Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/105/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413225428
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4413225428.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: ZEMKA Praha, s.r.o., Česká republika,
160 00 Praha 6, Kladenská 138/53, Vokovice, IČ: 256 31 691, právne zastúpený: JUDr. Daniela
Lopezová, advokátka, AK Bratislava, Ďatelinová 2, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalovaného a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. septembra 2021, č. k. 10C/273/2013-824, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až IV. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zák. č. 99/163
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. septembra 2021, č.
k. 10C/273/2013-824 rozhodol tak, že: I. Súd konanie v časti o zaplatenie 49 297,48 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 49 297,48 eur od 01.06.2013 do zaplatenia zastavuje. II.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 74 825,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne

zo sumy 74 825,27 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. III. V
zastavujúcej časti súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške
100%. IV. Vo vyhovujúcej časti vo veci samej súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému vo výške 100 % (ďalej len napadnutý rozsudok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1, 2
zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, § 31 ods. 1-4 zák. č. 233/1995 Z.

z. Exekučného poriadku v znení od 01.04.2017, § 1 písm. a/, § 2, § 3 ods. 1,2 , § 4 ods.1, § 9 ods.1, 2,
§ 15 ods.1, 2, § 16 ods. 1,2, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1-3 Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení od 01.01.2011 do 31.12.2012.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému
zaplatenia124122,75euraspríslušenstvomspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom,keďpoukázal
na skutočnosti, v zmysle ktorých na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III Er 2742/02-109,

EX 379/02 zo dňa 08.09.2010 mal byť schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, vykonanej v
exekúcii súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka (ďalej aj exekútor), ktorý mal byť poverený vykonaním
exekúcie zo strany súdu a ktorý napriek existencii právoplatného súdneho rozhodnutia žalobcovi
nepoukázal sumu 96 780,45 eura, hoci tak postupovať mal v zmysle vyššie citovaného uznesenia.Žalobca sa mal opakovane obrátiť so žiadosťou o vysvetlenie na exekútora, no bezvýsledne a rovnako
bezvýsledné mali zostať aj jeho žiadosti adresované Slovenskej komore exekútorov (ďalej aj SKE)
a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Pretože exekútor žalobcovi nepoukázal žiadnu

finančnú čiastku, obrátil sa dňa 30.11.2012 žalobca písomnou žiadosťou na Ministerstvo spravodlivosti
SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 124 122,75 eura, ktorá má pozostávať
zo skutočnej škody vo výške 96 780,45 eura, ušlého zisku vo výške 18 305,78 eura, ďalej 3 200,44 eura,
ktorá predstavuje náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia, ktoré mali vzniknúť v exekučnom
konaní a 5 836,08 eura náhrady trov konania a to zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v súdnom

konaní proti exekútorovi na zaplatenie 96 780,45 eura spolu s bankovými poplatkami.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Namietal predovšetkým nepreukázanie
predpokladovškody,nesprávnehoúradnéhopostupuapríčinnejsúvislosti,ďalejmalzato,žeprisúdenej
veci nie je možné prihliadať na ustanovenie § 33 Exekučného poriadku (ďalej aj ExP) v znení do
31.03.2017, ale na ustanovenie § 31 ods. 3, 4 ExP v znení od 01.04.2017. Napokon mal za to, že v

prípadenesprávnehoúradnéhopostupusažalobcanemôžedomáhaťnáhradyškodyodštátu,pokiaľmu
prislúcha právo na bezdôvodného obohatenia od tretej osoby. Rovnako spochybňoval v rámci náhrady
škody aj uplatnený ušlý zisk a náhradu trov konania.

5. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že dňa 15.10.2002 bola Okresnému súdu

Bratislava III (ďalej aj exekučný súd) doručená žiadosť exekútora JUDr. Emila Vančíka, v tej dobe so
sídlom Nové Zámky, Michalská bašta 19 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol
pripojený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného AGROKLAS s.r.o., Beladice 1 proti povinnému
Dolejší, spol. s r.o. Mlyn a pekáreň Jedľa v likvidácii, Račianska 38, Bratislava o vymoženie 173
000,- Sk s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava

III Rob/3518/02-26 zo dňa 17.06.2002 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava
III Rob 3518/02-30 zo dňa 05.08.2002. Poverením Okresného súdu Bratislava III 34Er 2742/02, EX
379/02 zo dňa 29.10.2002 bol poverený vykonaním exekúcie exekútor Z.. Právoplatným uznesením
Okresného súdu Bratislava III 34Er2742/02-17 zo dňa 24.01.2005 v spojení s právoplatným opravným
uznesením Okresného súdu Bratislava III 34Er2742/02-29 zo dňa 16.09.2005 bol schválený príklep pri

dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. S. parcela č. 5226/1 zastavané plochy
o výmere 2016 m2, parcela č. 5227 zastavané plochy o výmere 33 m2 a parcela č. 5230/2 ostatné
plochy o výmere 147 m2 s budovou postavenou na parcele č. 5226/1 súp. č. 3190 so všetkým, čo k
nehnuteľnostiampatrí,ktorénehnuteľnostisúvcelostivovlastníctvepovinného,konanédňa06.2.2004v
prospech vydražiteľa Občianske združenie Kresťanské centrum BEREA so sídlom v Bratislave, Alstrova

38, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 4 030 000,- Sk. Uznesením Okresného súdu Bratislava
III. 34Er2742/02-109 zo dňa 08.09.2010, právoplatné 12.10.2010 bol schválený rozvrh výťažku z
dražby nehnuteľností vykonaný na rozvrhovom pojednávaní dňa 23.03.2009, v zmysle ktorého sa z
rozvrhovanej podstaty 134 493,59 eur uspokojil, okrem iných aj záložný veriteľ podľa § 157 ods. 1
písmeno c) ExP, čo konkrétne znamená ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138 Praha, teda žalobca vo

výške 96 780,45 eura. Odvolanie oprávneného proti citovanému uzneseniu bolo odmietnuté uznesením
Krajského súdu v Bratislave 18CoE 743/2010-125 zo dňa 31.08.2011, právoplatné 18.10.2011. Tieto
skutočnosti boli zistené jednak z postoja žalobcu, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
III. 34Er2742/2002. Napriek povinnosti exekútora poukázať na základe právoplatného uznesenia
OkresnéhosúduBratislavaIII34Er2742/02-109zodňa08.09.2010záložnémuveriteľovi,tedažalobcovi

tohto sporu 96 780,45 eura, exekútor týmto spôsobom podľa nemenného postoja žalobcu postupovať
nemal. Listom zo dňa 22.10.2010 žalobca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval exekútora
na poukázanie sumy 96 780,45 eura a to na účet žalobcu. Výzva bola doručená exekútorovi dňa
25.10.2010, čo je zrejmé z doručenky. Ďalším listom zo dňa 11.11.2011 právna zástupkyňa žalobcu
opätovne vyzvala exekútora na poukázanie sumy 96 780,45 eura na bankový účet spoločnosti, keď

výzva bola doručená exekútorovi dňa 14.11.2011 o čom svedčí pripojená doručenka. Právna zástupkyňa
žalobcu listom zo dňa 24.11.2011 oznámila exekútorovi, že jeho nečinnosťou v poukázaní sumy 96
780,45 eur vzniká žalobcovi škoda. Zároveň bol vyzvaný, aby uvedenú sumu bezdôvodne nezadržiaval
a napokon bol vyzvaný aj na preukázanie svojej solventnosti, teda, že disponuje uvedenými finančnými
prostriedkami, pretože v opačnom prípade sa žalobca obráti na orgány činné v trestnom konaní. Tento

list bol doručený exekútorovi dňa 25.11.2011 podľa pripojenej doručenky. Napokon podaním zo dňa
03.02.2012 právna zástupkyňa žalobcu oznámila exekútorovi, že jeho nečinnosťou žalobcovi vznikla
škoda vo výške 109 125,45 eura pozostávajúca z nevyplatenej sumy 96 780,45 eura, ďalej z úroku z
omeškania a z trov právneho zastúpenia. Exekútorovi bolo ešte oznámené, že žalobca predpokladá, žeexekútor poistený v Komunálnej poisťovni a.s. si uplatní svoje právo, aby túto škodu zaplatila poisťovňa.
List bol doručený exekútorovi dňa 06.02.2012, čo je zjavné z pripojenej doručenky. Žalobca sa obrátil
aj na SKE a Ministerstvo spravodlivosti SR, teda žalovaného. Listom zo dňa 30.01.2012 SKE potvrdila

doručenie sťažnosti na postup exekútora v exekúcii EX 379/2002 a skonštatovala, že jeho sťažnosť
na exekútora považuje za opodstatnenú, SKE preto podala prostredníctvom svojho prezidenta návrh
na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi Z.. Ministerstvo spravodlivosti SR listom
zo dňa 05.10.2012 oznámilo žalobcovi, že v dňoch 03.05.2012 a 31.07.2012 mu boli doručené dve
písomné podania žalobcu, v ktorých vyjadril nespokojnosť s vybavením sťažnosti na činnosť exekútora

vedených v SKE pod č. 4-5874/10 a 730-7369/11. Ďalej bolo oznámené, že Ministerstvo spravodlivosti
SR pristúpilo k došetreniu skutočností, ktoré boli predmetom pôvodných sťažností na exekútora
a 19.07.2012 písomne vyzvalo exekútora na zaslanie podrobného písomného vyjadrenia spolu s
príslušnými preukázanými listinnými dôkazmi k tomu, kedy a v akom rozsahu poukázal sumy prikázané
právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III 34Er 2742/02-109 zo dňa 08.09.2010
oprávneným osobám, prípadne, prečo doposiaľ sumu nevyplatil a dôvod nečinnosti preukázal. Uvedená

požiadavka bola Ministerstvom spravodlivosti SR od exekútora aj urgovaná, no bezúspešne, Ďalej bolo
žalobcovi oznámené, že Ministerstvo nedisponuje potrebnými právnymi prostriedkami na vynútenie
si požadovanej súčinnosti a preto bol predložený ministrovi návrh rozhodnutia o pozastavení výkonu
funkcie menovaného exekútora podľa § 222 ods. 1 veta druhá ExP s odporúčaním na jeho schválenie
a to na základe dôvodného podozrenia z dopustenia sa závažných disciplinárnych previnení. Podľa

zoznamu vystaveného SKE mal exekútor Z. pozastavený výkon exekútorského úradu dňom 28.01.2013
s tým, že mu bol ustanovený zástupca súdna exekútorka JUDr. Paula Peláneková so sídlom v Leviciach.
Z ďalšieho zoznamu zabezpečeného súdom zo dňa 18.02.2014 je zrejmé, že exekútor Z. mal naďalej
od 28.01.2013 pozastavený výkon exekútorského úradu, no za zástupcu už mal ustanoveného súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia so sídlom v Galante. Žalobcom boli v konaní predložené aj

rozhodnutia ohľadom pozastavenia výkonu funkcie súdneho exekútora Z., ako aj jeho odvolanie z
funkcie súdneho exekútora. Rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 06042/2012/52
zo dňa 12.10.2012, právoplatné 28.01.2013, bol podľa § 222 ods. 1 ExP. pozastavený Z. so sídlom
exekútorského úradu Nové Zámky, Rákócziho 12 výkon funkcie súdneho exekútora z dôvodu, že
bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2

ExP, a to až do právoplatného skončenia disciplinárnych konaní vedených pod sp. zn. DK7/2012 a
DK15/2012. Rozhodnutím Disciplinárneho senátu, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov
DK7/2012 zo dňa 22.01.2013 bol disciplinárne obvinený Z., súdny exekútor so sídlom J. uznaný vinným
zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 ExP., ktorého sa
dopustil na tom skutkovom základe, že v rámci realizácie exekučného konania, vedeného pod sp.

zn. EX 379/2002 v rozpore so svojimi povinnosťami uvedenými v ust. § 165 ods. 1 ExP. nepoukázal
oprávnenému subjektu (záložnému veriteľovi) ZEMKA Praha s.r.o., so sídlom Kladenská 53/138, Praha,
Česká republika prikázané finančné prostriedky vo výške 96 780,45 eura v zákonom stanovenej lehote,
t. j. do 7 dní po schválení rozvrhu výťažku, tak ako bol povinný na základe právoplatného uznesenia
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 08.09.2010 spisovej značky Er 2742/02-109 a týmto svojim

konaním jednak nerešpektoval právoplatné uznesenie exekučného súdu, ktorým bol schválený rozvrh
výťažku ako aj porušil ustanovenie § 3 a § 46 ods. 1 ExP. Za toto disciplinárne previnenie sa mu
ukladá disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písmeno c) ExP a to zbavenie výkonu funkcie
exekútora. Rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 33061/2014-52 zo dňa 3.2.2014, právoplatné
26.03.2014, bol Z. odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Nástupca odvolaného súdneho exekútora

