Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200211
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200211.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov

JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: C., s.r.o., so sídlom Q. na D. X/
A, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Pavol Riško, advokát so sídlom Pribinova
4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
XXXXXXXXX/XXXX. zo dňa 10.05.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX

zo dňa 05.01.2021 a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd")
dňa 13.07.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 10.05.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín (ďalej aj „správca dane") č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.01.2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie"), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok")
žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 20.700,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH")
za zdaňovacie obdobie júl 2017, v podstate z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2
písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon o DPH" alebo „zákon č. 222/2004 Z.z.") v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
žalobcom tým, že si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou B. s.r.o. s
predmetom fakturácie vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách a s predmetom fakturácie

nábor pracovníkov za mesiac júl 2017 v regiónoch HU, RO, BG, pričom podľa daňových orgánov nebolo
preukázané, že spoločnosť B. s.r.o. bola skutočne dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na
sporných dodávateľských faktúrach.

2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie správcovi dane z dôvodov uvedených
v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) a písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v

znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úplnú
náhradu trov konania.3. Právny záver daňových orgánov o nesplnení zákonných podmienok na odpočítanie DPH u žalobcu,
založený na zistení, že spoločnosť B. s.r.o. nemala personálne ani materiálne vybavenie na realizáciu
reklamnej kampane na LED obrazovkách a túto si obstarala od spoločnosti B. media, s.r.o., že zo strany

spoločnosti B. s.r.o. došlo následne k neúmernému zvýšeniu ceny a že fakturácia medzi spoločnosťou
B. s.r.o. a žalobcom nemala už žiadne ekonomické opodstatnenie, že správcovi dane neboli predložené
žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali reálne poskytnutie plnenia žalobcovi spoločnosťou B.
s.r.o., je podľa žalobcu nesprávny.

4. Žalobca zdôraznil, že ani daňové orgány nespochybnili reálne poskytnutie plnenia. Reklamné
spoty odvysielané boli, čo vyplýva z dokladov od spoločnosti B., s.r.o. a informácií poskytnutých jej
konateľom. K spochybneniu prínosu spoločnosti B. s.r.o. v rámci dodania reklamných spotov a daňovými
orgánmi tvrdenému neprimeranému navýšeniu ceny priamym dodávateľom žalobca uviedol, že až do
času daňovej kontroly nemal tušenie o tom, za akú cenu nakúpila spoločnosť B. s.r.o. odvysielanie
reklamných spotov u spoločnosti B., s.r.o. Cena, za ktorú spoločnosť B. s.r.o. reklamné služby objednala

a reálne nakúpila u spoločnosti B. s.r.o., je obchodným tajomstvom žalobcovho dodávateľa, ku ktorému
sa žalobca za štandardných okolností nemal ako dostať. Žalobca poukázal na to, že medzi ním,
dodávateľom a subdodávateľom neexistuje žiadne personálne prepojenie v osobách konateľov ani
spoločníkov, a to ani v minulosti, preto žalobca skutočne nemal ako zistiť informácie o cene za reklamné
služby dohodnutej medzi spoločnosťami B. s.r.o. a B. media, s.r.o.

5. K daňovými orgánmi konštatovanej neúmernosti zvýšenia ceny žalobcovi zo strany jeho dodávateľa
žalobca uviedol, že aj samotný konateľ spoločnosti B. media, s.r.o. správcovi dane uviedol, že žalobcovi
by účtoval cenu podľa cenníka, t.j. 2,56 Eur za 10 sekúnd reklamného spotu. V
porovnaní s tým spoločnosť B. s.r.o. ponúkla žalobcovi cenu 1,- Eur za 10 sekúnd reklamného spotu. Ak

sa teda žalobca rozhodol pre spoluprácu so spoločnosťou B. s.r.o., prijal výhodnejšiu ponuku a konal tak
hospodárne, keďže spoločnosti B. media, s.r.o. by za rovnaký počet odvysielaných reklamných spotov
zaplatil viac než dvojnásobok. Bez účasti spoločnosti B. s.r.o. by k odvysielaniu reklamných spotov za
túto pre žalobcu výhodnejšiu cenu vôbec nedošlo.

6. Žalobca zaujal názor, že daňové orgány popierajú sami seba, keď tvrdia, že nebolo dokázané
reálne uskutočnenie celého rozsahu fakturovaného plnenia, ale zároveň uznali odpočet DPH z plnenia
dodaného spoločnosťou B. media, s.r.o. pre spoločnosť B. s.r.o. Z toho vyplýva, že predmetné plnenie
aj daňové orgány považujú za dodané v celom rozsahu. Skutočnosť, že si spoločnosť B. s.r.o. ako
subjekt, ktorý nakúpené plnenie predal ďalej, navýšila cenu, nevníma žalobca ako niečo neobvyklé. Zisk

je predsa zmyslom každého podnikania, pričom spoločnosť B. s.r.o. nie je charita. Žalovaný namietol, že
daňovéorgánynešpecifikovali,akýprávnypredpismalporušiť,keďmalvedieťonavýšenícenyzostrany
spoločnosti B. s.r.o., resp. aký právny predpis mu ukladá povinnosť zisťovať si, za akú cenu obstaral
služby jeho dodávateľ. Takýto právny predpis podľa názoru žalobcu ani neexistuje, pretože by kolidoval
s obchodným tajomstvom podnikateľských subjektov.

7. Aj v prípade faktúry za nábor pracovníkov v zahraničí žalobca zdôraznil splnenie svojej dôkaznej
povinnosti. Správcovi dane doložil, že spoločnosť B. s.r.o. vypracovala pre žalobcu prieskum trhu práce
a získala podrobné informácie ohľadom nezamestnanosti v Bulharsku. Všetky tieto informácie (dotazník,
štatistika náborov, prehľad záujemcov) boli podkladom pre vypracovanie podrobnej príručky náboru

v Bulharsku, ktorá je autorským dielom. Dodanie služieb potvrdila aj vtedajšia konateľka dodávateľa
pani Erika V.. Spoločnosť B. s.r.o. tiež vypracovala databázu personálnych agentúr pôsobiacich
v Bulharsku s kompletnými kontaktnými údajmi, čo je tiež obsahom príručky. Táto databáza bola
vypracovaná, aby potenciálni klienti žalobcu získali prehľad o tom, s akými personálnymi agentúrami
je možné v Bulharsku nadviazať spoluprácu. Dôkazy však správa dane označil ako nedostatočné,

resp. nevierohodné, požadujúc po žalobcovi ďalšie dôkazy, čo však už prekračovalo rámec dôkaznej
povinnosti kontrolovaného daňového subjektu, keďže išlo o skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa,
resp. subdodávateľov, na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv (6Sžf/10/2012). Daňové orgány nesprávne
vyhodnotili poskytnutie plnenia ohľadne náboru zamestnancov, keď nezohľadnili prínos spoločnosti B.
s.r.o. na vyhotovení príručky žalobcu.

