Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 2T/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9517100090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Matel

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9517100090.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Matela a členov senátu

JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Oldřicha Kozlíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 07. 2020
v Pezinku takto

r o z h o d o l :

obžalovaný W. A.,

nar. XX. XX. XXXX v Š., bydlisko F. XXX, Y. Š., ženatý, samostatne zárobkovo činná osoba

s a u z n á v a v i n n ý m

· z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 v jednočinnom súbehu
· so zločinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného
do 30. 09. 2012,

p r e t o ž e

ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom W. A. - V. C. so
sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa 02. 07. 2010 uzatvoril
Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 (ďalej len „Zmluva“),
predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom príspevku a
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava
(ďalej len „poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so sídlom
Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného finančného

príspevku do výšky 167 996,13 Eur, čo predstavovalo 95% z celkových oprávnených výdavkov vo výške
176 838,03 Eur na realizáciu aktivít projektu pod názvom „Nové služby CR v penzióne F.“, s kódom ITMS
27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaného
z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 95% z celkových
oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od
poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov na mzdy zamestnancov
za aktivitu 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti

vzniknutých výdavkov s pomocou pracovných výkazov č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15 za obdobie
apríl až december 2011, ktoré zahrnul do žiadostí o platbu č. 27110230522505 a č. 27110230522209,
predstieral reálny výkon pracovnej činnosti svojich zamestnancov podľa ich pracovného zaradenia, a to:
·. P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne,
·. P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu,
·. R. M. - sprievodca cestovného ruchu,
·. C. F. - organizátor kongresov, medzinárodných festivalov,

·. W. W. - manažér publicity,hoci vedel, že zamestnancov P. A., P. A., R. M. P. C. F. v skutočnosti pracovne využíval výhradne len na
poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, a že prostredníctvom W. W. tiež len predstieral riadny
výkončinnosti-zmluvnejpovinnostivoblastizabezpečeniapublicityprojektu,čímW.A.konalvrozpores

· bodom 2.4., 3.3., 5.5., 6.5. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
· článkom 1 bod 1, 7 bod 1, 9 bod 2.4 písm. b), c), d), g), h), j) Všeobecných zmluvných podmienok a
článkom 14 bod 1 písm. c), j) Všeobecných zmluvných podmienok k § 24b ods. 2 písm. c) zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom
do 30. 04. 2011,

· § 19 ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), j), k), n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2010,
v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma vo výške 28 916,59 Eur,
ktorá nebola použitá v súlade so Zmluvou a doposiaľ tento neoprávnene vyplatený príspevok nevrátil,
naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojím konaním spôsobil škodu vo výške 28
916,59 Eur, z ktorej 85% predstavuje príspevok poskytnutý z Európskeho sociálneho fondu vo výške

24 579,10 Eur a 15% predstavuje príspevok poskytnutý zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo
výške 4.337,49 Eur,

t e d a

· predložil nesprávny výkaz a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev
na iný účel ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie
prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, a zároveň
· vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu

v otázke ich splnenia a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu

a o d s u d z u j e s a z a t o:

Podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona

účinného do 30. 09. 2012 z dôvodov § 36 písm. j) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 a §
37 písm. h) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 30. 09. 2012 k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 za podmienok uvedených v § 49 ods. 1

písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá, a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 mu súd ustanovuje pri určení probačného
dohľadu skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. g) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 mu súd zároveň
ukladá ako súčasť probačného dohľadu
·obmedzeniespočívajúcevzákazeuchádzaťsaakýmkoľvekspôsobomodotáciu,subvenciu,príspevok
alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu,

rozpočtu vyššieho územného celku, rozpočtu obce a zároveň aj o finančné prostriedky alebo iné aktíva
pochádzajúce z rozpočtov Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene
Európskej únie,
· povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 je obžalovaný povinný strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu § 256 ods. 3 Trestného poriadku p. a. súd poškodeného

Slovenskú republiku, v zastúpení: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so
sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 681 156 odkazuje s jeho nárokom na
náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 10. 05.
2017 obžalobu pod sp. zn. VII/2 Gv 82/15/1000-33 na obvineného W. A. pre

· zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a
· prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným
menom W. A. - V. C. so sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa
02. 07. 2010 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201

(ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi
prijímateľom príspevku a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska 4-6,
Bratislava (ďalej len „poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so
sídlom Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného
finančného príspevku vo výške 176 838,03 Eur na realizáciu projektu pod názvom „Nové služby CR

v penzióne F.“, s kódom ITMS 27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna
inklúzia,spolufinancovanéhozEurópskehosociálnehofonduaštátnehorozpočtuSlovenskejrepublikyv
pomere 95% z celkových oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle
neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov
na zamestnancov za aktivitu 2 - udržanie pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti

vzniknutých výdavkov, v rozpore so skutočnosťou a v rozpore najmä s bodom 2.4, 3.3, 5.5 Zmluvy
a článku 12 ods. 3 Všeobecných povinností uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadne vykonávania
pracovnej činnosti svojich zamestnancov P. A., C. F., P. A., W. W. P. R. M., ktoré zahrnul do pracovných
výkazovč.7,8,9,10,11,12,13,14a15,ataktoichdokladovalvžiadostiachoplatbuč.27110230522505
a č. 27110230522209, hoci sa jednak jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny a jednak takéto

pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného orgánu vôbec vykonané alebo ich
vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho bola prijímateľovi
príspevku neoprávnene vyplatená suma vo výške 28 916,59 Eur, ktorá v rozpore s § 31 ods. 1 písm. a)
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov a v rozpore s § 12 ods. 1, ods. 3, § 13 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. d), § 15 ods. 3 a § 38

ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva
nebola použitá v súlade s dohodou, ale na iný účel ako bol pôvodne určený, a doposiaľ neoprávnene
vyplatený príspevok nevrátil a naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojim konaním
spôsobil škodu na finančných prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu vo výške 24 579,10 Eur, čo
predstavuje pomer 85% z celkovej poskytnutej sumy a na finančných prostriedkoch štátneho rozpočtu

SR vo výške 4 337,49 Eur, čo predstavuje pomer 15% z celkovej poskytnutej sumy.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výpoveďou obžalovaného W. A., výpoveďami
svedkov J.. V. Š., J.. V. F., P. A., P. A., R. M., V.. B. K., čítaním výpovedí svedkov W. W. V.., W. W. B..,
C. F. a listinnými dôkazmi.

Prokurátor svoju obžalobu oprel o dôkazy uvedené na jej č. l. 19, avšak v rámci hlavného pojednávania
po výpovedí svedkýň J.. V.T. Š. P. J.. V. F.j (členiek kontrolnej skupiny, ktoré u obžalovaného -
prijímateľa nenávratného finančného príspevku vykonávali kontrolu na mieste) posúdil, že je potrebné
podať rozsiahly návrh na doplnenie dokazovania, súd tento návrh prijal, dôkazy boli na hlavnom

pojednávaní vykonané a ich vykonanie bolo pre posúdenie veci zásadné až natoľko, že sčasti zmenil
aj pohľad prokurátora na posúdenie veci tak, ako to uviedol vo svojej záverečnej reči na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24. 04. 2018, v rámci ktorej upravil skutkovú aj právnu vetu obžaloby tak,
že: „W. A., narodený, osobné údaje tak, ako sú uvedené, bez zmeny, na tom skutkovom základe,
že ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom W. A. - V. C. so

sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa 02. 07. 2010 uzatvoril
Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 (ďalej len „Zmluva“),
predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom príspevku
a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava (ďalej len
„poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so sídlom Špitálska 6,

Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného finančného príspevkuvo výške 176 838,03 Eur na realizáciu projektu pod názvom „Nové služby CR v penzióne F.“,
s kódom ITMS 27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia,
spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere

95% z celkových oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle
neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov
na zamestnancov za aktivitu 2 - udržanie pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti
vzniknutých výdavkov, v rozpore so skutočnosťou a v rozpore s bodom 2.4, 3.3, 5.5 Zmluvy a článku 1
ods. 1.2, článku 3 ods. 6, článku 12 ods. 3, 4, 6 písm. b), článku 14 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. j)

a článku 17 Všeobecných povinností uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadne vykonávania pracovnej
činnosti svojich zamestnancov P. A., C. F., P. A., W. W. P. R. M., ktoré zahrnul do pracovných výkazov
č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15, a takto ich dokladoval v žiadostiach o platbu č. 27110230522505
a č. 27110230522209, hoci sa v dvoch prípadoch jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny a
takéto popisované pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného orgánu vôbec
vykonané alebo ich vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho

bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma najviac vo výške 28 916,59 Eur, ktorá v
rozpore s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a v rozpore s § 12 ods.1, § 13 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. d), písm.
h), § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho
spoločenstvanebolapoužitávsúladesozmluvouadoposiaľneoprávnenevyplatenýpríspevoknevrátila

naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojim konaním spôsobil škodu na finančných
prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu najviac vo výške 24 579,10 Eur, čo predstavuje pomer 85%
z celkovej poskytnutej sumy a na finančných prostriedkoch štátneho rozpočtu SR vo výške najviac 4
337,49 Eur, čo predstavuje pomer 15% z celkovej poskytnutej sumy, teda vylákal od iného príspevok
zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu

viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a
spôsobil tak väčšiu škodu, predložil nesprávny doklad a tým umožnil protiprávne zadržanie prostriedkov
zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a spôsobil tak väčšiu škodu, čím spáchal zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.“

V rámci skutku uvedeného v modifikovanom znení obžaloby prokurátor kládol za vinu obžalovanému
v podstate to, že v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné
prostriedky vo forme peňažných výdavkov na zamestnancov:
· v rozpore so skutočnosťou a Zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku (ďalej len „NFP“) pri

deklarovaní oprávnenosti vzniknutých výdavkov uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadne vykonávania
pracovnej činnosti svojich zamestnancov P. A., C. F., P. A., W. W. P. R. M., ktoré zahrnul do v skutku
označených pracovných výkazov, a takto ich deklaroval v dvoch označených žiadostiach o platbu,
· hoci sa v dvoch (prokurátorom v obžalobe neoznačených) prípadoch jednalo o neoprávnené osoby
cieľovej skupiny a

· takéto pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného orgánu vôbec vykonané
alebo
· ich vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal,
v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma, najviac vo výške 28 916,59
Eur, ktorá v rozpore

· s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a
· § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, ods. 3 písm. c), d), h), § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore
poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva
nebola použitá v súlade so Zmluvou a doposiaľ vyplatený príspevok nevrátil a naďalej ho prechováva,

čím poškodenému spôsobil škodu na finančných prostriedkoch Európskeho sociálneho fondu vo výške
najviac 24 572,10 Eur a na finančných prostriedkoch štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške
najviac 4 337,49 Eur v pomere 85% k 15%.

Špecializovaný trestný súd svoj Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený rozsudok č. k.

PK-2T/10/2017-1705 zo dňa 24. 04. 2018, ktorým obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285
písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom, postavil v podstatných bodoch na
úvahách, že:· Vyvodzovanie prípadnej trestnej zodpovednosti obžalovaného za údajné porušenie ustanovení
Zmluvy o NFP v zmysle trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
(Európskej únie) podľa § 261 Trestného zákona (t. j. že mal poškodiť finančné záujmy Európskych

spoločenstiev) nie je možné, ak samotná Zmluva o poskytnutí NFP bola uzavretá v rozpore s Nariadením
Komisie (ES) č. 1828/2006 (v súlade s ktorým bola vyhlásená Výzva na predkladanie žiadostí o NFP)
bez zavinenia obžalovaného (žiadateľa/prijímateľa) alebo za dokázaného zavinenia oboch zmluvných
strán, ak zároveň naviac
· nebolo ani dokázané, že by obžalovaný pri podávaní Žiadosti o NFP uviedol poskytovateľa do omylu

v otázke splnenia podmienok na poskytnutie NFP aj, resp. ani v zmysle trestného činu subvenčného
podvodu podľa § 225 Trestného zákona.
· Objektívne pochybenie poskytovateľa NFP pri výberovom a schvaľovacom konaní o Žiadosti o NFP
vyvolalo subjektívny mylný záver obžalovaného, t. j. že bol oprávneným žiadateľom, a neskôr teda aj
prijímateľom NFP.
· To prijímateľ bol uvedený do omylu a poskytovateľ jeho omyl dlhodobo podporoval od prvej refundácie

výdavkov, najmä na mzdy štyroch zamestnancov zamestnaných na základe pracovných zmlúv na
pracovných pozíciách, pričom na tieto činnosti:
1. prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie,
2. tieto činnosti neboli v súlade s predmetom Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP v spojení s Príručkou
pre žiadateľa o NFP,

to znamená, že od počiatku realizácie projektu všetky výdavky na jeho realizáciu boli neoprávnené.
· Tento omyl prijímateľa spôsobený a podporovaný poskytovateľom znamená, okrem iného aj to, že
u obžalovaného absentuje vedomostná zložka, a tým aj vôľová zložka úmyslu uviesť poskytovateľa, v
trestnom konaní v procesnom postavení poškodeného, do omylu.
· Poskytovateľ si so značným odstupom času zrejme svoju chybu a zodpovednosť za neoprávnené

poskytnutie NFP uvedomil, a tak nariadil opätovnú kontrolu na mieste (hoci predchádzajúca kontrola
na mieste, cca 1 rok a 3 mesiace dozadu, bola negatívna, a to aj vo vzťahu k žiadosti o platbu, ktorá
je predmetom obžaloby), kde ihneď na začiatku vyšli najavo skutočnosti, o ktorých poskytovateľ vedel,
resp. vedieť mal a mohol od počiatku, a ktoré kontrola na mieste nesprávne označila ako „neoprávnené
podnikanie“, hoci rozporne uviedla, že „žiadnu reálnu činnosť prijímateľ nevykonával“, čo potvrdil aj

príslušný živnostenský úrad.
· Vzhľadom na vyhodnotenie dokazovania v trestnej veci vyznievajú kontrolné zistenia a ich závery
ako účelové, evidentne zmätočné a nelogické, rovnako ako aj odôvodnenie odstúpenia od Zmluvy zo
strany poskytovateľa, čomu nasvedčujú, okrem iného, aj výpovede svedkýň J.. F. P. J.. Š. na hlavnom
pojednávaní.

· Z uvedeného vyplýva najmä to, že zavinenie bolo pričítané na základe zistení pri kontrole na mieste
výhradne prijímateľovi, teda poskytovateľ sa svojej zodpovednosti zbavil, a práve preto má súd dôvodné
pochybnosti aj o spôsobe výkonu kontroly na mieste, jej priebehu i jej výsledkoch, o čom svedčia i
rozpory vo vykonanom dokazovaní tak, ako na ne už súd poukázal.
· V jednoduchosti však má súd za to, že cieľom kontroly bolo nájsť aj také iné nedostatky, ktoré by

umožnili poskytovateľovi odstúpenie od „Zmluvy“ a vrátenie celého „neoprávnene poskytnutého NFP“
z dôvodu zavinenia výhradne prijímateľa a súčasťou tejto snahy bolo aj podanie trestného oznámenia
na prijímateľa.
· Výpovede svedkýň - členiek kontrolnej skupiny kontroly na mieste, najmä J.. F., spoľahlivo preukázali,
že projekt nielen, že neplnil svoj účel, ale ho ani nikdy plniť nemohol z už ozrejmených dôvodov,

pričom svedkyňa na priamu otázku predsedu senátu, či bol obžalovaný A. aj s tým živnostenským
oprávnením, ktoré predložil Riadiacemu orgánu za účelom schválenia Žiadosti o poskytnutie NFP
(projektu), vyhodnotený ako oprávnený žiadateľ, uviedla: „Žiaľ, bol.“
Záverom k vyhodnoteniu dokazovania súd uviedol, že je neprípustné, aby sa poskytovateľ NFP zbavoval
zodpovednosti za porušenie predpisov EÚ, resp. ju prenášal na prijímateľa tak, že u neho vykoná

kontrolu na mieste so zmätočnými závermi (že sa dopustil neoprávneného podnikania, pretože na
činnosti, na ktoré mal so schválením poskytovateľa uzatvorené pracovné zmluvy, nemal živnostenské
oprávnenie, a zároveň, že tieto predmetné činnosti vôbec nevykonával), následne na neho podá
trestné oznámenie pre porušenie ustanovení Zmluvy a žiada náhradu škody, ktorú mal údajne spôsobiť
prijímateľ, ak je zrejmé, že ani nejde o spôsobenú škodu, ale o neoprávnený majetkový prospech, ktorý

vznikol ako následok schválenia Žiadosti o NFP a následného uzatvorenia Zmluvy o NFP v rozpore s
predpismi EÚ bez zavinenia žiadateľa, resp. prijímateľa.

K právnemu posúdeniu veci sa súd vyjadril, že:· Vo vzťahu k právnej kvalifikácii zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona nebolo dokázané, že by obžalovaný pri predkladaní Žiadosti o NFP uviedol údajného
poškodeného - MPSVaR SR (resp. vôbec niekoho) do omylu v otázke splnenia podmienok Výzvy na

predkladanie žiadostí o NFP v spojení s Príručkou pre žiadateľa o NFP (resp. nejakého všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu),abytakvylákalodiného(údajnéhopoškodeného)príspevokzoštátneho
rozpočtu.
· Bolo však naopak dokázané, že samotný údajný poškodený uviedol pri vybratí a schválení Žiadosti
o NFP do omylu obžalovaného, že bol oprávneným žiadateľom/prijímateľom NFP, a to bez jeho

zavinenia, a tento omyl tzv. poškodený u obžalovaného naďalej podporoval, okrem iného aj tým, že
obžalovanému refundoval mzdy jeho zamestnancov zamestnaných na štyroch pracovných pozíciách,
na ktoré obžalovaný nemal živnostenské oprávnenie, čo mu nevytkla ani predchádzajúca kontrola na
mieste vykonaná u obžalovaného dňa 22. 11. 2012 (t. j. cca 1 rok a 3 mesiace dozadu pred druhou
kontrolou na mieste vykonanou dňa 06. 02. 2014), hoci na tento nedostatok prísť mohla a mala.
· V dôsledku uvedeného pochybenia tzv. poškodeného (bez zavinenia obžalovaného) nie je možné vo

vzťahu k žalovanému prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa §
261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona potom opomenúť, že práve toto pochybenie spôsobilo
stav, kedy:
· každý doklad, ktorý predložil obžalovaný (prijímateľ) tzv. poškodenému (poskytovateľovi) na refundáciu
nákladov, bol od počiatku realizácie „Projektu“ principiálne nesprávny a každý náklad principiálne

neoprávnený, lebo sa jednalo na strane obžalovaného o neoprávneného žiadateľa/prijímateľa,
· prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev boli použité en bloc na iný účel ako
boli pôvodne určené samotnou Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP,
· samotný tzv. poškodený teda de facto spreneveril prostriedky uvedeného rozpočtu tým, že
neoprávnene vyplácal NFP od počiatku neoprávnenému žiadateľovi/prijímateľovi.

Na základe vyššie uvedeného Špecializovaný trestný súd v zrušenom rozsudku uzavrel, že za takýchto
dokázaných okolností nie je možné vyvodzovať žiadnu trestnú zodpovednosť voči obžalovanému, a
preto ho podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože mal za to, že
žalovaný skutok nie je trestným činom.

Ako už bolo predoslané, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3To/9/2018 zo dňa 18.
09. 2019 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil rozsudok Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK-2T/10/2017 z 24. 04. 2018, podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol a podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol odvolanie poškodenej strany - Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky, okrem iného, uviedol, že:
„Ako vyplýva z obsahu spisu a v konaní ani nebolo sporné, že na základe výzvy na predkladanie žiadostí
o nenávratný finančný príspevok, kód výzvy DOP 2010 - SIP005, operačný program zamestnanosť a
sociálna inklúzia vyhlásenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako

poškodeným (č. l. 1, príloha č. 3), podľa príručky pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok (č. l. 10,
príloha č. 3) a po zaslaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok 10. mája 2010 žiadateľom W. A. V. - C.
(č. l. 1, príloha č. 1) bola 2. júla 2010 uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v
znení Dodatku č. 1 a č. 2 (ďalej aj „Zmluva o NFP“) (č. l. 265 a nasl. spisu, zväzok II) medzi poškodeným
ako riadiacim orgánom, zastúpeným Sociálnou implementačnou agentúrou ako sprostredkovateľským

orgánom pod riadiacim orgánom (ďalej aj „poskytovateľ“) a podnikateľom pod obchodným menom W.
A. V. - C., so sídlom F. XXX, XXX XX F., zapísanom v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX, IČO:
XX XXX XXX (ďalej aj „prijímateľ“).
Predmetom Zmluvy o NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom
a prijímateľom pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu

„Nové služby CR v penzióne F.“, spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom s celkovými
oprávnenými výdavkami vo výške 176 838,03 €, z toho nenávratný finančný príspevok vo výške 167
996,13 €, z toho vlastné zdroje prijímateľa vo výške 5%.
Dvojstranným právnym úkonom - uzavretou zmluvou medzi poskytovateľom a prijímateľom sa podľa
bodu 2.4. Zmluvy o NFP prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami

stanovenými v tejto zmluve, pričom podľa bodu 7.3. Zmluvy o NFP bol prijímateľ povinný počas
výkonu kontroly auditu najmä preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok
poskytnutia NFP podľa Zmluvy.Bolo preto náležité a povinnosťou súdu zaoberať sa výsledkami uskutočnenej kontroly a jej zisteniami,
najmä či výsledky dokazovania zodpovedajú popisu skutku (pri zachovaní totožnosti skutku) a či z nich
možno vyvodiť naplnenie zákonných znakov trestného činu.

Neobstojí záver súdu, že obžalovaný nebol oprávneným žiadateľom. Samotné uzavretie zmluvy
malo za následok vznik faktického stavu oprávneného žiadateľa. Uzavretím Zmluvy o NFP sa totiž
deklaroval stav, že obžalovaný je žiadateľom, ktorý splnil všetky podmienky pre vznik nároku na
nenávratný finančný príspevok, pričom, a to je určujúce, že samotný žiadateľ sa nemôže „vyviňovať“ z
následného nedostatku zisteného kontrolnou činnosťou v oblasti živnostenského oprávnenia, pretože

bol plnohodnotným podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, t. j. osobou, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje na
ustanovenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá
tým, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie, t. j. Zmluva o NFP je platná a účastníci zmluvy
ňou boli viazaní a boli povinní ju dodržiavať v zmysle zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú
dodržiavať) a osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť a osoby, ktoré túto

činnosť vykonávajú v jej mene a na jej účet totiž podľa § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovedajú
za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov. Z
uvedeného explicitne vyplýva zodpovednosť (sankcia) uplatňovaná aj podľa právnych noriem verejného
práva, vrátane trestného práva.
Postup súdu, ktorý vylúčil trestnú zodpovednosť u obžalovaného a preniesol zodpovednosť na

poskytovateľa príspevku, nemá oporu v existujúcej právnej úprave, naviac za situácie, ak príručka pre
žiadateľa, ktorá upravovala neoprávneného žiadateľa, na ktorú poukazoval súd, bola smerodajná pre
žiadateľa - momentom uzatvorenia Zmluvy o NFP prijímateľ stratil doposiaľ postavenie žiadateľa.
Súd prvého stupňa zároveň v priebehu celého konania opomenul - ignoroval podstatnú skutočnosť,
ktorá vyplýva z obsahu spisu, a to, že obžalovaný už pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný

príspevok sám čestne vyhlásil, že „spĺňa podmienky oprávnenosti žiadateľa uvedené v príslušnej výzve
na predkladanie žiadosti o nenávratný príspevok“ (strana 13 žiadosti o nenávratný finančný príspevok),
preto si v tomto smere musel predmet podnikania „ustrážiť“ a dať ho do súladu s reálnym výkonom
činností a musel byť s týmto aj uzrozumený a nie spoliehať sa a „pasívne čakať“, kým bude vyhodnotený
ako osoba bez potrebného živnostenského oprávnenia.

Rovnako v Zmluve o NFP v bode 6.5. prijímateľ vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré
by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť projektu na poskytnutie nenávratného finančného
príspevku v zmysle podmienok, ktoré viedli k schváleniu žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre
projekt a podľa bodu 6.6. prijímateľ vyhlásil, že všetky vyhlásenia pripojené k žiadosti o príspevok sú
pravdivé a zostávajú účinné pri podpise Zmluvy o NFP (č. l. 268 spisu), teda vrátane vyššie uvedeného

čestného vyhlásenia.
Je potrebné poukázať v tomto smere aj na to, že ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov
Európskych spoločenstiev, na ktoré orgán činný v trestnom konaní okrem iného poukazuje, ochraňujú
finančné záujmy Európskej únie. Ich základným účelom je pôsobiť preventívne proti neoprávnenému
scudzeniu zdrojov, ktoré sú Slovenskej republike poskytované v súvislosti s jej vstupom do Európskej

únie a jej následnému rozvoju. Slovenská republika zastúpená príslušnými výkonnými orgánmi je
v danom prípade iba správcom prostriedkov poskytovaných Európskou úniou a je v súlade s
príslušnými dohovormi Európskej únie zodpovedná za ochranu týchto prostriedkov, ktorá sa realizuje
aj trestným postihom osôb, ktoré prostriedky získajú, resp. užívajú v rozpore s príslušnými zákonnými
ustanoveniami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom upozorňuje aj na to, že Špecializovaný trestný súd z
dokazovania, ktoré vykonal, následne dôkazy, na ktoré v odôvodnení rozsudku poukázal, nesprávne
vyhodnotil, a to z dôvodu, že svoje závery vyvodzoval len z obsahu živnostenského listu a jednotlivých
živností v ňom uvedených, a nevyhodnotil dôkazy v kontexte opisu skutkovej vety obžaloby pre záver
o vine, resp. nevine obžalovaného a v podstate celé odôvodnenie rozsudku pertraktuje len otázku

živnostenského oprávnenia. Nijakým spôsobom nevyhodnotil skutočnosti uvedené v skutkovej vete a
svoj záujem doposiaľ súd prvého stupňa koncentroval len na otázku tzv. živnostenského oprávnenia a
výlučne z nej vyvodzoval svoj záver o tom, že skutok nie je trestným činom, lebo obžalovaného označil
ako „neoprávneného žiadateľa“. Samotný proces realizácie projektu, na ktorý bol viazaný nenávratný
finančný príspevok a či došlo k realizácii vyúčtovania projektu v súlade so stanovenými podmienkami,

tak súd nepochopiteľne presunul na začiatok tohto procesu, a to do fázy splnenia podmienok žiadateľa,
čo už vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu nebolo náležité.
Bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne vyhodnotiť dôkazy v kontexte vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, a to vo vzťahu k naplneniu či nenaplneniu zákonných znakov niektorého trestnéhočinu v znení skutkovej vety obžaloby, následne zo strany prokurátora pozmenenej (č. l. 1679 spisu),
pri zachovaní totožnosti skutku súdom, doplniť dokazovanie minimálne v rozsahu zabezpečenia
aktuálnej správy o povesti, odpisu registra trestov, pracovného hodnotenia a vykonať prípadne i ďalšie

dôkazy, ktorých potreba vykonania vyvstane v priebehu hlavného pojednávania a následne rozhodnutie
odôvodniť v súlade s ustanovením § 168 Trestného poriadku tak, aby rozsudok bol zrozumiteľný,
preskúmateľnýazáverysúduopodstatnené,pričompodľa§327ods.1Trestnéhoporiadkujesúdprvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“

Záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týmto postavil Špecializovaný trestný súd
na úplne inú „štartovaciu čiaru“ pre „opätovné vyhodnocovanie dôkazov v kontexte vyššie uvedených
záverov odvolacieho súdu“, než ku ktorej dospel pri vyhodnocovaní dokazovania Špecializovaný trestný
súd, a ktoré vyplynuli aj zo správ z kontroly na mieste, vrátane toho, čo vyplynulo z výsluchov vedúcej
kontrolnej skupiny J.. V. F. a členky kontrolnej skupiny J.. V. Š. s prihliadnutím aj na vyjadrenie ďalšieho
člena kontrolnej skupiny J.. Q. M. a aj na záverečnú reč splnomocneného zástupcu poškodeného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda v podstate zaviazal Špecializovaný trestný súd zúžiť rozsah
vyhodnocovania dokazovania a zamerať sa výlučne na skúmanie viny či neviny obžalovaného
bez možnosti skúmať aj prípadné zavinenie alebo spoluzavinenie iného subjektu v procese pred
uzavretím Zmluvy o NFP, čo je podľa názoru Špecializovaného trestného súdu spôsobilé vykázať určitú
nekomplexnosť pri vyhodnocovaní dokazovania, ale Špecializovaný trestný súd musí a bude záväzný

právny názor nadriadeného súdu rešpektovať. Novou „štartovacou čiarou“ sa tak pre Špecializovaný
trestný súd stala Zmluva o NFP, ktorej uzavretie malo podľa záväzného právneho názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky za následok vznik faktického stavu oprávneného žiadateľa, t. j. že uzavretím
Zmluvy o NFP sa deklaroval stav, že obžalovaný je žiadateľom, ktorý splnil všetky podmienky pre vznik
nároku na NFP a ako účastník zmluvy bol ňou viazaný a bol povinný ju dodržiavať.

Na základe vyššie uvedeného Špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní náležite zistil
skutkový stav veci tak, že ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom
W. A. - V. C. so sídlom F. XXX, F., IČO: XXXXXXXX (ďalej len „prijímateľ príspevku“) dňa 02. 07.
2010 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 (ďalej len

„Zmluva“), predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom
príspevku a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska
4-6, Bratislava (ďalej len „poškodený“), konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry
so sídlom Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku, za účelom poskytnutia nenávratného
finančného príspevku do výšky 167 996,13 Eur, čo predstavovalo 95% z celkových oprávnených

výdavkov vo výške 176 838,03 Eur na realizáciu aktivít projektu pod názvom „Nové služby CR v
penzióne F.“, s kódom ITMS 27110230522, v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna
inklúzia,spolufinancovanéhozEurópskehosociálnehofonduaštátnehorozpočtuSlovenskejrepublikyv
pomere 95% z celkových oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle
neoprávnene vylákať od poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov

na mzdy zamestnancov za aktivitu 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, konal tak, že pri
deklarovaní oprávnenosti vzniknutých výdavkov s pomocou pracovných výkazov č. 7, 8, 9, 10, 11, 12,
13, 14 a 15 za obdobie apríl až december 2011, ktoré zahrnul do žiadostí o platbu č. 27110230522505
a č. 27110230522209, predstieral reálny výkon pracovnej činnosti svojich zamestnancov podľa ich
pracovného zaradenia, a to:

·. P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne,
·. P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu,
·. R. M. - sprievodca cestovného ruchu,
·. C. F. - organizátor kongresov, medzinárodných festivalov,
·. W. W. - manažér publicity,

hoci vedel, že zamestnancov P. A., P. A., R. M. P. C. F. v skutočnosti pracovne využíval výhradne len na
poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, a že prostredníctvom W. W. tiež len predstieral riadny
výkončinnosti-zmluvnejpovinnostivoblastizabezpečeniapublicityprojektu,čímW.A.konalvrozpores
· bodom 2.4., 3.3., 5.5., 6.5. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
· článkom 1 bod 1, 7 bod 1, 9 bod 2.4 písm. b), c), d), g), h), j) Všeobecných zmluvných podmienok a

článkom 14 bod 1 písm. c), j) Všeobecných zmluvných podmienok k § 24b ods. 2 písm. c) zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom
do 30. 04. 2011,· § 19 ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a), j), k), n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2010,
v dôsledku čoho bola prijímateľovi príspevku neoprávnene vyplatená suma vo výške 28 916,59 Eur,

ktorá nebola použitá v súlade so Zmluvou a doposiaľ tento neoprávnene vyplatený príspevok nevrátil,
naďalej ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojím konaním spôsobil škodu vo výške 28
916,59 Eur, z ktorej 85% predstavuje príspevok poskytnutý z Európskeho sociálneho fondu vo výške
24 579,10 Eur a 15% predstavuje príspevok poskytnutý zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo
výške 4.337,49 Eur.

Oproti obžalobe súd upravil skutok tak, aby zodpovedal skutočnému stavu veci, najmä s ohľadom
na záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojení s ohľadom na vykonané
dokazovanie. Totožnosť upraveného skutku so skutkom uvedeným v prokurátorom modifikovanej
obžalobe pritom zostala plne zachovaná.
Vo všeobecnosti je nutné ozrejmiť, že podstata skutku je určená účasťou obvineného na určitej trestne
stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska trestného práva hmotného. Podstata

skutku je zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania a následku.

Obžalovaný W. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal samostatne, že sa riadil tým, čo bolo v zmluve,
nechápe, že peňažné prostriedky boli neoprávnené, ani prečo je obžalovaný. Nie je pravda, že osoby,
zahrnuté do pracovných výkazov, boli neoprávnené osoby, viac sa sám vyjadriť nevedel.

Na otázky prokurátora obžalovaný odpovedal, že dostal cez internet výzvu, keď si ju prečítal, videl, že
to má význam, chcel celý penzión dať na vyššiu úroveň, tak do toho išiel.
V zmysle výzvy sa mali realizovať rôzne školenia, aby sa naučili jednať s ľuďmi, ako prosperovať,
organizovať veci, aby v súvislosti s reštauračným zariadením mohol poskytovať pre turistov všelijaké
akcie.

V jeho penzióne F. bolo výberové konanie, kde aj uzatvoril zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku.
Podľa zmluvy musel 5 ľudí zobrať, poučiť ich, že budú psychotesty a posedenie. Neboli to jeho
zamestnanci, len jedna voľakedy robila pre neho - pani A., chcel ju pustiť, aj ju pustil s tým, že keď urobí
výberové konanie, tak ju zoberie naspäť. Pán M. bol u neho na dohode, manželka u neho zamestnaná

nebola.
V zmysle zmluvy teda zamestnal osoby - P. A., C. F., R. M., P. A. P. J. B..
Títo zamestnanci vykonávali presne to, čo mali uvedené v zmluve, aj sa školili, všelijaké projekty museli
vypracovávať, konkrétne to však obžalovaný uviesť nevie, odovzdal to vyšetrovateľovi.
R. M. v rámci svojej činnosti všelijaké projekty musel robiť, obžalovaný to prezrel, všetko bolo v poriadku.

Obžalovaný si nepamätá, či osobne vyhotovoval pracovné výkazy zamestnancov, ani aké školenia sa
vykonávali, lebo on robil a nemohol byť na celých týchto školeniach.
Školenia robili cez výberové konania, aké presne, si obžalovaný nepamätá, zúčastňovali sa ich všetci
prijatí zamestnanci, aj dohodári, školenia trvali týždeň alebo viac, od ôsmej hodiny s obedňajšou
prestávkou.

Viedla sa evidencia hostí, to dal aj kontrolórom, viedli ju obžalovaný, jeho manželka a J. H..
Kontrola bola vykonaná, ani hodinu tam neboli, pýtali papiere s tým, že obžalovaný musí vedieť, čo oni
potrebujú, on všetky papiere mal, dal ich vyšetrovateľovi.
O termíne kontroly bol obžalovaný upovedomený len cez internet, deň a čas, obžalovaný im napísal, že
mu to o desiatej nepasuje, prišli o jedenástej a o dvanástej už tam neboli.

Kontrolóri ho vyzvali, aby im dal všelijaké podklady, ale nevedeli, že aké. Obžalovaný mal všetky papiere,
ale oni povedali, že to nebudú hľadať, lebo to nie je v ich právomoci. Potom sa chytili, že obžalovaný
nemá také a také... Obžalovaný vyšetrovateľovi dal všetko, lebo normálne, zrozumiteľne rozprával.
Výsledky kontroly boli obžalovanému doručené asi za dva mesiace, s týmito nesúhlasil, lebo tam
napísali, že neodovzdal všetky papiere, ale on im dal všetky papiere, ktoré od neho pýtali. Obžalovaný

si už nepamätal, či v rámci svojich námietok ku konkrétnym zisteniam, ktoré poslal mailom aj poštou,
zasielal aj nejaké prílohy - doklady. Vie však, že všetko odovzdal vyšetrovateľovi, preto nechápe,
prečo kontrolná skupina tvrdí, že obžalovaný v rámci vykonávanej kontroly nedisponoval - nepredložil
požadované doklady, keď im dal všetko, čo požadovali.
Obžalovaný nevie, kto spracovával žiadosti o platbu, asi účtovníčka, ale on to všetko prezrel.

Na otázky obhajcu obžalovaný odpovedal, že predtým ako uzatvoril zmluvu, ich hospodárska situácia
bola dosť biedna. Ak by nedostal tie finančné prostriedky, absolútne by sa mu nepodarilo vytvoriť tie
pracovné miesta.Všetky školenia sa zrealizovať nepodarilo, lebo „oni“ (pozn. súdu: obžalovaný myslí zrejme druhú
zmluvnú stranu) od zmluvy odstúpili.
V evidencii na recepcii sa zapisujú len ubytovaní hostia, okrem toho vedie ešte aj knihu na objednávky.

Všetky doklady, ktoré kontrolná skupina identifikovala, jej dali, kontrolná skupina mala prístup ku všetkej
dokumentácii, aj tej, čo obžalovaný odovzdal vyšetrovateľovi na jeho výzvu. Kontrolná skupina však
nevedela vysvetliť, čo chcú, povedali, že im obžalovaný nevie dať doklady s tým, že keď obžalovaný
nevie, aké doklady chcú, tak tam nemajú čo hľadať a hneď odišli. V súvislosti s pracovnými výkazmi iné
konkrétne doklady nepožadovali.

Pracovné miesta, ktoré obžalovaný vytvoril, dodnes fungujú.
Výdavky projektu, konkrétne aj školenia a mzdy zamestnancov, obžalovaný hradil cez účet.
Ministerstvu práce ako poskytovateľovi príspevku obžalovaný zdokladoval všetky výdavky, ktoré on
uhradil.
Na otázky predsedu senátu obžalovaný odpovedal, že pred realizáciou projektu bola jeho ziskovosť
veľmi slabá, asi päťkrát menšia ako teraz. Poskytovali ubytovacie služby s reštauráciou pre ubytovaných

hostí, ale veľmi málo hostí vtedy mali.
Pred realizáciou projektu obžalovaný zamestnával mamu a R. M., ktorý obžalovanému vypomáhal, robil
papiere, aj čašníka, ďalej zamestnával aj pani A., robila účtovníctvo, vypomáhala v kuchyni, predávala
v jeho obchode.
Manželka P. A. v čase pred projektom u neho nerobila, bola na materskej. C. F. P. W. W. u neho

nepracovali.
Obžalovaný nevedel presne uviesť - nepamätal si, na akých pracovných pozíciách v rámci projektu
pracovali jeho manželka, pani A. a C. F..
Miesto predavačky počas realizácie projektu zastávala matka obžalovaného.
Účelom projektu bolo, aby vytvorili a udržali pracovné miesta.

R. M. bol v rámci projektu zamestnaný ako projekt manažér, čo robí aj dodnes, realizuje zájazdy - je
organizátor aj čašník, počas projektu čašníka nerobil.
Obžalovaný si nepamätal, v akej pracovnej pozícii na dohodu v rámci projektu pracoval W. W. V..
Do pracovných zmlúv uzavretých s osobami P. A., C. F., P. A. P. R. M. obžalovaný neuviedol, že majú
živnosť. W. W. bol dohodár, to nevie. Sám obžalovaný živnosť mal, ale nevie presne, či aj na cestovný

ruch.
Na otázku, aké pracovné miesta a pre akú skupinu osôb mal obžalovaný v rámci výzvy vytvoriť pracovné
miesta, obžalovaný uviedol, že organizátor skrz gastronómiu, aby dosiahli vyššiu úroveň v gastronómii,
presnejšie sa vyjadriť nevedel - nepamätal si, ale nebolo „tam“ napísané, že pre osoby nezamestnané
alebo ťažko zamestnateľné.

Pokiaľsatýkaekonomickejsituáciepočasprojektu,taktopostupnevzrástlo,majúviachostí,zákazníkov,
lebo má ľudí, čo sa vedia s ľuďmi rozprávať.
V čase realizácie projektu sa reálne viedla kniha ubytovaných hostí, táto bola predložená pri kontrole,
obžalovaný si nepamätá, či v tom čase boli v penzióne ubytovaní nejakí hostia, keby však boli, boli by
zapísaní v knihe ubytovaných.

Na čas kontroly obžalovaný zabezpečil účasť všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu, okrem
dohodára W. W. P. B. K., čo obžalovaný dopredu avizoval kontrolórom.
Tzv. podpornú dokumentáciu, ktorá by preukazovala reálnosť vykonaných činností uvedených v
pracovných výkazoch, kontrola nepožadovala, len vyšetrovateľ.
Výsledky kontroly obžalovaný prezrel, prečítal, tieto namietal a v rámci námietok zaslal aj dokumentáciu,

ktorú podľa výsledkov kontroly nepredložil. Oni mu to vrátili, ani to neotvorili, telefonicky mu povedali, že
to neuznajú, nevie, či má nejaký doklad o tom, že to ministerstvo vrátilo, pozrie doma.
Na doplňujúce otázky prokurátora, obhajcu a predsedu senátu obžalovaný odpovedal, že kontrolóri si
do mobilu fotili knihu ubytovaných, ostatné doklady nevie.
Každý, kto vstúpi do penziónu, je hosť a ubytovaný je ubytovaná osoba. Kontrolóri sa ho na takéto

rozlíšenie absolútne nepýtali.
Pokiaľ sa týka zlepšenia vďaka realizácii projektu, tak ubytovanie majú na vyššej úrovni, aj reštauráciu,
viac jedla majú, vďaka marketingovým ťahom, konkrétne na internete, projekty na ťahanie hostí, rôzne
balíčky, jedlo a ubytovanie, viac osôb zamestnáva, donedávna šesť, robia akcie, mítingy, už sú dosť
známi, iba peňažný výnos zatiaľ nemajú, na to potrebujú roky, aby došli na takú úroveň, že aj peniaze

z toho budú mať.
V rámci realizácie projektu mali aj medzinárodný kongres, kontrolná skupina nežiadala, aby to
preukázali, to oni nechceli vedieť, vedel by to preukázať, aj fotky z toho majú.Svedkyňa J.. V. Š. v samostatnej časti výpovede uviedla, že obžalovaného pozná, stretli sa iba na
kontrole na mieste.
Pracuje na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako koordinátorka auditov a certifikačných

overovaní na odbore kvality na sekcii fondov EÚ a do marca 2015 pracovala ako manažérka overovania
kvality, kde preverovala aj podania iných subjektov a práve v tomto čase došiel anonymný podnet
doručený z Úradu vlády Slovenskej republiky 31. 08. 2012 k projektu „Nové služby cestovného ruchu v
penzióne F.“, ktorého predmetom boli obavy podávateľov zo zneužitia eurofondov v obci F. na vzdelávací
proces v cestovnom ruchu na vytvorenie nových pracovných miest pre nový penzión D..

Prešetrovaním tohto podnetu sa zistilo, že v opise projektu bolo pochybenie v názve penziónu, kde
namiesto penziónu F. bolo uvádzané penzión D., čo zameralo pozornosť aj na iný projekt s názvom
„Inovácie služieb a cestovného ruchu s aplikáciou na penzión D.“.
Opakovaným zaslaním anonymného podnetu občanov F., ktorý došiel 12. 09. 2013, začal
následne riadiaci orgán preverovať skutočnosti uvedené v podaní, aj v nadväznosti na ten druhý
projekt. Preverovali sa skutočnosti na základe predloženej dokumentácie, ktorú predložil bývalý

sprostredkovateľský orgán, skrátený názov bol SIA - Sociálna implementačná agentúra.
Vykonanou kontrolou oboch projektov, vrátane kontrol na mieste, boli zistené podstatné porušenia
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“), následkom čoho riadiaci
orgán odporučil sprostredkovateľskému orgánu odstúpenie od zmluvy.
Implementačná agentúra potom znovu prešetrila celý podnet a na základe svojich vlastných zistení, aj

zistení, ktoré boli zistené kontrolou na mieste, ktorú uskutočnil riadiaci orgán 06. 02. 2014, následne
odstúpila od zmluvy v roku 2015 od oboch projektov.
Zároveň Sociálna implementačná agentúra (ďalej len „SIA“) vypracovala podozrenie zo spáchania
trestného činu a v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo podané dňa 12. 01.
2015 oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu na orgány činné v trestnom konaní.

K samotnému priebehu kontroly svedkyňa uviedla, že táto sa uskutočnila 06. 02. 2014 v penzióne F. v
obci F., súpisné číslo XXX u prijímateľa W. A. V. - C..
Kontroly na mieste sa zúčastnila svedkyňa spolu s vedúcou kontrolných skupín - pani V. F. a členom
kontrolnej skupiny - pánom Q. M..
Za prijímateľa boli zúčastnení pán W. A. - majiteľ penziónu, pani P. A., pani finančná manažérka - A.

F.Á. a neskôr ešte pani recepčná.
Riadiaci orgán ešte pred samotnou kontrolou zasielal oznámenie, že sa takáto kontrola uskutoční, a to
organizačne zabezpečovala vedúca kontrolnej skupiny pani F..
Kontrola prebiehala takou formou, že hneď v úvode sa preukázali služobnými preukazmi a predložili
poverenie na vykonanie kontroly na mieste.

Pri výkone kontroly postupovali podľa platnej Zmluvy o poskytnutí NFP, ako aj v súlade s ďalšími
predpismi.
Cieľom projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“, ktorý je zadefinovaný v Žiadosti o NFP
na strane 6 bod 9, bolo vytvoriť podmienky pre vzdelávací proces, v rámci ktorého sa vytvorí priestor pre
tvorbu nových pracovných miest. Špecifickým cieľom projektu bolo vzdelávaním v projekte „Nové služby

cestovného ruchu v penzióne F.“ zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu a poskytnúť novým
zamestnancom pracovné miesto. Cieľ projektu, aktivity projektu, cieľová skupina, žiadateľ, to všetko
bolo zadefinované v Žiadosti o NFP, ktorý bol žiadateľovi schválený a táto Žiadosť o NFP sa predkladala
na základe Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, kód výzvy: VOP2010-SIP005 a Výzva sa konala
v rámci Operačného programu „Zamestnanosť a sociálna inklúzia“, ktorá bola zameraná na podporu

rastu zamestnanosti a opatrenie č. 12 - Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom
zvýšenia adaptability pracovníkov podnikov a podpory podnikania. Bola tam vymedzená aj rámcová
aktivita č. 1.2.4, a to podpora tvorby nových pracovných miest, vrátane podpory vytvárania nových
pracovných miest v nových podnikoch a samozamestnania. Čiže bola samotná Výzva a Výzva potom
ešte odkazovala na Príručku pre žiadateľa, v ktorej takisto ešte boli bližšie špecifikované podmienky

oprávnenosti a kritériá, aké mali spĺňať jednotliví žiadatelia o NFP.
V rámci Výzvy bolo zadefinované, že oprávnenými žiadateľmi sú podnikatelia v súlade s podmienkami
Výzvy, ktorí spĺňajú definíciu mikro, malého alebo stredného podnikateľa a plánujú realizovať jednotlivé
aktivity v predloženom projekte a oprávnení žiadatelia museli spĺňať kritériá definície malých a stredných
podnikov v zmysle príslušnej schémy pomoci de minimis, a zároveň museli mať oprávnenie podnikať v

oblastiach vymedzených v Príručke pre žiadateľa. Pomoc sa vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace
s oblasťou cestovného ruchu. Bližšia špecifikácia oprávnenosti žiadateľa je uvedená v Príručke pre
žiadateľa.V projekte boli vlastne 3 hlavné aktivity, a to bola tvorba nových pracovných miest, držanie nových
pracovných miest a vyškolenie zamestnancov a majiteľa pána A. ako samostatne zárobkovo činnej
osoby (ďalej len „SZČO“). Dokopy mal teda prijímateľ vyškoliť 6 zamestnancov.

V rámci tvorby nových pracovných miest prijímateľ mal v Žiadosti o NFP, už vlastne v samotnom cieli
to bolo uvedené, že to budú noví zamestnanci na novovytvorených pracovných miestach, ktoré potom
udrží v zmysle Zmluvy do roku 2015 a v priebehu ich vyškolí.
V rámci tvorby nových pracovných miest dôležitou bola aj diagnostika pracovných a osobných
kompetencií jednotlivých zamestnancov, ktorí si vlastne na základe kritérií, ktoré mali vymedzené v

Žiadosti o NFP, mali zvyšovať a prehlbovať svoju kvalifikáciu, čiže mali to byť už kvalifikovaní ľudia a
mali si prehlbovať kvalifikáciu.
Bolo vytvorených 5 pracovných miest, a to sprievodca cestovného ruchu, organizátor cestovného ruchu
v regióne, organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, manažér pre tvorbu a predaj produktov a
balíkov cestovného ruchu a recepčná.
K samotnej kontrole svedkyňa uviedla, že po predložení poverenia následne bola kontrolnej skupine

predložená projektová a účtovná dokumentácia v originálnom vyhotovení, na vyžiadanie kniha
ubytovaných hostí a výpis zo živnostenského registra.
Boli kontrolované dve žiadosti o platbu č. 27110230522209 a č. 27110230522505, a takisto aj pracovné
výkazy, ktoré boli v rámci týchto žiadostí predložené. Nakoľko však tieto činnosti, ktoré boli v pracovných
výkazoch, nemali výpovednú hodnotu, bolo potrebné preukázať zo strany prijímateľa reálnosť týchto

vykonávaných činností.
Pracovné výkazy sa týkali teda tých piatich zamestnancov na novovytvorených pracovných miestach,
plus ešte aj troch členov projektového tímu, to boli projektový manažér, finančný manažér a manažér
pre publicitu.
K pracovným výkazom svedkyňa ešte doplnila, že nakoľko boli povinní overiť na mieste reálnosť a

oprávnenosť vynaložených finančných prostriedkov poskytnutých z verejných zdrojov, v danom prípade
celkovej ceny práce pre jednotlivých zamestnancov na základe predložených pracovných výkazov
zo strany prijímateľa, najskôr kontrolovali činnosti, ktoré súviseli s ubytovanými hosťami a bola im
na požiadanie predložená kniha ubytovaných hostí, ktorá bola v tomto prípade jedinou hodnovernou
dokumentáciou pre posúdenie reálnosti deklarovaných činností súvisiacich s vykazovaním starostlivosti

o zákazníkov, resp. o ubytovaných hostí, resp. klientov.
Keďže kniha ubytovaných hostí obsahovala veľké množstvo údajov, požiadali prijímateľa o vytlačenie
tejto knihy, ale nakoľko došiel toner, a toto nebolo technicky možné, tak následne navrhli, že si túto knihu
prefotia do mobilu a k tomuto neboli žiadne výhrady.
Kniha slúžila výlučne pre účely spracovania údajov správy z kontroly na mieste, išlo teda o kvantitatívne

vyjadrenie čo do počtu ubytovaných hostí a časové vyjadrenie, kedy boli títo hostia ubytovaní v danom
penzióne. Z týchto údajov kvantitatívnych bol spracovaný výstup, ktorý bol zakomponovaný aj do správy
z kontroly na mieste.
Následne bolo zistené, že novoprijatí zamestnanci si v pracovných výkazoch vykazovali činnosť -
starostlivosť o zákazníkov alebo starostlivosť o ubytovaných hostí, táto činnosť však nekorešpondovala

s evidenciou knihy ubytovaných hostí, inak povedané, zamestnanci si vykazovali činnosť - starostlivosť
o ubytovaných hostí, resp. o zákazníkov, hoci v daný deň neboli v penzióne ubytovaní žiadni hostia.
Čiže prijímateľ si vykazoval činnosti, ktoré reálne podľa knihy ubytovaných hostí neboli vykonávané.
Následne ešte na základe predložených pracovných výkazov kontrolovali aj ostatné pracovné činnosti
a žiadali v súvislosti s týmito pracovnými výkazmi predložiť výstupy, resp. podklady, ktorými by

prijímateľ deklaroval činnosti vykázané v jednotlivých pracovných výkazoch. Tieto dodatočné podklady
im prijímateľ nevedel predložiť, hoci išli výkaz po výkaze, tak im neboli predložené žiadne výstupy, ktoré
požadovali, aj napriek skutočnosti, že vlastne jednotliví zamestnanci mali v rámci svojich pracovných
náplní uvedené, že majú viesť technickú aj obchodnú dokumentáciu.
Zároveň požiadali o originál výpisu zo živnostenského registra a bolo zistené, že prijímateľ vlastne

nemal živnostenské oprávnenie na činnosti, ktoré si zadefinoval v rámci Žiadosti o NFP, čiže
nemal živnostenské oprávnenie na organizovanie kongresov a medzinárodných festivalov, čo vlastne
vykonával pán C. F. na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov podľa pracovných
výkazov. Ďalej prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie na tvorbu a predaj produktov a balíkov
cestovného ruchu, čo vykonávala pani P. A., čiže nemal živnostenské oprávnenie v tejto súvislosti s

tvorbou a predajom balíkov na činnosť v cestovnej kancelárii. Ďalej nemal živnostenské oprávnenie na
činnosť organizácie cestovného ruchu, ktorú vykonávala podľa pracovných výkazov pani P. A. na pozícii
organizátor cestovného ruchu. A zároveň ešte nemal živnostenské oprávnenie na činnosť sprievodca
cestovného ruchu, ktorú vykonával na pozícii sprievodca cestovného ruchu pán R. M.. Teda okremrecepčnej v podstate, tak ako si vykazovala tie činnosti, tak prijímateľ mal aj podľa živnostenského listu
živnosť spojenú s ubytovaním a poskytovaním stravovacích služieb.
Ešte pred samotnou kontrolou riadiaci orgán zistil na základe výpisu zo Sociálnej poisťovne, že dvaja

zamestnanci, ktorí pracovali u prijímateľa - pána W. A., vlastne neboli novými zamestnancami, ale
pracovali už aj pred uzatvorením pracovnej zmluvy u pána A. a boli to sprievodca cestovného ruchu R.
M.,ktorýpredrealizáciouprojektupracovalakočašníkodobdobia19.01.2009do29.09.2010,pracoval
na dohodu, táto dohoda bola zrušená a následne od 01. 10. 2010 pracoval ako sprievodca cestovného
ruchu. Taktiež pani P. A. podľa vyjadrenia pána A. pracovala pred realizáciou projektu ako predavačka

od 01. 10. 2008 do 29. 09. 2010 a nová zmluva bola uzavretá od 01. 10. 2010. Ostatní zamestnanci -
pani J. H. pracovala ako recepčná od 01. 10. 2010, pani P. A. bola predtým na materskej dovolenke a
od 01. 10. 2010 bola s ňou uzatvorená pracovná zmluva, v rámci ktorej bola zmienená pracovná náplň
a na pozícii organizátor kongresov, medzinárodných festivalov pracoval od 01. 10. 2010 do 31. 03. 2011
pán Q. R., potom bola s ním zmluva zrušená a od 01. 04. 2011 pracoval na tejto pozícii pán C. F.,
pričom v rámci kontroly boli kontrolované jeho pracovné výkazy. Čiže u zamestnancov A. P. M. vzniklo

podozrenie z účelového ukončenia pracovnoprávnych vzťahov za účelom získania NFP, a vlastne ani
nemali požadovanú kvalifikáciu, a zároveň podľa Žiadosti o NFP to mali byť noví zamestnanci.
Požadovaná kvalifikácia bola zadefinovaná v Žiadosti o NFP, majiteľka firmy určila nasledovné interné
kritériá a hneď ako prvé bola kvalifikácia - odborné znalosti. Ďalej v rámci projektu malo ísť o prípravu,
zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických

a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v oblastiach zvyšovania jazykových zručností,
rozširovaniapsychosociálnychzručností,zvyšovaniamanažérskychzručností,rozširovaniašpecifických
odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného miesta. Čiže predpokladá sa,
že už mali mať požadované kvalifikácie a mali si ich už iba rozširovať.
Ďalej bola zistená nezrovnalosť v pracovných výkazoch pána W., čo je uvedené v správe z kontroly

na mieste v bode 3, že manažér publicity - pán W. v pracovných výkazoch vykazoval činnosti, ktoré
nezodpovedali skutočnosti, a to pravidelnú archiváciu podkladov, spracovanie dokumentácie projektu,
spracovanie dokumentácie k verejnému obstarávaniu, pričom tieto činnosti nemal manažér publicity
v pracovnej náplni, a takisto prijímateľ k nim nevedel predložiť žiadnu podpornú dokumentáciu alebo
záznam.