Z. naposledy so sídlom exukútorského úradu V. JUDr. Jozef Kapronczai so sídlom Galanta, Švermova
273 listom zo dňa 21.02.2017 bol vyzvaný žalobcom, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na
bezodkladnú realizáciu úhrady sumy vo výške 96 780,45 eura na účet spoločnosti ZEMKA Praha
s.r.o.. Ešte predtým listom zo dňa 01.12.2015 JUDr. Jozef Kapronczai súdny exekútor oznámil JUDr.
Ivete Tóthovej, súdnej exekútorke do jej konania EX 270/2015, že finančným vyúčtovaním spisov ku

dňu zániku funkcie súdneho exekútora Z. nedisponuje, nakoľko v uvedenej veci nebolo ukončené
vyšetrovanie príslušných orgánov. Príkaz na začatie exekúcie EX 270/2015-26 eviduje ako 5. v poradí
a ku dňu 01.12.2015 neeviduje informácie o nárokoch na vyplatenie pohľadávky. Ďalším listom zo
dňa 28.03.2018 súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai oznámil právnej zástupkyni žalobcu na jej
ďalšiu žiadosť zo dňa 06.03.2018, že bol zo SKE dňa 07.04.2014 ustanovený za nástupcu odvolaného

súdneho exekútora Z., dňa 14.05.2014 bol vykonaný súpis a následné prevzatie exekučnej agendy
Z. Ku dňu 30.04.2014 na depozičnom účte pôvodného exekútora sa nachádzali finančné prostriedky
vo výške 38 247,89 eura. Exekučný spis EX (40)379/2002 sa v sídle exekútorského úradu Z. v
čase preberania exekučnej agendy nenachádzal a k výzvam, ktoré bolo odvolanému exekútoroviadresované, sa nevyjadril. K žiadosti žalobcu o vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 96 780,45
eura sa JUDr. Jozef Kapronczai žiadosťou zo dňa 23.02.2015 obrátil na exekučný súd s požiadavkou
o poskytnutie súčinnosti z dôvodu zaslania exekučného spisu, prípadne rekonštrukcie exekučného

spisu. Každopádne však nároky účastníkov konania v mnohých exekučných veciach niekoľkonásobne
presahujú výšku finančných prostriedkov, ktoré sa na depozitnom účte odvolaného súdneho exekútora
Z. v čase preberania exekučnej agendy nachádzali. Preto nástupca odvolaného súdneho exekútora dňa
15.05.2015 požiadal SKE o poskytnutie súčinnosti a to o zaslanie exekučného spisu, ktorý však zaslaný
nebol, pretože SKE ním nedisponoval. Následne nástupca pôvodného súdneho exekútora požiadal

Ministerstvo spravodlivosti SR o vypracovanie právneho stanoviska, akým spôsobom je potrebné v
uvedenom konaní postupovať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov uplatňovaného nároku. Pripojená
bola aj odpoveď SKE adresovaná právnej zástupkyni žalobcu o tom, že exekučný spis odvolaného
súdneho exekútora Z. EX 372/2002 sa u nich nenachádza; týmto listom tak SKE reagovalo na žiadosť
právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 16.03.2018, aby exekučný spis EX 379/2002 pôvodného exekútora
Z. bol zaslaný jeho nástupcovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi. Uvedenému ešte predchádzal list právnej

zástupkyne žalobcu adresovaný SKE, ktorým bola vyslovená požiadavka na poskytnutie súčinnosti a
poskytnutie potrebných údajov pre uplatnenie si nároku na náhradu škody poškodenou spoločnosťou
ZEMKA Praha s.r.o. priamo od poisťovateľa a rovnako tak aj o oznámenie akýchkoľvek informácií, ktoré
by napomohli k riešeniu tejto poistnej udalosti s Komunálnou poisťovňou a.s.. Na to SKE listom zo
dňa 23.06.2017 oznámila právnej zástupkyni žalobcu, že nedisponuje žiadnymi ďalšími dokumentmi

ani poznatkami, ktoré by boli relevantné v predmetnom právnom spore a SKE nie je kompetentná
vykladať ustanovenia právnych predpisov alebo zákona. Žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne
predložil súdu do spisu výpoveď v procesnom postavení svedka JUDr. Jozefa Kapronczaia, ktorá bola
vykonaná dňa 07.09.2016 pred vyšetrovateľom PZ majorom Mgr. V. E., ktorej obsahom je tvrdenie JUDr.
Jozefa Kapronczaia, že z oboch účtov je zrejmé, že Z. vyberal peniaze z účtu, avšak tieto nepoužil

na tie účely, na ktoré mal, teda na vyplácanie oprávnených a v čase preberania agendy a úradu
bolo nevyplatených približne 500 000 eur oprávneným osobám. Z. na jeho výzvy neodpovedal. Okrem
toho žalobca predložil súdu aj časť znaleckého posudku č. 5/2016 Znaleckej organizácie PROGRESS-
expertíznoznalecká, spol. s r.o. Nitra, ktorý bol vypracovaný na základe objednávky zadávateľa Krajské
riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Nitra a v ktorom sa na strane 15 konštatuje, že exekútor

Z. nepoukázal na účet veriteľa ZEMKA Praha sumu 96 064,07 eura, keď pohľadávka zabezpečená
záložným právom predstavovala 96 780,40 eura; k sume 96 064,07 eura v súdenej veci pred súdom
vyjadrila výhrady právna zástupkyňa žalobcu, pretože sa malo jednať o opisovú chybu a správne mala
byť uvedená čiastka 96 780,40 eura. V tejto súvislosti žalovaný predložil svoj list zo dňa 30.07.2018,
ktorým generálny riaditeľ sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti SR oznámil generálnemu

riaditeľovi právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR stanovisko v súvislosti so žiadosťou súdneho
exekútora JUDr. Kapronczaia ako nástupcu odvolaného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka o
zaslanie metodického pokynu pri uspokojovaní nárokov veriteľov. Vzhľadom na náročnosť problematiky
a z dôvodu zabezpečenia jednotného výkladu zo strany Ministerstva spravodlivosti SR a SKE požiadalo
ministerstvo v tejto veci SKE o poskytnutie stanoviska do 25.05.2018, ktorá však na výzvu nereagovala,

a preto bola jej zaslaná opätovná žiadosť zo dňa 18.06.2018. Ministerstvo spravodlivosti SR očakávalo
doručenie odpovede zo strany SKE a preto zatiaľ neposkytlo ďalšie stanovisko v tejto veci.

6. Dňa 19.10.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská
138/53, Praha, Česká republika proti žalovanému Z., súdnemu exekútorovi so sídlom Rákocziho 12,

Nové Zámky o zaplatenie 96 780,45 eura s príslušenstvom a to v súvislosti s nevyplatenou sumou
napriek existencii právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava III 34Er 2742/02-109 zo dňa
08.09.2010, ktorým bol schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti a v zmysle ktorých malo byť
žalobcovi poukázaných 96 780,45 eur s príslušenstvom. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky 14Cb/269/2012-72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského

súdu Nitra 15Cob/160/2014-86 zo dňa 17.03.2015 bola žalovanému Z. uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 96 780,45 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 20.10.2010 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 3 364,66 eura a iné trov vykonania vo výške 5 806,50
eura, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Je potrebné podotknúť, že v čase začatia tohto
sporu bola žalobcom ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138, Praha, Česká republika, IČO: 25 631

691, avšak v priebehu konania podľa výpisu z obchodného registra ku dňu 23.11.2012 bolo zahájené
insolvenčné konanie žalobcu, na základe vyhlášky Mestského súdu v Prahe MSPH79INS24023/2011-
A-2 zo dňa 21.12.2011, keď účinky zahájenia insolvenčného konania nastali dňa 21.12.2011 o 12:00
hod.. Súčasťou uvedeného spisu je aj oznámenie F. insolvenčného správcu dlžníka ZEMKA Prahas.r.o., že uznesením Mestského súdu v Prahe č.j. MSPH79INS MSPH79INS24023/2011-B-13 zo dňa
17.05.2013 bola potvrdená vo funkcii insolvenčného správcu dlžníka ZEMKA Praha s.r.o.. Úpadok
žalobcu bol zistený uznesením Mestského súdu v Prahe zo dňa 12.02.2013 a na jeho majetok bol

vyhlásený konkurz, pričom citované uznesenie bolo potvrdené uznesením Vrchného súdu v Prahe
3VSPH383/2013-A-46 zo dňa 15.05.2013. Vyhlásením konkurzu tak podľa § 246 zákona č. 182/2006
Sb. insolvenčného zákona prechádza na insolvenčného správcu oprávnenie nakladať s majetkovou
podstatouakoivýkonomprávaplnenímpovinností,ktorépríslušiadlžníkovi,pokiaľsúvisiasmajetkovou
podstatou. Súd si z internetovej stránky insolvenčného registra zabezpečil detail insolvenčného konania

žalobcu ZEMKA Praha s.r.o.. Podľa stavu ku dňu 14.11.2013, keď súd podotýka, že spor v tejto veci
10C/273/2013 bol začatý 21.10.2013, bola insolvenčným správcom žalobcu Ing. Z. O. so sídlom K. XX,
V. XXXX/X. Uznesením Mestského súdu v Prahe MSPH 79INS 24023/2011-B-13 zo dňa 17.05.2013
bola potvrdená F.. Z. O. novou insolvenčnou správkyňou. Podľa detailu insolvenčného konania žalobcu
zo dňa 08.12.2015 bol insolvenčným správcom žalobcu Česká insolvenční v.o.s., Hraděc Králové,
Frání Šrámka 1139/2, čo sa následne premietlo aj do výpisu žalobcu z obchodného registra vedeného

Mestským súdom v Prahe a napokon táto skutočnosť je potvrdená aj uznesením Mestského súdu
v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-B-109 zo dňa 17.03.2015. Tomuto uzneseniu predchádzalo iné
uznesenie Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-B-102 zo dňa 09.02.2015, ktorým
bola F.. Z. O. so sídlom V. XXXX/X, K. XX odvolaná z funkcie insolvenčného správcu a rovnako bol
odvolaný z funkcie oddeleného insolvenčného správcu S.. Bc. F. Y. so sídlom N. XXXX/X, K. X,. ktorý

bol ale zároveň ustanovený za insolvenčného správcu. Česká insolvenční v.o.s. so sídlom Frání Šrámka
1139/2, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 288 10 341 ako insolvenčný správca ZEMKA Praha s.r.o.,
Kladenská 53/138, Praha 6, Česká republika, IČ: 25 631 691 v priebehu sporu listom zo dňa 24.11.2016
a doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.11.2016 oznámil a zároveň aj predložil nález Ústavného súdu
Českej republiky III.ÚS 1589/15 zo dňa 13.10.2016, ktorým boli zrušené uznesenie tak Mestského súdu

v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-A-39 zo dňa 12.02.2013, uznesenie Vrchného súdu v Prahe MSPH
79 INS 24023/2011, 3VSPH383/2013-A-51 zo dňa 15.05.2013, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu
ČR MSPH 79 INS 24023/2011, 29NSČR73/2013-A-59 zo dňa 29.01.2015, čo malo za následok, že
po jeho zverejnení v insolvenčnom registri zo dňa 23.11.2016 sa žalobcom stala ZEMKA Praha s.r.o.,
Kladenská 138/53, Praha 6, Česká republika, IČ: 25 631 691. Listom zo dňa 06.01.2017 Mestský súd v

Prahe oznámil tunajšiemu súdu, že k uvedenému dátumu sa nedalo predvídať aké bude rozhodnutie vo
veci insolvenčného konania dlžníka ZEMKA Praha s.r.o., teda žalobcu. V tej dobe insolvenčné konanie
pokračovalo. Uznesením Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-A-108 zo dňa 08.09.2017
bol insolvenčný návrh v insolvenčnej veci dlžníka ZEMKA Praha s.r.o. zamietnutý. Naposledy citované
uznesenie bolo napadnuté odvolaním Obchodnej spoločnosti INFOLAND s.r.o., o čom svedčí jeho

odvolanie zo dňa 16.10.2017, ktoré bolo žalobcom založené do spisu. Rozhodnutie o odvolaní bolo
podchytené vo výpise žalobcu z obchodného registra Mestského súdu v Prahe zo dňa 27.08.2018,
kde figuruje zápis, že na základe uznesenia Mestského súdu v Prahe MSPH 79 INS 24023/2011-
A-108 zo dňa 08.09.2017 bolo insolvenčné konanie skončené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2018. Žalobca a to ku dňu 19.10.2015 Česká insolvenční v.o.s. so sídlom Frání Šrámka

1139/2, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 288 10 341, ako insolvenčný správca ZEMKA Praha
s.r.o., Kladenská 53/138, Praha 6, Česká republika, IČ: 25 631 691 doručil ako oprávnený toho istého
dňa súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej so sídlom Veľký Krtíš, Nemocničná 16 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Z. na
zaplatenie 96 780,45 eura s príslušenstvom, ako aj exekučný titul, ktorým bol právoplatný a vykonateľný

rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 14Cb269/2012-72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s potvrdzujúcom
právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre 15Cob160/2014-86 zo dňa 17.03.2015. Pripojené bolo
aj uznesenie Mestského súdu v Prahe MSPH79INS24023/2011-B-102 zo dňa 09.02.2015, ktorým bola
F..Z.O.,sosídlomV.XXXX/XK.XXodvolanázfunkcieinsolvenčnéhosprávcu.Nazákladežiadostisúdu
poverená exekútorka JUDr. Iveta Tóthová oznámila podaním zo dňa 10.06.2016 tunajšiemu súdu, že

vo veci exekúcie EX 270/2015 (11Er/1193/2015) je pohľadávka oprávneného toho času nevymožiteľná
pre nedostatku majetku povinného. Podarilo sa vymôcť plnenie vo výške 2 978,35 eura od spoločnosti
AutoFinance a.s., s ktorou mal povinný uzatvorenú zmluvu o spotrebnom úvere, predmetom ktorej
bolo motorové vozidlo Ford Mondeo kombi, došlo však k predčasnému ukončeniu zmluvy a výkonu
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva - vozidlo bolo dňa 23.11.2005 predané tretej osobe.

