v zmysle § 6 ods. 2 zákona o bytoch, o užívaní ktorého rozhodujú vlastníci
nadpolovičnou väčšinou hlasov. Pri rozhodovaní je možné, že sa vlastníci dohodnú, že niektoré časti

domu alebo jeho príslušenstva budú užívať len niektorí vlastníci a iní budú z užívania vylúčení. To však
neznamená, že vylúčení vlastníci prestávajú byť vlastníkmi tohto príslušenstva.3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a proti výroku o náhrade trov konania podali
odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Co/275/2010-430 zo dňa
9.11.2011 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, vo výroku o náhrade trov

konania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej je vecne správny. Konštatoval, že nebolo preukázané, že kobky prístrešku tvoria
príslušenstvo bytu a majú slúžiť, resp. sú vo vlastníctve žalobcov. Predmetné kobky netvorili predmet
zmluvy, na základe ktorej nadobudli žalobcovia do vlastníctva nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané,
že tieto priestory (prístrešok) mali slúžiť celému bytovému domu a nie iba žalobcom, a preto ide o

príslušenstvo celého bytového domu, a nie iba bytu žalobcov. Nebolo preto možné určiť neplatnosť
rozhodnutia o vylúčení žalobcov z užívania kobky prístrešku. Nebolo ani preukázané, že rozhodnutie
o stavbe by malo zasiahnuť do vlastníckych práv žalobcov, navyše zákon o bytoch priamo obsahuje
ustanovenia, na základe ktorých je výstavba možná, ak to odsúhlasí trojštvrtinová väčšina vlastníkov. V
danom prípade táto podmienka bola splnená.

4. Na základe podnetu žalobcov podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie proti
rozsudku tunajšieho súdu a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave v časti zamietajúceho výroku
(ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov o schválení návrhu na
rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu, t. j. o
vylúčení žalobcov z užívania kobky) a súvisiacim uzneseniam súdov oboch inštancií o trovách konania.

Navrhoval, aby dovolací súd oba rozsudky v dovolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci konajúcimi súdmi
v otázke, či rozhodnutím prijatým väčšinou hlasov vlastníkov bytov bolo možné vylúčiť žalobcov z
užívaniačastiprístrešku.OpodanommimoriadnomdovolanírozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
uznesením č. k. 6MCdo/47/2012 zo dňa 26.11.2014. Podľa názoru dovolacieho súdu zistený skutkový

stav umožňuje záver, že kobka v prístrešku užívaná žalobcami spĺňa definičné znaky príslušenstva
bytu v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bola a je určená na trvalé užívanie bytu
žalobcov, teda na uspokojenie potreby ich bývania, ku ktorej z povahy veci patrí aj uskladňovanie
nimi používaných a užívaných vecí. Jej užívanie žalobcami trvajúce niekoľko desiatok rokov bolo
rešpektované pôvodným vlastníkom domu i jeho pôvodnými nájomníkmi a neskôr vlastníkmi bytov

bez akéhokoľvek spochybňovania. Nadobudnutím bytu do vlastníctva nadobudli žalobcovia aj kobku
ako príslušenstvo, a to napriek tomu, že nebola v zmluve o kúpe bytu výslovne uvedená, nakoľko
príslušenstvo bytu zdieľa právny režim bytu. Kobka ako príslušenstvo bytu žalobcov, ktorý je ich
vlastníctvom, preto nemohla byť predmetom rozhodovania vlastníkov bytov v dome podľa § 14 ods.
1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. Pokiaľ sa tak stalo a pokiaľ výsledkom tohto postupu bolo

vylúčenie žalobcov z užívania kobky, došlo tým k zásahu do ich vlastníckeho práva. Dovolací súd preto
rozhodol tak, zrušil 1. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9.11.2011 č. k. 2Co/275/2010-430 v
časti potvrdzujúceho výroku vo veci samej, ktorou bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava
V z 2.11.2010 č. k. 12C/94/2007-380 vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia
vlastníkov bytov bytového domu v V. na X. XX zo 6.3.2007 o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu

hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu, 2. rozsudok Okresného
súdu Bratislava V č.. k. 12C/94/2007-380 zo dňa 2.11.2010 vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie
neplatnosti rozhodnutia vlastníkov bytov bytového domu v V. na X. XX zo 6.3.2007 o schválení návrhu
na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu, 3.
uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 9.3.2012 č. k. 12C/94/2007-447 a 4. uznesenie Krajského

súdu v Bratislave z 22.8.2012 sp. zn. 2Co 136/2012 a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu
Bratislava V na ďalšie konanie.