Ďalej bolo zistené, že prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu,
pričom za realizáciu projektu sa zúčastnila za zamestnancov iba pani A. a neskôr prišla recepčná - pani
A., z projektového tímu tam bola pani finančná manažérka.
Po uskutočnení kontroly na mieste bola teda na riadiacom orgáne vypracovaná správa z kontroly na
mieste, ktorá bola následne zaslaná prijímateľovi na podpis. Bola zaslaná doporučene a potom mal

prijímateľ jednu podpísanú stranu poslať späť, čo ale nezaslal, až po vyžiadaní riaditeľky bola správa
doručená a nebola podpísaná prijímateľom W. A.. V rámci správy mal prijímateľ možnosť písomne podať
námietky do 10 pracovných dní od doručenia, prijímateľ námietky poslal, ale už neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by zistenia správy z kontroly vyvrátili. Riadiaci orgán následne odpovedal na tieto
námietky a v odpovedi uviedli, že správa z kontroly na mieste je ukončená a platí pôvodný obsah správy,

teda nič sa už v správe nezmenilo po týchto námietkach.
Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že o tejto kontrole zaslala vedúca kontrolnej skupiny
oznámenie o tom, že sa táto kontrola uskutoční. Svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť, kedy to bolo
zasielané s tým, že k tomuto sa bude vedieť bližšie vyjadriť pani F., lebo to organizačne zabezpečovala,
ale má vedomosť, že obžalovaný bol o kontrole istotne upovedomený.

Po príchode na miesto kontroly žiadali o predloženie projektovej a účtovnej dokumentácie v originálnom
vyhotovení, knihu ubytovaných hostí, výpis zo živnostenského registra a ešte žiadali podpornú
dokumentáciu, ktorá by preukazovala reálnosť a oprávnenosť činností, ktoré boli vykazované v
pracovných výkazoch.
Projektová dokumentácia je vlastne celý základ projektu od Žiadosti o NFP cez Zmluvu o NFP, dodatky

k Zmluve o NFP až po monitorovacie správy.
Účtovná dokumentácia sa týka už samotných žiadostí o platbu a v rámci nej účtovných dokladov a
podporných dokumentov.
Podporná dokumentácia sú dokumenty k tým pracovným výkazom, pretože tam mali vykazované rôzne
výstupy, napr. analýzy, prieskumy trhu, organizácia rôznych podujatí, čiže tá podporná dokumentácia sa

viaže na pracovné výkazy zamestnancov.
Predložená im bola tá projektová a účtovná dokumentácia a ostatná podporná dokumentácia,
ktorú požadovali z tých pracovných výkazov, im predložená nebola. Ešte im bola predložená kniha
ubytovaných hostí a výpis zo živnostenského registra.Kontrolná skupina žiadala, aby tam boli prítomní zamestnanci a členovia projektového tímu, avšak v
priebehu kontroly vedúca kontrolnej skupiny sa pýtala, či prídu aj ostatní zamestnanci (predtým pani F.
komunikovala s prijímateľom a bolo jej povedané, že zamestnanci prídu v poobedných hodinách), ale

teda už neprišli. Bola tam iba pani A., recepčná a finančná manažérka, pričom na dôvod nedostavenia
sa týchto zamestnancov si už svedkyňa nespomína.
Predmetom kontroly bola kontrola skutočne vykonaných prác alebo poskytovania služieb deklarovaných
na faktúrach a iných relevantných dokumentoch, ktoré predložil prijímateľ na SIA ako súčasť týchto
dvoch žiadostí o platbu, kontrola a súlad realizácie projektu so Zmluvou o poskytnutí NFP, kontrola

oprávnenosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti použitia pomoci a podpory a kontrola
dodržiavania usmernenia RO č. N6/2007, manuál pre informovanie a publicitu.
Konkrétne zistenia boli predovšetkým tie, že prijímateľ príspevku poskytol nesprávne a nepravdivé
informácie v pracovných výkazoch, a to v tom, že novoprijatí zamestnanci si v pracovných výkazoch
vykazovali činnosť, ktorú reálne nevykonávali, napr. starostlivosť o ubytovaných hostí, ktorá však
nekorešpondovala už s predmetnou knihou ubytovaných hostí, a taktiež v pracovných výkazoch boli

popísané činnosti, ktoré nezodpovedali skutočnosti a prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a
oprávnenosť, nakoľko nepredložil žiadne výstupy, žiadne podklady, ktorými by deklaroval činnosti
vykazované v jednotlivých pracovných výkazoch, hoci išli po viacerých pracovných výkazoch, nebolo
im predložené nič.
Pri pracovných výkazoch pána C. F. na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov napr.

v predložených pracovných výkazoch za to kontrolované obdobie mal popísané činnosti, ktoré nevedel
preukázať, ako napr. príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií a k tomu nevedel
predložiť žiadne podklady, aké konferencie alebo sympóziá uskutočňoval.
Ďalej to boli výkazy pani P. A., ktorá pracovala na pozícii manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov
cestovného ruchu, a taktiež nevedela preukázať napr. tvorbu marketingového plánu predaja.

Takisto pani P. A. ako organizátor cestovného ruchu a ešte pán R. M. na pozícii sprievodca cestovného
ruchu, všetko to, čo žiadali, časť z toho je spísaná aj v správe z kontroly na mieste.
Manažér pán W., ktorý bol manažérom publicity a vlastne v rámci projektu ESF každý prijímateľ musí
informovať verejnosť o tom, že projekt je podporovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a
vlastne všetky údaje, ktoré idú na verejnosť, by mali obsahovať správne údaje a v čase kontroly, keď

kontrolovali stránku prijímateľa, tak táto stránka obsahovala v opise projektu nesprávny text, teda že „sa
má poskytnúť novým zamestnancom penziónu D....“ Čiže sám manažér publicity bol dosť nedôsledný
a tú publicitu vlastne podcenil. Činnosť manažéra publicity pána W. uvedená v pracovných výkazoch
nebola prijímateľom preukázaná, uvedené činnosti nemá manažér publicity ani v predmete pracovnej
náplne a nevedel predložiť žiadnu podpornú dokumentáciu alebo záznam. Čiže, jednak tento manažér

nedodržiaval ten manuál publicity, v súlade s ktorým on hlavne mal pracovať, a potom ešte tie údaje v
pracovných výkazoch boli nesprávne.
ZáverykontrolnejskupinyksúladurealizácieprojektusoZmluvoubolitie,žebolazistenáneoprávnenosť
osôb cieľovej skupiny - pani A. a pána M.. Ďalej to bolo poskytnutie zavádzajúcich a nepravdivých
informácií, čiže vzniklo podozrenie, že činnosti, ktoré boli vykazované v pracovných výkazoch, neboli

reálne vykonávané, pretože prijímateľ nepreukázal oprávnenosť výdavkov, na ktoré si nárokoval
finančnéprostriedky.Ďalejprijímateľnezabezpečilprítomnosťosôbzodpovednýchzarealizáciuprojektu
a čerpal finančné prostriedky z rozpočtu Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu na činnosti
bez živnostenského oprávnenia, a tým vlastne projekt ako taký nesplnil účel, na ktorý mu boli poskytnuté
finančné prostriedky.

Závery k oprávnenosti cieľovej skupiny boli tie, že prijímateľ mal v Žiadosti o NFP zadefinované, že to
budú noví zamestnanci, takže vzniklo podozrenie z účelového ukončenia pracovnoprávnych vzťahov
s pani P. A. a pánom R. M.Ö. za účelom získania NFP a neoprávnené boli v tom, že to neboli noví
zamestnanci.
Poskytovanie činností súvisiacich s podnikaním obžalovaného kontrolná skupina vyhodnotila ako

neoprávnené podnikanie s tým, že prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie na činnosti, ktoré si
zadefinoval, že bude vykonávať prostredníctvom novovytvorených pracovných miest, a to sú vlastne
predovšetkým tie štyri živnosti, čo už svedkyňa spomínala. Mal živnosť iba na ubytovanie a poskytovanie
stravovacích služieb, takže si vlastne vykazoval činnosti, na ktoré nemal živnostenské oprávnenie. Aj
v Príručke pre žiadateľa bolo uvedené, že žiadateľ je oprávnený len v prípade, ak v čase podávania

Žiadosti o NFP má v predmete podnikania zapísané činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie NFP
a je oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti, a zároveň je žiadateľ povinný splniť požiadavky
stanovenéprávnymipredpismirelevantnýmiprekonkrétnypredmetpodnikania,t.j.maťčinnostiuvedené
v projekte zapísané v živnostenskom oprávnení. Preto podľa kontrolnej skupiny vzniklo podozrenie naneoprávnené podnikanie s tým, že čerpal finančné prostriedky bez živnostenského oprávnenia, aby tieto
činnosti vôbec mohol vykonávať.
Vo vzťahu k realizovaným poskytovaným školeniam u podnikateľského subjektu kontrolná skupina

skonštatovala, že malo byť vyškolených 6 osôb, 5 zamestnancov a samostatne zárobkovo činná
osoba, čiže prijímateľ W. A.. Bolo uskutočnené verejné obstarávanie, ale zrealizovala sa iba jedna
časť verejného obstarávania, a to v súvislosti s realizáciou mäkkých zručností. Verejné obstarávanie na
odborné činnosti si svedkyňa nepamätá, z akého dôvodu sa neuskutočnilo, ale zdá sa jej, že tam boli
nejaké pochybenia a vlastne už zamestnanci sa ani v tých odborných zručnostiach vôbec neškolili, čiže

oni si ani nemali ako zvýšiť tú svoju predpokladanú alebo zadefinovanú kvalifikáciu.
Novoprijatí zamestnanci teda neabsolvovali odbornú časť školení, keďže tam nebolo to živnostenské
oprávnenie, tak vlastne počas celej doby realizácie projektu oni nemali žiadneho lektora alebo garanta
odborného, ktorý by ich usmerňoval, že ako majú tieto činnosti vykonávať, alebo ktorý by ich zaúčal
do danej profesie, teda zvyšoval im tú kvalifikáciu, tak to kontrolná skupina vyhodnotila tak, že celkovo
tie mzdy novoprijatých zamestnancov boli vynaložené neefektívne a nehospodárne a hlavne neúčelne.

Tieto mzdové výdavky novoprijatých zamestnancov nespĺňali podmienky oprávnených výdavkov v
zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP a ďalších dokumentov, ktoré boli v správe
citované.
Konečným záverom kontrolnej skupiny teda bolo, že pri realizácii projektu „Nové služby cestovného
ruchu v penzióne F.“ došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčinnému a neúčelnému použitiu

pomoci a podpory, a vlastne bolo znemožnené dosiahnutie cieľov projektu v schválenej Žiadosti o NFP.
Prijímateľ bol povinný preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a musel dodržiavať podmienky
poskytnutia NFP. Bolo zistené opakované porušenie právnych predpisov súvisiacich s činnosťou
prijímateľa, a vlastne bol učinený záver, že prijímateľ viacnásobne porušil plnenie podmienok Zmluvy o
NFP a celkové neoprávnené výdavky boli vyčíslené na 30 438,52 eur.

Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že podmienky oprávnenosti cieľovej skupiny v tomto prípade
boli stanovené vo Výzve na predkladanie žiadosti o NFP, a zároveň v Príručke pre žiadateľa a v
usmernení k tvorbe nových pracovných miest.
Čiže oprávnené cieľové skupiny boli mikro, malí a strední podnikatelia a SZČO, zamestnanci žiadateľa
pracujúci na pracovnú zmluvu, zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta,

predovšetkým z radov záujemcov o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Bližšia
špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín je uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto Výzvu.
Na otázku obhajcu, že ktoré z týchto bodov vo Výzve, ktoré vymedzujú oprávnenú cieľovú skupinu,
nesplnili zamestnanci prijímateľa, svedkyňa odpovedala, že to mali byť záujemcovia o zamestnanie
a uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, ale zároveň prijímateľ si

zadeklaroval v Žiadosti o NFP, že to budú noví zamestnanci na novovytvorených pracovných miestach,
čo je vlastne aj cieľom projektu a tiahne sa to celou Žiadosťou o NFP, a takisto v opise projektu stále je
uvedené a zadeklarované, že to budú noví zamestnanci. V Príručke pre žiadateľa je zadefinované, že
kto sú pôvodní zamestnanci, čiže nemali to byť pôvodní zamestnanci, ale zamestnanci, s ktorými bola
uzatvorená pracovná zmluva až po začiatku realizácie projektu.

Na otázku obhajcu, či Ministerstvo práce zadefinovalo definíciu novovytvoreného miesta bližšie nejakým
popisným spôsobom, svedkyňa uviedla, že usmernenie vychádzalo z platných právnych predpisov
(vyjadrenie obhajcu: usmernenie bolo prijaté v roku 2011 a Výzva je z roku 2010).
K tejto problematike svedkyňa uviedla, že podstatné je, čo mal prijímateľ zadeklarované v Žiadosti o
NFP, pretože je to záväzná súčasť Zmluvy, ktorú svojim podpisom potvrdil a tam mal uvedené, že tí

zamestnanci budú noví, čo podľa svedkyne znamená, že novým zamestnancom je ten, ktorý nepracoval
pred podpisom Zmluvy na projekte.
Na otázku obhajcu, či riadiaci orgán posudzoval v rámci hodnotenia Žiadosti o NFP, či aktivity, ktoré
majú byť realizované v rámci projektu, korešpondujú s kritériami stanovenými vo Výzve, svedkyňa
odpovedala, že sa nezúčastnila konania o žiadosti, ani toho hodnotiaceho procesu, ani to nebolo

predmetom ich kontroly. Predmetom ich kontroly bolo predovšetkým to, čo už mal zadeklarované
prijímateľ v Žiadosti o NFP a prílohou Žiadosti o NFP je opis projektu a cieľom projektu je zamestnať
nových zamestnancov. Je to v zmysle Zmluvy, lebo Žiadosť o NFP je súčasťou Zmluvy.
Definícia novovytvoreného miesta existuje v tom usmernení, ktoré vychádza z metodického výkladu
Centrálneho koordinačného systémového riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na

programové obdobie 2007 až 2013 a bolo vydané 27. augusta 2010 (poznámka: t. j. až po uzatvorení
Zmluvy o poskytnutí NFP - 02. 07. 2010).
Toto usmernenie bolo určené žiadateľom, pretože mnohí prijímatelia nedodržiavali to, čo mali stanovené
v projektoch a veľakrát sa stávalo, že prezamestnávali iba tých zamestnancov, ktorých už malizamestnaných pred projektom. Preto potom bolo dané to usmernenie, a to vychádza z metodického
výkladu Centrálneho koordinačného orgánu, ktorý bol teda platný od 27. augusta 2010 (poznámka: a
to je dátum po uzatvorení Zmluvy o NFP).

Na otázku obhajcu, na základe akých skutočností dospela kontrolná skupina k záveru, že prijímateľ sa
dopustilneoprávnenéhopodnikania,svedkyňaodpovedala,ženazákladetejskutočnosti,ženačinnosti,
ktoré mal deklarované v Žiadosti o NFP, nemal živnostenské oprávnenie, okrem recepčnej, ktorá mala
zabezpečovať ubytovanie.
Na otázku obhajcu, aký bol záver Obvodného úradu Nitra, odbor živnostenského podnikania, čo sa

týka neoprávnenosti podnikania tvrdeného zo strany prijímateľa, svedkyňa uviedla, že záver bol taký,
že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu, avšak ešte predtým
prišlo aj vyjadrenie z Okresného úradu Šaľa, ktorý potvrdil, že prijímateľ sa dopustil neoprávneného
podnikania v zmysle § 63 a § 64 Živnostenského zákona. Ďalej k tomu svedkyňa uviedla, že prijímateľ
si teda neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu, hoci na druhej strane v Žiadosti o NFP mal
deklarované, že služby, ktoré bude poskytovať, nebudú zahrnuté do ceny izby, ale budú poskytované za

poplatok. Okresný úrad Šaľa konštatoval teda, že neboli účtované žiadne služby v oblasti cestovného
ruchu, čiže tým pádom tie činnosti kvázi ani nevykonával, lebo keď sa niečo neúčtuje, tak nevykonával.
Na otázku obhajcu, že kontrolná skupina teda na jednej strane tvrdí, že sa dopustil neoprávneného
podnikania a súčasne, že tvrdené činnosti ani nevykonával, svedkyňa odpovedala, že prijímateľ nevedel
preukázaťžiadnečinnosti,čomalvykonávať,nevedelpreukázaťžiadnudokumentáciuktýmčinnostiam,

čiže na základe toho dospeli k záveru, že tieto činnosti nevykonával, pričom zároveň nemal živnostenské
oprávnenie a v zmysle Žiadosti a Príručky pre žiadateľa bez tohto nebol oprávneným žiadateľom a bral
proste finančné prostriedky na činnosti, ktoré nepreukázal, a tým pádom ich nemohol ani vykonávať.
V Príručke pre žiadateľa je stanovené, že žiadateľ je oprávnený len v prípade, ak v čase podávania
Žiadosti o NFP má v predmete podnikania zapísané činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie

NFP a je oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti. Zároveň je žiadateľ povinný splniť požiadavky
stanovené právnymi predpismi relevantnými pre konkrétny predmet podnikania. To znamená, že
príslušné živnostenské oprávnenie mal mať prijímateľ, lebo vlastne prijímateľ už potom uzavrie
pracovnoprávny vzťah na tie činnosti, ktoré mali vykonávať už ostatní zamestnanci, čiže prijímateľ mal
mať tú živnosť, resp. na tie činnosti, ktoré deklaroval v Žiadosti o NFP. A tie činnosti boli organizovanie

kongresov, tvorba a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, organizovanie cestovného ruchu a
sprievodca.
Na otázku predsedu senátu, či niekto vôbec skúmal splnenie podmienky živnostenského oprávnenia pri
uzatváraní zmluvy, svedkyňa odpovedala, že mal mať to živnostenské oprávnenie, pretože tak to bolo
v Príručke pre žiadateľa, ale či to niekto skúmal, k tomu sa ona vyjadriť nevie.

Na otázku obhajcu, prečo kontrolná skupina v oznámení o termíne vykonania kontroly na mieste, keď
žiadala pripraviť kompletnú projektovú a účtovnú dokumentáciu, ako aj zabezpečiť účasť všetkých osôb
zamestnaných v rámci projektu, nežiadala pripraviť aj podpornú dokumentáciu, svedkyňa odpovedala,
že to tam bolo uvedené, projektovú a účtovnú dokumentáciu, a tým, že zamestnanci v pracovných
činnostiach mali aj vedenie technickej a obchodnej dokumentácie, pričom boli za túto činnosť platení,

čiže malo to byť tiež súčasťou tej dokumentácie, ktorú mal prijímateľ, to je už ako samozrejmosť
mať k dispozícii. Kontrolný orgán, okrem kontroly ohlásenej, veľakrát robí aj kontrolu neohlásenú,
a takisto je na prijímateľovi, aby v rámci týchto kontrol preukázal oprávnenosť aktivít, činností a
výdavkov.Bolopožadované,abypripravilprojektovúaúčtovnúdokumentáciuavšetkyvýstupy,ktoréboli
vypracované v rámci projektu, sa považujú za súčasť projektovej dokumentácie, pretože sú to výstupy,

ktoré prijímateľ vypracoval na základe činností, za ktoré poberal peniaze zo štátneho rozpočtu a z
Európskeho sociálneho fondu. Čiže on je povinný uchovávať túto dokumentáciu až do roku 2020, proste
všetku dokumentáciu a výstupy, ktoré boli vytvorené, všetko, čo súvisí s projektom a bolo vytvorené v
rámci realizácie projektu. Mal na to pridelené finančné prostriedky, všetka táto dokumentácia sa musí
uchovávať, nakoľko po ich kontrole môže do toho roku 2020 ešte prísť ďalšia kontrola a prijímateľ im

musí vedieť predložiť všetku dokumentáciu. Podporná dokumentácia je v rámci toho vedenia príslušnej
technickej a obchodnej dokumentácie. Podporná dokumentácia súvisí s vecnou realizáciou, s tými
aktivitami a činnosťami, aké sú tam výstupy, či už tie prieskumy trhu, kongresy, tie činnosti, čo tam boli
popísané. Zamestnanci to majú v pracovných náplniach pod vedením príslušnej technickej a obchodnej
dokumentácie. O žiadnej definícii tzv. podpornej dokumentácie svedkyňa nevie, ale je zrejmé, že keď

vidí činnosti v pracovných výkazoch, tak ich potrebuje preukázať. Zamestnanec SORO alebo RO pre
správne posúdenie oprávnenosti výdavkov predloženej žiadosti o platbu je oprávnený od prijímateľa
požadovať aj ďalšie súvisiace dokumenty, napr. doklady, evidencie a podobne, ktoré prijímateľovi ukladá
všeobecne záväzný predpis Slovenskej republiky alebo taký doklad vyhotoví prijímateľ v rámci svojichinternýchpredpisov,prípadneakmáprijímateľkdispozíciiinýpriamyalebonepriamydôkazpreukazujúci
skutočné uskutočnenie predmetu výdavku, je povinný prijímateľ ho na požiadanie predložiť alebo jeho
existenciu oznámiť a na dodatočne predložené dokumenty, dôkazy riadiaci orgán nebude prihliadať.

Proste ako kontrolná skupina môžu vyžadovať aj ďalšie dokumenty, ktoré súvisia s realizáciou projektu.
Čiže riadiaci orgán aj priamo na mieste kontroly môže vyžadovať ďalšiu podpornú dokumentáciu, ktorá
preukazuje reálnosť vykonávaných činností a je to vlastne všetka dokumentácia, ktorá môže preukázať
a je to v záujme prijímateľa.
Kontrolná skupina začala svoju činnosť okolo pol desiatej až desiatej a kontrola trvala dosť dlho, ešte

aj v poobedňajších hodinách.
Podľa svedkyne účel projektu je vlastne cieľ projektu. Takže, keď posudzovali účelnosť vynaložených
prostriedkov podľa cieľa projektu, tak posudzovali, či tie finančné prostriedky, ktoré prijímateľ dostal, boli
vynaložené na tie aktivity a na tie činnosti, ktoré si stanovil v projekte a v Zmluve, pričom predmetom
a účelom Zmluvy je poskytnúť finančný príspevok na realizáciu aktivít projektu, a vlastne všetko, čo s
tým súvisí. Tým, že prijímateľ nerealizoval tie činnosti ako mal, tak vlastne nesplnil ten účel, čo mal

stanovený v Zmluve, čo znamená, že viac-menej nerealizoval všetky aktivity, okrem tých v spojitosti s
ubytovaním, čo vykonávala recepčná.

Na neodkladné otázky predsedu senátu, a to, či mohol vôbec prijímateľ reálne vykonávať aktivity, ak
nemal na ne živnostenské oprávnenie, keď už ide o cieľ, účel projektu a jeho splnenie, svedkyňa

odpovedala, že mal mať na tieto činnosti živnostenské oprávnenie.
Na ďalšiu otázku, či sú odpovede na ďalšie otázky z tohto pohľadu ešte relevantné, resp. či ďalšie
skutočnosti o tom, či konkrétni zamestnanci si plnili svoje povinnosti v zmysle pracovných zmlúv
uzatvorených na činnosti, na ktoré sám prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie, relevantné, svedkyňa
uviedla, že podľa nej už nie.

Na ďalšiu otázku, že keby prijímateľ riadne a včas predložil všetku dokumentáciu, k čomu by kontrolná
skupina v tomto prípade dospela, to znamená, že či by výdavky boli považované za oprávnené, ak nemal
na túto činnosť živnostenské oprávnenie, svedkyňa odpovedala, že neboli by. Keby ich vykonával tak,
ako ich mal, za úplatu, tak by neboli považované za oprávnené, lebo na ne nemal živnosť.
Na otázku obhajcu, či bol zistený nejaký iný účel, na ktorý dané výdavky NFP boli poskytnuté, svedkyňa

uviedla, že tým, že nevykonávali činnosti, tak ten účel nebol splnený. Na aký iný účel boli použité, sa
svedkyňa nevedela vyjadriť, ale myslí si, že s platbami zamestnancom problém nebol, že mzdy boli
zamestnancom uhrádzané.
Rovnako bolo zistené, že odborné školenia neboli uskutočnené, svedkyňa si myslí, že tam boli
pochybenia vo verejnom obstarávaní.

PokiaľsatýkaeštezáverovŽivnostenskéhoúraduNitra,ktomusvedkyňauviedla,žemiestnoukontrolou
bolo zistené, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu, ako sú
školenia, semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov a zájazdov. Vystavené doklady,
faktúry, ako i priame platby boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania.
Na otázku obhajcu, či z tohto záveru kontrolná skupina vyvodila, že prijímateľ sa dopustil neoprávneného

podnikania, svedkyňa uviedla, že takisto toto šetrila SIA, ktorá sa stotožnila s vyjadrením Okresného
úradu Šaľa, živnostenského úradu, kde bolo uvedené, že prijímateľ sa dopustil neoprávneného
podnikania v zmysle § 63 a § 64 Živnostenského zákona. Pre kontrolnú skupinu bolo podstatné, že
prijímateľ počas doby realizácie neposkytoval tie činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu tak,
ako si to deklaroval v Žiadosti o NFP, a teda, že mal mať tú živnosť aj na základe Príručky pre žiadateľa.

Na otázku obhajcu, či má svedkyňa vedomosť, že by prijímateľ predložil dodatočne po výkone kontroly
nejakú inú dokumentáciu ešte, ktorá nebola predmetom kontroly, alebo ktorá údajne nebola predložená
v čase kontroly, svedkyňa odpovedala, že dodatočne, pokiaľ kontrola nebola uzavretá, tak nepredložil
nič a po skončení kontroly má vedomosť, že na riadiaci orgán prišla nejaká dodatočná dokumentácia,
ona ju však osobne nepreskúmavala, iba vie, že to boli nejaké záznamy na A4.

Na otázky predsedu senátu svedkyňa odpovedala, že konkrétne osoby, ktoré mali uzatvorené pracovné
zmluvy na predmet činností, na ktoré prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie, boli C. F., ktorý pracoval
na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov, pani P. A. na pozícii manažér pre tvorbu a
predajproduktovabalíkovcestovnéhoruchu,paniP.A.napozíciiorganizátorcestovnéhoruchuapánR.
M.Ö. na pozícii sprievodca cestovného ruchu. Pokiaľ sa týka pána W. W., ten nemusel mať živnostenské

oprávnenie, tam bolo zistené, že uvádzal nesprávne údaje v pracovných výkazoch s tým, že činnosti
nezodpovedali skutočnosti a nevedel predložiť žiadnu podpornú dokumentáciu alebo záznam k týmto
pracovným výkazom a uvedené činnosti ani nemal v pracovnej náplni.Na otázku predsedu senátu, či kontrolná skupina bola oprávnená požadovať tzv. podpornú
dokumentáciu, to znamená dokumentáciu preukazujúcu oprávnenosť výdavkov, svedkyňa odpovedala,
že túto dokumentáciu boli oprávnení požadovať v zmysle Zmluvy, napr. v článku 3 - povinnosť

poskytnúť informácie a predkladať monitorovacie správy, kde v bode 6 prijímateľ je povinný na žiadosť
poskytovateľa bezodkladne predložiť informácie a dokumentáciu súvisiacu s charakterom a postavením
prijímateľa, s realizáciou projektu, účelom projektu, s aktivitami prijímateľa súvisiacimi s účelom projektu,
s vedením účtovníctva, ako aj mimo monitorovacích správ, to je jedna vec. A druhá vec, to bolo ešte
v článku 12, bod 3, kde je uvedené, že prijímateľ je počas výkonu kontroly povinný najmä preukázať

oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy a bod 6
b), kde je uvedené, že oprávnené osoby na výkon kontroly sú oprávnené požadovať od prijímateľa, aby
predložil originálne doklady, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich
výpisov, vyjadrení, výstupov projektu a ostatných informácií a dokumentov, vzorky výrobkov alebo iné
dokladypotrebnéprevýkonkontroly/audituaďalšiedokladysúvisiacesprojektomvzmyslepožiadaviek
oprávnených osôb na výkon kontroly / auditu, z čoho jednoznačne vyplýva, že kontrolná skupina je

oprávnená požadovať všetky dokumenty, ktoré vedia preukázať oprávnenosť výdavkov, pričom riadiaci
orgán je povinný kontrolovať oprávnenosť výdavkov.
Podľa článku 12, bod 4 bol prijímateľ povinný zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu
aktivít projektu, vytvoriť primerané podmienky na riadne a včasné vykonanie kontroly / auditu a zdržať
sa konania, ktoré by mohlo ohroziť začatie a riadny priebeh výkonu kontroly / auditu. Tým, že prijímateľ

nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu a zamestnancov, si túto povinnosť
nesplnil.
Tým, že prijímateľ nemal živnostenské oprávnenie na pracovnú činnosť osôb F.Ý., A., A. P. M. od
začiatku, ako sa začal realizovať projekt, tým pádom boli výdavky na ich mzdy neoprávnené od začiatku,
pretože, ako už svedkyňa spomínala, bolo to deklarované v Príručke pre žiadateľa, že žiadateľ je

oprávnený len v prípade, ak v čase podávania Žiadosti o NFP má v predmete podnikania zapísané
činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie NFP a je oprávnený podnikať v tomto predmete činnosti.
Zároveňježiadateľpovinnýsplniťpožiadavkystanovenéprávnymipredpismirelevantnýmiprekonkrétny
predmet podnikania, pričom žiadateľ mal živnosť len na poskytovanie ubytovacích a stravovacích
služieb. Keďže teda žiadateľ nemal príslušné živnostenské oprávnenie od začiatku, tak v podstate od

začiatku to nebol oprávnený žiadateľ, lebo oprávnený by bol len, ak by mal tie príslušné živnosti podľa
Príručky pre žiadateľa.
Pokiaľ sa týka pomeru poskytnutého NFP vo vzťahu k prostriedkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu a
Európskeho sociálneho fondu, svedkyňa uviedla, že to by malo byť uvedené asi v operačnom programe
alebo v dokumente nazvanom programový manuál.

Na otázku predsedu senátu, či vzhľadom na predchádzajúcu výpoveď svedkyne projekt splnil alebo
vôbec niekedy začal plniť svoj účel, svedkyňa odpovedala, že projekt svoj účel nesplnil a podľa jej názoru
ani ho plniť nezačal. Naviac si myslí, že ak sa nenaplnil cieľ projektu, ani účel Zmluvy sa nenaplnil, ani
cieľ Výzvy, lebo vlastne všetko sa odvíja od toho, čo je vo Výzve. Ciele projektu sa odvíjajú od opatrení,
aktivít a ustanovení vo Výzve. Preto vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné naplniť ani cieľ Výzvy,

ak podnikateľský subjekt od počiatku nemal príslušné živnostenské oprávnenie.
Svedkyňa zastáva názor, že ak dôjde k porušeniu Zmluvy, ktorá je uzatvorená na základe právnych
predpisov deklarovaných v Zmluve, dochádza zároveň aj k porušeniu všeobecne záväzných právnych
predpisov v nej uvedených, napr. Zákona o pomoci a podpore č. 528/2008.
Svedkyňa uviedla, že skutočnosti zistené kontrolnou skupinou, na ktoré bola vyššie dopytovaná, sú

podstatným porušením Zmluvy, pričom sankciou bolo odstúpenie od Zmluvy. V tom odstúpení sa
konkrétne špecifikovalo, aká časť a na ktorý účet sa majú vrátiť tieto finančné prostriedky. Treba pritom
rozlíšiť, čo zistili oni ako kontrolná skupina, pričom oni požadovali časť finančných prostriedkov, lebo
zisťovali iba za 2 žiadosti o platbu a v odstúpení to už bolo v globále stanovené. To odstúpenie
vypracovala SIA, čo už nebolo v ich réžii. Oni ako kontrolná skupina vyčíslili to, čo zisťovali v rámci

kontroly na mieste a SIA ako v globále za celé odstúpenie a za to všetko, čo bolo porušené.
Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril, že keď tam boli, tak tam je uvedené, že kontrolná skupina
tam bola minimálne 4 hodiny a on konštatuje, že poobede už tam neboli. A presne mu nevedeli vysvetliť,
že akú dokumentáciu ešte potrebujú, a čo tu teraz bolo povedané, že ostatní tam neboli, tak to nie je
pravda, bola tam P. A., A., J. H.Ú., bol tam aj C. F., len ho nechceli, resp. sa s ním nechceli rozprávať,

bol tam aj R. M., aj A., všetci sme tam boli. Všetky papiere, všetku dokumentáciu tam obžalovaný mal, to
aj všetci videli, čo tam boli traja. On dopredu oznámil kontrolnej skupine, že W. W., B. K. tým pádom, že
už pre neho ani na dohode, ani inak nepracujú, týchto zohnať nevedel, len v poobedňajších hodinách,
to mu sľúbili, že o druhej. To aj telefonicky, aj e-mailom poslal, povedal to a ostatní tam boli. Veľmi rýchloodtiaľ odišli a aj pán M. tam povedal, že keď tam nie je W. W. P. B. K., pričom telefonický hovor s nimi
odmietli, povedali, že nemajú ďalej s ním čo rozprávať.

Svedkyňa J.. V. F. v samostatnej časti výpovede uviedla, že kontrola na mieste bola vykonaná na základe
poverenia riaditeľky odboru kontroly a následne bolo zaslané oznámenie kontrolovanému subjektu -
prijímateľovi W. A. V. - C., 29. januára mu to bolo oznámené mailom a následne na ďalší deň bolo
odoslané oznámenie o termíne vykonania kontroly na mieste poštou. Oznámenie prevzala dňa 31. 01.
2014 pani A., zrejme manželka pána A., o čom svedčí doručenka s tým, že bol tam ešte telefonický

rozhovor a mailová komunikácia medzi svedkyňou a pánom A., kde jej písal v mailovej komunikácii
01. 02. 2014, že termín vykonania kontroly im bol avizovaný, ale vyhovovalo by im to v poobedňajších
hodinách. Tak sa dohodli, že budú kontrolovať dokumentáciu doobeda a v poobedňajších hodinách, keď
budú mať otázky na projektový tím a na pracovníkov, tak budú s nimi hovoriť.
Potom teda bola vykonaná kontrola na mieste v doobedňajších hodinách, o 9.30 boli na kontrole na
mieste, predložili svoje identifikačné karty, poverenie a začali vykonávať kontrolu.

Pýtali si od kontrolovaného subjektu dokumentáciu k projektu a k žiadostiam o platbu. K tým žiadostiam
o platbu bol súhrnný výkaz, finančné výstupy s tým, že k dokumentácii, k pracovným výkazom ich
požiadali,abyimpredložilto,čosavtýchtopracovnýchvýkazochnachádzalo,čomalibyťnejakévýstupy
jednotlivé. Takže k tým pracovným výkazom požadovali dokumentáciu, ktorá by preukázala tú činnosť,
ktorú vykazovali zamestnanci, no a ako už je v správe uvedené, zamestnanci im teda nevedeli predložiť,

ani nepredložili dokument, ktorý by napĺňal to, čo mali v tom pracovnom výkaze. Napríklad, ako je to
uvedené v správe, že pripravovali balíčky, organizátor kongresov pripravoval kongres, tak ich prosili o
nejaký výstup z toho kongresu alebo z toho zasadania, čo k tomu robili alebo akou formou pripravovali
tento kongres. K balíčkom žiadali, či mali nejakú podpornú dokumentáciu, museli mať nejaký výstup, na
základe ktorého to zhodnotili a spravili.

Cieľom projektu bolo, aby zvýšili tú kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu. No ale s týmito
aktivitami, čo bolo gro tejto činnosti, čo mali vykonávať, tak to im nepreukázali. Napr. organizátor
kongresov mal v zmysle pracovnej náplne vyplývajúcej z pracovnej zmluvy organizovanie kongresových
podujatí, ich prípravu, realizáciu až po ukončenie. Organizátor cestovného ruchu, tam si pýtali, aké
zábavné, spoločenské aktivity vykonávali, u manažéra pre tvorbu predaja produktov detto, realizovanie

prieskumov si pýtali, aby im predložili nejaký výstup, na základe čoho, ako ten výskum realizovali, a aké
hodnoty, aké ukazovatele dali do toho výskumu, ale k tomu sa na mieste kontroly nedostali.
Ďalším znakom bolo, že aktivity, ktoré vykonávali, nemal prijímateľ v predmete činnosti, takže svedkyňa
ani nevie, ako ich mohol vykonávať.
Ďalej tam prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb, na tejto kontrole na mieste sa zúčastnila len pani

A., pán A., finančná manažérka a pani recepčná J. H., pričom pri komunikácii s ňou jej táto povedala,
že pracuje aj na recepcii, ale aj v kuchyni.
Ďalej kontrolná skupina zistila neoprávnenosť cieľovej skupiny, dvaja zamestnanci - pán M. a pani
A. pracovali u tohto prijímateľa do deviateho mesiaca roku 2011 a od 01. 10. 2011 pracovali už pod
projektom.

Ďalej svedkyňa podotkla, že prijímateľ poskytol zavádzajúce a nepravdivé informácie vo výkazoch,
ktoré sú zhodnotené v správe, pričom pri príprave tejto správy zistili, že pracovný výkaz, v ktorom píše
prijímateľ, že sa stará o klientov alebo ubytovaných, zistením z knihy ubytovaných bolo zistené, že tam v
tom čase buď nikto nebol ubytovaný alebo bol ubytovaný jeden a vo výkaze starostlivosť o ubytovaného
zákazníka si prijímateľ uvádzal v doobedňajších aj v poobedňajších hodinách, alebo tam teda nebol

nikto, ale v pracovnom výkaze bola uvedená tá starostlivosť.
Prijímateľ teda nevedel preukázať, akú činnosť vykonávali, ani aké boli výstupy z tejto činnosti.
Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že na kontrole spolu s kontrolnou skupinou sedeli pani A.,
pán A. a finančná manažérka, pričom všetci počuli a vedeli, čo kontrolná skupina žiadala, jednotlivo k
tým žiadostiam o platbu s koncovými číslami 209 a 505 si žiadali túto dokumentáciu. Konkrétne podľa

pracovných výkazov žiadali napr. u pána M. - sprievodcu cestovného ruchu, ktorý mal v pracovnej
náplni a v pracovnom výkaze uvedené príprava a zabezpečovanie programov a trás, aké programy
vie predložiť, keď aj v šmirákoch alebo v tej príprave nejaký ten relevantný výstup, čo zabezpečoval
a pripravoval. Rovnako to požadovali pri manažérovi pre tvorbu a predaj produktov, ktorý mal zisťovať
meranie vplyvu marketingových aktivít, čo je pozitívne a negatívne, v čom by mohla táto ich činnosť

prispieť k tomu, aby sa zvýšila návštevnosť tohto subjektu, pričom žiadne takéto podklady kontrolnej
skupine predložené neboli. Bola im predložená len žiadosť o platbu, ktorá je podpornou dokumentáciou
a pracovné výkazy zamestnancov za to dané obdobie. Uvedené podklady žiadali v prvom rade odfinančnej manažérky, ktorá to komunikovala aj s pani A. a samozrejme od prijímateľa. Svedkyňa nevie,
prečo im nebolo nič predložené. Pani A. hovorila, že to robili, ale predložené nedostali nič.
Kontrola na mieste bola vykonávaná v zmysle Zákona č. 528 o pomoci a podpore, a kontrolná skupina

bola oprávnená si pýtať takúto dokumentáciu, ktorú prijímateľ neposiela na riadiaci orgán, čiže to je
akákoľvek podporná dokumentácia, aby preukázal to, čo prezentoval v tých svojich výstupoch, pričom
za podpornú dokumentáciu svedkyňa pokladá dokumentáciu, ktorá preukazuje, za čo vlastne dostávali
tú hrubú mzdu a za čo boli odvedené tie odvody.
Projektová dokumentácia sú v podstate pracovné zmluvy, ktoré boli predložené a mali aj pracovnú náplň,

ktorá vyplývala z tej pracovnej zmluvy, ktorá bola potom popísaná v tom výkaze. A tú chceli, aby im bolo
zdokumentované to, čo v tom pracovnom výkaze písali. Z tohto druhu dokumentácie im predložené nič
nebolo, pričom povinnosťou prijímateľa je, aby preukázal oprávnenosť a dôveryhodnosť toho, za čo si
pýtal peniaze. Čiže ten jeho výstup mal byť na ňom, aby to vedel obhájiť. To, keby tam mali predložené,
tak si svedkyňa myslí, že by tu dnes nesedeli.
Kontrola sa vykonávala v zmysle článku 60 Nariadenia Rady 1083/2006, ktorým sa ustanovujú

všeobecné ustanovenia o Európskom fonde. Na základe tohto článku sú oprávnení ísť na kontrolu s
tým, že na ňu idú ešte v zmysle Zákona č. 528 a ich vnútorných interných noriem, pričom tento zákon
je uvedený aj v Zmluve o NFP, aj na začiatku Zmluvy sa píše o týchto ustanoveniach.
V oznámení o vykonaní kontroly kontrolná skupina žiadala zabezpečiť účasť všetkých zamestnaných
na projekte, pričom toto oprávnenie im vyplýva zo Zmluvy uzavretej s prijímateľom. Oni mu to napísali

v tom oznámení, že žiadajú pripraviť aj kompletnú projektovú a účtovnú dokumentáciu za roky 2010 až
2013, a zároveň aby zabezpečil účasť všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu. Toto bolo uvedené
v tom oznámení o vykonaní kontroly.
Predmetom kontroly bola projektová a účtovná dokumentácia za roky 2010 až 2013.
V rámci kontroly na mieste dospeli k zisteniam, ktorými boli neoprávnené podnikanie, pretože prijímateľ

nemal predmetné činnosti v živnostenskom liste, ktoré boli podstatné na vykonávanie tejto činnosti, ďalej
nezabezpečil prítomnosť osôb, čo mali byť na kontrole, taktiež porušil článok Zmluvy, Všeobecných
zmluvných podmienok, ďalej to bolo zistenie manažéra pre publicitu W., ktorý vo svojich pracovných
výkazoch uviedol mylné informácie o tom, že vykonával aj činnosti na verejnom obstarávaní, pričom mal
riešiť problematiku publicity s tým, že tam boli zistenia aj v tom, že na webovej stránke penziónu mal robiť

nejakú fotodokumentáciu, mal tam dávať výstupy a dokonca v tých výstupoch boli ešte aj nesprávne
údaje, pretože sa tam spomína penzión D. a nie F.. Ďalej boli pochybenia v cieľovej skupine, ako sa
svedkyňa už vyjadrila, že z piatich zamestnancov boli prijatí dvaja zamestnanci, ktorí tam už pracovali,
čiže to neboli noví zamestnanci. Ďalšími zisteniami boli zavádzajúce informácie v pracovných výkazoch,
keď uvádzali zamestnanci, že vykonávali činnosť a tá činnosť nesúvisela s tým, že v tom čase tam nebol

nikto ubytovaný, ale v ich činnosti je starostlivosť o zákazníka alebo ubytovaného hosťa.
Pozitívne nálezy sa týkali zamestnancov R. M.B. - sprievodcu cestovného ruchu, P. A. - organizátora
cestovného ruchu, C. F. - organizátora kongresov a P. A. - manažéra pre tvorbu a predaj produktov.
U recepčnej J. H. pozitívne zistenia neboli. Podľa názoru svedkyne tieto osoby neboli osobami
spôsobilými na realizáciu činností v oblasti cestovného ruchu, okrem iného aj preto, že pán M.

predtým pracoval ako čašník a potom robil v projekte sprievodcu cestovného ruchu alebo pani A. bola
predavačka predtým u pána A. a potom robila manažérku pre tvorbu a predaj produktov a balíkov
cestovného ruchu. Oni samotní sa odborného vzdelávania alebo školenia v podstate nemali možnosť
ani zúčastniť, lebo toto vzdelávanie neprešlo verejným obstarávaním, takže v podstate neboli na to ani
vzdelávaní a v živnostenskom výpise prijímateľa neboli tieto činnosti definované. A dokonca, ten výpis

zo živnostenského registra bol predkladaný aj pri Žiadosti o NFP a ani tam neboli uvedené tieto činnosti,
pričom svedkyňa hovorí o prijímateľovi. Keď nemal v predmete podnikania tieto činnosti, tak ich nemohol
vykonávať. Mal to uvedené aj vo Výzve, že musí mať predmetné činnosti v živnostenskom oprávnení a
mal to aj v Príručke pre žiadateľa uvedené. Ak by pani A. vytvárala nejaké balíky na predaj, čo by mohol
predávať ten prijímateľ, tak by mal mať na to živnostenské oprávnenie.

Ďalej vo vzťahu k P. A. P. R. M. svedkyňa uviedla, že sa nejednalo o oprávnené osoby cieľovej skupiny,
lebo to mali byť novoprijatí zamestnanci na nové pracovné miesta a oni boli zamestnaní pred projektom
u pána A., pán M. ako čašník a pani A. ako predavačka. V podstate 29. 09. 2010 ukončili svoju činnosť
a od 01. 10. 2010 začali pracovať a boli evidovaní na projekte s tou novou pracovnou náplňou. Vo
Výzve sú spomenutí tiež novoprijatí zamestnanci, rovnako ako v Žiadosti o NFP a v usmernení, ktoré

sa odvíjalo od CKO, v zmysle ktorého bolo to usmernenie vydané, kde sú tiež definovaní novoprijatí
zamestnanci. To môžu byť uchádzači o zamestnanie alebo znevýhodnení uchádzači o zamestnanie.
Kontrolná skupina toho novoprijatého zamestnanca teda brala tak, že keď už tam bol zamestnaný, tak
to nie je nový zamestnanec na tejto pozícii. Usmernenie bolo vydané preto, že s týmto boli problémy odVýzvy, asi to bolo nedostatočne odprezentované, nedostatočne dávali v žiadostiach o NFP tieto výstupy,
a preto bol výstup z CKO, kde bola definícia toho, pričom svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť, kedy
toto usmernenie bolo vydané na základe výstupu CKO, ktorý bol v roku 2008.

Ďalšie závery z kontroly boli, že došlo k nehospodárnemu, neúčinnému a neúčelnému využitiu pomoci
a podpory, že prijímateľ porušil článok 7 ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok, opakovane porušil
právne predpisy súvisiace s činnosťou prijímateľa, ako aj plnenie podmienok Zmluvy o NFP. Následne
boli vyčíslené neoprávnené výdavky v sume 30 438, tieto výdavky riešila kontrolná skupina v zmysle
interného manuálu a nahlásila ich ako nezrovnalosť na odbor nezrovnalostí.

V rámci Zmluvy bol porušený článok 7 ods. 1, podľa ktorého je prijímateľ povinný realizovať schválený
projekt v súlade so Zmluvou a dodržať termín ukončenia. Ďalšie porušenie bolo, že nezabezpečil
prítomnosť zúčastnených na projekte, ďalej porušil Zmluvu v tom, že jeho povinnosťou bolo uchovávať
a ochraňovať účtovnú dokumentáciu, ako aj inú dokumentáciu týkajúcu sa projektu a bol povinný
preukázať oprávnenosť a dodržiavanie podmienok poskytnutia Zmluvy s tým, že bol povinný zabezpečiť
prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu a ďalej to boli ešte tie činnosti.

V rámci cieľov projektu ciele projektu neboli naplnené, pretože prijímateľ mal v tých činnostiach, ktoré sa
týkajú cestovného ruchu, tie činnosti, na ktoré zamestnanci neboli školení, hoci ich potom vykonávali,
ako píšu v pracovných výkazoch, ale oni žiadne výstupy od nich nedostali.
Ciele projektu sa uvádzajú v Žiadosti o NFP, aj v opise projektu. V Žiadosti o NFP cieľom projektu bolo
vlastne zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu, a to tým, že by zvýšili odbornosť a kvalitu

služieb a po tom vyškolení, čo sa teda neudialo, by mali implementovať nové prvky do praxe. A zároveň
cieľom bolo zvýšenie kvality služieb v oblasti cestovného ruchu.
Realizovali sa školenia ako ovládanie pozície manažéra, mäkké zručnosti. A odborné - manažment,
marketing podnikov cestovného ruchu, kongresové služby, k cestovnému ruchu a kongresovým
službám, tie sa nerealizovali, a tieto v podstate boli najdôležitejšie vo vzťahu k týmto novovytvoreným

pracovným miestam. Prijímateľ zamestnal ľudí, ktorí mali byť v tomto vyvzdelávaní a mali prispievať
k tomu, aby sa cieľ projektu naplnil. Jednou z aktivít bol aj anglický jazyk, ďalej to boli problematické
situácie, metódy zvládania v pracovnej pozícii, marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská
nížina, aktivita manažment a marketing podnikov cestovného ruchu, aktivita kongresové služby a
poznávanie iných. Hoci neboli odborne vyškolení, v pracovných výkazoch hovorili o tom, že tieto činnosti

vykonávali, ale z výstupov sa kontrolná skupina k ničomu nedostala.
V sumáre svedkyňa uviedla, že čo sa týka tých činností, tak to bol prvý bod zistenia, že prijímateľ
nemal živnosť na tieto predmetné činnosti, ďalej to boli aktivity, ktoré vykonávali zamestnanci v zmysle
pracovnej zmluvy a náplne práce, tam tieto aktivity nevedel prijímateľ preukázať, ďalej to boli aktivity,
ktoré vykazoval a boli nepravdivé, lebo on písal vo výkazoch, že sa staral o klientov, pritom v danom čase

tam nebol nikto ubytovaný, alebo tam bol ubytovaný jeden a vykazovali si činnosť 4 hodiny doobeda a
4 hodiny poobede, alebo tam boli ubytovaní a činnosť v pracovných výkazoch si nevykazovali žiadnu.
Účel Zmluvy ani cieľ projektu teda neboli naplnené, činnosti neboli preukázané, teda neboli realizované,
a tým pádom finančné prostriedky boli nehospodárne vynaložené.
Bola vyhotovená správa z kontroly na mieste, ku ktorej mal prijímateľ možnosť sa k zisteniam vyjadriť

do 10 dní od doručenia správy alebo zaslať nejaké námietky. Prijímateľ zaslal námietky, ale tie kontrolná
skupina neakceptovala, pretože v nich nebolo nič nové a nič, čo by zmenilo podstatu zistení. Svedkyňa
sa podieľala na vypracovaní správy z kontroly na mieste, aj na vypracovaní stanoviska k námietkam
prijímateľa.
Neoprávnené výdavky boli vo výške 30 000 eur a vlastne neoprávnené výdavky predstavovali z

kontrolovanej vzorky 62%, čo je uvedené aj v popise kontrolovaných žiadostí o platbu, kde bola celková
kontrolovaná suma 48 000 eur. Pokiaľ sa týka pomeru medzi prostriedkami Európskeho sociálneho
fondu a štátneho rozpočtu, k tomu sa svedkyňa presne vyjadriť nevedela.
Kontrolné zistenia sa potom zasielali na Sociálnu implementačnú agentúru, kde oni zistenia znova
prešetrili, spravili o tom tiež nejaký svoj výstup, ale nevenovali sa len ich vzorke, ale kvázi celému

projektu. Čiže SIA po prešetrení tiež dospela k názoru, a mala tam aj svoje iné zistenia, prečo vlastne
bola podaná obžaloba. SIA znova prešetrila aj ich zistenia, aj svoje zistenia a potom oni nahlasovali už
len tú ich nezrovnalosť vyčíslenú v správe.
Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že prijímateľ je povinný zabezpečiť prítomnosť osôb
zodpovednýchzarealizáciuaktivítprojektupodľačlánku12ods.4ZmluvyoNFPazaosobyzodpovedné

sú považovaní aj zamestnanci, pretože oni tie aktivity realizovali. A tí, čo realizovali ten projekt, ako
projektový tím, od tých tam bola len finančná manažérka, a tá dôležitá osoba, čo je projektový manažér,
tak ten tam nebol prítomný.Vo Výzve sa hovorí o cieľovej skupine, a to mali byť uchádzači o zamestnanie alebo znevýhodnení
uchádzači o zamestnanie, teda pani A. ani pán M. neboli ani záujemcovia o zamestnanie ani
znevýhodnení, tak ako je to uvedené v oprávnenosti cieľovej skupiny na strane 4, pričom uchádzač o

zamestnanie je evidovaný a záujemca nemusí byť evidovaný na úrade práce. Takže pani A. a pán M.
tam už predtým pracovali, čiže oni neboli noví zamestnanci, ani neboli evidovaní na úrade práce.
Obhajca v rámci svojej otázky poukázal na skutočnosť, že Výzva pri záujemcovi o zamestnanie odkazuje
na Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ktorý stanovuje legálnu definíciu pojmu záujemca o
zamestnanie, ktorým je na účely tohto zákona občan, ktorý si hľadá zamestnanie alebo ktorý má záujem

o poskytovanie informačných a..., na čo svedkyňa argumentovala, že oni si nehľadali zamestnanie,
lebo boli u neho zamestnaní a išli ďalej do projektu. Prijímateľ im ukončil pracovnú činnosť ukončením
pracovného pomeru a potom im znova spravil pracovnú zmluvu.
Hlavným cieľom Výzvy bola podpora, udržanie a rozvoj samozamestnávania samostatne zárobkovo
činných osôb a udržanie zamestnanosti u mikro podnikov v oblasti cestovného ruchu a podpora ďalšieho
rozvoja, zvýšenie, resp. udržanie zamestnanosti.