Výťažok nad rámec svojich nárokov spoločnosť vyplatila v súlade s príkazom postihnutím inej peňažnej
pohľadávky do EX 270/2015. Získaná suma bola rozdelená v súlade so zákonom na istinu oprávneného
vo výške 76% výťažku, teda 2 263,55 eur bolo poukázaných na účet oprávneného dňa 17.03.2016
a 24% na trovy exekúcie súdnej exekútorky vo výške 714,80 eura s DPH. Iný majetok nebol zistený.Voči povinnému je vedených 22 exekučných konaní, pričom konanie EX 270/2015 je v poradí 21.
Jediným majetkom povinného je starobný a výsluhový dôchodok, z ktorého sa vykonávajú zrážky pre
skôr nariadené exekúcie, pričom pohľadávke v exekúcii EX 270/2015 predchádzajú pohľadávky vo

výške na úrovni 25 000,- eur + príslušenstvo, čo predpokladá možnosť zrážok v roku 2029. Uvedená
exekútorka sa vyjadrila k stave exekúcie EX 270/2015 aj listom zo dňa 28.02.2017 tak, že pohľadávka
oprávneného je toho času nevymožiteľná pre nedostatok majetku povinného. V ďalšom len zopakovala
tie isté skutočnosti, ktoré už uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 10.06.2016. Exekútorka pripojila k
svojmu vyjadreniu aj zoznam vyhotovený Okresným súdom Nové Zámky, ktorý obsahuje živé spisy

a pri nich 23 exekučných konaní evidovaných na tunajšom súde, ktoré sú vedené voči JUDr. D. I..
Žalobca v priebehu sporu predložil súdu predbežné vyúčtovanie exekúcie exekútorkou JUDr. Ivetou
Tóthovou v exekúcii EX 270/2015 (vedenej na tunajšom súde pod spisovou značkou 11Er/1193/2015)
nasledovne: pohľadávka oprávneného bola vyčíslená na 175 300,85 eura a pozostávala z istiny 96
780,45 eura, úroku z omeškania 68 432,58 eura, trov exekúcie právneho zástupcu oprávneného 882,56
eura, trov exekúcie oprávneného 3410 eur, trov súdneho konania 9 171,16 eura. Z vymáhaných nárokov

povinný k 16.09.2018 uhradil, resp. bolo vymožených 2 978,35 eura, z ktorej sumy bolo poukázaných
pre exekútorku JUDr. Ivetu Tóthovú 714,80 eura a pre oprávneného na istinu 2 263,55 eura.

7. Súd si zabezpečil aj spis pôvodného exekútora Z.. D. I. vo veci EX 379/02. Jeho súčasťou je aj
zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti EX 379/2002 zo dňa 04.07.2006, ktorá obsahuje

označenie oprávneného, povinného, pohľadávku záložného veriteľa, výšku vymáhanej pohľadávky
oprávneného, deň konania dražby 06.02.2004 o 8:00 hod., keď predmetom dražby bola nehnuteľnosť
na LV č. XXXX k.ú. S., budova súp. č XXXX a zastavané plochy o výmere 2016 m2 na parcele č. 5226/1,
parcela č. 5227 zastavané plochy o výmere 33 m2 a na parcele č. 5230/2 ostatné plochy o výmere
147 m2 vo vlastníctve povinného. Príklep bol udelený vydražiteľovi Občianske združenie Kresťanské

centrum BEREA Altrova 38, Bratislava, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 4 030 000 Sk. Príklep
udelený exekútorom bol schválený uznesením Okresného súdu Bratislava III 34Er 2742/02-17 zo dňa
24.01.2005 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III 34Er 2742/02-29 zo dňa
16.09.2005. Rozvrh sa uskutočnil nasledovne: výška rozdeľovanej podstaty 4 030 000 Sk, úroky 21 754
Sk, čo je spolu 4 051 754 Sk. V rámci skupiny uvedenej v § 157 ods. 1 písmeno a) ExP boli rozdelené

trovypoverenéhoexekútoraJUDr.EmilaVančíkavovýške1006140Sk,ďalejtrovyexekučnéhokonania
prihláseného súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kriškom vo výške 736 923,20 Sk, ako aj trovy právneho
zástupcu oprávneného v exekučnom konaní EX 379/02 so súhlasom záložného veriteľa vo výške 87
354 Sk, čo znamená, že v rámci skupiny uvedenej v § 157 ods. 1 písmeno a) ExP bolo rozdelených 1
830 417,20 Sk. Zo zostávajúcich 2 221 336,80 Sk mala byť uspokojená pohľadávka záložného veriteľa

ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 53/138, Praha vo výške 2 221 336,80 Sk.

8. Súd si zabezpečil spis OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1161/OEK-NZ-2011 a jeho súčasťou je aj
uznesenie OR PZ Nové Zámky ČVS:ORP-1161/OEK-NZ-2011 zo dňa 22.11.2013, ktorým podľa § 206
ods. 1 Tr. por. je stíhaný Z.. D. I. ako obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 326 ods. 1 písmeno c) odsek 3písmeno b) Tr. zák, lebo na podklade zistených skutočností je
dostatočne odôvodnený záver, že ako súdny exekútor so sídlom exekútorského úradu Nové Zámky,
Rákocziho 12 poverený vykonaním exekúcie č. EX 379/2002 vykonal exekúciu dražbou nehnuteľnosti
vo vlastníctve osoby Dolejší, spol. s r.o. Mlyn a pekáreň Jedľa v likvidácii so sídlom Račianska 38,
Bratislava, pričom na uvedenej nehnuteľnosti mala zriadené záložné právo spoločnosť ZEMKA Praha

s.r.o., Praha, Kladenská 53/138 a potom, ako Z.. D. I. udelil príklep vydražiteľovi Občianske združenie
BEREA Bratislava, Alstrova 38 a po jeho schválení Okresným súdom Bratislava III pod č. konania
34Er 2742/02-17 EX 379/02 zo dňa 24.01.2005 a č. rozhodnutia Er 3742/02-29 EX 2379/02 zo dňa
16.09.2005, vydražiteľ podľa pokynu obvineného súdneho exekútora poukázal na účet ex. úradu Z.. I.
sumu v najvyššom podaní a to celkovo 133 771,49 eura (4 030 000,- Sk), avšak po súdom schválenom

výťažku z dražby nehnuteľnosti vedenom pod č. konania Er2742/02-109 zo dňa 08.09.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2010 mal súdny exekútor Z.. D. I. na účet spoločnosti ZEMKA Praha
s.r.o. sumu 96 780,45 eura, čo však doposiaľ neurobil ani napriek výzvam a keďže nepoukázal na účet
poškodenej spoločnosti žiadnu sumu, spôsobil tak svojim konaním spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o.
škodu vo výške 96 780,45 eura. Sťažnosť obvineného Z.. D. I. bola zamietnutá uznesením Okresnej

prokuratúry Nové Zámky 1Pv92/12/4404-30 zo dňa 23.01.2014. Uvedená trestná vec bola v prípravnom
konaní skončená, pretože súd si v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil a následne aj zabezpečil
obžalobu zo dňa 27.06.2018 podanú dňa 28.06.2018 na Okresnom súde Nové Zámky. Obžaloba
obsahuje celkovo 12 bodov, podaná je na obvineného Z.. D. I., ktorý podľa bodu 1 ako súdny exekútor sosídlom exekútorského úradu v Nových Zámkoch, na ulici Rákócziho 12 poverený vykonaním exekúcie
č. EX 379/2002 vykonal exekúciu dražbou nehnuteľností vo vlastníctve osoby Dolejší, spol. s r.o. Mlyn
a pekáreň Jedľa v likvidácii so sídlom Bratislava, Račianska 38, pričom na uvedenej nehnuteľnosti mala

zriadené záložné právo spoločnosť ZEMKA Praha s.r.o. so sídlom Kladenská 38/138 Praha a potom,
ako obvinený udelil príklep vydražiteľovi Občianske združenie BEREA, Alstrova 38, Bratislava a po jeho
schválení Okresným súdom Bratislava III pd č. konania 34Er2742/02-17 EX 379/02 zo dňa 24.01.2005
a č. rozhodnutia Er 3742/02-29, EX 379/02 zo dňa 16.09.2005, vydražiteľ podľa pokynu obvineného
súdneho exekútora poukázal na účet exekútorského úradu Z.. D. I. sumu najvyššieho podania, celkom

133771,49eura(4030000,-Sk)avšakposúdomschválenomvýťažkuzdražbynehnuteľnosti,vedenom
pod č. konania Er2742/02-109 zo dňa 08.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2010 mal
súdny exekútor Z.. D. I. poukázať na účet spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o sumu 96 780,45 eura, čo však
napriek výzvam doposiaľ ani len čiastočne neurobil a takto zverené prostriedky použil na nezistený účel,
čím poškodenej spoločnosti ZEMKA Praha s.r.o. spôsobil škodu vo výške 96 780,45 eura. Obvinený
Z.. D. I. podľa obžaloby v bodoch 1 až 12 mal svojim konaním spôsobiť poškodeným celkovú škodu vo

výške 152 687,11 eura, teda si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu, čím mal spáchať v bodoch 1 až 12 pokračovací, obzvlášť závažný
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písmeno a) Tr. zák.. Skutky uvedené v obžalobe pod bodmi 2
až 12, ktoré však nesúvisia bezprostredne s touto vecou boli v prípravnom konaní vedené na Krajskom
riaditeľstve PZ v Nitre pod spisovou značkou KRP-12/2-VYS-NR-2016, čo vypláva z oznámenia KR PZ

Nitra zo dňa 25.02.2016.

9. Dňa 24.03.2017 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď Komunálnej poisťovne a.s., Vienna
Insurance Group (ďalej aj Komunálna poisťovňa a.s.), podľa ktorej Z.. D. I. bol poistený v poistnej zmluve
č. 1510000261 od 01.01.2010 so zánikom poistenia ku dňu 30.05.2014 pre neplatenie. V rámci poistnej

udalosti č. 8004143881 a poistnej udalosti č. 8004463236 nedošlo k výplate žiadneho plnenia. Zároveň
bola zaslaná aj kópia poistnej zmluvy č. 1510000261 so všeobecnými obchodnými podmienkami. Z
predloženej poistnej zmluvy je zrejmé, že sa týkala poistenia zákonnej zodpovednosti za škodu pri
výkone činnosti súdneho exekútora. V zmysle článku 1. bod 1. Všeobecných ustanovení sa poistenie
vzťahovalo na všetky prípady zodpovednosti za škodu, ktoré mohli vzniknúť v súvislosti s výkonom

exekučnej činnosti, ak škoda bola zavinená nedbanlivosťou exekútora, ako aj jeho koncipientov a
zamestnancov. Ďalším listom zo dňa 28.04.2017 Komunálna poisťovňa a.s. oznámila, že v súvislosti s
Z..D.I.evidujúajpoistnúzmluvuč.XXXXXXXXXX(poisteniezodpovednosti)akopodzmluvukrámcovej
zmluve č. 6801506199, kde poisteným bol Z.. D. I., poistníkom + platiteľom SKE uzatvorená bola od
01.01.1996 do 01.01.2010 a k ukončeniu došlo ukončením doby bez výplaty. K odpovedi bola pripojená

citovaná poistná zmluva, ktorá sa týkala poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
odbornej činnosti podľa osobitných právnych predpisov, zároveň aj poistenia majetku a všeobecnej
zodpovednosti za škodu za dohodnutých podmienok, a pripojené boli aj všeobecné poistné podmienky
pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu. Listom zo dňa 27.11.2017 Komunálna poisťovňa
a.s. oznámila tunajšiemu súdu, že v súvislosti s poistnými udalosťami č. 8005349785, č. 8004143881

a č. 8004463236 vo vzťahu k poistnej zmluve č. 1510000261 prebiehalo vo veci šetrenie. Doposiaľ
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nie sú splnené podmienky predvídané poistnou zmluvou pre
poskytnutie náhrady škody. Poisťovňa však do dnešného dňa, teda do 27.11.2017 nedisponuje všetkými
potrebnými listami, nakoľko Z.. D. I. napriek výzvam zo strany poisťovne neposkytol poisťovni potrebnú
súčinnosť, ktorá je nevyhnutná k ukončeniu šetrenia poisťovne. S ohľadom na uvedené skutočnosti

preto nie sú škodové udalosti zo strany poisťovne vybavené s konečným stanoviskom poisťovne, v
predmetných udalostiach nedošlo zo strany poisťovne k poskytnutiu náhrady škody. Za situácie, že
poisťovňa nedisponuje dokladmi potrebnými k prešetreniu prípadov, nie je ani možné určiť časový
horizont ukončenia časových udalostí. Listom zo dňa 17.04.2018 Komunálna poisťovňa a.s. potvrdila,
že jej bolo doručené podanie právnej zástupkyne žalobcu ohľadom škodových udalostí č. 8005349785,

č. 8004143881 a č. 8004463236, ktoré mali byť nahlásené v súvislosti s poistením zodpovednosti Z.. D.
I. ako bývalého súdneho exekútora vo vzťahu k poistnej zmluve č. 1510000261. Označená poisťovňa
ďalej dodala, že doklady, ktoré má právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii doložiť môže, k posúdeniu
a ukončeniu šetrenia škodových udalostí je ale naďalej potrebná súčinnosť poisteného, ktorá napriek
výzvam zo strany poisťovne nebola zo strany poisteného doteraz, t.j. do 17.04.2018 poskytnutá.

10. Listom zo dňa 24.05.2013 adresovaného právnej zástupkyni žalobcu žalovaný potvrdil, že dňa
30.11.2012 mu bolo doručené podanie žalobcu ZEMKA Praha s.r.o., Kladenská 138/53, Praha, Česká
republika, IČ: 25 631 691 zo dňa 29.11.2012, ktorým bolo požiadané podľa zákona č. 514/2003 Z. z.v znení neskorších predpisov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške
124 122,75 eura. Žiadosť bola žalovaným zaevidovaná pod č. 29747/2012/34 a v súčasnosti je vedená
pod č. 16703/2013/34. V zmysle predmetnej žiadosti mala byť škoda spôsobená nesprávnym úradným

postupom súdneho exekútora JUDr. D. I. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 379/2002.
Žalovaný zároveň vyrozumel žalobcu, že žiadosť bola predbežne prerokovaná podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z., pričom žiadosti nebolo vyhovené. Pre možnosť postupu v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. je potrebné splnenie viacerých predpokladov. Sú nimi nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko podľa názoru

žalovaného nebolo v tejto veci preukázané súčasné splnenie zákonných predpokladov, vzniku nároku na
náhradu škody, spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo predmetnú
žiadosť ako nedôvodnú. Súčasne bolo žalobcovi oznámené, že predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody je týmto ukončené a žiadosť č. 16703/2013/34 sa považuje za vybavenú.

11. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai, elektronicky, teda

emailom, oznámil dňa 16.02.2021 konateľovi žalobcu F.. K. G. na základe jeho žiadosti, že dňa
05.02.2021 zadal platobný príkaz na úhradu vo výške 26 600 eur. Zároveň požiadal o overenie a
potvrdenie, že peňažné prostriedky boli pripísané. Následne dňa 22.02.2021 K. G. ako konateľ žalobcu
oznámil vyššie uvedenému exekútorovi, že dňa 05.02.2021 žalobca obdržal platbu od exekútora vo
výške 26 600,- eur (emailová komunikácia). Označený exekútor podaním zo dňa 10.08.2021 oznámil

právnej zástupkyni žalobcu, že v exekučnej veci EX 40379/2002 oprávneného AGROKLAS s.r.o.,
Beladice proti povinnému Dolejší, spol. s.r.o. mlyn a pekáreň Jedľa v likvidácii, Bratislava, nie je
predpoklad vymoženia finančných prostriedkov od povinného z dôvodu jeho nemajetnosti, ako ani
predpoklad poukázania ďalších finančných prostriedkov z dražby nehnuteľnosti, ktorú vykonal pôvodný
súdny exekútor Z. a to tak oprávnenému, ako ani záložnému veriteľovi ZEMKA Praha s.r.o. (záznam z

emailovej komunikácie, oznámenie exekútora JUDr. Jozef Kapronczai zo dňa 10.08.2021).

12. Podaním zo dňa 16.06.2021 JUDr. Iveta Tóthová, súdna exekútorka so sídlom Veľký Krtíš,
Nemocničná 16, v exekúcii EX 270/2015 oznámila právnej zástupkyni žalobcu, že vo veci exekučného
konania oprávneného ZEMKA Praha s.r.o. proti povinnému Z.. D. I., vykonávanej na základe rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky 14Cb/269/2012-72 zo dňa 29.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre 15Cob/160/2014-86 zo dňa 17.03.2015, jej zasiela priebežné vyúčtovanie exekučného
konania EX 270/2015. Celkový nárok oprávneného k 16.06.2021 predstavoval sumu 197 691,89 eura, z
čoho tvorili istina 96 780,45 eura, úrok z omeškania 90 832,62 eura, trovy exekúcie právneho zástupcu
oprávneného JUDr. Daniely Lopezovej, advokátky, AK Bratislava, Ďatelinova 2 sumu 882,56 eura,

trovy exekúcie oprávneného 34,10 eura, trovy súdneho konania 9 171,16 eura. Z vymáhaných nárokov
povinný k 16.06.2021 uhradil spolu 32 529,18 eura a z toho pre súdnu exekútorku 1 537,48 eura a pre
oprávneného istinu 30 991,70 eura. K 16.06.2021 tak zostávalo uhradiť pohľadávku 65 788,75 eura s
príslušenstvom a to úrokmi z omeškania vo výške 90 823,62 eura vypočítaných ku dňu 16.06.2021,
trovami súdneho konania 5 806,50 eura a trovami súdneho konania právneho zastúpenia 3 364,66

eura.Trovyexekúcieoprávnenéhopredstavovalitrovyprávnehozastúpeniavexekučnomkonaní882,56
eura, trovy exekučného konania oprávneného 34,10 eura, úroky z omeškania vo výške 9,00% ročne
zo sumy 65 788,75 eura od 16.06.2021 do zaplatenia a trovy exekúcie súdnej exekútorky 38 415,22
eura. Súčasťou priebežného vyúčtovania exekučného konania je aj prehľad úhrad ku dňu 16.06.2021, z
ktorého bolo zistené nasledovné. Dňa 17.03.2016 bolo vymožených 2 978,35 eura od dlžníka povinného

AutoFinance a.s. titulom preplatku zo zmluvy o spotrebnom úvere. Ďalšie sumy predstavujú zrážky
z pravidelného mesačného príjmu povinného, ktorý mu je vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky. Takto bola vymožená dňa 12.12.2019 čiastka 250,70 eura, dňa 14.01.2020 suma 40,50 eura, v
dňoch13.02.2020,12.03.2020,14.04.2020,14.05.2020,12.06.2020,14.07.2020čiastkyvždypo145,60
eura, v dňoch 13.08.2020, 11.09.2020, 14.10.2020, 12.11.2020, 14.12.2020, 14.01.2021, 12.02.2021,

12.03.2021, 14.04.2021, 13.05.2021, 14.06.2021 sumy vždy po 150,67 eura. Okrem toho boli vymožené
sumy vyplácané Sociálnou poisťovňou a to v dňoch 30.11.2020 a 30.12.2020 vždy po 19,35 eura, ďalej v
dňoch 29.01.2021, 26.02.2021, 31.03.2021, 30.04.2021 vždy po 22,49 eura. Súčasťou prehľadu úhrad
je aj suma 26 600,- eur, ktorá bola poukázaná exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom v exekúcii EX
40379/2002 a to dňa 05.02.2021.

13. Faktúrou číslo 2/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti
09.01.2012 sumu 1 155 eur za poskytovanú právnu službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči
dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 17,5 hodínprávnej služby po 66,- eur / 1 hodina podľa pripojenej časovej špecifikácie: 1/2 hod. - jednanie na
OS Bratislava III - zisťovanie stavu právoplatnosti uznesenia OS BA III, Er 2742/02 - 109 z 8.9.2010
o schválení rozvrhu výťažku, z dôvodu namietanej právoplatnosti súdnym exekútorom Dr. I., 1 hod. -

štúdium súdneho spisu OS BA III, Er 2742/02 - ohľadne odvolania z 27.10.2010 podaného oprávneným
Agroklas s.r.o. v EX 379/2002 proti rozhodnutiu OS BA III Er 2742/02 - 09 o schválení rozvrhu výťažku -
zistené, že oprávnený podal odvolanie po lehote, 1 hod. - spísanie podania z 28.3.2011 k odvolaciemu
konaniu na KS v Bratislave, sp.zn. 18 Coe/743/2010 vo veci - vyjadrenie, že oprávnený podal odvolanie
po zákonnej lehote a žiadosť o rozhodnutie, 1 hod.- spísanie podania z 8.6.2011 k odvolaciemu konaniu

na KS v Bratislave, sp. zn.18 Coe/743/2010 - opakovaná žiadosť o rozhodnutie, 1/2 hod. - priebežné
telefonické zisťovania a žiadosti o urýchlené rozhodnutie o odvolaní oprávneného na KS v Bratislave, v
konaní 18 Coe/743/2010, v nadväznosti na písomné podania z 28.3. a 8.6.2011, 1 hod. - nahliadnutie
do spisu Er 2742/02 na OS Bratislava III dňa 7.10.2011 - vo veci právoplatnosti rozhodnutia KS v
Bratislave 18 CoE/743/2010 o odmietnutí odvolania oprávneného Agroklas, 1 hod. - telefonické urgencie
- žiadosti o úhradu na exekútorskom úrade v EX 379/2002 podľa rozvrhu schváleného uznesením

OS BA III, Er 2742/02 - 109 z 8.9.2010, 1 hod. - písomné podanie - výzva súdnemu exekútorovi Dr.
I. z 11.11.2011 na zaplatenie 96 780,45 eura podľa schváleného rozvrhu výťažku, 1 hod. - písomné
podanie - druhá výzva súdnemu exekútorovi Dr. I. na zaplatenie 96 780,45 eura podľa schváleného
rozvrhu výťažku, z 24.11.2011, 2 hod. - priebežné informácie a porady s klientom o ďalšom postupe
vo veci, 4 hod. - spísanie a podanie druhej sťažnosti na Dr. I. adresovanej SKE z 30.11.2011, 4 hod.

- spísanie trestného oznámenia z 14.12.2011. Faktúrou číslo 10/2012 právna zástupkyňa žalobcu
vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 19.03.2012 sumu 330 eur za poskytovanú právnu službu
v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá
pozostávala zo zmluvnej odmeny za 5 hodín právnej služby po 66 eur / 1 hodina podľa pripojenej
časovej špecifikácie: 1 hod. - vypracovanie podania súdnemu exekútorovi Dr. I. k EX 379/2002 - žiadosť

o náhradu škody - list z 3.2.2012, 1hod. - informácie a konzultácia s klientom vo veci ohľadne ďalšieho
postupu, 2 hod. - vypracovanie žiadosti podanej Ministerstvu spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na nesprávny postup exekútora Dr. I. Slovenskou komorou exekútorov - list z 20.2.2012, 1
hod. - vypracovanie listu podanej Komunálnej poisťovni a.s. - oznámenie poistnej udalosti súdneho
exekútora Z.. I. v EX 379/02 - list z 27.2.2012. Faktúrou číslo 14/2012 právna zástupkyňa žalobcu

vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 20.04.2012 sumu 198,- eur za poskytovanú právnu službu
v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá
pozostávalazozmluvnejodmenyza3hodinyprávnejslužby:vypracovanievyjadreniaklistuMinisterstva
spravodlivostiSR,prešetrenievybaveniasťažnosti,keďzmluvnáodmenazajednuhodinupredstavovala
66,- eur. Faktúrou číslo 20/2012 právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti

23.05.2012 sumu 198 eur za poskytovanú právnu službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči
dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní, ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 3 hodiny
právnej služby: vypracovanie listu ministrovi spravodlivosti SR a žiadosti o informáciu na ORPZ, keď
zmluvná odmena za jednu hodinu predstavovala 66 eur. Faktúrou číslo 32/2012 právna zástupkyňa
žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 24.08.2012 sumu 66 eur za poskytovanú právnu

službu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi Dolejší spol. s.r.o. v exekučnom konaní,
ktorá pozostávala zo zmluvnej odmeny za 1 hodinu právnej služby: návrh na pozastavenie výkonu
funkcie exekútora, keď zmluvná odmena za jednu hodinu predstavovala 66 eur. Faktúrou číslo 46/2012
právna zástupkyňa žalobcu vyfakturovala žalobcovi s lehotou splatnosti 26.11.2012 sumu 1 253,44 eur
za poskytovanú právnu službu: spísanie a podanie súdnej žaloby proti Z., súdnemu exekútorovi, na

zaplatenie sumy 96 780,45 eura s príslušenstvom za 2 úkony právnej služby po 619,09 eura a režijný
paušál po 7,63 eura. Faktúry vymedzené v bodoch 4.12.1 až 4.12.6 odôvodnenia napadnutého rozsudku
boli žalobcom jeho právnej zástupkyni riadne uhradené, o čom svedčia pripojené výpisy z účtu žalobcu
zo dňa 05.01.2012, 19.03.2012, 25.04.2012, 25.05.2012, 30.08.2012, 27.11.2012.

14. Vo svojich úvahách súd prvej inštancie uviedol, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona koná vo veci náhrady škody a štát zodpovedá
za škodu spôsobenú pri činnosti exekútorov, avšak iba za ich činnosť v rámci prenesenej verejnej
moci, teda ak exekútor pôsobí na základe poverenia súdu. V zmysle § 9 ods.1 vyššie citovaného
zákona úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý

sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za nesprávny úradný postup
sa považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanierozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je
vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom

vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv.
úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu
nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených
skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodovanie o náhrade

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi
týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide
teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných
súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak
škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo
by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny

a následku. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona sa za poškodeného považuje každý, komu bola
nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda. Na rozdiel od zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, účastníkom konania nemusí byť poškodený. Z hľadiska zodpovednosti
štátu za škodu nie je dôležité, či poškodený bol vôbec účastníkom konania, v rámci ktorého došlo
k vydaniu nesprávneho úradného rozhodnutia. Dôležité je iba to, či poškodenému vznikla škoda,

ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, t. j. medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody je príčinná súvislosť. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je súčasné /kumulatívne/ splnenie troch základných predpokladov a to
nesprávny úradný postup , vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. Z hľadiska rozsahu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom citovaný
zákon výslovne upravuje, čo zahŕňa náhrada škody vo vzťahu k trovám konania, ktoré fyzickej osobe
alebo právnickej osobe vznikli v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V zmysle platnej právnej úpravy náhrada škody zahŕňa

aj náhradu - účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie
o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom
bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená
inému orgánu, - účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom

došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Účelnosť vynaložených trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na
okolnosti konkrétnej právnej veci. O účelne vynaložených trovách konania by nebolo možné hovoriť
napríklad vo vzťahu k trovám vynaloženým na úkon, ktorý bol na ochranu práva urobený nadbytočne,
resp. na úkon, ktorý k náprave protiprávneho stavu nemohol viesť. Účelnosť vynaložených trov konania
musí preukázať ten, kto tvrdí, že bol dotknutý nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom, a v dôsledku tejto skutočnosti sa domáha nároku na náhradu škody.
Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na súdneho exekútora

vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený
výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom. Dovolací
súd poznamenáva, že ustanovenie § 5 ExP v znení účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla
účinnosť jeho novela daná zákonom č. 341/2005 Z. z.) výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej
činnosti je výkonom verejnej moci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.02.2010, sp zn. 3 Cdo

199/2009).

15. Súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status
mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátomurčenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Podľa
ustanovenia § 5 Exekučného poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej
je výkonom verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v

Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou
je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť
má význam len právne technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú
tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak
bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať

na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre
tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 2/2013-12 zo dňa16. januára 2013). Postavenie exekútora
potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 7 písm. a) bodom 3 ZoŠVM. Z týchto ustanovení vyplýva,
že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to
potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu

exekučnej činnosti súdnym exekútorom (nález Ústavného súdu SR z 10.1.2005, sp. zn. PL. ÚS 49/03).

16. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že nesprávnym úradným postupom podľa § 18 zákona č. 58/1969
Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami (rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 60/2003, Zo súdnej praxe č. 1/2004). Pojem škody zákon č.
58/1969 Zb. (rovnako tak aj zákon č. 514/2003 Z. z.) bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej
náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ)
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je
objektívnevyjadriteľnávpeniazochac)jenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,predovšetkým

peňažného. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to nie je
vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce

rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007,
sp. zn. 3 Cdo 32/2007). Za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194, § 33
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov, zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám
exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 uvedeného zákona. Závisí výlučne na rozhodnutí
poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonovalebočipredmetnýnárokbude
uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 75/2015). Nárok môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak
žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu,
kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Ak má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa

zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom (ďalej aj „zákon č. 58/1969 Zb.“). Nárok na náhradu škody od štátu by
mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky

predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to
vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik
škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou
úpravoubezdôvodnéhoobohatenia.Kýmžalobcamápohľadávkunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia

(ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. a to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo 16.04.1985, sp. z. 4Cz 110/84, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.05.2006, sp.
zn. 4 Cdo 199/2005). Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 OZ je ujma, ktorá nastala v majetkovejsfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou)
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za

nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti
pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi
stalo fakticky nevymáhateľným - mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo 7.10.2004, sp.
zn. 25 Cdo 105/2004 (nález Ústavného súdu SR z 13.02.2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012-45).

17. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku ďalej poukázal na to, že k definujúcim znakom právneho
štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany
práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na
ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť
(retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa
pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa

akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V

dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr
ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne
skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych
vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym
predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré

vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou
úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a
meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti
nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus
(procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy

priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí
nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy,
tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
29.06.2010, sp. zn. 4 Cdo 98/2010).

18. V danom prípade sa súd prvej inštancie zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby. Žalobca ešte
podaním zo dňa 02.03.2017 vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 263,55 eura z
dôvodu, že dňa 21.03.2016 bola na účet žalobcu pripísaná táto suma od súdnej exekútorky JUDr. Ivety
Tóthovej, ktorá uvedenú sumu vymohla v exekúcii EX 270/2015. Ďalším podaním zo dňa 23.06.2021
žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 28 728,15 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50

% ročne zo sumy 28 728,15 eura od 01.06.2013 do zaplatenia z dôvodu, že v exekúcii exekútorky JUDr.
Ivety Tóthovej EX 270/2015 bolo vymožených v prospech oprávneného, teda žalobcu, 2 128,15 eura a
dňa 05.02.2021 bolo poukázaných na účet žalobcu súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom
v exekúcii EX 40379/2002 celkovo 26 600,- eura. Okrem toho týmto podaním žalobca vzal svoju žalobu
späť bez uvedenia dôvodu v časti celého uplatneného ušlého zisku vo výške 18 305,78 eura s úrokom z

omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 18 305,78 eura od 01.06.2013 do zaplatenia a napokon bola
týmto podaním žaloba vzatá späť aj v časti úrokov z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 2 263,55
eura od 01.06.2013 do zaplatenia a to v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 2 263,55
eura, ktoré bolo vykonané ešte podaním zo dňa 02.03.2017. V konečnom dôsledku to znamenalo, že
žalobca si voči žalovanému aktuálne uplatňuje istinu 74 825,27 eura s úrokom z omeškania vo výške

5,50 % ročne zo sumy 74 825,27 eura od 01.06.2013 do zaplatenia. Rozsah čiastočných späťvzatí
uvedených vyššie tak predstavuje 49 297,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo
sumy 49 297,48 eura od 01.06.2013 do zaplatenia (pôvodne uplatnený nárok 124 122,75 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 124 122,75 eur od 01.06.2013 do zaplatenia - aktuálne
uplatnenýnárok74825,27eurasúrokomzomeškaniavovýške5,50%ročnezosumy74825,27euraod

01.06.2013 do zaplatenia). Z týchto dôvodov bolo konanie v časti o zaplatenie 49 297,48 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 49 297,48 eura od 01.06.2013 do zaplatenia zastavené
podľa § 145 ods. 2 CSP.19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zostávajúcej časti je žaloba podaná dôvodne. Žalobca sa
svojoužalobouvspojenísčiastočnýmispäťvzatiamižalobyuvedenýmivyššiedomáhalvočižalovanému
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora Z., ktorý napriek existencii

právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Bratislava III 34Er 2742/02-109 zo dňa
08.09.2010, právoplatné 12.10.2010 mal žalobcovi ako záložnému veriteľovi poukázať v rámci rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľnosti 96 780,45 eura a v skutočnosti mu nepoukázal žiadnu finančnú čiastku.
Pri tomto postupe súd hodnotil aj prípadnú zodpovednosť exekútora za škodu podľa Exekučného
poriadku. V časti 5. odôvodnenia tohto rozsudku sa súd zaoberá úpravou zodpovednosti exekútora

za škodu a to jednak podľa Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 a jednak podľa Exekučného
poriadku v znení od 01.04.2017. Rozdiely tejto úpravy sú zásadné a v podrobnostiach vysvetlené
vyššie. Rozdiel je aj v dopade na zodpovednosť poisťovne a štátu za škodu spôsobenú exekútorom
v prípade starej úpravy a v prípade novej úpravy Exekučného poriadku. Stará úprava zodpovednosti
exekútora za škodu je obsiahnutá v § 33 ExP v znení do 31.03.2017, nová úprava je obsiahnutá
v § 31 ods. 1 až 4 v znení od 01.04.2017. Je potrebné uviesť, že ustanovenie § 31 ExP bolo do

Exekučného poriadku zavedené zákonom č. 2/2017 Z. z. účinný od 01.04.2017, ktorý vo vzťahu k novo
koncipovanému ustanoveniu § 31 ExP neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia. V tejto súvislosti
sa k retroaktivite súd vyjadruje nasledovne. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvený
výslovný zákaz retroaktivity (spätnej účinnosti) iba pre oblasť trestného práva, túto však možno pre
ostatné oblasti vyvodiť aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika

právnym štátom. V našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada lex retro non agit (teda zákon
nemá spätnú účinnosť), nakoľko definujúcim znakom právneho štátu je aj zákaz retroaktivity právnych
noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty. Právna
teória rozoznáva retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma
reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda o pravom

spätnom pôsobení nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu). Nepravá retroaktivita
spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého,
sa spravujú zásadne týmto právom a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však
riadi právom novým vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už
založené, ale iba do doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby. Novela

Exekučného poriadku číslo 2/2017 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.2017, neobsahovala k
ustanoveniu § 31 ExP prechodné ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné už tento nový zákon
použiť aj na právne pomery založené pred nadobudnutím jeho účinnosti. Vzhľadom na nedostatok
prechodných (intertemporálnych) ustanovení bolo teda potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných
pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu. Tieto pravidlá a zásady spočívajú

v nutnosti ochrany nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré
vznikli podľa starého práva, posudzovali podľa nového práva. K základným znakom právneho štátu totiž
neodmysliteľne patrí požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.
Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Preto
nie je prípustné, aby právna úprava so spätnou účinnosťou pôsobila na nadobudnuté práva a povinnosti.

Z uvedeného treba vyvodiť záver, že medzi žalobcom a exekútorom vznikol právny vzťah, ktorého
vznik a z neho vyplývajúce práva a povinnosti bolo treba posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase
vzniku tohto vzťahu t.j. po porušení povinnosti exekútora poukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi
na základe uznesenia exekučného súdu, teda do 7 dní po schválení rozvrhu výťažku uznesením
Okresného súdu Bratislava III Er 2742/02-109 zo dňa 08.09.2010 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave 18CoE 743/2010-125 zo dňa 31.08.2011, právoplatné 18.10.2011. Znamená to, že
uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 18.10.2011 a exekútorovi tak vznikla povinnosť
poukázaťuvedenéfinančnéprostriedkyvovýške96780,45euražalobcoviakozáložnémuveriteľovido7
dní , teda do 25.10.2011, ako napokon skonštatovala v disciplinárnom konaní aj SKE tak, ako je uvedené
v bode 4.2 odôvodnenia tohto rozsudku. Aplikáciou nového ustanovenia § 31 Exekučného poriadku v

znení od 01.04.2017 bez prechodných ustanovení by sa dosiahol rozpor s teóriou nadobudnutých práv,
spočívajúcou v neprípustnosti situácie, aby práva, ktoré boli nadobudnuté podľa zákona, boli dodatočne
odňaté neskorším zákonom. Znamená to, že v súdenej veci sa konanie exekútora posudzovalo aj
z hľadiska § 33 ExP v znení do 31.03.2017. Zodpovednosť exekútora za škodu sa v konečnom
dôsledku premietla aj v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 14Cb/269/2012-72 zo

dňa 29.05.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 15Cob/160/2014-86 zo
dňa 17.03.2015, ktorým bola žalovanému Z.. D. I. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 96 780,45
eura s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 20.10.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
právneho zastúpenia vo výške 3 346,66 eura a iné trovy konania vo výške 5 806,50 eura a to všetkodo troch dní po právoplatnosti rozsudku. Uvedené je nakoniec podrobne zdôvodnené aj v bode 4.3
odôvodnenia tohto rozsudku. Je nutné zdôrazniť, že predmetom tohto sporu nie je a ani nemôže byť
žaloba žalobcu voči exekútorovi, voči ktorému v konečnom dôsledku žalobca má exekučný titul, ale

žaloba smeruje voči Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR a predmetom
sporu je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom uvedeného bývalého exekútora Z..
D. I.. Súd ďalej uvádza, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 § 33
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene a doplnení ďalších zákonov, zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako
sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 uvedeného zákona. Závisí na rozhodnutí
žalobcu ako poškodeného, či náhradu škody požaduje podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov alebo či predmetný nárok
bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Pokiaľ si žalobca

uplatnil náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov voči žalovanému, žalovaný je pasívne legitimovaný v
konaní, čo platí aj v tomto spore. S poukazom na ustálenú judikatúru všeobecných súdov a najmä Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. februára 2013 je potrebné prijať
záver,ženároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuštátualebonesprávnym

úradným postupom môže byť v občianskom sporovom konaní uplatnený žalobcom voči žalovanému
podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať, t. j. voči súdnemu
exekútorovi, keďže pokiaľ má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu

ešte nevznikla, preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Nárok na náhradu škody od štátu si môže žalobca úspešne uplatniť len vtedy, ak preukáže, že sa
bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od súdneho exekútora. Aktívnu legitimáciu na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona má ten, komu vzniklo právo na

náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane
základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na
vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu
právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca
má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal - súdnemu exekútorovi,

resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť
nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa citovaného
zákona a to existencia samotnej škody. V tejto súvislosti a v naznačenej rovine súd poukazuje na
vykonané dokazovanie so záverom, že žalobca má exekučný titul voči bývalému exekútorovi Z., ktorý je
uvedený v bode 4.3 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca na základe svojho exekučného titulu inicioval

exekúciuspôsobomuvedenýmvbode4.5odôvodneniatohtorozsudku,tedatým,ženávrhnavykonanie
exekúcie spolu s pripojeným exekučným titulom doručil súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej so
sídlom vo Veľkom Krtíši, u ktorej je exekúcia vedená pod sp. zn. EX 270/2015 a zároveň je exekúcia
vedená aj na tunajšom súde pod spisovou značkou 11Er/1193/2015. Označená súdna exekútorka bola
riadne tunajším súdom poverená vykonaním exekúcie a podarilo sa jej vymôcť sumu 2 978,35 eura, z

čoho oprávnenému bolo dňa 21.03.2016 poukázaných 2 263,55 eura, teda žalobcovi a exekútorka na
svoje trovy exekúcie vymohla 714,80 eura. Opakovanými vyjadreniami súdna exekútorka JUDr. Iveta
Tóthová konštatovala, že povinný, teda JUDr. D. I., je nemajetný, že exekúcia je nevymožiteľná pre
nedostatok majetku povinného, že je voči nemu vedených 22 exekučných konaní, pričom jej exekúcia
je v poradí 21 (oznámenie uvedenej exekútorky zo dňa 10.06.2016). Pre úplnosť treba ďalej poukázať

na priebežné vyúčtovanie exekúcie tejto exekútorky zo dňa 16.06.2021, ktoré je vymedzené v bode
4.11 odôvodnenia tohto rozsudku a to vo vzťahu k bodu 4.5 odôvodnenia tohto rozsudku. Exekútorka
JUDr. Iveta Tóthová na základe exekučného titulu, ktorý má žalobca ako oprávnený voči Z.. D. I.
ako povinnému vykonáva exekúciu EX 270/2015. K 16.06.2021 predstavuje pohľadávka žalobcu ako
oprávneného 65 788,75 eura, úroky z omeškania 90 823,62 eura, ďalej trovy súdneho konania 5

