Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202773
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8216202773.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: D. M., F..: XX.XX.XXXX,

T. S. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Stanislav Súlety - advokát, sídlo AK Bardejov, Nám. SNP 1, proti
žalovanému: Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Richvald, so sídlom Richvald 201, IČO:
37 874 342, právne zastúpenému: JUDr. Juraj Ferenčík - advokát, sídlo AK Košice, Krivá 23, o vydanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I) Súd žalobu zamieta.

II) Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2016 domáhal voči žalovanému po

pripustení zmeny žaloby súdom na pojednávaní dňa 07.09.2020, že žalovaný je povinný vypratať
nehnuteľnosti v k.ú. S. zapísané na A. Č.. XXXX, H. B. Č..: XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/
XX - Q. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/
XX - A.. H. Z. R. XXXX E., XXXX/XX - A.. H. Z. R.E. XXXX E., XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXX E.X, XXXX/
XX - A.. H. Z. R.Ý. XXX E.X,XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX A.. H. Z. R. XXXXX E.X,
XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. Z. R. XXX E.X (ďalej len „predmetné lesné pozemky“)
a protokolárne odovzdať citované parcely žalobcovi v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a

nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že podľa vedomostí žalobcu boli predmetné lesné pozemky v 90-tych rokoch
odovzdané vtedajšími Východoslovenskými štátnymi lesmi, š.p. do užívania žalovaného, a to zrejme na
základe riadne uzatvorenej dohody a to aj napriek tomu, že predmetné lesné pozemky nikdy nepatrili
do tzv. urbárskeho majetku. Žalobca ako výlučný vlastník mal záujem predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním tak, ako to predpokladá § 123 Občianskeho

zákonníka. Listom zo dňa 21.04.2015 požiadal žalovaného o vydanie predmetných lesných pozemkov.
Na žiadosť žalovaný reagoval listom z 20.05.2015, ktorým žalobcu požiadal o trochu trpezlivosti z
dôvodu ujasnenia si správneho postupu vo veci, aby sa predišlo prípadným sporom. Od mája 2015
žalovaný nevyvinul žiadnu činnosť smerujúcu k odovzdaniu predmetný lesných pozemkov. V záujme
bezproblémového odovzdania a prevzatia predmetných lesných pozemkov si žalobca nechal tieto
vytýčiť na vlastné náklady v teréne geodetickou firmou, o čom boli vyhotovené aj vytyčovacie náčrty.
Listom z 19.11.2015 bol žalovaný opäť vyzvaný na vydanie predmetných lesných pozemkov. Na výzvu

reagoval žalovaný listom z 28.11.2015, podľa ktorého mal požiadať Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR o stanovisko a metodický pokyn k vydávaniu lesných pozemkov v správe urbárskej
spoločnosti s tým, že po získaní stanoviska bude vec žalobcu vybavená. Výzvou z 22.12.2015 opäťžalobca vyzval žalovaného na vydanie a odovzdanie predmetných lesných pozemkov a zaslal mu aj
originály vytyčovacích náčrtov. Do podania žaloby žalovaný nereagoval.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním súdu doručeným dňa 30.06.2016. Uviedol, že
medzi stranami sporu došlo k písomnej komunikácii, avšak pre nečinnosť žalobcu a tiež nepredložením
listín nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetných lesných pozemkov. Uviedol, že žalovaný doposiaľ
nepredložil písomnú dohodu o odovzdaní a prevzatí predmetných lesných pozemkov, autorizovaný
vytyčovací náčrt na hranicu parcely CKN, EKN spolu s polárne vytýčenými prvkami úradne overenými

na použitie pre právne účely, protokol o vytýčení a prevzatí hranice nehnuteľností do užívania, protokol
o odovzdaní odbornej lesnej správy na lesnom majetku, záznam o fyzickom odovzdaní nehnuteľností.
Žalobca tak podľa žalovaného nekonal tak, aby administratívne, skutkovo a právne pripravil vec k
odovzdaniu, a preto bola žaloba podaná predčasne.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným dňa 21.10.2016. Uviedol, že

vyjadrenie žalovaného je účelové a zavádzajúce. Z listín, ktoré tvoria prílohu žaloby je zrejmá nečinnosť
žalovaného. Žalovaný požiadal žalobcu o „trochu trpezlivosti“. Zároveň nebolo preukázané, či žalovaný
požiadal ministerstvo o stanovisko tak, ako to tvrdil, ako i to, aký je obsah získaného stanoviska. Práve
žalovaný na podanie žalobcu z 22.12.2015 doposiaľ nereagoval. Namietal, že písomné podklady k
faktickému odovzdaniu a prevzatiu predmetných lesných pozemkov je možné pripraviť iba za vzájomnej

súčinnosti oboch zúčastnených strán.

5. Na vyjadrenie žalobca reagoval podaním doručeným dňa 20.02.2017 žalovaný. Uviedol, že
vytyčovacie náčrty predmetných lesných pozemkov vyhotovené O.. D. Š. niektorí členovia výboru
žalovaného spochybnili, a to, že vyznačenie v teréne nekorešponduje s mapovými podkladmi. Žalovaný

sám požiadal GEFOS SLOVAKIA, s.r.o., aby vytýčila parcelu L. Č.. XXXX/XXX. Vytyčovací náčrt však
nebol zhodný s tým, ktorý predložil žalobca, vyznačenie hraničných bodov v teréne sa tiež nezhodovalo.
Náčrt predložený žalobcom nebol autorizačne overený. O tom boli členovia žalovaného informovaní na
valnomzhromaždenídňa13.03.2016.Natomtobolprítomnýajžalobca,ktorýaležiadneďalšiemateriály
nepredložil, ani nenavrhol ďalší postup.