Na neodkladné otázky predsedu senátu, či je naplnený cieľ, ak prijímateľ vytvorí nové pracovné miesto,
príjme na neho zamestnanca a na jeho pracovnú náplň nemá živnostenské oprávnenie, svedkyňa
uviedla, že nie je.
Na ďalšiu otázku, či mohol prijímateľ zamestnať svojho zamestnanca v oblasti, na ktorú nemal

živnostenské oprávnenie, svedkyňa odpovedala, že nie.
Na otázku, či je potom otázka novovytvoreného miesta a nejakého nového zamestnanca vo vzťahu k
tomuto prioritná alebo subsidiárna, resp. nepodstatná, svedkyňa uviedla, že je nepodstatná.
Na ďalšiu otázku, či mohol byť vôbec niekedy naplnený cieľ Výzvy takýmto spôsobom alebo naplnený
účel Zmluvy, svedkyňa uviedla, že nie.

Na nadväznú otázku obhajcu, či žiadateľ o NFP predkladá pred uzatvorením Zmluvy o NFP riadiacemu
orgánu,t.j.poskytovateľoviajsvojdokladpreukazujúcipredmetpodnikaniaaoblasťpodnikanianaúčely
toho, aby mohlo byť vyhodnotené, či spadá do oprávnenej kategórie žiadateľov, svedkyňa uviedla, že
áno, predkladá živnostenský list.
Na ďalšiu otázku, či bol prijímateľ - pán A. vyhodnotený ako oprávnený aj s tým živnostenským

oprávnením, ktoré predložil riadiacemu orgánu za účelom schválenia projektu, svedkyňa uviedla, že
žiaľ, bol. (poznámka obžalovaného prostredníctvom obhajcu: Z akého dôvodu potom to živnostenské
oprávnenie, ktoré bolo predložené v čase schvaľovania projektu, bolo vyhodnotené ako prijateľné a
to isté identické oprávnenie, ktoré bolo v čase v roku 2014 predložené pri kontrole, už nevyhovovalo
danému projektu?)

V čase kontroly na mieste, ale už aj predtým ako si podával prijímateľ Žiadosť o NFP, tak nemal
činnosti k výkonu, k aktivitám ako cestovnej agentúry alebo cestovnej kancelárie, sprievodcovské služby,
organizácia cestovného ruchu, v živnostenskom oprávnení.
Kontrolná skupina mala za preukázané, že vykonával činnosti ako je ubytovanie a stravovanie a tie
ostatné činnosti nemal v predmete podnikania, ale v pracovných výkazoch si ich uvádzal, že ich

vykonával, avšak k ich výstupom sa kontrolná skupina nedostala. Preto kontrolná skupina uviedla záver,
že ich mal uvedené v pracovných výkazoch, ale nevedel k nim predložiť žiadnu dokumentáciu ako ich
vykonával, a či ich vôbec vykonával, takže nepreukázal vykonanie. A keď ich nevedel preukázať, tak ich
asi nevykonával. Teda žiadal o refundáciu, ale nepreukázal výsledky.
Účel tohto projektu nebol naplnený, pretože tie aktivity boli len v písomnej forme, ale oni sa k nijakým

výstupom nedostali. Účel projektu mali splniť v tom, že tými činnosťami tí pracovní zamestnanci
mali zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu. Tie aktivity, čo mali uvedené v pracovných
výkazoch, nevedeli relevantne zdokumentovať, predložiť, obhájiť a preukázať, že ich vykonávali,
pričom na neodkladnú otázku predsedu senátu, či vôbec tieto aktivity mohli byť realizované, ak nemal
prijímateľ na to živnostenské oprávnenie, svedkyňa uviedla, že nie. A naviac, ani odborné vzdelávanie

ohľadnemarketingupodnikovcestovnéhoruchu,kongresu,kongresovýchslužieb,vtomsazamestnanci
nevyškolili.
Na otázku obhajcu, ako sa kontrolná skupina vysporiadala s ustanovením článku 3 ods. 3.6 Zmluvy
o NFP, ktorá stanovuje, že prijímateľ berie na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť je finančným
prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, svedkyňa uviedla, že toto vyčísľuje

odbor nezrovnalostí, oni len nahlásili nezrovnalosť.
Na otázku obhajcu, či v zmysle projektu mali mať jednotliví zamestnanci živnosť na vykonávanie daných
pracovných náplní, svedkyňa uviedla, že nie.Na otázky predsedu senátu, že keď došlo ku kontrole a kontrolná skupina zistila, že u osôb M., A., A.,
F. neboli splnené podmienky zákona, a to živnostenské oprávnenie na činnosť, na ktorú bola uzavretá
pracovná zmluva medzi zamestnancom a prijímateľom príspevku, tak z akého dôvodu kontrolná skupina

postupovala ďalej v podrobnostiach o kontrole oprávnenosti výdavkov z hľadiska toho, či výdavky, ktoré
boli deklarované, boli naozaj vykonané, svedkyňa uviedla, že oni v procese tej kontroly podávali žiadosť
aj na Živnostenský úrad v Nitre, aj na Živnostenský úrad v Šali, odtiaľ dostali odpoveď, že tento predmet
činnostiniejedefinovanývovýpisezoživnostenskéhoregistraaonatobralatak,ževpodstatetúživnosť
nemali. Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že v prípade, ak existuje také zistenie, či zakladá nejaké

porušenie Zmluvy, resp. či sa dajú považovať en bloc výdavky na týchto zamestnancov za oprávnené,
svedkyňa uviedla, že nie.
Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že či ďalšia kontrola po tomto zistení bola vzhľadom na toto prvotné
zistenie ešte podstatná, svedkyňa uviedla, že nie.
Žiadateľ o NFP v Žiadosti uviedol ohľadom zamestnancov, že to budú zamestnanci, ktorí budú prijatí na
novovytvorené pracovné miesta a vybraní budú ešte v zmysle diagnostiky.

Na otázku predsedu senátu, čo žiadateľ o NFP uviedol do Žiadosti o NFP v rámci projektu „Nové služby
cestovného ruchu v penzióne F.“ ohľadom živnostenského oprávnenia, svedkyňa priznala, že uviedol,
že má oprávnenie na reštauračné a ubytovacie služby.
Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že keď došlo k schváleniu Žiadosti o NFP a následne k podpísaniu
Zmluvy o poskytnutí NFP, na aký predmet podnikania to bolo, svedkyňa uviedla, že na ten cestovný ruch

žiadateľ tú živnosť nemal v predmete, z čoho podľa nej vyplýva, že ak pracovné zmluvy boli uzavreté na
predmety, na ktoré nemal živnostenské oprávnenie, tak to bolo v rozpore s tým, čo uviedol v Žiadosti o
NFP, aj v rozpore s tým, čo bolo schválené a na čo bola uzavretá Zmluva o poskytnutí NFP, čo podľa nej
zakladá porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP závažným spôsobom s následkom odstúpenia od Zmluvy,
čo aj SIA navrhla učiniť.

Na otázku predsedu senátu, či po oznámení kontrolných zistení prijímateľovi boli doložené nejaké
dokumenty k preukázaniu oprávnenosti nákladov, svedkyňa odpovedala, že v správe bola uvedená
možnosť poslať námietky a v tých námietkach nebolo nič, čo by zmenilo výstupy tej správy. Kolega -
pán A. jej po nejakom dlhšom období, nevie, či po roku, ukázal dokument, ktorý hovoril o výstupoch z
pracovných výkazov. Vzhľadom k tomu, že ich kontrola bola skončená doručením správy prijímateľovi,

pre nich boli irelevantné, ani ich vecne nekontrolovali. Ten dokument, čo jej pán A. ukázal, bol v podstate
predložený veľmi neskoro, bolo to to isté, čo bolo predložené vyšetrovateľovi, nebolo to predložené
kontrolnej skupine v relevantnom čase.
Obžalovaný sa k výpovedi svedkyne vyjadril, že keď u neho boli na kontrole, tak sa tam zdržali asi
hodinu, nevedeli mu vysvetliť, že aké dokumenty presne chcú, on im povedal, že všetky papiere tam

má, s čím nesúhlasili. Boli tam, okrem pána K. a pána W., všetci, aj C. F., P. A., aj obžalovaný, všetci
boli pri kontrole. Nevie, ako sa to chce definovať, že čo je to zákazník, zákazník v normálnej definícii
je, ktorý konzumuje, je ubytovaný, ale zákazník je aj ten, ktorý sa príde len opýtať pár vecí, s voľajakou
prosbou, u nich je všetko zákazník. Zákazníci deň čo deň prídu, robia všelijaké akcie, vysvetlia im veci,
ukážu im izby, to je zákazník, nielen ten, ktorý je zapísaný alebo tam u nich konzumuje.

Svedkyňa P. A. v samostatnej časti výpovede uviedla, že je manželkou obžalovaného, projekt začal v
roku 2010, mal prebiehať 20, 22 mesiacov, čo sa nedokončilo.
Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že v rámci projektu bola zamestnaná na pozícii organizátor
cestovného ruchu, čo bolo aj jej pracovnou náplňou. Organizovali, cvične sa učili ako spraviť balík

cestovného ruchu v ich regióne, aby prilákali viac hostí do ich penziónu F., kde je aj reštaurácia.
Pred realizáciou projektu bola na materskej a po jeho ukončení zostala v pracovnom pomere v penzióne
F. ako prevádzkarka.
Živnostenské oprávnenie na činnosť organizátora cestovného ruchu svedkyňa nemala.
Zo školení mali len mäkké zručnosti (sebapoznávanie, poznávanie iných, problematické situácie,

konflikty, stres a vyhorenie), odborné školenia, na základe ktorých by mohli požiadať živnostenský
úrad, aby to mohli realizovať, už neprebehli. Výstupy zo školení počítačové, písomné, cvičné odovzdali
projektovému manažérovi a manželovi.
Pracovné výkazy vypracovával projektový manažér na základe konzultácie so svedkyňou, ich obsah
zodpovedal reálne vykonávanej činnosti.

Konkrétne pripravovali sezónne balíky cestovného ruchu (zima/leto), obsahom ktorých boli ubytovacie
a stravovacie činnosti, ktoré chceli vylepšiť.
Konkrétne ponúkali ubytovacie služby, v rámci ktorých to boli víkendové pobyty pre hostí a páriky,
stravovanie, v rámci ktorého ponúkali grátis welcome drink a pre robotníkov pivo.Chod penziónu v čase realizácie projektu zabezpečovali recepčná J. H., kuchyňu - reštauráciu
zabezpečoval manžel s učňami zo školy.
Zákazníkom je ten, kto ich navštívi, kto príde do penziónu, reštaurácie, kto sa informuje, nakúpi, ubytuje

sa, i kto sa len popozerá, osloví ich.
V čase realizácie projektu mali málo hostí.
Svedkyňa spracovávala prezenčné listiny, ktoré osvedčovali činnosti zamestnancov v penzióne F. a ich
účasť na školeniach.
Svedkyňa viedla aj knihu ubytovaných hostí, ostatní zákazníci sa neevidujú.

Pri kontrole vo februári 2014 svedkyňa bola osobne prítomná, oznámili im, že bude kontrola, oni im
odpovedali, že v daný deň by im vyhovovala tá kontrola v poobedňajších hodinách, na čo nebol braný
ohľad.
Kontrola prišla v predobedňajších hodinách a v čase roznášania obedov už tam neboli. Vyžiadali si
vystavené faktúry za dané obdobie, knihu ubytovaných, ďalšie dokumenty nie.
Na školeniach sa zúčastnili, okrem svedkyne, R. M., C. F., P. A., J. H. a manžel svedkyne.

Svedkyňa nevedela, či sa kontrolnej skupine predkladali nejaké dokumenty aj dodatočne.
Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že pred realizáciou projektu pracovali u nich R. M. na
pozícii čašník - na dohodu a P. A. na pozícii predavačka v obchode - v pracovnom pomere. Obaja boli
prijatí na novovytvorené pracovné miesta v rámci projektu.
P. A. bola zamestnaná v rámci projektu na pracovnej pozícii manažér tvorby a predaja balíkov a

produktov cestovného ruchu, čo jej bolo ponúknuté, lebo ten obchod už išiel dosť slabo a uvažovali o
jeho zatvorení.
Každý nový pracovník absolvoval diagnostické testy, čo robila psychologička alebo niečo také, či majú
zručnosti a schopnosti na danú pozíciu.
R. M. bol evidovaný na úrade práce.

Pracovnou náplňou svedkyne bolo organizovanie cestovného ruchu, vytvoriť balíky, spraviť prieskumy,
analýzu, porovnať ostatné produkty konkurencie, konzultácie, starať sa o zákazníkov, zbieranie
materiálov, výhody a nevýhody balíkov.
P. A. bola prijatá, aby tieto balíky vedela predať, svedkyňa hlavne na organizáciu.
Predávať tieto balíky však nemohli, neprebehli všetky školenia, predávali len ubytovanie a stravovanie.

Výkon svojej funkcie svedkyňa realizovala tak, že im v tom pomáhal projektový manažér.
O svojej činnosti si vytvárala vlastné poznámky, pracovali aj spoločne, bolo to poslané projektovému
manažérovi a niečo sa uskladňovalo aj v kancelárii.
Pracovné výkazy robieval projektový manažér B. K. prijatý v rámci projektu na dohodu, podklady mu
svedkyňa odovzdávala telefonicky, ale skoro každý deň sa zastavil v penzióne na jednu až dve hodiny,

inak pracoval doma, takže podklady mu odovzdávali aj osobne, elektronicky svedkyňa nevie.
Výstupy zo svojej činnosti mala svedkyňa niečo v písomnej forme poznámok, niečo - balíky cestovného
ruchu v počítači.
Na konkrétne otázky z pracovných výkazov svedkyňa vypovedala obšírne a všeobecne frázovite, po
dotaze, aby svedkyňa presne konkretizovala, aké služby poskytli klientom na základe pracovných

činností uvedených v pracovných výkazoch, uviedla, že:
· sa jednalo o cenotvorbu pri poskytovaní ubytovacích a stravovacích služieb - výhodnú cenu,
· víkendové pobyty pre páriky s grátis výzdobou izby (kvety) s možnosťou ukončenia pobytu nie o 10.00
hod. ráno, ale bez platenia neskôr, aby nemuseli skoro vstávať,
· pre robotníkov pivko k jedlu,

· vlastnú platenú internetovú stránku v rámci publicity si zaviedli však až po ukončení projektu,
· otázky ohľadne cien svedkyňa komunikovala s potenciálnymi klientmi aj telefonicky,
· na zimu sa im podarilo po oslovení F. termálneho kúpaliska vybaviť možnosť kúpania do 22.00 hod.
namiesto do 19.00 - 20.00 hod., čo ich klienti využívajú.
Poznámky si robila do zošita.

Iné produkty cestovného ruchu predávať nemohli, možnosť takého oprávnenia si svedkyňa spája s
ukončením nerealizovaných odborných školení - t. j. až s následnou možnosťou žiadať o živnostenské
oprávnenie, počas realizácie projektu to robili len cvične.
Kontrolóri si od nich pýtali aj iné písomnosti, ale oni im nerozumeli, čo chcú. Svedkyňa si nepamätá, že
by žiadali pri kontrole nejaké podklady súvisiace s ich pracovnou činnosťou.

Správu z kontroly im kontrolóri ihneď po ukončení kontroly nedali na prečítanie a na podpis. Táto im
došla až neskôr poštou, podali proti nej námietky.
K tomu, čo je uvedené v správe z kontroly, že neboli pri kontrole dokladované činnosti, ktoré sa mali
vykonávať podľa pracovných výkazov a pracovných zmlúv, svedkyňa uviedla, že toto od nich nežiadali,len uviedli, že by potrebovali niečo k tomu projektu, ale nevedeli sa vyjadriť, aj keď to dali do tej správy,
od svedkyne to nepýtali.
Svedkyňa nevie, či jej manžel k námietkam k správe z kontroly predkladal aj vyššie uvedené podklady.

Počas realizácie projektu sa im v penzióne až tak nedarilo, obchod zostal otvorený, robila v ňom V. A.
- manželova matka.
Po skončení projektu sa pán M. opäť dostal na pozíciu čašníka, nemali inú možnosť, keď sa ten projekt
nedokončil.
Počas školení prevádzku zabezpečovala J. H. - recepčná, telefón mali pri sebe, boli dni, keď nemali

ubytovaných hostí, aj málo prišlo na obed, roznáška obedov sa počas projektu nerobila.
Starostlivosť o zákazníkov uvedená v pracovných výkazoch znamená odpoveď na otázky, ukázanie
priestorov, návrh podujatí v blízkosti, u stálych hostí pohostenie a posedenie s nimi.
R. M. P. P. A. si tiež robili nejaké poznámky z činnosti, R. M. na počítači, P. A. ručne. R. M. mal cvične
- teoreticky pripravených pár nápadov, svedkyňa ale nemá vedomosť, že by títo odovzdávali svoje
poznámky pánovi K..

Na otázky predsedu senátu svedkyňa uviedla, že má stredoškolské vzdelanie - obchodnú akadémiu s
maturitou, pred projektom bola na materskej dovolenke, predtým pracovala ako predavačka u svokry a
3 mesiace v jednej firme v Senci. Po projekte robí prevádzkarku v ich penzióne.
Odbornú činnosť na pozícii organizátor cestovného ruchu v pracovných výkazoch a v pracovnej náplni
uvedenú v pracovnej zmluve vyvíjala na základe jej vzdelania, jej vedomostí, avšak odborné znalosti

zodpovedajúce jej pracovnej pozícii nemá dodnes.
Na otázku, aký význam malo vykonávať činnosti bez možnosti ich ponúkania a predaja zákazníkom a
ako to mohlo pomôcť k rozvoju cestovného ruchu (okrem ubytovacích a stravovacích služieb), svedkyňa
opäť poukazovala konkrétne len na využitie mäkkých zručností v styku so zákazníkmi a snahu prilákať
zákazníkov na ubytovanie a stravovanie.

Na otázku, čo v skutočnosti robila pani A., keď pracovnou náplňou svedkyne bola organizácia a tvorba
balíkov cestovného ruchu a pracovnou náplňou pani A. bol ich predaj, na čo ale nemali živnostenské
oprávnenie, a preto nič nepredávali ani nepredali, svedkyňa nevedela jasne odpovedať a nakoniec
priznala, že v podstate robili to isté, ale bez možnosti predaja.
Na otázku, prečo svedkyňa nevyužila svoje vzdelanie na rovnaké aktivity ako v čase projektu, svedkyňa

uviedla, že postupne sa učila a na začiatku nemala také vedomosti ako prilákať hostí.

Svedkyňa P. A. v samostatnej časti výpovede len uviedla, že svoje povinnosti si plnili s plným vedomím
ako vedeli.
Na otázky obhajcu svedkyňa odpovedala, že pred realizáciou projektu bola u pána A. zamestnaná ako

predavačka v obchode, než ju pán A.Ý. oslovil, že nejde obchod, ale že bude nejaký projekt, ktorý, keby
mu vyšiel, tak ju zamestná.
V rámci projektu ju potom zamestnal na pozíciu manažérka tvorby a predaja produktov, balíkov, čo
obnášalo prácu ohľadom cestovného ruchu - zisťovanie dopytu, predaja a tvorby produktov, ktoré by
sa potom, keby sa to realizovalo, mohli predávať. Tie produkty boli ohľadom ubytovania a poskytovania

služieb zákazníkom, ak by mali nejaké požiadavky počas ubytovania alebo návštevy ich obce.
V rámci projektu mali aj školenia, ktoré prebiehali v ich penzióne, zúčastnili sa ich všetci, čo pracovali
na projekte, bolo ich okolo 6 - 7, týkali sa sebapoznávania, poznávania iných, riešenia situácií, stresu a
vyhorenia. Všetky školenia neboli, svedkyňa nevie, prečo.
V súčasnej dobe svedkyňa opäť pracuje ako predavačka vedľa penziónu.

Projektový manažér pán K. im vypracovával body na deň, čo mali preberať, riešiť, obsah pracovných
výkazov už s odstupom času vie len priebežne, v tej dobe jej bol obsah pracovných výkazov známy,
súhlasil s reálne vykonávanou činnosťou, väčšinou spolu spolupracovali.
Pracovné výstupy boli také, že medzi sebou niečo riešili, dávali si rady, rozprávali sa, kto čo zistil a potom
sa to písalo cez počítač, robili si poznámky, ktoré svedkyňa odovzdávala pánovi K. a ukladala to pani A..

Svedkyňa je vyučený čašník, ináč predavač, v rámci projektu bolo jej pracovnou náplňou tvorenie
balíkov, prilákanie zákazníkov, aby sa zákazníci u nich cítili dobre, aby im vedeli poskytnúť požadované
služby.
Balíky sa delili na letné, zimné, jesenné a ich obsahom bolo to, čo sa dialo na okolí, aktivity po okolitých
miestach, aby vedeli informovať zákazníkov.

Tieto balíky však nemohli predávať, lebo pán A. na to nemal oprávnenie, lebo nebolo ukončené školenie,
tak si balíky len pripravovali.
Počas školení zabezpečoval chod penziónu pán A., vypomáhali mu aj učni, ale stíhal by to aj jeden
človek, lebo to nebolo také silné.Svedkyňa má vedomosť od zamestnávateľa o kontrole eurofondov, k jej okolnostiam sa vyjadriť nevie,
lebo ju ku kontrole neprizvali, nemá pojem ani o čase, odkedy - dokedy kontrola prebehla.
V súčasnej dobe je ekonomická situácia v pohode, majú aj ubytovaných, aj na stravu, prichádzajú tam

páni z okolitých firiem, pani A. rieši ubytovanie aj cez internet, aj telefonicky.
Na otázky prokurátora svedkyňa odpovedala, že pred projektom pracovala v obchode u pána A.É. do
29. 09. 2010 v pozícii predavačky a v rámci projektu nastúpila do pracovného pomeru 01. 10. 2010.
Evidovaná na úrade práce nebola. Pracovný pomer predavačky jej bol ukončený z dôvodu, že nastúpi
na inú pozíciu v rámci projektu a obchod sa asi zatvorí.

Či bola kvalifikovaná na novú pozíciu, nevie, to musel vedieť pán A., či ju môže zamestnať.
Skúsenosti s pozíciou manažéra ani v cestovnom ruchu dovtedy nemala.
Na otázku, čo konkrétne zahŕňala jej pracovná pozícia manažéra pre tvorbu a predaj produktov a balíkov
v cestovnom ruchu, svedkyňa odpovedala, že to je stále spojené s tým ubytovaním a reštauráciou
- stravovaním, ale na ďalšiu otázku svedkyňa priznala, že cestovný ruch je inakší smer, ale presne
nevedela uviesť, ako to chápe.

Svedkyňa s počítačom nerobí, svoju pracovnú činnosť vykonávala spoločne s pani A. a pánom M.,
vytvorili nejaké body, ktoré pán M. ukladal do počítača a spracovával to pán K., poznámky odovzdávali
pánovi A., resp. nápady, ktoré boli ponuka raňajok v sobotu ráno alebo malé pivko k jedlu.
Svedkyňa svoje pracovné výkazy videla len tak priebežne a podpisovala ich.
Ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch sa svedkyňa príkladmo vyjadrila:

· K doplňovaniu profesionálnych a technologických znalostí s dôrazom na ponúkané produkty v zime
2011, že to si čítali články z internetu a brožúrky, čo ponúkajú v iných krajoch a čo by mohli ponúknuť
oni a čo nie v ich dedine a v okolí.
· K tvorbe marketingového plánu predaja do nadchádzajúcich mesiacov, že cca 2 mesiace dopredu
mohli zistiť, aké podujatia budú na okolí, čo by mohli ponúknuť.

· K analýze konkurencie v podobných produktoch cestovného ruchu v okolí, že čo oni dávajú a v akých
cenách a čo by mohli - vedeli ponúknuť sami a v akej cene.
· K aktivitám v oblasti public relation, komunikácia s novinármi, že to jeden pán, čo má obecné noviny,
že by sa tam o ich ponukách mohli dať nejaké články, reklama, na čo v tej dobe ešte nemali povolenie,
ale taká príprava to bola, že čo by ponúkali, ako to vyzerá.

· Cenotvorba pre balíky cestovného ruchu v zime 2011, že ten balík sa spájal so zimnými športmi v okolí,
že kde sa dá ísť korčuľovať, predvianočnými aktivitami.
V čase projektu sa o vyššie uvedenom rozprávali, preberali to.
Počas projektu obchod fungoval, zostala tam pani A. staršia.
Počas kontroly bola svedkyňa v obchode, kontrolóri si ju nevyžiadali, pán A. od nej pre účely kontroly

žiadne jej výstupy z projektu nežiadal.
Po projekte zostala svedkyňa zamestnaná u pána A. opäť ako predavačka v obchode, lebo ju nechcel
vyhodiť.
Starostlivosť o zákazníka je v každej podobe - ubytovanie, reštaurácia i v obchode.
Pán M. sa vrátil po projekte na pozíciu čašníka, lebo tam je potrebný.

Na otázku predsedu senátu, aké odborné predpoklady svedkyňa mala pred prijatím do pracovného
pomeru na svoju pracovnú pozíciu v rámci projektu, keď je vyučená čašníčka a pred projektom pracovala
u pána A. v obchode, svedkyňa odpovedala, že predtým robila s ľuďmi, inak odpovedať presnejšie
nevedela, odvolávala sa na úsudok pána A. a na vstupné testy, ktoré absolvovala, nevedela sa vyjadriť,
aké odborné predpoklady mala spĺňať.

Naďalšiuotázkupredsedusenátu,žeakéreálnečinnostisreálnymivýstupmipočaspracovnéhopomeru
v rámci projektu svedkyňa vytvorila, táto odpovedala, že zrealizovať sa nemohlo nič, nebolo na to
povolenie.
Na ďalšiu otázku, čo konkrétne, aký reálny výstup z činností svedkyňa vytvorila aj s ohľadom na to, čo
je uvedené v jej pracovných výkazoch, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, uviedla napr. len, že preberali, či

vedia zabezpečiť lístky na turnaj v Šali, zisťovali to, čo si každý môže zistiť sám na internete, že kedy,
kde, čo a ako, že ponúkli ubytovanie dieťaťa do 5 rokov v penzióne zadarmo, rozprávali sa spolu o tom,
že čo by sa dalo, čo sa už svedkyňa ani nepamätá, nevedela sa vyjadriť, že načo vytvárali ceny za niečo,
čo nemohli predávať, čo spresnila, že sa to mohlo prichystať, napr. cena za ubytovanie, raňajky a večeru.
Svedkyňa mala za to, že až po ukončení projektu pán A. dostane povolenie ohľadom cestovného ruchu,

nevie, či má na to oprávnenie, ona sama na to živnosť nemá.

Svedok R. M. v samostatnej časti výpovede uviedol, že vedel, že existuje projekt od W. A. - vytvorenie
nových pracovných miest a opýtal sa svedka, či by nechcel tam robiť.Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že pred projektom pracoval u pána A. na dohodu ako čašník.
V rámci projektu bol zamestnaný ako sprievodca cestovného ruchu a jeho pracovná náplň bola
nejaké organizovanie tuzemských a zahraničných zájazdov, výletov, tvorba technickej dokumentácie,

monitorovanie konkurencie, prieskum trhu.
Boli aj nejaké výstupy z toho, všetko bolo nechané v penzióne F., odovzdával to majiteľovi alebo ostali
v miestnosti, kde mali školenie.
Boli k tomu vedené aj pracovné výkazy, svedok bol oboznámený s ich obsahom, zodpovedali realite.
V priebehu realizácie projektu prebiehali aj školenia - mäkké zručnosti (sebapoznávanie, poznávanie

iných, stres, konflikt), zvyšné školenia už neboli, lebo projekt sa zastavil. Na školeniach sa zúčastnili,
okrem svedka, W. A., P. A., P. A., C. F. P. J. H..
Pred projektom do penziónu chodievalo málo ľudí, v súčasnosti je stav oveľa lepší.
V súčasnosti svedok pracuje u pána A. opäť ako čašník.
V čase školení penzión otvorený bol, zákazníkov obsluhoval majiteľ.
Na výkon svojej pracovnej činnosti svedok živnosť nemal.

Počas kontroly svedok bol v penzióne, ale pri kontrole nebol.
Ako sprievodca cestovného ruchu mal predmet činnosti vytváranie balíkov pre hostí, ubytovaných,
spraviť nejaké prieskumy na okolí, letné i zimné balíky, napr. porovnávali, aké služby majú kúpaliská, či
spravia aj nočné kúpanie a výsledkom prieskumu bolo, že Galandia mala veľký plus, lebo mali najviac
tobogánov, bazénov a mali aj nočné kúpanie.

Balíky, ktoré spravili, realizované neboli.
Výstupy z pracovnej činnosti mali aj na papieri, poznámky aj v počítači.
Pracovné výkazy robil projektový manažér, svedok bol s nimi oboznámený, súhlasili s reálne
vykonávanou činnosťou, svedok ich podpísal.
Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že projekt sa začal v roku 2010.

Predtým aj počas práce čašníka bol svedok evidovaný na úrade práce, dohodu mal len na 20 hodín
týždenne.
Nevie, či do pracovných výkazov boli zaznamenané aj nejaké výlety.
Súhrn činností za daný mesiac spracovával nejaký B. K., robil to denne cca 2 hodiny, niekedy to s nimi
konzultoval, niekedy nie - vtedy svedok nevie, odkiaľ B. K. vedel, čo cez deň robili.

Na otázky ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch svedka sa tento vyjadril:
· K monitorovaniu produktov konkurencie, k tvorbe produktov, cien a doplnkových produktov, že
porovnávali penzióny v okolí, akú majú výbavu, ceny a výstupom boli svedkove poznámky, ktoré nechal
v penzióne, nepamätá sa, kde ani komu, buď majiteľovi alebo v nejakej miestnosti.
· Ku konzultácii s manažérom pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ktorým bola P.

A., ohľadne prebiehajúcich produktov a služieb cestovného ruchu v penzióne F., že keď urobili nejaký
balík, tak konzultovali, či je v poriadku, či by ho v budúcnosti vedeli realizovať alebo nie. Tým balíkom
bolo porovnanie penziónov alebo kúpalísk na okolí, čo spolu konkrétne konzultovali, svedok nevie.
· Úprava poradenských služieb vzhľadom na zmeny v marketingovom pláne zohľadňujúce zmeny
dopytu, že k tomu sa svedok nevie vyjadriť, marketingový plán určite nemali, nevie, kto bol za neho

zodpovedný, nevie teda, čo mali upravovať.
· K tvorbe doplnkových služieb, najmä smerom k službám cestovného ruchu v zime 2011, že sa nevie
k tomuto vyjadriť.
· K budovaniu tímu a tímovej spolupráce, že to boli konzultácie medzi sebou.
· K poradenským a sprievodným službám, že keď došiel nejaký zákazník do reštaurácie alebo do

penziónu, poskytli mu ústne informáciu, aké majú ceny a vybavenosť, aby vedel, či mu to pasuje alebo
nie.
Do styku so zákazníkmi však svedok vôbec počas projektu neprišiel, informácie pre zákazníkov boli len
cvične spravené teoretické.
Svedok vie, že kontrola bola až po projekte, mali ju vopred ohlásenú, pán A. svedkovi povedal, že nech

je v penzióne, ale ho kontrola nezavolala, bol v reštaurácii, kontrolóri od neho nepožadovali žiadne
podklady, nevie, že o výsledku kontroly bol spracovaný nejaký záznam, ani k čomu kontrola dospela vo
vzťahu k svedkovmu pracovnému miestu. Pán A. so svedkom závery kontroly nekonzultoval, nevie, že
pán A. podal voči záverom kontroly nejaké námietky, od svedka nič nepožadoval.
Školení bolo asi 6 alebo 7, v jednom týždni po ôsmich hodinách denne, nejaké testy bolo treba vypĺňať.

Na pozícii sprievodca cestovného ruchu bol svedok zamestnaný na základe toho, že predtým tam robil
na dohodu, pán A. mu veril, robili tiež testy - diagnostiku, z ktorých vyšlo, kto akú funkciu dostane.
Po ukončení projektu sa svedok vrátil späť na pozíciu čašníka, nechali si ho, lebo chceli, aby niekedy
v budúcnosti bol ten projekt dokončený.Pracovné výkazy im predkladal na podpis už vyhotovené projektový manažér.
Na otázky predsedu senátu svedok odpovedal, že má všeobecné stredné vzdelanie - gymnázium a
nedokončenú vysokú školu.

Na pracovnú pozíciu v rámci projektu ho oslovil pán A., ale svedok nevie, či mu pán A. aj oznámil, na
akú funkciu.
Pred prijatím do pracovného pomeru na pozíciu sprievodca cestovného ruchu mal svedok skúsenosti
v cestovnom ruchu, lebo robil popri škole v X. a v F. na kúpalisku prevádzkara a plavčíka, čo svedok
pokladá za cestovný ruch.

Z historických a kultúrnych pamiatok v okolí penziónu svedok pozná ich kostol, nejaké galantské kaštiele
a to je všetko, čo ho napadá.
V rámci svojho pracovného zaradenia žiadnu skupinu nikdy nesprevádzal, svoju funkciu realizoval
teoreticky, t. j. realizované nebolo nič. Sám na to živnosť nemal, počas projektu žiadne sprievodcovské
služby neposkytol, lebo projekt nebol ukončený a nemal na to oprávnenie. Podľa neho to bolo tak, že
až po ukončení projektu by mohol robiť sprievodcu cestovného ruchu.

Balíky cestovného ruchu pripravoval s tým, že v budúcnosti to chceli realizovať.
Balíkom cestovného ruchu malo byť, že pre ubytovaných hostí by spravili cestu na kúpalisko.
O svojich sprievodcovských službách a k odbornej príprave na sprievodcovské služby svedok nevedel
povedať nič.
Svedok vie, čo je sprievodca cestovného ruchu, ale nevie ako sa na túto funkciu pripravoval.

Na otázku, že na aký účel bola so svedkom uzavretá pracovná zmluva na sprievodcu cestovného ruchu,
keď nemal reálne nič robiť, svedok odpovedal, že tie odborné školenia neboli ukončené a nevedel
odpovedať, akú reálnu činnosť vlastne vykonával v rámci svojho pracovného zaradenia.
Na otázku, aké poradenské služby, ktoré si vykázal v pracovných výkazoch, poskytol, keď neprišiel do
styku so zákazníkom, svedok odpovedal, že fakt nevie, počas projektu neposkytol žiadne.

Na otázku, či vie svedok uviesť aspoň jednu reálne vykonanú činnosť v rámci jeho pracovnej náplne,
ktorú vykonal počas trvania projektu, okrem prípravy, svedok uviedol, že nie.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu
nasledovných svedkov.

Svedok W. W. v prípravnom konaní dňa 26. 09. 2016 (zväzok I, č. l. 173-176), okrem iného, vypovedal,
že je dobrovoľne nezamestnaný, stále má firmu V., B.. T.. Y.., ktorá sa venovala príprave projektov z
eurofondov pre samosprávy.
Svedka oslovil otec obžalovaného, či by nevedel pripraviť projekt pre W. A., ktorý sa snažil rozvinúť svoje

podnikanie. Definoval svoju potrebu rekonštruovať penzión, na čo už nebola v tom čase vhodná výzva,
ale bola vhodná výzva na podporu zamestnanosti, ktorú potom W. A. aj využil.
W.A.predstavilsvedkovisvojpodnikateľskýzámer,nazákladektoréhobysamoholuchádzaťofinančné
prostriedky.
Keď bol projekt schválený, začala sa samotná implementácia a on zamestnal uchádzačov o pracovné

miesto, aby dostali mzdu na zachovanie pracovného miesta v priebehu trvania projektu s tým, že po
ukončení financovania zo zdrojov Európskej únie ešte uchoval pracovné miesta.
Počas trvania projektu nebola zo strany svedka potrebná žiadna pomoc.
Pán A. sa svedkovi ozval až vtedy, keď začali byť problémy s vyúčtovaním, pán A. bol spochybňovaný
po troch kontrolách z Ministerstva práce kontrolou vykonanou na základe anonymu.

Podľa svedka kontrola bola zo strany kontrolnej skupiny subjektívna, nezohľadňovali výsledky trojročnej
práce v rámci platnej zmluvy, na základe ktorej boli merateľnými ukazovateľmi len udržanie pracovného
miesta a nie marketingové produkty, ktoré táto kontrola požadovala.
Kontrolná skupina, ktorá vykonávala tú poslednú kontrolu na mieste, podľa názoru svedka postupovala
zaujato s cieľom poškodiť konečného prijímateľa, nakoľko vyžadovala podklady, ktoré neboli potrebné

pri vyúčtovaní žiadosti o platbu a nebolo povinnosťou ich ukladať.
V rámci projektu bol zamestnaný aj svedkov syn W. W., ktorý bol v tom čase študent a bol tam
zamestnaný ako manažér publicity na dohodu o vykonaní práce a mal na starosti publicitu a webovú
stránku, čo väčšinou robil v F..
Svedok je aj spoluzakladateľom C. Š. T. T., ktorá sa venuje vzdelávacím aktivitám a enviroprojektom,

zúčastnila sa aj verejného obstarávania na tie školiace aktivity, bola aj úspešná, vykonávali školenia, ale
nie všetky, nakoľko boli aj neúspešné školenia.Svedok C. F. v prípravnom konaní vypovedal dňa 26. 09. 2016 (zväzok I, č. l. 177-179) a dňa 05. 10.
2016 (zväzok I, č. l. 182-185).
Dňa 26. 09. 2016 svedok vypovedal, že je zamestnaný v penzióne F. ako kuchár, predtým pracoval

v penzióne X. M. Š. tiež ako kuchár. K pokračovaniu vo výsluchu bolo potrebné pribrať tlmočníka z
maďarského jazyka do slovenského jazyka a naopak.
Dňa 05. 10. 2016 svedok vypovedal, že svedok začal pracovať v penzióne F. v roku 2011.
Vie o tom, že tam prebiehal projekt, ale kedy začal a kedy skončil, svedok nevie.
Mali školenia, bolo 5 - 6 hodín, ktoré mali absolvovať, potom tieto školenia z nejakého dôvodu prestali,

jeden druh školenia trval 7 pracovných dní za sebou.
Školenia prebiehali v penzióne F., zúčastňovali sa ich, okrem svedka, R. M., J. H., P. A., P. A. P. W. A..
Témy školení boli ako pristupovať k stresovým situáciám, poznávanie druhých ľudí, na iné si svedok
nespomína.
Pán A. nebol na školení len, keď bolo treba obslúžiť hosťa, lebo penzión bol počas školení otvorený,
podávalo sa aj obedové menu, vtedy tam prišlo málo ľudí.

V rámci projektu svedok pracoval na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov, pričom
jeho činnosťou bolo organizovať kongresy, nájsť miesto a zabezpečiť veci, ktoré sa nárokujú alebo
žiadajú.
Po celkovom skončení školení robil kuchára.
Nejakú činnosť v rámci svojej pracovnej pozície organizátora kongresov a medzinárodných festivalov

vykonával tak, že v rámci školení o tom teoreticky hovorili a potom v tom nerobili, lebo školenia prestali,
teda okrem tých školení svedok nerobil žiadnu činnosť v rámci svojej pozície organizátora kongresov
a medzinárodných festivalov.
Keď sa v daný deň skončilo školenie, tak doma vo voľnom čase si svedok pozeral na internete nejaké
nápady, ktoré potom konzultoval so spolupracovníkmi a o týchto nápadoch hovorili s vedením, aby mohli

získať čo najviac hostí. Toto svedok rozumie pod prípravou balíkov.
Svedkovibolpríkladmopredloženýjehopracovnývýkazč.13zaobdobie10/2011,kuktorémusasvedok
vyjadril, že niektorým veciam tam uvedeným nerozumie, podpis osoby predkladajúcej pracovný výkaz
je jeho, o tých veciach, čo sú tam uvedené, sa rozprávali, nevie uviesť, kto napísal tento papier, ale dala
mu ho podpísať pani A.. Predtým si ho svedok prečítal, čomu nerozumel, to mu preložili.

8-hodinová realizácia prieskumu trhu zameraného na záujem o výmenu odborných poznatkov a
skúseností zo dňa 03. 10. 2011 prebiehala v podrobnostiach tak, že s osobami, s ktorými bol svedok na
školení, sa rozprávali a surfovali po internete ako môžu vyjsť v ústrety a splniť očakávania hostí.
8-hodinová komunikácia s potenciálnymi klientmi a propagácia produktov dňa 04. 10. 2011 detailne
prebiehala tak, že s ľuďmi prítomnými na školení sa o tom rozprávali teoreticky na školení na hodine,

všetko sa odohralo len na teoretickej úrovni, teda tak, že sa na tých školeniach rozprávali. Rovnaká
odpoveďsatýkatedaajdňa05.a06.10.2011,kedysapo8hodínlenteoretickyrozprávaliostarostlivosti
o zákazníkov a zákazníckom servise.
V rámci projektu alebo po jeho skončení so zamestnávateľom nepodpísal nijakú novú pracovnú zmluvu
ani dohodu.

Pracovnú zmluvu so zamestnávateľom podpisoval len jednu, keď nastúpil do penziónu ako kuchár a
táto je platná.
Svedok nevie, z akého dôvodu prestali školenia, vie, že mali byť ešte ďalšie školenia, nevie - nepýtali
sa, prečo školenia skončili.
Poznámky, ktoré si svedok robil, nikomu neodovzdávali, tie si nechali, nemyslí si, že by ich ešte mal,

podľa neho ostali niekde tam v penzióne.

Svedok V.. W. W. V.. v prípravnom konaní dňa 05. 10. 2019 (zväzok I, č. l. 190-193) vypovedal v
samostatnej časti výpovede, že keď začínal na vysokej škole, podpísal dohodu o vykonaní práce s
pánom A., ktorej predmetom bola publicita jeho penziónu F. v súvislosti s projektom financovaným z EÚ.

Pri plnení svojich úloh sa riadil manuálom publicity, ktorý mu poskytol zamestnávateľ.
Jeho úlohou bolo v zhrnutí propagovať penzión pána A. širokej verejnosti, teda externe, ale aj interne,
teda v prospech zamestnancov pána A., konkrétne napr. vytváral letáky, plagáty alebo prispieval na web
stránku penziónu F.. Okrem toho, napr. počas školení na prezenčné listiny dodával logo Európskeho
sociálneho fondu a SIA. Informácie o projekte, ktoré mu dal pán A., dal do vyhlásenia, ktoré bolo

zverejnené na stránke penziónu F..
Celé svedkove pôsobenie trvalo zhruba jeden a pol roka.Na otázky vyšetrovateľa svedok odpovedal, že k vyššie uvedenej práci sa svedok dostal okolo roku
2010, ponúkol sa na ňu sám na spoločnom stretnutí svedka, jeho otca W. W. B.. a pána A. v penzióne
F. a niekoľko týždňov nato podpísal s pánom A. dohodu o vykonaní práce.

Časovo svedok vykonával svoje pracovné povinnosti zhruba rok alebo rok a pol hodinku až dve denne, aj
s ohľadom na študijné povinnosti svedka. Koľko dní do týždňa, si svedok nepamätá, cez víkend nerobil,
prácu vykonával prevažne v F. alebo doma v X., keď bolo potrebné len niečo naťukať na web.
V listinnej podobe boli výstupmi svedkovej pracovnej činnosti spomínané plagáty a logá.
K pracovnému výkazu svedka č. 10 za obdobie 06/2011 sa svedok vyjadril, že listinu opoznáva, všetci

mali povinnosť si pracovné výkazy pripravovať sami, svedok si tento pracovný výkaz pripravoval sám,
minimálne v rozsahu, čo a kedy robil.
Svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu nie je v deň 07. 06. 2011 uvedený v pracovnom výkaze detailný
popis činnosti, keď má vykázané 2 hodiny pracovnej činnosti, ani k tomu, že v ten deň podľa výpisov
výsledkov štúdia v tento deň absolvoval na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte práva rímske právo II.
Svedok nevedel popísať podrobnosti ako prebiehala jeho dvojhodinová kontrola stavu webu žiadateľa -

aktuálnosť informácií o projekte, úprava dokumentácie v zmysle manuálu pre publicitu.
Svedok sa nevedel vyjadriť ani k tomu, že hoci si v pracovných výkazoch vykazoval pravidelnú kontrolu
stavu webu žiadateľa, tak v čase výkonu kontroly na mieste táto webová stránka obsahovala v opise
projektu nesprávny text s uvedením názvu „penzión D.“ namiesto F. a informácie na webe neboli v súlade
s manuálom pre publicitu.

Svedok si nespomína, či sa zúčastnil osobne nejakých školení, ani či on mal byť školený.

SvedokV..B.K.nahlavnompojednávanívsamostatnejčastivýpovedeuviedol,žejehopracovnápozícia
v rámci projektu bola projektový manažér, ktorý bol zodpovedný za formálnu správnosť predkladaných
dokumentov na riadiaci orgán, čiže funkcia svedka bola zabezpečiť komunikáciu medzi žiadateľom a

riadiacim orgánom a v prípade nezrovnalostí tieto riešiť.
Pokiaľ svedok vie, projekt začal prebiehať riadne, pán A. prijal 5 zamestnancov, potom sa začalo s
realizáciou projektu, t. j. najskôr sa žiadalo o zálohovú platbu, žiadali o platby, ktoré boli následne riadne
zúčtované.
Svedok mal na starosti zabezpečiť formálne správne výkazy o práci podľa pokynov riadiaceho orgánu,

čo vždy konzultovali aj s projektovou a finančnou manažérkou na riadiacom orgáne. Potom ich pripravili
a odoslali.
V rámci projektu sa realizovalo aj verejné obstarávanie na školenia, ktoré prebiehalo v zmysle zákona
a bolo odsúhlasené Úradom pre verejné obstarávanie. Došlo k realizácii prvého balíka školení, boli
vyúčtované a schválené riadiacim orgánom.

Potom ale došlo k problémom pri verejnom obstarávaní, ktoré museli asi zrušiť pre nejakú chybu.
Následne žiadali aj o refundáciu z riadiaceho orgánu, tak pán A. platil zamestnancov a riadiaci tím z
vlastných peňazí, a keďže nestíhali realizovať tie aktivity z dôvodu zdržania pri verejnom obstarávaní, v
konečnom dôsledku bol projekt ukončený s tým, že sa nerealizovala druhá časť školení.
Na otázky prokurátora svedok odpovedal, že sa k projektu dostal cez manažéra publicity - W. W. V..,

ktorý ho oslovil, lebo boli kamaráti.
Konkrétnou pracovnou náplňou svedka bolo, okrem vyššie uvedeného, zabezpečovať zúčtovanie
zálohových platieb, komunikáciu s projektovým tímom, formuláre, nahrávanie informácií toho ITMS do
elektronického portálu a vlastne celá administratíva okolo projektu.
V rámci projektu svedok komunikoval aj s W. A., jeho manželkou, sporadicky sa zastavil aj pri

zamestnancoch, na ktorých mená si už, okrem P. A. a pána F., nespomína.
Po pripomenutí prokurátorom svedok potvrdil, že na projekte bol zamestnaný pán R. M., nevie na akej
pracovnej pozícii a P. A.. S týmito osobami zamestnancov svedok ohľadom projektu nekomunikoval, ani
ohľadom ich pracovnej náplne, tú mali stanovenú.
Cieľom projektu bolo podporenie aktivít cestovného ruchu prostredníctvom vytvorenia pracovného tímu

v penzióne F., ktorý by pozostával z novoprijatých zamestnancov, ktorí sa mali naučiť zručnostiam, ktoré
by viedli k zlepšeniu kvality poskytovaných služieb.
Svedok nemal v rámci svojej pracovnej náplne za úlohu posudzovať výkon zamestnancov ani dohľad
nad nimi, jeho úlohou bolo koordinovať projektový tím.
Vo vzťahu k zamestnancom svedok spracovával ich podklady, spravidla napísané na papieri, kde bolo

uvedené, aká bola ich pracovná činnosť, v ktorý deň, aj s časovými údajmi do formy pracovných výkazov,
aké požadoval riadiaci orgán.Vyššie uvedené podklady od zamestnancov svedok dostával od pána A. alebo jeho manželky, a tieto
po spracovaní do požadovanej formy tabuľky vyhadzoval, pracovné výkazy v požadovanej forme potom
vytlačil, zamestnanci si ich skontrolovali, podpísali ich, a tak išli pracovné výkazy na riadiaci orgán.

Svedok vo svojom výsluchu vysvetlil, že podkladmi boli vlastne zamestnancami napísané poznámky, čo
ktorýdeňavakomčasevykonávaliasvedkovouúlohoubolotietoúdajepreniesťdopracovnýchvýkazov,
ktoré mali riadiacim orgánom požadovanú formu. Podkladmi teda svedok nemyslí nejaké konkrétne
pracovné výstupy zamestnancov. Ním uvádzané podklady neboli pracovným výstupom zamestnancov a
úlohousvedkaaninebolakontrola,čizamestnancireálnevykonávalito,čosikaždýsámnapísal,žerobil.

To, čo je uvedené v každom jednom pracovnom výkaze každého zamestnanca, je v súlade s podkladmi,
ktoré svedok od zamestnancov prostredníctvom pána A. alebo jeho manželky dostal. Svedkovou úlohou
nebolo si vymýšľať.
Svedok nemá žiadnu vedomosť, že by existovala povinnosť uchovávať vyššie uvedené podklady.
Pracovné výkazy sú podkladmi. Povinnosť je predkladať pracovné výkazy.
Svedok vie, že v penzióne F. sa mali konať 2 kontroly na mieste, ale nebol pri nich prítomný. Či kontrola

požadovala od pána A. niečo predložiť, si svedok nepamätá, ani na výsledok kontroly. Pán A. od svedka
v súvislosti s kontrolou nič nepožadoval.
Podľa svedka bol len jeden ukazovateľ projektu, a to vytvorenie nových pracovných miest, a ten bol
naplnený.
Na otázky obhajcu svedok odpovedal, že súčasťou žiadosti o platbu boli výdavky deklarované ako

výdavky vynaložené na úhradu miezd, poistného a odvodov týkajúcich sa zamestnancov, t. j. prijímateľ
ich skutočne vynaložil na deklarovaný účel. Súčasťou bol aj bankový výpis.
Podľa názoru svedka zamestnanci mali poskytovať služby penziónu F., čiže oni nemali tieto produkty
predávať tretím osobám, napr. sprievodca cestovného ruchu mal podporiť podnikanie penziónu, čiže
všetko malo zostať v rámci penziónu.

Pokiaľ svedok vie, tak prijímateľ v zmysle projektu nemal povinnosť disponovať živnostenským
oprávnením alebo iným oprávnením na podnikanie, ktoré by zodpovedalo jednotlivým pracovným
pozíciám novoprijatých zamestnancov. Ak by to tak bolo, tak by prijímateľovi nebola schválená žiadosť
o NFP alebo by to bolo explicitne uvedené v zmluve, že čo si musí dať zapísať.
Podľa názoru svedka vo vzťahu napr. k sprievodcovi cestovného ruchu, ak by si v penzióne nefakturovali

veci, na ktoré nemali živnostenské oprávnenie, t. j. že by poskytovali tieto služby ubytovaným hosťom
prostredníctvom zamestnancov, tak by to malo byť v poriadku.
Svedok nikdy žiadne reálne „hmatateľné“ pracovné výstupy zamestnancov nevidel. Ministerstvo nič
také nepožadovalo. Svedok si nevie ani predstaviť, ako by to v rámci činností uvedených v pracovných
výkazoch (telefonovanie, prehliadanie internetových stránok...) malo vyzerať.

Na otázku ako môže kontrolný orgán, resp. súd skontrolovať, či deklarované pracovné činnosti
zamestnancov uvedené v ich pracovných výkazoch boli skutočne vykonávané, svedok odpovedal, že
niečo bolo odovzdané pri kontrole, ale okrem toho niektoré veci nie sú verifikovateľné, napr. dôkaz, že
sa konala nejaká konferencia, podľa svedka ani nikdy neorganizovali konferenciu.
Podklady od zamestnancov, ktoré svedok formálne spracoval do pracovného výkazu, dostával od

nich len rukou písané na papieri, niekedy v počítačovej podobe, žiadny „medziprodukt“ v podobe
počítačového spracovania z nich nevytváral, rovno ich previedol do riadiacim orgánom požadovanej
tabuľkovej formy.
Svedok nemá vedomosť o tom, čo bolo v trestnom konaní predkladané obžalovaným alebo jeho
obhajcom vyšetrovateľovi, t. j. konkrétne, čo a ktorí zamestnanci mali vykonávať v určitom období, teda

sa na vytváraní týchto podkladov pre vyšetrovateľa nepodieľal, ani nevie, kto ich vypracoval, ani či v
čase kontroly na mieste takéto podklady existovali.
Na otázku splnomocnenca poškodeného svedok neodpovedal na otázku, kto zodpovedal za vecnú
správnosť žiadostí o platbu.
Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že svedok B. K. počas kontroly v roku 2014 už nebol s ním

v pracovnom pomere a ministerstvo bolo pred vykonaním kontroly oboznámené s tým, že dohodári W.
P. K. nemôžu prísť.