8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu
ako nedôvodnú navrhol zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Zopakoval argumentáciu
napadnutého rozhodnutia, na ktorej bezo zmeny zotrval. Zo zistení správcu dane podľa žalovanéhovyplýva, že nebolo preukázané, že preverované zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom faktúry
č. XXXXXXXXX („nábor pracovníkov za mesiac júl v regiónoch HU, RO, BG"), boli reálne
uskutočnené deklarovaným dodávateľom B. s.r.o. Taktiež nebolo dostatočne a vyčerpávajúcim

spôsobompreukázané,žespoločnosťB.s.r.o.žalobcoviskutočnedodalaslužby-vysielaniereklamných
spotov, a to v rozsahu fakturovanom spornými faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXX). Reklamná kampaň bola obstaraná prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti B.
media, s.r.o., a to na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.07.2017, základ dane 10.000,-
Eur, DPH v sume 2.000,- Eur, avšak vychádzajúc z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsah

fakturovaných plnení (odvysielanie reklamných spotov) od dodávateľa B. s.r.o. pre žalobcu nebol
dostatočne, jednoznačne a hlavne nespochybniteľne preukázaný čo do rozsahu dodania zdaniteľného
plnenia. Nie je možné sa pri predkladaní dôkazov zo strany žalobcu sa uspokojiť len predložením
sporných faktúr, ale opodstatnenie zjavne neúmerného navýšenia ceny je potrebné žalobcom preukázať
aj inými relevantnými dôkazmi a dokladmi, ktoré by potvrdzovali pridanú hodnotu na obstaraných
zdaniteľných plneniach od spoločnosti B. s.r.o. pre žalobcu. Žalobca mal možnosť predložiť dôkazy

svedčiace o tom, že uvedený typ sporných zdaniteľných obchodov a spôsob ich uskutočnenia sa
nijako neodlišujú od ním vykonávaných podobných obchodov s uvedenými typmi služieb alebo jeho
obchodných zvyklostí.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že vtedajšia konateľka spoločnosti B. s.r.o. pani R. V. nepotvrdila výrobu

samotnýchreklamnýchspotov,pričomuviedla,žetietospotyvytvorilaaodvysielalaspoločnosťB.media,
s.r.o., ktorej konateľ C. G. uviedol, že nemá vedomosť, kto reklamu vytvoril. On spot dostal na nosiči
dát od spoločnosti B. s.r.o., nakoľko podmienkou bolo, že spoločnosť B. media, s.r.o. nebude vytvárať
žiadne spoty. C. G. tiež uviedol, že za reklamný spot je maximálna cena 2,56 Eur za 10 sekúnd. Svedok
spoznal G. Y. na jeseň 2017, oslovil ho v súvislosti s odvysielaním reklamných spotov a ponúkol mu cenu

podľa cenníka, podľa toho, či ide o agentúru alebo o koncového klienta. K cene, ktorú spoločnosť za
reklamné spoty fakturovala žalobcovi, C. G. uviedol, že sa na uvedené nikdy nepýtal, avšak spoločnosť
B. s.r.o. upozornil, „aby ich ceny kopírovali ceny našich cenníkov, ktoré sú na stránke www.B..sk" a
v prípade zistenia, že by spoločnosť B. s.r.o. svoje ceny neadekvátne navýšila pre svojich klientov,
tak by spoločnosť B. media, s.r.o. navýšila svoju cenu fakturovanú spoločnosti B. s.r.o. Spoločnosť B.

media, s.r.o. poskytla odberateľovi B. s.r.o. výraznú zľavu údajne za to, že jej sprostredkoval minimálne
8 klientov, avšak C. G. nevedel uviesť ani jedného klienta, ktorého spoločnosť B. s.r.o. pre nich v mesiaci
júl 2017 zabezpečila.

10. K spornej faktúre č. XXXXXXXXX („nábor pracovníkov za mesiac júl v regiónoch HU, RO, BG")

žalovaný uviedol, že Erika V. síce verbálne potvrdila, že v uvedených krajinách prostredníctvom ďalších
bližšie neidentifikovaných ľudí zháňala pracovníkov a zbierala informácie, avšak žiadny dôkaz na
podporu svojich tvrdení nepredložila, napr. výstupy z rokovaní, záznamy z prieskumu, dôkazy o reálnom
uskutočnení náboru zamestnancov. K náborovej príručke, ktorej obsahom mala byť aj spoločnosťou B.
s.r.o.vypracovanádatabázapersonálnychagentúrpôsobiacichvBulharsku,žalovanýuviedol,žežiadna

z oslovených bulharských personálnych agentúr nepotvrdila spoluprácu, náborovanie alebo akúkoľvek
aktivitu či obchodnú transakciu so spoločnosťou B. s.r.o. alebo so žalobcom. Z faktúry č. XXXXXXXXX
nevyplýva, že by predmetom fakturovaného plnenia mala byť aj participácia na vypracovaní náborovej
príručky, vypracovanie prieskumu trhu, vypracovanie štatistík, realizácie ankiet, spracovanie príručiek,
či prehľad personálnych agentúr v Bulharsku, ako tvrdil žalobca, avšak o čom nepredložil žiadny dôkaz.

Predmetom zdaniteľného plnenia podľa uvedenej faktúry je „nábor pracovníkov za mesiac júl 2017 v
regiónoch HU, RO, BG". Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra musí okrem iného obsahovať
aj množstvo a druh dodaného tovaru, v danom prípade druh poskytnutej služby. Skutočnosť, že faktúra
č. XXXXXXXXX bola vystavená iba za nábor pracovníkov, potvrdil aj konateľ žalobcu, keď do zápisnice
zo dňa 10.11.2017 uviedol, že spoločnosť B. s.r.o. pre neho hľadala pracovníkov z východnej Európy.

Jej úlohou bolo nájsť pracovníkov a dozrieť na to, aby „nasadli" na dopravný prostriedok a prišli na
Slovensko. Žalovaný tiež pripomenul, že správca dane nie raz vyzýval žalobcu, aby uviedol, ktorí
konkrétni zamestnanci boli prijatí na základe náboru uskutočneného spoločnosťou B. s.r.o. z regiónov
uvedených na spornej faktúre, avšak konateľ žalobcu si nepamätal, nevedel sa k uvedenému vyjadriť,
pričom ani dodatočne nepredložil žiadne konkrétne meno alebo identifikáciu zamestnanca prijatého na

základe náboru, ktorý mala v júli 2017 zrealizovať spoločnosť B. s.r.o.

11. Záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe poukázal žalovaný na judikatúru kasačného
súdu, z ktorej vychádzal pri aplikácii právnych predpisov v rámci preskúmavaného daňovéhokonania. Pripomenul, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne kontrolovaný daňový
subjekt (4Sžf/4/2015). Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu
povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia

tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňových priznaniach uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím (4Sžf/30/2014). Ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť
nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (5Sžf/94/2014). Žalovaný skonštatoval, že nezodpovedá
nevyhnutnej miere opatrnosti podnikateľa, aby bez preverenia schopností a možností svojho dodávateľa

zabezpečil vykonanie služieb, zaplatil za služby, ktorých prevzatie žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,môžesazapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

14. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom

a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v
zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, nariadil na
žiadosť žalobcu na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom prítomní účastníci zotrvali na obsahu
svojej písomne zaznamenanej argumentácie. Zástupkyňa žalovaného dala do pozornosti správneho
súdu rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/95/2019 zo dňa 16.06.202, ktorým bola zamietnutá

správna žaloba žalobcu Mr. I., s.r.o., týkajúca sa vyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie október
2017 zo spochybnených zdaniteľných plnení s totožným obsahom ako v prejednávanej veci, ktoré mala
žalobcovi dodať taktiež spoločnosť B. s.r.o.

15. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa

10.05.2021, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
05.01.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume
20.700,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017.

16. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú

kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly
zo dňa 26.02.2019.
17. Žalobca si okrem iného v kontrolovanom ZO uplatnil nárok na odpočítanie DPH z faktúr vystavených
spoločnosťou B., s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Išlo o
- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 27.07.2017 za nábor pracovníkov za mesiac júl v regiónoch HU, RO,

BG, základ dane 32.140,- Eur, DPH 6.428,- Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 31.07.2017 za vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách za
obdobie 1.7. - 31.7. na Západnom Slovensku, základ dane 38.320,- Eur, DPH 7.664,- Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 31.07.2017 za vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách za
obdobie 1.7. - 31.7. na Východnom Slovensku, základ dane 18.400,- Eur, DPH 3.680,- Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 31.07.2017 za vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách za
obdobie 1.7. - 31.7. na Strednom Slovensku, základ dane 24.640,- Eur, DPH 4.928,- Eur.

18. K faktúram žalobca doložil Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 01.03.2017 a Zmluvu o poskytovaní
reklamných služieb zo dňa 15.05.2017, uzatvorené so spoločnosťou B., s.r.o. v zastúpení konateľkou

R. V.. Za žalobcu zmluvy podpísal konateľ G. Y.. Predmetom Zmluvy o poskytovaní služieb bola
úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti so zabezpečením náboru zamestnancov na
území Maďarska, Rumunska a Bulharska, vypracovanie prieskumu trhu, štatistík, ankiet a analýz podľa
zadania odberateľa. Predmetom Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb bolo zabezpečenie reklamya propagácie žalobcu prostredníctvom odvysielania na LED veľkoplošných obrazovkách v súlade so
zadaním objednávateľa.

19. Dňa 10.11.2017 uskutočnil správca dane s konateľom žalobcu Pavlom Y. ústne pojednávanie, pri
ktorom okrem iného uviedol, že spolupráca s dodávateľom B. s.r.o. začala z dôvodu náboru pracovníkov
z východnej Európy - Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko (ďalej aj „HU, RO, BG") a taktiež z dôvodu
vysielania reklamy na LED obrazovkách, ktoré sú rozmiestnené po Slovensku a sú zamerané na nábor
pracovníkov. G. uviedol, že konal s R. V. ako konateľkou dodávateľa B. s.r.o. Právnym základom ich

obchodov sa stali Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 01.03.2017 a Zmluva o poskytovaní reklamných
služieb zo dňa 15.05.2107. Keďže R. V. neovláda slovenský jazyk, ale len maďarský jazyk, na stretnutia
chodila s tlmočníkom. Nábor pracovníkov robila, resp. zabezpečovala R. V., ktorá mala skúsenosti zo
Slovenska. V súvislosti s preverovaním dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov Pavol Y. uviedol,
že „ťažko sa k tomu vyjadriť, je to skôr o tom, že R. V. prišla a odprezentovala sa, čo sľúbila, to dodržala,
nemá s ňou žiadne problémy". Ďalej uviedol, že ku každej reklame bol report (predložil aj správcovi

dane). Majiteľom obrazoviek, na ktorých boli reklamné spoty vysielané, je subdodávateľská spoločnosť
B. media, s.r.o. S uvedenou spoločnosťou sa konateľ žalobcu pokúšal skontaktovať, ale za spoty bola
podľa cenníka cena 2,50 Eur bez DPH. Pre spoločnosť B. media, s.r.o. je ako malý podnikateľ asi
nezaujímavý. R. V. mu ponúkla cenu 1,00 Eur za spot, nakúpila viac spotov trvajúcich 10 sekúnd. Na
reklamných spotoch je premietané: Názov spoločnosti, odkaz na webovú linku, zelená linka, ktorá je

zadarmo, výraz „Hľadáme práve vás", alebo „Dobré pracovné podmienky". Fotky s predstavou spotu
zaslal konateľ žalobcu dodávateľovi lA.T s.r.o., ktorý ich postúpil subdodávateľovi B. media, s.r.o.,
následne od dodávateľa B. s.r.o. žalobca dostal návrh, ktorý odsúhlasil alebo neodsúhlasil. Odvysielanie
reklamy si žalobca odkontroloval cez koordinátorov po Slovensku. Dodávateľská spoločnosť B. s.r.o.
nie je majiteľom reklamných plôch ani LED obrazoviek, ale má prenajatý len reklamný čas. Vlastníkom

obrazoviek, na ktorých sa vysielala predmetná reklama, je B. media, s.r.o. V súvislosti s faktúrou č.
XXXXXXXXX (nábor pracovníkov) G. Y. uviedol, že dodávateľ B. s.r.o. preňho hľadá pracovníkov z
východnej Európy (HU, RO, BG); jeho úlohou je nájsť pracovníkov a dozrieť na to, aby nasadli na
dopravný prostriedok a prišli na Slovensko. Žalobca zamestnáva cca 270 ľudí, ktorí robia rôzne práce.