806,50 eura a trovy právneho zastúpenia v pôvodnom konaní 3 364,66 eura ako aj trovy exekúcie
oprávneného. Z prehľadu úhrad v spise EX 270/2015 je evidentné, že exekútorka vykonáva exekúciu
jediným spôsobom a to zrážkami z dôchodku povinného, keď aktuálne zrážka z výsluhového dôchodku
povinného v prospech oprávneného činí 150,67 eura mesačne a zo starobného dôchodku povinnéhov prospech oprávneného vo výške 22,49 eura mesačne. Exekútorka jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností potvrdila, že povinný je inak nemajetný a žiadny iný príjem už nemá. Pri zohľadnení výšky
aktuálnej pohľadávky oprávneného voči povinnému Z.. D. I. presahujúcej len na istine a úrokoch z

omeškania 156 000 eur a výšky zrážok z dôchodku povinného 173,16 eura dospel súd k záveru, že
pohľadávka žalobcu je nevymožiteľná a teda nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu
bezdôvodnéhoobohateniavočitomuktotentoprospechzískalajepovinnýhovydať,tedavočibývalému
exekútorovi Z.. D. I.. Za tohto stavu je súd toho názoru, že žalobca preukázal aj napriek čiastočnému
plneniu bezúspešnosť domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia od povinného Z.. Pre ďalšie

posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd prihliadol na
zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení od
01.01.2011 do 31.12.2012 a nie v platnom znení. V tomto smere sa opakovane poukazuje na uznesenie
exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku uvedené v bode 4.1 odôvodnenia tohto rozsudku,
no predovšetkým na dátum vydania a právoplatnosť uznesenia odvolacím súdom, teda uznesenia
Krajského súdu v Bratislave 18CoE 743/2010-125 zo dňa 31.08.2011, právoplatné 18.10.2011, ktorým

bolo odvolanie oprávneného proti citovanému uzneseniu exekučného súdu odmietnuté. Vychádzajúc z
úpravy Exekučného poriadku v tom čase, exekútor mal povinnosť poukázať žalobcovi, ako záložnému
veriteľovi sumu 96 780,45 eura do 7 dní, teda do 25.10.2011 a nasledujúcim dňom, teda 26.10.2011
sa už dopustil nesprávneho úradného postupu, pretože nerešpektoval znenie Exekučného poriadku,
čo bolo správne zdôraznené aj v rámci disciplinárneho konania SKE. V exekúcii EX 379/02 exekútor

Z.. D. I. konal na základe poverenia súdu a s poukazom na argumentáciu uvedenú v bodoch 8.1
až 8.3 odôvodnenia tohto rozsudku treba mať za to, že vykonával úlohy štátneho orgánu. Žalobca
tak postupoval správne, keď žaloba smeruje voči Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona k § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 citovaného zákona.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

súčasné splnenie troch základných predpokladov a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody.Prvýpredpoklad,ktorýmjenesprávny
úradný postup je uvedený v § 9 ods. 1 citovaného zákona a aktívne vecne legitimovaný subjekt v
takomto prípade je vymedzený v § 9 ods. 2 citovaného zákona. V tejto súvislosti sa tak uvádza, že za
nesprávny úradný postup je možné považovať aj nečinnosť orgánu verejnej moci, zbytočné prieťahy

v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb. Nesprávny úradný postup bývalého súdneho exekútora Z.. D. I. v exekúcii EX 379/02 bol v konaní
preukázaný a to jednoznačným spôsobom. Označený bývalý exekútor totiž vôbec nerešpektoval pre
neho záväzné uznesenie exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku a žalobcovi ako záložnému
veriteľovi napriek tomu, že takú povinnosť mal, nepoukázal žiaden finančný obnos, hoci v skutočnosti mu

mal poukázať z rozdeľovanej podstaty z dražby nehnuteľnosti 96 780,45 eura. Jednalo sa o mimoriadne
závažné porušenie povinnosti exekútora, čo nakoniec sa premietlo do rozhodnutí ministra spravodlivosti
SR a SKE, ktoré sú v podrobnostiach uvedené v bode 4.2 odôvodnenia tohto rozsudku a ktoré mali za
následok, že Z.. D. I. bol uznaný vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia práve pre
nesplnenie si tejto povinnosti, že najskôr mal pozastavený výkon exekútorského úradu dňom 28.01.2013

a nakoniec dňom 26.03.2014 bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Svojim nezodpovedným
konaním a neplnením si povinností súdneho exekútora sa dopustil nesprávneho úradného postupu a
zároveň spôsobil aj žalobcovi, ako záložnému veriteľovi škodu. Škodou sa rozumie skutočná škoda a
ušlýzisk.Ušlýmziskomsasúdvkonečnomdôsledkuvtejtovecinezaoberal,pretoževtejtočastižalobca
vzal svoju žalobu späť. Na druhej strane má súd za to, že žalobca v spore preukázal existenciu skutočnej

škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom bývalého exekútora Z.. D. I. vo výške 96 780,45
eura a v tejto časti tak istina uplatneného nároku bola podaná dôvodne. Po čiastočných späťvzatiach
žaloby si žalobca uplatňoval voči žalovanému titulom skutočnej škody na istine uplatneného nároku
65 788,75 eura. Uvedená výška zohľadňuje skutočnosť, že žalobca si pôvodne uplatňoval skutočnú
škodu 96 780,45 eura, v ktorej časti žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 30 991,70

eura. Ak súd priráta k sume 30 991,70 eura aj zostávajúcu časť čiastočného späťvzatia žaloby na
istine vo výške pôvodne uplatneného ušlého zisku, teda 18 305,78 eura, tak výsledná suma predstavuje
celkovú výšku čiastočného späťvzatia na istine, teda 49 297,48 eura. Súd ďalej dospel k záveru, že
predpoklad škody je splnený aj pri zostávajúcich dvoch čiastkových nárokoch, ktoré pozostávajú z
náhrady trov právneho zastupovania žalobcu v exekučnom konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu vo výške 3 200,44 eura a z náhrady súdneho poplatku 5 806,50 eura a bankových
poplatkov 29,58 eura zaplatených v konaní tunajšieho súdu 14Cb/269/2012, teda v konaní, v ktorom bol
vydaný exekučný titul, na základe ktorého prebiehalo exekučné konanie, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, teda aktuálne už vedeného u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia EX40379/2002. Posledné dva čiastkové nároky predstavujú nároky žalobcu, ktoré bezpochyby vznikli
žalobcovi jednak v pôvodnom konaní a jednak v exekúcii, v ktorej došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. V prípade pôvodného konania, teda konania tunajšieho súdu 14Cb/269/2012 sa jedná o súdny

poplatok zo žaloby 5 806,50 eura a príslušného bankového poplatku za prevod z cudziny vo výške 29,58
eura.Vprípadetrovprávnehozastúpenia,ktorévzniklivexekučnomkonaníEX40379/2002momentálne
vedeného už exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, teda v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu pôvodného exekútora Z.. D. I., tak tie dosiahli výšku 3 200,44 eura, ktorých
špecifikácia je vymedzená v bodoch 4.12.1 až 4.12.6 odôvodnenia tohto rozsudku. Uvedené náklady

žalobca bezpochyby zaplatil svojej právnej zástupkyni tak, ako to vyplýva z bodu 4.12.7 odôvodnenia
tohto rozsudku. Súd nemá pochybnosti o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia, pretože
právna zástupkyňa žalobcu využila všetky dostupné právne prostriedky, aby sa žalobca domohol svojho
nároku. Medzi účelné úkony právnej služby súd zaraďuje aj prípravu a prevzatie veci a podanie žaloby
proti JUDr. D. I. na tunajšom súde vo veci 14Cb/269/2012, pretože bez tohto postupu by voči nemu
žalobca nedisponoval exekučným titulom, následne by bez neho nemohla prebehnúť exekúcia so

zistením či pohľadávka je alebo nie je vymožiteľná, s čím následne súvisí otázka dôvodnosti žaloby
voči žalovanému, teda Slovenskej republike z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Napokon má súd za to, že splnený je aj posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. K tomuto predpokladu súd len opakuje, že pokiaľ
by v tej dobe poverený súdny exekútor Z.. D. I. vo svojej exekúcii EX 379/02 rešpektoval právoplatné

a vykonateľné uznesenie exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku, na základe ktorého mal
povinnosť do 25.10.2011 poukázať žalobcovi, ako záložnému veriteľovi 96 780,45 eura nielen, že by
sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, teda v rozpore s Exekučným poriadkom a zároveň aj
závažného disciplinárneho previnenia podľa rozhodnutia SKE, no súčasne by žalobcovi nevznikla škoda
na úrovni skutočnej škody, ktorá v tej dobe predstavovala 96 780,45 eura a už vonkoncom by žalobcovi

nevznikla škoda pozostávajúca z náhrady trov právneho zastupovania žalobcu v exekučnom konaní v
ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu vo výške 3 200,44 eura a rovnako tak ani škoda, ktorá
predstavuje súčet súdneho poplatku zo žaloby a bankových poplatkov v celkovej výške 5 836,08 eura vo
veci tunajšieho súdu 14Cb/269/2012. Z pohľadu súdu sú splnené všetky tri predpoklady zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a preto z vyššie uvedených dôvodov a

citovaných ustanovení bolo žalobe v zostávajúcej časti istiny 74 825,27 eur vyhovené. Záverom sa ešte
dodáva, že žalobca pred podaním žaloby dodržal postup uvedený v §15 ods. 1 a § 16 ods. 1 citovaného
zákona, pretože ako je uvedené v bode 4.9 odôvodnenia tohto rozsudku, žalovanému dňa 30.11.2012
doručil písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej listom žalovaného
zo dňa 24.05.2013 nebolo vyhovené, uvedená žiadosť bola posúdená ako neodôvodnená a predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody sa týmto považovalo za ukončené.

20. Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku
uložil. Týka sa iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že ak je v rozsudku
uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu, kratšia lehota
prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri
určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil,
priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v

konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.
Žalovaný požiadal pre prípad čo i čiastočného neúspechu v spore o možnosť plnenia v 30 dňovej
lehote čo odôvodnil svojou administratívnou činnosťou. Zvyčajná lehota na plnenie je trojdňová, no súd

pri splnení podmienok uvedených v bode 12 môže určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie, prípadne plnenie
v splátkach. Pri výške priznaného nároku žalobcovi, dobe trvania sporu a veľkosťou rozdielu medzi
zvyčajnou trojdňovou lehotou na plnenie a žalovaným požadovanou 30 dňovou lehotou na plnenie
pre administratívne dôvody má súd za to, že žalovanému je možné v tomto smere vyhovieť, pretože
požadovaná 30 dňová lehota nemôže pre žalobcu spôsobovať príliš ťaživú okolnosť.

21. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto podľa § 517 ods. 2 OZ
k § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. v znení od 01.02.2013 bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny 74 825,27 eura úroky z omeškania. Nie je sporné, žežalobca podal písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktorú reagoval
žalovaný listom zo dňa 24.05.2013 tak, že žalobcovi oznámil, že jeho nárok nebude uspokojený. Ku
dňu 01.06.2013, odkedy žalobca požadoval uplatnené úroky z omeškania už žalovaný bol v omeškaní s

plnením peňažného dlhu. Žalobcovi tak boli priznané úroky z omeškania od ním navrhovaného obdobia,
teda od 01.06.2013.

22. O nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 256
ods. 1 C.s.p., pretože v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania. Po začatí sporu žalobca požiadal

o čiastočné zastavenie konania dvomi čiastočnými späťvzatiami žaloby, keď ani v jednom prípade
nebolo dôvodom správanie sa žalovaného, napríklad čiastočným plnením v prospech žalobcu. Naopak,
žalovaný v priebehu celého sporu so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalobca v priebehu tohto
sporu mal vedomosť o existencii oboch exekúcii, teda tak exekúcie u JUDr. Jozefa Kapronczaia, ako aj
o exekúcii u JUDr. Ivety Tóthovej, v ktorých v došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu. V
zastavujúcej časti tak žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške

100 %.

23. O nároku na náhradu trov konania vo vyhovujúcej časti vo veci samej súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP. k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100 %.

24. Proti tomuto rozsudku v rozsahu napadnutých výrokov II. a IV. (z obsahu odvolania aj výrok III.) podal
v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť a zamietnuť žalobu, resp.
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
S poukazom na § 165 ods. 1 exekučného poriadku uviedol, že po uplynutí siedmych dní po schválení

rozvrhu výťažku nezaniká povinnosť súdneho exekútora vyplatiť sumy oprávneným osobám. Táto
povinnosť nie je časovo ohraničená. Povinnosť súdneho exekútora, hoci aj náhradníka, naďalej trvá
a pokiaľ nemožno spoľahlivo dospieť k záveru o nemožnosti splnenia povinnosti súdnym exekútorom
nemožno ani dospieť k záveru o existencii zodpovednosti žalovaného podľa zákona číslo 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zánikom funkcie pôvodného exekútora

prechádzajú povinnosti na náhradníka. Súd prvej inštancie sa nezaoberal touto argumentáciou vo
vzťahu k zodpovednosti žalovaného. Pre uvedené považuje napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie
za nepreskúmateľné.

25. Žalovaný poukázal na potrebu rozlišovať konanie, ktoré je nesprávnym úradným postupom, od

konania, ktoré je už excesom, najmä z dôvodu, že nie každé vybočenie, ak konajúca osoba sleduje
vlastné záujmy, je zodpovednosťou štátu. Štát zodpovedá výlučne za škodu, ktorá bola spôsobená
nesprávnym postupom pri výkone štátnej moci súdnym exekútorom, preto ak konajúca osoba pri výkone
právomoci pácha trestný čin alebo sleduje svoje vlastné záujmy, účel samotného výkonu štátnej moci
je zmarený konajúcou osobou. Súdny exekútor nekonal ako orgán verejnej moci a ani v rámci činnosti

štátneho orgánu, ale sledoval výlučne vlastné záujmy. Možno teda jeho konanie považovať za exces.

26. Pokiaľ išlo o priznanú škodu v sume 65 788,75 eura s príslušenstvom, žalovaný v odvolaní poukázal
na to, že súd dospel k záveru o bezúspešnosti domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia
napriek tomu, že počas trvania konania na súde prvej inštancie boli v prospech žalobcu realizované

čiastočné úhrady v celkovej sume 30 991,70 eura. Nemožno teda vylúčiť realizáciu ďalších parciálnych
úhrad v prospech žalobcu v rámci exekúcie spisovej značky EX270/2015, respektíve úhrad od JUDr.
Kaproncaia. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, pretože žalobca bude disponovať súčasne
dvoma právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, ktorými mu súdy priznali defacto totožný nárok na
náhradu škody. Budú tak paralelne existovať dva exekučné tituly. Súd teda opomenul tú skutočnosť, či

je možné pripustiť takýto stav. V prípade plnenia sa navodí stav bezdôvodného obohatenia na strane
žalobcu,oktoromsažalovanýakoanisúdnyexekútornemusiadozvedieť.Žalovanýzdôraznil,ženebolo
dokázané, že by žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia. Čiastočné plnenia vyvracajú záver o údajnej nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu.
Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorý sa vyjadril o konzistentnosti argumentácie

súdu, ktorý rozhoduje.27. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na možnosť uspokojenia žalobcu zo strany poisťovne, ktorá
predstavuje jeden zo zákonných prostriedkov náhrady škody spôsobenej exekútorom. Súd prvej
inštancie nesprávne vylúčil možnosť uspokojenia žalobcu z poistnej zmluvy.