6. Na podanie reagoval žalobca podaním súdu doručeným dňa 03.05.2018. Poukázal na zrejmé
obštrukčné správanie žalovaného. O jeho obštrukčnom správaní mal svedčiť aj spôsob, akým si
žalovaný nechal vytýčiť parcelu L. Č.. XXXX/XXX firmou GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. Bratislava. Ak by
mal žalovaný skutočný záujem na čo najskoršom odovzdaní dotknutých parciel žalobcovi, nič mu

nebránilo v tom, aby k vytýčeniu parcely č. XXXX/XXX firmou GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. prizval aj
žalobcu. O tom, že k fyzickému vytýčeniu vyššie citovanej parcely došlo v mesiaci január 2016 sa
žalovaný dozvedel až po doručení vytyčovacieho náčrtu súdom. Odhliadnuc od vyššie uvedeného,
v záujme veci otázku žalovaným namietaného nesúladu vo vytyčovacích náčrtoch konzultoval s Ing.
Jaroslavom Šuťákom, geodetom, ktorý na základe objednávky žalobcu previedol v teréne fyzické

vytýčenie dotknutých parciel, s následným listinným spracovaním vytyčovacieho náčrtu. Podľa jeho
vyjadrenia, nielen parcela č. XXXX/XXX, ale ja ostatné lesné parcely, ktoré sú predmetom konania boli
v teréne riadne vytýčené, pričom priebeh hranice jednotlivých parciel bol v teréne vyznačený drevenými
kolíkmi. Podľa vyjadrenia geodeta bolo vytýčenie predvedené správne a tomu zodpovedá aj listinné
spracovanie vytyčovacieho náčrtu, resp. vytyčovacích náčrtov. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol,

že vytyčovací náčrt vyhotovený firmou GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. nie je zhodný s vytyčovacím náčrtom
vyhotoveným Ing. Jaroslavom Šuťakom a vyznačenie hraničných bodov v teréne sa tiež nezhodovalo.
V tejto súvislosti uviedol, že ak si nechal žalovaný vyhotoviť „kontrolný" vytyčovací náčrt, malo by
byť z neho zrejme, v ktorých konkrétnych bodoch je zjavný a evidentný nesúlad, ku ktorému v rámci
svojej geodetickej činnosti dospela firma GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. Len vizuálnym porovnaním oboch

vytyčovacích náčrtov nie je možné dospieť k zjavnému nesúladu v konkrétnych bodoch s vyznačením
rozdielov v centimetroch či metroch. Z hľadiska fyzického vytýčenia lesnej parcely v teréne je potrebné
uviesť, že napr. parcela L. Č.. XXXX/XXX má šírku necelých X metrov a dĺžku cca XXXX m, pričom nejde
o rovinu ale o terén, kde sa striedajú rovné úseky s dolinami a s rôznymi porastmi (mladina, rubný les a
pod.). Vzhľadom na túto špecifickosť vytýčenia lesnej parcely v teréne je možné pripustiť určitú odchýlku,

ak vytýčenie prevádzajú dva rozdielne subjekty. Aj napriek vyššie uvedenému mal však za to, že ak
má žalovaný skutočný záujem na vydaní majetku žalobcovi, problém nemôže byt' v nepomenovaných a
nešpecifikovaných odchýlkach vo vytyčovacích náčrtoch. Žalobcovi je zrejmé, že bez fyzickej prebierky
dotknutých parciel v teréne za účasti oboch strán sporu, nie je možné protokolárne a dohodou odovzdaťa prebrať dotknuté parcely do užívania žalobcom. Preto ešte pred podaním žaloby vyzval, resp. požiadal
žalovaného na fyzické odovzdanie a prevzatie dotknutých parciel, a to listom zo dňa 22. 12. 2015,
ktorý mu bol doručený dňa 23. 12. 2015. Ako prílohu podania žalovanému zaslal v štyroch origináloch

vytyčovacínáčrtjednotlivýchdotknutýchparcielspolárnymivytyčovacímiprvkami.Žalovanývšaknatoto
podanie nereagoval. V záujme hospodárnosti konania mal žalobca záujem na mimosúdnom vyriešení
predmetnej veci. Aj preto pred podaním žaloby urobil všetky kroky k tomu, aby nebol nútený domáhať
sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Nečinnosťou žalovaného však k tomu nedošlo. V
záujme deklarovanej mimosúdnej dohody vyzval žalobca prostredníctvom súdu žalovaného na fyzickú

obhliadku dotknutých lesných parciel, resp. fyzické odovzdanie a prevzatie dotknutých lesných parciel
vo vzájomne odsúhlasenom termíne, aj za prípadnej účasti geodeta, resp. geodetov.

7. Podaním súdu doručeným dňa 12.05.2020 žalobca uviedol, že v záujme odstránenia rozporov v
hodnovernosti predložených vytyčovacích náčrtov, ktoré mali byť grafickým podkladom pre fyzické
vytýčenie dotknutých parciel v teréne, objednal si žalobca u geodeta Jaroslava Trudiča - GEO T&T

vypracovanie geometrického plánu. Autorizovaný geodet vyhotovil geometrický plán č. XXXXXXXX -
XXX/XXXX dňa 03. 01. 2020, ktorý bol úradne overený Katastrálnym odborom OÚ Bardejov dňa 15. 01.
2020 pod číslom: G. - X/XXXX. Následne geometrický plán predložili katastrálnemu odboru OÚ Bardejov
na jeho zápis do katastra nehnuteľnosti pre k.ú. Richvald. Geometrický plán bol do katastra zapísaný v
mesiaci február XXXX H. Č.. S. XX/XXXX, pričom pôvodné, v žalobe uvedené parcely registra „E“ boli

na LV č. XXXX zapísané už ako parcely registra „B. Č.: XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX -
Q. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R.E. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX
- A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXX E.X, XXXX/
XX - A.. H. Z. R. XXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXXX E.X,
XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. Z. R.E. XXX E.X. Po týchto vyššie uvedených úkonoch

bolo možné, po vzájomnej dohode účastníkov konania, pristúpiť k ich fyzickému vytýčeniu v teréne. K
tejto podstatnej časti procesu odovzdania a prevzatia predmetných pozemkov však v mesiaci marec
a apríl 2020 nemohlo dôjsť, a to z dôvodu prijatia prísnych preventívno - bezpečnostných opatrení na
zabránenie šírenia sa vírusovej infekcie COVID - 19. Po zmiernení prijatých bezpečnostných opatrení sa
v dňoch 08. 05., 09. 05. a 11. 05. 2020 uskutočnilo, za účasti aj zástupcov žalovaného, fyzické vytýčenie

časti dotknutých parciel a to geodetom Jaroslavom Trudičom. K samotnému odovzdaniu a prevzatiu
dotknutých pozemkov však nestačí iba ich fyzické vytýčenie v teréne, ale aj ich následné oškopcovanie
a spísanie dohody o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností, či ďalších príslušných listín. Z dôvodu vyššie
uvedených objektívnych dôvodov tak nebolo možné dospieť k mimosúdnej dohode.