20. Z miestneho zisťovania uskutočneného správcom dane dňa 12.12.2017 vyplýva, že subdodávateľ B.
media, s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období vystavil pre spoločnosť B. s.r.o. faktúru č. XXXXXXXX
zo dňa 14.08.2017 (realizáciu reklamnej kampane na LED obrazovkách v sieti, DPH vo výške 2.000,-
Eur). Nebola uzatvorená písomná zmluva, len ústna dohoda. Spoločnosť B. media, s.r.o. vlastní
veľkoplošné reklamné LED obrazovky, ktoré sú inštalované na fasádach a plochách nehnuteľností, ktoré

si spoločnosť prenajíma po celom území Slovenska. Bolo potvrdené vysielanie reklamných spotov pre
žalobcu, ako dôkaz predložil C.. C. G., konateľ uvedenej spoločnosti, report, dokumentáciu ku kampani,
za obdobie 01.07. - 31.07. 2017. Spolupráca so spoločnosťou B. s.r.o. prebiehala za účasti konateľky R.
V., občianky Maďarskej republiky, ktorá na jednania chodila vždy s tlmočníkom, pánom S. J.. Reklamný
spot, ktorý bol odvysielaný na LED obrazovkách, bol poskytnutý odberateľom B. s.r.o. na CD nosiči alebo

USB (formát .mp4); cena za reklamný spot je 2,56 Eur za 10 sekúnd. Pre spoločnosť B. s.r.o., ktorá má
6-8 klientov, pre ktorých subdodávateľ B. media, s.r.o. zabezpečuje reklamný spot na LED obrazovkách,
je cena za reklamný spot 0,20 Eur za 10 sekúnd. Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 14.08.2017 bola
vystavená za zabezpečenie reklamného spotu na LED obrazovkách pre všetkých klientov odberateľa
B. s.r.o. za obdobie júl 2017, bezhotovostne bola uhradená dňa 31.08.2017.

21. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 vložka číslo: XXXXXX/B, oddiel:
Sro spoločnosť B. s.r.o., P. 4, XXX XX J. - C.. C., konateľom spoločnosti v období od 15.03.2016 do
02.11.2018 bola R. V., T. B. utca3, D. XXXX, C. a od 02.11.2018 je konateľom B. D., J. H. u. XX. fsz.
Xa, T. 7400, C., ktorý je aj jediným spoločníkom.

22. Dňa 31.01.2018 uskutočnil správca dane so svedkom R. V., konateľkou spoločnosti B. s.r.o., ústne
pojednávanie za prítomnosti tlmočníka S. J., nakoľko svedkyňa neovláda slovenský jazyk. Zo zápisnice
o ústnom pojednávaní vyplýva, že spoločnosť B. s.r.o. nemala zamestnancov, nevlastnila výrobné
prostriedky, motorové vozidlá, nehnuteľnosti ani iný majetok; svedkyňa spolupracovala so žalobcom

(reklamné spoty a prieskum trhu v Rumunsku, Bulharsku a v Maďarsku) na základe písomných zmlúv
podpísaných v Bratislave. Erika V. verbálne potvrdila vystavenie sporných faktúr, ich zaúčtovanie a
odvedenie dane, s uvedením, že zdaniteľné plnenie (vysielanie reklamných spotov) vytvorila (vyrobila)
odvysielala spoločnosť B. media s.r.o., s ktorou bola dohodnutá nízka cena na celý rok a faktúru č.XXXXXXXX zo dňa 14.08.2017, ku ktorej R. V. uviedla, že každý mesiac bola platená suma určená
na faktúre ako paušál, t.j. nebolo rozhodnuté, či bola alebo nebola vyrobená, vykonaná, odvysielaná
reklama, nezáležalo ani na počte reklamných spotov. K cenovému nárastu súvisiacemu s dodaním

reklamných spotov pre žalobcu (nákup od B. media, s.r.o. za 12.000,- Eur a predaj žalobcovi v celkovej
sume sporných faktúr 114.120,- Eur) Erika V. uviedla, že za čo predávala, neriešila, žalobcovi táto cena
vyhovovala, v júli 2017 nemala iných klientov. Pri faktúre č. XXXXXXXXX (nábor pracovníkov za mesiac
júl 2017 v regiónoch HU, RO, BG) R. V. verbálne potvrdila jej vystavenie, zaúčtovanie a odvedenie
dane, s uvedením, že faktúru vystavila na základe zmluvy. Predmetom dodania bol prieskum, zháňala

ľudí v krajinách HU, RO a BG, čo osobne nezabezpečovala, ale prostredníctvom dlhodobých známych
(bezplatne), ktorých nevedela identifikovať. K bodu 7.6 Zmluvy o poskytovaní služieb (postúpenie práv
a povinností) uviedla, že nerobila nič, len zbierala informácie, zmluvu neporušila, súhlas od žalobcu
nepotrebovala; prieskumy trhu boli vypracované jej známymi v HU, BG a RO (mená uviesť nevedela),
ktoré zosumarizovala a poskytla žalobcovi. Svedkyňa uviedla, že vyfakturovaná cena bola vrátane
služieb, cestovných nákladov, nákladov na ubytovanie; do HU, BG a RO cestovala požičaným autom

(od spoločnosti BRS s.r.o., ŠPZ J., E. M.), spávala u známych. S ľuďmi, ktorých naberala do práce,
hovorila po maďarsky; nepamätala si konkrétnych ľudí, ktorých zabezpečila žalobcovi, nepodpisovala
s potenciálnymi pracovníkmi zmluvy.

23. Správca dane dňa 05.04.2018 vypočul ako svedka C. G., konateľa spoločnosti B. media, s.r.o.,

ktorý potvrdil vystavenie faktúry č. XXXXXXXX (dohoda o mesačnom paušále, v rámci ceny mohlo
byť odvysielané maximálne pre 8 klientov) pre spoločnosť B. s.r.o., zaúčtovanie a odvedenie dane,
a odvysielanie reklamných spotov. Svedok uviedol, že reklamný spot, súvisiaci s reklamou žalobcu,
odvysielaný na LED obrazovkách, ktorých vlastníkom je spoločnosť B. media, s.r.o., bol poskytnutý
spoločnosťouB.s.r.o.naCDnosičialeboUSBkľúči.Nemalvedomosťotom,ktopredmetnýspotvytvoril.

Dohoda so spoločnosťou B. s.r.o. bola, že ak predmetná faktúra nebude uhradená, tak ďalší mesiac
nebude odvysielaný reklamný spot ako aj skutočnosť, že spoločnosť B. media, s.r.o. nebude vytvárať
spoty. Svedok G. Y. spoznal na jeseň 2017, oslovil ho v súvislosti s odvysielaním reklamných spotov
a ponúkol mu cenu podľa cenníka, podľa toho, či ide o agentúru, alebo o koncového klienta. K cene
stanovenej spoločnosťou B. s.r.o. pre žalobcu C. G. uviedol, že sa nikdy na uvedené nepýta, ale aj

spoločnosť B. s.r.o. upozornil, že „aby ich ceny kopírovali ceny našich cenníkov, ktoré sú na stránke
www.lasermedia.sk " a v prípade zistenia, že by spoločnosť B. s.r.o. svoje ceny
neadekvátne navýšila pre svojich klientov, tak by spoločnosť B. media, s.r.o. navýšila ich nákupnú cenu.