28. Pokiaľ išlo o priznanie náhrady skutočnej škody v podobe trov právneho zastúpenia vo výške
3200,44 eura s príslušenstvom, žalovaný v odvolaní poukázal na § 18 ods. 2 a ods. 3 zákona číslo
514/2003 Z. z. s tým, že žalobcovi bolo možné priznať výlučne náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške zodpovedajúcej tarifnej odmene, pričom žalobca sa so svojou právnou zástupkyňou dohodol na

takzvanej zmluvnej odmene za zastupovanie. Súd prvej inštancie priznal aj také nároky, ktoré nevznikli
v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. Ako príklad uviedol
úkon zisťovania stavu právoplatnosti uznesenia o schválení rozvrhu výťažku, z dôvodu namietanej
právoplatnosti súdnym exekútorom alebo spísanie podania zo dňa 28.03.2011 k odvolaniu na Krajský
súd v Bratislave vo veci 18CoE/743/2010, spísanie podania zo dňa 08.06.2011 k odvolaciemu konaniu
na Krajskom súde v Bratislave, telefonické zisťovania žiadosti o urýchlené rozhodnutie o odvolaní v

uvedenej veci, nahliadnutie do spisu vo veci spisovej značky Er 2742/02/2010, žiadosť o úhradu na
exekútorskom úrade vo veci EX 379/2002. Žalovaný uviedol aj ďalšie príklady s tým, že podľa jeho
názoru bolo úlohou súdu prvej inštancie starostlivo posúdiť jednotlivé úkony a tiež ich účelnosť.

29. Pokiaľ išlo o náhradu skutočnej škody v sume 5836,08 eura s príslušenstvom, žalovaný v priebehu

konania namietal, že žalobca si nesprávne a v priamom rozpore s ustanovením § 18 ods. 2 zákona číslo
514/2003 Z. z. uplatnil aj náhradu škody v podobe trov, ktoré vznikli žalobcovi v konaní vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky pod spisovou značkou 14Cb/2 669/2012.

30. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie keď priznal úrok z omeškania odo dňa

01.06.2013, pretože v tom čase neexistoval žiadny dlh žalovaného voči žalobcovi. Hoci podľa názoru
žalovaného nesprávne, ale ak súd dospel k záveru, že k vzniku škody došlo z dôvodu nevymožiteľnosti
pohľadávky, a to v priebehu roku 2015, potom mal byť určený iný deň omeškania.

31. Žalovaný sa nestotožnil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože podľa

jeho názoru mala byť aplikovaná zásada úspechu bez neprípustnej separácie pri rozhodovaní o trovách
zastaveného konania v časti majetkovej škody vo výške 49.297,48 eura. Úspech v konaní sa zisťuje
porovnaním petitu žalobného návrhu a výroku rozhodnutia. Prvoinštančný súd rozhodol samostatne o
trováchkonaniavčastisumy49.297,48eura,kdedošlokzastaveniukonaniazdôvoduspäťvzatiažaloby
v tejto časti zo strany žalobcu a samostatným výrokom rozhodol o náhrade trov konania podľa úspechu,

pričom vychádzal nie z celkovej sumy 124.122,75 eura, ale zo sumy 74.825,27 eura náhrady skutočnej
škody bez zohľadnenia sumy vo výške 40.927,48 eura zodpovedajúce čiastočnému späťvzatiu žaloby.
Podľa názoru žalovaného nebol dôvod pre separáciu trov konania. Žalovaný konštatoval, že žalovaná
bola úspešná v menšej časti, keďže sa žalobca pôvodne domáhal náhrady majetkovej škody v celkovej
výške 124.122,75 eura a po čiastočnom späťvzatí sa domáha náhrady majetkovej škody v celkovej

výške 74.825,27 eura. Čistý úspech žalobcu bol 20,56 %.

32. Odvolanie voči napadnutému rozsudku podal aj žalobca v rozsahu výroku III. o náhrade trov v
zastavujúcej časti konania. Uviedol, že napadnutý výrok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávneho
záveru, že žalobca v zastavujúcej časti zavinil zastavenie konania. Súd zastavil konanie v rozsahu

sumy 49.297,48 eura s úrokom z omeškania, čo predstavuje sumu 18.305,78 eura a prijatú sumu
30.991,70eura,všetkosúrokmizomeškania.Suma30991,70eurajezloženázosumy26600eur,ktorú
dňa 05.02.2021 poukázal žalobcovi nástupca súdneho exekútora Z.. D. I., súdny exekútor JUDr. Jozef
Kapronczai. V rozsahu uhradenej sumy 30.991,70 eura s úrokmi z omeškania v žiadnom prípade nie je
možnéhovoriťozavinenížalobcunazastaveníkonania.Žalobcanemoholpredpokladaťtakédoplatenia.

Skutočnosť, či bude súdny exekútor žalobcovi niečo plniť a v akej výške, záviselo od rozhodnutia a
postupu súdneho exekútora, ktoré urobil až v roku 2021, kedy dňa 05.02.2021 žalobcovi uhradil sumu
26.600 eur. Taktiež v exekúcii, ktorá bola vedená súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou na základe
vykonateľného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 14CB/269/2012-72 zo dňa 29.05.2014 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 15Cob/160/2014-86 zo 17.03.2015 nemohol žalobca

predvídať akékoľvek plnenie ani jeho výšku. Aj keď následne súdna exekútorka získala plnenie, nebolo
možné zo strany žalobcu predvídať túto skutočnosť. Žalobca vyvinul maximálne úsilie a vykonal rad
úkonov a inicioval viaceré konania za účelom vyplatenia vymáhanej sumy, no všetko bezvýsledne. Bolo
by nespravodlivé, aby sa nečakané čiastkové plnenie v exekúciách malo odrážať na vznášaní trovžalovaného v zostávajúcej časti v rozsahu sumy 30.991,70 eura s úrokom z omeškania. Bol to štát,
ktorý niesol zodpovednosť za konanie orgánov, ktorým zveril výkon štátnej moci a mal by preto niesť aj
zodpovednosť za trovy konania. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu nevyplýva, akým správaním mal

žalobca procesne zaviniť potrebu späťvzatia žaloby v časti.

33. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, za ktoré sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon.
Povinnosť náhradného súdneho exekútora naďalej trvá. Poukázal na oznámenie súdneho exekútora,

ktorý nahradil pôvodného súdneho exekútora, ktorý oznámil, že nie je predpoklad vymoženia finančných
prostriedkov od povinného z dôvodu nemajetnosti. Nebolo možné sa stotožniť s názorom žalovaného,
že súdny exekútor nekonal ako orgán verejnej moci, pretože išlo o porušenie zákonnej povinnosti
súdneho exekútora podľa § 165 ods. 1 Exekučného poriadku. To, že súdny exekútor JUDr. D. I.
postupoval ako štátom určená a splnomocnená osoba pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom
konaní,bolozistenéakonštatovanéajvdisciplinárnomkonaníakoajrozhodnutiaministraspravodlivosti.

Vymoženie nároku žalobcu v exekúcii vedenej národným súdnym exekútorom je nereálne ako aj v
ďalšom exekučnom konaní. V jednej z exekúcií sa exekúcia vykonáva výlučne zrážkami z dôchodku
povinného. Pohľadávka žalobcu sa z dôvodu narastajúcich úrokov z omeškania zvyšuje o vyššiu
sumu, ako je predpoklad vymáhania v exekučnom konaní. Exekúcia by tak trvala viac ako 98 rokov.
Bez exekučného titulu voči Z.. D. I. by nebolo možné jednoznačne a spoľahlivo zistiť bezúspešnosť

vymáhania pohľadávky od súdneho exekútora. Ide o dva exekučné tituly na peňažné plnenie z rôznych
právnych dôvodov a voči rôznym dlžníkom. Zákonom číslo 2/2017 Z. z. bola v ustanovení § 29 ods. 12
Exekučného poriadku priamo zavedená možnosť súdu vydať súdne rozhodnutie, ktorým uloží súdnemu
exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému. Plnenie poisťovňou nebolo možné.
Neboli splnené podmienky predvídané poistnou zmluvou pre poskytnutie náhrady škody. Aj v tomto

smere podnikol žalobca právne kroky. Pre uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú súdnym
exekútoromzákonneustanovujeakopodmienkunemožnosťpoškodenéhouspokojiťsaprostredníctvom
poisťovne exekútora. Žalovaný má možnosť uspokojiť sa regresnou náhradou od poisťovne súlade s
ustanovením§22ods.5zákonačíslo514/2003Z.z..Prvoinštančnýsúdsasotázkounutnostiaúčelnosti
žalobcom vynaložených trov právneho zastúpenia zaoberal podrobne. Konanie vo veci 14Cb/269/2012

bolo potrebné v tomto smere považovať za súčasť konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému
postupuatopotvrdzujeajustanovenie§29ods.12Exekučnéhoporiadku.Podľa§18ods.3zákonačíslo
514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia
vovýškeustanovenejosobitnýmpredpisom.Osobitnýmpredpisomjevyhláškaoodmenáchanáhradách
advokátov a tá upravuje popri tarifnej odmene aj zmluvnú odmenu. Až následne od roku 2013 nadobudla

účinnosť novela, ktorou došlo k zmene tohto ustanovenia, keď sa určuje odmena ako tarifná odmena.
Žalobca si uplatnil nárok na trovy konania, ktorý bol predbežne prerokovaný. Pokiaľ išlo o stanovenie
začatia plynutia úroku z omeškania žalobca uviedol, že žalobca dňa 30.11.2012 písomne požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pretože žalovaný neuspokojil nároky
žalobcu na náhradu škody a dňom 01.06.2013 uplynula 6 mesačná lehota, vznikol žalobcovi nárok na

úroky z omeškania. Späťvzatie žaloby žalobcu nebolo možné posudzovať formálne, bez vyhodnotenia
širších súvislostí dôvodnosti podania žaloby a okolností späťvzatia. Žalobca zavinil zastavenie konania
výlučne v rozsahu uplatnenej škody ako ušlého zisku. Žalobca uviedol obdobne ako v odvolaní vo
vzťahu k tejto otázke svoje argumenty. Je to práve štát, ktorý prostredníctvom ministerstva spravodlivosti
vykonávadohľadnadčinnosťouexekútorov,atakoučinnosťoujemožnépredchádzaťškodespôsobenej

súdnymi exekútormi.

34. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolanie žalovaného a odvolanie
žalobcu v rozsahu napadnutých výrokov II., III. a IV. proti rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc
pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj
odôvodnením správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
35. Odvolací súd konštatuje, že žalobca sa v tomto konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia

124.122,75 eura s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, keď na základe
uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Er 2742/02-109, EX 379/02 zo dňa 08.09.2010 bol
schválený rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, vykonanej v exekúcii súdneho exekútora Z.. D. I.,
ktorý mal byť poverený vykonaním exekúcie zo strany súdu a ktorý napriek existencii právoplatnéhosúdneho rozhodnutia žalobcovi nepoukázal sumu 96.780,45 eura, hoci tak postupovať mal v zmysle
vyššie citovaného uznesenia. Žalobca sa opakovane obrátil so žiadosťou o vysvetlenie na exekútora,
ale bezvýsledne a rovnako bezvýsledné mali zostať aj jeho žiadosti adresované Slovenskej komore

exekútorov (ďalej aj SKE) a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Pretože exekútor žalobcovi
nepoukázal žiadnu finančnú čiastku, obrátil sa dňa 30.11.2012 žalobca písomnou žiadosťou na
Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 124.122,75
eura, ktorá má pozostávať zo skutočnej škody vo výške 96.780,45 eura, ušlého zisku vo výške 18.305,78
eura, ďalej 3.200,44 eura, ktorá predstavuje náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia, ktoré

mali vzniknúť v exekučnom konaní a 5.836,08 eura náhrady trov konania a to zaplateného súdneho
poplatku zo žaloby v súdnom konaní proti exekútorovi na zaplatenie 96.780,45 eura spolu s bankovými
poplatkami.
36. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že napadnutý výrok týkajúci sa zastavenia konania v časti o
zaplatenie 49.297,48 eura s príslušenstvom nebol odvolaním napadnutý a je právoplatný. Odvolaniami
strán sporu boli napadnuté výroky, ktorými prvoinštančný súd vyhovel žalobe (II. výrok) a výroky o

náhrade trov konania (III. a IV.).
37. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd poukazuje na správnosť skutkových a právnych záverov
prvoinštančného súdu, pričom odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie prvoinštančného
súdu (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd konštatuje správnosť zistení prvoinštančného súdu, ktoré sa
týkali predpokladov úspechu žalobcu v konaní. Išlo o správne zistenie existencie porušenia povinnosti

súdneho exekútora v rámci exekučnej činnosti a s tým súvisiacu zodpovednosť štátu podľa zákona číslo
514/2003 Z. z., existenciu škody a príčinnú súvislosti medzi porušením právnej povinnosti zodpovednej
osoby a vznikom škody.
38. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

39.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na odvolacie
dôvody strán sporu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci v rámci exekučného konania

EX379/02 pôvodne vedeného u súdneho exekútora Z., bola uplynutím lehoty uvedenej v § 165 ods.
1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 založená povinnosť vyplatiť rozvrhom rozvrhnuté
peňažné prostriedky z exekučného výťažku, čo sa nestalo, táto povinnosť trvá aj naďalej a nemožno
prehliadnuť, že peňažné prostriedky určené pôvodne na tento účel už viac u pôvodného súdneho
exekútora, respektíve nového súdneho exekútora (náhradníka) neexistujú (okrem možných čiastkových

plnení získaných neskôr), preto nie je možné nazerať na žalobcom zvolený postup podanej žaloby o
náhradu škody voči štátu v tomto konaní za predčasný, alebo nesprávny.
41. Odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia prvoinštančného súdu, ktoré spočívali v zistení, či už
existencie disciplinárneho postihu, respektíve trestnoprávneho postihu pôvodného súdneho exekútora
v súvislosti s porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z exekučnej činnosti súdneho exekútora

ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na nútený výkon rozhodnutí a iných exekučných titulov.
Bolo potrebné jednoznačne prihliadnuť na stav existencie zodpovednosti štátu za konanie súdneho
exekútora, pričom do širšieho rozsahu takejto zodpovednosti možno brať aj skutočnosť povinnosti
dohľadu nad činnosťou súdnych exekútorov. Ak taký dohľad nebol vykonaný náležite potom nemôže
ísť na ťarchu osoby poškodenej, že súdny exekútor spôsobil svojím konaním, resp. nekonaním škodu.

