Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 5, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203457
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7816203457.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu senátu JUDr. Andrey Galdunovej a
sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, pobočka Rožňava, IČO: 30 807 484, so sídlom v Rožňave, Štítnická 12, proti žalovaným:
v 1. rade: F. R., V.. X.X.XXXX, P. L. I., K. XXX/XX, v 2. rade: Y. P., V.. XX.X.XXXX, P. T. XXX, právne
zastúpenému JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, v

3. rade: J. Z., V.. XX.X.XXXX, P. L. I., Č. XXXX/XX a v 4. rade: Ľ. K., V.. XX.XX.XXXX, P. L. I., R. XXX/
XX, o zaplatenie 1.606,80 € s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 30.5.2017 sp. zn. 9C/72/2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 30. mája 2017 č.k. 9C/72/2016-56 vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 30. mája 2017
č.k. 9C/72/2016-56 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní 1) až 4) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.606,80 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní 1) až 4) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie

konania vo výške 96 eur Slovenskej republike na účet č.: T., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných v 1. - 4. rade zaplatenia sumy
1.606,80 eur z titulu náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaných v 1. - 4. rade. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.11.2012
v čase od 22.00 hod. do 23.00 hod. v Rožňave, na ulici Letnej, pod vplyvom alkoholických nápojov

žalovaní v 1. - 4. rade fyzicky napadli P. Q. tak, že ho zhodili na zem, kde ho opakovane bili päsťami
a kopali do hlavy, čím mu spôsobili zranenia, a to viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy a F.
R. mu najmenej dvakrát udrel hlavou o betónový chodník, v dôsledku čoho poškodený P. Q. utrpel
zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti, pomliaždeninu ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové
podlebečnicové zakrvácanie v oblasti ľavého laloka mozgu. Týmto protiprávnym konaním spáchali:
žalovaný v 1. rade zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v

znení Zákona č. 246/2012 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 246/2012 Z.z., žalovaný v 2. rade, v 3. rade
a v 4. rade v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 246/2012 Z.z. v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona
č. 246/2012 Z.z. a boli rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013 uznaní

vinnými. Poškodený si uplatnil nárok na invalidný dôchodok. V dôsledku úrazu bol poškodený odo dňa
9.11.2012 uznaný za invalidného. V dôsledku tohto úrazu, z dôvodu vzniku invalidity boli poškodenémuza obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vyplatené dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku vo
výške 1.606,80 eur. Invalidný dôchodok vyplatila Sociálna poisťovňa, ako orgán príslušný pre výplatu
dôchodkových dávok. Z dôvodu vzniku práva žalobcu voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá

vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania v zmysle § 238
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vydal žalobca žalovaným
výzvu č. 18/2016 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla výplatou
dôchodkových dávok vo výške 1.606,80 eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.

3. Právne vec posúdil podľa § 238 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon
o sociálnom poistení).

4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca v dôsledku zavineného a protiprávneho
konania žalovaných v 1. - 4. rade vyplatil za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 dávky dôchodkového
poistenia, a to invalidný dôchodok poškodenému P. Q.. Žalovaní (s výnimkou žalovaného v 3. rade)

zásielku s výzvou žalobcu na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla
Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok prevzali, žalovanú sumu neuhradili, a preto súd prvej
inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSP aopovinnostižalovanýchzaplatiťsúdnypoplatok

v zmysle ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

6. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu voči nemu
v celom rozsahu zamietne.

7. Potvrdil ako nesporné, že dňa 9.11.2012 došlo ku skutku tak, ako je popísaný vo výrokovej časti
rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013, teda, že spoločným konaním
s odsúdeným J. Z. a Ľ. K. R.. sa dopustili v spolupáchateľstve prečinu ublíženia na zdraví v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva (kde boli uznaní vinnými a bol mu uložený trest). Zdôraznil však, že

spoločného konania so žalovaným v 1. rade F. R. vo forme ťažkého ublíženia na zdraví poškodenému
P. Q. sa nedopustil. Zdravotné následky, ktorými trpí p. Q. teda nie sú v príčinnej súvislosti s jeho
konaním a nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Uvedenú skutočnosť zhodnotil a do svojho
výroku premietol už Okresný súd v Rožňave pod sp. zn. 1T/32/2013, kedy okrem iného uložil všetkým
obžalovaným spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému P. Q. škodu vo výške 307,60 eur a

obžalovanému F. R. (žalovanému v 1. rade) škodu vo výške 3.152,90 eur z titulu bolestného. Na ostatnú
časť náhrady škody zaviazal výlučne žalovaného v 1. rade. Z uvedeného rozsudku, o ktorý sa žalobný
návrh opiera teda vyplýva, že žalovaný v 2. rade bol zaviazaný na náhradu škody ani nie 9,76 %
(2,44 % na jedného) a spôsobil poškodenému iba ľahké následky prečinu ublíženia na zdraví, ktoré
nemohli spôsobiť následok, za ktorý žiada regresný nárok žalobcu. O rozsahu zodpovednosti za škodu

nazdravíužtedarozhodovaltrestnýsúdatenmieruzavineniarozdelilpodľakonkrétnychporanení,ktoré
poškodenému spôsobili. Žalobca a súd teda nesprávne ustálili intenzitu jeho konania, ktoré nespôsobilo
následky až vo forme invalidity poškodeného, ale iba povrchové odreniny a pomliaždeniny tváre a ľavej
ušnice poškodeného.

8. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne
posúdil iba mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Y.. P. Q. v dôsledku úrazu zo dňa
9.11.2012,pričomsanezaoberalmierouzodpovednostižalovanýchnaurčenejmierepoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca sa však nebráni, aby v rámci tohto konania bola súdom určená
miera zodpovednosti žalovaného v 2. rade na vzniku škody, keďže zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení otázku zavinenia (miery zodpovednosti) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravuje. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil mieru zodpovednosti žalovaného v 2. rade
na vzniku škody.

9. Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol už rozsudkom zo dňa 10. mája 2018 sp. zn. 5Co/386/2017,

kedy napadnutý rozsudok potvrdil a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. mája 2022 sp. zn. 1Cdo/69/2020 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. mája 2018 sp. zn. 5Co/386/2017 a vec mu vrátil na ďalšiekonanie a rozhodnutie z dôvodu, že sa nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, ktorú žalovaný v 2. rade
namietal v odvolaní a síce mierou jeho zavinenia na spôsobenej škode požadujúc aplikáciu delenej
zodpovednosti za spôsobenú ujmu podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

11. Vychádzal z úvahy, že ust. § 438 ods. 1, 2 upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená
viacerými škodcami. Spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov možno upraviť rôznym spôsobom. Buď
sa upraví tak, že spoloční škodcovia budú zodpovední podľa miery svojej účasti na spôsobení škody
(tzv. delená zodpovednosti), čo je spravodlivejším riešením z hľadiska miery zodpovednosti viacerých

účastníkov, ale menej výhodným pre poškodeného, ak niektorý z viacerých škodcov nemá prostriedky
na náhradu škody, alebo sa upraví tak, že budú zodpovední spoločne a nerozdielne (tzv. solidárna
zodpovednosť), čo je výhodnejším riešením pre poškodeného, pretože poškodený môže požadovať
náhradu škody od ktoréhokoľvek škodcu (napr. od finančne najznámejšieho). Toto riešenie je však menej
výhodné a niekedy aj nespravodlivé voči ostatným škodcom, ktorí musia nahradiť škodu nad rámec
svojej účasti na spôsobení škody, aj keď majú možnosť dodatočne vyrovnať rozdiel podľa účasti na

spôsobení škody medzi viacerými škodcami. Súd môže svojím rozhodnutím v odôvodnených prípadoch
vylúčiť solidárnu zodpovednosť (§ 438 ods. 1 OZ) tým, že rozhodne o delenej zodpovednosti viacerých
škodcov. Ide o rozhodnutie, že tí, čo škodu spôsobili spoločne zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti
na spôsobení škody. Účasť na spoločnom spôsobení škody môže spočívať v spoločnom zavinení,
vtedy sa účasť určuje podľa miery zavinenia jednotlivých spoločných škodcov, ak ide o.i. objektívnu

zodpovednosť, rozdelí sa zodpovednosť podľa miery účasti na spôsobení škody. Uvedená výnimka
prichádza do úvahy len v v odôvodnených prípadoch. Či ide o takýto prípad, musí súd starostlivo uvážiť
a v súdnom rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Spravidla zhodnotí sociálne pomery škodcov a posúdi,
či solidárna zodpovednosť prichádza do úvahy (napr. v prípade, keď je účasť niektorých škodcov na
spoločnom spôsobení škody minimálna vzhľadom na účasť ostatných škodcov). Dovolací súd dal do

pozornosti aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, v ktorom uviedol, že nebude brániť tomu, aby bola v konaní
súd určená miera zodpovednosti žalovaného v 2. rade na vzniku škody.

12. Po vrátení veci Krajský súd v Košiciach opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru o nevyhnutnosti zrušiť napadnuté rozhodnutie vo vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným v 2. rade a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie podal iba žalovaný v 2. rade, ktorý v konaní vystupuje ako
jeden zo štyroch žalovaných, ktorí boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi škodu.