8. Podaním súdu doručeným dňa 20.01.2021 žalovaný k veci uviedol, že žalobca nadobudol predmetné
nehnuteľnosti nezákonnou formou - vydržaním v roku 2010, kedy zo strany štátu prostredníctvom
Východoslovenských štátnych lesov, š. p. Košice boli predmetné pozemky odovzdané protokolárne,
ale právnemu predchodcovi žalovanej strany, nie právnemu predchodcovi žalobcu. Z uvedeného jasne
vyplýva, že k predmetným pozemkom nemohol vzniknúť a ani nevznikol žiadny nájomný vzťah, nakoľko

tieto pozemky boli odovzdané právnemu predchodcovi žalovanej strany v súlade so zákonom a odo dňa
ich odovzdania tieto pozemky užíva po svojom právnom predchodcovi žalovaná strana. Žalovaná strana
sa o uvedené pozemky stará, zabezpečuje ich údržbu vo vlastnej réžii a na vlastné náklady, nakoľko
ich nadobudnutie, a zároveň starostlivosť o tieto pozemky vyplynula pre žalovanú stranu zo zákona č.
181/1995 Zb., ktorý nadobudol platnosť dňom 24.08.1995 a pokračuje podľa príslušných ustanovení

zákona č. 97/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov. V zmysle týchto zákonov sa žalovaná strana
stala správcom a obhospodarovateľom predmetných pozemkov, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť a
podľa citovaných zákonov spoločná nehnuteľnosť a pozemky združené v tejto spoločnej nehnuteľnosti,
ako samotná spoločná nehnuteľnosť sú nedeliteľné. Príslušné ustanovenia zákona boli v platnosti aj
v čase nadobudnutia predmetných pozemkov zo strany žalobcu, pričom v prípade vydržania týchto

nehnuteľností v prospech žalobcu je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona s prihliadnutím
na to, že podľa §6 ods. 1 písm. a/, d/ zákona č. 181/1995 Z.z. tvorili predmetné nehnuteľností ako
podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré mal spravovať Slovenský pozemkový fond
a v prípade lesných pozemkov Lesy SR, š. p. Banská Bystrica prostredníctvom svojich odštepných
závodov. V danom prípade boli porušené aj §7 a §8 citovaného zákona, ktoré sa týkajú prevodu

spoluvlastníckych podielov, a zároveň aj povinnosti nového nadobúdateľa, ktorý sa dňom nadobudnutia
nehnuteľností patriacich do spoločnej nehnuteľnosti stáva členom spoločenstva, a zároveň vstupuje do
práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu. Týmto je preukázané, že zo
strany žalobcu došlo k protiprávnemu nadobudnutiu pozemkov, ktoré navrhuje vypratať v jeho prospech,nakoľko mieni na týchto pozemkoch sám hospodáriť. Samotná protiprávnosť je stručne zdôvodnená s
konštatovaním,žeprivydaníosvedčeniaovydržanívlastníckehoprávabolihruboporušenéustanovenia
§134 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého žalobca nikdy predmetné pozemky, ani jeho právni

predchodcovianeužívali,čiženemohlabyťpreukázanáminimálna10-ročnádobromyseľnádržbaktýmto
pozemkom. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v uvedenom prípade podľa predložených písomných,
ale aj grafických podkladov zo strany žalobcu nie je možné žiadané pozemky vypratať, nakoľko sa jedná
o ich malé výmery, ktoré aj keď je možné vytýčiť priamo v teréne, avšak nie je možné ich užívanie a
údržba, ako aj samotná ťažba v súlade so schváleným Lesohospodárskym plánom. Z toho hľadiska

žalobca nemá zabezpečený prístup ku pozemkom zapísaným v A. Č.. XXXX, R. P.. Ú.. S. a v prípade
ich vypratania sa žalobca môže k ním dostať jedine po cudzích nehnuteľnostiach, s ktorými disponuje v
súlade s právom žalovaná strana, a táto s tým zásadne nesúhlasí. Žalovaná strana navrhuje, aby súd
pri zamietnutí podanej žaloby bral do úvahy predovšetkým to, že nehnuteľností, ktoré žiada žalobca
vypratať nadobudol v rozpore so zákonom, nakoľko už v čase ich nadobudnutia formou vydržania boli
v správe a užívaní žalovanej strany v súlade so všetkými právnymi predpismi, avšak zo strany žalobcu

boli nadobudnuté predmetné pozemky protiprávne. Takisto treba vziať do úvahy, že predmetné pozemky
majú pre lesné pozemky s trvalými lesnými porastmi minimálnu výmeru a čo je najpodstatnejšie, nie
je k ním zabezpečená prístupová cesta a navyše sú súčasťou schváleného LHP v prospech žalovanej
strany. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná strana si je vedomá skutočnosti o vlastníckom práve žalobcu
k predmetným pozemkom, avšak z vyššie uvedených dôvodov neprichádza do úvahy ich vypratanie už

aj z toho dôvodu, že fyzicky nie je možné vypratať lesné pozemky, na ktorých sa nachádzajú trvalé lesné
porasty. Toto je hlavný dôvod, na základe ktorého z procesného, ale aj hmotného hľadiska nemožno v
žiadnom prípade podanej žalobe vyhovieť.