24. Dňa 09.05.2018 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k Výzve č. XXXXXXXXX/XXXX zo

dňa 24.04.2018, v ktorom žalobca okrem iného uviedol, že predmetné reklamné spoty odvysielané
spoločnosťou B. media, s.r.o. vytvoril sám žalobca; so spoločnosťou B. s.r.o. komunikoval mailom,
telefonicky, a to s S. J., tlmočníkom dodávateľa. Stretnutia prebiehali aj s konateľkou dodávateľa, za jeho
prítomnosti. O realizácii reklamných spotov boli poskytnuté žalobcovi reporty od dodávateľa, fotografie
obrazoviek, na ktorých bola umiestnená reklama. Žalobca ako aj jeho zamestnanci LED obrazovky

taktiež kontroloval počas služobných ciest. Prílohu mailu tvoril náhľad výstupu z prieskumu trhu práce v
Bulharsku, ktorým je podrobný prehľad personálnych agentúr v Bulharsku, s ktorými je možné nadviazať
spoluprácu pri „náborovaní" zamestnancov, s popisom ich zamerania a kontaktnými údajmi. Správcovi
dane bol predložený menný zoznam zamestnancov, ktorí reálne pracovali v spoločnosti v období júl
2017, avšak nikto z uvedených zamestnancov nebol prijatý na základe náboru dodávateľom B. s.r.o.

25. Obsahom zaslaného reklamného spotu bolo odvysielanie textu v dĺžke 10 sekúnd: „Mr.
I., PERSONAL AGENCY; Chýbajú vám zamestnanci? Obráťte sa na nás!; Mr. I., Vaša
personálna istota.; www.C..sk XXXX XXX XXX".

26. Na základe žalobcom uvedených skutočností správca dane zaslal žiadosti o informácie („MVI")
zo dňa 11.06.2018 a zo dňa 30.08.2018. Z odpovedí na MVI vyplýva, že oslovené náborové
agentúry, spoločnosti sídliace v Bulharsku (Y., W. Recruiting, S. Hr, S. J.) neuzatvorili obchodnú
zmluvu, spoluprácu, nábor alebo akúkoľvek inú službu, nerealizovali, nevystavili, nezaúčtovali žiadne
doklady, nebola prejednávaná spolupráca so žalobcom. Popreli uskutočnenie transakcií, vzťahy so

žalobcom, spoločnosť ACE HR nepredložila ročné daňové priznanie za rok 2017; spoločnosť S. Y. J.
nespolupracovala s pani R. V. alebo pánom G. Y., neuskutočnila verbálnu, či písomnú komunikáciu.27. Preverujúc skutočnosti uvedené žalobcom správca dane dňa 13.10.2020 uskutočnil ústne
pojednávanie so svedkom C. T., ktorý okrem iného uviedol, že pre spoločnosť Mr. I., s.r.o. pracuje
od marca 2019 na pracovnú zmluvu. Momentálne pracuje ako koordinátor; s pánom Y. sa pozná asi

5 rokov. Svedok žalobcovi navrhol vypracovanie profesionálnych stránok; spolupráca mohla začať v
roku 2016/2017. Svedok potvrdil skutočnosť uvedenú žalobcom, že svedok osobne vytvoril reklamný
spot "Mr. I. G. S.", ktorý bol následne odvysielaný na LED obrazovkách na Západnom, Východnom a
Strednom Slovensku. Svedok potvrdil, že spot vytvoril on a uviedol, že na dĺžku si presne nespomínal,
mohlo to byť cca 30 sekúnd, až 1 minúta; bol spot, kde nejaká osoba - chlapík volá, resp. ukazuje

na ľudí, že nájdi si prácu, samozrejme boli tam aj kontaktné údaje. Uviedol, že čo sa týka samotného
vysielania, minulý rok dostal za úlohu a robil aj kontrolu týchto spotov v mestách Bratislava, Košice,
Prešov, Námestovo, Banská Bystrica, Nitra, kde robil fotodokumentáciu; túto činnosť vykonával cca v
mesiaci november 2019. Svedok uviedol, že za uvedenú službu peniaze nedostal, ale od pána Y. za
to dostal tovar - samoopaľovacie produkty; je vyučený elektrotechnik, odbor informačné technológie, s
certifikátomCISCOaECDL,navytvorenietohtovideapoužilphotoshopasonyvegas.Niejeprofesionál,

ale v rámci svojich schopností a možností sa naučil v grafických programoch pracovať. Spoty vytváral
na svojom osobnom počítači, reklamné spoty pre iné spoločnosti nevytváral. Konateľku spoločnosti B.
s.r.o. R. V. nepozná.

28. Správca dane z kontrolných výkazov DPH dodávateľa B. s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2017

zistil, že daň z vystavených faktúr pre platiteľa na výstupe priznal, avšak svoju daňovú povinnosť si
ponížil prostredníctvom nekontaktnej spoločnosti B. s.r.o., teda DPH reálne odvedená nebola. Samotné
vykázanie výslednej sumy v podanom daňovom priznaní a kontrolných výkazoch dodávateľa B. s.r.o.
nemusí zobrazovať stav reálny, opodstatnený reálne vykonávanou ekonomickou činnosťou a tento
dôkaznýprostriedoksámosebebezmožnostijehoposúdeniavhlbšomkontexteniejepresprávcudane

hodnoverným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého možno vyvodiť a prijať jednoznačný úsudok.
Z informačného systému Finančnej správy správca dane tiež zistil, že spoločnosť B. s.r.o. vykazuje
vysoké obraty a nízku vlastnú daňovú povinnosť. V spoločnosti B. s.r.o. boli vykonané viaceré daňové
kontrolynaDPH,daňovákontrolabolavykonanáajzazdaňovacieobdobiejúl2017,pričomsanepotvrdili
dodania od dodávateľa B. s.r.o. Správca dane nepriznal spoločnosti B. s.r.o. právo na odpočítanie DPH

z faktúr vystavených spoločnosťou B. s.r.o. ktorá bola jediným tuzemským dodávateľom tovaru pre
spoločnosť B. s.r.o. Dodávateľ B. s.r.o. reálne neodviedol daň na výstupe z ceny reklamných služieb
a náborovania zamestnancov pre platiteľa, nakoľko si daňovú povinnosť ponížil vstupnými faktúrami
od nekontaktnej spoločnosti B. s.r.o., ktorej bola ukončená registrácia na DPH dňa 28.02.2018. Taktiež
správca dane z informačného systému Finančnej správy zistil, že spoločnosť B. s.r.o. deklarovala vo

všetkých daňových priznaniach na DPH vysoké obraty a vlastnú daňovú povinnosť, ktorú ani za jedno
zdaňovacie obdobie neuhradila. Od zdaňovacieho obdobia august 2017 spoločnosť nepodala daňové
priznania na DPH, kontrolné výkazy v zákonom stanovenej lehote, ani po výzvach správcu dane. Podľa
aktuálneho výpisu z Obchodného registra v spoločnosti B. s.r.o., došlo k prevodu obchodného podielu,
výmene konateľa a k zmene sídla. Jediným spoločníkom a konateľom je X. E., maďarský občan.