14. K charakteru spoločenstva medzi spoločne a nerozdielne zaviazanými dlžníka sa opakovane vyjadril
aj najvyšší súd (4Cdo/203/2005, 6Cdo/544/2015), z ktorého výkladom sa stotožnil aj ústavný súd (II.
ÚS/375/2019 a III.ÚS/384/2021) a z ktorého je zrejmé, že spoločne a nerozdielne zaviazaní spoludlžníci
sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Zodpovedanie nastolenej otázky

vyplýva z toho, či si žalobca svoje právo voči viacerým žalovaným mohol uplatniť samostatne proti
každému z nich (samostatné spoločenstvo) alebo len proti obom spoločne (nerozlučné spoločenstvo).
Základom spoločnej zodpovednosti žalovaných je § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne, pričom podľa § 511 ods.
1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom je ustanovené, že viac dlžníkov má tomu istému

veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vzťah žalobcu so žalovanými je vzťahom, v ktorom za škodu
zodpovedajú spoločne a nerozdielne, a preto žalobca bol oprávnený domáhať sa náhrady škody od
ktoréhokoľvek z nich samostatne, a preto je vzťah žalovaných samostatným procesným spoločenstvom,
v ktorom možno rozhodnúť aj o odvolaní žalovaného v 2. rade samostatne.

15. Pretože sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo výrok rozsudku vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanými v 1., 3. a 4. rade nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho prieskumu bola iba tá
časť výroku, ktorá sa týkala vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že síce použil ustanovenie
zákona o sociálnom poistení, ktoré na daný prípad dopadá, konkrétne ust. § 238 ods. 1, 2 zák. č.
461/2003 Z.z., avšak nevysporiadal sa s podstatnou okolnosťou, ktorou je miera zavinenia jednotlivých
spoluzodpovedných osôb na spôsobenej škode a vôbec neaplikoval ustanovenie § 438 ods. 1, 2 OZ,

ktoré je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Jeho rozhodnutie je tak predčasné a aj nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

18. Tým došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP.

19. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným v 1. až 4. rade (ako tretím osobám) na náhradu

škody, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania
v zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Škoda
vznikla žalobcovi výplatou dôchodkových dávok poškodenému P.. Q. v dôsledku konania žalovaných,
za ktoré boli rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013 uznaný vinnými
zo spáchania: žalovaný v 1. rade zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v

jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a žalovaný
v 2., 3. a v 4. rade v spolupáchateľstve prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

20. Súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovaným v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi požadovanú sumu, pričom iba konštatoval, že žalobca v dôsledku zavineného a protiprávneho
konania žalovaných v 1. - 4. rade vyplatil za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 dávky dôchodkového
poistenia, a to invalidný dôchodok poškodenému P. Q..

21. Podstatou odvolacích námietok bolo posúdenie zodpovednosti viacerých škodcov a námietka, že sa

súd nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, a to mierou zavinenia žalovaného v 2. rade na spôsobenej
škode požadujúc aplikáciu delenej zodpovednosti za spôsobenú ujmu podľa § 438 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

22. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou plne stotožňuje.

23. Krajský súd riadiac sa právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie síce vychádzal zo správnej
úvahy, že viacerí škodcovia sú v zásade zodpovední za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne,
opomenul však prihliadnuť na úpravu delenej zodpovednosti v ust. § 438 ods. 2 OZ, a teda na

možnosťvodôvodnenýchvýnimočnýchprípadochvylúčiťsolidárnuzodpovednosťarozhodnúťodelenej
zodpovednosti viacerých škodcov podľa ich účasti na pôsobení škody.

24.Vnapadnutomrozhodnutíúplneabsentujúprávneúvahyomožnostiaplikáciedelenejzodpovednosti
podľa § 438 ods. 2 OZ, pričom súd napriek tomu, že svoje rozhodnutie opieral o rozhodnutie Okresného

súdu Rožňava sp. zn. 1T/32/2013 zo dňa 15.5.2013, žiadnym spôsobom nezohľadnil aj výrok súdu
týkajúci sa náhrady škody, kde bola stanovená práve delená zodpovednosť jednotlivých škodcov (teda
neuplatnila sa solidárna zodpovednosť). Nijakým spôsobom nereflektoval na skutočnosť, že žalovaní
v 1. až 4. rade boli trestným rozsudkom zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému škodu
vo výške 307,60 eur a samotnému žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť zaplatiť poškodenému

škodu vo výške 3.152,90 eur. Súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil jednotlivé skutkové okolnosti a
neposudzoval žiadnym spôsobom mieru účasti jednotlivých žalovaných na spôsobení škody (v danom
prípade žalovaného v 2. rade).

25. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu,

t.j. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.26. Úlohou súdu bude dôsledne posúdiť možnosť aplikácie delenej zodpovednosti podľa § 438 ods. 2
OZ a v nadväznosti na uvedené posúdenie vyhodnotiť mieru účasti žalovaného v 2. rade na spôsobení
škody. Nové rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky stanovené v § 220 CSP. Zároveň

rozhodne aj o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania a trov dovolacieho konania
(sp. zn. 1Cdo/69/2020).

27. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).