5. Podľa § 455 Zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd

sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

6. Vykonaným dokazovaním v doterajšom priebehu konania bolo ustálené, že samotná schôdza
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na X. č. XX v V., ktorá sa konala dňa 6.3.2007
bola zvolaná riadne, v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových

priestoroch v znení neskorších predpisov, teda v dostatočnej dobe pred jej uskutočnením, rokovanie
prebehlo podľa programu, o jednotlivých rozhodnutiach prebehlo hlasovanie a o výsledkoch boli všetci
vlastníci riadne informovaní. Žalobcovia, ako prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov
majú právo obrátiť sa na súd, aby vo veci rozhodol, pričom ide o ich jedinú možnosť ako vyjadriťnesúhlas s rozhodnutím väčšiny vlastníkov. Žalobcovia žiadali určiť neplatnosť rozhodnutí zapísaných
v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na X. H. č. XX X.
V. zo dňa 6.3.2007 pod bodmi 3 a 4. Ide o rozhodnutia, ktorými bol schválený jednak návrh na

rozhodnutie o zmene hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu a
tiež návrh zmluvy o vstavbe bytov a rozšírení bytov. Tunajší súd rozsudkom č. k. 12C/94/2007-380 zo
dňa 2.11.2010 žalobu zamietol, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Co/275/2010-430 zo dňa
9.11.2011 predmetný rozsudok vo veci samej potvrdil. Generálny prokurátor SR na základe podnetu
žalobcov podal mimoriadne dovolanie, avšak len v časti týkajúcej sa rozhodnutia súdov v základnom

konaní vo vzťahu k otázke možnosti vylúčenia vlastníka bytu z užívania časti prístrešku bytového domu.
Mimoriadne dovolanie a následné rozhodnutie dovolacieho súdu sa teda týka len bodu 3 zápisnice
zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, teda rozhodnutia o zmene
hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu. Z uvedeného vyplýva, že
o návrhu na určenie neplatnosti bodu č. 4 predmetnej zápisnice, teda hlasovania vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovonávrhuzmluvyovstavbebytovarozšíreníbytovbolovtomtokonaníprávoplatne

rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 12C/94/2007-380 zo dňa 2.11.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/275/2010-430 zo dňa 9.11.2011.

7. Nezodpovedanou tak zostala otázka posúdenia prístrešku a kobky v ňom z pohľadu, či ide alebo
nejde o príslušenstvo bytu alebo bytového domu. S tým následne súvisí aj otázka, či vlastníci bytov

a nebytových priestorov môžu o tejto kobke v prístrešku rozhodovať ako o spoločnej veci. Práve táto
otázka bola podstatou podania mimoriadneho dovolania, ktorou sa zaoberal dovolací súd, ktorý v danej
otázke vyslovil právny názoru, podľa ktorého kobka v prístrešku užívaná žalobcami spĺňa definičné
znaky príslušenstva bytu v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto bola a je určená na
trvalé užívanie bytu žalobcov, teda na uspokojenie potreby ich bývania, ku ktorej z povahy veci patrí aj

uskladňovanie nimi používaných a užívaných vecí. Jej užívanie žalobcami trvajúce niekoľko desiatok
rokov bolo rešpektované pôvodným vlastníkom domu i jeho pôvodnými nájomníkmi a neskôr vlastníkmi
bytov bez akéhokoľvek spochybňovania. Nadobudnutím bytu do vlastníctva nadobudli žalobcovia aj
kobku ako príslušenstvo, a to napriek tomu, že nebola v zmluve o kúpe bytu výslovne uvedená,
nakoľko príslušenstvo bytu zdieľa právny režim bytu. Kobka ako príslušenstvo bytu žalobcov, ktorý je ich

vlastníctvom, preto nemohla byť predmetom rozhodovania vlastníkov bytov v dome podľa § 14 ods. 1
veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. Pokiaľ sa tak stalo a pokiaľ výsledkom tohto postupu bolo vylúčenie
žalobcov z užívania kobky, došlo tým k zásahu do ich vlastníckeho práva.