29. Daňový úrad Trenčín vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.01.2021, ktorým podľa §
68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 20.700,- Eur na DPH za zdaňovacie
obdobie júl 2017. Na základe preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení je podľa správcu dane
zrejmé, že dodávateľ - spoločnosť B. s.r.o. - zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre č. XXXXXXXXX zo

dňa 27.07.2017 (nábor pracovníkov za mesiac júl 2017 v regiónoch HU, RO, BG) reálne nedodal, pričom
z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane preukázateľne spochybnil samotnú existenciu
predmetných služieb. Ďalej bolo podľa správcu dane preukázané, že spoločnosť B. s.r.o. nedodala
zdaniteľné plnenie (vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách v období od 01.-31.07.2017
na Západnom, Východnom a Strednom Slovensku) v takom rozsahu, ako je uvedené na faktúrach č.

XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX.

30. Správca dane v súvislosti s dodaním služby - vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách
uvedených na sporných faktúrach - konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že dodávateľ B. s.r.o. zvýhodnenú
cenu získal z dôvodu, že nakúpil oveľa viac vysielacieho času, nakoľko vystupoval v postavení agentúry

a nakúpený vysielací čas predával ďalej svojim odberateľom, nemá oporu v listinných dôkazoch. Svedok
R. V. uviedla, že nízku cenu od dodávateľa dostala z dôvodu, že bola dohodnutá na celý rok, zároveň
však uviedla, že v danom období žiadnych iných klientov okrem žalobcu nemala. Konateľ subdodávateľa
B. media, s.r.o. C. G. uviedol, že ich spoločnosť má odberateľov - agentúry, medzi ktoré patrí ajspoločnosť B. s.r.o. a týmto reklamným agentúram ponúka nízku cenu, ale nevedel uviesť ani jedného
iného klienta okrem platiteľa, ktorého pre nich spoločnosť B. s.r.o. zabezpečila. Rozpornou teda zostáva
aj skutočnosť, či dodávateľ B. s.r.o. bol takou reklamnou agentúrou, ktorá nakúpila veľké množstvo

vysielacieho času a mohla dosiahnuť tak výraznú zľavu. Konateľka dodávateľa B. s.r.o. R. V. uviedla,
že žiadnych iných klientov okrem žalobcu nemala. Správca dane zistil, že dodávateľ B. s.r.o. nemal
materiálne ani personálne vybavenie na realizáciu reklamnej kampane na LED obrazovkách. Predmetnú
reklamnú kampaň obstaral od subdodávateľa B. media, s.r.o., za ktorú jej bola vystavená faktúra č.
XXXXXXXX zo dňa 31.07.2017, základ dane 10.000,- Eur, daň v sume 2.000,- Eur. Fakturácia medzi

spoločnosťami B. s.r.o. a Mr. I.. s.r.o. nemala žiadne ekonomické opodstatnenie, rozsah fakturovaných
plnení od dodávateľa B. s.r.o. pre žalobcu nebol preukázaný. Správca dane prijal záver, že v tomto
prípade nepostačuje len predloženie dodávateľských faktúr od spoločnosti B. s.r.o., ale neúmerné
navýšenie ceny je potrebné žalobcom preukázať aj inými relevantnými dôkazmi a dokladmi, ktoré
by potvrdzovali pridanú hodnotu na obstaraných zdaniteľných plneniach od spoločnosti lA. s.r.o. pre
žalobcu. Správcovi dane počas daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaní neboli predložené

žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali poskytnutie väčšieho rozsahu plnenia od dodávateľa
B. s.r.o. pre žalobcu faktúrami č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX zo dňa 31.07.2017,
ako bol rozsah plnenia od B. media, s.r.o. pre spoločnosť B. s.r.o. Na základe vyššie uvedených zistení
správca dane z celkom odpočítanej dane z faktúr vystavených dodávateľom B. s.r.o. č. XXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX zo dňa uznal právo na odpočítanie dane vo výške 2.000,- Eur, čo

predstavuje priznanú daň subdodávateľom B. media, s.r.o. z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 31.07.2017
za realizáciu reklamnej kampane na LED obrazovkách v sieti B. media s.r.o. pre dodávateľa B. s.r.o.
Správca dane skonštatoval, že rozdiel vo výške 14.272,- Eur predstavuje neoprávnene odpočítanú
daň v zmysle ustanovení uvedených v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a) a § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH - vysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách,

pri ktorých žalobca nepreukázal ich reálne uskutočnenie. Správca dane taktiež uzavrel, že žalobca v
priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil také dôkazy a doklady, ktoré by
potvrdzovali reálne uskutočnenie celého rozsahu fakturovaného plnenia. Z toho dôvodu správca dane
pristúpil k uznaniu práva na odpočítanie dane vo výške dane vyčíslenej na faktúre od subdodávateľa
B. media, s.r.o. ktorá potvrdila, že odvysielala reklamné spoty pre žalobcu. Správca dane uzavrel, že

nebol jednoznačne preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa B. s.r.o. a tým nebola preukázaná
skutočnosť, že zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby - dodávateľ služieb B. s.r.o.
podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH v skutočnosti poskytla
zdaniteľné plnenie za protihodnotu v tuzemsku.

31. Žalobca k faktúre č. XXXXXXXXX predložil Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 01.03.2017,
ktorej predmetom je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán (B. s.r.o. ako poskytovateľ
a žalobca ako odberateľ) súvisiacich s poskytovaním odborných služieb pri koordinácii projektov a
náboru zamestnancov zo strany poskytovateľa podľa inštrukcií odberateľa. Úlohou dodávateľa, podľa
vyjadrenia Pavla Y., bolo pre žalobcu hľadať pracovníkov z východnej Európy a dozrieť na to, aby

