Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010270
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:0019010270.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Jána Slovinského a JUDr. Anny Kohutovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2022,
v trestnej veci obžalovaného ppráp. Ing. U. B.M. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.6.2022
sp.zn. 3T/53/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Michalovce podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b
o d i l obžalovaného ppráp. Ing. U. B., nar. X.X.XXXX v Michalovciach, trvale bytom O. G. X, U., spod
obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 9.5.2019, sp. zn. 1Kv 39/18/3300, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť tak, že

dňa 23.4.2016 v čase okolo 12:00 hod. na poľnohospodárskej pôde v prenájme samostatne
hospodáriaceho roľníka B. M., v katastrálnom území obce Vojnatina, okres Sobrance - parcela č. 499/16
v čase služobného voľna, napriek informácií poskytnutej B. M., že ide o ňou prenajatý pozemok, v
prítomnosti svedkov M. M., U.. L. V.É., Š. V. R. P. Š. vytiahol z pôdy vytyčovacie kolíky osadené na

ohraničenie pozemku obhospodarovanom B. M., vysmieval sa jej slovami „žujete ako stará krava“, s
vytrhanými kolíkmi sa zaháňal pred tvárou B. M., túto chytil rukou za vlasy v zadnej časti hlavy a potiahol
smerom dole, pohybmi obidvoch rúk naznačoval pri tele poškodenej údery a následne vytyčovacie kolíky
porozhadzoval po poli, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti rozsudku ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil do zápisnice o

hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania vzhľadom na skutočnosť,
že v predmetnej trestnej veci ide už o niekoľké meritórne rozhodnutie (obžaloba bola podaná už dňa
09.05.2019)zrekapitulovaldoterajšípriebehsúdnehokonania,ktorýmávkonečnomdôsledkupodstatný
význam aj pre aktuálne vydaný rozsudok zo dňa 06.06.2022 a jeho hodnotenie.

Dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal dňa 09.05.2019 na Okresný súd Michalovce na

obvineného ppráp. Ing. U. B. obžalobu pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona.

Samosudca Okresného súdu Michalovce dňa 06.04.2020 podľa § 241 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku postúpil trestnú vec obvineného ppráp. Ing. U. B., nar. XX.XX.XXXX X. U., trvalé bytom O.
G. XXXX/X, Michalovce, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Michalovce, nakoľko výsledky vyšetrovania preukazujú,že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom v zmysle zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín sa s citovaným rozhodnutím samosudcu Okresného
súdu Michalovce nestotožnil a dňa 16.04.2020 podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť.

Senát Krajského súdu Košice na neverejnom zasadnutí dňa 28.05.2020 v celom rozsahu vyhovel
podanej sťažnosti a uznesením sp.zn. 4To/52/2020 podľa § 194 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku

zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a tomuto uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, pričom
konštatoval, že záver o tom, či pri prečine je zároveň prítomný materiálny korektív, je vždy otázkou
právnou. Obvinený sa v predmetnej trestnej veci na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti
tým, že poškodenej sa vysmieval so slovami „žujete ako stará krava", s vytrhnutými kolíkmi sa zaháňal
pred tvárou poškodenej, túto chytil rukou za vlasy v zadnej časti hlavy a potiahol smerom dole, pohybmi
obidvoch rúk naznačoval pri tele poškodenej údery a následne vytyčovacie kolíky porozhadzoval po

poli. Navyše, obvinený sa skutku dopustil ako príslušník PZ, ktorý aj v čase služobného voľna si musí
byť vedomý, že na jeho správanie i počas služobného voľna je kladený zvýraznený dôraz. Vo vzťahu k
vyvodeniu trestnej zodpovednosti v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. je potrebné uviesť, že spôsob vykonania
činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka páchateľa a následky jeho konania
nemožno z hľadiska závažnosti hodnotiť ako nepatrnú, ale stupeň závažnosti po vyhodnotení vyššie