Z Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9), kód výzvy: DOP2010-SIP005, operačný
program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, prioritná os 1: Podpora rastu zamestnanosti, opatrenie

1.2: Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov
podnikov a podpory podnikania, rámcová aktivita 1.2.4: Podpora tvorby nových pracovných miest,
vrátane podpory vytvárania nových pracovných miest v nových podnikoch a samozamestnania, Schéma
podpory tvorby a udržania pracovných miest formou podpory SZČO a tvorby a udržania pracovnýchmiest u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v znení neskorších dodatkov (schéma pomoci de
minimis) DM - 3/2008 vyhlásenej MPSVaR SR ako riadiacim orgánom (ďalej len „RO“) pre operačný
program Zamestnanosť a sociálna inklúzia v súlade s Nariadením Komisie (ES) č. 1828/2006 - opatrenie

vrámciprioritnejtémy(kategorizáciadimenziepomocizoštrukturálnychfondovnaroky2007-2013)pod
kódmi 64 - Rozvoj osobitných služieb v oblasti zamestnanosti, odbornej prípravy a podpory v súvislosti
s reštrukturalizáciou odvetví a firiem a rozvoj systémov predvídania hospodárskych zmien a budúcich
požiadaviek z hľadiska pracovných miest a zručností; forma financovia kód 01 - nenávratná dotácia, súd,
okrem iného, zistil, že účelom výzvy bolo podporiť aktivity zamerané na zvýšenie miery zamestnanosti

formou podpory tvorby udržania a rozvoja nových pracovných miest a podpory ďalšieho rozvoja mikro,
malých a stredných podnikov a SZČO v oblasti cestovného ruchu.
Oprávnenými aktivitami boli:
· Aktivita 1: Tvorba nových pracovných miest
· Aktivita 2: Udržanie novovytvorených pracovných miest
· Aktivita 3: Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta, ide

o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich
teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach:
· zvyšovanie jazykových zručností,
· rozširovanie psycho-sociálnych zručností,
· zvyšovanie manažérskych zručností,

· rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného
miesta.
Oprávnení žiadatelia museli mať oprávnenie podnikať v oblastiach vymedzených v Príručke pre
žiadateľa, pomoc sa vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu, bližšia
špecifikácia oprávnenosti žiadateľa bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. V rámci

predmetnej výzvy nebolo povolené vytváranie partnerstiev.
Oprávnenými cieľovými skupinami v rámci realizovaných aktivít boli:
· mikro, malí a strední podnikatelia a SZČO - využívajúci poradenské služby pri podpore podnikania
a podpore zamestnanosti, rozvíjajúci podnikanie a konkurencieschopnosť firmy v oblasti cestovného
ruchu,

· zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov § 42 - § 50),
· zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta (v zmysle Zákonníka práce 311/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), predovšetkým z radov:
· záujemcov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
· znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Bližšia špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu.
Aby bol výdavok oprávnený, musel spĺňať nasledovné podmienky:

Bod 1. Výdavky sú oprávnené pre príspevok z ESF, ak vznikli za účelom realizácie projektu ..... Výdavky
musia byť vynaložené za účelom realizácie projektu .....
Bod 2. Je vynaložený na projekt schválený riadiacim orgánom / sprostredkovateľským orgánom pod
riadiacim orgánom pre príslušný OP a realizovaný v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP.
Bod 5. Je vynaložený v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. Zákonník

práce, Občiansky zákonník).
Bod 7. Spĺňa podmienky hospodárnosti (minimalizácie výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu),
efektívnosti (maximalizácie pomeru medzi vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre
realizáciuaktivítprojektuapriamaväzbanane)aúčinnosti(vzťahmedziplánovanýmvýsledkomčinnosti
a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky).

Bližšia špecifikácia oprávnených výdavkov bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu.
Maximálna intenzita pomoci nesmela presiahnuť 95% z celkových oprávnených výdavkov, t. j.
spolufinancovanie žiadateľa tvorilo minimálne 5% celkových oprávnených výdavkov.

Konanie o žiadosti o NFP v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí o NFP prebiehalo v súlade s § 14

ods. 1 Zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších
predpisov začína konanie o žiadosti o NFP doručením žiadosti.
V konaní o žiadosti sa:
· zisťovalo splnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory určených vo výzve,· preveril súlad dokumentov predložených na základe výzvy.
Schvaľovanie žiadosti o NFP prebiehalo v nasledovných etapách:
· kontrola formálnej správnosti,

· odborné hodnotenie,
· výber žiadosti o NFP.
V rámci kontroly formálnej správnosti boli kontrolované kritériá oprávnenosti a kritériá úplnosti, ktoré boli
bližšie zadefinované v rámci Príručky pre žiadateľa.
V prípade, ak žiadosť o NFP nespĺňala požadované formálne náležitosti (kritériá úplnosti), SIA vyzvala

žiadateľa na ich doplnenie, a to zaslaním písomnej Výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí žiadosti
o NFP. Žiadateľ mal doplniť chýbajúce náležitosti žiadosti o NFP v termíne do siedmich pracovných dní
od doručenia výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí žiadosti o NFP.
Možnosť doplnenia formálnych náležitostí, resp. odstránenia formálnych nedostatkov sa nevzťahovalo
na informácie uvedené vo formulári žiadosti o NFP a prílohy žiadosti o NFP špecifikované v Príručke
pre žiadateľa o NFP.

V rámci odborného hodnotenia prebiehalo odborné, objektívne, nezávislé a transparentné posúdenie
súladu žiadosti o NFP s hodnotiacimi kritériami.
O schválení alebo neschválení žiadosti rozhoduje riadiaci orgán, ktorý môže zriadiť Výberovú komisiu
ako poradný orgán v konaní o žiadosti, ktorý koná v súlade so svojim štatútom a rokovacím poriadkom.
SIA po overení postupov zo strany RO pre OP ZaSI a pred vydaním rozhodnutia o schválení, resp.

neschválení žiadosti o NFP RO pre OP ZaSI overí u žiadateľov, ktorých žiadosti boli Výberovou komisiou
odporučené na schválenie, naplnenie podmienok poskytnutia pomoci, a to v prípade, keď v žiadosti o
NFP boli povinné prílohy nahradené čestným vyhlásením.

Ďalšie informácie k výzve boli bližšie špecifikované v jej prílohách, najmä však v Príručke pre žiadateľa

o NFP, ktoré tvorili súčasť výzvy a boli pre žiadateľa o NFP záväzné.
Medzi prílohy výzvy, okrem iného, patrila aj Príručka pre žiadateľa o NFP.
Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu k tomuto dôkazu, okrem iného, vyjadril, že samotná
výzva v rámci oprávnenej cieľovej skupiny definuje záujemcov o zamestnanie, pričom obsahuje v sebe
odkaz na zákon č. 5/2004, v ktorom je stanovená definícia toho pojmu. Preto má obžalovaný za to, že

zamestnanci, ktorých zamestnal v rámci projektu, spĺňajú túto kategóriu oprávnenej cieľovej skupiny,
minimálne v rámci kategórie záujemcovia o zamestnanie, ako aj, keďže je namietané, že sa nejedná
o nových zamestnancov, ale starých zamestnancov, tak rovnako títo zamestnanci, ktorí sú sporní, by
spĺňali oprávnenú kategóriu zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu.

Podľa Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103):

Bod 2.2 - Oprávnenosť žiadateľa
· Pomoc sa vzťahuje výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu uvedené v prílohe č.
8.4 tejto príručky a

· žiadateľ je oprávnený len v prípade, ak v čase podávania žiadosti o NFP má v predmete podnikania
zapísané činnosti, v rámci ktorých požaduje poskytnutie NFP a je oprávnený podnikať v tomto predmete
činnosti, zároveň je žiadateľ povinný splniť požiadavky stanovené právnymi predpismi relevantnými pre
konkrétny predmet podnikania.
· V prílohe č. 8.4 sú uvedené činnosti - oprávnené kategórie SK NACE:

4939 - Ostatná osobná pozemná doprava I.N.
5510 - Hotelové a podobné ubytovanie
5520 - Turistické a iné ubytovanie
5530 - Autokempingy, táboriská a miesta pre karavány
5590 - Ostatné ubytovanie, okrem 5590.1 - Ubytovanie vo vysokoškolských internátoch

5610 - Reštauračné činnosti a mobilný predaj jedál
5621 - Dodávka jedál
5629 - Ostatné jedálenské služby
5630 - Služby pohostinstiev
7910 - Činnosti cestovných agentúr a cestovných kancelárií

7990 - Ostatné rezervačné služby a súvisiace činnosti
9004 - Prevádzka kultúrnych zariadení
9102 - Činnosť múzeí
9103 - Prevádzka historických pamiatok a budov a podobných turistických zaujímavostí9104 - Činnosti botanických a zoologických záhrad a prírodných rezervácií
9311 - Prevádzka športových zariadení
9321 - Činnosti lunaparku a zábavných parkov

9329 - Ostatné zábavné činnosti a voľnočasové aktivity
V bode č. 2.4 sú uvedené oprávnené aktivity, ktorých zadefinovanie je v podstate zhodné s tým, čo je
uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP.
V bode č. 2.5 je zadefinovaná oprávnenosť cieľovej skupiny rovnako v podstate zhodne s tým, čo je
uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, pričom rovnako ako v uvedenej výzve definícia

novovytvoreného pracovného miesta odkazuje na Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších
predpisov § 42 - § 50 a definícia záujemcov o zamestnanie odkazuje na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Iná bližšia
definícia uvedených dvoch pojmov sa v Príručke pre žiadateľa nenachádza.
Pod bodom č. 2.6 sú uvedené oprávnené výdavky, a tieto sú v rozsahu, ktorý súd už uviedol pri opise
dôkazu - Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, tiež v podstate zhodné.

V rámci Príručky pre žiadateľa o NFP sú upresnené oprávnené výdavky podľa jednotlivých oprávnených
aktivít, a to najmä priame výdavky, pod ktoré patria Aktivita 1 - Tvorba nových pracovných miest a
Aktivita 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, v rámci ktorých je uvedené, že oprávnenou
cieľovou skupinou v rámci tejto aktivity sú zamestnanci prijatí na novovytvorené pracovné miesta, ktorí
vykonávajú prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere s tým, že mzdy zamestnancov

sú oprávneným výdavkom.
V bode č. 5 - Schvaľovanie žiadosti o NFP je podrobne popísaný schvaľovací proces s tým, že za
kontrolu správnosti žiadosti o NFP, jej výber a schválenie zodpovedá v konečnom dôsledku riadiaci
orgán pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Výberová komisia ako jeho poradný
orgán (príloha č. 3, č. l. 42-47). Riadiaci orgán má možnosť žiadosť o NFP aj neschváliť.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k tomuto dôkazu vyjadril, okrem iného, že z hľadiska
oprávnenosti cieľovej skupiny v časti 2.5 - Oprávnené cieľové skupiny absentuje vlastne definícia
novovytvoreného pracovného miesta, resp. je určené iba odkazom na zákonné ustanovenie Zákonníka
práce - § 42 - § 50, ktoré upravujú pracovnú zmluvu. Takže novovytvorené pracovné miesto je také,
kde je zamestnanec zamestnaný na základe pracovnej zmluvy, čo znamená, že vznikne pracovný

pomer. Akákoľvek iná definícia novovytvoreného miesta v príručke absentuje. Preto má obžalovaný
za to, že v čase, keď obžalovaný podal projekt, taká definícia novovytvoreného pracovného miesta,
ktorú potom kontrolná skupina namietla alebo uplatnila v rámci správy, absentovala. Novovytvorené
pracovné miesto je vymedzené definíciou podľa Zákonníka práce. Obhajoba zároveň zdôraznila, že
oprávnená cieľová skupina je daná záujemcami alebo je vymedzená kritériom, že sa jedná o záujemcov

o zamestnanie. Vo vzťahu k tomu príručka odkazuje na časť, resp. odkaz 10, t. j. na zákon č. 5/2004 o
službách zamestnanosti, ktorý obsahuje legálnu definíciu záujemcu o zamestnanie, pričom táto definícia
osoby je v zmysle toho zákona taká, že ide o osobu, ktorá si hľadá aj iné zamestnanie, nemusí to
byť uchádzač, ktorý je evidovaný v evidencii nezamestnaných. Z toho dôvodu má obhajoba za to, že
cieľová skupina vymedzená obžalovaným v rámci či už projektu alebo tých zamestnancov, s ktorými

uzatvoril pracovné zmluvy, je v rámci kritérií oprávnenej cieľovej skupiny. Ďalej z vykonaného dôkazu
podľa obhajoby vyplynulo, že to, či projekt naplnil účel alebo nie, alebo cieľ, sa sleduje prostredníctvom
merateľných ukazovateľov a len na základe preskúmania, či tento merateľný ukazovateľ bol alebo
nebol naplnený, je možné jednoznačne určiť, či prostriedky boli použité na daný účel alebo nie, a tým
merateľným ukazovateľom je vlastne počet vytvorených pracovných miest. Takže obhajoba má za to, že

merateľný ukazovateľ naplnený bol. Ďalej obhajoba poukázala na to, že mzdy sú oprávneným výdavkom
a obžalovaný doložil výpisy z účtu, ktorými boli poskytnuté prostriedky priamo zamestnancom v rámci
mzdy. Takže má za to, že aj tie oprávnené výdavky v zmysle príručky boli stanovené obžalovaným
správne.

Zo Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37) súd zistil, že obžalovaný - žiadateľ W. A. V. - C. uviedol,
že žiada o poskytnutie NFP na realizáciu projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ ako
podnikateľ - fyzická osoba - nezapísaná v obchodnom registri, k čomu doložil ako povinnú prílohu doklad
potvrdzujúci právnu subjektivitu (čo bolo v súlade s Príručkou pre žiadateľa - oprávnenosť žiadateľa), a
zároveň v povinnej prílohe k Žiadosti o NFP (bod 16.1) - podrobný opis projektu tiež uviedol, že vytvorí

pracovné miesta pre pracovné pozície:
· sprievodca cestovného ruchu, ktorého úlohou je riadiť priebeh jednotlivých tuzemských i zahraničných
zájazdov alebo podobných akcií a ich účastníkom poskytovať informačné, poradenské a prípadne ďalšie
služby s tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere,· organizátor cestovného ruchu v regióne, ktorý ovláda organizačnú štruktúru služieb v cestovnom
ruchu, vrátane stravovacích, ubytovacích a dopravných služieb, ovláda komunikáciu na trhu cestovného
ruchu, vrátane komercializácie predaja produktu cieľového miesta, prácu s verejnosťou, s médiami, vie

komunikovať s novinármi s cieľom systematického informovania, zabezpečenia publicity a vytvárania
pozitívneho imidžu regiónu, ovláda metódy marketingu a public relations, ovláda zásady hotelového
manažmentu súvisiace s prevádzkou penziónu, spoločenského správania, spoločenský protokol,
diplomatický protokol, zásady organizovania animačných aktivít a poskytovania kongresových služieb s
tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere,

· organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, ktorý profesionálne organizuje kongresové
podujatia od ich prípravy, realizáciu až po ukončenie s tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa
pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere,
· manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ktorý vykonáva prácu podľa
pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere,
· recepčná, ktorá vykonáva evidenciu vstupu osôb, vjazdu a výjazdu vozidiel, informačnú službu,

ohlasovanie návštev, preberanie zásielok v pracovnej dobe, výdaj kľúčov, prepojenie telefonických
hovorov a je manažérom pre internetový rezervačný systém, rezerváciu priestorov (miestností) a
ďalšie úlohy podľa dohody s tým, že zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa v
pracovnom pomere.
V profile žiadateľa uviedol názov SK NACE pod č. 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie.

Za cieľ projektu si určil vytvorenie podmienok pre vzdelávací proces, v rámci ktorého sa vytvorí priestor
pre tvorbu nových pracovných miest a špecifickým cieľom projektu bolo zvýšenie kvality služieb v oblasti
cestovného ruchu a poskytnutie novým zamestnancom pracovné miesta.
V kolónke Spôsob realizácie projektu obžalovaný uviedol, okrem iného, že v rámci vzdelávacieho
procesu vo vnútri organizácie si novoprijatí zamestnanci budú v procese implementácie rozvíjať svoje

zručnosti. Do procesu rozvoja zručností bude pozvaných 5 frekventantov, ako aj samotný majiteľ, ktorí
získajú certifikát.
K zdôvodneniu vhodnosti realizácie projektu obžalovaný uviedol, že malo ísť o zvýšenie kvality služieb
v oblasti cestovného ruchu, poskytnutie novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a uplatňovať nové
efektívne formy práce a zvyšovať odbornosť a kvalitu služieb poskytovaných zamestnancami žiadateľa,

u ktorých má dôjsť aj k zvýšeniu ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä
v oblastiach zvyšovania jazykových zručností, rozširovania psycho-sociálnych zručností, zvyšovania
manažérskych zručností, rozširovania špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti
na potreby pracovného miesta.
Vbode17Žiadostiobžalovanývyhlásil,žespĺňapodmienkyoprávnenostižiadateľauvedenévpríslušnej

Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, a zároveň, že sa zaväzuje bezodkladne písomne informovať
poskytovateľa o všetkých zmenách, ktoré sa týkajú uvedených údajov a skutočností.
Prílohu č. 1 Žiadosti o NFP tvorí opis projektu, pričom v rámci bodu 1.3 - Popis cieľovej skupiny
a jej potrieb je uvedené, že majiteľka firmy určila výberové kritériá pre zabezpečenie personálnych
kapacít, t. j. na prijatie vhodných zamestnancov, medzi ktoré patrili v prvom rade aj kvalifikácia -

odborné znalosti; praktické skúsenosti v oblasti poskytovania stravovacích a ubytovacích služieb; a
znalosť cudzích jazykov s tým, že novoprijatí zamestnanci na novovytvorené pracovné miesta budú
vybraní v zmysle diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku a
výsledkom bude odborný posudok, ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov
pre príslušné novovytvorené pracovné miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie

v súvislosti s pracovnou pozíciou. Malo sa jednať o 5 osôb - zamestnancov, ktorí budú prijatí
na novovytvorené pracovné miesta, najmä z radov záujemcov o zamestnanie a znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie, a to najmä absolventov vysokých a stredných škôl.
Pod bodom 2.1 - Popis cieľov projektu je, okrem iného, uvedené, že v rámci projektu pôjde o prípravu,
zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a

praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach:
· zvyšovanie jazykových zručností,
· rozširovanie psycho-sociálnych zručností,
· zvyšovanie manažérskych zručností,
· rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného

miesta.
Cieľom projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ bude rozvinutá zručnosť zúčastnených, ktorí budú
pripravení riešiť ekonomické, sociálne, kultúrne problémy regiónu a súčasne budú vedieť navzájom
komunikovať a hľadať spoločné riešenia pre seba, komunitu a región v oblasti cestovného ruchu.Zmyslom projektu bolo zapojiť viac ako 5 nových zamestnancov do procesu vzdelávania, v rámci ktorého
získajú zručnosti v oblasti cestovného ruchu, hlavne v predaji produktov a služieb okolitého regiónu
potrebných pre jeho rozvoj.

V rámci diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku je uvedené,
že výsledkom tejto aktivity pod bodom 1 - Tvorba nových pracovných miest je odborný posudok,
ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov pre príslušné novovytvorené pracovné
miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou.
Zamestnanci a SZČO mali byť vyškolení v aktivitách:

· sebapoznávanie,
· poznávanie iných,
· interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra,
· konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra,
· stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra,
· manažment času a vedenia porád,

· budovanie tímu a tímová spolupráca,
· marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina,
· manažment a marketing podnikov cestovného ruchu,
· kongresové služby,
· anglický jazyk pre pokročilých.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 22. 01. 2018 k osobe R. M. súd
zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky potvrdzuje, že uvedená osoba bola vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23. 07. 2010 do 30. 09. 2010 vrátane a od 16. 03. 2009 do
10. 11. 2009 vrátane (príloha č. 1, č. l. 1-3).

Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 02. 07. 2010 (zväzok II, č. l.
265-299) (ďalej len „Zmluva“) s prílohou č. 1: Všeobecné zmluvné podmienky (zväzok II, č. l. 270-297)
a s prílohou č. 2: Predmet podpory nenávratného finančného príspevku (zväzok II, č. l. 298-299)
súd zistil, že predmetná Zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami, a to poskytovateľom -

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako riadiacim orgánom pre Operačný
program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou ako
sprostredkovateľským orgánom pod Riadiacim orgánom a prijímateľom W. A. V. - C., so sídlom F. XXX,
B. T., konajúci W. A..
Podľa bodu 1.3. poskytovateľ a prijímateľ uzatvárajú v zmysle § 269 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 528/2008 Z. z. o
pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 Zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov medzi sebou túto Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku.
Podľa bodu 2.1. predmetom tejto Zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi

poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „NFP“) zo
strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej Žiadosti
o NFP. Názov projektu: Nové služby CR v penzióne F., kód ITMS: 27110230522, číslo výzvy: DOP2010-
SIP005 (ďalej aj „Projekt“).
Podľa bodu 2.2. účelom tejto Zmluvy je spolufinancovanie schváleného Projektu prijímateľa, a

to poskytnutím NFP z prostriedkov pre Operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia,
spolufinancovaný fondom: Európsky sociálny fond, prioritná os: 1. Podpora rastu zamestnanosti,
opatrenie: 1.2. Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability
pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, schéma de minimis: DM - 3/2008 - Schéma podpory
tvorby a udržania pracovných miest formou podpory SZČO a tvorby a udržania pracovných miest u

mikropodnikov, malých a stredných podnikov v znení neskorších dodatkov.
Podľa bodu 2.4. prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami
stanovenými v tejto Zmluve a Projekt realizovať riadne a včas, avšak najneskôr v termíne ukončenia
realizácie aktivít Projektu, t.j. do 31. 05. 2012. Ak pred termínom ukončenia realizácie aktivít Projektu
nastane/vykoná sa nasledovný úkon/skutočnosť: mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu v zmysle

Príručky pre prijímateľa v rámci výzvy DOP2010-SIP005, na základe dohody zmluvných strán sa tento
úkon/skutočnosť považuje za ukončenie realizácie aktivít Projektu.
Podľa bodu 2.5. NFP poskytnutý v zmysle tejto Zmluvy je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu
SR.Podľa bodu 3.1. poskytovateľ a prijímateľ sa dohodli, okrem iného, na nasledujúcom:
b) celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít Projektu predstavujú sumu 176 838,03 Eur,
c) poskytovateľ poskytne prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výšky 167 996,13 Eur, čo

predstavuje 95% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu uvedených v bode
3.1. písm. b) tohto článku Zmluvy,
d) prijímateľ zabezpečí vlastné zdroje financovania Projektu vo výške 5% z celkových oprávnených
výdavkov na realizáciu aktivít Projektu uvedených v bode 3.1. písm. b) tohto článku Zmluvy a
zabezpečí ďalšie vlastné zdroje financovania Projektu na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov

Projektu, vrátane výdavkov neoprávnených na financovanie zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu na
spolufinancovanie v dôsledku výpočtu finančnej medzery.
Podľa bodu 3.2. poskytovateľ poskytne prijímateľovi konečnú sumu nenávratného finančného príspevku
vo výške 95% z o schválených oprávnených výdavkov, avšak celková výška nenávratného finančného
príspevku uvedená v bode 3.1. písm. c) tohto článku Zmluvy môže byť prekročená najviac do výšky 1
Eur, a to len z technických dôvodov na strane poskytovateľa.

Podľa bodu 3.3. prijímateľ sa zaväzuje použiť nenávratný finančný príspevok výlučne na úhradu
celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených
Zmluvou.
Podľa bodu 3.6. prijímateľ berie na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť, je finančným prostriedkom
vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov,

ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych
predpisoch ES a SR (najmä Zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov
Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej
kontroly v znení neskorších predpisov, Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v

znení neskorších predpisov). Prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný
dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové
obdobie 2007 - 2013 v platnom znení a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na
programové obdobie 2007 - 2013 v platnom znení.
Podľa bodu 3.7. prijímateľ berie na vedomie, že ustanovením ods. 3.1. tohto článku nie je dotknuté právo

poskytovateľa vykonať finančnú opravu v zmysle čl. 98 Nariadenia Rady (ES) 1083/2006, ktorým sa
ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom
fonde a Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1260/1999 a v zmysle § 27 Zákona č.
528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.
Podľa bodu 5.1. zmluvné strany sa dohodli, že vzhľadom na právnu formu prijímateľa sa použije z článku

15 VZP výlučne odsek 8 a vzhľadom na určený systém financovania: systém kombinácie zálohových
platieb a refundácie sa z článku 16 VZP použije výlučne odsek 4.
Podľa bodu 5.2. prijímateľ je povinný podávať Žiadosti o platbu v intervaloch v zmysle Príručky pre
prijímateľa.
Podľa bodu 5.5. pre účely tejto Zmluvy sa definícia pojmu „celkové oprávnené výdavky“ uvedená vo

VZP nepoužije. Zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že za „celkové oprávnené výdavky“ podľa tejto
Zmluvy sa považujú „oprávnené výdavky prijímateľa, ktoré výlučne súvisia s realizáciou aktivít Projektu v
rámci oprávneného obdobia stanoveného vo Výzve na predkladanie žiadosti o NFP, ktoré boli skutočne
vynaložené vo forme nákladov alebo výdavkov prijímateľa a sú určené v oznámení poskytovateľa o
schválení žiadosti o NFP“.

Podľa bodu 5.7. „špecifickými typmi výdavkov“ sa pre účely tejto Zmluvy rozumejú, okrem iného: úhrady
osobných výdavkov (výplata miezd a odvody z miezd)...
Podľa bodu 5.20. vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán sa budú spravovať, okrem dokumentov
uvedených vo VZP, aj pokynmi vydanými poskytovateľom.
Podľa bodu 6.3. neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú nasledujúce prílohy: 1. Všeobecné zmluvné

podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, 2. Predmet podpory NFP (t.
j. žiadosť o NFP), 3. Podpisové vzory. Prijímateľ týmto vyhlasuje, že sa s obsahom príloh Zmluvy
oboznámil a súhlasí, že je týmito prílohami v celom rozsahu viazaný.
Podľa bodu 6.5. prijímateľ vyhlasuje, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho
oprávnenosť alebo oprávnenosť Projektu na poskytnutie NFP v zmysle podmienok, ktoré viedli k

schváleniu Žiadosti o NFP pre projekt uvedený v článku 2 Zmluvy.
Podľa bodu 6.6. prijímateľ vyhlasuje, že všetky vyhlásenia pripojené k Žiadosti o NFP, ako aj zaslané
poskytovateľovi pred podpisom Zmluvy o poskytnutí NFP sú pravdivé a zostávajú účinné pri podpise
Zmluvy v nezmenenej forme.Podľa bodu 6.10. zmluvné strany vyhlasujú, že si text tejto Zmluvy riadne a dôsledne prečítali, jej obsahu
a právnym účinkom z nej vyplývajúcich porozumeli, ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a
zrozumiteľné, podpisujúce osoby sú oprávnené k podpisu tejto Zmluvy a na znak súhlasu ju podpísali.

Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami dňa 02. 07. 2010.

Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej len „VZP“) sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí
NFP. Ak by niektoré ustanovenia VZP boli v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o poskytnutí NFP, platia
ustanovenia Zmluvy o poskytnutí NFP.

Vzájomné práva a povinnosti medzi poskytovateľom a prijímateľom sa riadia Zmluvou, všetkými
dokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje v ich platnom znení a právnymi predpismi SR a ES. Zmluvné
strany sa dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán sa budú ďalej spravovať príslušnou Príručkou
pre žiadateľa o NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, príslušnou Výzvou na predkladanie žiadostí
o NFP, príslušnou Schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a

Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013.
V zmysle VZP:
· aktivitou sa rozumie súhrn činností realizovaných prijímateľom v rámci Projektu na to vyčlenenými
finančnými zdrojmi, ktoré prispievajú k dosiahnutiu konkrétneho výsledku a majú definovaný výstup,
ktorý predstavuje pridanú hodnotu pre prijímateľa a/alebo cieľovú skupinu/užívateľov výsledkov Projektu

nezávisle na realizácii ostatných aktivít. Aktivita je jasne vymedzená časom, prostriedkami a výdavkami.
Aktivity sa členia na hlavné aktivity a podporné aktivity;
· Európskym sociálnym fondom (alebo aj „ESF“) sa rozumie jeden z hlavných nástrojov štrukturálnej
a regionálnej politiky ES napomáhajúci dosiahnutiu cieľov, najmä v aktívnej politike zamestnanosti a k
voľnému pohybu pracovných síl, v boji proti nezamestnanosti a znevýhodneniu rôznych skupín ľudí na

trhu práce;
· nenávratným finančným príspevkom (alebo aj „NFP“) sa rozumejú prostriedky EÚ a prostriedky
štátneho rozpočtu SR určené na financovanie operačných programov Slovenskej republiky a Európskej
únie; nenávratný finančný príspevok je poskytovaný prijímateľovi za splnenia podmienok uvedených v
Zmluve;

· realizáciou aktivít projektu sa rozumie obdobie, v rámci ktorého prijímateľ realizuje jednotlivé aktivity
Projektu, ktoré začína termínom začatia realizácie aktivít Projektu uvedenom v prílohe č. 2 k Zmluve až
do ukončenia všetkých aktivít Projektu uvedených v Zmluve v termíne podľa článku 2 bod 2.4 zmluvy
o poskytnutí NFP;
· riadne sa rozumie konanie, resp. nekonanie v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES a s

príslušnou Príručkou pre žiadateľa o NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, Výzvou na predkladanie
žiadostí o NFP, príslušnou schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych
fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013;
· schválenými oprávnenými výdavkami sa rozumejú skutočne vynaložené, odôvodnené a riadne

preukázané výdavky prijímateľa schválené poskytovateľom, ktoré súvisia výlučne s realizáciou aktivít
Projektu v rámci oprávneného obdobia stanoveného vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP vo forme
nákladov a výdavkov prijímateľa;
· včas sa rozumie konanie v súlade s časom plnenia určenom v Zmluve, v právnych predpisoch SR
a ES a v Príručke pre žiadateľa o NFP, v Príručke pre prijímateľa, v príslušnej Výzve na predkladanie

žiadostí o NFP, v príslušnej schéme štátnej pomoci, Systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov
a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a v Systéme riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013;
· žiadosťou o platbu sa rozumie doklad, ktorý pozostáva z formuláru žiadosti a povinných príloh, na
základe ktorého sú prijímateľovi uhrádzané prostriedky ŠF/KF a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu

v príslušnom pomere.
Podľa článku 1 bod 1 VZP prijímateľ sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt
realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu s
odbornou starostlivosťou.
Podľa článku 1 bod 2 VZP prijímateľ zodpovedá poskytovateľovi za realizáciu aktivít Projektu v celom

rozsahu, bez ohľadu na osobu, ktorá Projekt skutočne realizuje.
Podľa článku 7 bod 1 VZP prijímateľ je povinný zrealizovať schválený Projekt v súlade so Zmluvou a
dodržať termín ukončenia realizácie aktivít Projektu uvedený v článku 2 bod 2.4. zmluvy o poskytnutí
NFP.Podľa článku 9 bod 2.1 VZP mimoriadne ukončenie zmluvného vzťahu zo Zmluvy nastáva dohodou
zmluvných strán alebo odstúpením od Zmluvy.
Podľa článku 9 bod 2.2 VZP od Zmluvy môže prijímateľ alebo poskytovateľ odstúpiť v prípadoch

podstatného porušenia Zmluvy, nepodstatného porušenia Zmluvy a ďalej v prípadoch, ktoré ustanovujú
právne predpisy SR a ES.
Podľa článku 9 bod 2.4 VZP na účely Zmluvy sa za podstatné porušenie Zmluvy zo strany prijímateľa
považuje, okrem iného, najmä:
b) opakované nárokovanie neoprávnených výdavkov Projektu;

c) preukázané porušenie právnych predpisov SR a ES v rámci realizácie aktivít Projektu súvisiacich s
činnosťou prijímateľa;
d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo
nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy (najmä nezabezpečenie
verejného obstarávania, respektíve obchodnej verejnej súťaže alebo iné závažné porušenie zmluvných
povinností);

j) porušenie, ktoré je považované za nezrovnalosť v zmysle článku 2 ods. 7 Nariadenia Rady (ES) č.
1083/2006 a poskytovateľ stanoví, že takáto nezrovnalosť sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy;
g) v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov;
h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s

podmienkami Zmluvy zo strany Prijímateľa;
l) porušenie článku 6, bod 6.5. a 6.6. Zmluvy o poskytnutí NFP;
m) ak dôjde ku skutočnosti uvedenej v článku 1 ods. 3, porušenie článku 1 ods. 4, článku 3 ods. 7, článku
6 ods. 1, článku 10 ods. 1, článku 12 ods. 1, článku 12 ods. 6 týchto VZP.
Podľa článku 10 bod 1 VZP prijímateľ je, okrem iného, povinný:

d) ak to určí poskytovateľ, vrátiť NFP alebo jeho časť, ak prijímateľ porušil ustanovenia právnych
predpisov SR alebo ES, a toto porušenie znamená nezrovnalosť podľa článku 2 odseku 7 Nariadenia
Rady (ES) č. 1083/2006 a nejde o porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) tohto
článku VZP alebo o zmluvnú pokutu podľa odseku 13 tohto článku VZP; vzhľadom k skutočnosti, že
spôsobenie nezrovnalosti zo strany prijímateľa sa považuje za také porušenie podmienok poskytnutia

NFP, s ktorým sa spája povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti, v prípade, ak prijímateľ takýto NFP
alebo jeho časť nevráti postupom stanoveným v odsekoch 4 až 11 tohto článku VZP, bude sa na toto
porušenie podmienok Zmluvy aplikovať ustanovenie druhej vety § 31 ods. 7 Zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov,

g) vrátiť NFP alebo jeho časť v iných prípadoch, ak to ustanovuje táto Zmluva.
Podľa článku 10 bod 2 VZP, ak dôjde k odstúpeniu od Zmluvy, je prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi
NFP vyplatený do času odstúpenia od Zmluvy.
Podľa článku 10 bod 4 VZP povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti alebo príjmu (podľa ods. 1 písm. a)
ažh)aods.2tohtočlánkuVZP)alebopovinnostiodvoduvýnosu(podľaods.1písm.i)tohtočlánkuVZP),

ako aj v prípade postupu podľa poslednej vety ods. 3 tohto článku VZP jeho rozsah stanoví poskytovateľ
v „Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov“ (ďalej len „ŽoV“), ktorú zašle prijímateľovi.
Podľa článku 10 bod 6 VZP prijímateľ je povinný odviesť výnos, resp. vrátiť NFP alebo jeho časť alebo
príjem uvedený v ŽoV do 50 dní odo dňa doručenia ŽoV. V prípade, že prijímateľ túto povinnosť nesplní,
poskytovateľ oznámi porušenie finančnej disciplíny príslušnej správe finančnej kontroly.

Podľa článku 12 bod 1 VZP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu sú najmä:
· poskytovateľ a ním poverené osoby,
· útvar následnej finančnej kontroly a nimi poverené osoby,
· Najvyšší kontrolný úrad SR, príslušná Správa finančnej kontroly, Certifikačný orgán a nimi poverené
osoby,

· orgán auditu, jeho spolupracujúce orgány a nimi poverené osoby,
· splnomocnení zástupcovia Európskej Komisie a Európskeho dvora audítorov,
· osoby prizvané orgánmi uvedenými v písm. a) až d) v súlade s príslušnými právnymi predpismi SR
a ES.
Podľa článku 12 bod 2 VZP prijímateľ sa zaväzuje, že umožní výkon kontroly/auditu zo strany

oprávnených osôb na výkon kontroly/auditu v zmysle príslušných právnych predpisov SR a EÚ, najmä
zákona o pomoci a podpore a zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a tejto zmluvy.
Podľa článku 12 bod 3 VZP prijímateľ je počas výkonu kontroly/auditu povinný najmä preukázať
oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy.Podľačlánku12bod4VZPprijímateľjepovinnýzabezpečiťprítomnosťosôbzodpovednýchzarealizáciu
aktivít Projektu, vytvoriť primerané podmienky na riadne a včasné vykonanie kontroly/auditu a zdržať sa
konania, ktoré by mohlo ohroziť začatie a riadny priebeh výkonu kontroly/auditu.

Podľa článku 12 bod 5 VZP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu môžu vykonať kontrolu/audit
u prijímateľa kedykoľvek od podpisu tejto Zmluvy až do 31. 08. 2020. Uvedená doba sa predĺži v
prípade, ak nastanú skutočnosti uvedené v článku 90 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 o čas trvania
týchto skutočností. Začatie kontroly oprávnenou osobou spôsobí prerušenie plynutia lehôt určených,
resp. dojednaných touto Zmluvou poskytovateľovi na vyplatenie príspevku (pod začatím kontroly majú

zmluvné strany na mysli moment doručenia oznámenia o začatí kontroly prijímateľovi). Ustanovenie
uvedené v predchádzajúcej vete sa nevzťahuje na výkon administratívnej kontroly, pokiaľ táto Zmluva
neustanovuje inak; to neplatí, ak prijímateľ porušil povinnosti stanovené zákonom o pomoci a podpore
pri výkone administratívnej kontroly poskytovateľom.
Podľa článku 12 bod 6 VZP oprávnené osoby na výkon kontroly/auditu sú oprávnené najmä:
a) vstupovať do objektov, zariadení, prevádzok, dopravného prostriedku alebo na pozemky a do iných

priestorov prijímateľa, ak to súvisí s predmetom kontroly/auditu, ak je to nevyhnutné na výkon kontroly/
auditu,
b) požadovať od prijímateľa, aby predložil originálne doklady, záznamy dát na pamäťových médiách
prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení, výstupov projektu a ostatných informácií a
dokumentov, vzorky výrobkov alebo iné doklady potrebné pre výkon kontroly/auditu a ďalšie doklady

súvisiace s Projektom v zmysle požiadaviek oprávnených osôb na výkon kontroly/auditu,
c) odoberať aj mimo priestorov prijímateľa originály dokladov, záznamy dát na pamäťových médiách
prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisy a ostatné informácie, ktorých vydanie nie je všeobecne
záväzným právnym predpisom zakázané, a ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôkazov, vrátane iných
materiálov nevyhnutných na ďalšie úkony súvisiace s kontrolou/auditom,

d) vyžadovať od prijímateľa prepracovanie opatrení na nápravu nedostatkov zistených kontrolou/
auditom a na odstránenie príčin ich vzniku, ak oprávnená osoba odôvodnene predpokladá vzhľadom na
závažnosť nedostatkov zistených kontrolou/auditom, že tieto opatrenia budú neúčinné, a predloženie
písomného zoznamu týchto opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou,
e) oboznamovať sa s údajmi a dokladmi, ak súvisia s predmetom kontroly/auditu,

f) vyhotovovať kópie údajov a dokladov, ak súvisia s predmetom kontroly/auditu.
Prijímateľ je povinný bezodkladne prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených kontrolou/auditom
v zmysle správy z kontroly/auditu v lehote stanovenej oprávnenými osobami na výkon kontroly/auditu.
Prijímateľ je zároveň povinný zaslať osobám oprávneným na výkon kontroly/auditu písomnú správu o
splnení opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov bezodkladne po ich splnení, a taktiež o

odstránení príčin ich vzniku.
Podľa článku 14 bod 1 VZP oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré sú nevyhnutné na
realizáciu aktivít Projektu, tak ako je uvedený v článku 2 zmluvy o poskytnutí NFP, a ktoré spĺňajú, okrem
iného, nasledujúce podmienky:
a) vznikli v čase realizácie aktivít Projektu a v súvislosti s Projektom pred zmluvne stanoveným termínom

ukončenia realizácie aktivít Projektu;
b) patria do skupiny výdavkov odsúhlaseného rozpočtu Projektu;
c) spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP,
resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov;
j) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES.

Podľa článku 14 bod 2 VZP výdavky prijímateľa deklarované v Žiadosti o platbu sú zaokrúhlené na dve
desatinné miesta.

Predmetom podpory NFP (príloha č. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP) bol projekt: Nové služby CR v
penzióne F., operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaný z Európskeho

sociálnehofondu,prioritnáos:1.Podporarastuzamestnanosti,opatrenie:1.2Podporatvorbyaudržania
pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania.
Cieľom projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ bolo vytvoriť podmienky pre vzdelávací proces, v rámci
ktorého sa vytvorí priestor pre tvorbu nových pracovných miest. Špecifickým cieľom projektu 1 bolo
vzdelávaním projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu,

poskytnúť novým zamestnancom pracovné miesto.
Merateľnými ukazovateľmi Projektu boli:
· počet novovytvorených pracovných miest v roku 2012 v plánovanej hodnote 5;· počet osôb cieľovej skupiny zapojených do podporených projektov vo veku 15-24 v roku 2012 v
plánovanej hodnote 1;
· počet osôb cieľovej skupiny zapojených do podporených projektov vo veku 55-64 v roku 2012 v

plánovanej hodnote 1;
· počet osôb vyškolených v projekte v roku 2012 v plánovanej hodnote 6;
· počet zamestnancov zapojených do vzdelávacích aktivít projektu v roku 2012 v plánovanej hodnote 6;
· počet udržaných pracovných miest, ktoré naplnili dohodnutú dobu v roku 2015 v plánovanej hodnote 5;
· počet zamestnancov úspešne absolvujúcich vzdelávací program v roku 2015 v plánovanej hodnote 6;

· počet úspešne vyškolených osôb - ženy v roku 2015 v plánovanej hodnote 3.
K hlavným aktivitám a príspevkom aktivít k výsledkom Projektu patrili nasledovné:
1. Diagnostika pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku
2. Udržanie pracovných miest
3. Sebapoznávanie
4. Poznávanie iných

5. Interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra
6. Konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície
7. Stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra
8. Manažment času a vedenia porád
9. Budovanie tímu a tímová spolupráca

10. Marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina
11. Manažment a marketing podnikov cestovného ruchu
12. Kongresové služby
13. Anglický jazyk pre pokročilých
Rozpočet projektu a zároveň rozpočet realizácie jednotlivých aktivít, celkovo 176 838,03 Eur.

Súčasťou Zmluvy o poskytnutí NFP sú aj Dodatok č. 1 zo dňa 31. 05. 2011 (príloha č. 1, č. l. 1-7) a
Dodatok č. 2 zo dňa 18. 01. 2012 (príloha č. 1, č. l. 1-7).

V správe z kontroly na mieste (zväzok II, č. l. 340-352) vykonanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky, sekcia riadenia ESF je, okrem iného, uvedené, že táto bola vykonaná
na základe poverenia dňa 06. 02. 2014 v penzióne F., F. XXX u kontrolovaného subjektu W. A. V. - C.
kontrolnou skupinou v zložení vedúca kontrolnej skupiny - J.. V. F. a členovia kontrolnej skupiny - J.. Q.
M. P. J.. V. Š., pričom bol kontrolovaný projekt „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“.
Predmetom výkonu kontroly na mieste, ktorá bola vykonaná v súvislosti s anonymným podnetom tretej

strany, bola:
· kontrola skutočného vykonania prác alebo poskytnutia služieb deklarovaných na faktúrach a iných
relevantných dokladoch, ktoré predložil prijímateľ na SIA ako súčasť ŽoP č. 27110230522505 a ŽoP č.
27110230522209,
· kontrola súladu realizácie projektu so Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, príp.

kontrola ďalších podmienok uvedených v Zmluve č. Z2711023052201 zo dňa 02. 07. 2010 (vrátane
dodatkov),
· kontrola oprávnenosti, hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti použitia pomoci a podpory v
zmysle Nariadenia EK č. 1083/2006 a Usmernenia Riadiaceho orgánu č. N3/2007 v znení príslušnej
aktualizácie,

· kontrola dodržiavania Usmernenia RO č. N6/2007 v znení platnej aktualizácie - Manuálu pre
informovanie a publicitu pre prijímateľov v rámci ESF (ďalej len „manuál pre publicitu“),
· kontrola oprávnenosti cieľovej skupiny.

Kontrolovanými žiadosťami o platbu boli Žiadosť o platbu č. ITMS 27110230522505 v sume 14 092,25

Eur a Žiadosť o platbu č. ITMS 27110230522209 v sume 34 372,74 Eur.

Kontrolou na mieste bola skontrolovaná nasledovná dokumentácia:
· Paušálne nepriame výdavky - Riadenie podniku:
· projektový manažér - B. K., Dohoda o vykonaní práce č. 2/2010/SIA/DVP uzatvorená v zmysle § 226

Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, vrátane pracovnej náplne
· finančný manažér - A. F., Dohoda o vykonaní práce č. 1/2010/SIA/DVP uzatvorená v zmysle § 226
Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, vrátane pracovnej náplne· manažér publicity - W. W., Dohoda o vykonaní práce č. 3/2010/SIA/DVP uzatvorená v zmysle § 226
Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, vrátane pracovnej náplne
· Aktivita 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest:

· sprievodca cestovného ruchu - R. M., pracovná zmluva č. 1/2010/SIA/PZ zo dňa 01. 10. 2010, vrátane
pracovnej náplne
· organizátor cestovného ruchu v regióne - P. A., pracovná zmluva č. 2/2010/SIA/PZ zo dňa 01. 10. 2010,
vrátane pracovnej náplne
· organizátor kongresov, medzinárodných festivalov - C. F., pracovná zmluva č. 1/2011/SIA/PZ zo dňa

01. 04. 2011
· manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR - P. A., pracovná zmluva č. 4/2010/SIA/PZ zo dňa
01. 10. 2010, vrátane pracovnej náplne
· recepčná - J. H., pracovná zmluva č. 5/2010/SIA/PZ zo dňa 01. 10. 2010, vrátane pracovnej náplne
· Žiadosť o platbu č. 27110230522505
· Žiadosť o platbu č. 27110230522209

Opis zistených nedostatkov

1. Neoprávnené podnikanie
V zmysle Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, kód výzvy DOP 2010-SIP005 a Príručky pre žiadateľa,

oprávnenými žiadateľmi sú podnikatelia v súlade s podmienkami Výzvy, ktorí spĺňajú definíciu mikro,
malého alebo stredného podnikateľa a SZČO a plánujú realizovať jednotlivé druhy oprávnených
projektov, pričom majú v predmete podnikania činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu.
Pomoc sa vzťahuje výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu.
Prostredníctvom novovytvorených pracovných miest v rámci realizovaného projektu definovaných

v schválenej ŽoNFP, ako aj v uzatvorených pracovných zmluvách (sprievodca cestovného ruchu;
organizátor cestovného ruchu v regióne; organizátor kongresov, medzinárodných festivalov; manažér
pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR; recepčná) mal prijímateľ W. A. V. - C. počas realizácie
projektu poskytovať činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu a v súlade s prílohou 8.4
Príručky pre žiadateľa: oprávnené kategórie SK NACE.

RO identifikoval, že prijímateľ nemal žiadnu z predmetných činností uvedenú vo výpise zo
živnostenského registra (Okresný úrad Šaľa, č. ž. r.: 450-10291), čím sa dopustil neoprávneného
podnikania v zmysle § 63 a 64 Živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. Uvedenú skutočnosť potvrdil
aj Okresný úrad, Odbor živnostenského podnikania Šaľa mailom dňa 26. 11. 2013 (e-mail zo ŽÚ Šaľa
- príloha č. 3).

VnadväznostinavyššieuvedenéKSkonštatujeporušeniečlánku9ods.2bod2.4písm.c)Všeobecných
zmluvných podmienok Zmluvy o poskytnutí NFP č. Z2711023052201 - preukázané porušenie právnych
predpisov SR a ES v rámci realizácie aktivít Projektu súvisiacich s činnosťou prijímateľa.
Následne, na požiadanie RO, uskutočnili pracovníci Okresného úradu Nitra, odboru ŽP dňa 12. 12. 2013
miestne šetrenie u podnikateľského subjektu s obchodným menom W. A. V. - C., s miestom podnikania:

F. XXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX. Kontrola bola zameraná na dodržanie Zákona č. 455/1991 Zb.
v platnom znení (Živnostenský zákon), ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a
nariadení viažucich sa k živnostenskému podnikaniu. Miestnou kontrolou, ako aj na základe predloženia
účtovných dokladov za sledované obdobie rokov 2010 až 2013 bolo zistené, že daný subjekt si vôbec
neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu ako sú školenia, semináre, sprievodcovská činnosť,

organizovanie kongresov, zájazdov a pod. Vystavené doklady - faktúry, ako aj priame platby cez ERP
boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania.
Podľa vyjadrenia OÚ Nitra: „Svojich zamestnancov, na ktorých má poskytnutý finančný príspevok,
využíva iba v oblasti stravovania, ubytovania, a taktiež im iba pripravuje a zabezpečuje podmienky
na odbornú prípravu, ktorú budú v budúcnosti využívať v oblasti cestovného ruchu. Žiadne služby v

oblasti cestovného ruchu si pod svojim menom neúčtoval.“ (e-mail z ObÚ Nitra - príloha č. 4), prijímateľ
uvedenú skutočnosť o vykonanej kontrole bezodkladne písomne neoznámil poskytovateľovi príspevku,
čím porušil článok 3 ods. 7 Všeobecných zmluvných podmienok, a tým prišlo podľa článku 9 ods.
2 bod 2.4 písm. m) Všeobecných zmluvných podmienok k podstatnému porušeniu Zmluvy na strane
prijímateľa.

NazákladeuvedenéhozisteniaOÚNitraKSkonštatuje,žeprijímateľpočasdobyrealizácieneposkytoval
činnosti súvisiace s podnikaním v cestovnom ruchu tak, ako ich uviedol v ŽoNFP a následne v
pracovných zmluvách, čo potvrdzujú aj nižšie identifikované zistenia v bode 5.Počas realizácie projektu novoprijatí zamestnanci absolvovali iba jednu časť školení, a to tzv. „mäkké
zručnosti“, „sebapoznávanie“, „poznávanie iných“, „interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra“,
„konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra“, „stres, syndróm

vyhorenia a pracovná pozícia manažéra“, „manažment času a vedenia porád“, „budovanie tímu a
tímová práca“. Druhú časť - odborné školenia („marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská
nížina“, „manažment a marketing podnikov cestovného ruchu“, „kongresové služby“ a „anglický jazyk
pre pokročilých“) prijímateľ nezrealizoval, pričom tieto možno považovať za zásadné školenia vo
vzťahu k novovytvoreným miestam. Vzhľadom k tomu, že prijímateľ W. A. V. - C. nemal živnostenské

oprávnenie na novovytvorené činnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že novoprijatí zamestnanci
neabsolvovali odbornú časť školení a počas celej doby realizácie projektu nemali žiadneho lektora,
resp. odborného garanta, ktorý by ich zaúčal do danej profesie (pred prijatím do pracovného pomeru u
prijímateľa pracovali v iných profesiách, ako napr. predavač, čašník a pod.), resp. ktorý by zvyšoval ich
kvalifikáciu, KS považuje výdavky vynaložené na mzdy novoprijatých zamestnancov za neefektívne a
nehospodárne. V zmysle článku 14 ods. 1 bod c) Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy výdavky

na mzdy novoprijatých zamestnancov týmto nespĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle
príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa
určujúpodmienkyoprávnenostivýdavkov,atokonkrétneUsmerneniaN3/2007vaktuálnomznení.Podľa
Usmernenia N3/2007, článku 3 bod 2 písm. g) výdavok je oprávnený, ak spĺňa podmienky hospodárnosti
(minimalizácia výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu), efektívnosti (maximalizácia pomeru medzi

vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít projektu a priama väzba
na ne) a účinnosťou (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti
vzhľadom na použité verejné prostriedky). Vzhľadom k tomu, že prijímateľ uvedené výdavky predkladal
v žiadosti č. 505 a opakovane v žiadosti č. 209, prišlo k podstatnému porušeniu Zmluvy na strane
prijímateľa podľa článku 9 ods. 2 bod 2.4 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok - opakované

nárokovanie neoprávnených výdavkov projektu.

2. Prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu projektu
Pri kontrole na mieste dňa 06. 02. 2014 neboli prítomní všetci zodpovední za realizáciu projektu,
iba: P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne, W. A. - štatutár, J. H.C. - recepčná a A. F. -

finančný manažér. Prijímateľ bol prostredníctvom oznámenia o vykonaní kontroly zo dňa 31. 01. 2014 -
dátum doručenia oznámenia (Oznámenie o termíne vykonania kontroly na mieste MPSVR SR - príloha
č. 5) vyzvaný na zabezpečenie účasti všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu počas výkonu
kontroly na mieste. Ostatní členovia projektového tímu a zamestnanci sa v uvedený deň k prijímateľovi
nedostavili. Prijímateľ porušil článok 12 Kontrola/audit, ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok k

Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023052201 VZP „Prijímateľ je povinný
zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu aktivít Projektu, vytvoriť...“

3. Počas výkonu kontroly na mieste bolo prostredníctvom kontroly pracovných výkazov overené dodanie
prác členov projektového tímu, menovite A. F. - finančný manažér, B. K. - projektový manažér a W. W.

- manažér publicity.
Manažér publicity - W. W. vykazuje v kontrolovaných ŽoP pravidelnú kontrolu stavu webu žiadateľa. V
čase kontroly na mieste stránka prijímateľa obsahovala v opise projektu nesprávny text: “...poskytnúť
novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a...“, pričom kontrolovaný subjekt sa volá F. (stránka
penziónu F. - príloha č. 6). Prijímateľ na stránke zverejnil mylné informácie pre verejnosť o uskutočnenej

realizácii projektu. Webová stránka obsahuje stručný opis projektu, Výzvu a tlačovú správu o realizácii
projektu. Informácie na webe nie sú v súlade s Manuálom pre publicitu.
Ďalej vykazuje manažér publicity v pracovných výkazoch činnosti, ktoré nezodpovedajú skutočnosti, a
to pravidelnú archiváciu podkladov, spracovanie dokumentácie projektu, spracovanie dokumentácie k
VO. Uvedené činnosti nemá manažér publicity v pracovnej náplni a prijímateľ k nim nevedel predložiť

žiadnu podpornú dokumentáciu alebo záznam.
Z uvedeného vyplýva, že činnosť manažéra publicity v pracovných výkazoch bola nepreukázaná a
neefektívna. KS považuje výdavky na riadenie projektu manažéra publicity v ŽoP č. 27110230522505
vo výške 791,41 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 1 538,35 € za neoprávnené.