„nasadli na dopravný prostriedok a prišili na Slovensko". Všetky služby súvisiace s prepravou osôb na
územie SR zabezpečoval žalobca, ktorý však žiadne dôkazy o uvedených skutočnostiach nepredložil.
R. V. verbálne potvrdila vystavenie faktúr, zaúčtovanie a odvedenie dane. Predmetom dodania (nábor
pracovníkov) bol prieskum, zháňala ľudí v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku, avšak nie osobne, ale
prostredníctvom dlhodobých známych (bezplatne), ktorých nevedela identifikovať. Uviedla, že nerobila

nič, len zbierala informácie, že cestovala požičaným autom (od spoločnosti BRS s.r.o., EČV: J Škoda
M.), ale následne uviedla, že nevie, či ho mala požičané aj v júli 2017. Tiež uviedla, že prieskum
trhu vypracovali jej známi v HU, BG a RO, avšak mená uviesť nevedela, nepodpisovala s nimi žiadne
zmluvy.Získanéúdajezosumarizovalaaposkytlažalobcovi,avšakžiadnerelevantnédôkazynapodporu
svojich tvrdení nepredložila, napr. výstupy z rokovaní, záznamy z prieskumu, zoznam osôb získaných na

základe náborových aktivít a pod. Žalobca neskôr tvrdil (15.02.2019), že dodávateľ B. s.r.o. vypracoval
pre neho prieskum trhu práce, že získal informácie ohľadom nezamestnanosti v Bulharsku, o voľných
pracovných pozíciách, vypracoval „výťah" zo zákonníka práce, čo je odklon od tvrdení na začiatku
daňovej kontroly, že sa malo jednať o nájdenie pracovníkov, ktorí nasadli na dopravný prostriedok a prišli
naSlovensko.InformáciezískanéErikouV.malibyťpodkladomprevypracovaniepríručky„náborovania"

v Bulharsku, ktorá je autorským dielom samotného žalobcu a je k dispozícii k nahliadnutiu. Časť
fakturovanej sumy je teda provízia za participáciu na vypracovaní náborovej príručky, pričom spoločnosť
B. s.r.o. tiež vypracovala databázu personálnych agentúr pôsobiacich v Bulharsku s kompletnými
kontaktnými údajmi, čo je tiež obsahom príručky. Správca dane upozornil, že žiadna z oslovenýchpersonálnych agentúr v Bulharsku nepotvrdila spoluprácu, „náborovanie" alebo akúkoľvek inú obchodnú
aktivitu či transakciu, či už so spoločnosťou B. s.r.o. alebo so žalobcom samotným. Správca dane dal
do pozornosti, že vo faktúre č. XXXXXXXXX nie je predmetom deklarovaného plnenia participácia na

vypracovaní náborovej príručky, vypracovanie prieskumu trhu, vypracovanie štatistík, ankiet, príručiek či
prehľad personálnych agentúr v Bulharsku (o čom tiež nebol predložený žiadny dôkaz), ale predmetom
deklarovaného zdaniteľného plnenia je „nábor pracovníkov za mesiac júl v regiónoch HU, RO, BG". V
nadväznosti na to správca dane uviedol, že podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH faktúra musí
okrem iného obsahovať aj množstvo a druh dodaného tovaru, v danom prípade druh poskytovanej

služby. Skutočnosť, že faktúra č.XXXXXXXXX bola vystavená iba za nábor pracovníkov, potvrdil aj
konateľ žalobcu v rámci svojho skoršieho vyjadrenia počas daňovej kontroly. Správca dane pripomenul,
že opakovane vyzýval žalobcu, aby uviedol a konkretizoval, ktorí zamestnanci boli prijatí na základe
náboru uskutočneného dodávateľom B. s.r.o. z regiónov uvedených na spornej faktúre, avšak žalobca si
nepamätal, nevedel sa k uvedenému vyjadriť, avšak ani dodatočne nepredložil žiadne konkrétne meno,
či identifikáciu zamestnanca prijatého na základe náboru pracovníkov uskutočneného dodávateľom B.

s.r.o.

32. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8 zákona o DPH.

33. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

37. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji
daň, je povinná zaplatiť túto daň.

38. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový

subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

40. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

41. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.42. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

43. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

44. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je čiastočne dôvodná.
Nepriznanie práva žalobcovi na odpočítanie DPH v zdaniteľnom období júl 2017 z faktúr vystavených
spoločnosťou B. s.r.o. odôvodnili daňové orgány v podstate tým, že nebolo preukázané reálne dodanie
fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom, pričom tiež došlo k neúmernému navýšeniu ceny

za fakturované služby, ktoré spoločnosť B. s.r.o. nakúpila od spoločnosti B. media, s.r.o. a následne
ich bez toho, aby k nim dodala nejakú dodatočnú pridanú hodnotu, za niekoľkonásobne vyššiu cenu
fakturovala žalobcovi. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti, že na to, aby si žalobca mohol
oprávnene odpočítať DPH z reklamnej služby, musí byť preukázané, že mala priamy a bezprostredný
súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami sťažovateľa na výstupe alebo s jeho celkovou

hospodárskou činnosťou. V tomto kontexte možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 25.11.2021 vo veci C-334/20 Amper Metal Kft., konkrétne bod 40, podľa ktorého „zdaniteľná
osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie
služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH a priamo a bezprostredne
súvisí s jednou alebo viacerými transakciami na výstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou

zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou
vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej
osoby."Správcadanesanevydalcestouspochybňovaniaexistenciepriamehoabezprostrednéhosúvisu
reklamných služieb s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami žalobcu na výstupe alebo

s jeho celkovou hospodárskou činnosťou, z čoho správny súd usudzuje, že táto skutočnosť nebola
medzi účastníkmi spornou. Podľa názoru správneho súdu bolo tiež dokazovaním preukázané jednak
odvysielanie reklamných spotov na sieti LED obrazoviek v rámci Slovenskej republiky, ktoré má vo
vlastníctve spoločnosť B. media, s.r.o., ako aj rozsah dodaných služieb, čo vyplýva z výsluchu konateľa
spoločnosti B. media, s.r.o. a ním poskytnutých dokladov. Správca dane síce pričítal na ťarchu žalobcu

skutočnosť, že spoločnosť B. s.r.o. žalobcovi cenu dodávaných reklamných služieb niekoľkonásobne
navýšila, avšak správnemu súdu chýba v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí správna úvaha o
tom, ako a či sa žalobca prijatím týchto predražených reklamných služieb stal súčasťou podvodného
konania, a to minimálne na úrovni vedomosti o takomto podvodnom konaní. Z vyjadrení samotného
konateľa spoločnosti B. media, s.r.o. vyplýva, že výsledná cena za jeden reklamný spot, akú od

spoločnostiB.media,s.r.o.získalaspoločnosťB.s.r.o.,jevýraznepodúrovňoucenníkovejceny,zaktorú
by pravdepodobne u spoločnosti B. media, s.r.o. rovnaké reklamné spoty nakupoval žalobca, keďže
spoločnosť B. media, s.r.o. nevnímala žalobcu ako spolupracujúcu agentúru. Správne orgány sa vôbec
nevyporiadali so skutočnosťou, v akom pomere je cena za jeden reklamný spot, akú zaplatil žalobca
spoločnosti B. s.r.o., k cene, akú by žalobca zaplatil spoločnosti B. media, s.r.o., pokiaľ by k obchodnej

transakcii došlo priamo medzi žalobcom a spoločnosťou B., s.r.o. bez sprostredkovateľského pričinenia
spoločnosti B. s.r.o.