9. K tomuto žalobca na pojednávaní dňa 15.03.2021 uviedol, že čo sa týka rozsahu žiadaného, bol

vypracovaný geometrický plán, ktorý bol súdu doručený dňa 12.03.2021, podľa ktorého boli parcely
registra E identifikované a zapísané ako parcely registra C. Z toho titulu došlo aj k úprave žaloby. Dodal,
že registrácia parcely E je pôvodný pozemnoknižný stav, pričom parcely C predstavujú najvyššiu možnú
formu identifikácie v súčasnosti. K námietkam ohľadom nemožnosti vydania nehnuteľnosti, pretože k
nim nevedie prístupová cesta, resp. sú obkolesené pozemkami, ktoré obhospodaruje žalovaný, žalobca

uviedol, že toto nemôže byť dôvodom, pre ktoré by nehnuteľnosť nemohla byť vydaná, pretože nejde o
poľnohospodársky pozemok, ale o les a navyše žalovaný je podielovým spoluvlastníkom na A. Č.. XXXX
H. L. XXXX - A. H. Z. R. XXX U. XX Á. XX E.X. Žalobca má aj právo prechodu k pozemkom, ktoré žiada
vydať. Čo sa týka vlastníctva žalobcu, že podľa dohôd o vydaní majetku bývalých urbárnikov, ktoré
boli poskytnuté pozemkovým a lesným odborom Okresného úradu Bardejov na základe dožiadania v

zmysle slobodného prístupu k informáciám vyplýva, že v 90. rokoch minulého storočia existovali dve
spoločenstva, a to U. I. J.. S. I. K. J. S.. Takže žalobcu zaujíma na základe ktorej dohody boli vydané aj
tie pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, do užívania žalovaného. Pôvodným pozemnoknižným
vlastníkom predmetných nehnuteľností bol starý otec žalobcu I. M., ktorý to nadobudol ešte R. S..
XXXX v pozemnoknižnej vložke Č.. XXX. Je pravda aj to, že R. S.. XXXX, na základe rozhodnutia súdu

nadobudol tieto nehnuteľnosti D. P., ktorý ich vydražil. Je teda zrejmé, že starý otec sa dostal asi do
nejakých majetkových problémov, pre ktoré o nehnuteľnosť prišiel a nadobudla to osoba, ktorú nikto
nepozná, avšak nehnuteľnosť stále obhospodarovala rodina žalobcu. Je pre žalobcu nepochopiteľné,
prečo sa žalovaný bráni takýmto spôsobom vydania vlastníctva žalobcovi, keď to bolo práve bývalé
vedenie žalovaného, ktoré vyzvalo žalobcu, aby si dal veci do poriadku a tento to v r. 2010 začal riešiť.

10. Na toto reagoval žalovaný podaním súdu doručeným dňa 12.04.2021. Uviedol, že v pôvodnej
žalobe preložil žalobca 7 samostatných pozemkov a následne po pripustení zmeny žaloby tento počet
rozšíril o 12 samostatných pozemkov s ich zaradením do stavu CKN. Po zistení, že žiadané pozemky
sa nachádzajú každý samostatne, čiže netvoria žiadny ucelený celok žalovaná strana odmietla vydať

pozemky a na tomto svojom stanovisku trvá žalovaná strana aj ku dnešnému dňu. Právny vzťah medzi
sporovými stranami je založený na príslušných ustanoveniach zákona č. 181/1995 Zb. a následne
zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Už v čase keď žalobca nadobúdal predmetné
nehnuteľností formou vydržania, čiže v roku 2010, tieto nehnuteľností tvorili spoločnú nehnuteľnosť a
v súlade s §4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Zb. podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je

nedeliteľné a nemožno ho zrušiť, ani vysporiadať podľa osobitných predpisov. V uvedenom prípade
žalobca nadobudol predmetné nehnuteľností v čase, ku ktorým mal správu Slovenský pozemkový
fond, ktorý spravoval nehnuteľný majetok tých fyzických osôb, ktoré zomreli, alebo ktorých pobyt nebol
známy. Toto tvrdenie má oporu §5 ods. 6 citovaného zákona. Vychádzajúc zo skutočnosti, že už včase nezákonného nadobudnutia predmetných nehnuteľností žalobcom platilo, že tieto pozemky tvorili
spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ku ktorej v súlade s §12 Zák. č. 97/2013 Z.z. bolo nutné
uzatvoriť Zmluvu o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach podľa ktorej vlastníctvo k týmto

pozemkom v prospech žalovanej strany nevzniká, avšak žalovaná strana na základe takejto zmluvy je
oprávnená užívať predmetné pozemky v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona. Týmto
je preukázané, že žalobca sa stal a ku dnešnému dňu je vlastníkom spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností, avšak správu a obhospodarovanie týchto pozemkov vykonáva žalovaná strana v súlade
so zákonom, nakoľko tieto patria aj ku dnešnému dňu do jej správy. Je len logické a pochopiteľné, že

v takomto prípade neprichádza do úvahy vydať lebo vypratať nehnuteľností tak, ako to žiada žalobca
vo svojej žalobe, vrátane jej zmeny zo dňa 07.09.2020, nakoľko k týmto neexistuje prístupová cesta a
právne neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že má právo prechodu ku všetkým pozemkom, nakoľko okrem
iného je aj podielovým spoluvlastníkom parcely L. Č.. XXXX - A. H. R. R. XXX U. XX Á. XX E.X, ktorý
je zapísaný v A. Č.. XXXX, R. P.. Ú.. S.. V žiadnom prípade neprichádza do úvahy, aby podielové
členstvo žalobcu k predmetnému pozemku mu zakladalo aj právo prechodu ku všetkým pozemkom,

ktoré žiada vydať, nakoľko práve predložením geometrického plánu je jednoznačne preukázané, že
v danom prípade sa žiadané pozemky nachádzajú na troch samostatných častiach podľa listov v
geometrickom pláne označené ako č. 1,2,3. Týmto samotný žalobca preukázal, že v prípade žiadaných
pozemkov sa nejedná o jeden celok, resp. o susedné pozemky. Roztrúsenie týchto pozemkov na troch
samostatných častiach vzdialených od seba preukazuje, že ani podielové spoluvlastníctvo žalobcu k