4. KS zistila neoprávnenosť osoby cieľovej skupiny (z celkového počtu 5 osôb) v projekte „Nové služby
CR v penzióne F.“
Hlavným cieľom Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (Kód výzvy: DOP 2010-SIP005) bolo „podporiť
vznik, udržanie a rozvoj samostamestnávania - samostatne zárobkovo činných osôb, rast a udržaniezamestnanosti u mikropodnikov, malých a stredných podnikov v oblasti cestovného ruchu, posilnenie
úlohy zamestnávateľov - mikro, malých a stredných podnikateľov v oblasti cestovného ruchu, podpora
ďalšieho rozvoja a zvýšenie, resp. udržanie zamestnanosti“.

Cieľová skupina je definovaná v zmysle Výzvy a Žiadosti o NFP nasledovne:
a) SZČO - využívajúci poradenské služby pri podpore podnikania a podpore zamestnanosti, rozvíjajúci
podnikanie a konkurencieschopnosť firmy v oblasti cestovného ruchu - 1 osoba
b) Zamestnanci - 5 osôb, ktorí budú prijatí na novovytvorené pracovné miesta, pričom miesto výkonu
práce uvedené v pracovnej zmluve je v súlade s teritoriálnou oprávnenosťou, ide predovšetkým o

zamestnancov z radov: záujemcov o zamestnanie, znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a
to najmä absolventi vysokých a stredných škôl. Zároveň bolo v opise projektu stanovené, novoprijatí
zamestnanci na novovytvorené miesta budú vybraní v zmysle diagnostiky pracovných a osobnostných
kompetencií s vypracovaním posudku.
RO overil oprávnenosť cieľovej skupiny prijímateľa na základe výpisu zo Sociálnej poisťovne a
identifikoval, že dve osoby pracovali u prijímateľa už aj pred realizáciou predmetného projektu:

· pani P. A. bola zamestnancom prijímateľa ako predavačka (zdroj: informácia od prijímateľa) od 01.
10. 2008 do 29. 09. 2010, následne s ňou bola uzatvorená pracovná zmluva od 01. 10. 2010 v rámci
realizácie projektu na pozíciu „manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“ (výstup zo Sociálnej
poisťovne - príloha č. 7),
· pán R. M. bol zamestnancom prijímateľa ako čašník (zdroj: informácia od prijímateľa) od 19. 01. 2009

do 29. 09. 2010 na dohodu o vykonaní práce. Následne s ním bola uzatvorená pracovná zmluva od 01.
10. 2010 v rámci realizácie projektu na pozíciu „sprievodca cestovného ruchu“.
Podľa Usmernenia v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných
miest u zamestnávateľa, občan prijatý na novovytvorené pracovné miesto musí spĺňať podmienky
cieľovej skupiny stanovenej vo Výzve: Občanom prijatým na novovytvorené pracovné miesto je najmä

uchádzač o zamestnanie, resp. záujemca o zamestnanie, občan znevýhodnený na trhu práce, resp.
nachádzajúci sa na trhu práce, a ktorý nie je zamestnancom prijímateľa (zamestnávateľa) vytvárajúceho
novovytvorené pracovné miesto. V prípade pani A. a pána M. vzniká podozrenie z účelového ukončenia
pracovnoprávnych vzťahov za účelom získania NFP.
Na základe uvedeného KS považuje p. P. A. za neoprávnenú osobu cieľovej skupiny a všetky výdavky

s tým súvisiace v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške
4 696,74 € za neoprávnené.

5. Prijímateľ poskytol zavádzajúce a nepravdivé informácie
Prijímateľ v rámci realizovaného projektu čerpal finančné prostriedky na celkovú cenu práce

zamestnancov prijatých na novovytvorené pracovné miesta, definované v schválenej Žiadosti o
nenávratný finančný príspevok, a to:
· sprievodca cestovného ruchu (zamestnanec R. M.),
· organizátor cestovného ruchu v regióne (zamestnanec P. A.),
· organizátor kongresov, medzinárodných festivalov (zamestnanec C. F.),

· manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu (zamestnanec P. A.),
· recepčná (zamestnanec J. H.).
KS identifikovala, že novoprijatí zamestnanci si v pracovných výkazoch vykazovali činnosť „starostlivosť
o zákazníkov, resp. o ubytovaných hostí“. Táto činnosť však nekorešponduje s evidenciou v knihe
ubytovaných hostí.

Ide o nasledovné prípady, kedy si zamestnanci vykazovali činnosť „starostlivosť o zákazníkov, resp.
o ubytovaných hostí“, hoci v daný deň neboli v penzióne F. ubytovaní žiadni hostia (pracovné výkazy
zamestnancov - príloha č. 8):
·. R. M. - sprievodca cestovného ruchu:
ŽoP č. 27110230522505

PV č. 7 za apríl 2011: 21. 4. 2011
PV č. 8 za máj 2011: 4., 5., 6., 13., 16. a 19. 5. 2011
PV č. 9 za jún 2011: 2., 6., 9., 10., 14., 17. a 21. 6. 2011
ŽoP č. 27110230522209
PV č. 10 za júl 2011: 8., 11., 14. a 19. 7. 2011

PV č. 11 za august 2011: 2., 3., 4., 15., 16. a 31. 7. 2011
PV č. 12 za september 2011: 2., 5., 12., 26., 27., 29. a 30. 9. 2011
PV č. 13 za október 2011: 5., 6., 12. a 13. 10. 2011
PV č. 14 za november 2011: 20. 11. 2011PV č. 15 za december 2011: 1., 2., 16. a 21. 12. 2011

·. C. F. - organizátor kongresov, medzinárodných festivalov:

ŽoP č. 27110230522505
PV č. 7 za apríl 2011: -
PV č. 8 za máj 2011: 16., 17. a 19. 5. 2011
PV č. 9 za jún 2011: 17., 20., 21. a 22. 6. 2011
ŽoP č. 27110230522209

PV č. 10 za júl 2011: 8. a 11. 7. 2011
PV č. 11 za august 2011: 23. 8. 2011
PV č. 12 za september 2011: 2., 13. a 29. 9. 2011
PV č. 13 za október 2011: 5., 6. a 27. 10. 2011
PV č. 14 za november 2011: -
PV č. 15 za december 2011: 1., 2., 3., 22. a 23. 12. 2011

·. P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR:
ŽoP č. 27110230522505
PV č. 7 za apríl 2011: -
PV č. 8 za máj 2011: 1., 11., 12. a 17. 5. 2011

PV č. 9 za jún 2011: 7., 9. a 14. 6. 2011
ŽoP č. 27110230522209
PV č. 10 za júl 2011: 20. a 22. 7. 2011
PV č. 11 za august 2011: 10., 11. a 22. 8. 2011
PV č. 12 za september 2011: 16. 9. 2011

PV č. 13 za október 2011: -
PV č. 14 za november 2011: 24. 11. 2011
PV č. 15 za december 2011: 21. 12. 2011

·. P. A. - organizátor CR v regióne:

ŽoP č. 27110230522505
PV č. 7 za apríl 2011: -
PV č. 8 za máj 2011: 19. a 23. 5. 2011
PV č. 9 za jún 2011: 2., 3., 9., 10., 15., 16., 21. a 17. 6. 2011
ŽoP č. 27110230522209

PV č. 10 za júl 2011: 8. a 11. 7. 2011
PV č. 11 za august 2011: 23. a 27. 8. 2011
PV č. 12 za september 2011: 2., 12. a 30. 9. 2011
PV č. 13 za október 2011: 10. a 21. 10. 2011
PV č. 14 za november 2011: 24. 11. 2011

PV č. 15 za december 2011: 8. a 9. 12. 2011

Prijímateľ svojim konaním naplnil podstatu ustanovenia článku 9 odsek 2 bod 2.4 písm. h) „Ukončenie
zmluvy“ Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. Z2711023052201, nakoľko podstatne porušil podmienky Zmluvy zo strany prijímateľa tým, že poskytol

nepravdivé a zavádzajúce informácie, resp. neposkytol informácie v súlade s podmienkami Zmluvy zo
strany prijímateľa.

Okrem hore uvedeného zistenia bolo kontrolnou skupinou pri kontrole pracovných výkazov v súvislosti
s vykonávaním ostatných pracovných činností, okrem starostlivosti o zákazníkov, resp. o ubytovaných

hostí, v ŽoP č. 27110230522209 a v ŽoP č. 27110230522505 zistené:

C. F. - organizátor kongresov a medzinárodných festivalov
Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na organizovanie kongresov a medzinárodných festivalov.
V pracovných výkazoch mal pán F. uvedenú nesprávnu pozíciu, a to „Organizátor koncertov a

medzinárodných festivalov“, správny názov bol „Organizátor kongresov a medzinárodných festivalov“.
V predložených pracovných výkazoch za kontrolované obdobie boli popísané činnosti, ktoré
nezodpovedajú skutočnosti a prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.:
· v PV č. 10 za obdobie 7/2011:· dňa 01. 07. 2011 - realizácia prieskumu trhu zameraného na záujem o výmenu odborných poznatkov
- prijímateľ nevedel predložiť žiadny prieskum trhu, ktorý bol realizovaný v tomto mesiaci,
· dňa 06. 07. 2011 - analýza prieskumu - prijímateľ nepredložil žiadnu analýzu prieskumu trhu,

· dňa 13. 07. 2011 až 15. 07. 2011 - príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber
nápadov - prijímateľ nepredložil žiadnu konferenciu ani sympózium, ktoré by sa malo konať,
· dňa 20. 07. až 22. 07. 2011 - doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí - prijímateľ
nevedel, akú činnosť manažér vykazoval,
· v PV č. 11 za obdobie 8/2011:

·dňa08.08.2011-orientáciavoblastipripravovanýchakciínarok2012naSlovensku,analýzamožností
ponúkaných produktov - prijímateľ nepredložil žiadnu analýzu, ani akcie pripravované na rok 2012,
· v PV č. 12 za obdobie 9/2011:
· dňa 09. 09. 2011 - príprava aktivít pre hostí, starostlivosť o zákazníkov - prijímateľ nevedel preukázať,
aké aktivity boli v danom čase pripravované,
· v PV č. 14 za obdobie 11/2011:

· dňa 04. 11. 2011 - spracovávanie a navrhovanie akcií a podujatí pre zimu 2011 v oblasti CR v regióne,
tvorba balíkov - nebol predložený zoznam akcií na zimu 2011 ani žiadny balík akcií,
· dňa 10. 11. 2011 - doplňovanie technických a sociálnych znalostí a vlastností, cenotvorba pre produkty
CR - prijímateľ nepredložil žiadnu cenotvorbu ani produkty CR,
· v PV č. 15 za obdobie 12/2011:

· dňa 05. 12. 2011 - tvorba a navrhovanie doplnkových a alternatívnych služieb na jar 2012 - neboli
predložené žiadne služby na jar 2012,
· v PV č. 8 za obdobie 5/2011:
· dňa 04. - 06. 05. 2011 - telefonická komunikácia a propagácia produktov - prijímateľ nepredložil
žiadnu dokumentáciu ohľadne telefonickej komunikácie, pričom v pracovnej náplni zamestnanca je aj

zabezpečovanie osobnej, telefonickej, e-mailovej, prípadne faxovej komunikácie s klientmi.
RO považuje výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca C. F. na činnosť vykazovanú v
pracovných výkazoch a v súvislosti s pracovnou náplňou za kontrolované obdobie v ŽoP č.
27110230522505 vo výške 2 330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 € za neoprávnené.

P. A. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR
Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na činnosť cestovnej kancelárie v zmysle Zákona č. 281/2001
Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a
doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
V pracovných výkazoch uvádza zamestnankyňa činnosti, ktoré taktiež nezodpovedali skutočnosti a

prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.:
· v PV č. 10 za obdobie 8/2011:
· dňa 01. 08. 2011 - konzultácia so sprievodcom CR ohľadom balíkov CR na leto 2011 - prijímateľ
nepredložil žiadny balík CR na leto 2011,
· dňa 16. 08. 2011 - tvorba marketingového plánu predaja do nadchádzajúcich mesiacov - nebol

predložený žiadny plán predaja,
· v PV č. 10 za obdobie 8/2011:
· dňa 11. 10. 2011 - analýza konkurencie v podobných produktoch CR v okolí - analýza nebola
prijímateľom predložená,
· v PV č. 14 za obdobie 11/2011:

· dňa 21. 11. 2011 - cenotvorba pre balíky CR v zime 2011 - nebola predložená žiadna cenová ponuka,
· v PV č. 15 za obdobie 12/2011:
· dňa 12. 12. 2011 - aktivity spojené s prebiehajúcimi balíkmi CR pre zimu 2011 - nepreukázané aktivity,
· v PV č. 8 za obdobie 5/2011:
· dňa 19. 05. 2011 - prieskum trhu a tvorba návrhov produktov na leto 2011 - prieskum nebol predložený.

KS neboli predložené žiadne výstupy ani dokumentácia, pričom v pracovnej náplni manažérky bolo v
poslednom bode aj vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie.
Na základe uvedených skutočností považuje KS výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca P. A.
za neoprávnené. Vzhľadom k tomu, že P. A. nie je oprávnenou osobou cieľovej skupiny, výdavky budú
neoprávnené, ako je už uvedené v bode 4. tejto správy.

P. A. - organizátor cestovného ruchu v regióne
Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na činnosť organizácia cestovného ruchu.V pracovných výkazoch za kontrolované obdobie neboli preukázané pracovné činnosti a nie je
preukázaná ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.:
· v PV č. 11 za obdobie 8/2011:

· dňa 09. 08. 2011 - príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber nápadov - prijímateľ
nevedel preukázať, aké nové produkty pripravovali v danom čase,
· v PV č. 12 za obdobie 9/2011 a v PV č. 13 za obdobie 10/2011:
· dňa 14. 09. - 15. 09. 2011 a 11. 10. - 12. 10. 2011 - telefonický prieskum zameraný na produkty
konkurencie... - nebola preukázaná žiadna dokumentácia o prieskume,

· v PV č. 13 za obdobie 10/2011:
· dňa 18. 10. 2011 - príprava produktov pre víkendové pobyty na jeseň 2011 - KS neboli predložené
žiadne produkty na jeseň 2011.
Na základe uvedených skutočností RO považuje výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca P.
A. v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 2 330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 €
za neoprávnené.

R. M. - sprievodca cestovného ruchu
Prijímateľ nemá živnostenské oprávnenie na činnosť sprievodcu cestovného ruchu.
Pán Vörös ako sprievodca cestovného ruchu v pracovných výkazoch uviedol činnosti, ktoré neboli
preukázané a nie je preukázaná ich reálnosť a oprávnenosť, ako napr.:

· v PV č. 11 za obdobie 8/2011:
·dňa05.08.2011-operatívnaprípravaproduktovabalíkovslužiebprezákazníkovnaleto2011,štúdium
podkladov aktivity v regióne - prijímateľ nepreukázal, aké balíky služieb sa pripravovali,
· v PV č. 13 za obdobie 10/2011:
· dňa 11. 10. 2011 - monitorovanie produktov konkurencie, tvorba produktov a cien produktov - nebol

predložený žiadny výstup z monitorovania produktov konkurencie,
· v PV č. 14 za obdobie 11/2011:
· dňa 18. 11. 2011 - tvorba doplnkových služieb, najmä smerom k službám CR v zime 2011 - neboli
predložené žiadne doplnkové služby, ktoré mali byť poskytované v CR,
· v PV č. 15 za obdobie 12/2011:

· dňa 13. 12. - 14. 12. 2014 - poradenské služby a sprievodné služby - prijímateľ nepreukázal, aké
poradenské služby a sprievodné služby poskytovali.
RO považuje výdavky na udržanie novoprijatého zamestnanca v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 2
330,45 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 € za neoprávnené.

Podľa článku 12 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok je prijímateľ počas výkonu kontroly povinný
najmä preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v
zmysle Zmluvy.
Pri kontrole pracovných výkazov v súvislosti s vykonávaním ostatných pracovných činností nepredložil
prijímateľ KS žiadne výstupy, resp. podklady, ktorými by deklaroval činnosti vykazované v jednotlivých

pracovných výkazoch.

V závere správy je uvedené, že na základe vykonanej kontroly na mieste, s poukázaním na vyššie
uvedené zistenia, kontrolná skupina konštatuje, s odkazom na § 24b ods. 2 písm. c) Zákona č. 528/2008
Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie, že pri realizácii projektu „Nové služby

cestovného ruchu v penzióne F.“ č. ITMS 27110230522 došlo k nehospodárnemu, neefektívnemu,
neúčinnému a neúčelnému použitiu pomoci a podpory.
Táto skutočnosť znemožnila dosiahnutie cieľov projektu v schválenej žiadosti o NFP, čím prijímateľ
porušilčlánok7ods.1Všeobecnýchzmluvnýchpodmienok-„Prijímateľjepovinnýzrealizovaťschválený
Projekt v súlade so Zmluvou a dodržať termín ukončenia realizácie aktivít Projektu uvedený v článku 2

bod 2.4. Zmluvy o poskytnutí NFP“.
Pri kontrole na mieste bolo zistené opakované porušenie právnych predpisov SR súvisiacich s činnosťou
prijímateľa v rámci realizácie aktivít projektu.
Kontrolná skupina identifikovala pri kontrole na mieste, že prijímateľ viacnásobne porušil plnenie
podmienok Zmluvy o NFP. Kontrolou na mieste boli v rámci kontrolovanej vzorky zistené neoprávnené

výdavky v ŽoP č. 27110230522505 vo výške 10 113,21 € a v ŽoP č. 27110230522209 vo výške 20
325,31 €. Celkové neoprávnené výdavky sú vo výške 30 438,52 €. Uvedené neoprávnené výdavky bude
Riadiaci orgán riešiť ako nezrovnalosť.
Vyčíslené neoprávnené výdavky (nezrovnalosti) predstavujú 62,80% z kontrolovanej vzorky.Na základe zistených nedostatkov RO navrhne poskytovateľovi NFP postup v zmysle článku 9 ods. 2
Všeobecných zmluvných podmienok.
Kontrolná skupina nenavrhla žiadne opatrenia na nápravu zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.

Správa z kontroly na mieste bola vypracovaná na MPSVR SR Bratislava dňa 16. 04. 2014, podpísaná
všetkými osobami, ktoré kontrolu vykonali, bez podpisu prijímateľa W. A. a jej prílohami sú:
Príloha č. 1 - zoznam deklarovaných výdavkov v ŽoP č. 27110230522505
Príloha č. 2 - zoznam deklarovaných výdavkov v ŽoP č. 27110230522209
Príloha č. 3 - e-mail od ŽÚ Šaľa a výpis zo ŽR Okresný úrad Šaľa

Príloha č. 4 - e-mail z ObÚ Nitra
Príloha č. 5 - oznámenie o termíne vykonania kontroly na mieste MPSVR SR
Príloha č. 6 - web stránka penziónu F.
Príloha č. 7 - výstup zo Sociálnej poisťovne
Príloha č. 8 - pracovné výkazy
Všetky uvedené prílohy boli na hlavnom pojednávaní vykonané ako listinné dôkazy.

K tomuto dôkazu súd vykonal aj dôkaz žurnalizovaný v prílohe č. 2 na č. l. 55, a to Poverenie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny č. OM27110230522002/2014 zo dňa 29. 01. 2014 na vykonanie kontroly
na mieste pre zamestnancov J.. V. F., vedúca kontrolnej skupiny, J.. Q. M., člen kontrolnej skupiny, J..
V. Š.Z., členka kontrolnej skupiny, podpísané riaditeľkou odboru overovania a nezrovnalostí.

Z prílohy č. 1 k správe z kontroly na mieste - Žiadosť o platbu č. 27110230522505 (zväzok II, č. l. 353)
súd, okrem iného, zistil, že obžalovaný W. A. ako prijímateľ žiadal pod poradovým číslom žiadosti 505
(v tabuľkovej forme uvedené ako číslo 05) uhradiť výdavky v celkovej sume 14 092,25 Eur ako výdavky
za udržanie pracovných miest a riadenie projektu v rámci vytvorených pracovných miest.

Zprílohyč.2ksprávezkontrolynamieste-Žiadosťoplatbuč.27110230522209(zväzokII,č.l.354-355)
súd, okrem iného, zistil, že obžalovaný W. A. ako prijímateľ žiadal pod poradovým číslom žiadosti 209
(v tabuľkovej forme uvedené ako číslo 09) uhradiť výdavky v celkovej sume 34 372,74 Eur ako výdavky
za udržanie pracovných miest a riadenie projektu v rámci vytvorených pracovných miest.
V prílohe č. 3 k správe z kontroly na mieste - e-mail od Okresného úradu Šaľa, odbor živnostenského

podnikania zo dňa 26. 11. 2013 adresovaný V. Š. (zväzok II, č. l. 356) je uvedené, že na základe žiadosti
o súčinnosť ohľadom podnikateľa W. A. V. - C. v prílohe zasielajú výpis zo živnostenského podnikania, z
ktorého je zrejmé, že činnosťami, na ktoré má uzavreté pracovné zmluvy - sprievodca cestovného ruchu,
prevádzkovanie cestovnej agentúry, organizovanie, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských
podujatí nemá vydané živnostenské oprávnenie, čím sa dopustil neoprávneného podnikania v zmysle

§ 63 a 64 živnostenského Zákona č. 455/1991 Zb. Vzhľadom na to, že účinnosťou od 01. 10. 2013
je kontrola podnikateľských subjektov delimitovaná na OÚ v sídle kraja, ich list prepošlú na príslušný
Okresný úrad v Nitre.
Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Šaľa, odbor živnostenského podnikania zo dňa
26. 11. 2013 (zväzok II, č. l. 358-359) súd zistil, že podnikateľ W. A. V. - C., F. XXX, XXX XX F. má v

predmete podnikania:
· ubytovacie služby bez prevádzkovania pohostinských činností - vznik živnostenského oprávnenia 15.
09. 2008;
· pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09.
2008;

· kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008;
· poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu - vznik
živnostenského oprávnenia 08. 12. 2009.

V prílohe č. 4 k správe z kontroly na mieste - e-mail od Okresného úradu Nitra, odbor živnostenského
podnikania zo dňa 17. 12. 2013 adresovaný V. Š. (zväzok II, č. l. 360) je v odpovedi na podanie uvedené,
že pracovníci Okresného úradu Nitra, odboru živnostenského podnikania uskutočnili dňa 12. 12. 2013
miestne šetrenie podania zo dňa 26. 11. 2013 u podnikateľského subjektu s obchodným menom W.
A. V. - C., s miestom podnikania: F. XXX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX. Kontrola bola uskutočnená

na základe odstúpeného podania z MPSVR SR v priestoroch prevádzky - penzión F. so zameraním na
dodržiavanieZákonač.455/1991Zb.vplatnomznení(Živnostenskýzákon),akoajostatnýchvšeobecne
záväzných právnych predpisov a nariadení viažucich sa k živnostenskému podnikaniu.Miestnoukontrolou,akoajnazákladepredloženiaúčtovnýchdokladovzasledovanéobdobierokov2010
až 2013 bolo zistené, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu ako
sú školenia, semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov, zájazdov a pod. Vystavené

doklady - faktúry, ako aj priame platby cez ERP boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania.
Svojich zamestnancov, na ktorých má poskytnutý finančný príspevok, využíva iba v oblasti stravovania,
ubytovania, a taktiež im iba pripravuje a zabezpečuje podmienky na odbornú prípravu, ktorú budú v
budúcnosti využívať v oblasti cestovného ruchu. Žiadne služby v oblasti cestovného ruchu si pod svojim
menom neúčtoval.

Preto podanie, že daný subjekt si účtuje služby v oblasti cestovného ruchu pre iných klientov, je
neopodstatnené.

V prílohe č. 5 k správe z kontroly na mieste - Oznámenie MPSVR SR o termíne vykonania kontroly na
mieste zo dňa 29. 01. 2014 (zväzok II, č. l. 361) je, okrem iného, uvedené, že ku kontrole na mieste
je požadované pripraviť kompletnú projektovú a účtovnú dokumentáciu v originálnom vyhotovení za

roky 2010 - 2013 a zároveň je požadovaná účasť všetkých osôb zamestnaných v rámci projektu s
názvom „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“. Návratka je vlastnoručne podpísaná W. A. a
opatrená pečiatkou „W. A. V. - C.“ a je v nej uvedené, že určeným zástupcom prijímateľa projektu na
sprevádzanie zamestnancov RO je W. A. - zodpovedný vedúci. V prílohe č. 2 spisu na č. l. 51-52 sa
nachádza doručenka s dátumom prevzatia dňa 31. 01. 2014.

Ako príloha č. 6 k správe z kontroly na mieste bola ako listinný dôkaz vykonaná aj web stránka penziónu
F. (zväzok II, č. l. 362-365) vo vytlačenej podobe ku dňu 02. 04. 2014, z ktorej skutočne vyplýva, že
v opise Projektu obsahovala nesprávny text: „...poskytnúť novým zamestnancom penziónu D. osvojiť
si a...“.

Z prílohy č. 7 k správe z kontroly na mieste - výstup zo Sociálnej poisťovne (prehľad všetkých
zamestnancov zamestnávateľa: W. A., zväzok II, č. l. 366) súd zistil, že zamestnávateľ W. A.
zamestnával, okrem iných zamestnancov, P. A. od 01. 10. 2008 do 29. 09. 2010 a od 01. 10. 2010, P. A.
od 01. 10. 2010, C. F. od 01. 04. 2011, J.Ó. H. od 01. 10. 2010, B. K. od 13. 09. 2010 do 31. 01. 2013,

W. W. od 13. 09. 2010 do 31. 01. 2013, R. M. od 01. 10. 2010 a od 19. 01. 2009 do 29. 09. 2010.

Pokiaľ sa týka prílohy č. 8 k správe z kontroly na mieste, a to pracovných výkazov (zväzok II, č. l.
367-446), tieto boli vykonané ako listinné dôkazy samostatne.

Obžalovanýsakdôkazu-správezkontrolynamiestespolusprílohamiprostredníctvomobhajcuvyjadril,
že:
· Namieta odôvodnenú správnosť záverov, ktoré sú uvedené v správe, najmä namieta skutočnosti, že
by ho kontrolná skupina žiadala o predloženie dokumentácie, ktorá je uvedená na strane 10-12 danej
správy z kontroly na mieste.

· Obžalovaný poukázal najmä na to, že kontrolná skupina konštatovala porušenie alebo existenciu
neoprávneného podnikania z jeho strany, a to napriek existencii vyjadrenia príslušného štátneho orgánu,
ktorým je Obvodný úrad Nitra, ktorý vylúčil neoprávnené podnikanie na strane obžalovaného, a napriek
tomu kontrolná skupina takýto záver prijala.
· Čo sa týka tvrdeného porušenia povinnosti zabezpečiť osoby zodpovedné za realizáciu projektu, aj z

obsahu Zmluvy o NFP vyplýva, že prijímateľ má povinnosť zabezpečiť prítomnosť osôb zodpovedných
za realizáciu projektu, avšak kontrolná skupina požadovala prítomnosť zamestnancov ako takých a
zamestnanci nie sú subjekty, ktoré zodpovedajú za realizáciu projektu. Preto má obhajoba za to, že aj
rozsah uloženej povinnosti v oznámení o termíne vykonania kontroly na mieste bol mimo zmluvných
povinností obžalovaného.

Obžalovaný v rámci svojho prednesu uviedol, že komunikoval s kontrolnou skupinou a informoval ich
o tom, že osoby zodpovedné za realizáciu projektu môžu byť prítomné až v poobedňajších hodinách,
keďže z hľadiska objektívnych dôvodov nemohli byť prítomné doobeda, alebo keď tam prišla kontrolná
skupina.
· Ďalej obžalovaný poukázal na to, že kontrolná skupina mu uložila predložiť kompletnú projektovú a

účtovnú dokumentáciu ako takú, pričom z obsahu správy z kontroly na mieste vyplýva, že na mieste
dožadovala podpornú dokumentáciu, avšak túto mu kontrolná skupina neuložila pripraviť na daný čas
a danom mieste, iba projektovú a účtovnú dokumentáciu, pričom podporná dokumentácia má odlišnýobsah a aj z dôkazov, ktoré navrhol vykonať prokurátor na začiatku pojednávania, táto skutočnosť
vyplynie.
Takže kontrolná skupina požadovala predložiť od obžalovaného niečo, čo mu ani neuložila zabezpečiť

na danom mieste a čase.
· Pokiaľ kontrolná skupina konštatovala, že obžalovaný nepredložil danú dokumentáciu, otázne je,
prečo mu neuložila v rámci záverov, resp. opatrení predložiť takúto chýbajúcu dokumentáciu a ani mu
neuložila žiadne opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, čo potvrdzuje podľa názoru obhajoby
tvrdenie obžalovaného, že kontrolná skupina na mieste skutočne ani túto podpornú dokumentáciu od

obžalovaného nepožadovala, ani v čase a ani po skončení kontroly a doručení tejto správy mu neuložila
žiadne opatrenie na odstránenie nedostatkov a ani nevyžadovala predloženie chýbajúcej dokumentácie,
ktorú on údajne nepredložil.
· Kontrolná skupina tvrdí opakované porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky, avšak takéto
konštatovanie sa v správe nenachádza, že by došlo k porušeniu, nie sú označené takéto právne
predpisy, ani ich viacnásobné porušenie.

· Obžalovaný má za to, že konštatovanie záverov kontrolnej skupiny je rozporné, pretože do jednej
roviny kontrolná skupina kladie, že výdavky predložené obžalovaným boli nehospodárne, neefektívne
a neúčinné, a zároveň aj neúčelné, pričom, keď je výdavok neúčelný, je vylúčené, aby bol zároveň
aj neefektívny, nehospodárny a neúčinný. Buď splní účel a môže sa potom skúmať hospodárnosť,
efektívnosť a účinnosť, alebo vôbec nebol použitý na daný účel a v tom prípade je otázka hospodárnosti,

efektívnosti a účinnosti irelevantná, pretože buď je to účelné a spĺňa to náležitosti alebo nie.
· Obhajoba namieta dôvodnosť záverov tejto správy z kontroly, na základe ktorej je vlastne aj obžaloba
postavená.
· Kontrolná skupina bola oboznámená obžalovaným telefonicky aj mailom, že pánov W. W. P. B. K.,
pretože nie sú s obžalovaným už v pracovnom pomere, nemôže zabezpečiť v ranných hodinách.

Zo správy o zistenej nezrovnalosti (príloha č. 2, č. l. 153-161) súd zistil, že:
· Chýba vyplnené pole č. 2.1 - „Porušené ustanovenie ES“.
· V bode 2.2 - „Porušené národné ustanovenie“ - je uvedené: Zmluva o NFP č. Z2711023052201 zo
dňa 02. 07. 2010, VZP k Zmluve o NFP čl. 14, ods. 1 písm. c), j), čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. b), c), h),

čl. 7 ods. 1, čl. 3 ods. 7, čl. 12 ods. 3.4, § 31 ods. 1 písm. n) Zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy.
· V bode 7.1 - „Dátum alebo obdobie, v rámci ktorého nezrovnalosť vznikla“ - 07. 11. 2011 - 10. 04. 2012.
· V bode 8 - „Inštitúcie alebo orgány, ktoré zistili nezrovnalosť“ - MPSVaR SR, Sekcia riadenia ESF
(poznámka súdu: MPSVaR SR je vlastne riadiaci orgán, ktorý žiadosť o NFP schválil).

· V bode 8.2 - „Inštitúcie alebo orgány zodpovedné za následné administratívne alebo súdne konanie“ -
MPSVaR SR - Implementačná agentúra pre OP ZaSI (poznámka súdu: MPSVaR SR je vlastne riadiaci
orgán, ktorý Žiadosť o NFP schválil).
· V bode 9.1 - „Dátum zistenia nezrovnalosti“ - 06. 02. 2014

Z prehľadu riešenia projektu (príloha č. 2, č. l. 190-194) súd zistil, že už dňa 22. 11. 2012 (t. j. cca 1 rok
a 3 mesiace dozadu) bola realizovaná kontrola na mieste aj na žiadosť o platbu č. 204 (t. j. identickú,
ktorá bola kontrolovaná pri kontrole na mieste dňa 06. 02. 2014 a je aj predmetom trestného oznámenia
a obžaloby), kde neboli identifikované žiadne zistenia.

Z námietok k správe z kontroly na mieste zo dňa 06. 02. 2014 (zväzok II, č. l. 461-485) súd zistil, že
W. A. v nej už dňa 02. 05. 2014 namietal, že: „Konečný prijímateľ nechápal, čo je to za výkon kontroly,
keď počas celého výkonu kontroly spochybňoval zmysel projektu a kompetencie komisie, ktorá tento
projekt schvaľovala.“

Ďalej W. A. namietal neprimeranú zaujatosť voči kontrolovanému subjektu a žiadal o vylúčenie členov
kontrolnej skupiny sekcie riadenia, a to vedúcej kontrolnej skupiny J.. V. F. a členov kontrolnej skupiny
J.. Q. M. P. J.. V. Š..

Zo stanoviska k námietkam k správe z kontroly na mieste zo dňa 06. 02. 2014 zo dňa 26. 06. 2014

(zväzok II, č. l. 330-336) súd zistil, že toto vybavovala J.. F.E., a že k námietkam voči tzv. neoprávnenému
podnikaniu sa MPSVaR SR, Sekcia riadenia ESF, okrem iného vyjadrilo, že: „Vzhľadom na skutočnosť,
že prijímateľ podniká v zmysle Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon)v znení neskorších predpisov, mal mať oprávnenie na vykonávanie predmetných činností od začiatku
ich vykonávania.“
K „spochybňovaniu zmyslu projektu a kompetencií komisie, ktorá tento projekt schvaľovala ani k

námietke zaujatosti kontrolnej skupiny“ sa MPSVaR SR, Odbor overovania nezrovnalostí nevyjadrilo.

Zo žiadosti o vylúčenie z konania členov kontrolnej skupiny z kontroly na mieste, zastavenie výkonu
kontroly z dôvodu jej zmarenia zo dňa 29. 04. 2014 (zväzok II, č. l. 491-496) súd zistil, že W. A. namietal,
okrem iného, že:

· Rozhovor zo strany J.. Q. M.S. sa neviedol v duchu overovania projektovej a účtovnej dokumentácie,
ktorá bola predmetom vyúčtovania zálohových platieb, ale v duchu nekompetentných otázok a narážok
na spochybňovanie MPSVaR SR ako bolo možné podpísať takúto Zmluvu o NFP s konečným
prijímateľom.
· Konečný prijímateľ nechápal, čo je to za výkon kontroly, keď sa počas celého výkonu kontroly
spochybňoval zmysel projektu a kompetencie komisie, ktorá tento projekt schvaľovala.

· V konečnom vyjadrení W. A. žiadal o vylúčenie členov kontrolnej skupiny Sekcie riadenia ESF, a to
vedúcu kontrolnej skupiny J.. V. F. a členov kontrolnej skupiny J.. Q. M. P. J.. V. Š. pre neprimeranú
zaujatosť voči kontrolovanému subjektu a zrušiť a ukončiť kontrolu bez záverov z dôvodu jej zmarenia.

Z vyjadrenia poškodeného MPSVaR k náhrade škody zo dňa 28. 10. 2015 (zväzok II, č. l. 314) vyplýva

spresnenie informácií k spôsobenej škode s tým, že dňa 21. 10. 2015 si splnomocnený zástupca
poškodeného uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 118 621,37 Eur, nakoľko však v odstúpení od
Zmluvy o poskytnutí NFP je uvedená rozdielna suma, a to 118 447,05 Eur, poškodený preveril dôvod
rozdielu a zistil, že tento vznikol na základe skutočnosti, že prijímateľ dňa 15. 12. 2014 uhradil sumu
174,35 Eur. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v rámci výšky škody, ktorú si poškodený uplatňuje v

trestnom konaní, uvádzať sumu 118 447,05 Eur (EÚ zdroj: 100 679,95 Eur a ŠR zdroj: 17 767,10 Eur,
t. j. v pomere 85% k 15%).

V odstúpení od zmluvy o udelení NFP (zväzok II, č. l. 315-320), názov Projektu „Nové služby CR v
penzióne F.“, kód ITMS: 27110230522 zo dňa 13. 02. 2015 je, okrem iného, uvedené, že:

· Prijímateľ mal počas realizácie projektu poskytovať činnosti súvisiace s podnikaním v oblasti
cestovného ruchu a v súlade s prílohou 8.4 Príručky pre žiadateľa oprávnené kategórie SK NACE.
· Kontrolou vykonanou pracovníkmi riadiaceho orgánu sa zistilo, že jediná oblasť, v ktorej Prijímateľ
poskytoval služby, resp. v ktorej boli jeho pracovníci zamestnaní, sú ubytovacie a stravovacie služby.
Naopak služby, ktoré sa Prijímateľ zaviazal realizovať a na ktoré sa zaviazal vytvoriť pracovné

miesta, neboli registrované v Živnostenskom registri Okresného úradu Šaľa, čo samotný okresný úrad
stanoviskom zo dňa 26. 11. 2013 potvrdil.
· Cieľovou skupinou Projektu boli prijímatelia, ktorí sú mikro, malí alebo strední podnikatelia v
oblasti cestovného ruchu a vytvorenie pracovných miest, ktoré priamo súviseli s podnikaním v oblasti
cestovného ruchu. Táto podmienka Prijímateľom splnená bola vzhľadom na skutočnosť, že Prijímateľ

pri predkladaní žiadosti potvrdil osvedčením zo živnostenského registra, že vykonáva podnikateľskú
činnosť v oblasti ubytovacích služieb, čo Poskytovateľ považoval za oblasť, ktorá súvisí s cestovným
ruchom. Aj preto Poskytovateľ poskytol Prijímateľovi NFP na vytvorenie konkrétnych pracovných
miest, na ktoré bude mať Prijímateľ osobitné osvedčenie buď samostatne alebo prostredníctvom
zodpovedného zamestnanca.

· Prijímateľ v rámci realizovaného projektu čerpal finančné prostriedky na celkovú cenu práce
zamestnancov prijatých na novovytvorené pracovné miesta, ktoré sú bližšie definované v schválenej
Žiadosti o NFP. Vykonanou kontrolou sa zistilo pochybenie na strane Prijímateľa, ktoré spočívalo v tom,
že v pracovných výkazoch novoprijatých zamestnancov boli vykazované činnosti, ktoré nezodpovedali
skutočnosti a Prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť.

· Prijímateľ svojím konaním úmyselne konal spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanoveniami Zmluvy
a súvisiacej dokumentácie, a to v niektorých prípadoch aj opakovane. Je zrejmé, že Prijímateľ nie je
schopný preukázať relevantné použitie finančných prostriedkov z NFP.
· V zmysle ustanovenia článku 9 ods. 2.4 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok: „Na účely
Zmluvy sa za podstatné porušenie Zmluvy zo strany Prijímateľa považuje porušenie záväzkov

vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo nesplnenie podmienok a
povinností, ktoré Prijímateľovi vyplývajú zo Zmluvy (najmä nezabezpečenia verejného obstarávania,
resp. obchodnej verejnej súťaže alebo iné závažné porušenia zmluvných povinností)“.· Na základe kontrolných zistení je konštatované, že Prijímateľ nevytvoril pracovné miesta, na ktorých
vytvorenie sa zaviazal, a preto nesplnil podmienky stanovené Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP.
Zároveň sa týmto konaním dopustil konania v rozpore s ustanovením článku 3 ods. 7 Všeobecných

zmluvných podmienok, ktoré je podstatným porušením Zmluvy a zakladá právo Poskytovateľa na
odstúpenie od zmluvy s okamžitou účinnosťou.
· Konaním Prijímateľa došlo k viacnásobnému podstatnému porušeniu ustanovení Zmluvy. Prijímateľ
sa svojím konaním dopustil porušenia ustanovenia článku 2 bod 2.4 Zmluvy: „Prijímateľ sa zaväzuje
prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve v spojení s

ustanoveniami čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. m), čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. h), čl. 9 ods. 2 bod 2.4 písm. d)
Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť Zmluvy“.
· Na základe predmetných porušení Poskytovateľ rozhodol tak, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny v zastúpení Implementačnou agentúrou pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia
odstupuje od Zmluvy o poskytnutí NFP uzatvorenej s Prijímateľom: W. A. V. - C., miesto podnikania F.
XXX, XXX XX F., IČO: XXXXXXXX, zapísaný v Živnostenskom registri ev. č.: 450-10291 Okresného

úradu Šaľa.
· Prijímateľ bol vyzvaný na vrátenie poskytnutého NFP vo výške 118 447,05 Eur, ktorý je v odstúpení
od zmluvy presne ďalej vyšpecifikovaný.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní vykonané aj pracovné výkazy svedkov

R. M., C. F., P. A. P. P. A., a to:
· pracovný výkaz č. 10 - R. M. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 951-953)
· pracovný výkaz č. 11 - R. M. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 997-998)
· pracovný výkaz č. 12 - R. M. za obdobie 9/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1032-1033)
· pracovný výkaz č. 13 - R. M. za obdobie 10/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1075-1076)

· pracovný výkaz č. 14 - R. M. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1107-1108)
· pracovný výkaz č. 15 - R. M. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1150-1151)
· pracovný výkaz č. 7 - R. M. za obdobie 4/2011 (zväzok č. II, č. l. 443-445)
· pracovný výkaz č. 8 - R. M. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1260-1261)
· pracovný výkaz č. 9 - R. M. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1294-1295)

· pracovný výkaz č. 10 - C. F. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 954-955)
· pracovný výkaz č. 11 - C. F. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1003-1004)
· pracovný výkaz č. 12 - C. F. za obdobie 9/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1035-1036)
· pracovný výkaz č. 13 - C. F. za obdobie 10/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1078-1079)
· pracovný výkaz č. 14 - C. F. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1110-1112)

· pracovný výkaz č. 15 - C. F. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1153-1154)
· pracovný výkaz č. 8 - C. F. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1257-1258)
· pracovný výkaz č. 9 - C. F. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1297-1298)
· pracovný výkaz č. 10 - P. A. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 957-958)
· pracovný výkaz č. 11 - P. A. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1000-1001)

· pracovný výkaz č. 14 - P. A. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1113-1114)
· pracovný výkaz č. 15 - P. A. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1144-1145)
· pracovný výkaz č. 8 - P. A. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1263-1264)
· pracovný výkaz č. 9 - P. A. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1300-1302)
· pracovný výkaz č. 10 - P. A. za obdobie 7/2011 (zväzok č. IV, č. l. 960-961)

· pracovný výkaz č. 11 - P. A. za obdobie 8/2011 (zväzok č. IV, č. l. 994-995)
· pracovný výkaz č. 12 - P. A. za obdobie 9/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1038-1039)
· pracovný výkaz č. 13 - P. A. za obdobie 10/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1072-1073)
· pracovný výkaz č. 14 - P. A. za obdobie 11/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1116-1118)
· pracovný výkaz č. 15 - P. A. za obdobie 12/2011 (zväzok č. IV, č. l. 1147-1149)

· pracovný výkaz č. 8 - P. A. za obdobie 5/2011 (zväzok č. V, č. l. 1269-1270)
· pracovný výkaz č. 9 - P. A. za obdobie 6/2011 (zväzok č. V, č. l. 1291-1292)

Z pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní práce, ktoré uzavrel prijímateľ NFP - W. A. V. - C. (príloha č. 2,
č. l. 1-26) s osobami R. M., P. A., C. F., P. A. P. W. W. súd zistil, že tieto boli uzavreté presne na predmety

činností a ich náplň deklarované v Žiadosti o NFP schválenej Riadiacim orgánom - MPSVaR SR.
U R. M. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie sprievodca cestovného ruchu, ktorého
úlohou je riadiť priebeh jednotlivých tuzemských i zahraničných zájazdov alebo podobných akcií a ich
účastníkom poskytovať informačné, poradenské a prípadne ďalšie služby.Opis pracovnej činnosti:
· sprevádzanie jednotlivcov a skupín počas turistických zájazdov tuzemských a zahraničných;
· pripravovanie odborného výkladu, naštudovanie si historických faktov a zaujímavostí;

· poskytovanie odborného výkladu v materinskom a cudzom jazyku;
· odpovede na otázky účastníkom zájazdu;
· operatívne riešenie vzniknutých problémov;
· príprava a zabezpečovanie programov a trás;
· kontrola a koordinácia rozpisu cesty;

· zabezpečovanie ostatných služieb;
· vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie.

U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor cestovného ruchu v
regióne, ktorého úlohou bol prínos pre úspech podnikania, pričom ovláda organizačnú štruktúru služieb
v cestovnom ruchu, vrátane stravovacích, ubytovacích a dopravných služieb, ovláda komunikácie na

trhu cestovného ruchu, vrátane komercializácie predaja produktu cieľového miesta, prácu s verejnosťou,
s médiami, vie komunikovať s novinármi s cieľom systematického informovania, zabezpečenia publicity
a vytvárania pozitívneho imidžu regiónu, ovláda metódy marketingu a public relations, ovláda zásady
hotelového manažmentu súvisiace s prevádzkou penziónu, spoločenského správania, spoločenský
protokol, diplomatický protokol, zásady organizovania animačných aktivít a poskytovania kongresových

služieb.
Opis pracovnej činnosti:
· predaj zájazdov a doplnkových služieb cestovného ruchu v danom regióne;
· poskytovanie poradenstva v oblasti cestovného ruchu;
· pracovanie s interným rezervačným systémom;

· zodpovedanie za kontrolovanie a správnosť vyúčtovania cien;
· uzatváranie zmlúv o obstaraní zájazdu;
· zabezpečovanie osobnej, telefonickej, e-mailovej, prípadne faxovej komunikácie s klientmi;
· navrhovanie a realizácia aktivít na podporu predaja;
· realizácia mediálnych reklamných kampaní (tlač, rádio, TV, outdoor, internet) v spolupráci s reklamnými

a mediálnymi agentúrami alebo bez nich;
· prijímanie a vybavovanie nahlásených reklamácií a sťažností;
· sťažnosti od hotelových hostí a ich celkovú spokojnosť;
· spolupráca s manažérom pre tvorbu predaja produktov a balíkov CR, zisťovanie a meranie vplyvu
marketingových aktivít na obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a

dlhodobých prognóz predaja, ovplyvňovanie ceny produktov;
·organizovaniezábavnýchaspoločenskýchakciíaaktivítvkontextesponukoutrhuokolitýchzábavných
centier, lyžiarskych stredísk a aquaparkov...;
· vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie.

U C. F. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor kongresov, medzinárodných
festivalov, pričom jeho úlohou bolo profesionálne organizovať kongresové podujatia od ich prípravy,
realizácie až po ukončenie.
Opis pracovnej činnosti neuvedený.

U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie manažér pre tvorbu a predaj produktov
a balíkov cestovného ruchu.
Opis pracovnej činnosti:
· tvorba krátkodobých a dlhodobých marketingových plánov, realizovanie prieskumov trhu - zisťovanie
dopytu, povedomia a znalosti značky; vnímanie produktov cien konkurencie;

· monitorovanie aktivít konkurencie, porovnávanie produktov;
· analyzovanie a porovnávanie cien s konkurenciou;
· príprava produktov a balíkov CR v kontexte s prieskumom trhu;
· aktivity v oblasti public relations - komunikácia s novinármi, tlačové správy;
· riadenie výroby propagačných materiálov (katalógy, letáky, plagáty a mnohé iné);

· vyhodnocovanie marketingových kampaní;
· v spolupráci s organizátorom CR v regióne zisťovanie a meranie vplyvu marketingových aktivít na
obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a dlhodobých prognóz predaja,
ovplyvňovanie ceny produktov;·zisťovaniespokojnostizákazníkovvspoluprácisorganizátoromCRvregióne,stretnutiesozákazníkmi,
mystery shopping, vyhodnocovanie trhových informácií o produktoch;
· budovanie vzťahov so zákazníkmi, partnermi, kolegami, médiami, manažmentom;

· tvorba marketingového rozpočtu;
· doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí;
· vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie.

Svedok R. M. uzatvoril dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú

pozíciu „Sprievodca cestovného ruchu“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej živnosti
uvedenej v prílohe č. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov pod por. č. 52 - Sprievodca cestovného ruchu.
Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j.
do 01. 01. 2011.
Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie sprievodca

cestovného ruchu na 100%.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012, okrem iného, vyplýva, že predchádzajúca
písomná pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa
zmenila dňom 02. 06. 2011 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013.

Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú
pozíciu „Organizátor cestovného ruchu v regióne“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej
živnostiuvedenejvpríloheč.2Zákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(Živnostenskýzákon)
v znení neskorších predpisov pod por. č. 50 - Prevádzkovanie cestovnej kancelárie.
Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j.

do 01. 01. 2011.
Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor
cestovného ruchu v regióne na 100%.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 súd, okrem iného, zistil, že písomná pracovná
zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa zmenila dňom 02. 06.

2012, okrem iného v tom, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013.

Svedok C. F. uzatvoril dňa 1. 4. 2011 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu
„Organizátor kongresov, medzinárodných festivalov“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahovému
vymedzeniu voľnej živnosti uvedenej v zozname odporúčaných označení voľných živností zverejnenom

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.) pod poradovým č. 30.2
- Organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí - organizovanie kongresov a výstav.
Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j.
do 01. 07. 2011.
Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor

kongresov, medzinárodných festivalov na 100%.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 súd, okrem iného, zistil, že písomná pracovná
zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa zmenila dňom 02. 06.
2011 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013.

Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú
pozíciu „Manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“, popis pracovnej činnosti zodpovedá
obsahovému vymedzeniu voľných živností uvedených v zozname odporúčaných označení voľných
živností zverejnenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.)
pod poradovými číslami 31.5, 31.9 - Reklamné a marketingové služby, Prieskum trhu a verejnej mienky.

Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 01. 06. 2012 so skúšobnou dobou 3 mesiace, t. j.
do 01. 01. 2011.
Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie manažér pre
tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu na 100%.
Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 súd, okrem iného, zistil, že písomná pracovná

zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom a zamestnancom dňa 01. 10. 2010 sa zmenila dňom 02. 06.
2012 s tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 13. 09. 2013.Svedok W. W. V.. uzatvoril dňa 13. 09. 2010 s W. A. V. - C. dohodu o vykonaní práce č.: 3/2010/SIA/
DBP v zmysle § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (príloha
č. 2, č. l. 43-46) na druh práce manažér publicity, ktorý riadi úvodnú a záverečnú tlačovú konferenciu,

zabezpečuje PR servis: tvorbu tlačovej správy so zverejnením, tvorbu inzerátu so zverejnením v zmysle
Manuálu príručky o publicite, logá ESF, SIA, redakčný systém webstránky, perá s logom, tričká s logom,
vlajky EÚ - SR a banner.
Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú, a to od 13. 09. 2010 do 31. 05. 2012.
V pracovnej náplni (príloha č. 2, č. l. 47-48) má W. W. v popise pracovnej činnosti uvedené, že pod

službami manažéra publicity sa na účely tejto zmluvy rozumie zabezpečenie publicity projektu v zmysle
publikačného plánu projektu:
1. Pripravoval podklady pre grafické spracovanie reklamných tabúľ, plagátov a letákov pre Projekt.
2. Bol zodpovedný za označenie Projektu, jeho propagáciu a zabezpečenie informačných tabúľ na
označenie centra školenia a školiacej miestnosti Projektu.
3. Mal riadiť úvodnú a záverečnú tlačovú konferenciu.

4. Mal zabezpečovať PR servis: tvorbu tlačovej správy so zverejnením, tvorbu inzerátu so zverejnením
v zmysle Manuálu pre informovanosť a publicitu pre prijímateľov v rámci ESF, logá ESF, SIA, redakčný
systém webstránky, perá s logom, tričká s logom, vlajky EÚ - SR, banner. Pri využívaní loga ESF s
odkazom na Európsku úniu a logá OPZaSI, dodržiava pravidlá definované v Manuáli logotypu ESF a v
Dizajn manuáli OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia (logotyp, proporcie, farebnosť logotypu, grafické

prepojenia a ďalšie).
5. Mal vytvárať fotodokumentáciu, resp. audiovizuálne záznamy z realizácie aktivít Projektu.
6. Za každý mesiac mal spracovať pracovný výkaz.
7. Mal vykonávať prácu osobne, zodpovedne a riadne, dodržiavať podmienky dohodnuté v tejto zmluve
o poskytnutí služby, dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, najmä

právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, riadne hospodáriť so zverenými
prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok objednávateľa pred poškodením, stratou, zničením,
zneužitím.
8. Ako zamestnanec sa zaviazal zachovávať mlčanlivosť o výrobných, hospodárskych a iných
skutočnostiach,oosobnýchúdajoch,oktorýchsadozvedelpriplneníúloh,ktorévzáujmeobjednávateľa

majú byť utajené a nekonať v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Pracovná náplň bola podpísaná
oboma zmluvnými stranami dňa 13. 09. 2010.
K uvedenej dohode o vykonaní práce sa vzťahujú aj jej doplnky, a to dohody o zmene dohody o vykonaní
práce zo dňa 31. 05. 2012 (príloha č. 2, č. l. 49) a zo dňa 30. 09. 2012 (príloha č. 2, č. l. 50).

Na základe návrhu na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora bol na hlavnom pojednávaní
vykonaný listinný dôkaz z prílohy č. 5 č. l. 1-9 - Usmernenie v rámci postupov k posudzovaniu
a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa, z ktorého však vyplýva, že
usmernenie vychádza z platných právnych predpisov, ktorým je Nariadenie komisie (ES) č. 800/2008
o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 Zmluvy

(všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ustanovení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o službách zamestnanosti“), ako aj z metodického výkladu Centrálneho koordinačného orgánu
k Systému riadenia ŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 4.2 zo dňa 27. augusta 2010
k prílohe č. 423-1 monitorovacia správa projektu.