45. Správny súd dáva do pozornosti, že pokiaľ ide o nepriznanie nároku na odpočet DPH pre
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH majúcich svoj základ v nejednoznačnej (alebo

nepreukázanej) identifikácii zdaniteľnej osoby, ktorá mala deklarované služby (alebo tovar) dodať, čo
je v podstate aj prípad spoločnosti B. s.r.o., ktorá nemala mať dostatočné personálne a technické
vybavenie na dodanie deklarovaných reklamných služieb, správny súd poukazuje na rozsudok NSS
SR sp. zn. 6Sžfk/42/2020 zo dňa 24.11.2021, ktorý pripomína stále platnú judikatúru Súdneho dvora
EÚ, ktorá „pripúšťa vznik nároku na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak

existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený. Tu
je na mieste poukázať na rozhodnutia Súdneho dvora EU v spojených veciach C80/11 a C-142/11,
resp. v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Judikatúra Súdneho dvora EU tiež ustálila,
že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranupráv verejných financií (C-384/04, C-271/06). Možno zhrnúť, že Súdny dvor EU dlhodobo judikuje,
že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach
alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na odpočet

DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo
dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom,
možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie
a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou

podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13)."
46. V rozsudku sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa 27.06.2022 uviedol NSS SR, že „v zmysle aktuálnej
judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť daňovému subjektu odpočet DPH len z dôvodu, že
neviepreukázať,ženímdeklarovanýdodávateľzabezpečildodanieprostredníctvomsubdodávateľských
subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť. K uvedenému je možné odkázať napríklad na uznesenie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 3. septembra 2020: „Smernica Rady 2006/112/

ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,

uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli

nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu." Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora

EÚ teda vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je
možné nepriznať odpočet DPH len v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť
daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.
Keďže správca dane a ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení
rozdielu dane sťažovateľovi, tak kasačný súd považuje ich rozhodnutie za nezákonné." Nakoľko z

obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány preukázali (resp. preukazovali)
účasť žalobcu na prípadnom podvodnom konaní jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa alebo aspoň
vedomosť žalobcu o takomto podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného
reťazca ohľadne vysielania reklamných spotov na LED obrazovkách v zdaniteľnom období júl 2017,
pričom takýmto spôsobom žalovaný a správca dane ani nekoncipovali svoju argumentáciu, možno ich

závery učinené v preskúmavaných rozhodnutiach o nepriznaní nároku žalobcovi na odpočet DPH pre
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok zákona o DPH majúcich svoj základ v nepreukázaní dodania
reklamných spotov na LED obrazovkách spoločnosťou luTT s.r.o. považovať za predčasné, čo v
konečnom dôsledku vyústilo do vady nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedené
správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu

dane a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správne orgány sú právnym
názorom vyjadreným v bodoch 44. až 46. tohto rozsudku pri svojom ďalšom postupe viazané.

47. Čo sa týka spornej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 27.07.2017, správny súd sa prikláňa k záveru
daňových orgánov o tom, že dokazovaním bola spochybnená samotná existencia fakturovaných služieb.

Správny súd pripomína rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa
23.06.2010, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa
23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených
podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej

hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje
odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na
ktoromležídôkaznébremeno,svojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetdanezpridanejhodnotyuznanýakooprávnený."ObdobnejudikovalNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvoveci
vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a
služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami

nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej
uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len

v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu
faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané." V zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/74/2015 zo dňa 03.05.2016, „pokiaľ ide
o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane
dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a

informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci
čo najúplnejšie. Daňové konanie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca
dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada

objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať."

48. Z výsledkov ďalšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny
súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy
správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom

konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným
vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového
subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní (najmä
výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen

na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že
súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ
napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj
o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu

obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva
v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6
daňového poriadku oprávnené. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom
deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v

predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo
potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby
zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované
zásadou neutrality DPH. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, zo zásady skutočného obsahu

právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca
reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie
dohodnutýchprác(resp.dodanietovaru)aúhradazatotoposkytnutéplnenie.Ideoekonomickúpodstatu
daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť

zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva
právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými
zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného
podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa

na podvodných transakciách nepodieľal vedome."

49. V nadväznosti na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné postup
správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnil tvrdenia žalobcu vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXXzo dňa 27.07.2017 v daňovom konaní a ním predložené dôkazy, považovať za odôvodnený a právne
relevantný. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky
arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na žalobcu,

pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu vo vzťahu k zdaniteľným plneniam
v zmysle faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 27.07.2017 považovať za neunesené. V daňovom konaní
neboli preložené žiadne dôkazy o tom, že by v júli 2017 došlo k nejakému reálnemu náboru čo i len
jedného pracovníka z Maďarska, Bulharska alebo Rumunska. Tieto dôkazy nepreložila ani R. V. ani
žalobca, ktorého konateľ nevedel pomenovať ani jednu fyzickú osobu, ktorá mala byť súčasťou bližšie

nešpecifikovanej množiny pracovníkov získaných náborom zo zahraničia. R. verbálne potvrdila, že
zháňala ľudí v Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku, avšak nie osobne, ale prostredníctvom dlhodobých
známych, ktorí to mali robiť bezplatne. Nikoho zo spolupracovníkov však nevedela identifikovať.
Prostredníctvom iných, tiež neidentifikovaných osôb, mala vykonávať prieskum trhu a následne získané
informácie a podklady poskytnúť žalobcovi, avšak žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení
nepredložila, napr. výstupy z rokovaní, záznamy z prieskumu, sumarizácia výsledkov prieskumu,

zoznam osôb získaných pre žalobcu na základe náborových aktivít a pod. Žalobca neskôr tvrdil,
že dodávateľ B. s.r.o. vypracoval pre neho prieskum trhu práce, že získal informácie ohľadom
nezamestnanosti v Bulharsku, o voľných pracovných pozíciách, že vypracoval „výťah" zo zákonníka
práce, avšak ani tieto tvrdenia neboli podporené žiadnymi dôkazmi, ktorých autorom a spracovateľom by
bolaR.V..ŽiadnazoslovenýchpersonálnychagentúrvBulharskunepotvrdilaspoluprácu,„náborovanie"

alebo akúkoľvek inú obchodnú aktivitu či transakciu, či už so spoločnosťou B. s.r.o. alebo so žalobcom
samotným.

50. Žalobca bol v konaní úspešný, t. j. došlo k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí v zmysle petitu
správnej žaloby, aj keď nie zo všetkých dôvodov uvádzaných žalobcom, preto mu súd priznal voči

žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

51. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa

doručeniatohtorozsudkunaNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyprostredníctvomKrajskéhosúdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.