parcele L. Č.. XXXX nemôže založiť právo prechodu žalobcovi. Aj v prípade že by prechod cez uvedený
pozemok zabezpečoval aj prístup žalobcu k žiadaným pozemkom, nebolo by možné toto jeho právo
akceptovať, nakoľko k tomuto postupu by muselo udeliť súhlas valné zhromaždenie žalovanej strany.
K vyjadreniu žalobcu o tom, že v 90-tych rokoch minulého storočia existovali 2 spoločenstvá a nie
je jasné pre ktoré spoločenstvo bol vydaný celý nehnuteľný majetok uviedol, že v tomto období, keď

neexistovalo pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, požiadalo zoskupenie fyzických osôb
Slovenskú republiku v zastúpení Štátnych lesov, š. p. o vydanie tých nehnuteľností, ktoré tvorili pôvodný
urbársky majetok. Až v roku 2002 došlo k transformácii týchto zoskupení bez právnej subjektivity
na Urbársku spoločnosť pozemkové spoločenstvo Richvald, a to na základe rozhodnutia Okresného
úradu v Bardejove Č..X/XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bol zaregistrovaný žalovaný v registri

pozemkových spoločenstiev, kde je v súlade s platnou legislatívou registrovaný aj ku dnešnému dňu.
Týmto je preukázané, že Urbárska spoločnosť, PS Richvald ako žalovaná strana je legislatívne uznaná,
vrátane jej nehnuteľného majetku, ktorý bol vydaný zo strany Slovenskej republiky v zmysle vyššie
uvedeného. Žalovaný trvá na tom, že nie je možné vydať, ani vypratať predmetné nehnuteľností,
nakoľko k týmto neexistuje a ani nemôže existovať prístupová cesta a v tejto súvislosti nie je možné

akceptovať tvrdenie žalobcu, že má zabezpečený prístup k predmetným pozemkom, keďže je podielový
spoluvlastníkparcelyL.Č..XXXX.Totojehotvrdenieprávne,anilogickýneobstojíanemôžemuzakladať
právoprechodu,čodokladovalsamotnýžalobcaajpredloženímgeometrickéhoplánu,ktorýdalvyhotoviť
bez toho, aby o to bol požiadaný žalovanou stranou. K samotnému postoju žalovanej strany, že nie je
možné vydať, ani vypratať predmetné nehnuteľností je nutné uviesť, že toto tvrdenie je podložené aj

malými, resp. nepatrnými výmerami samotných pozemkov vo vlastníctve žalobcu, čo je dokladované
napr. tým, že : H.. H.. Č.. XXX/XX R. R. X XXX E.X E. Š. X,XX E., H.. H.. Č.. XXX/XX R. R.E. XXX
E.X E. Š.S. X,XX E., H.. H.. Č.. XXXX/XX R. R. X XXX E.X E. Š. X,X E., H.. H.. Č.. XXX/XX R. R.
XXX E.X E. Š. X,XX E., H.. H.. Č.. XXXX/XX R. R.E. XXX E.X E. Š.S. XX E., H.. H.. Č.. XXXX/X R.
R. X XXX E.X E. R. XXx XX E., čím je preukázané, že uvedenú výmeru pozemkov, vrátane jej šírky

nie je možné priamo v teréne vydať na samostatné obhospodarovanie žalobcovi, keďže v prevažnej
väčšine týchto pozemkov sa jedná o lesné porasty a navyše vzdialenosť medzi jednotlivými pozemkami
nie je presne určená v geometrickom pláne, avšak je jasné, že žiadané pozemky sa nachádzajú na troch
samostatných miestach.

11. Žalobca na uvedené reagoval podaním súdu doručeným dňa 24.05.2021. Uviedol, že po tom,
čo žalobca splnil všetky podmienky určené žalovaným na vydanie predmetných nehnuteľností, čo
by malo viesť k mimosúdnej dohode účastníkov konania, po šiestich rokoch žalovaný odmieta vydať
predmetné lesné pozemky žalobcovi dôvodiac, že aj pozemky žalobcu tvoria spoločnú nedeliteľnú
nehnuteľnosť, že k dotknutým pozemkom neexistuje prístupová cesta a ich vydaniu ma brániť podľa

súčasného postoja žalovaného aj umiestnenie pozemkov v teréne, resp. výmery dotknutých pozemkov.
Z hľadiska deliteľnosti, či nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti poukázal na to, že žalobou dotknuté
lesné pozemky nikdy netvorili pôvodný urbársky majetok, ktorého podielovými spoluvlastníkmi boli, resp.
sú členovia urbárskej spoločnosti. Preto vo vzťahu k pozemkom žalobcu neobstojí názor žalovaného,že ich vydaniu bráni to, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno
ho zrušiť. Neobstojí podľa nášho názoru ani tvrdenie žalovaného, že prekážkou vydania predmetných
nehnuteľností má byť neexistencia prístupovej cesty k pozemkom žalobcu. Aj keď vzhľadom na

charakter lesa ako takého, je ku každej časti lesa voľný prístup pre kohokoľvek, z dostupných údajov
katastra je preukázateľné, že ku každej parcele žalobcu je prístup po pozemkoch patriacich do
vlastníctva Slovenskej republiky, zapísaných na LV č. XXXX, H. P..Ú.. S.. P. P. H. B. Č.. XXXX/X je
prístup cez parcelu L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R.Ý. XXXX E.X, prístup na parcely B. Č.. XXXX/
XX, XXXX/XX I. XXXX/XX, ktoré tvoria jeden celok a zodpovedajú pôvodnej parcele L. Č.. XXXX/XX

je prístup cez parcelu L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R.Ý. XXXX E.X a cez parcelu L. Č.. XXXX - Z..
H.. Z. R. XXXXX E.X, prístup na parcelu B. Č.. XXXX/XX D. B. H. L. Č.. XXXX, prístup na parcely
B. Č.. XXXX/XX - XX, ktoré zodpovedajú pôvodnej parcele L. Č.. XXXX/XXX D. B. H. L. Č.. XXXX
- W.. H.. I. F. Z. R. XXXX E.X, cez parcelu L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R. XXXX E.X a cez H.
L. Č.. XXXX - W.. H.. I. F. Z. R.E. XXXX E.X, prístup na parcelu B. Č.. XXXX/XX D. B. H. L. Č..
XXXX - W.. H.. I. F. Z. R. XXXX E.X a prístup na parcely B. Č.. XXXX/X I. B. Č.. XXXX/XX, ktoré