S prihliadnutím na to, že posudzovaná Zmluva o NFP uvedená v skutku obžaloby bola uzatvorená dňa
02. 07. 2010, ako aj na to, že toto usmernenie vychádzalo „z niečoho“, čo bolo platné a účinné dňa 27.
08. 2010, a zároveň na to, že z vykonaného dôkazu, ako obhajoba správne poznamenala, nevyplýva,
kedy bolo usmernenie prijaté, kedy bolo účinné a ani z neho nevyplýva, akým spôsobom a či vôbec
bolo zverejnené, či sa mal možnosť obžalovaný s ním vôbec oboznámiť, t. j. nebol preukázaný dátum

účinnosti, spôsob zverejnenia ani možnosť oboznámenia sa s ním, súd považuje výpovednú hodnotu
tohto dôkazu za spornú. Takéto usmernenie bolo prijaté po 27. 08. 2010, čo znamená po tom, ako bola
zverejnená Výzva, aj ako bola uzatvorená Zmluva uvedená v skutku obžaloby.

Zprílohyč.5nač.l.10-11bolvykonanýlistinnýdôkaz,atoMetodickývýkladCentrálnehokoordinačného

orgánu k Systému riadenia ŠF a KF na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 4.2 vydaný 27.
08. 2010, v ktorom je, okrem iného, uvedené, že počet vytvorených pracovných miest - predstavuje
čistý prírastok pracovných miest obsadených mužmi alebo ženami v subjekte prijímateľa za sledované
obdobie. Vytvorené pracovné miesta musia vzniknúť v priamej súvislosti s realizovaným podporenýmprojektom, t. j. bez realizácie podporeného projektu by nevznikli. Medzi vytvorené pracovné miesta patria
ajpracovnémiestavzniknutévdôsledkunárastumieryvyužívaniakapacítpodporenýchprojektom.Ďalej
je uvedená definícia vytvoreného pracovného miesta.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k tomuto dôkazu vyjadril, že prokurátor nepreukázal, kedy bol
uvedený metodický výklad zverejnený, akým spôsobom, ani či mal obžalovaný aspoň možnosť sa s
uvedeným metodickým výkladom oboznámiť. Z uvedeného metodického výkladu nevyplýva ani skupina
subjektov, ktorej bol tento výklad adresovaný a v každom prípade z neho nevyplýva, že bol adresovaný
skupineprijímateľovakotakých.Pretomáobžalovanýzato,žetentodôkazjevtomtokonaníirelevantný.

Z uvedeného dôkazu ani nevyplýva podmienka, že novovytvorené pracovné miesto by nemohlo byť
obsadené predchádzajúcim zamestnancom obžalovaného.

Ďalej súd vykonal na základe návrhu prokurátora na doplnenie dokazovania z prílohy č. 5 na č. l. 47-97
aj Usmernenie Riadiaceho orgánu č. N3/2007 platné 30. 08. 2010 účinné od 01. 09. 2010, avšak, ako aj
obžalovaný prostredníctvom obhajcu správne poznamenal, uvedené usmernenie nadobudlo účinnosť

až po uzatvorení Zmluvy o NFP.
Okrem toho obhajoba poukázala na to, že záväznosť tohto usmernenia je obmedzená na subjekty
zapojené do Systému riadenia implementácie a kontroly, pričom prijímateľ nie je subjektom, ktorý je
zapojený do tohto systému, a preto považuje vykonaný dôkaz v tomto konaní za irelevantný.

Zároveň súd na hlavnom pojednávaní vykonal podľa § 269 Trestného poriadku v rámci návrhov na
doplneniedokazovaniazostranyobžalovanéhoakolistinnédôkazyvzťahujúcesakpracovnýmvýkazom
zamestnancov C. F., P. A., P. A. P. R. M., konkrétne:
Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: C. F.
·prieskumtrhuzameranýnazáujemovýmenuodbornýchpoznatkov-01.07.2011(zväzokč.II,č.l.212)

· analýza prieskumu - 06. 07. 2011 (zväzok č. II, č. l. 213)
· príprava produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber nápadov - 13. 07. 2011 - 15. 07. 2011 (zväzok
č. II, č. l. 214)
· doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí - 20. 07. - 22. 07. 2011 (zväzok č. II, č. l. 215)
· orientácia v oblasti pripravovaných akcií na rok 2012 - 08. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 216)

· príprava aktivít pre hostí, starostlivosť o zákazníkov - 09. 09. 2011 (zväzok č. II, č. l. 217)
· romantický víkend (zväzok č. II, č. l. 218)
· romantický predĺžený víkend (zväzok č. II, č. l. 219)
· turistický víkend (zväzok č. II, č. l. 227)
· turistický víkend II, III, IV, V (zväzok č. II, č. l. 228-231)

· tvorba a navrhovanie doplnkových a alternatívnych služieb na jar 2012 - 05. 12. 2011 (zväzok č. II,
č. l. 232-233)
Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: P. A.
· konzultácia s R. M.Ö. - sprievodcom CR - 01. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 235)
· balíky cestovného ruchu na leto 2011 (zväzok č. II, č. l. 236-237)

· tvorba marketingového plánu predaja - 16. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 238-239)
· analýza konkurencie v podobných produktoch v cestovnom ruchu v okolí - 11. 10. 2011 (zväzok č. II,
č. l. 240-241)
· cenotvorba pre balíky cestovného ruchu v zime 2011 - 21. 11. 2011 (zväzok č. II, č. l. 242-243)
· aktivity spojené s prebiehajúcimi balíkmi CR pre zimu 2011 - 12. 12. 2011 (zväzok č. II, č. l. 244-245)

· prieskum trhu a tvorba návrhov produktov na leto 2011 - 19. 05. 2011 (zväzok č. II, č. l. 246-247)

Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: P. A.
· príprava nových produktov v oblasti konferencií a sympózií, zber nápadov - 09. 08. 2011 (zväzok č.
II, č. l. 249-250)

· pobyt v penzióne F. so zájazdom v regióne bohatého dedičstva (zväzok č. II, č. l. 251)
· telefonický prieskum zameraný na produkty konkurencie (zväzok č. II, č. l. 252)
· príprava produktov pre víkendové pobyty jeseň 2011 - 18. 10. 2011 (zväzok č. II, č. l. 253-254)
Dôkazy vzťahujúce sa k pracovným výkazom zamestnanca: R. M.
· operatívna príprava produktov na leto 2011 - 05. 08. 2011 (zväzok č. II, č. l. 256-257)

· monitorovanie produktov konkurencie - 11. 10. 2011 (zväzok č. II, č. l. 258-259)
· tvorba doplnkových služieb na zimu - 18. 11. 2011 (zväzok č. II, č. l. 260-261)
K uvedeným dôkazom, ktoré boli predložené v prípravnom konaní na vyžiadanie vyšetrovateľovi zo
strany obžalovaného, súd vykonal aj odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k týmtodôkazom (zväzok č. II, č. l. 263-264), v ktorej je uvedené, okrem iného, to, že dokumenty, ku ktorým
vyšetrovateľ žiada vyjadrenie, boli predložené zo strany prijímateľa až na jeho písomné vyžiadanie v
rámci prebiehajúceho trestného stíhania. Tieto dokumenty neboli nikdy predložené poskytovateľovi. Z

uvedeného poskytovateľ nadobúda dojem, že tieto dokumenty vyhotovil prijímateľ dodatočne a účelovo.
Dokumenty nespĺňajú povinné náležitosti a nakoľko boli predložené dodatočne, je irelevantné
posudzovať dopad týchto dokumentov na oprávnenosť výdavkov. V rámci realizácie projektu mali byť
dokumenty priložené k pracovným výkazom, nakoľko mali hodnoverne preukazovať činnosti uvádzané
v týchto pracovných výkazoch, čo však prijímateľ nezabezpečil. V čase konania kontroly na mieste

a aj v následných námietkach neboli predložené žiadne dokumenty, ktoré by dodatočne preukázali
oprávnenosť činností uvádzaných v predkladaných pracovných výkazoch. Z uvedeného dôvodu zaslané
dokumenty nemajú žiadny vplyv na kroky vykonané Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky.

Na základe prijatého návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného bol na hlavnom

pojednávaní vykonaný aj dôkaz - žiadosť o metodické vyjadrenie - odpoveď Ministerstva financií
Slovenskej republiky, sekcia európskych fondov, certifikačný orgán zo dňa 05. 05. 2015 (zväzok č. VI,
č. l. 1649-1650), v ktorom je uvedené, že:
„V nadväznosti na list JUDr. Milana Žoldoša zo dňa 5. mája 2015, v rámci ktorého požiadal o metodické
usmerneniekpovahefinančnýchprostriedkov,ktorésúposkytovanéprijímateľomvrámciprogramového

obdobia 2007- 2013 formou nenávratného finančného príspevku, k položeným otázkam zasielame
odpovede certifikačného orgánu (ďalej len „CO“) a odboru rozpočtovej regulácie sekcie rozpočtovej
politiky:
1) Zaraďujú sa prostriedky Európskej únie (§ 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č. 523/2004 Z. z.“)) do príjmov štátneho rozpočtu?
Odpoveď: Áno, v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., okrem prostriedkov poskytnutých v rámci
cieľa Európska územná spolupráca a prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, ktoré sa
podľa osobitných predpisov vedú na mimorozpočtovom účte.
2) V ktorom momente vstupujú prostriedky Európskej únie do príjmov štátneho rozpočtu?

Odpoveď: Po schválení súhrnnej žiadosti o platbu certifikačným orgánom a ich prevode z osobitného
mimorozpočtového účtu Ministerstva financií SR na príjmové účty subjektov plniacich úlohu platobných
jednotiek vstupujú prostriedky EÚ do skutočných príjmov štátneho rozpočtu.
3) Stávajú sa prostriedky Európskej únie vstupom do príjmov štátneho rozpočtu súčasťou štátneho
rozpočtu?

Odpoveď: Áno.
4) Sú prostriedky Európskej únie rozpočtované na výdavkových účtoch príslušných rozpočtových kapitol
(riadiacich orgánov)?
Odpoveď: Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. sa na použitie účelovo určených prostriedkov
Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu rozpočtujú v štátnom rozpočte príslušné

výdavky, t. j. prostriedky Európskej únie sú rozpočtované na úrovni príjmov podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 523/2004 Z. z. a na použitie týchto prostriedkov sa rozpočtujú príslušné výdavky podľa § 8 ods. 3
citovaného zákona.
5) Ak sa prostriedky Európskej únie stali súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, považuje
sa v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. celý nenávratný finančný príspevok poskytnutý prijímateľovi z

výdavkových účtov príslušnej rozpočtovej kapitoly (riadiaceho orgánu) za de iure poskytnutý zo štátneho
rozpočtu SR?
Odpoveď: Áno.
6) Je možná situácia, aby prostriedky EÚ po vstupe do štátneho rozpočtu SR (viď otázka č. 2, 3) súčasne
patrili aj do rozpočtu EÚ?

Odpoveď: Nie.
7) Na aký účel slúži označovanie častí poskytovaných prostriedkov za prostriedky ES v zmluve o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku?
Odpoveď: Na jednoznačnú identifikáciu časti nenávratného finančného príspevku určeného za
prostriedky EÚ. Zároveň je potrebné v tomto pomere predmetné prostriedky (v prípade potreby) vrátiť

na rôzne účty - prostriedky Európskej únie schválené zo strany CO sa vracajú na účet CO, prostriedky
Európskej únie neschválené CO a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie sa vracajú na
účty platobných jednotiek.8) Používa sa na označenie prostriedkov Európskej únie (v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z.) v rámci
implementácie jednotlivých projektov a operačných programov aj označenie prostriedky Európskych
spoločenstiev (Spoločenstva), pričom sa však jedná o totožné prostriedky?

Odpoveď: Áno.
9) Poskytujú sa prostriedky Európskej únie prijímateľom priamo z osobitného účtu Ministerstva financií
SR (osobitný účet MF SR v zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.)?
Odpoveď:
Postup, ktorý sa nevzťahuje na Program cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013:

ProstriedkyEurópskejúniesúzosobitnéhomimorozpočtovéhoúčtuMinisterstvafinanciíSRprevádzané
napríslušnýpríjmovýúčetplatobnejjednotkyzriadenývŠtátnejpokladniciposchválenísúhrnnejžiadosti
o platbu na základe čiastkového výkazu výdavkov predloženého platobnou jednotkou. Následne sú
prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie z príslušného výdavkového účtu
platobnej jednotky prevedené na účet prijímateľa v súlade s § 8 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej
pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Postup, ktorý sa vzťahuje na Program cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013:
Prostriedky Európskej únie sú prevádzané z mimorozpočtového účtu certifikačného orgánu na účet
vedúceho partnera v súlade s § 10 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
na spolufinancovanie v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR - ČR 2007 - 2013 sú prevádzané

platobnou jednotkou na účet vedúceho partnera / hlavného cezhraničného partnera v Slovenskej
republike bez ohľadu na jeho právnu formu efektívnym tokom peňazí z výdavkového účtu platobnej
jednotky.
Zároveň platí, že pre prijímateľov - štátne rozpočtové organizácie platobná jednotka zabezpečuje prevod
prostriedkov na realizáciu projektu rozpočtovým opatrením prostredníctvom úpravy limitov výdavkov za

prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu na spolufinancovanie: viazaním výdavkov v rozpočte
platobnej jednotky a navýšením limitov výdavkov prijímateľa.
10) Akú skutočnosť je možné označiť na neoprávnené zadržanie prostriedkov Európskej únie
prijímateľom?
Odpoveď:

AkékoľvekporušenielegislatívyEurópskejúnievyplývajúcezkonaniaaleboopomenutiahospodárskeho
subjektu, dôsledkom čoho je alebo by mohlo byť poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie
alebo rozpočtov nimi spravovaných, a to buď znížením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných
zdrojov vyberaných v mene Európskej únie alebo započítaním neoprávnenej výdavkovej položky do
rozpočtu Európskej únie.

Kto použije alebo predloží, úmyselne alebo z nedbanlivosti, falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz
alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu
Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení
Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, takým spôsobom, že sa umožní
spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, dopustí sa

trestného činu „Poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev“ v zmysle Trestného
zákona (§ 261 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).
CO nie je orgánom činným v trestnom konaní a nie je v jeho kompetencii vykladať ustanovenia Trestného
zákona.“
Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu k tomuto dôkazu vyjadril, že uvedený dôkaz preukazuje názor

subjektu, ktorý je zodpovedný za celé finančné riadenie, ako aj za štátny rozpočet ako taký, má v
gescii aj zákon o rozpočtových pravidlách a z uvedeného dôkazu vyplýva podľa obhajoby jednoznačne,
že prijímateľovi nie sú poskytované prostriedky Európskej únie de lege lata, ale iba prostriedky iného
subjektu, a to Slovenskej republiky. Takže obhajoba má za to, že ani v tomto prípade obžalovanému
neboli poskytnuté prostriedky Európskej únie, a preto ju nemohol ani poškodiť.

Z ďalšieho prijatého návrhu na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného, a to správy z vládneho
auditu č. A 467 K 2987, auditované obdobie 11. 08. 2011 - 10. 07. 2012 - strana 1-2 + odporúčania
na základe zisteného stavu na riadiacom orgáne - strana 74-75 (zväzok č. VI, č. l. 1651-1652),
súd zistil, že auditovanými osobami boli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky, riadiaci orgán pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia; Fond sociálneho
rozvoja, sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre operačný program Zamestnanosť a
sociálna inklúzia; Sociálna implementačná agentúra, sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánompre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
(ÚPSVaR) s tým, že:
1. Audítorská skupina odporučila riadiacemu orgánu vyžadovať od prijímateľov reálne vykazovanie

aktivít na základe skutočne odpracovaných hodín na jednotlivých aktivitách, nakoľko hrozí riziko, že
sú vypracovávané a vykazované riadiacemu orgánu formálne, čím nezabezpečujú spoľahlivú podpornú
dokumentáciu na preukázanie oprávnenosti výdavkov.
2. Audítorská skupina odporučila auditovaným osobám neuplatňovať limity oprávnenosti výdavkov
stanovenéaktualizáciamič.8,9a10UsmerneniaRiadiacehoorgánuč.N3/2007(Metodickéusmernenie

k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013) (ďalej len „aktualizácie“) na výdavky
uplatňované na základe zmlúv o poskytnutí NFP (ďalej len „zmluvy“), ktoré nadobudli platnosť a účinnosť
pred dňom nadobudnutia platnosti a účinnosti jednotlivých aktualizácií.
Z odôvodnenia tohto odporúčania pod bodom č. 2 vyplýva, že je to z dôvodu, že dochádza k porušeniu
jedného zo základných princípov právneho štátu, a to zákazu retroaktivity právnych noriem. O daný
princíp sa v odôvodnení svojho uznesenia opiera napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie

z 29. 06. 2010, sp. zn. 4Cdo 98/2010), cit.: „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz
retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty
(PL.ÚS 16/95).“ Slovným spojením uvádzaným v zmluvách „v zmysle neskorších aktualizácií“ možno
rozumieť len aktualizácie platné a účinné v čase platnosti a účinnosti danej zmluvy, nie následne. Taktiež
jednostranný právny úkon zo strany riadiaceho orgánu nemôže mať za následok zmenu podstatnej

náležitosti zmluvy, obsahu zmluvy (zmenu schváleného rozpočtu).
Na základe vyššie uvedeného audítorská skupiny odporučila neuplatňovať limity oprávnenosti výdavkov
stanovenéaktualizáciaminavýdavkyuplatňovanénazákladezmlúv,ktorénadobudliplatnosťaúčinnosť
pred dňom nadobudnutia platnosti a účinnosti jednotlivých aktualizácií. V danom prípade je možné limity
uplatňovať len na základe riadne uzatvoreného dodatku k zmluve.

Obžalovaný sa k tomuto dôkazu vyjadril prostredníctvom obhajcu tak, že v tomto konaní nie je
predmetom uplatňovanie aktualizácie č. 8, 9 a 10 daného usmernenia N3/2007, ktoré bolo zo strany
prokurátoravykonanélenvzneníč.7,avšakpoukazujenanázorMinisterstvafinancií,resp.auditujúceho
orgánu, ktoré je voči riadiacemu orgánu aj jeho implementačným agentúram nadriadeným orgánom v
zmysle zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite, a tento názor spočíva v závere, že riadiaci orgán

môže posudzovať alebo uplatňovať podmienky oprávnenosti, resp. neoprávnenosti výdavkov len v tom
znení dokumentov, ktoré boli platné a účinné k dátumu podpisu zmluvy ako takej, nie neskôr, pretože
potomdochádzavlastnekzmenepravidielpočashry,ženeskoršieaktualizácietohodanéhousmernenia
nemôžu byť posudzované alebo nemôžu byť brané ako za kritérium, podľa ktorého sa posudzuje
oprávnenosť alebo neoprávnenosť výdavkov. Preto má obhajoba za to, že tento dôkaz preukazuje, že

penzum dokumentov, podľa ktorých sa môže posudzovať aj konanie obžalovaného, je možné skúmať
iba k dátumu podpisu a účinnosti zmluvy o NFP ako takej, nie neskorších.

V nadväznosti na to boli na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie listinné dôkazy na základe návrhu
na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného, a to oznam - aktualizácia Príručky pre prijímateľa,

zdroj: www.rra-nitra.sk , strana 1 (zväzok č. VI, č. l. 1653) a oznam - aktualizácia
Príručky pre prijímateľa, zdroj: webové sídlo Slovenskej asociácie partnerstiev sociálnej inklúzie
www.sapsi.webnode.sk , strana 1 (zväzok č. VI, č. l. 1654), z ktorých súd
zistil, že Príručka pre prijímateľa bola aktualizovaná na základe externého pokynu č. 01/2011 prijatím
Dodatku č. 3 s účinnosťou od 20. 03. 2012 s tým, že bola doplnená nová príloha: Usmernenie v rámci

postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa z dôvodu
zadefinovania jednoznačných podmienok na naplnenie vytvoreného pracovného miesta, nakoľko sa
často opakoval problém s výkladom novovytvoreného pracovného miesta.

Vyhodnotenie dokazovania

Súd vyhodnotil k podstate sa viažuce vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne a dospel k záveru,
že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, ktorý sa k jeho spáchaniu nepriznal, pričom ale vykonané
dôkazy svedčia o tom, že sa skutku dopustil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na začiatok sa žiada predoslať, že v konaní pred súdom sa medzi sporovými stranami uplatňoval
predimenzovaný formálne právny prístup, obhajoba prispôsobila svoju obranu prokurátorovi, vetvenie
sporu budilo dojem, že sa nekoná len o obžalobe prokurátora, ale skôr o správe z kontroly na mieste ajej následkoch, až po odstúpenie poskytovateľa NFP od Zmluvy o NFP, a toto v súhrne posunulo spor
medzi stranami podľa názoru súdu na nesprávne argumentačné pole.

Súd v tomto ohľade uplatnil prirodzeno-právny prístup zameraný na vyabstrahovanú podstatu
skutkových zistení a na riešenie základnej otázky, a to, či refundácia miezd obžalovanému za to, čo
vykonával, resp. nevykonával prostredníctvom svojich zamestnancov, s ohľadom na ich pracovnú náplň
vyplývajúcu z pracovných zmlúv, z NFP tvoreného prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu SR (bod 2.5.
Zmluvy o poskytnutí NFP), bola skutočne zo strany obžalovaného oprávnená, t. j. či mal na ňu vôbec

právo a dospel k jednoznačnému záveru, že nie.

Vzhľadom na to, že súd konal o obžalobe, resp. skutku uvedenom v obžalobe a nie o správe z kontroly
na mieste, ktorá je len dôkazom v trestnom konaní, najskôr bolo potrebné si osvetliť materiálnu stránku
trestnej veci, t. j. podstatu skutkových zistení a až od nej sa odvinúť pri právnom posúdení veci.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti.

Dňa 02. 07. 2010 bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami, a to poskytovateľom - Ministerstvo
práve, sociálnych vecí a rodiny ako riadiacim orgánom pre Operačný program: Zamestnanosť a
sociálna inklúzia, v zastúpení Sociálna implementačná agentúra ako sprostredkovateľským orgánom

pod riadiacim orgánom a prijímateľom W. A.V., K. D. V. - C., so sídlom F. XXX, XXX XX F., zapísanom
v živnostenskom registri pod č. 450-10291, IČO: XX XXX XXX Zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (ďalej len „Zmluva o NFP“ alebo „Zmluva“) (zväzok č. II, č. l. 265-299) v zmysle
§ 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ďalších
zákonných ustanovení uvedených v bode 1.3. Zmluvy.

Predmetom Zmluvy podľa bodu 2.1. bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi
poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) zo
strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom schválenej Žiadosti
o NFP - „Nové služby CR v penzióne F.“.
Podľa bodu 2.2. účelom tejto Zmluvy bolo spolufinancovanie schváleného Projektu prijímateľa,

a to poskytnutím NFP z prostriedkov pre Operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia,
spolufinancovaný fondom: Európsky sociálny fond, prioritná os: 1. Podpora rastu zamestnanosti,
opatrenie: 1.2. Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability
pracovníkov, podnikov a podpory podnikania, schéma de minimis: DM - 3/2008 - Schéma podpory
tvorby a udržania pracovných miest formou podpory SZČO a tvorby a udržania pracovných miest u

mikropodnikov, malých a stredných podnikov v znení neskorších dodatkov.
V zmysle bodu 2.4. sa prijímateľ zaviazal prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami
stanovenými v tejto Zmluve a Projekt realizovať riadne a včas.
Podľa Všeobecných zmluvných podmienok pod výrazom riadne sa rozumie konanie, resp. nekonanie
v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES a s príslušnou Príručkou pre žiadateľa o

NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, Výzvou na predkladanie žiadostí o NFP, príslušnou
Schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na
programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na
programové obdobie 2007 - 2013.
Podľa bodu 3.1. poskytovateľ a prijímateľ sa dohodli, okrem iného, na nasledujúcom:

b) celkové oprávnené výdavky na realizáciu aktivít Projektu predstavujú sumu 176 838,03 Eur,
c) poskytovateľ poskytne prijímateľovi NFP do výšky 167 996,13 Eur, čo predstavuje 95% z celkových
oprávnenýchvýdavkovnarealizáciuaktivítProjektuuvedenýchvbode3.1.písm.b)tohtočlánkuZmluvy,
d) prijímateľ zabezpečí vlastné zdroje financovania Projektu vo výške 5% z celkových oprávnených
výdavkov na realizáciu aktivít Projektu uvedených v bode 3.1. písm. b) tohto článku Zmluvy a

zabezpečí ďalšie vlastné zdroje financovania Projektu na úhradu všetkých neoprávnených výdavkov
Projektu, vrátane výdavkov neoprávnených na financovanie zo zdrojov EÚ a štátneho rozpočtu na
spolufinancovanie v dôsledku výpočtu finančnej medzery.
Podľa bodu 3.3. sa prijímateľ zaviazal použiť NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov
na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou.

V zmysle bodu 5.5. sa pre účely Zmluvy definícia pojmu „celkové oprávnené výdavky“ uvedená vo
Všeobecných zmluvných podmienkach nepoužije a za „celkové oprávnené výdavky“ sa podľa Zmluvy
považujú oprávnené výdavky prijímateľa, ktoré výlučne súvisia s realizáciou aktivít Projektu....., pričom
v zmysle bodu 5.7. „špecifickými typmi výdavkov“ sú aj výplata miezd a odvody z miezd.Podľa bodu 6.3. neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy boli:
1. Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí NFP,
2. Predmet podpory NFP (t. j. Žiadosť o NFP),

3. Podpisové vzory.
Prijímateľ týmto vyhlásil, že sa s obsahom príloh Zmluvy oboznámil a súhlasil, že je týmito prílohami v
celom rozsahu viazaný.
Podľa bodu 6.5. prijímateľ vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho
oprávnenosť alebo oprávnenosť Projektu na poskytnutie NFP v zmysle podmienok, ktoré viedli k

schváleniu Žiadosti o NFP pre projekt uvedený v článku 2 Zmluvy.
Podľa bodu 6.6. prijímateľ vyhlásil, že všetky vyhlásenia pripojené k Žiadosti o NFP, ako aj zaslané
poskytovateľovi pred podpisom Zmluvy o poskytnutí NFP sú pravdivé a zostávajú účinné pri podpise
Zmluvy v nezmenenej forme.

V zmysle Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) (zväzok č. II, č. l. 270-297) sa zmluvné

strany dohodli, že práva a povinnosti zmluvných strán sa budú ďalej spravovať príslušnou Príručkou
pre žiadateľa o NFP, príslušnou Príručkou pre prijímateľa, príslušnou Výzvou na predkladanie žiadostí
o NFP, príslušnou Schémou štátnej pomoci, Systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systémom riadenia štrukturálnych fondov a
Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013.

V zmysle článku 1.1 VZP sa prijímateľ zaviazal dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol Projekt
realizovaný riadne, včas a v súlade s jej podmienkami.
Podľa článku 1.2 VZP prijímateľ zodpovedal poskytovateľovi za realizáciu aktivít Projektu v celom
rozsahu bez ohľadu na osobu, ktorá Projekt skutočne realizuje.
V zmysle článku 7.1 VZP bol prijímateľ povinný zrealizovať schválený Projekt v súlade so Zmluvou.

V zmysle článku 9 bod 2.4 VZP sa na účely Zmluvy za podstatné porušenie Zmluvy zo strany prijímateľa
považovalo, okrem iného, najmä:
b) opakované nárokovanie neoprávnených výdavkov Projektu;
c) preukázané porušenie právnych predpisov SR a ES v rámci realizácie aktivít Projektu súvisiacich s
činnosťou prijímateľa;

d) porušenie záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu a/alebo
nesplnenie podmienok a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývali zo Zmluvy;
g) v prípade porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov;
h) poskytnutie nepravdivých a zavádzajúcich informácií, resp. neposkytovanie informácií v súlade s

podmienkami Zmluvy zo strany prijímateľa;
l) porušenie článku 6 bod 6.5. a 6.6. Zmluvy o poskytnutí NFP.
Podľa článku 12 bod 3 VZP bol prijímateľ počas výkonu kontroly / auditu povinný najmä preukázať
oprávnenosť vynaložených výdavkov a dodržanie podmienok poskytnutia NFP v zmysle Zmluvy.
V zmysle článku 12 bod 6 písm. b) VZP oprávnené osoby na výkon kontroly / auditu boli oprávnené

požadovať od prijímateľa, aby predložil aj výstupy Projektu v zmysle požiadaviek oprávnených osôb na
výkon kontroly / auditu.

Z Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9) súd, okrem iného, zistil, že oprávnenými
aktivitami boli:

· Aktivita 1: Tvorba nových pracovných miest
· Aktivita 2: Udržanie novovytvorených pracovných miest
· Aktivita 3: Vyškolenie zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta, ide
o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich
teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach:

· zvyšovanie jazykových zručností,
· rozširovanie psycho-sociálnych zručností,
· zvyšovanie manažérskych zručností,
· rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného
miesta.

Oprávnení žiadatelia museli mať oprávnenie podnikať v oblastiach vymedzených v Príručke pre
žiadateľa, pomoc sa vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu, bližšia
špecifikácia oprávnenosti žiadateľa bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu. V rámci
predmetnej výzvy nebolo povolené vytváranie partnerstiev.Oprávnenými cieľovými skupinami v rámci realizovaných aktivít boli:
· mikro, malí a strední podnikatelia a SZČO - využívajúci poradenské služby pri podpore podnikania
a podpore zamestnanosti, rozvíjajúci podnikanie a konkurencieschopnosť firmy v oblasti cestovného

ruchu,
· zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov § 42 - § 50),
· zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta (v zmysle Zákonníka práce 311/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), predovšetkým z radov:

· záujemcov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
· znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Bližšia špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu.
Aby bol výdavok oprávnený, musel spĺňať nasledovné podmienky:

Bod 1. Výdavky sú oprávnené pre príspevok z ESF, ak vznikli za účelom realizácie projektu ..... Výdavky
musia byť vynaložené za účelom realizácie projektu .....
Bod 2. Je vynaložený na projekt schválený riadiacim orgánom / sprostredkovateľským orgánom pod
riadiacim orgánom pre príslušný OP a realizovaný v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP.
Bod 5. Je vynaložený v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. Zákonník

práce, Občiansky zákonník).
Bod 7. Spĺňa podmienky hospodárnosti (minimalizácie výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu),
efektívnosti (maximalizácie pomeru medzi vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre
realizáciuaktivítprojektuapriamaväzbanane)aúčinnosti(vzťahmedziplánovanýmvýsledkomčinnosti
a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky).

Bližšia špecifikácia oprávnených výdavkov bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu.
Ďalšie informácie k výzve boli bližšie špecifikované v jej prílohách, najmä však v Príručke pre žiadateľa
o NFP, ktoré tvorili súčasť výzvy a boli pre žiadateľa o NFP záväzné.
Medzi prílohy výzvy, okrem iného, patrila aj Príručka pre žiadateľa o NFP.

Z Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103) súd, okrem iného, zistil, že:
V zmysle bodu 2.2 - Oprávnenosť žiadateľa sa:
· pomoc vzťahovala výlučne na činnosti súvisiace s oblasťou cestovného ruchu uvedené v prílohe č.
8.4 tejto príručky a
· žiadateľ bol oprávnený len v prípade, ak v čase podávania Žiadosti o NFP mal v predmete podnikania

zapísané činnosti, v rámci ktorých požadoval poskytnutie NFP a bol oprávnený podnikať v tomto
predmete činnosti, zároveň bol žiadateľ povinný splniť požiadavky stanovené právnymi predpismi
relevantnými pre konkrétny predmet podnikania.
V prílohe č. 8.4 boli uvedené činnosti - oprávnené kategórie SK NACE, medzi ktoré patrila aj kategória
pod č. 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie.

V bode č. 2.4 boli uvedené oprávnené aktivity, ktorých zadefinovanie bolo v podstate zhodné s tým, čo
je uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP.
V bode č. 2.5 bola zadefinovaná oprávnenosť cieľovej skupiny, rovnako v podstate zhodne s tým, čo
bolo uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, pričom rovnako ako v uvedenej výzve definícia
novovytvorenéhopracovnéhomiestaodkazovalanaZákonníkpráceč.311/2001Z.z.vzneníneskorších

predpisov § 42 - § 50 a definícia záujemcov o zamestnanie odkazovala na zákon č. 5/2004 Z. z. o
službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Iná
bližšia definícia uvedených dvoch pojmov sa v Príručke pre žiadateľa nenachádzala.
Pod bodom č. 2.6 boli uvedené oprávnené výdavky, a tieto boli v rozsahu, ktorý súd už uviedol pri opise
dôkazu - Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, tiež v podstate zhodné.

VrámciPríručkyprežiadateľaoNFPboliupresnenéoprávnenévýdavkypodľajednotlivýchoprávnených
aktivít, a to najmä priame výdavky, pod ktoré patrili Aktivita 1 - Tvorba nových pracovných miest a
Aktivita 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, v rámci ktorých bolo uvedené, že oprávnenou
cieľovou skupinou v rámci tejto aktivity boli zamestnanci prijatí na novovytvorené pracovné miesta, ktorí
vykonávali prácu podľa pokynov zamestnávateľa v pracovnom pomere s tým, že mzdy zamestnancov

boli oprávneným výdavkom.Zo Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37) súd, okrem iného, zistil, že žiadateľ W. A. V. - C. žiadal o
poskytnutie NFP na realizáciu Projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ s tým, že v rámci
podrobného opisu Projektu uviedol, že vytvorí pracovné miesta pre pracovné pozície:

· sprievodca cestovného ruchu,
· organizátor cestovného ruchu v regióne,
· organizátor kongresov, medzinárodných festivalov,
· manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu,
· recepčná,

pričom náplň každej pracovnej pozície v žiadosti popísal.
V profile žiadateľa uviedol názov SK NACE pod č. 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie.
Za cieľ projektu si určil vytvorenie podmienok pre vzdelávací proces, v rámci ktorého sa vytvorí priestor
pre tvorbu nových pracovných miest a špecifickým cieľom projektu bolo zvýšenie kvality služieb v oblasti
cestovného ruchu a poskytnutie novým zamestnancom pracovné miesta.
V kolónke Spôsob realizácie projektu obžalovaný uviedol, okrem iného, že v rámci vzdelávacieho

procesu vo vnútri organizácie si novoprijatí zamestnanci budú v procese implementácie rozvíjať svoje
zručnosti. Do procesu rozvoja zručností bude pozvaných 5 frekventantov, ako aj samotný majiteľ, ktorí
získajú certifikát.
K zdôvodneniu vhodnosti realizácie projektu obžalovaný uviedol, že malo ísť o zvýšenie kvality služieb
v oblasti cestovného ruchu, poskytnutie novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a uplatňovať nové

efektívne formy práce a zvyšovať odbornosť a kvalitu služieb poskytovaných zamestnancami žiadateľa,
u ktorých má dôjsť aj k zvýšeniu ich teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä
v oblastiach zvyšovania jazykových zručností, rozširovania psycho-sociálnych zručností, zvyšovania
manažérskych zručností, rozširovania špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti
na potreby pracovného miesta.

Vbode17Žiadostiobžalovanývyhlásil,žespĺňapodmienkyoprávnenostižiadateľauvedenévpríslušnej
Výzve na predkladanie žiadostí o NFP, a zároveň, že sa zaväzuje bezodkladne písomne informovať
poskytovateľa o všetkých zmenách, ktoré sa týkajú uvedených údajov a skutočností.
Príloha č. 1 Žiadosti o NFP tvorila opis projektu, pričom v rámci bodu 1.3 - Popis cieľovej skupiny a
jej potrieb bolo uvedené, že majiteľka firmy určila výberové kritériá pre zabezpečenie personálnych

kapacít, t. j. na prijatie vhodných zamestnancov, medzi ktoré patrili v prvom rade aj kvalifikácia -
odborné znalosti; praktické skúsenosti v oblasti poskytovania stravovacích a ubytovacích služieb; a
znalosť cudzích jazykov s tým, že novoprijatí zamestnanci na novovytvorené pracovné miesta budú
vybraní v zmysle diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku a
výsledkom bude odborný posudok, ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov

pre príslušné novovytvorené pracovné miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie
v súvislosti s pracovnou pozíciou. Malo sa jednať o 5 osôb - zamestnancov, ktorí budú prijatí
na novovytvorené pracovné miesta, najmä z radov záujemcov o zamestnanie a znevýhodnených
uchádzačov o zamestnanie, a to najmä absolventov vysokých a stredných škôl.
Pod bodom 2.1 - Popis cieľov projektu bolo, okrem iného, uvedené, že v rámci projektu malo ísť

o prípravu, zaškolenie, zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich
teoretických a praktických zručností a pracovných návykov, najmä v nasledovných oblastiach:
· zvyšovanie jazykových zručností,
· rozširovanie psycho-sociálnych zručností,
· zvyšovanie manažérskych zručností,

· rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného
miesta.
Cieľom projektu „Nové služby CR v penzióne F.“ mala byť rozvinutá zručnosť zúčastnených s tým, že
zmyslom projektu bolo zapojiť viac ako 5 nových zamestnancov do procesu vzdelávania, v rámci ktorého
získajú zručnosti v oblasti cestovného ruchu, hlavne v predaji produktov a služieb okolitého regiónu

potrebných pre jeho rozvoj.
V rámci diagnostiky pracovných a osobnostných kompetencií s vypracovaním posudku je uvedené,
že výsledkom tejto aktivity pod bodom 1 - Tvorba nových pracovných miest je odborný posudok,
ktorý presne špecifikuje schopnosti a predpoklady frekventantov pre príslušné novovytvorené pracovné
miesta, a to najmä pracovné a osobnostné kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou.

Zamestnanci a SZČO mali byť vyškolení v aktivitách:
· sebapoznávanie,
· poznávanie iných,
· interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra,· konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra,
· stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra,
· manažment času a vedenia porád,

· budovanie tímu a tímová spolupráca,
· marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina,
· manažment a marketing podnikov cestovného ruchu,
· kongresové služby,
· anglický jazyk pre pokročilých.

Merateľnými ukazovateľmi Projektu boli, zjednodušene napísané, okrem iného, počet novovytvorených
pracovných miest, počet udržaných pracovných miest a počet zamestnancov úspešne absolvujúcich
vzdelávací program (Predmet podpory NFP - príloha č. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP).

Z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Šaľa, odbor živnostenského podnikania zo dňa

26. 11. 2013 (zväzok II, č. l. 358-359) súd zistil, že podnikateľ W. A. V. - C., F. XXX, XXX XX F. mal v
rozhodnej dobe v predmete podnikania:
· ubytovacie služby bez prevádzkovania pohostinských činností - vznik živnostenského oprávnenia 15.
09. 2008;
· pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09.

2008;
· kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - vznik živnostenského oprávnenia 15. 09. 2008;
· poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu - vznik
živnostenského oprávnenia 08. 12. 2009.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný konal nasledovne.

Z pracovných zmlúv a dohôd o vykonaní práce, ktoré uzavrel prijímateľ NFP - W. A. V. - C. (príloha č. 2,
č. l. 1-26) s osobami R. M., P. A., C. F., P. A. P. W. W. súd zistil, že tieto boli uzavreté presne na predmety

činností a ich náplň deklarované v Žiadosti o NFP schválenej Riadiacim orgánom - MPSVaR SR.
U R. M. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie sprievodca cestovného ruchu, ktorého
úlohou je riadiť priebeh jednotlivých tuzemských i zahraničných zájazdov alebo podobných akcií a ich
účastníkom poskytovať informačné, poradenské a prípadne ďalšie služby.
Opis pracovnej činnosti:

· sprevádzanie jednotlivcov a skupín počas turistických zájazdov tuzemských a zahraničných;
· pripravovanie odborného výkladu, naštudovanie si historických faktov a zaujímavostí;
· poskytovanie odborného výkladu v materinskom a cudzom jazyku;
· odpovede na otázky účastníkom zájazdu;
· operatívne riešenie vzniknutých problémov;

· príprava a zabezpečovanie programov a trás;
· kontrola a koordinácia rozpisu cesty;
· zabezpečovanie ostatných služieb;
· vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie.

U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor cestovného ruchu v
regióne, ktorého úlohou bol prínos pre úspech podnikania, pričom ovláda organizačnú štruktúru služieb
v cestovnom ruchu, vrátane stravovacích, ubytovacích a dopravných služieb, ovláda komunikácie na
trhu cestovného ruchu, vrátane komercializácie predaja produktu cieľového miesta, prácu s verejnosťou,
s médiami, vie komunikovať s novinármi s cieľom systematického informovania, zabezpečenia publicity

a vytvárania pozitívneho imidžu regiónu, ovláda metódy marketingu a public relations, ovláda zásady
hotelového manažmentu súvisiace s prevádzkou penziónu, spoločenského správania, spoločenský
protokol, diplomatický protokol, zásady organizovania animačných aktivít a poskytovania kongresových
služieb.
Opis pracovnej činnosti:

· predaj zájazdov a doplnkových služieb cestovného ruchu v danom regióne;
· poskytovanie poradenstva v oblasti cestovného ruchu;
· pracovanie s interným rezervačným systémom;
· zodpovedanie za kontrolovanie a správnosť vyúčtovania cien;· uzatváranie zmlúv o obstaraní zájazdu;
· zabezpečovanie osobnej, telefonickej, e-mailovej, prípadne faxovej komunikácie s klientmi;
· navrhovanie a realizácia aktivít na podporu predaja;

· realizácia mediálnych reklamných kampaní (tlač, rádio, TV, outdoor, internet) v spolupráci s reklamnými
a mediálnymi agentúrami alebo bez nich;
· prijímanie a vybavovanie nahlásených reklamácií a sťažností;
· sťažnosti od hotelových hostí a ich celkovú spokojnosť;
· spolupráca s manažérom pre tvorbu predaja produktov a balíkov CR, zisťovanie a meranie vplyvu

marketingových aktivít na obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a
dlhodobých prognóz predaja, ovplyvňovanie ceny produktov;
·organizovaniezábavnýchaspoločenskýchakciíaaktivítvkontextesponukoutrhuokolitýchzábavných
centier, lyžiarskych stredísk a aquaparkov...;
· vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie.

U C. F. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie organizátor kongresov, medzinárodných
festivalov, pričom jeho úlohou bolo profesionálne organizovať kongresové podujatia od ich prípravy,
realizácie až po ukončenie.
Opis pracovnej činnosti neuvedený.

U P. A. sa jednalo o pracovnú zmluvu uzavretú na výkon funkcie manažér pre tvorbu a predaj produktov
a balíkov cestovného ruchu.
Opis pracovnej činnosti:
· tvorba krátkodobých a dlhodobých marketingových plánov, realizovanie prieskumov trhu - zisťovanie
dopytu, povedomia a znalosti značky; vnímanie produktov cien konkurencie;

· monitorovanie aktivít konkurencie, porovnávanie produktov;
· analyzovanie a porovnávanie cien s konkurenciou;
· príprava produktov a balíkov CR v kontexte s prieskumom trhu;
· aktivity v oblasti public relations - komunikácia s novinármi, tlačové správy;
· riadenie výroby propagačných materiálov (katalógy, letáky, plagáty a mnohé iné);

· vyhodnocovanie marketingových kampaní;
· v spolupráci s organizátorom CR v regióne zisťovanie a meranie vplyvu marketingových aktivít na
obchodné výsledky, zisťovanie trhového podielu, príprava krátkodobých a dlhodobých prognóz predaja,
ovplyvňovanie ceny produktov;
·zisťovaniespokojnostizákazníkovvspoluprácisorganizátoromCRvregióne,stretnutiesozákazníkmi,

mystery shopping, vyhodnocovanie trhových informácií o produktoch;
· budovanie vzťahov so zákazníkmi, partnermi, kolegami, médiami, manažmentom;
· tvorba marketingového rozpočtu;
· doplňovanie profesionálnych a technologických znalostí;
· vedenie príslušnej technickej a obchodnej dokumentácie.

Svedok R. M. uzatvoril dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú
pozíciu „Sprievodca cestovného ruchu“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej živnosti
uvedenej v prílohe č. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov pod por. č. 52 - Sprievodca cestovného ruchu.

Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie sprievodca
cestovného ruchu na 100%.

Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú
pozíciu „Organizátor cestovného ruchu v regióne“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahu viazanej

živnostiuvedenejvpríloheč.2Zákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(Živnostenskýzákon)
v znení neskorších predpisov pod por. č. 50 - Prevádzkovanie cestovnej kancelárie.
Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor
cestovného ruchu v regióne na 100%.

Svedok C. F. uzatvoril dňa 1. 4. 2011 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú pozíciu
„Organizátor kongresov, medzinárodných festivalov“, popis pracovnej činnosti zodpovedá obsahovému
vymedzeniu voľnej živnosti uvedenej v zozname odporúčaných označení voľných živností zverejnenomMinisterstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.) pod poradovým č. 30.2
- Organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí - organizovanie kongresov a výstav.
Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie organizátor

kongresov, medzinárodných festivalov na 100%.

Svedkyňa P. A. uzatvorila dňa 1. 10. 2010 pracovnú zmluvu podľa § 49 Zákonníka práce na pracovnú
pozíciu „Manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“, popis pracovnej činnosti zodpovedá
obsahovému vymedzeniu voľných živností uvedených v zozname odporúčaných označení voľných

živností zverejnenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (§ 25 ods. 3 Zákona č. 455/1991 Zb.)
pod poradovými číslami 31.5, 31.9 - Reklamné a marketingové služby, Prieskum trhu a verejnej mienky.
Dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijímal, bol výkon funkcie manažér pre
tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu na 100%.

Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že vyššie uvedené pracovné zmluvy obžalovaný uzatvoril s novými

zamestnancami na reálny 100%-ný výkon odbornej pracovnej činnosti v cestovnom ruchu (t. j. na plný
pracovný úväzok), nie na ubytovacie a stravovacie služby, u P. A. nie výhradne len na tieto služby, ani
nie na výučbový proces a už vôbec sa nemalo jednať o nejaký rekvalifikačný kurz.

Taktiež bolo bez všetkých pochybností dokázané, že obžalovaný W. A. - V. - C. nedisponoval v rozhodnej

dobe živnostenským oprávnením na predmety podnikania, na ktoré uzavrel pracovné zmluvy s novými
zamestnancami, a to konkrétne na:
· sprievodcu cestovného ruchu,
· organizátora cestovného ruchu v regióne,
· organizátora kongresov, medzinárodných festivalov,

· manažéra pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu
a ako vyplynulo z výpovedí svedkov P. A., R. M., C. F. P. P. A., ako aj zo správy z kontroly na
mieste, takýmto živnostenským oprávnením na svoje pracovné pozície nedisponovali ani menovaní noví
zamestnanci. Vo vzťahu k obžalovanému W. A. túto skutočnosť potvrdil aj Okresný úrad Šaľa, odbor
živnostenského podnikania (príloha č. 3 k správe z kontroly na mieste, zväzok č. II, č. l. 356).

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 455/1991 Zb. živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo
právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom.
V prípade viazaných živností naviac musí žiadateľ na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení
splniť (osobne alebo prostredníctvom ustanovenia osoby zodpovedného zástupcu), okrem všeobecných

podmienok prevádzkovania živnosti uvedených v § 6 ods. 1 Zákona č. 455/2001 Zb., aj osobitnú
podmienku prevádzkovania živnosti (§ 7 ods. 1 Zákona č. 455/1991 Zb.) - odbornú spôsobilosť upravenú
osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovenú touto prílohou (§ 24 Zákona
č. 455/1991 Zb.).
Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 455/1991 Zb. oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské

oprávnenie") vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám,
ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej
únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj dňom ohlásenia, alebo
ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom; za deň ohlásenia sa považuje deň,
ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45, 45a a 46. Podanie, ktoré spĺňa náležitosti ohlásenia

a obsahuje predmet podnikania, na ktorý už podnikateľovi vzniklo živnostenské oprávnenie alebo ktorý
nie je živnosťou, nie je ohlásením.
Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 455/1991 Zb. preukazom živnostenského oprávnenia je
a) osvedčenie o splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie živností (ďalej len
"osvedčenie o živnostenskom oprávnení"); do vydania osvedčenia o živnostenskom oprávnení rovnopis

ohlásenia s preukázaným doručením,
b) výpis zo živnostenského registra.

Je potrebné prisvedčiť obžalovanému, že vo svojej Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37) pravdivo
preukázal svoju právnu subjektivitu, t. j. aj aký bol jeho skutočný predmet podnikania, čo správne v

profile žiadateľa podriadil pod oprávnenú kategóriu SK NACE - 5510 - Hotelové a podobné ubytovanie
(čo bolo v súlade s Príručkou pre žiadateľa - bod 2.2. - Oprávnenosť žiadateľa + prílohou č. 8.4). Napriek
tomu bola jeho Žiadosť o poskytnutie NFP schválená a bola s ním uzavretá Zmluva o poskytnutí NFP,
na základe čoho podľa udania obžalovaného pri kontrole na mieste člen kontrolnej skupiny J.. Q. M.spochybňoval MPSVaR ako bolo možné podpísať takúto zmluvu o NFP s konečným prijímateľom, resp.
spochybňoval zmysel Projektu a kompetencie komisie, ktorá tento Projekt schvaľovala (zväzok č. II, č.
l. 461-485, 491-496). V podstate rovnaký názor vyslovila vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní

aj svedkyňa - členka kontrolnej skupiny J.. V. Š., t. j. že obžalovaný nebol oprávneným žiadateľom a
rovnako vypovedala na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa - vedúca kontrolnej skupiny J.. V. F.E., t. j.
že, žiaľ, bol vyhodnotený ako oprávnený žiadateľ, avšak poskytovateľ NFP v „odstúpení od zmluvy o
udelení NFP“ (zväzok č. II, č. l. 315-320) uviedol, že:
· Prijímateľ mal počas realizácie projektu poskytovať činnosti súvisiace s podnikaním v oblasti

cestovného ruchu a v súlade s prílohou 8.4 Príručky pre žiadateľa oprávnené kategórie SK NACE.
· Kontrolou vykonanou pracovníkmi riadiaceho orgánu sa zistilo, že jediná oblasť, v ktorej Prijímateľ
poskytoval služby, resp. v ktorej boli jeho pracovníci zamestnaní, sú ubytovacie a stravovacie služby.
Naopak služby, ktoré sa Prijímateľ zaviazal realizovať a na ktoré sa zaviazal vytvoriť pracovné
miesta, neboli registrované v Živnostenskom registri Okresného úradu Šaľa, čo samotný okresný úrad
stanoviskom zo dňa 26. 11. 2013 potvrdil.

· Cieľovou skupinou Projektu boli prijímatelia, ktorí sú mikro, malí alebo strední podnikatelia v
oblasti cestovného ruchu a vytvorenie pracovných miest, ktoré priamo súviseli s podnikaním v oblasti
cestovného ruchu. Táto podmienka Prijímateľom splnená bola vzhľadom na skutočnosť, že Prijímateľ
pri predkladaní žiadosti potvrdil osvedčením zo živnostenského registra, že vykonáva podnikateľskú
činnosť v oblasti ubytovacích služieb, čo Poskytovateľ považoval za oblasť, ktorá súvisí s cestovným

ruchom. Aj preto Poskytovateľ poskytol Prijímateľovi NFP na vytvorenie konkrétnych pracovných
miest, na ktoré bude mať Prijímateľ osobitné osvedčenie buď samostatne alebo prostredníctvom
zodpovedného zamestnanca.
· Na základe kontrolných zistení je konštatované, že Prijímateľ nevytvoril pracovné miesta, na ktorých
vytvorenie sa zaviazal.

Zo stanoviska k námietkam k správe z kontroly na mieste zo dňa 06. 02. 2014 zo dňa 26. 06. 2014
(zväzok č. II, č. l. 330-336), ktoré vybavovala J.. F., rovnako vyplynulo, že vzhľadom na skutočnosť, že
prijímateľ podniká v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov, mal mať oprávnenie na vykonávanie predmetných činností od začiatku
ich vykonávania.

Vzhľadom na obhajobu obžalovaného, že nebolo jeho zmluvnou povinnosťou mať živnostenské
oprávnenie na vyššie uvedené 4 pracovné miesta, že takýmto živnostenským oprávnením nemuseli
disponovať ani jeho jednotliví zamestnanci, že takáto požiadavka nevyplývala ani z Výzvy na
predkladanie žiadostí o poskytnutie NFP, plus, že pravdivo uviedol predmet svojho podnikania v Žiadosti

o NFP a aj to, aké nové pracovné miesta chce vytvoriť a na tomto základe bol aj v procese schvaľovania
Žiadosti o NFP uznaný ako oprávnený žiadateľ, je treba na tomto mieste opäť poukázať na záväzný
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to, že:
„Neobstojí záver súdu, že obžalovaný nebol oprávneným žiadateľom. Samotné uzavretie zmluvy
malo za následok vznik faktického stavu oprávneného žiadateľa. Uzavretím Zmluvy o NFP sa totiž

deklaroval stav, že obžalovaný je žiadateľom, ktorý splnil všetky podmienky pre vznik nároku na
nenávratný finančný príspevok, pričom, a to je určujúce, že samotný žiadateľ sa nemôže „vyviňovať“ z
následného nedostatku zisteného kontrolnou činnosťou v oblasti živnostenského oprávnenia, pretože
bol plnohodnotným podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, t. j. osobou, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom odvolací súd v tomto smere poukazuje na

ustanovenie § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá
tým, že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie, t. j. Zmluva o NFP je platná a účastníci zmluvy
ňou boli viazaní a boli povinní ju dodržiavať v zmysle zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú
dodržiavať) a osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto činnosť a osoby, ktoré túto
činnosť vykonávajú v jej mene a na jej účet totiž podľa § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovedajú

za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov. Z
uvedeného explicitne vyplýva zodpovednosť (sankcia) uplatňovaná aj podľa právnych noriem verejného
práva, vrátane trestného práva.
Obžalovaný už pri predkladaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok sám čestne vyhlásil, že „spĺňa
podmienky oprávnenosti žiadateľa uvedené v príslušnej výzve na predkladanie žiadosti o nenávratný

príspevok“, preto si v tomto smere musel predmet podnikania „ustrážiť“ a dať ho do súladu s reálnym
výkonom činností a musel byť s týmto aj uzrozumený a nie spoliehať sa a „pasívne čakať“, kým bude
vyhodnotený ako osoba bez potrebného živnostenského oprávnenia.“Nesporne bolo dokázané, že obžalovaný si predmet svojho podnikania „neustrážil“ a nedal ho do
súladu potrebného pre reálny výkon vyššie uvedených činností, ktoré sa zmluvne zaviazal v rámci
Projektu „Nové služby cestovného ruchu v penzióne F.“ prostredníctvom svojich nových zamestnancov

vykonávať, resp. poskytovať.