Navyše, v tomto prípade bolo prvoinštančný súdom zistené, že obdobné pochybenia boli zistené u
konkrétneho súdneho exekútora aj v iných prípadoch. Inými slovami, aj keby bolo možné konštatovať,
že súdny exekútor sledoval svoje vlastné záujmy, pritom ako zadržal platbu z výťažku na vyplatenie
žalobcovi, podľa názoru odvolacieho súdu nešlo celkom zjavne o exces, ktorý by zbavoval štát
zodpovednosti.

42. V tomto prípade prvoinštančný súd zistil v konaní celý komplex úkonov a činností žalobcu a
rozhodnutí vydaných na základe žiadostí žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu), ktoré napokon
vyústili v správny záver o dôvodnosti a nepredčasnosti podanej žaloby. Bolo treba odlišovať právny
vzťah, ktorý vznikol porušením povinnosti súdneho exekútora - medzi súdnym exekútorom a žalobcom,
žalobcom a štátom, ale taktiež (v tomto konaní spomenutom vzťahu) medzi žalobcom a poisťovňou a

poisťovňou a pôvodným súdnym exekútorom, v ktorej poisťovni bol súdny exekútor poistený. Žalobca,
usilujúc sa dostať k peňažným prostriedkom z nesprávne vedenej exekúcie a uspokojiť tak svoje
ekonomické nároky, v snahe (neskôr) pred súdom dokázať bezúspešnosť domáhania sa získania
plnenia zo strany súdneho exekútora, inicioval súdne konania (vrátane exekučných) voči súdnemuexekútorovi v súdnom spore, ktorého výsledkom bol rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
29.05.2014, č. k. 14Cb/269/2012-72 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.03.2015,
č. k. 15Cob/160/2014-86. Uvedený rozsudok bol žalobcom uplatnený v exekučnom konaní, v ktorom

bola žalobcovi oznámená existencia stavu nevymožiteľnosti pre nedostatok majetku povinného, hoci
čiastočné plnenia boli poukázané v prospech žalobcu vo výške podľa zistení prvoinštančného súdu
uvedeného v bode 4.5 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť
s argumentáciou žalovaného o tom, že v rámci exekučných konaní nemožno vylúčiť realizáciu ďalších
parciálnych úhrad v prospech žalobcu, čím sa snažil naznačovať „vymožiteľnosť“ nárokov žalobcu,

pretože vymáhateľnosť v sebe zahŕňa okrem kvality vymáhateľnosti čo do výšky, aj vymáhateľnosti čo
do času. Ak platí, že teoretická možnosť pre vymáhanie tu je, ale trvala by niekoľko desiatok rokov, pri
zhodnotení priemerného veku dožitia človeka (hoci žalobca je právnickou osobou, ktorej ekonomické
záujmy sú spojené s fyzickými osobami, ale do úvahy spadá aj vek dožitia fyzickej osoby ako povinnej
osoby), nemožno takú hypotetickú možnosť brať do úvahy. Inými slovami v tomto prípade bola správne
zistená ďalšia nevymáhateľnosť nárokov žalobcu od pôvodného súdneho exekútora, ako aj poisťovne,

tak ako to správne zistil prvoinštančný súd.
43. Pokiaľ išlo o argumentáciu žalovaného v odvolaní, ktorá sa týkala dvoch rozhodnutí „na tú istú vec“,
ktorými boli jednak rozsudok voči pôvodnému súdnemu exekútorovi a rozsudok vychádzajúci z tohto
konania, odvolací súd konštatuje, že nemožno takýto stav považovať za zákonom závadný, pretože z
hľadiska totožnosti a procesných následkov totožnosti v podobe litispendencie, resp. res. iudicata nejde

o totožnú vec, z dôvodu neexistencie totožnosti subjektov v konaní. Odvolací súd tým nechcel povedať,
že bez následkov bezdôvodného obohatenia možno vymôcť oba exekučné tituly súčasne, ale len to, že
takýto argument obstáť nemôže.
44.Vovzťahukargumentáciivodvolanížalovanéhoohľadneuspokojeniažalobcuzostranypoisťovneje
treba konštatovať, že zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nepredpokladá

ako podmienku uplatnenia škody uplatnenie nároku poisťovne, preto nebolo možné uvažovať o
nedôvodnosti podanej žaloby len na základe skutočnosti, že existoval iný právny vzťah vyplývajúci z
poistenia. Vo vzťahu k poistnému vzťahu ani neboli zodpovedané otázky, čo bolo poistnou udalosťou
z hľadiska porušenia právnej povinnosti súdneho exekútora, a či predmetné porušenie pokrývalo
úmyselnú alebo nedbanlivostnú formu zavinenia. Aj keby taká poistná udalosť a povinnosť poisťovne

bola založená a poisťovňa by z nejakého dôvodu neplnila, neexistovala by prekážka zodpovednosti
súdnej uplatniteľnosti uplatneného procesného nároku žalobcu od štátu.
45. Odvolací súd vo vzťahu k priznanej časti nároku, ktorý sa týkal skutočnej škody v podobe trov
právneho zastúpenia v rozsahu 3.200,44 eura s príslušenstvom konštatuje, že úspech žalobcu v tomto
konaní bol determinovaný čiastkovými úkonmi nielen v samotnom konaní, ktorého sa týkalo pochybenie,

respektíve porušenie právnej povinnosti súdneho exekútora, ale pre preukázanie iných rozhodujúcich
skutočností, ako napríklad preukázanie nemožnosti domôcť sa vydania bezdôvodného obohatenia
(škody) od priameho škodcu bolo potrebné iniciovať aj ďalšie konania. Iniciovanie iných konaní nebolo
samoúčelné, ale malo vplyv na posudzovanie celkových záverov o nevymožiteľnosti nárokov žalobcu
prameniacich zo skutočnosti porušenia právnej povinnosti súdneho exekútora a taktiež k existencii

zodpovednosti súdneho exekútora, respektíve s ňou súvisiacu zodpovednosť štátu podľa zákona číslo
514/2003Z.z.Nebolomožnékonštatovať,ženebolauplatnenánáhradaškodyajvrozsahuinýchkonaní
atamvzniknutýchtrovžalobcu.Samotnouposudzovanouokolnosťoubolaajúčelnosťtakýchtonákladov
na strane žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje správnosť záverov prvoinštančného súdu
aj ohľadne spôsobu posudzovania účelnosti takto vzniknutých trov a škody na strane žalobcu.

46. Pokiaľ išlo o posudzovanie otázky samotnej účelnosti vynaložených trov konania, v zásade nie je na
mieste úplné a podrobné skúmanie účelnosti toho ktorého úkonu právnej služby vykonaného advokátom
(či nevyhnutne smerovalo k odstráneniu nezákonného stavu), pretože to by ani nebolo celkom dosť
možné zistiť, alebo zistiť len s nemalými ťažkosťami. Navyše nemožno suplovať činnosť toho ktorého
orgánu, ktorý v rámci konania posudzoval otázku účelnosti trov konania. Rozhodujúcimi kritériami

sú podľa názoru odvolacieho súdu jednak neexistencia vážnej pochybnosti a zjavnej neúčelnosti (v
prípade „navyšovania“ nákladov konania) a vynaloženie nákladov na trovy poškodeným, v tomto prípade
žalobcom. V zásade je treba povedať, že zastúpenie jediným advokátom s účelne vykonanými úkonmi
právnej služby je potrebné považovať za úkony vedúce k odstráneniu negatívneho vplyvu nezákonného
stavu, preto je ich potrebné považovať za účelné. Otázkou je, či úkony vykonané a zastupovanie

honorované na základe advokátskej vyhlášky je maximom toho, čo možno priznať poškodenému,
teda tomu, kto odstraňoval negatívne dôsledky nesprávneho úradného postupu advokátskou pomocou.
Samozrejme poškodený môže mať aj viacero právnych zástupcov a môže preukázať, že mnohosť
zastúpenia bola žiaduca a je odôvodnené ju hodnotiť ako účelnú. Je treba uviesť, že odmenu advokátaupravuje vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Táto vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov
a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo

ustanovenia na to oprávneným orgánom. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia
tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Rozhodujúcim momentom pre možnosť uplatnenia si
hmotnoprávneho nároku na náhradu škody spôsobenú majetkovou ujmou v podobe trov konania bolo
obdobie, kedy súdny exekútor nesprávnym úradným postupom nevyplatil exekučne vymoženú sumu

oprávnenej osobe, žalobcovi. Z uvedeného pohľadu možno teda konštatovať, že aplikácia ustanovenia
§ 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. sa vzťahovala k zneniu ustanovenia, podľa ktorého súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Inými
slovami v tomto prípade bolo možné prihliadnuť na existenciu dohody a nebolo namieste posudzovať
otázku výšku žiadanej náhrady škody podľa tarify. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné do
náhrady škody zahrnúť aj trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s inými konaniami, a ktoré smerovali

bezprostredne k uzavretiu takých skutkových a právnych záverov, ktoré vyhodnocoval súd aj v tomto
konaní. Také trovy súvisia aj s otázkou ich zaradenia podľa zákona číslo 514/2003 Z. z., pričom možno
uvažovať o tom, že sa týkajú priamo majetkovej a skutočnej škody tak ako ju upravuje ust. § 17 cit.
zákona.

47. Odvolací súd konštatuje správnosť posúdenia začiatku plynutia omeškania uplatneného nároku na
úrok z omeškania žalobcu odo dňa 01.06.2013. Nebolo možné konštatovať, že v tomto čase neexistoval
žiaden dlh žalovaného voči žalobcovi. Z pohľadu charakteru rozhodovania súdu o náhrade škody podľa
zákona číslo 514/2003 Z. z. rozhodnutie nemožno považovať za konštitutívne rozhodnutie. Naopak súd
nachádza a deklaruje právo. Ak sa teda v konaní preukázalo, že škoda bola spôsobená, nebolo možné

dospieť k záveru, že až ustálením nevymožiteľnosti nároku vo vzťahu k priamemu škodcovi - súdnemu
exekútorovi bolo možné považovať začiatok plynutia omeškania a nároku na úrok z omeškania.

48. Pokiaľ išlo o odvolacie dôvody či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného vo vzťahu k
rozhodnutiu prvoinštančného súdu o náhrade trov konania, odvolací súd tieto vyhodnocuje vo svojom

súhrne a komplexe nasledovne. Prvoinštančný súd rozhodol výrokom samostatne v zastavujúcej
časti tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, a
samostatným výrokom rozhodol o časti týkajúcej sa veci samej, v ktorej vyhovel žalobnému návrhu
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov voči žalovanému vo výške 100 %. Nemožno konštatovať
nesprávnosť takéhoto postupu a rozhodnutia, oddelením samotných výrokov pre procesné posúdenie

otázky, kto a komu má nahradiť trovy konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nešlo o
separáciu zavinených trov tak ako ju predpokladá ustanovenie § 256 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd
v tomto prípade samostatne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, a § 256 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k zastaveniu
konania konštatoval zavinenie na strane žalobcu, čo posúdil prvoinštančný súd správne. Aj odvolací
súd sa stotožňuje s tým, že v dôsledku späťvzatia žaloby, hoci po čiastočnom plnení, ktoré súviselo s

vymáhaným nárokom, prišlo k procesnému zavineniu zastavenia konania žalobcom. V tomto prípade
nenastala skutočnosť, že by dobrovoľne plnil žalovaný, ale skutočnosť, že čiastočné plnenie prišlo zo
strany iného subjektu. Nebolo možné teda konštatovať zavinenie na strane žalovaného. Žalobca, hoci
bola žaloba uplatnená dôvodne a nie predčasne, musel niesť riziko, ktoré bolo spojené s eventualitou
možného plnenia zo strany iného subjektu, či už dobrovoľne alebo nútene, exekučne. Inými slovami pri

podávaní žaloby žalobca musel byť uzrozumený s možnosťou, že procesný nárok uplatnený v tomto
konaní môže byť čiastočne a „nepriamo“ plnený zo strany iného subjektu a dá sa povedať, že aj z
iného právneho dôvodu, hoci ako bolo povedané, uvedené nároky mali „spoločný základ“ spočívajúci
v porušení právnej povinnosti súdneho exekútora, ktorý nevyplatil exekučne vymožený výťažok v
rámci rozvrhu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnuté výroky III. a IV. o náhrade trov

prvoinštančného konania.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v napadnutých
výrokoch podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP s tým, že v odvolacom konaní vo veci samej žalovaný nebol s odvolaním úspešný, preto priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).