Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211216163.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomBratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej: U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Q. XXX/XX, o
vymoženie 373,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 07. 11. 2011 č. k. 6Er/1132/2011-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku,
so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, zo dňa 13. 09. 2011, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 373,71 eura s

príslušenstvom.Zaexekučnýtituloznačilrozhodcovskýrozsudokzodňa13.04.2011sp.zn.RK-316/11-
MK. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o revolvingovom úvere, posúdil
ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
spojitosti s ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1, 2,
3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS

z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa vykonaným
dokazovaním zistil, že povinnej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 358,66 eura, pričom povinná
sa zaviazala zaplatiť oprávnenému sumu 664,21 eura, a to v 30-tich mesačných splátkach po 22,14
eura pri ročnej percentuálnej miere nákladov 99,14 %. Poukázal na bod 18 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením,

ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred
rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18. 2. tejto zmluvy,
pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov však bolo ponechané výlučne na uvážení oprávneného.
Okrem toho, v prípade, ak by sa prípadne spory riešili na základe vôle oprávneného v rozhodcovskom
konaní, zmluvné strany sa dohodli i na tom, ktorí z rozhodcov bude viesť toto rozhodcovské konanie.
Opierajúc sa o ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 41 ods. 2 písm. d)

a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Exekučný
poriadok ), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka dojednaná účastníkmi je neprijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na skutočnosť,
že táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva

ho výlučne na vôli dodávateľa. Naviac si rozhodcovskú doložku spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom
ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Poukázal, žedoložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Svoj
záver argumentačne oprel i o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom
Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira. Uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vydaný

na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, a tým predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní sa rozsah preskumávacej činnosti exekučného súdu vzťahuje výlučne len na
plnenie vyplývajúce z exekučného titulu, a nie na právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom
konaní plnenie uplatnilo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera bod 37, 40 a 47. Exekučný

súd podľa jeho názoru konal nielen bez zákonnej opory, ale i v hrubom rozpore s právom Európskej únie,
z ktorého v obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc, keď v konaní mal rozhodovať ako exekučný
súd,t.j.vychádzaťzpovahykonania,ktorámurozsahprávomocijednoznačneurčujev§44Exekučného
poriadku. Rozhodcovskú doložku považoval v súlade s Prílohou č. 1 k smernici Rady č. 93/13/EHS
písm. q), ktoré pojednáva len o podmienke zmluvy, a nie o rozhodcovskej doložke. Takéto dojednanie

tak podľa jeho názoru plne rešpektuje občianske súdne konanie a v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z formulácie čl. 18 ods. 18.1 zmluvy jednoznačne
vyplýva, že rozhodcovské konanie je len alternatívne, t.j. umožňujúce spotrebiteľovi vybrať si buď
konanie pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti uviedol, že zákaz ustanovenia

v rozhodcovskej doložke, ktoré by vyžadovalo od spotrebiteľa postupovať výlučne pri riešení svojich
nárokov neznamená súčasne zákaz veriteľovi, aby ako prvý začal rozhodcovské konanie. Spotrebiteľ
tak môže v konaní zostať nečinným bez ohľadu na to, či ide o konanie pred všeobecným súdom alebo
rozhodcovským súdom, pričom konanie pred všeobecným súdom nepredstavuje ani záruku „aktivity“
spotrebiteľa. Záverom namietol i tvrdenie súdu prvého stupňa o nedostatočnej bdelosti spotrebiteľa,

nakoľko je založené len domnienke bez konkretizácie konkrétneho skutkového základu, z ktorého takéto
tvrdenie vyvodil. Z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodcovskú doložku nepovažoval za neprijateľnú
zmluvné podmienku.

Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa

súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť, a
preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212
ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

PredmetomtohtokonaniaježiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.MilanaStriešku,sosídlomExekútorského
úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého
stupňadňa19.09.2011.Spolusňoubolpredloženýinávrhoprávneného,ktorýmsadomáhaodpovinnej

vymoženia sumy 373,71 eura, úroku z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 672,53 eura od 08.
11. 2008 do 25. 11. 2008, zo sumy 653,71 eura od 26. 11. 2008 do 21. 05. 2009, zo sumy 613,71 eura
od 22. 05. 2009 do 21. 06. 2009, zo sumy 573,71 eura od 22. 06. 2009 do 16. 07. 2009, zo sumy 533,71
eura od 17. 07. 2009 do 18. 08. 2009, zo sumy 493,71 eura od 19. 08. 2009 do 21. 10. 2009, zo sumy
453,71 eura od 22. 10. 2009 do 19. 11. 2009, zo sumy 413,71 eura od 20. 11. 2009 do 18. 02. 2010, zo

sumy 373,71 eura od 19. 02. 2010 do zaplatenia, trov konania vo výške 49,79 eura, kolkovej známky
vo výške 16,50 eura a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13. 04.
2011 sp. zn. RK-316/11-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 05. 2011 a vykonateľnosť dňa 11.
05. 2011, ako i zmluva o revolvingovom úvere č. 8000059022 uzatvorená účastníkmi tohto konania dňa
19. 12. 2006.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady

exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi
predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd
musížiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietnuť.Jedinýmobmedzenímexekučného

súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať
tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( § 45 ods. 1 písm. a) v
spojení s ods. 2 ZRK ).

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná ust. § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy, alebo jej zmeny.
Odvolací sud posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď

dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil.

Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že právnym základom zmluvného

vzťahu účastníkov je Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000059022, uzatvorená účastníkmi tohto
konania dňa 19. 12. 2006. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto súd prvého stupňa správne
postupoval, keď bez návrhu podrobil túto zmluvu súdnej kontrole a zisťoval, či plnenie uplatnené v tomtokonaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej. V plnom rozsahu
sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská doložka dohodnutá v článku 18
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na

ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou.

Z predloženej zmluvy o úvere, v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru z článku 18 vyplýva, že
účastníci zmluvy sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou

zmluvybudúriešenécestoupríslušnéhosúduvsúdnomkonaníalebopredrozhodcomvrozhodcovskom
konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18. 2. tejto zmluvy, pričom výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Okrem toho, v prípade, ak by sa prípadne spory riešili na základe
vôle oprávneného v rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa dohodli i na tom, ktorí z rozhodcov bude
viesť toto rozhodcovské konanie.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej
doložky je potrebné okrem iného splniť i podmienku písomnej formy. V danom konaní nebola zo
strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Z predloženej zmluvy
o revolvingovom úvere a z pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie je zrejmé,

že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, a teda že by došlo k podpisu uvedených podmienok
obidvoma účastníkmi konania, čím by založili rozhodcovskú doložku. Úprava obsiahnutá v zákone
o rozhodcovskom konaní ohľadne úpravy formy rozhodcovskej zmluvy je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že spotrebiteľ takýmto spôsobom
nemal možnosť podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom je

potrebné zdôrazniť, že ide o právo spotrebiteľa ustanovené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Rozhodcovská doložka tak predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože
nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový
kvalifikovaný záväzok. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve
zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní,
pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže
viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný
záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ

teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť ( a to
ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.