Zároveň bolo dokázané, ako bude ďalej zrejmé, že obžalovaný a jeho štyria noví zamestnanci na
uvedených štyroch pracovných pozíciách vedeli, že na reálny výkon tejto pracovnej činnosti nemajú
potrebné živnostenské oprávnenie, a preto ju v skutočnosti ani nevykonávali, jej výkon len formálne

predstierali a v skutočnosti im mzdy obžalovaný aj z prostriedkov NFP vyplácal za inú činnosť, ktorá bola
mimo ich 100%-ného pracovného zaradenia, t. j. len za prácu v rámci ubytovacích a stravovacích
služieb.
Avšak podľa článku 1.2 VZP za realizáciu aktivít Projektu v celom rozsahu poskytovateľovi zodpovedal
prijímateľ bez ohľadu na osobu, ktorá Projekt skutočne realizovala. Toto ustanovenie dáva odpoveď aj
na obranu obžalovaného, že v zmluvnom vzťahu boli poskytovateľ a prijímateľ NFP a nie poskytovateľ a

zamestnanci prijímateľa, a že plnenie či neplnenie pracovných povinností zamestnancami je výhradným
pracovnoprávnym vzťahom medzi zamestnávateľom a zamestnancami.
Povedané aj inak, obžalovaný W. A. ako prijímateľ NFP:
· Mal Zmluvou o poskytnutí NFP určenú povinnosť vykonávať pracovnú činnosť, na ktorú sa zaviazal,
prostredníctvom svojich nových zamestnancov na vyššie uvedených štyroch pracovných pozíciách a v

plnom rozsahu za nesplnenie tejto povinnosti zodpovedal poskytovateľovi NFP.
· Vzhľadom na to, že mzdy týchto zamestnancov boli hradené aj z prostriedkov NFP (štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky a Európskej únie) ako oprávnené výdavky prijímateľa NFP (viď napr. aj bod 5.5.
a 5.7. Zmluvy o poskytnutí NFP), bolo právom poskytovateľa kontrolovať oprávnenosť týchto výdavkov
aj v tom zmysle, či zamestnanci prijímateľa svoju pracovnú činnosť, vyplývajúcu z pracovných zmlúv a

opisu pracovnej činnosti, aj vykonávali alebo nie, resp. ich prijímateľ využíval na inú ako v pracovných
zmluvách určenú pracovnú činnosť (článok 12 bod 3, bod 6 písm. b) VZP).

Výsledok tohto preverovania, ktorý súd na rozdiel od obhajoby obžalovaného považuje za absolútne
legitímny, je najzrejmejší z prílohy č. 4 k správe z kontroly na mieste - z miestneho šetrenia pracovníkov

Okresného úradu Nitra, odboru živnostenského podnikania (zväzok č. II, č. l. 360), z ktorého vyplýva, že
miestnoukontrolou,akoajnazákladepredloženiaúčtovnýchdokladovzasledovanéobdobierokov2010
- 2013 bolo zistené, že daný subjekt si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu ako sú
školenia, semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov, zájazdov a podobne. Vystavené
doklady - faktúry, ako aj priame platby cez ERP boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania.

Obžalovaný sa pri tejto kontrole vlastne úplne „priznal“ k vyššie uvedeným zisteniam súdu, keď v rámci
miestnej kontroly uviedol, že svojich zamestnancov, na ktorých má poskytnutý finančný príspevok,
využíva iba v oblasti stravovania, ubytovania, a taktiež im iba pripravuje a zabezpečuje podmienky na
odbornú prípravu, ktorú budú v budúcnosti využívať v oblasti cestovného ruchu. Žiadne služby v oblasti
cestovného ruchu si pod svojím menom neúčtoval.

Záver tejto miestnej kontroly bol v podstate, že podanie z MPSVR SR zamerané na preverenie
dodržiavania zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení (Živnostenský zákon), ako aj ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov a nariadení viažucich sa k živnostenskému podnikaniu (pozn. súdu:
zamerané na preverenie tzv. neoprávneného podnikania prijímateľa NFP - bod 1 v opise zistených
nedostatkov v správe z kontroly na mieste, zväzok č. II, č. l. 340-352), je neopodstatnené.

So závermi miestnej kontroly Okresného úradu Nitra, odboru živnostenského podnikania, z ktorých v
podstate vyplynulo to, že obžalovaný W. A. sa neoprávneného podnikania nedopustil, sa stotožnil aj
Špecializovaný trestný súd.

Na rozdiel od kontroly na mieste mal súd tú legálnu výhodu, že v rámci hlavného pojednávania mal

možnosť vykonať dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, resp. prečítať výpovede svedkov z
prípravného konania a vytvoriť si tak jasnejší a ucelenejší obraz o tom, či vlastne obžalovaný a svedkovia
vedeli, čo majú v rámci zazmluvnenej realizácie projektu vykonávať, či to aj vykonávali, ako, resp. čo
vykonávalialeboaj,čivôbecniečovykonávali,vnadväznostiaj,čiokremškolenívmäkkýchzručnostiach
došlo k skutočnej realizácii projektu alebo prípadne len k jeho formálnej - predstieranej realizácii, keď,

tak v akom rozsahu a za akým účelom.

Z výpovede obžalovaného súd zistil, že:· Obžalovaný ako žiadateľ o NFP a jeho prijímateľ (zmluvná strana) ani presne nevedel, čo bolo
predmetom Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP, keď vypovedal, že v zmysle Výzvy sa mali realizovať
rôzne školenia, aby sa naučili jednať s ľuďmi, ako prosperovať, organizovať veci, aby v súvislosti s

reštauračným zariadením mohol poskytovať pre turistov všelijaké akcie.
· Obžalovaný konkrétne vôbec nevedel uviesť, čo mali vykonávať v rámci projektu jeho zamestnanci.
Jehoodpoveďbolalen,ževykonávalipresneto,čomaliuvedenévzmluve,ajsaškolili,všelijaképrojekty
museli vypracovávať a odvolával sa, že to odovzdal vyšetrovateľovi.
Otázka znie, kto tieto tzv. podklady vôbec vypracovával pre vyšetrovateľa, keď obžalovaný konkrétne

nič o tom uviesť nevedel, projektový manažér - svedok V.. B. K.s vypovedal, že nemá vedomosť o tom,
čo bolo v trestnom konaní predkladané obžalovaným alebo jeho obhajcom vyšetrovateľovi, t. j. čo a ktorí
zamestnanci mali vykonávať v určitom období, teda sa na vytváraní týchto podkladov pre vyšetrovateľa
nepodieľal, ani nevie, kto ich vypracovával, ani či v čase kontroly na mieste takéto podklady vôbec
existovali. Vo vzťahu k zamestnancom svedok síce spracovával ich podklady, spravidla napísané na
papieri, kde bolo uvedené, aká bola ich pracovná činnosť, ktorý deň aj s časovými údajmi, do riadiacim

orgánom požadovanej formy pracovných výkazov, ale tieto po spracovaní vyhadzoval.
· Obžalovaný nevedel ani, kto spracovával žiadosť o platbu, asi účtovníčka, ale on to všetko prezrel.
· Pracovné miesta, ktoré vytvoril, podľa obžalovaného dodnes fungujú.
Súd však k tomu dodáva, že obžalovaný už neuviedol, že svedkyňa P. A. bola pred realizáciou projektu
na materskej, v rámci projektu ju obžalovaný zamestnal na pozícii organizátor cestovného ruchu v

regióne a po ukončení projektu ju zamestnal na pozícii prevádzkarky penziónu F.; svedkyňa P. A. bola
pred realizáciou projektu zamestnaná ako predavačka v obchode u obžalovaného, v rámci projektu ju
obžalovaný prezamestnal na pozíciu manažérky tvorby a predaja produktov a balíkov cestovného ruchu
a po ukončení projektu ju zase zamestnal na pôvodnom pracovnom mieste - ako predavačku; svedok
R. M. pred projektom pracoval u obžalovaného na dohode ako čašník, v rámci projektu bol zamestnaný

ako sprievodca cestovného ruchu a po ukončení projektu bol zamestnaný opäť ako čašník; svedok C. F.
v rámci projektu bol zamestnaný ako organizátor kongresov a medzinárodných festivalov a po ukončení
školení robil kuchára. Takže obžalovaný nevypovedal pravdu, lebo vymenované pracovné miesta, ktoré
v rámci projektu údajne vytvoril, už „nefungujú“.
· Obžalovaný nevedel uviesť ani, na akých pracovných pozíciách v rámci projektu pracovali jeho

manželka, pani A. a C. F..
·. R. M. bol podľa obžalovaného zamestnaný ako projekt manažér, čo robí aj dodnes, realizuje zájazdy
- je organizátor aj čašník, počas projektu čašníka nerobil.
Z vykonaného dokazovania ale vyplýva, že R. M. bol v rámci projektu zamestnaný ako sprievodca
cestovného ruchu, projektovým manažérom bol V.. B. K., z výpovede svedka R. M. i ostatných svedkov

je zrejmé, že tento robí čašníka, neorganizuje a nerealizuje žiadne zájazdy.
· Obžalovaný si nepamätal ani, v akej pracovnej pozícii na dohodu v rámci projektu pracoval W. W. V..
· Obžalovaný uviedol, že počas realizácie projektu živnosť mal, ale nevie, či aj na cestovný ruch.
· Na otázky, aké pracovné miesta a pre akú skupinu osôb mal obžalovaný v rámci Výzvy vytvoriť
pracovné miesta, obžalovaný odpovedal, že „organizátor skrz gastronómiu“, aby dosiahli vyššiu úroveň

v gastronómii, presnejšie sa vyjadriť nevedel, ale nebolo „tam“ napísané, že pre osoby nezamestnané
alebo ťažko zamestnateľné.
K tejto odpovedi súd naozaj nemá čo dodať, jej výpovedná hodnota je zrejmá aj sama osebe.
· Obžalovaný uviedol aj to, že v rámci realizácie projektu mali aj medzinárodný kongres, čo je vyvrátené
už vykonaným dokazovaním - najmä to vyplýva z prílohy č. 4 k správe z kontroly na mieste - miestneho

šetrenia OÚ Nitra, odboru živnostenského podnikania (zväzok č. II, č. l. 360).

Z výpovede obžalovaného súd zistil, že tento takmer vôbec nevedel, čo bolo predmetom jeho zmluvného
záväzku v rámci Zmluvy o poskytnutí NFP, Projektu, čo a ako sa malo či nemalo realizovať, kto a na
akej pracovnej pozícii mal pracovať, čo bolo vôbec predmetom pracovnej činnosti, ktorú sa obžalovaný

zaviazal vykonávať prostredníctvom svojich jednotlivých zamestnancov, ani čo sa, okrem školení,
konkrétne vykonávalo v rámci realizácie Projektu.
Uvedená výpoveď tak nepochybne prisvedčuje tomu, čo vyplynulo aj z vyššie uvedeného miestneho
šetrenia OÚ Nitra, odboru živnostenského podnikania, teda, že obžalovaný svojich zamestnancov, na
ktorých mal poskytovaný NFP, okrem toho, že sa zúčastnili školení v mäkkých zručnostiach, využíval

iba v oblasti ubytovania a stravovania.

Súd dospel k nespochybniteľnému záveru, že obžalovaný úmyselne podvodne vylákal NFP, aby mal,
okrem iného, refundovanú počas času tzv. realizácie Projektu podstatnú časť mzdových nákladov nasvojich tzv. nových zamestnancov - manželku, čašníka, predavačku, recepčnú a kuchára. Obžalovaný
evidentne nejavil skutočný záujem o realizáciu Projektu a dodržanie Zmluvy o poskytnutí NFP a sledoval
len svoj zištnosťou motivovaný úmysel. Zároveň bez komentára či hodnotenia, len aby bolo vidno fakty,

súd dodáva, že:
· obžalovanému pri tvorbe Projektu poskytol súčinnosť svedok W. W. B..;
· obžalovaný na Projekte zamestnal jeho syna W. W.S. V.., ktorý si v rámci svojej pracovnej pozície
ani len nevšimol, že webová stránka v opise Projektu obsahovala nesprávny text s uvedením názvu
„penzión D.“ namiesto „F.“;

·. W. W. B.. realizoval školenia mäkkých zručností u obžalovaného a v druhom verejnom obstarávaní
už neuspel.

Skôr než súd pristúpi k vyhodnoteniu dokazovania - výpovedí svedkov A., M., F. P. A., je potrebné
si uvedomiť, že v ich osobách sa jedná aj o súčasných zamestnancov obžalovaného, a to manželku
obžalovaného a zároveň prevádzkarku penziónu F., čašníka, kuchára a predavačku a ich výpovede

sú z hľadiska dôveryhodnosti potenciálne zaťažené pracovnoprávnym vzťahom zamestnanca a
zamestnávateľa, resp. u svedkyne A. aj blízkym rodinným vzťahom.

Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že:
· Bola v rámci Projektu zamestnaná na pozícii organizátor cestovného ruchu, čo bolo aj jej pracovnou

náplňou. Organizovali, cvične sa učili ako spraviť balík cestovného ruchu v ich regióne, aby prilákali viac
hostí do ich penziónu F., kde je aj reštaurácia.
· Pred realizáciou Projektu bola na materskej a po jeho ukončení zostala v pracovnom pomere v
penzióne F. ako prevádzkarka.
· Konkrétne pripravovali sezónne balíky cestovného ruchu (zima/leto), obsahom ktorých boli ubytovacie

a stravovacie služby, ktoré chceli vylepšiť.
· Konkrétne ponúkali ubytovacie služby, v rámci ktorých to boli víkendové pobyty pre hostí a páriky,
stravovanie, v rámci ktorého ponúkali grátis welcome drink a pre robotníkov pivo.
· Pracovnou náplňou svedkyne bolo organizovanie cestovného ruchu, vytvoriť balíky, spraviť prieskumy,
analýzu, porovnať ostatné produkty konkurencie, konzultácie, starať sa o zákazníkov, zbieranie

materiálov, výhody a nevýhody balíkov.
·. P. A. bola prijatá, aby tieto balíky vedela predať, svedkyňa hlavne na organizáciu.
· Predávať tieto balíky však nemohli, neprebehli všetky školenia, predávali len ubytovanie a stravovanie.
K tomuto súd uvádza, že:
1. Je zrejmé, že v skutočnosti sa nejednalo v zmysle Projektu o žiadne reálne poskytovanie tzv. nových

služieb cestovného ruchu v penzióne F..
2. Keďže sa príslušní zamestnanci len cvične učili spraviť balík cestovného ruchu (ďalej len „CR“),
nejednalosaanioreálnyvýkonpracovnejčinnostivrámcitvorbybalíkovCR,aniichskutočnéhopredaja,
nakoľko, ako svedkyňa správne uviedla, balíky CR predávať obžalovaný nemohol.
3. V čom však svedkyňa vypovedala zavádzajúco, je to, že balíky CR v rámci tzv. nových služieb CR v

penzióne F. nemohol obžalovaný A. predávať nie kvôli tomu, že neprebehli všetky školenia, ale preto,
že on ani jeho na predmetné pracovné pozície „kvalifikovaní“ zamestnanci nedisponovali príslušným
živnostenským oprávnením.
4. Vzhľadom na to, že vyššie uvedená zavádzajúca argumentácia sa u svedkov - zamestnancov
na Projekte vyskytla častejšie, je treba dôrazne poukázať na skutočnosť, že tzv. vyškolenie nových

zamestnancov, vrátane obžalovaného ako samostatne zárobkovo činnej osoby, sa malo týkať v zmysle
Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9)
vyškolenia zamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta, prípravu, zaškolenie,
zapracovanie a vzdelávanie zamestnancov podniku v záujme zvýšenia ich teoretických a praktických
zručností a pracovných návykov, najmä v oblastiach:

· zvyšovanie jazykových zručností,
· rozširovanie psycho-sociálnych zručností,
· zvyšovanie manažérskych zručností,
· rozširovanie špecifických odborných zručností a kompetencií v nadväznosti na potreby pracovného
miesta.

V zmysle Žiadosti o NFP, resp. Projektu (príloha č. 1, č. l. 1-37) mali byť zamestnanci a SZČO vyškolení
absolútne konkrétne a špecificky len v aktivitách:
· sebapoznávanie,
· poznávanie iných,· interpersonálna a sociálna komunikácia manažéra,
· konflikty, problematické situácie a metódy ich zvládania z pracovnej pozície manažéra,
· stres, syndróm vyhorenia a pracovná pozícia manažéra,

· manažment času a vedenia porád,
· budovanie tímu a tímová spolupráca,
· marketing cestovného ruchu v destinácii Podunajská nížina,
· manažment a marketing podnikov cestovného ruchu,
· kongresové služby,

· anglický jazyk pre pokročilých.
Naviac, v zmysle Žiadosti o NFP na novovytvorené pracovné miesto mali byť prijatí už kvalifikovaní
uchádzači o zamestnanie s odbornými znalosťami a skúsenosťami, pracovnými a osobnostnými
kompetenciami v súvislosti s pracovnou pozíciou, ktorí si v zmysle vyššie uvedeného vyškolenia mali
len rozvíjať svoje zručnosti a nie uchádzači, ktorí sa na napr. cvične učia urobiť balík CR, ktorý nesmú
ani predať, lebo oni ani ich zamestnávateľ na to nemajú potrebné živnostenské oprávnenie.

Nie je teda pravdou, ale účelovým zavádzaním, že keby „prebehli“ všetky vyššie uvedené špecifické, ale
všeobecné školenia, obžalovaný a jeho zamestnanci by až ex post získali potrebnú odbornú kvalifikáciu
prepotrebyreálnehovýkonusvojejpracovnejčinnosti,ktorúsaobžalovanývzmysleZmluvyoposkytnutí
NFP zaviazal už počas Projektu vykonávať, resp. že by sám obžalovaný alebo jeho noví zamestnanci na
podklade vyššie uvedených školení získali potrebné živnostenské oprávnenia. Výsledkom týchto školení

mal byť len príslušný certifikát o ich absolvovaní, nič viac.
Tieto úvahy a argumentácia súdu slúžia len na vysvetlenie k podstate obrany obžalovaného, inak sú
bezpredmetné, lebo:
· obžalovaný mal mať potrebné živnostenské oprávnenia už od počiatku realizácie Projektu, čo
obžalovaný nesplnil,

· zamestnanci na novovytvorených pracovných miestach mali spĺňať požiadavku potrebnej kvalifikácie -
odborných znalostí, praktických skúseností, pracovných a osobnostných kompetencií už ako uchádzači
o zamestnanie, čo tiež, ako bude ďalej zrejmé, obžalovaný preukázateľne nesplnil.
· Svedkyňa ďalej vypovedala, že výkon svojej funkcie realizovala tak, že im v tom pomáhal projektový
manažér.

K tomuto súd uvádza, že projektovým manažérom bol v rámci realizácie Projektu svedok V.. B. K., ktorý
presne popísal, čo bolo jeho pracovnou náplňou vo svojej výpovedi a pomoc zamestnancom, konkrétne
anisvedkyniA.,vplneníichpracovnýchúlohneuvádzal.Naopak,jasnevypovedal,žesosvedkami,napr.
M.P.A.,ohľadomProjektunekomunikoval,nazamestnancovProjektuaninedohliadal,anineposudzoval
ich výkon, od pána A. a jeho manželky dostával len podklady na spracovanie pracovných výkazov, pri

zamestnancoch sa zastavil len sporadicky. Z výpovede svedka teda jasne vyplýva, že pomáhať svedkyni
s výkonom jej funkcie nebolo v jeho pracovnej náplni, ani to nevykonával, svedkyňa zrejme nevie, čo
bolo v pracovnej náplni projektového manažéra, nevypovedala teda v tomto ohľade pravdu. V rámci
realizácie Projektu na základe Zmluvy o poskytnutí NFP by bolo s ňou v rozpore, aby za pracovníka bez
odborných znalostí zodpovedajúcich jeho pracovnej pozícii vykonával prácu niekto iný.

· Na konkrétne otázky z pracovných výkazov svedkyňa vypovedala obšírne a všeobecne, frázovite,
až po dotaze, aby svedkyňa konečne presne konkretizovala, aké služby poskytli klientom na základe
pracovných činností uvedených v pracovných výkazoch, uviedla, že:
· sa jednalo o cenotvorbu pri poskytovaní ubytovacích a stravovacích služieb - výhodnú cenu,
· víkendové pobyty pre párik s grátis výzdobou izby (kvety) s možnosťou ukončenia pobytu nie o 10.00

hod. ráno, ale bez platenia neskôr, aby nemuseli skoro vstávať,
· pre robotníkov pivko k jedlu,
· otázky ohľadne cien svedkyňa komunikovala s potenciálnymi klientmi aj telefonicky,
· na zimu sa im podarilo po oslovení F. termálneho kúpaliska vybaviť možnosť kúpania do 22.00 hod.
namiesto do 19.00 - 20.00 hod., čo ich klienti využívajú.

Iné produkty cestovného ruchu predávať nemohli, možnosť takého oprávnenia si svedkyňa spájala s
ukončením nerealizovaných odborných školení. Počas Projektu to robili len cvične.
Z pohľadu súdu je z vyjadrení svedkyne zrejmé, za akú konkrétnu činnosť, resp. nečinnosť si obžalovaný
A., konkrétne u tejto svedkyne, ale ako bude ďalej zrejmé, i u ostatných svedkov, t. j. M., F. P. A.,
nechával z NFP refundovať podstatnú časť ich mzdových nákladov a aké nové konkrétne „špecifické“

služby cestovného ruchu v rámci Projektu obžalovaný poskytoval svojim zákazníkom za účelom rozvoja
cestovného ruchu v regióne.· Ďalej svedkyňa uviedla, že odbornú činnosť na pozícii organizátor cestovného ruchu v pracovných
výkazoch a pracovnej náplni uvedenú v pracovnej zmluve vyvíjala na základe jej vzdelania, jej
vedomostí, avšak odborné znalosti zodpovedajúce jej pracovnej pozícii svedkyňa nemá dodnes.

Z uvedeného vyplýva, že svedkyňa P. A. ako majiteľka firmy, ktorá určila výberové kritériá cieľovej
skupiny na zabezpečenie personálnych kapacít, t. j. na prijatie vhodných zamestnancov, medzi ktoré
patrili v prvom rade kvalifikácia - odborné znalosti, praktické skúsenosti, pracovné a osobnostné
kompetencie v súvislosti s pracovnou pozíciou (príloha č. 1 Žiadosti o NFP - Opis Projektu, príloha
č. 1, č. l. 1-37), sama absolútne nedodržala a v konaní pred súdom sa k tomu aj priznala. Avšak,

ako už bolo v predchádzajúcej časti odôvodnenia vysvetlené, v zmysle článku 1 bod 2 VZP prijímateľ
zodpovedal poskytovateľovi za realizáciu aktivít Projektu v celom rozsahu bez ohľadu na osobu, ktorá
Projekt skutočne realizuje.
· Na otázku, aký význam malo vykonávať činnosti bez možnosti ich ponúkania a predaja zákazníkom a
ako to mohlo pomôcť k rozvoju cestovného ruchu (okrem ubytovacích a stravovacích služieb), svedkyňa
opäť poukazovala konkrétne len na využitie mäkkých zručností v styku so zákazníkmi a snahu prilákať

zákazníkov na ubytovanie a stravovanie.
· Na otázku, čo v skutočnosti robila pani A., keď pracovnou náplňou svedkyne bola organizácia a tvorba
balíkov cestovného ruchu a pracovnou náplňou pani A. bol ich predaj, na čo ale nemali živnostenské
oprávnenie, a preto nič nepredávali ani nepredali, svedkyňa nevedela jasne odpovedať, nakoniec
priznala, že v podstate robili to isté, ale bez možnosti predaja.

K tomuto súd len dôrazne poznamenáva, že podstatná časť mzdových nákladov svedkov A., A., M. P.
F. bola hradená za takúto „pracovnú činnosť“ zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a Európskeho
sociálneho fondu.

Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že:

· Pred realizáciou Projektu bola u pána A. zamestnaná ako predavačka v obchode.
·VrámciProjektujupánA.potomzamestnalnapozíciumanažérkatvorbyapredajaproduktovabalíkov,
čo obnášalo prácu ohľadom cestovného ruchu - zisťovanie dopytu, predaja a tvorby produktov, ktoré by
sa potom, keby sa to realizovalo, mohli predávať.
· V súčasnej dobe svedkyňa opäť pracuje ako predavačka vedľa penziónu.

· Svedkyňa je vyučený čašník, ináč predavač, v rámci Projektu bolo jej pracovnou náplňou tvorenie
balíkov, prilákanie zákazníkov, aby sa zákazníci u nich cítili dobre, aby im vedeli poskytnúť požadované
služby.
· Či bola kvalifikovaná na novú pozíciu, nevie, to musel vedieť pán A., či ju môže zamestnať. Skúsenosti
s pozíciou manažéra ani v cestovnom ruchu dovtedy nemala.

· Na otázku predsedu senátu, aké odborné predpoklady svedkyňa mala pred prijatím do pracovného
pomerunasvojupracovnúpozíciuvrámciProjektu,keďjevyučenáčašníčkaapredProjektompracovala
u pána A. v obchode, svedkyňa odpovedala, že predtým robila s ľuďmi. Inak presnejšie odpovedať
nevedela, stále sa odvolávala na úsudok pána A.. Nevedela sa ani vyjadriť, aké odborné predpoklady
vôbec mala spĺňať.

· Živnosť na túto činnosť svedkyňa nemala.
Z uvedeného je opäť dostatočne zrejmé, že obžalovaný A. v rozpore s tým, čo uviedol v Žiadosti o
poskytnutie NFP, ktorej súčasťou bol aj opis Projektu, ktorý bol predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP,
prijal do pracovného pomeru na novovytvorené pracovné miesto svoju dovtedy u neho zamestnanú
predavačkuvobchode,ktoránespĺňalanímstanovenéodbornépredpokladynavýkonfunkciemanažéra

pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, okrem toho, že na túto činnosť obžalovaný
ani svedkyňa A. nemali živnostenské oprávnenie. Aj napriek uvedenému súd skúmal, čo vlastne táto
svedkyňa v rámci svojho pracovného zaradenia počas realizácie Projektu vykonávala a aké boli jej
konkrétne pracovné výstupy.
· Pracovné výstupy boli také, že medzi sebou niečo riešili, dávali si rady, rozprávali sa, kto čo zistil, robili

si poznámky, ktoré svedkyňa odovzdávala pánovi K. a ukladala to pani A..
· Balíky sa delili na letné, zimné a jesenné a ich obsahom bolo to, čo sa dialo v okolí, aktivity po okolitých
miestach, aby vedeli informovať zákazníkov.
· Tieto balíky však nemohli predávať, lebo pán A.Ý. na to nemal oprávnenie, lebo neboli ukončené
školenia, tak si balíky len pripravovali.

· Na otázku, čo konkrétne zahŕňala jej pracovná pozícia manažéra pre tvorbu a predaj produktov
a balíkov v cestovnom ruchu, svedkyňa odpovedala, že to bolo stále spojené s tým ubytovaním a
reštauráciou - stravovaním, ale na ďalšiu otázku svedkyňa priznala, že cestovný ruch je inakší smer, ale
presne nevedela uviesť ako to chápe.· Svoju pracovnú činnosť vykonávala spoločne s pani A. a pánom M., vytvorili nejaké body, ktoré pán
M. ukladal do počítača a spracovával to pán K.. Poznámky odovzdali pánovi A., resp. nápady, ktoré boli
ponuka raňajok v sobotu ráno alebo malé pivko k jedlu.

K tomuto súd uvádza, že pán K. nespracovával ich poznámky, to znamená pracovné výstupy, ale
spracovával ich rukou písané pracovné výkazy do riadiacim orgánom požadovanej formy.
· Ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch sa svedkyňa príkladmo vyjadrila:
· K doplňovaniu profesionálnych a technologických znalostí s dôrazom na ponúkané produkty v zime
2011, že to si čítali články z internetu a brožúrky, čo ponúkajú v iných krajoch a čo by mohli ponúknuť

oni a čo nie v ich dedine a v okolí.
· K tvorbe marketingového plánu predaja do nadchádzajúcich mesiacov, že cca 2 mesiace dopredu
mohli zistiť, aké podujatia budú na okolí, čo by mohli ponúknuť.
· K analýze konkurencie v podobných produktoch cestovného ruchu v okolí, že čo oni dávajú a v akých
cenách a čo by mohli - vedeli ponúknuť sami a v akej cene.
· K aktivitám v oblasti public relation, komunikácia s novinármi, že to jeden pán, čo má obecné noviny,

že by sa tam o ich ponukách mohli dať nejaké články, reklama, na čo v tej dobe ešte nemali povolenie,
ale taká príprava to bola, že čo by ponúkali, ako to vyzerá.
· Cenotvorba pre balíky cestovného ruchu v zime 2011, že ten balík sa spájal so zimnými športmi v okolí,
že kde sa dá ísť korčuľovať, predvianočnými aktivitami.
· V čase projektu sa o vyššie uvedenom rozprávali, preberali to.

· Na ďalšiu otázku predsedu senátu, že aké reálne činnosti s reálnymi výstupmi počas pracovného
pomeru v rámci Projektu svedkyňa vytvorila, táto odpovedala, že zrealizovať sa nemohlo nič, lebo na to
nebolo povolenie. Na ďalšiu otázku, čo konkrétne, aký reálny výstup z činnosti svedkyňa vytvorila aj s
ohľadom na to, čo je uvedené v jej pracovných výkazoch, sa svedkyňa nevedela vyjadriť, uviedla napr.
len, že preberali, či vedia zabezpečiť lístky na turnaj v Šali, zisťovali to, čo si každý môže zistiť sám na

internete, ponúkli ubytovanie dieťaťa do 5 rokov v penzióne zadarmo, rozprávali sa spolu o tom, že čo
by sa dalo, čo sa už svedkyňa ani nepamätala, nevedela sa vyjadriť, že načo vytvárali ceny za niečo,
čo nemohli predávať, čo spresnila v tom ohľade, že sa to mohlo prichystať, napr. cena za ubytovanie,
raňajky a večeru.
Z tejto časti výpovede svedkyne mal súd za preukázané, aká konkrétna činnosť sa mala skrývať za

formálnymi frázami uvádzanými v pracovných výkazoch, ktoré mal spracovávať projektový manažér -
svedok V.. B. K., so stálym prízvukovaním toho, že aj keby to bola pravda, tak sa ale nejednalo o reálny
výkon pracovnej činnosti, t. j. tvorbu a predaj produktov a balíkov CR, ale len o teoretickú fiktívnu úroveň.
Obžalovaný sa však jasne a úplne priznal pred Okresným úradom Nitra, odborom živnostenského
podnikania, že reálne využíval svojich zamestnancov, na ktorých mal poskytovaný NFP, len v rámci

ubytovacíchastravovacíchslužieb,očomsvedčíajto,žepoukončeníProjektutútosvedkyňuzamestnal
opäť na predchádzajúcej pracovnej pozícii predavačky v jeho obchode a ako vypovedala táto svedkyňa,
rovnako aj svedka M. obžalovaný vrátil po Projekte na pozíciu čašníka, lebo tam bol potrebný.

Svedok R. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že:

· Pred Projektom pracoval u pána A. na dohodu ako čašník.
· V rámci Projektu bol zamestnaný ako sprievodca cestovného ruchu a jeho pracovná náplň bola
nejaké organizovanie tuzemských a zahraničných zájazdov, výletov, tvorba technickej dokumentácie,
monitorovanie konkurencie a prieskum trhu. V súčasnosti svedok pracuje u pána A. opäť ako čašník.
Na výkon svojej pracovnej činnosti svedok živnosť nemal.

· Na pozícii sprievodca cestovného ruchu bol svedok zamestnaný na základe toho, že predtým tam robil
na dohodu, pán A. mu veril, robili tiež testy - diagnostiku, z ktorých vyšlo, kto akú funkciu dostane.
· Na pracovnú pozíciu v rámci Projektu ho oslovil pán A., ale svedok nevie, či mu aj oznámil, na akú
funkciu.
· Pred prijatím do pracovného pomeru na pozíciu sprievodca cestovného ruchu mal svedok skúsenosti

v cestovnom ruchu, lebo robil popri škole v X. a v F. na kúpalisku prevádzkara a plavčíka, čo svedok
pokladal za cestovný ruch.
· Z historických a kultúrnych pamiatok v okolí penziónu svedok pozná ich kostol, nejaké galantské
kaštiele a to je všetko.
· O svojich sprievodcovských službách a k odbornej príprave na sprievodcovské služby svedok nevedel

povedať nič.
· Svedok vie, čo je sprievodca cestovného ruchu, ale nevie ako sa na výkon tejto funkcie pripravoval.
· Svedok má všeobecné stredné vzdelanie Gymnázium a neukončenú vysokú školu.Z uvedeného je opäť zrejmé, že tento svedok pred prijatím do pracovného pomeru na pozíciu sprievodca
cestovného ruchu evidentne nespĺňal obžalovaným v Žiadosti o NFP, ktorej súčasťou bol aj Projekt,
ktorý bol predmetom Zmluvy o poskytnutí NFP, stanovené kvalifikačné predpoklady - odborné znalosti a

nemal ani praktické skúsenosti potrebné na prijatie do pracovného pomeru na túto pozíciu a po formálnej
stránke opäť ani svedok ani obžalovaný nedisponovali živnostenským oprávnením na prevádzkovanie
tejto činnosti.
Zároveň sa opäť jednalo o zamestnanca obžalovaného na pracovnej pozícii čašník, aj keď len na
dohodu, ktorého obžalovaný v rámci Projektu zamestnal ako sprievodcu cestovného ruchu a po

ukončení Projektu zamestnal späť na pôvodnom pracovnom mieste čašníka, lebo, ako vypovedala
svedkyňa A., tam bol potrebný.
· Ako sprievodca cestovného ruchu mal predmet činnosti vytváranie balíkov pre hostí, ubytovaných,
spraviť nejaké prieskumy na okolí, letné i zimné balíky, napr. porovnávali, aké služby majú kúpaliská, či
spravia aj nočné kúpanie a výsledkom prieskumu bolo, že Galandia mala veľký plus, lebo mali najviac
tobogánov, bazénov a mali aj nočné kúpanie.

· Balíky, ktoré spravili, realizované neboli.
· Na otázky ku konkrétnym činnostiam uvedeným v pracovných výkazoch svedka sa tento vyjadril:
· K monitorovaniu produktov konkurencie, k tvorbe produktov, cien a doplnkových produktov, že
porovnávali penzióny v okolí, akú majú výbavu, ceny a výstupom boli svedkove poznámky, ktoré nechal
v penzióne, nepamätá sa, kde ani komu, buď majiteľovi alebo v nejakej miestnosti.

· Ku konzultácii s manažérom pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu, ktorým bola P.
A., ohľadne prebiehajúcich produktov a služieb cestovného ruchu v penzióne F., že keď urobili nejaký
balík, tak konzultovali, či je v poriadku, či by ho v budúcnosti vedeli realizovať alebo nie. Tým balíkom
bolo porovnanie penziónov alebo kúpalísk na okolí, čo spolu konkrétne konzultovali, svedok nevie.
· Úprava poradenských služieb vzhľadom na zmeny v marketingovom pláne zohľadňujúce zmeny

dopytu, že k tomu sa svedok nevie vyjadriť, marketingový plán určite nemali, nevie, kto bol za neho
zodpovedný, nevie teda, čo mali upravovať.
· K tvorbe doplnkových služieb, najmä smerom k službám cestovného ruchu v zime 2011, že sa nevie
k tomuto vyjadriť.
· K budovaniu tímu a tímovej spolupráce, že to boli konzultácie medzi sebou.

· K poradenským a sprievodným službám, že keď došiel nejaký zákazník do reštaurácie alebo do
penziónu, poskytli mu ústne informáciu, aké majú ceny a vybavenosť, aby vedel, či mu to pasuje alebo
nie.
· Do styku so zákazníkmi však svedok vôbec počas Projektu neprišiel, informácie pre zákazníkov boli
len cvične spravené teoretické.

· Na otázku, že na aký účel bola so svedkom uzavretá pracovná zmluva na sprievodcu cestovného
ruchu, keď nemal reálne nič robiť, svedok odpovedal, že tie odborné školenia neboli ukončené a nevedel
odpovedať, akú reálnu činnosť vlastne vykonával v rámci svojho pracovného zaradenia.
· Na otázku, aké poradenské služby, ktoré si vykázal v pracovných výkazoch, poskytol, keď neprišiel do
styku so zákazníkom, svedok odpovedal, že fakt nevie, počas Projektu neposkytol žiadne.

· Na otázku, či vie svedok uviesť aspoň jednu reálne vykonanú činnosť v rámci jeho pracovnej náplne,
ktorú vykonal počas trvania Projektu, okrem prípravy, svedok uviedol, že nie.
· Súhrn činností za daný mesiac spracovával nejaký B. K., robil to denne cca 2 hodiny, niekedy to s nimi
konzultoval, niekedy nie - vtedy svedok nevie, odkiaľ B. K. vedel, čo cez deň robili.
· Pracovné výkazy im predkladal na podpis už vyhotovené projektový manažér (pozn. súdu: ktorým bol

svedok V.. B. K.).
Z tejto časti výpovede svedka mal súd, rovnako ako u predchádzajúcich svedkov, preukázané, aké
konkrétne činnosti sa mali skrývať za formálnymi frázami uvedenými v pracovných výkazoch, ktoré mal
spracovávať projektový manažér - svedok V.. B. K. do riadiacim orgánom požadovanej formy s tým,
že svedok M. nevedel, odkiaľ svedok K. mal informácie, čo cez deň robili zamestnanci pána A., keď

to niekedy s nimi ani vôbec svedok K. nekonzultoval a aj tak im predkladal na podpis už vyhotovené
pracovné výkazy.
V tejto súvislosti súd dôrazne poukazuje aj na výpoveď svedka M., že počas realizácie Projektu vôbec
neprišiel do styku so zákazníkmi a aj napriek tomu (viď bod 5 kontrolných zistení v správe z kontroly na
mieste, zväzok č. II, č. l. 340-352) si obžalovaný v rámci Žiadosti o platbu č. 27110230522505 a Žiadosti

o platbu č. 27110230522209 v rámci pracovných výkazov svedka vykazoval činnosť „starostlivosť o
zákazníkov, resp. ubytovaných hostí“, čím obžalovaný A. poskytovateľovi NFP poskytoval opakovane
evidentne nepravdivé informácie a naplnil, okrem iného, tak podstatu ustanovenia článku 9 ods. 2 bod2.4 písm. b) a písm. h) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP, čo je úmyselné
a podstatné porušenie uvedenej zmluvy.

Svedok C. F. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že:
· Je zamestnaný v penzióne F. ako kuchár od roku 2011.
· Pracovnú zmluvu so zamestnávateľom podpisoval len jednu, keď nastúpil do penziónu ako kuchár a
táto je platná.
· V rámci Projektu alebo po jeho skončení so zamestnávateľom nepodpísal nijakú novú pracovnú zmluvu

ani dohodu.
Z výpovede tohto svedka súd zistil, že tento nemá ani len vedomosť, že by s obžalovaným A. oficiálne
„podpísal“ - uzatvoril dňa 01. 04. 2011 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „organizátor kongresov,
medzinárodných festivalov“, pričom napriek tomu zároveň vypovedal, že:
· V rámci Projektu pracoval na pozícii organizátor kongresov a medzinárodných festivalov, pričom jeho
činnosťou bolo organizovať kongresy, nájsť miesto a zabezpečiť veci, ktoré sa nárokujú alebo žiadajú.

· Nejakú činnosť v rámci svojej pracovnej pozície vykonával tak, že v rámci školení o tom teoreticky
hovorili a potom v tom nerobili, lebo školenia prestali, teda okrem tých školení svedok nerobil žiadnu
činnosť v rámci svojej pozície organizátora kongresov a medzinárodných festivalov.
· Po celkovom skončení školení robil kuchára.
· Svedkovi bol príkladmo predložený jeho pracovný výkaz č. 13 za obdobie 10/2011, ku ktorému sa

svedok vyjadril, že niektorým veciam tam uvedeným nerozumie, podpis osoby predkladajúcej pracovný
výkaz je jeho, o tých veciach, čo sú tam uvedené, sa rozprávali, nevie uviesť, kto napísal tento papier,
ale dala mu ho podpísať pani A.. Predtým si ho svedok prečítal, čomu nerozumel, to mu preložili.
· 8-hodinová realizácia prieskumu trhu zameraného na záujem o výmenu odborných poznatkov a
skúseností zo dňa 03. 10. 2011 prebiehala v podrobnostiach tak, že s osobami, s ktorými bol svedok na

školení, sa rozprávali a surfovali po internete ako môžu vyjsť v ústrety a splniť očakávania hostí.
· 8-hodinová komunikácia s potenciálnymi klientmi a propagácia produktov dňa 04. 10. 2011 detailne
prebiehala tak, že s ľuďmi prítomnými na školení sa o tom rozprávali teoreticky na školení na hodine,
všetko sa odohralo len na teoretickej úrovni, teda tak, že sa na tých školeniach rozprávali. Rovnaká
odpoveď sa týkala aj dňa 05. a 06. 10. 2011, kedy sa po 8 hodín len teoreticky rozprávali o starostlivosti

o zákazníkov a zákazníckom servise.
· Poznámky, ktoré si svedok robil, nikomu neodovzdávali, tie si nechali.
Podľa názoru súdu tento svedok úplne rozkryl podstatu „fiktívneho zamestnanca“ na tzv.
novovytvorenom pracovnom mieste, resp. tiež len fiktívne vytvorenom, alebo skôr skutočne
nevytvorenom pracovnom mieste.

Nielenže aj vo vzťahu k tomuto svedkovi platia rovnaké závery ohľadne úmyselného konania
obžalovaného, ale naviac tento svedok ozrejmil, že okrem uskutočnených školení, na ktorých sa
teoreticky preberali ním popísané veci, v rámci realizácie Projektu robil kuchára a súd má aj týmto za
dokázané, že u svedkov A., A. P. M. to bolo rovnako s tým, že informácie, ktoré ohľadom výkonu svojej
pracovnej činnosti uvádzali pred súdom, pochádzali z týchto školení, resp. na svoje výpovede sa aj

pripravovali v snahe nepoškodiť obžalovanému A., či už ako ich terajšiemu zamestnávateľovi alebo aj
zo strany svedkyne A. blízkej osobe.
Súd považuje za dokázané to, čo aj obžalovaný uviedol pred Okresným úradom Nitra, odborom
živnostenského podnikania, že svojich zamestnancov, na ktorých má poskytovaný NFP, využíva len iba
v oblasti ubytovania a stravovania, t. j. že v rámci realizácie Projektu zamestnal svoju manželku, ktorá

mu v súčasnosti robí prevádzkarku v penzióne F., svedok F. mu robil kuchára, svedok M. čašníka a
svedkyňa A. naďalej predávala v obchode, resp. vykonávala inú obžalovaným A. zadanú prácu, ale nie
takú, na ktorú mala v rámci realizácie Projektu uzavretú pracovnú zmluvu.
Špecializovaný trestný súd má za to, že počas celého dokazovania na hlavnom pojednávaní i v rámci
záverečných rečí sa táto jednoduchá podstata kvôli formálne právnemu podkladu sporu strán strácala.

Naviac súd poukazuje opäť, ako aj u predchádzajúceho svedka, na to, že obžalovaný si aj u neho v rámci
oboch kontrolovaných žiadostí o platbu v rámci pracovných výkazov svedka vykazoval neoprávnene
činnosť „starostlivosť o zákazníkov, resp. ubytovaných hostí“ (viď bod 5 kontrolných zistení v správe z
kontroly na mieste, zväzok č. II, č. l. 340-352) a naviac boli obžalovaný i projektový manažér - svedok
V.. K. tak nedôslední a bezzáujmoví, že v pracovných výkazoch mal svedok F. uvedenú aj nesprávnu

pracovnú pozíciu, a to „organizátor koncertov a medzinárodných festivalov“.
Vyššie popísané dokázané skutočnosti však nebránili obžalovanému, aby si takéto fiktívne vykonávanie
pracovnej činnosti prostredníctvom svojich zamestnancov A., A., M. P. F. zahrnul do v obžalobe
označených pracovných výkazov a takto ich deklaroval v obžalobe uvedených žiadostiach o platbu.K správe z kontroly na mieste a zároveň k tomu, čo je obžalovanému v obžalobe kladené za vinu, t. j., že:
· sa v dvoch prípadoch jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny a

· v pracovných výkazoch popisované pracovné činnosti neboli v zmysle záverov príslušného kontrolného
orgánu vôbec vykonané alebo ich vykonanie prijímateľ príspevku riadnym spôsobom nepreukázal,
ako aj k ďalšej súvisiacej problematike zaujal Špecializovaný trestný súd nasledovné stanoviská.

V správe z kontroly na mieste (zväzok č. II, č. l. 340-352) v časti „Opis zistených nedostatkov“ kontrolná

skupina uviedla:
1. neoprávnené podnikanie;
2. prijímateľ nezabezpečil prítomnosť osôb zodpovedných za realizáciu Projektu;
3. dodanie prác člena projektového tímu W. W. - manažéra publicity;
4. neoprávnenosť osôb cieľovej skupiny - P. A.Á., R. M.;
5. prijímateľ poskytol zavádzajúce a nepravdivé informácie.

V závere správy je, okrem iného, uvedené, že s poukazom na vyššie uvedené zistenia došlo k
nehospodárnemu, neefektívnemu, neúčinnému a neúčelnému použitiu pomoci a podpory, a že táto
skutočnosť znemožnila dosiahnutie cieľov Projektu v schválenej Žiadosti o poskytnutie NFP.

K „neoprávnenému podnikaniu“ sa súd už v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyjadril, takže na tomto

mieste už len v krátkosti zopakuje, že:
· Obžalovaný sa neoprávneného podnikania nedopustil, pretože obžalovaný vôbec „nepodnikal“ v rámci
realizácie Projektu v inej oblasti ako poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, a to aj s využitím
zamestnancov A., A., M.Ö. P. F., ktorých len formálne a zároveň fiktívne prijal do pracovného pomeru
na pracovné miesta, ktoré sa zmluvne zaviazal nielen vytvoriť, ale činnosti, ktoré boli ich predmetom,

sa zaviazal aj reálne vykonávať.
· Nešlo teda o neoprávnené podnikanie obžalovaného, ale o to, že obžalovaný vôbec nevykonával a ani
nemohol vykonávať pre nedostatok živnostenského oprávnenia činnosti v úplnom rozsahu (4 pracovné
miesta obžalovaný vytvoril len formálne a fiktívne), na ktorý sa zaviazal Zmluvou o poskytnutí NFP a
výkon takýchto činností len pred poskytovateľom NFP úmyselne predstieral za účelom poberania NFP

na mzdy týchto zamestnancov, a preto aj v súvislosti s bodom 5 správy z kontroly na mieste nemohol
kontrolnej skupine preukázať žiadne reálne výsledky týchto činností, a aj keby nejakým spôsobom
preukázal pri kontrole na mieste to, čo kontrolná skupina od neho požadovala, tak by to bolo irelevantné
- išlo by len o preukázanie predstieranej pracovnej činnosti a nemalo by to žiadny vplyv na podstatné
zistenie, že obžalovaný tieto činnosti vykonávať reálne nemohol, čo bol aj podľa záväzného právneho

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatok zavinený obžalovaným a výdavky na mzdy
zamestnancov A., A., M. P. F. by (aj podľa výpovede svedkyne J.. V. Š.) nebolo možné považovať za
oprávnené.
Z uvedených dôvodov súd upresnil v tomto ohľade aj skutkovú vetu obžaloby.

Pokiaľ sa obžalovaný počas hlavného pojednávania obhajoval, že v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP
(zväzok č. II, č. l. 265-299), vrátane prílohy č. 2 (zväzok č. II, č. l. 298-299) predmetom podpory NFP
bola podpora rastu zamestnanosti, t. j. tvorba a udržanie pracovných miest a merateľnými ukazovateľmi
projektu boli najmä počet novovytvorených pracovných miest a ich udržanie a nie výsledky pracovných
činností nových zamestnancov, tak k tomuto súd uvádza, že takúto obranu nie je možné vzhľadom na

vyššie popísané konanie obžalovaného relevantne vôbec zohľadňovať za situácie, keď obžalovaný:
· 4 pracovné miesta vytvoril len formálne,
· štyroch nových, naviac nekompetentných zamestnancov zamestnal len fiktívne,
· vykazovanie ich pracovných činností v pracovných výkazoch bolo tiež len formálne,
· týchto štyroch zamestnancov využíval mimo ich pracovného zaradenia len na poskytovanie služieb v

rámci ubytovania a stravovania,
t. j. de facto obžalovaný predmetné 4 nové pracovné miesta ani nevytvoril a nesplnil tak ani cieľ Projektu
- vytvorenie nových pracovných miest + špecifický cieľ Projektu - poskytnúť novým zamestnancom
pracovné miesto a ich vzdelávaním zvýšiť kvalitu služieb v oblasti cestovného ruchu.

K bodu 5 správy z kontroly na mieste súd len dodáva, že kontrolná skupina a prokurátor sa zamerali
skôr na následok, t. j., že obžalovaný nepreukázal oprávnenosť výdavkov vynaložených na mzdy
zamestnancovA.,A.,M.P.F.,obhajobatomutoprispôsobilasvojuobranu,vznikoltaksporohľadomtoho,
čokontrolnáskupinaskutočnežiadalaačomalaprávožiadaťačonie,akúdokumentáciubolobžalovanýpovinný uchovávať a akú predložiť, čo je tzv. podporná dokumentácia a podobne, ale súd sa zameral
vo vyhodnotení dokazovania na príčinu, ktorou je, že obžalovaný len predstieral pred poskytovateľom
NFP, že jeho štyria zamestnanci vykonávajú pracovnú činnosť v zmysle svojho pracovného zaradenia.

Nepreukázanie výsledkov činnosti nie je príčinou, ale následkom nesplnenia zmluvných záväzkov zo
strany obžalovaného.
Samozrejme v rámci tohto bodu kontrolných zistení súd súhlasí s tým, že obžalovaný - prijímateľ
úmyselne poskytol poskytovateľovi NFP nepravdivé informácie o vykonávaní pracovnej činnosti jeho
zamestnancov, k čomu sa súd vráti neskôr.

K bodu č. 4 kontrolných zistení - „Neoprávnenosť osoby cieľovej skupiny“ a zároveň ku skutku obžaloby,
že „...sa v dvoch (prokurátorom neuvedených) prípadoch jednalo o neoprávnené osoby cieľovej
skupiny...“, súd najskôr uvádza, že by bolo z pohľadu vyššie uvedeného vyhodnotenia dokazovania zo
strany súdu zrejme mierne schizofrenické zaoberať sa tým, že sa v osobách svedkov - zamestnancov
A. P. M. jednalo o neoprávnené osoby cieľovej skupiny, ak súd zistil, že sa v prvom rade tiež jednalo

len o fiktívnych zamestnancov Projektu, že obžalovaný de facto ich „nové“ pracovné miesta vôbec
nevytvoril, ale nakoľko je to predmetom obžaloby, súd zaujme nad rámec svojej potreby pri vyhodnotení
dokazovania stanovisko aj k tomuto.
Kontrolná skupina svoj záver v bode 4 zdôvodnila najmä tak, že dve osoby pracovali u prijímateľa už
aj pred realizáciou predmetného projektu:

· pani P. A. bola zamestnancom prijímateľa ako predavačka (zdroj: informácia od prijímateľa) od 01.
10. 2008 do 29. 09. 2010, následne s ňou bola uzatvorená pracovná zmluva od 01. 10. 2010 v rámci
realizácie projektu na pozíciu „manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov CR“ (výstup zo Sociálnej
poisťovne - príloha č. 7),
· pán R. M. bol zamestnancom prijímateľa ako čašník (zdroj: informácia od prijímateľa) od 19. 01. 2009

do 29. 09. 2010 na dohodu o vykonaní práce. Následne s ním bola uzatvorená pracovná zmluva od 01.
10. 2010 v rámci realizácie projektu na pozíciu „sprievodca cestovného ruchu“.
„Podľa Usmernenia v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných
miest u zamestnávateľa, občan prijatý na novovytvorené pracovné miesto musí spĺňať podmienky
cieľovej skupiny stanovenej vo Výzve: Občanom prijatým na novovytvorené pracovné miesto je najmä

uchádzač o zamestnanie, resp. záujemca o zamestnanie, občan znevýhodnený na trhu práce, resp.
nachádzajúci sa na trhu práce, a ktorý nie je zamestnancom prijímateľa (zamestnávateľa) vytvárajúceho
novovytvorené pracovné miesto. V prípade pani A. a pána M. vzniká podozrenie z účelového ukončenia
pracovnoprávnych vzťahov za účelom získania NFP.“
K uvedenému súd zaujal nasledovné stanovisko.