tvoria jeden celok a boli vytvorené z pôvodnej parcely L. Č.. XXXX/X D. B. H. L. Č.. XXXX - W.. H..
I. F. Z. R.Ý. XXXX E.X. Ako účelové a ničím nepodložené sa javí aj tvrdenie žalovaného, že vydaniu
predmetných lesných pozemkov žalobcovi bránia ich malé výmery. Nie je známy žiadny právny predpis,
o ktorý by bolo možné oprieť tento názor žalovaného. Ak by tomu tak bolo, išlo by o popretie ako
základného ústavného práva upraveného v čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť

majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, ako aj
o popretie práva upraveného v § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je vlastník v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním. Správanie sa žalovaného však uvedeným princípom odporuje. Teraz platným právnym predpisom,
ktorý upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie pozemkových spoločenstiev, práva, povinnosti

a vzájomné vzťahy členov spoločenstva, ako aj podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou
je zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Jeho účinnosťou, t.j. dňom 25. 04. 2020 bolo
povinnosťou každého pozemkového spoločenstva zriadeného podľa zákona č. 181/1995 Z.z. upraviť
právne pomery v spoločenstve podľa zákona 97/2013 Z.z.. Tu súhlasil s názorom žalovaného, že aj
vo vzťahu k žalobcovi bolo nutné uzatvoriť zmluvu o spoločne obhospodárených nehnuteľnostiach,

na základe ktorej by žalobca zveril, resp. odovzdal žalovanému do užívania a správy jemu vlastnícky
patriace lesné pozemky. Až uzatvorením takejto Zmluvy by bolo možné tvrdiť, že aj parcely žalobcu
sa stali súčasťou spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 cit. zákona. Ak žalovaný vo svojom písomnom
podaní z 08. 04. 2021 navrhol žalobcovi uzatvorenie takejto zmluvy, potvrdzuje, že so žalobcom po
účinnosti zákona č. 97/2013 Z.z. takúto zákonom predpokladanú zmluvu neuzatvoril. Vyššie uvedená

zásadná otázka svedčí o tom, že žalovaný užíva lesné pozemky žalobcu bez právneho titulu a je tak
povinný mu ich vydať. K otázke, či sa v predmetnom konaní jedná o žalobu na vydanie, alebo vypratanie
predmetných pozemkov citoval z výkladu § 126 Občianskeho zákonníka (Imrich Fekete Občiansky
zákonník - komentár): Osobitným druhom reivindikačnej žaloby je žaloba, ktorou žalobca žiada vydanie
nehnuteľnej veci. Kým hmotné právo (§ 126 Občianskeho zákonníka) všeobecne hovorí o práve na

vydanie veci bez rozdielu na to, či ide o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, procesné právo výslovne hovorí
o vydaní veci len k hnuteľným veciam. V prípade nehnuteľností hovorí o ich vyprataní. Vzhľadom na to,
žeajvprípadežalobytýkajúcejsanehnuteľnostíjepotrebnézabezpečiťvykonaniesúdnehorozhodnutia
vo vzťahu k nehnuteľností, výrok rozhodnutia súdu (a tým aj žaloba) by mal znieť na „vypratanie
nehnuteľnosti“ a nie na „vydanie nehnuteľnosti“. Z hľadiska hmotného práva je preto potrebné žalobu

o vypratanie nehnuteľností považovať za vindikačnú žalobu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka.
Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti sa v praxi týka najmä uplatneného práva na vydanie nehnuteľnej
veci (§ 126 Občianskeho zákonníka). Rovnako aj podľa súdnej praxe ochranu vlastníckeho práva,
ak ide o nehnuteľnosť, nemožno sprostredkovať žalobou na vydanie nehnuteľnosti, lebo výrok jej
zodpovedajúceho súdneho rozhodnutia by nemohol byť materiálne vykonateľný. Judikatúra súčasne

nevylučuje ani vlastnú vindikačnú žalobu, pri ktorej okrem vypratania nehnuteľnosti ide aj o jej
odovzdanie vlastníkovi.

12. Na pojednávaní dňa 19.09.2022 žalobca súdu doručil rovnopis listu, ktorým odstúpil od zmluvy o
spoločenstve, a to v rozsahu parciel v k.ú. S. zapísané na A. Č.. XXXX, H. B. Č..: XXXX/X - A.. H. Z.

R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. o výmere XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H.
Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R.E. XXXX E., XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E., XXXX/XX - A..
H. Z. R. XXX E.X, XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXX E.X,XXXX/XX - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX A.. H.Z. R. XXXXX E.X, XXXX/X - A.. H. Z. R. XXXX E.X, XXXX/XX - Q. Z. R. XXX E.X. Ako dôvod uviedol
záujem žalobcu samostatne hospodáriť na nehnuteľnostiach.

13. Súd vykonal dokazovanie Listom vlastníctva č. XXXX H. P..Ú.. S. (čl. 135), Dohodou o vydaní
majetku bývalých urbárnikov, komponesorátov a podobných útvarov z XX.XX.XXXX (čl. 179), Dohodou
o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komponesorátov a podobných útvarov z XX.XX.XXXX (čl. 193),
Zoznamom lesných pozemkov v obhospodarovaní žalovaného, parcely L. R. P..Ú.. S. (Č.. XXX),
Výpisom z registra pozemkových spoločenstiev z XX.XX.XXXX (Č.. XXX), Zmluvou o pozemkovom

spoločenstve vlastníkov podielov spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti z XX.XX.XXXX (čl. 341),
Stanovami z 22.05.2022 (čl. 350), Zmluvou o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti W. XX.XX.XXXX (čl. 361), Stanovami z XX.XX.XXXX (čl. 387), Rozhodnutím Okresného
úradu Bardejov zo dňa 14.03.2002, č.: X/XXXX/XXXXX (čl. 397), ako aj ostatnými listinami a
vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovné.