8. Aj napriek viazanosti súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu vysloveným právnym názorom

dovolacieho súdu žalovaní poukazovali na to, že je právnou praxou akceptovateľná relatívnosť
viazanosti súdu právnym názorom súdu vyššej inštancie po zrušení a vrátení veci v tom prípade, ak
po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu prípadne aj súdu prvého stupňa sa skutkový
základ zmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na nový skutkový
základ. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že po zrušení napadnutého

rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene skutkového základu prejednávanej veci, ktorá by odôvodňovala
vylúčenie aplikácie právneho názoru dovolacieho súdu. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení navrhli
v konaní vykonať dokazovanie vyžiadaním projektovej, príp. akejkoľvek dokumentácie týkajúcej sa
predmetného prístrešku z odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Bratislava a zároveň
navrhli vykonať dokazovanie dopytom stavebného úradu Bratislava - Petržalka akého charakteru z

hľadiska stavebného je kobka (prístrešok) a či a kedy bola uvedená stavba skolaudovaná. Z odpovedí
oboch dotknutých inštitúcií vyplýva, že projektovou, či inou dokumentáciou k uvedenému prístrešku
stavebné úrady nedisponujú, pričom len na základe technickej a právnej dokumentácie by bolo možné
určiť, charakter prístrešku zo stavebného hľadiska. K posúdeniu možnosti vylúčenia aplikácie právneho
názoru dovolacieho súdu by neprispelo ani vykonanie dokazovania miestnou obhliadkou (za účelom

zistenia, či prístrešok je vôbec nehnuteľnosťou a či samotný priestor v ňom spĺňa všeobecné technické
požiadavky na stavby a akému účely kobky slúžia a sú využívané v súčasnosti), preto súd návrh
žalovaných na vykonanie takéhoto dôkazu nepripustil. Z výpovedí sporových strán aj v rámci ďalšieho
konania jednoznačne vyplýva, že žalobca užíval v minulosti (do r. 2003) kobku v prístrešku ako
garáž na svoje motorové vozidlo zn. Trabant, pričom aj zo strany žalovaných bol a je prístrešok

užívaný na uskladnenie nimi používaných a užívaných vecí (napr. motorka). Žiadna zo sporových strán
nerozporovala, že kobky ako časti prístrešku boli určené a aj stále slúžia na uspokojovanie potrieb
bývania všetkých vlastníkov bytového domu, kobka ako príslušenstvo bytu jednotlivých vlastníkov bytov
teda zdieľa právny režim bytu a teda kobka žalobcov ako ich vlastníctvo nemohla byť predmetomrozhodovania vlastníkov bytov v dome podľa § 14 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. Pokiaľ sa tak
stalo a pokiaľ výsledkom tohto postupu bolo vylúčenie žalobcov z užívania kobky, došlo tým k zásahu do
ich vlastníckeho práva. Žalovanými uvádzané argumenty ohľadom nemožnosti posúdenia prístrešku, či

prístavby ako príslušenstva bytu a s tým súvisiace odkazy na publikované odborné články, či rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR nie sú novými skutkovými tvrdeniami, resp. takými novými skutočnosťami, ktoré
by odôvodňovali odklon od vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu.

9. Súd tak dospel k záveru, že nakoľko žalovaní neuviedli v ďalšom konaní žiadne nové skutkové

tvrdenia, ani súdu nepredložili žiadne nové dôkazy, ktoré by nastali po zrušení rozhodnutia dovolacím
súdom a ktoré by spôsobili zmenu skutkového základu natoľko, že by bola vylúčená aplikácia právneho
názoru dovolacieho súdu na nový skutkový základ, súd rozhodol v súlade s týmto právnym názorom,
podľa ktorého rozhodnutie vlastníkov bytového domu na X. ul. č. XX v V. zo dňa 6.3.2007 o schválení
návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového
domu je neplatné.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danej veci boli uplatnené dva nároky žalobcov,
pričom v prípade jedného nároku boli úspešný žalobcovia a v prípade druhého nároku boli úspešný

žalovaní. Súd teda určil, že pomer úspechu obidvoch strán je rovnaký, a preto rozhodol tak, ako je
uvedeného vo výroku II. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.