Vo Výzve na predkladanie žiadostí o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9) je oprávnená cieľová skupina
zamestnancov definovaná ako:
· zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce 311/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov § 42 - § 50),
· zamestnanci, ktorí boli prijatí na novovytvorené pracovné miesta (v zmysle Zákonníka práce 311/2001

Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50), predovšetkým z radov:
· záujemcov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
· znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Bližšia špecifikácia oprávnenosti cieľových skupín bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu.
V bode č. 2.5 Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103) je zadefinovaná oprávnenosť
cieľovej skupiny rovnako v podstate zhodne s tým, čo je uvedené vo Výzve na predkladanie žiadostí
o NFP, pričom rovnako ako v uvedenej výzve definícia novovytvoreného pracovného miesta odkazuje
na Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov § 42 - § 50 a definícia záujemcov

o zamestnanie odkazuje na zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Iná bližšia definícia uvedených dvoch pojmov sa v
Príručke pre žiadateľa nenachádza.
V Žiadosti o NFP (príloha č. 1, č. l. 1-37), na ktorú sa svedkyne - členky kontrolnej skupiny J.. Š. P. J..
F. vo svojich výpovediach odvolávali, si obžalovaný - žiadateľ sám zadefinoval, že sa malo jednať o 5

osôb - zamestnancov, ktorí budú prijatí na novovytvorené pracovné miesta, najmä z radov záujemcov
o zamestnanie a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, a to najmä absolventov vysokých a
stredných škôl, čím sa podľa názoru súdu obžalovaný oproti Výzve a Príručke pre žiadateľa na základe
slova „najmä“ nijako užšie neobmedzil pri svojom výbere zamestnancov.Kontrolná skupina teda v tomto prípade zavádzajúco uviedla, resp. doplnila, že vo Výzve malo byť
uvedené „...a ktorý nie je zamestnancom prijímateľa (zamestnávateľa), vytvárajúce novovytvorené
pracovné miesto“, aj keď na začiatku tohto odseku uviedla bližšie nešpecifikované „usmernenie“, na

ktoré sa v rámci záverečnej reči odvolával aj prokurátor.
Avšak, ako bolo pri vyhodnotení dokazovania zistené súdom z dôkazov uvedených v tomto odôvodnení:
· Usmernenie v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novovytvorených pracovných miest u
zamestnávateľa (príloha č. 5, č. l. 1-9), verzia 4.2 zo dňa 27. 08. 2010,
· Metodický výklad Centrálneho koordinačného orgánu k Systému riadenia ŠF a KF na programové

obdobie 2007 - 2013, verzia 4.2, vydaný 27. 08. 2010 (príloha č. 5, č. l. 10-11),
· Usmernenie Riadiaceho orgánu č. N3/2007 platné 30. 08. 2010, účinné od 01. 09. 2020 (príloha č.
5, č. l. 47-97),
· Správa z vládneho auditu č. A 467 K 2987 (zväzok č. VI, č. l. 1651-1652),
· Oznam - aktualizácia Príručky pre prijímateľa (zväzok č. VI, č. l. 1653-1654) účinná od 20. 03. 2012,
obžalovaný uzavrel Zmluvu o poskytnutí NFP dňa 02. 07. 2010, t. j. pred platnosťou a účinnosťou vyššie

uvedených dokumentov.
Zároveň z posledne označeného dôkazu je zrejmé, že dôvodom aktualizácie Príručky pre prijímateľa
s účinnosťou od 20. 03. 2012 ohľadom Usmernenia v rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu
novovytvorených pracovných miest u zamestnávateľa bol ešte aj v roku 2012 problém so zadefinovaním
jednoznačných podmienok na naplnenie vytvoreného pracovného miesta, nakoľko sa často opakoval

problém s výkladom novovytvoreného pracovného miesta.
Omnoho dôležitejšie je však to, čo vyplýva zo Správy z vládneho auditu pod bodom 2 vo vzťahu k
Usmerneniu k RO č. N3/2007, t. j., že aj na toto usmernenie, ako aj na slovné spojenia uvádzané v
zmluvách o poskytnutí NFP „v zmysle neskorších aktualizácií“ sa vzťahuje zákaz retroaktivity a možno
prihliadať len na aktualizácie platné a účinné v čase platnosti a účinnosti danej zmluvy, nie následne.

Na základe vyššie uvedeného má Špecializovaný trestný súd za to, že pre obžalovaného bola záväzná
len definícia oprávneného zamestnanca uvedená vo Výzve na predkladanie žiadosti o NFP a v Príručke
pre žiadateľa o NFP platnej a účinnej v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP, t. j. k 02. 07. 2010, nie
neskôr.
Svedkyňa P. A. teda splnila kritérium oprávnenosti cieľovej skupiny ako:

· zamestnanec žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu (v zmysle Zákonníka práce - zákon č. 311/2001
Z. z. účinný v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP), ako aj
· zamestnanec prijatý na novovytvorené pracovné miesto z radov záujemcov o zamestnanie (v zmysle
zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný do
22. 09. 2010, t. j. v čase podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP, nakoľko podľa § 7 uvedeného zákona

záujemcaozamestnaniejeobčan,ktorýsihľadáinézamestnanie,aleboktorýmázáujemoposkytovanie
odborných poradenských služieb a služieb vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom
o zamestnanie).
Podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona uchádzačom o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce
pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu, a ktorý:

a) nie je zamestnanec podľa § 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona zamestnanec je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v
obdobnom pracovnom vzťahu.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo bez pochybností prokurátorom vyvrátené tvrdenie
svedkyne A. a obžalovaného, že obchod, v ktorom svedkyňa pracovala u obžalovaného A. do 29. 09.

2010, „nešiel“ a obžalovaný ho mal v pláne zavrieť (aj keď ho nakoniec zavrieť nemusel), ale svedkyni
A. ponúkol nové pracovné miesto, ak mu „vyjde projekt“ a svedkyňa A. o toto pracovné miesto, t. j. iné
zamestnanie, prejavila záujem ešte predtým než mal byť Projekt schválený.
Svedok R. M. pracoval u obžalovaného pred Projektom ako čašník od 19. 01. 2009 do 29. 09. 2010 na
dohodu o vykonaní práce, avšak z potvrdenia ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 22. 01. 2018 (príloha č. 1,

č. l. 1-3) vyplynulo, že bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23. 07. 2010 do 30. 09.
2010 vrátane a od 16. 03. 2009 do 10. 11. 2009 vrátane, takže aj tesne pred uzatvorením pracovnej
zmluvy s obžalovaným dňa 01. 10. 2010.
Aj napriek zákonným definíciám záujemcu o zamestnanie a uchádzača o zamestnanie má súd za
to, že na účely Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP, ktorej prioritnou osou 1 bola Podpora rastu

zamestnanosti, opatrenie 1.2: Podpora tvorby a udržania pracovných miest atď., by bol nesprávny taký
formálne právny striktný záver, že uchádzač o zamestnanie nie je záujemcom o zamestnanie alebo
povedané aj inak, že uchádzač o zamestnanie vlastne nemá záujem o zamestnanie, a preto pre tento
konkrétny prípad Výzvy je potrebné sa prikloniť k prirodzeno-právnemu pohľadu, nie k formalizmu, ale kpodstate Výzvy a nevylučovať, že uchádzač o zamestnanie nemôže byť pre formálnu prekážku definície
záujemcom o zamestnanie, t. j. tým, ktorý ako pracujúci na dohodu o vykonaní práce si zároveň hľadá
iné zamestnanie a chce byť zamestnaný v pracovnom pomere.

Mimochodom, vyššie uvedenou problematikou sa vôbec nezaoberala ani kontrolná skupina ani
prokurátor.
Na tomto základe súd uznal aj svedka R. M. za inak oprávnenú osobu cieľovej skupiny.

Vo vzťahu k bodu č. 3 správy z kontroly na mieste - osoba manažéra publicity W. W., kontrolná

skupina v rámci overovania dodania prác tohto člena projektového tímu, okrem iného, zistila, že tento
si v pracovných výkazoch, ktoré boli súčasťou kontrolovaných žiadostí o platbu, vykazoval pravidelnú
kontrolustavuwebužiadateľa.VčasekontrolynamiestestránkaprijímateľaobsahovalavopiseProjektu
nesprávny text: „...poskytnúť novým zamestnancom penziónu D. osvojiť si a...“, pričom kontrolovaný
subjekt sa volá F. (stránka penziónu F. - príloha č. 6). Prijímateľ na stránke zverejnil mylné informácie
pre verejnosť o uskutočnenej realizácii Projektu. Webová stránka obsahuje stručný opis Projektu, Výzvu

a tlačovú správu o realizácii Projektu. Informácie na webe nie sú v súlade s Manuálom pre publicitu.
Ďalej si vykazoval manažér publicity v pracovných výkazoch činnosti, ktoré nezodpovedali skutočnosti,
a to pravidelnú archiváciu podkladov, spracovanie dokumentácie Projektu, spracúvanie dokumentácie
k verejnému obstarávaniu. Uvedené činnosti nemal manažér publicity v pracovnej náplni (pozn. súdu:
viď príloha č. 2, č. l. 43-46).

Z výpovede svedka V.. W. W. V.. (zväzok č. I, č. l. 190-193) súd zistil, že podpísal dohodu o vykonaní
práce s pánom A., ktorej predmetom bola publicita jeho penziónu F. v súvislosti s Projektom financovania
z EÚ.
Na otázky vyšetrovateľa svedok odpovedal, že k vyššie uvedenej práci sa svedok dostal okolo roku
2010, ponúkol sa na ňu sám na spoločnom stretnutí svedka, jeho otca W. W. B.. a pána A. v penzióne

F. a niekoľko týždňov nato podpísal s pánom A. dohodu o vykonaní práce.
Časovo svedok vykonával svoje pracovné povinnosti zhruba rok alebo rok a pol hodinku až dve denne, aj
s ohľadom na študijné povinnosti svedka. Koľko dní do týždňa, si svedok nepamätá, cez víkend nerobil,
prácu vykonával prevažne v F. alebo doma v X., keď bolo potrebné len niečo naťukať na web.
K pracovnému výkazu svedka č. 10 za obdobie 06/2011 sa svedok vyjadril, že listinu opoznáva, všetci

mali povinnosť si pracovné výkazy pripravovať sami, svedok si tento pracovný výkaz pripravoval sám,
minimálne v rozsahu, čo a kedy robil.
Svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu nie je v deň 07. 06. 2011 uvedený v pracovnom výkaze detailný
popis činnosti, keď má vykázané 2 hodiny pracovnej činnosti, ani k tomu, že v ten deň podľa výpisov
výsledkov štúdia v tento deň absolvoval na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte práva rímske právo II.

Svedok nevedel popísať podrobnosti ako prebiehala jeho dvojhodinová kontrola stavu webu žiadateľa -
aktuálnosť informácií o projekte, úprava dokumentácie v zmysle manuálu pre publicitu.
Svedok sa nevedel vyjadriť ani k tomu, že hoci si v pracovných výkazoch vykazoval pravidelnú kontrolu
stavu webu žiadateľa, tak v čase výkonu kontroly na mieste táto webová stránka obsahovala v opise
projektu nesprávny text s uvedením názvu „penzión D.“ namiesto F. a informácie na webe neboli v súlade

s manuálom pre publicitu.
Z uvedeného mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti:
· Svedok W. W. B.. pripravil Projekt pre obžalovaného A..
· Obžalovaný zamestnal v rámci Projektu syna svedka W. W. B.. - W. W. V.. na pozícii manažér publicity.
·. C. Š. T.R. T. uspela vo verejnom obstarávaní na školiace aktivity v Projekte obžalovaného, pričom

spracovávať dokumentáciu k verejnému obstarávaniu mal práve svedok W. W. V.., hoci to vôbec nemal
v pracovnej náplni.
· Inak si svedok W. W. neplnil riadne svoje pracovné povinnosti, ako vyplýva zo správy z kontroly na
mieste, s poukazom najmä na prílohu č. 6 k tejto správe, z ktorej je úplne zrejmý nezáujem svedka
i obžalovaného na riadnom plnení svojich zmluvných povinností, u svedka vyplývajúci z dohody o

vykonaní práce a u obžalovaného zo Zmluvy o poskytnutí NFP.
· Za uvedené nedostatky však v zmysle článku 1 bod 1 a 2 Všeobecných zmluvných podmienok
zodpovedal obžalovaný, nakoľko sa zaviazal, že bude dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby bol
Projekt realizovaný riadne a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu s
odbornou starostlivosťou, čo obžalovaný neučinil.

· Preto sa súd stotožnil so záverom kontrolnej skupiny, že tieto paušálne výdavky na riadenie Projektu
manažéra publicity je potrebné pokladať za neoprávnené.
· Na základe dôkazných zistení dospel súd k záveru, že obžalovaný aj prostredníctvom činnosti, resp.
nečinnosti svedka W. W. V.. len predstieral riadnu realizáciu Projektu, a že finančné prostriedky z NFPvyplácal svedkovi W. W. V.. ako časť protislužby W. W. B.. To, že práve C. Š. T. T. uspela vo verejnom
obstarávaní na školiace aktivity Projektu obžalovaného, súd nekomentuje, lebo to nebolo predmetom
dokazovania na základe podanej obžaloby.

Vo vzťahu k bodu č. 2 správy z kontroly na mieste súd zaujal stanovisko, že vzhľadom na celkovú
závažnosť dôkazných záverov je už zaoberanie sa s týmto bodom nadbytočné a nepotrebné a rovnaké
stanovisko evidentne zaujal aj prokurátor, nakoľko tento bod nezahrnul do skutku obžaloby.

Zo správy z kontroly na mieste bolo ďalej preukázané, že kontrolovanými žiadosťami o platbu
boli Žiadosť o platbu č. ITMS27110230522505 v sume 14 092,25 eur a Žiadosť o platbu č.
ITMS27110230522209 v sume 34 372,74 eur a pracovné výkazy č. 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15 (ktoré
prokurátor aj zahrnul do skutku obžaloby), v rámci ktorých boli vyčíslené neoprávnené výdavky:
· na riadenie Projektu manažéra publicity W. W. V.. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške
791,41 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 1 538,35 eur,

· na udržanie novoprijatého zamestnanca C. F. na činnosť vykazovanú v pracovných výkazoch a v
súvislosti s pracovnou náplňou za kontrolované obdobie v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške
2 330,45 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur,
· na udržanie novoprijatého zamestnanca P. A. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 2 330,45
eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur,

· na udržanie novoprijatého zamestnanca P. A. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 2 330,45
eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur,
· na udržanie novoprijatého zamestnanca R. M. v Žiadosti o platbu č. 27110230522505 vo výške 2
330,45 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 4 696,74 eur,
t. j. v rámci kontrolovanej vzorky boli zistené neoprávnené výdavky v Žiadosti o platbu č.

27110230522505 vo výške 10 113,21 eur a v Žiadosti o platbu č. 27110230522209 vo výške 20 325,31
eur. Celkové neoprávnené výdavky sú vo výške 30 438,52 eur.
Uvedenú sumu neoprávnených výdavkov súd v trestnom konaní ponížil o 5% (rovnako aj prokurátor v
skutku obžaloby) v zmysle bodu 3.1. písm. d) Zmluvy o poskytnutí NFP (vlastné zdroje financovania
Projektu), t. j. na 28 916,59 eur, z čoho 85% NFP z prostriedkov ESF predstavuje sumu vo výške 24

579,10 eur a 15% NFP z prostriedkov štátneho rozpočtu predstavuje sumu vo výške 4 337,49 eur, ktorú
súd poňal v rámci trestného konania ako skutočnú škodu spôsobenú obžalovaným poškodenému v
rozsahu podanej obžaloby a najmä vykonaného dokazovania v rozsahu navrhnutom prokurátorom, čím
sa súd bude ešte ďalej zaoberať v ďalších častiach odôvodnenia (právna kvalifikácia, náhrada škody).

K tzv. „neoprávneným výdavkom“ súd uvádza nasledovné.
Podľa bodu 5.5. Zmluvy o poskytnutí NFP (zväzok č. II, č. l. 265-299) pre účely tejto Zmluvy sa definícia
pojmu „celkové oprávnené výdavky“ uvedená vo VZP nepoužije. Zmluvné strany sa vzájomne dohodli,
že za „celkové oprávnené výdavky“ podľa tejto Zmluvy sa považujú „oprávnené výdavky prijímateľa,
ktoré výlučne súvisia s realizáciou aktivít Projektu v rámci oprávneného obdobia stanoveného vo Výzve

na predkladanie žiadosti o NFP, ktoré boli skutočne vynaložené vo forme nákladov alebo výdavkov
prijímateľa a sú určené v oznámení poskytovateľa o schválení Žiadosti o NFP“.
Podľa bodu 5.7. Zmluvy „špecifickými typmi výdavkov“ sa pre účely tejto Zmluvy rozumejú, okrem iného:
úhrady osobných výdavkov (výplata miezd a odvody z miezd)...
Podľa článku 14 bod 1 VZP (zväzok č. II, č. l. 270-297) oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré

sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu, tak ako je uvedený v článku 2 Zmluvy o poskytnutí NFP a
ktoré spĺňajú, okrem iného, nasledujúce podmienky:
a) vznikli v čase realizácie aktivít Projektu a v súvislosti s Projektom pred zmluvne stanoveným termínom
ukončenia realizácie aktivít Projektu;
b) patria do skupiny výdavkov odsúhlaseného rozpočtu Projektu;

c) spĺňajú podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadostí o NFP,
resp. iného dokumentu poskytovateľa, ktorým sa určujú podmienky oprávnenosti výdavkov;
j) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a ES.
Z Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP (príloha č. 3, č. l. 1-9) vyplýva, že aby bol výdavok oprávnený,
musel spĺňať nasledovné podmienky:

Bod 1. Výdavky sú oprávnené pre príspevok z ESF, ak vznikli za účelom realizácie projektu ..... Výdavky
musia byť vynaložené za účelom realizácie projektu .....
Bod 2. Je vynaložený na projekt schválený riadiacim orgánom / sprostredkovateľským orgánom pod
riadiacim orgánom pre príslušný OP a realizovaný v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP.Bod 5. Je vynaložený v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. Zákonník
práce, Občiansky zákonník).
Bod 7. Spĺňa podmienky hospodárnosti (minimalizácie výdavkov pri rešpektovaní cieľov projektu),

efektívnosti (maximalizácie pomeru medzi vstupom a výstupom projektu), účelnosti (nevyhnutnosť pre
realizáciuaktivítprojektuapriamaväzbanane)aúčinnosti(vzťahmedziplánovanýmvýsledkomčinnosti
a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky).
Bližšia špecifikácia oprávnených výdavkov bola uvedená v Príručke pre žiadateľa pre túto výzvu.
Pod bodom 2.6 Príručky pre žiadateľa o NFP (príloha č. 3, č. l. 10-103) sú uvedené oprávnené výdavky v

rozsahuVýzvynapredkladaniežiadostioNFPstým,žemzdyzamestnancovsúoprávnenýmvýdavkom.
Aj keď je vo všeobecnosti zrejmé, že výdavky na mzdy zamestnancov sú oprávnenými výdavkami, v
posudzovanej veci výdavky na mzdy zamestnancov A., A., M., F. P. W. V.. za oprávnené považovať
nie je možné s poukazom na predchádzajúcu časť odôvodnenia, t. j. na to, o akých „zamestnancov“ sa
vlastne jednalo a za akú ich činnosť, resp. nečinnosť si obžalovaný nechal refundovať podstatnú časť
mzdových nákladov.

Takéto mzdové náklady, teda najmä:
· podľa bodu 5.5 Zmluvy o poskytnutí o NFP nesúviseli výlučne s realizáciou aktivít Projektu, t. j. s tým,
čo sa obžalovaný zmluvne zaviazal prostredníctvom týchto zamestnancov riadne vykonávať,
· podľa článku 14 bod 1 VZP nesplnili podmienky oprávnenosti výdavkov v zmysle príslušnej Výzvy na
predkladanie žiadosti o NFP a neboli vynaložené v súlade so Zmluvou, a tým pádom ani v súlade s

právnymi predpismi SR a ES (viď aj časť odôvodnenia k právnej kvalifikácii),
· „v zmysle príslušnej Výzvy na predkladanie žiadosti o NFP“
· neboli vynaložené za účelom realizácie Projektu,
· neboli vynaložené na Projekt realizovaný v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP,
· neboli vynaložené v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (viď časť

odôvodnenia k právnej kvalifikácii),
· nespĺňali podmienky účelnosti (nevyhnutnosť pre realizáciu aktivít Projektu a priama väzba na ne) a
účinnosti (vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na
použité verejné prostriedky).

K „skutkovej“ obrane obžalovaného uvedenej, okrem iného, aj v záverečnej reči jeho obhajcu vo vzťahu
k problematike:
· oprávnenosti zamestnancov,
· pracovných výkazov,
ako aj k ďalšej priebežnej obrane obžalovaného vo vzťahu k jednotlivým vykonaným dôkazom sa súd

v primeranom rozsahu (vzhľadom na čiastočne iné skutkové závery ako prokurátor uviedol v skutku
obžaloby) dostatočne vyjadril na príslušných miestach tohto odôvodnenia.
V časti obrany proti „uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 3 To 9/2018“ (tiež viď záverečná reč obhajcu)
sa Špecializovaný trestný súd ako súd prvého stupňa vo vzťahu k Najvyššiemu súdu Slovenskej
republikykonkrétnevyjadrovaťniejeoprávnený,nakoľkojednakniejepôvodcompríslušnéhouznesenia

nadriadeného súdu, a najmä záväzné právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú pre
Špecializovaný trestný súd záväzné.

Právnu kvalifikáciu súd ustálil z vykonaného dokazovania. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
znaky

· prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 v jednočinnom súbehu so
· zločinom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona účinného do
30. 09. 2012,
pretože

· predložil nesprávny výkaz a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev
na iný účel ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie
prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, a zároveň
· vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu

v otázke ich splnenia a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu.

K prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákonaúčinného do 30. 09. 2012

Vo všeobecnosti nesprávnym je taký výkaz, ktorý nezodpovedá skutočnostiam, na základe ktorých majú

byť poskytnuté prostriedky z rozpočtov Európskych spoločenstiev, pretože údaje v ňom sú skreslené,
prispôsobené požadovaným kritériám.
Konkrétne obžalovaný v rámci dvoch kontrolovaných a žalovaných žiadostí o platbu predložil
poskytovateľoviNFPnesprávnepracovnévýkazyzamestnancovA.,A.,M.,F.P.W.V..č.7-15zaobdobie
apríl - december 2011, prostredníctvom ktorých pred poskytovateľom NFP len predstieral oprávnenosť

výdavkov, ktoré mu vznikli na ich mzdy za reálny a riadny výkon ich pracovnej činnosti podľa ich
pracovného zaradenia.
„Nesprávnosť“ pracovných výkazov spočívala teda v tom, že obžalovaný vedel, že títo zamestnanci si
reálne svoje pracovné povinnosti v zmysle pracovných zmlúv (u W. W. V.. dohody o vykonaní práce)
neplnili (W. W. V.. si ich neplnil riadne), a že zamestnancov A., A., M. P. F. využíval výhradne len na
poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, t. j. mimo ich pracovného zaradenia.

O nesprávnosti pracovných výkazov z dôvodu predstierania pracovnej činnosti svedčí, okrem iného, aj
skutočnosť, že obžalovaný a jeho zamestnanci A., A., M. P. F. si boli vedomí nedostatku živnostenského
oprávnenia na strane obžalovaného. Obžalovaný ich štyri pracovné miesta vytvoril len formálne a týchto
zamestnancov zamestnal len fiktívne. Vykazovanie ich pracovných činností v pracovných výkazoch bolo
taktiež len účelovo formálne, teda nezodpovedalo skutočnosti.

Hoci sa obžalovaný obhajoval, že použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev (NFP) na riadnu úhradu miezd, odvodov a poistného zamestnancov a nič si z toho
neoprávnene neponechal pre svoju potrebu, súd má aj tak za to, že v zmysle vyhodnotenia dokazovania
v spojení aj s predchádzajúcimi právnymi úvahami obžalovaný použil tieto prostriedky na iný účel, než na
ktorý sa v Zmluve o poskytnutí NFP v rámci realizácie Projektu zaviazal. Tieto finančné prostriedky boli

pôvodne určené a aj mali byť použité na mzdy zamestnancov zamestnaných skutočne, nielen formálne
a fiktívne, na novovytvorených pracovných miestach, ktorí mali vykonávať pracovnú činnosť v zmysle
ich pracovného zaradenia, na ktorú mal mať obžalovaný aj živnostenské oprávnenie, čo sa však nestalo.
Na uvedenom teda nič nemení ani okolnosť, že ku škode došlo až spätnou refundáciou finančných
prostriedkov, ktoré prijímateľ predtým vynaložil na iný než pôvodne určený účel. Prijatie, resp. následné

ponechanie si takto vyplatených finančných prostriedkov pre svoju ďalšiu potrebu je potom možné
považovať v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona za spôsobenie sprenevery, resp. protiprávne
zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu.
Počas celého konania pred súdom sa obžalovaný prostredníctvom obhajcu bránil proti tomu, že by
NFP bol poskytovaný aj z Európskeho sociálneho fondu, pričom svoj názor podporil najmä odpoveďou

Ministerstva financií Slovenskej republiky, sekcie Európskych fondov, certifikačného orgánu zo dňa 05.
05. 2015 na žiadosť obhajcu o metodické vyjadrenie (zväzok č. VI, č. l. 1649-1650).
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že ustanovenia o poškodzovaní finančných záujmov
Európskych spoločenstiev ochraňujú finančné záujmy Európskej únie. Ich základným účelom je pôsobiť
preventívne proti neoprávnenému scudzeniu zdrojov, ktoré sú Slovenskej republike poskytované v

súvislosti s jej vstupom do Európskej únie a jej následnému rozvoju. Slovenská republika zastúpená
príslušnými výkonnými orgánmi je v danom prípade iba správcom prostriedkov poskytovaných
Európskou úniou a je v súlade s príslušnými dohovormi Európskej únie zodpovedná za ochranu týchto
prostriedkov, ktorá sa realizuje aj trestným postihom osôb, ktoré prostriedky získajú, resp. užívajú v
rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami (viď uznesenie NS SR v inej trestnej veci sp. zn.

3To/10/2018 zo dňa 20. 03. 2019).
V druhom rade niet pochýb o tom, že obžalovaný W. A. po schválení Žiadosti o poskytnutie NFP podpísal
dňa 02. 07. 2010 Zmluvu o poskytnutí NFP
· podľa bodu 1.3. aj v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, t. j. do 31. 10. 2010, podľa ktorého z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa prijímateľovi
poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný
zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej
s prijímateľom; na poskytnutie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených

na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou sa vzťahuje osobitný predpis;
Podľa § 8 ods. 3 uvedeného zákona na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie
zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťouvýdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
· ktorej účelom podľa bodu 2.2. bolo spolufinancovanie schváleného Projektu prijímateľa, a

to poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný program: Zamestnanosť a sociálna inklúzia,
spolufinancovaným Európskym sociálnym fondom;
· v zmysle bodu 2.5. bol poskytnutý NFP tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky;
· hoci podľa bodu 3.6. obžalovaný ako prijímateľ vzal na vedomie, že NFP, a to každá jeho časť, je

finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na kontrolu a vládny
audit použitia týchto finančných prostriedkov sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a
SR, najmä, okrem iného, aj zákon č. 528/2008 Z. z. (pozn. súdu: účinný do 30. 04. 2011, t. j. v čase
podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP).
Už z uvedených ustanovení Zmluvy, ktorú obžalovaný podpísal po vyhlásení podľa bodu 6.10., vyplýva,
že hoci bol obžalovanému NFP vyplácaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, bol tvorený aj

prostriedkami Európskej únie a túto skutočnosť pri podpise Zmluvy ani v priebehu poberania NFP nikdy
nenamietal. Omyl obžalovaného vo vzťahu k znaku skutkovej podstaty trestného činu - „všeobecného
rozpočtu Európskych spoločenstiev“ súd vylúčil.
V zmysle článku 1 ods. 1 písm. a), písm. b) Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych
spoločenstiev z 26. 07. 1995 v znení neskorších predpisov sa poškodením finančných záujmov

Európskej únie rozumie:
a) v súvislosti s výdavkami každý úmyselný čin, alebo opomenutie súvisiace
· s používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo
dokumentov, ktoré majú za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie finančných prostriedkov
zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, alebo z rozpočtov spravovaných Európskym

spoločenstvom alebo v ich mene,
· s nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok,
· s nesprávnym použitím týchto finančných prostriedkov na iné účely ako sú tie, na ktoré boli vyčlenené.
b) v súvislosti s príjmami každý úmyselný trestný čin, alebo opomenutie súvisiace
· s používaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo

dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok prostriedkov zo všeobecného rozpočtu
Európskych spoločenstiev, alebo z rozpočtov spravovaných Európskym spoločenstvom alebo v ich
mene,
· s nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou, ktoré má rovnaký účinok,
· s nesprávnym použitím právoplatne nadobudnutého zisku, ktorý má rovnaký účinok.

Dohovor vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov
Európskych spoločenstiev (oznámenie MZV SR č. 703/2004 Z. z.) deklaruje záujem členských štátov
Európskej únie zabezpečiť, aby ich trestnoprávne normy účinne prispievali k ochrane finančných
záujmov Európskych spoločenstiev s presvedčením, že pre takúto ochranu je potrebné trestne stíhať
podvodné konanie poškodzujúce tieto záujmy, a že na tento účel treba prijať jednotnú definíciu.

V zmysle tohto Dohovoru každý členský štát príjme nevyhnutné a náležité opatrenia na začlenenie takto
popísaného podvodného konania do svojich vnútroštátnych trestnoprávnych noriem s tým účinkom, že
konanie v ňom uvedené sa bude považovať za trestný čin.
V článku 2 Dohovoru je uvedené, že každý členský štát príjme nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce,
aby sa za konanie uvedené v článku 1 a za spoluúčasť, navádzanie alebo pokus o konanie uvedené

v článku 1 ods. 1 ukladali účinné, úmerné a odstrašujúce tresty, ktoré by prinajmenšom v prípadoch
závažného podvodu zahŕňali aj tresty odňatia slobody s možnosťou extradície.
Ustanovenie § 261 ods. 1 Trestného zákona postihuje podvodné konanie v zmysle uvedeného Dohovoru
a ide o akékoľvek podvodné konanie, ktoré má za následok odcudzenie alebo protiprávne zadržanie
finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo z rozpočtov

spravovaných Európskymi spoločenstvami alebo v ich mene.
Uvedené dáva dostatočnú odpoveď na časť obrany obžalovaného, že obžalovaný neporušil svojím
konaním žiadne právo (finančné záujmy) Európskej únie, odhliadnuc od toho, že:
·§261Trestnéhozákonasavtomtosmerenedovolávaštandardnýmspôsobom(odkazomčiblanketom)
žiadneho z mimo trestných prameňov Európskeho práva, nakoľko § 261 Trestného zákona je jeho

implementáciou (v zmysle uskutočnením - realizáciou - naplnením - dodržaním záväzku na území
Slovenskej republiky).
· Pojem „použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev“ v § 261 ods. 1
Trestného zákona je vyjadrením tzv. zdieľaného hospodárenia, v rámci ktorého Európska komisiazveruje riadenie programom krajinám EÚ tak, ako v predmetnej veci prostredníctvom Európskeho
sociálneho fondu.
To, že sa finančné prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev v zmysle zákona

č. 523/2004 Z. z. stávajú formálne prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nemení
materiálne a ani fakticky ich pôvod, pretože vždy sú zverené Slovenskej republike - poskytnuté na
konkrétny účel a možno ich použiť len v súlade s vopred dohodnutými pravidlami. Preto nie je pre
naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona
rozhodné, aký majú tieto finančné prostriedky formálny status podľa zákona č. 523/2004 Z. z., ale

podstatný je ich skutočný pôvod, pričom správa týchto prostriedkov (faktické reálne nakladanie s nimi)
musí logicky podliehať kompetentnému vnútroštátnemu orgánu. Tu nemožno prihliadnuť, že Európska
komisia finančné prostriedky zveruje do dispozície krajinám Európskej únie (nie prijímateľovi NFP), a
preto z hľadiska trestného práva musí byť zabezpečená ochrana proti zneužitiu týchto prostriedkov tak,
ako to predkladá Dohovor a jeho implementácia do Trestného poriadku prostredníctvom ustanovení §
261 - § 263 Trestného zákona (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20. 03. 2019).

Pojem sprenevera v ustanovení § 261 Trestného zákona sa líši od § 213 Trestného zákona, pretože
prostriedky z Európskych spoločenstiev poskytnuté podľa § 261 Trestného zákona spravidla nie sú
zverené prijímateľovi, tak ako je to v prípade sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, ale stávajú sa
jeho vlastníctvom, resp. v prejednávanej veci išlo o refundáciu 95% vynaložených mzdových nákladov,
ktorú si obžalovaný neoprávnene uplatnil v žiadostiach o platbu, tieto finančné prostriedky prijal a

ponechal si ich. Za dokázanej situácie, ktorú už Špecializovaný trestný súd viackrát popísal, prijatie
a ponechanie si požadovanej refundácie za takéto neoprávnené výdavky (viď časť odôvodnenia o
oprávnenosti výdavkov) je treba považovať podľa názoru súdu aj za ich spreneverenie, lebo tieto inak
oprávnené výdavky Projektu na mzdy zamestnancov boli účelovo viazané na dodržanie ustanovení
Zmluvy o poskytnutí NFP o riadnej realizácii Projektu.

Spôsobenie sprenevery v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona potom vlastne zodpovedá následku
trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný si refundované
finančné prostriedky trvalo prisvojil.
Protiprávnym zadržaním prostriedkov sa má na mysli najmä nevrátenie prostriedkov späť
poskytovateľovi, ktorý kontrolou zistil nezrovnalosti pri ich požadovaní alebo použití.

Špecializovaný trestný súd sa naviac prikláňa k právnemu názoru, že k protiprávnemu zadržaniu
prostriedkov v zmysle § 261 ods. 1 Trestného zákona dochádza už od momentu ich neoprávneného
prijatia, a to bez ohľadu na to, či bol neoprávnený prijímateľ formálne - právne aj vyzvaný príslušným
orgánom na ich vydanie alebo nie, a bez ohľadu aj na to, či takéto finančné prostriedky už spotreboval,
hoci aj na ďalšiu úhradu miezd zamestnancov.

V prejednávanej veci má Špecializovaný trestný súd teda za to, že nastali oba následky predpokladané
ustanovením§261ods.1Trestnéhozákona,t.j.jednakspôsobeniesprenevery,azároveňajprotiprávne
zadržanie prostriedkov.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej

sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.
Škoda v sume 24 579,10 eur zodpovedá väčšej škode.

K zločinu subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona

účinného do 30. 09. 2012

Z časti skutkovej podstaty § 225 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že toto ustanovenie
zabezpečuje ochranu verejným rozpočtovým zdrojom a sankcionuje vylákanie analyzovaných
finančných prostriedkov, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho

predpisu viazané na podmienky, ktoré páchateľ nespĺňa. Pritom páchateľ koná tak, že uvádza iného do
omylu v otázke ich splnenia.
Obžalovaný W. A. postupoval tým spôsobom, že:
· Už v Žiadosti o poskytnutie NFP, ktorej súčasťou bol aj tzv. opis Projektu, nepravdivo uviedol, že vytvorí
pracovné miesta pre pracovné pozície sprievodca cestovného ruchu, organizátor cestovného ruchu v

regióne, organizátor kongresov a medzinárodných festivalov a manažér pre tvorbu a predaj produktov
a balíkov cestovného ruchu, a že na tieto pracovné pozície príjme kvalifikovaných zamestnancov
s odbornými znalosťami, praktickými skúsenosťami, pracovnými a osobnostnými kompetenciami v
súvislosti s pracovnou pozíciou, k čomu však nedošlo (viď predchádzajúca časť odôvodnenia -vyhodnotenie dokazovania) a regresnou analýzou dospel súd k logickému záveru, že to obžalovaný od
počiatku, t. j. už v čase podania Žiadosti o poskytnutie NFP ani nemal v úmysle. Jeho úmyslom bolo
najmä zabezpečiť si refundáciu mzdových nákladov z NFP pre zamestnancov, ktorých hodlal pracovne

využívať mimo ich predstieraného pracovného zaradenia len v oblasti ubytovacích a stravovacích
služieb, na čo jediné mal obžalovaný aj živnostenské oprávnenie. Pozícia W. W. V.. ako manažéra
publicity bola pre obžalovaného viac-menej len akousi povinnou súčasťou Projektu, prostredníctvom
ktorej rovnako len predstieral riadnu realizáciu Projektu z hľadiska jeho povinnej publicity.
· Následne obžalovaný konal už tak, že v označených dvoch žiadostiach o platbu, resp. súvisiacich

podkladoch - pracovných výkazoch uvádzal nepravdivé údaje predstierajúce riadny výkon pracovnej
činnosti jeho zamestnancov A., A., M. P. F. a člena realizačného projektového tímu W. W. V..
ObžalovanýW.A.tedaevidentnevylákalodpoškodenéhoposkytovateľanenávratnýfinančnýpríspevok,
sčasti aj zo štátneho rozpočtu, ktorého nielen poskytnutie, ale aj použitie (ku škode došlo až spätnou
refundáciou finančných prostriedkov - viď aj odôvodnenie k súvisiacej právnej kvalifikácii podľa § 261
Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012) bolo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu

viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia.
Spornoumedzistranamibolaotázka,akétomalibyťpodmienkyapodľaakéhokonkrétnehoustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu.
V prvom rade je potrebné vo všeobecnosti predoslať, že podstatnou súvisiacou právnou normou pri
tomto ustanovení Trestného zákona je najmä zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách,

ktorý upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie, okrem iného, aj štátneho rozpočtu, ako aj
použitie prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Zároveň ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými
prostriedkami, kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a
fyzickým osobám.
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje

rozdeľovanie jeho prostriedkov.
V druhom rade súd poukazuje aj pri tejto právnej kvalifikácii na Zmluvu o poskytnutí NFP a jej
neoddeliteľné súčasti uvedené v bode 6.3. Zmluvy, osobitne na jej právny rámec uvedený v samotnej
Zmluve i v jej neoddeliteľnej súčasti, t. j. vo Všeobecných zmluvných podmienkach, najmä však opäť na
to, že táto Zmluva bola medzi poskytovateľom a prijímateľom uzatvorená aj v zmysle § 20 ods. 2 zákona

č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, t. j. do 31. 10. 2010.
Z rozhodovacej praxe NS SR (uznesenie NS SR sp. zn. 3To/10/2018 zo dňa 20. 03. 2019) je možné
k tejto problematike opäť uviesť, že podmienky použitia príspevku zo štátneho rozpočtu upravuje
všeobecne záväzný právny predpis, ktorým v tejto súvislosti je zákon č. 523/2004 Z. z. Zmluva o

poskytnutí NFP bola, okrem iného, uzavretá aj podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle
ktorého sa z výdavkov podľa § 8 ods. 3 (ide o výdavky rozpočtované v štátnom rozpočte, pričom tieto
v súlade s daným ustanovením tvoria tak účelovo určené prostriedky Európskej únie, ako i prostriedky
štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie
- rozpočtované sú v rovnakej kapitole) konečnému prijímateľovi poskytujú prostriedky prostredníctvom

príslušného orgánu štátnej správy na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s konečným
prijímateľom.
Citované zákonné ustanovenie teda priamo odkazuje na zmluvu, ktorá má upraviť konkrétne podmienky
poskytnutia, a teda aj použitia verejných prostriedkov (viď k tomu § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.
z.) konečnému prijímateľovi.

Ak ide o posudzovanú vec, pri hospodárení s prostriedkami, ktoré boli následne refundované z
dotknutých verejných zdrojov, bolo teda nevyhnutné sa dôsledne riadiť v uzavretej zmluve (vopred)
ustanovenými podmienkami a pravidlami.
V treťom rade súd poukazuje aj na ustanovenie bodu 3.6 Zmluvy, v zmysle ktorého na kontrolu a vládny
audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej

disciplínysavzťahujerežimupravenýchprávnychpredpisovESaSR,okreminého,ajzákonč.523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 440/2000 Z. z. o
správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov a zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole
a vnútornom audite v znení neskorších predpisov.
V ďalšom rade súd poukazuje na predchádzajúcu časť odôvodnenia rozsudku k tzv. „neoprávneným

výdavkom“, z ktorej vyplýva, že obžalovaný konal aj v rozpore s bodom 5.5 Zmluvy o poskytnutí NFP a
článku 14 bod 1 písm. c), písm. j) Všeobecných zmluvných podmienok, ktorý má vzťah k § 24b ods. 2
písm. c) zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva vzneníúčinnomdo30.04.2011,vzmyslektoréhokontrolouprojekturiadiaciorgánoverujehospodárnosť,
efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.
Obžalovaný ďalej konal v rozpore najmä s nasledujúcimi ustanoveniami Zmluvy, VZP v spojení so

všeobecne záväznými právnymi predpismi.
· Porušil bod 2.4. Zmluvy, pretože poskytnutý NFP nepoužil v súlade s podmienkami ustanovenými v
tejto Zmluve a Projekt nerealizoval riadne.
· Porušil bod 3.3. Zmluvy, pretože nepoužil NFP výlučne na úhradu celkových oprávnených výdavkov
na realizáciu aktivít Projektu a za splnenia podmienok stanovených Zmluvou.

· V rozpore so skutočnosťou vyhlásil podľa bodu 6.5. Zmluvy, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré
by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť Projektu na poskytnutie NFP v zmysle podmienok,
ktoré viedli k schváleniu Žiadosti o NFP pre Projekt uvedený v článku 2 Zmluvy.
· Porušil článok 1 bod 1 VZP, v zmysle ktorého sa zaviazal dodržiavať ustanovenia Zmluvy tak, aby
bol Projekt realizovaný riadne a v súlade s jej podmienkami a postupovať pri realizácii aktivít Projektu
s odbornou starostlivosťou.

· Porušil článok 7 bod 1 VZP, pretože najmä nerealizoval schválený Projekt v súlade so Zmluvou.
· Porušil článok 9 bod 2.4 VZP, čo sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy, a to:
písm. b) - pretože si opakovane (v dvoch žiadostiach o platbu) nárokoval neoprávnené výdavky Projektu,
písm. c) - pretože preukázane porušil právne predpisy SR a ES v rámci realizácie, resp. nerealizácie
aktivít Projektu,

písm. d) - pretože porušil záväzky vyplývajúce z vecnej realizácie aktivít Projektu a nesplnil podmienky
a povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy,
písm. g) - pretože porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.,
písm. h) - pretože poskytol nepravdivé informácie, resp. neposkytol informácie v súlade s podmienkami
Zmluvy,

písm. j) - pretože porušil článok 6.5. Zmluvy,
pričom na základe článku 2.2 VZP v týchto prípadoch môže poskytovateľ odstúpiť od Zmluvy.
V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri podpise Zmluvy, t. j. do 31. 10. 2010 právnické osoby
a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú

povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.
V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. porušením finančnej disciplíny je:
a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
j) nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,
k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,

n) porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej
sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.
Škoda v sume 4 337,49 eur zodpovedá väčšej škode.

V zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona súd posúdil trestnosť činu a trest ukladal podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný.
Podľa § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 prečin je úmyselný trestný čin,
za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby

neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 zločin je úmyselný trestný čin, za
ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou päť rokov.
Podľa § 11 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 o zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej

skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne je ustanovená horná hranica trestnej sadzby
prevyšujúca päť rokov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z príslušných ustanovení Trestného zákona s
prihliadnutím aj na samotný zmysel trestného stíhania z hľadiska dosiahnutia jeho účelu uvedeného v
§ 1 Trestného poriadku, ktorým je:

a) aby trestné činy boli náležite zistené a
b) ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.K bodu b) súd poukazuje na základné zásady ukladania sankcií, resp. na § 34 Trestného zákona -
zásady ukladania trestov, konkrétne na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09.
2012, podľa ktorého trest má zabezpečiť:

ba) ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
(represívna funkcia trestu) a
bb) vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia) a
bc) súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia).
K tomuto je potrebné poukázať na to, že od spáchania skutku uplynula doba cca 8 rokov, obžalovaný

je trestne stíhaný od októbra 2015 a po spáchaní trestných činov viedol riadny život, vzhľadom na
čo podľa názoru súdu represívnu funkciu trestu dostatočne a vhodnejšie ako nepodmienečný trest
odňatia slobody zabezpečí podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
na maximálnu skúšobnú dobu päť rokov s uložením účinného obmedzenia spočívajúceho v zákaze
uchádzať sa akýmkoľvek spôsobom o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho
rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného

celku, rozpočtu obce a zároveň aj o finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtov
Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na päť rokov
a individuálnu prevenciu zabezpečí v rámci uloženia probačného dohľadu povinnosť spočívajúca v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Uvedené, samozrejme aj s prihliadnutím na

ostatné ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa ukladania trestných sankcií, zabezpečí rovnováhu
medzi generálnou prevenciou a požiadavkou prísnej individualizácie trestu.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tejto súvislosti súd u obžalovaného prihliadol najmä na to, že:
· Následkom jeho trestnej činnosti bola spôsobená poškodenému škoda.
· Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 súd hodnotí zavinenie ako priamy
úmysel obžalovaného pri oboch trestných činoch, resp. prečine a zločine v ich jednočinnom súbehu,
pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom.
· Pohnútkou obžalovaného ako SZČO - podnikateľa bola snaha o získanie majetkového - finančného
prospechu tak, ako to súd podrobne popísal vo vyhodnotení dokazovania.
· Obžalovanému poľahčuje, že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život (§ 36 písm. j)
Trestnéhozákonaúčinnéhodo30.09.2012,zväzokč.VII,č.l.2000-odpiszRegistratrestov)apriťažuje

mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012).
· Obžalovaný aj po spáchaní trestných činov viedol riadny život, je ženatý, je majiteľom penziónu, členom
obecného zastupiteľstva a zástupcom starostky obce, nikdy nebol prejednávaný komisiou KOVP, ani
obecnou políciou, neboli mu uložené žiadne opatrenia (zväzok č. VII, č. l. 1999 - správa obce F.).
· Možnosť nápravy obžalovaného je teda evidentne priaznivá.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného je pomer a miera závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyvážený.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, ak súd odsudzuje páchateľa za dva
alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje

na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia
možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým
zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,
je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Súd teda obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na

najprísnejšie trestný trestný čin - zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 4 Trestného zákona
účinného do 30. 09. 2012 v rámci trestnej sadzby trestu odňatia slobody tri až desať rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 súd môže podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 ustanovenie odseku 1 sa nepoužije,
ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 súd môže za podmienok uvedených v
§ 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi
zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí
rovnako.
K podmienkam uvedeným v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 sa súd už

vyjadril v rámci § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 pri určení probačného dohľadu ustanoví
súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcom po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú
súčasťou probačného dohľadu.
V zmysle § 51 ods. 4 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 povinnosti spočívajú, okrem iného,

najmä
g) podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
V § 51 ods. 3 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 sú tiež len demonštratívne vymenované
obmedzenia spočívajúce v zákaze, a preto súd vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu rozhodol

o inom obmedzení obžalovaného so zreteľom aj na to, aby bolo dostatočným spôsobom určiteľné a
kontrolovateľné, a zároveň malo súvis so spáchanou trestnou činnosťou, a to obmedzenie spočívajúce
v zákaze uchádzať sa akýmkoľvek spôsobom o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo
štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho
územného celku, rozpočtu obce a zároveň aj o finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z

rozpočtov Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012 páchateľ, ktorému bol uložený probačný
dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Pri zvažovaní možnosti uložiť obžalovanému aj peňažný trest mal súd na zreteli ustanovenie § 56 ods.
5 Trestného zákona účinného do 30. 09. 2012, podľa ktorého peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým

zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.
Pri tomto súd prihliadol najmä na výšku škody požadovanú a uplatňovanú aj v inom, resp. civilnom
konaní od obžalovaného, preto súd peňažný trest obžalovanému neuložil.
Po vyhodnotení všetkých okolností, ktoré majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
súd k záveru, že u obžalovaného je primeraným, zákonným a spravodlivým taký trest, aký je uvedený

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dňa 29. 10. 2015 si poškodený v rámci prípravného konania uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej
výške 118 447,05 Eur (EÚ zdroj: 100 679,95 Eur a štátny rozpočet zdroj: 17 767,10 Eur).
Dňa 19. 10. 2016 sa splnomocnenec Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Q.. D. A. v rámci svojho výsluchu (zväzok č. I, č. l. 195-197) pripojil k trestnému stíhaniu a uviedol, že
žiada o náhradu škody v celkovej výške 118 621,37 Eur, a to za zdroj EÚ: 100 828,15 Eur a za zdroj
štátny rozpočet: 17 793,22 Eur.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2017 poškodený v rámci postupu podľa § 256 ods. 2
Trestného poriadku navrhol, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody vo výške 118

447,05 Eur.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. 04. 2018 poškodený opäť navrhol, aby súd obžalovanému
uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému vo výške 118 447,05 Eur, z ktorej 85% tvoria prostriedky
EÚ vo výške 100 679,95 Eur a 15% tvoria prostriedky zo štátneho rozpočtu vo výške 17 767,10 Eur.
Minimálne však poškodený žiadal o náhradu škody v rozsahu ako uviedol prokurátor v obžalobe.

Ďalej poškodený uviedol, že v konaní bolo podľa jeho názoru dostatočne preukázané, že rozdelenie
prostriedkov sa odvodzuje zo systému financovania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na
programové obdobie 2007 - 2013, ako aj z predmetu výzvy, pričom pri výpočtoch výšky škody sa
odrátavali percentá, ktoré predstavovali vlastné zdroje prijímateľa, v tomto prípade to predstavovalo 5%,
pričom pomer 80,75% ku 14,25% v danom prípade predstavuje ten istý matematický pomer ako 85%

ku 15% po odrátaní 5% ako vlastných zdrojov prijímateľa. Poškodený mal za to, že náhrada škody v
danom prípade nespočíva iba v rozsahu celkových neoprávnených výdavkov, tak ako uvádza prokurátor
v obžalobe, celkové neoprávnené výdavky sa týkali v zmysle správy z kontroly na mieste zo dňa 16. 04.
2014 iba dvoch žiadostí o platbu, čiže kontrolovanej vzorky. Na základe závažnejších zistení kontroly namieste došlo aj k odstúpeniu od zmluvy. Keď sa vezme do úvahy charakter závažnosti zistení kontroly
u obžalovaného, môže poškodený dôvodne tvrdiť, že projekt nebol vykonaný v súlade so zmluvou a
právnymi predpismi od počiatku jeho realizácie, čiže je na mieste vrátenie NFP v celom rozsahu, tak

ako požaduje poškodený a nielen formálne určených neoprávnených výdavkov z kontrolovanej vzorky,
pričom je zrejmé, že zo strany obžalovaného ako prijímateľa nedošlo k naplneniu esenciálnych cieľov
projektu.
Z rozhodovacej praxe, konkrétne senátu 3To Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci
(uzneseniesp.zn.3To/10/2018zodňa20.03.2019),t.j.senátu,ktorýajvprejednávanejvecirozhodoval

v odvolacom konaní, vyplýva, že:
„Nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 164 písm.
a) Trestného poriadku je predovšetkým fakt, že ide o škodu, ktorú je možné v adhéznom konaní
podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatniť a priznať. V prejednávanom prípade však o takúto
škodu nešlo. Aj keď v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. sa pomoc a podpora poskytuje
prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, rozhodnutiu

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku predchádza konanie o žiadosti podľa § 14 a nasl.
zákona č. 528/2008 Z. z. Ide o osobitné správne konanie, na ktoré sa podľa § 12 ods. 6 zákona č.
528/2008 Z. z., až na malé výnimky, nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny
poriadok v znení neskorších predpisov), ktoré vedie správny orgán, ktorým je zvyčajne riadiaci orgán pre
regionálny operačný program a jeho účastníkom je žiadateľ. Výsledkom tohto konania je individuálny

správny akt - rozhodnutie o (ne)schválení žiadosti podľa § 14 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z., ktoré
je od účinnosti novely č. 111/2012 Z. z. v zmysle odseku 18 predmetného ustanovenia vylúčené z
rámca súdneho prieskumu. Obdobná situácia je aj v prípade konania o vrátení poskytnutého príspevku,
ktoré sa riadi § 24 zákona č. 528/2008 Z. z. v spojení s § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z.
a zákona č. 71/1967 Zb. s naopak následnou možnosťou súdneho správneho prieskumu. V danom

prípade nejde o náhradu škody uplatniteľnú v trestnom konaní, ale de facto o vrátenie protiprávne
získaného finančného príspevku. Za takej situácie potom trestný súd, ktorý v adhéznom konaní podľa
§ 46 ods. 3 Trestného poriadku rozhoduje o civilnoprávnom nároku poškodeného na náhradu škody,
nie je oprávnený atrahovať si kompetenciu správneho orgánu a samostatne posudzovať, či (ne)došlo
k porušeniu predpisov administratívnoprávnej povahy, a či teda je dôvod na vrátenie poskytnutých

príspevkov a prípadne, v akom rozsahu. Úlohou trestného súdu je v týchto prípadoch vyčísľovať výšku
spôsobenej škody za účelom správnej právnej kvalifikácie skutku, avšak už ďalej nemá kompetenciu
(hoci by aj v konaní bola výška škody bez pochybností zistená) rozhodnúť o vrátení poskytnutého
nenávratného finančného príspevku. Uvedené platí o to viac, že v týchto prípadoch sa výška skutočnej
spôsobenej škody často krát líši od výšky príspevku, ktorý má byť vrátený (§ 30 ods. 3 zákona č.

523/2004 Z. z.).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutiu o nároku poškodeného na náhradu škody v
predmetnom trestnom konaní bráni skutočnosť, že nejde o uplatňovanie nároku na náhradu škody,
ale osobitného verejnoprávneho nároku na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku,
ktorého obsah a rozsah sa riadi príslušnými správnymi predpismi a Zmluvou o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku (obdobne viď R31/2017).
Podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku, ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme
nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa.
Také rozhodnutie nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal postupovať Špecializovaný trestný súd vo vzťahu k

(domnelej) poškodenej strane a následne nemal o jej nároku rozhodovať.“

Vzhľadom však na skutočnosť, že v prejednávanej veci orgány činné v trestnom konaní a súd
poškodeného do trestného konania aj s jeho nárokom na náhradu škody už pripustili, Špecializovaný
trestný súd alternatívne a analogicky rozhodol tak, že podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu §

256 ods. 3 Trestného poriadku p. a. poškodeného Slovenskú republiku, v zastúpení: Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, Slovenská
republika, IČO: 00 681 156 odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
· predložil nesprávny výkaz a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev
na iný účel ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie
prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, a zároveň· vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu
v otázke ich splnenia a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi alebo
zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným

osobámoprávnenýmpodaťodvolanie,okremprokurátora,plynielehotaspolusobžalovaným.Rozsudok
môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená
osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť
odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil

nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok napadnúť, okrem obžalovaného
a prokurátora, i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného podať odvolanie jeho zákonný zástupca
alebo jeho obhajca. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj

prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Trestného poriadku. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže
ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú
poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.