14. Z Listu vlastníctva č. XXXX H. P..Ú.. S. súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných
lesných pozemkov. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bolo Osvedčenie vyhlásenia o vyadržaní
vlastníckeho práva v konaní u notára pod č. F. XXX/XXXX, W. XXXX/XXXX.

15.ZDohodyovydanímajetkubývalýchurbárnikov,komponesorátovapodobnýchútvarovz26.04.1994

súd zistil, že tohto dňa Východoslovenské lesy, š.p. Košice, LOZ Bardejov vydali subjektu U. I. J.. S.
parcely mpč. XXXX/b/X-XX, E.. XXXX/b/X-XXX R. P. Ú. S..

16. Z Dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komponesorátov a podobných útvarov z
XX.XX.XXXX súd zistil, že tohto dňa Východoslovenské lesy, š.p. Košice, LOZ Bardejov vydali subjektu

Urbárska spoločnosť Richvald parcelu E.. XXXX v katastrálnom území Richvald.

17. Podľa Zoznamu lesných pozemkov v obhospodarovaní žalovaného, parcely EKN v kat.úz. Richvald,
obhospodarovanými parcelami žalovaným sú aj parcely pôvodne vedené ako EKN, ktorých výlučných
vlastníkom je žalobca a ide o predmetné lesné pozemky (porovnanie znenia pôvodnej žaloby so

zoznamom).

18. Z Výpisu z registra pozemkových spoločenstiev z 26.11.2019 súd zistil, že spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť žalovaným tvoria lesné pozemky v kat.úz. Richvald, zapísané aj na A.
Č.. XXXX.

19. Súd z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav. V 90-tych rokoch minulého storočia
existovali dve spoločenstva, a to U. I. J.. S. a Urbárska spoločnosť Richvald, ktorým Východoslovenské
lesy, š.p. Košice vydali do užívania lesné pozemky tak, ako sú špecifikované v dohodách s tým,
že dňom dohody subjekty prevzali všetky užívacie práva k dotknutým pozemkom a budú vykonávať

všetky predpísané hospodárske opatrenia v súlade s platným LHP a so všeobecnými predpismi o
obhospodarovaní lesa. Podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, spoločne obhospodarovanú
nehnuteľnosť žalovaným tvoria i parcely zapísané na LV č. XXXX H. P..Ú.. S., teda tie, ktoré sa žalobou
žiadajú na vydanie.

20. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení, spoločenstvom sa rozumie spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný
pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom
ich spoločného obhospodarovania a užívania.

21. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou
o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej
nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva
rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou
nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska
zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomnýchna hlasovaní. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže
pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi podielu spoločnej
nehnuteľnosti.

22. Podľa § 31 ods. 12 citovaného zákona, doterajšie zmluvy o založení spoločenstva sa považujú za
zmluvy o spoločenstve podľa tohto zákona.

23. Podľa § 5 ods. 1 písm. k) citovaného zákona, zmluva o spoločenstve musí byť písomná a musí

obsahovať dôvody vypovedania alebo odstúpenia od zmluvy o spoločenstve, ak ide o vlastníka spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti, a spôsob a rozsah úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a
účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania
spoločného obhospodarovania.

24. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona, členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci

vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d)
sa môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

25. Podľa § 12 ods. 2 citovaného zákona, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa
odseku 1 zveruje túto nehnuteľnosť spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a užívania na

účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká.

26. Podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
môže odstúpiť od zmluvy o spoločenstve, vypovedať ju alebo vystúpiť zo spoločenstva po
dohode s členmi spoločenstva. Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorý odstúpil

od zmluvy o spoločenstve, vypovedal ju alebo vystúpil zo spoločenstva, je povinný uhradiť alebo
vyrovnať so spoločenstvom náklady skutočne a účelne vynaložené na obhospodarovanie spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania spoločného obhospodarovania; túto povinnosť nemá
fond, ak nesúhlasil s odstúpením od zmluvy o spoločenstve, jej vypovedaním alebo vystúpením zo
spoločenstva.

27. Podľa § 12 ods. 4 citovaného zákona, členstvo v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. d) vzniká
a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
alebo podľa odseku 3. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
sa prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a

povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti.

28. Podľa § 32a ods. 2 citovaného zákona, spoločenstvo je povinné prispôsobiť zmluvu o spoločenstve
alebo stanovy tomuto zákonu do 30. júna 2019 a podať okresnému úradu oznam podľa § 25.

29. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

30. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

31. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti
alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno

zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

32. Pozemkové spoločenstvá ako spoločenstvá osôb, ktoré sa združujú predovšetkým za účelom
spoločnéhohospodárenianaspoločnejnehnuteľnosti,bolidoprávnehoporiadkuzavedenésúčinnosťou
od 26.08.1993 zákonom č. 187/1993 Z.z. S účinnosťou od 01.09.1995 bol prijatý zákon č. 181/1995

Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý riešil prvýkrát komplexne vznik, právne postavenie,
hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné
vzťahy členov pozemkového spoločenstva. S účinnosťou od 01.05.2013 bol nahradený zákonom č.
97/1993 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Podľa úpravy účinnej do 30.06.2018 vlastník spoločneobhospodarovanej nehnuteľnosti nemal žiadnu možnosť vypovedať zmluvu o spoločenstve alebo od
nej odstúpiť. Novela zaviedla s účinnosťou od 01.07.2018 do § 5 ods. 1 písm. k) ustanovenie,
podľa ktorého zmluva o spoločenstve vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností musí

obsahovať dôvody vypovedania alebo odstúpenia od zmluvy o spoločenstve a spôsob a rozsah
úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania spoločného obhospodarovania. Zároveň sa do § 12
doplnil nový odsek 3, ktorý okrem výpovede a odstúpenia zavádza možnosť vystúpiť zo spoločenstva
po dohode s členmi spoločenstva (MEDVECZKÁ, Margita, JUDr. K niektorým zmenám zákona o

pozemkových spoločenstvách: prístupné na aspi.sk).

33. V súlade s prechodnými ustanoveniami, podľa § 32a citovaného zákona bol žalovaný povinný
prispôsobiť zmluvu o spoločenstve alebo stanovy do 30.júna 2019 a podať okresnému úradu oznam
podľa § 25.

34. Strany v priebehu sporu svoju pozornosť sústredili na odstránenie rozporov v tom, ako vydať
žiadané lesné pozemky žalobcovi a zamerali sa výlučne na procedurálnu stránku veci, a teda ako má
spoločenstvo postupovať po prijatí takejto žiadosti, čo od žiadateľa žiadať predložiť, akým postupom
konkrétne lesné pozemky vydať. Predmetom sporu bolo vydanie predmetných lesných pozemkov s
argumentom, že žalovaný ich neoprávnene zadržiava a žalobca sa tak na súde domáha ochrany podľa

§ 126 Občianskeho zákonníka. Aby súd mohol o takejto žalobe rozhodnúť tak, že jej vyhovie, musel mať
preukázané, že ten, v koho správe alebo držbe sa lesný pozemok nachádza, ho zadržiava neoprávnene,
teda nemá k tejto držbe žiaden titul. Súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že žalobca nadobudol
vlastnícke právo k predmetným lesným pozemkom v roku 2010 na základe osvedčenia vydržania
a vstúpil tak po svojom právnom predchodcovi do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu

nadobúdanej nehnuteľnosti a stal sa členom spoločenstva (§ 12 ods. 4). Žalovaný vlastnícke právo
žalobcu spochybnil, ale nepreukázal, že tento nie je vlastníkom predmetných lesných pozemkov. Platí,
že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Súdpretonemalpreukázané,žebyžalobcovinesvedčiloprávodomáhaťsaochranysvojhovlastníckeho

práva vo vzťahu k predmetným lesným pozemkom.

35. Žalobca tvrdil, že predmetné lesné pozemky mu žalovaný zadržiava neoprávnene. Bolo preukázané,
predmetné lesné pozemky sú spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou (čl. 298) žalovaným.
Žalobca sa vydania predmetných lesných pozemkov domáhal žalobou z 25.05.2016, kedy zákon č.

97/2013 Z.z. neobsahoval ustanovenie § 5 ods. 1 písm. k). Zároveň podľa spoločných, prechodných a
záverečnýchustanovenípodľa§31ods.12platí,žedoterajšiezmluvyozaloženíspoločenstva(uzavreté
za účinnosti zákona č. 181/1995 Z.z.) sa považujú za zmluvy o spoločenstve podľa zákona č. 97/2013
Z.z. Zákonodarca až novelou účinnou od 01.07.2018 zaviedol do právnej úpravy možnosť vypovedania,
odstúpenia od zmluvy, ako aj možnosť vystúpenia zo spoločenstva po dohode s členmi spoločenstva (§

12 ods. 3). Povinnosť prispôsobiť tejto zmene zmluvy o spoločenstve alebo stanovy uložil spoločenstvu
- žalovanému do 30.06.2019. Zo zisteného pre súd vyplynulo, že žalobca od podania žaloby 25.05.2016
do 01.07.2018 nebol oprávnený zmluvu o spoločenstve vypovedať, odstúpiť od nej alebo vystúpiť po
dohode. Do úvahy prichádzalo zmluvu vypovedať za použitia § 582 Občianskeho zákonníka, k čomu ale
žalobca nepristúpil. Odstúpiť od zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka žalobca nemohol, pretože

takáto možnosť do 01.07.2018 ani podľa osobitného zákona neexistovala a nevyplývala ani zo zmluvy.
Po 01.07.2018 žalovaný do 30.06.2019 a ani neskôr, neprispôsobil zmluvu o spoločenstve ani stanovy
tejto novele. Žalobcovi tak uprel možnosť uplatniť svoje práva podľa novely zákona. Avšak, ak zmluva
o spoločenstve nebola v rozsahu predmetných lesných pozemkov zo strany žalobcu vypovedaná, ani
od nej žalobca neodstúpil a ani sa nedohodol s členmi spoločenstva o vystúpení zo spoločenstva

(hoci zavinením žalovaného), súd musel konštatovať, že predmetné lesné pozemky sú stále spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou žalovaným, a preto mu nebolo možné uložiť povinnosť, vydať ich
žalobcovi, a preto musel žalobu zamietnuť.

36. Bude povinnosťou žalovaného, prispôsobiť zmluvu o spoločenstve alebo stanovy zmene zákona

v súlade s § 32a s tým, že tieto musia obsahovať dôvody vypovedania alebo odstúpenia
od zmluvy o spoločenstve a spôsob a rozsah úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a
účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania
spoločného obhospodarovania podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona a túto zmenu oznámiť podľa §25 okresnému úradu. Potom môže žalobca pristúpiť k uplatneniu svojich práv - zmluvu o spoločenstve
vypovedať, odstúpiť od nej alebo vystúpiť zo spoločenstva po dohode s členmi.

37. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

38. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. O trovách konania súd rozhodol po zohľadnení toho, aký podiel mala strana žalovaného na
neúspechu žalobcu a rozhodol za použitia § 257 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania

nepriznal, ktoré by inak podľa výsledku sporu - zamietnutie žaloby - mal priznať žalovanému. Ako bolo
preukázané, žalobca sa svojich práv pred súdom nedomohol len preto, že žalovaný si nesplnil zákonnú
povinnosť, dať do 30.06.2019 do súladu zmluvu o spoločenstve alebo stanovy a zaviesť do zmluvy
možnosť jej vypovedania, odstúpenia od nej alebo podmienky vystúpenia zo spoločenstva po dohode.
Tak v rozpore so zákonom uprel žalobcovi možnosť toto právo uplatniť, pričom ak by si žalovaný svoju

povinnosť splnil, žalobca by si svoje práva uplatnil a žalovaný by mal povinnosť vydať žalobcovi tie
lesné pozemky, ktoré mu patria, teda vyňať ich zo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nebyť
opomenutia zákonnej povinnosti žalovaného, bol by žalobca v spore úspešný, resp. vzal by žalobu späť.
Je tak nespravodlivé, aby bola žalobcovi uložená povinnosť hradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.