uvedených kritérií je vyšší ako nepatrný a konanie obvineného v súlade s tým treba definovať ako prečin.
Krajský súd poukázal na to, že nie je možné prehliadnuť akým spôsobom, na akej osobe sa obvinený
dopustil skutku, keď tohto incidentu boli prítomné viaceré osoby, bol spáchaný za denných podmienok
a na mieste verejnosti prístupnom. Zo skutku je teda možné vyvodiť záver, že jeho právna kvalifikácia
celkom správne zodpovedá prečinu výtržníctva v zmysle ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Následne samosudca Okresného súdu Michalovce vydal dňa 30.09.2020 trestný rozkaz, ktorým uznal
obvineného ppráp. Ing. U. B., na skutkovom základe podanej obžaloby, vinným zo spáchania prečinu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu uložil peňažný trest podľa § 364
odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 56 odsek 2, § 38 odsek 3, § 36 písmeno j) Trestného zákona

vo výmere 300,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
ustanovil obvinenému podľa § 57 odsek 3 Trestného poriadku náhradný trest odňatia slobody v trvaní
3 mesiace. Po preskúmaní predmetného trestného rozkazu samosudcu Okresného súdu Michalovce
sp.zn. 3T/53/2019 zo dňa 30.09.2020 dospel dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín k
právnemu názoru, že uložený trest je neprimerane mierny, čím je v rozpore s ustanovením § 34 odsek

1 Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu bol dňa 06.10.2020 proti predmetnému trestnému rozkazu
dozorujúcim prokurátorom Krajskej prokuratúry Trenčín podaný odpor.

Dňa 09.08.2021 sa na Okresnom súde Michalovce uskutočnilo hlavné pojednávanie, na ktorom bol
po vykonaní dokazovania vyhlásený rozsudok, ktorým súd uznal obžalovaného ppráp. Ing. U. B.

vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 23.4.2016 v čase okolo 12:00 hod. na poľnohospodárskej pôde v prenájme
samostatne hospodáriaceho roľníka B. M., v katastrálnom území obce Vojnatina, okres Sobrance -
parcela Č. 499/16 v čase služobného voľna, vytiahol z pôdy vytyčovacie kolíky osadené na ohraničenie
pozemku obhospodarovanom B. M.D., v prítomnosti svedkov MVDr. L. V., Š. V. R. P. Š. sa jej vysmieval

slovami .žujete ako stará krava", pohybmi obidvoch rúk naznačoval pri tele poškodenej údery a následne
túto chytil rukou za vlasy v zadnej časti hlavy a potiahol smerom dole, za čo mu uložil podľa § 364
ods. 1 za použitia § 56 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výmere
500,- € (päťsto eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3

(troch) mesiacov.

Zdôraznil, že až do tohto okamihu nebola zo strany súdu (či už samosudcu Okresného súdu Michalovce
alebo senátu Krajského súdu Košice) konštatovaná nezákonnosť akéhokoľvek dôkazu zabezpečeného
v prípravnom konaní, pričom súdy všetkými zabezpečenými dôkazmi (vrátane obrazovo - zvukových

nahrávok) odôvodňovali svoje rozhodnutia.

Proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 09.08.2021 bolo podané odvolanie zo strany
obžalovaného ako aj dozorujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín.Dňa 10.02.2022 sa uskutočnilo na Krajskom súde Košice verejné zasadnutie, na ktorom boli prejednané
odvolania obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín. Senát Krajského súdu Košice

uznesenímsp.zn.6To51/2021podľa§321odsek1písmenob),c)Trestnéhoporiadkuzrušilodvolaniami
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil
Okresnému súdu Michalovce, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Dňa 06.06.2022 sa uskutočnilo na Okresnom súde Michalovce hlavné pojednávanie, na ktorom

samosudca Okresného súdu Michalovce po vykonaní doplňujúceho dokazovania vyhlásil rozsudok,
ktorým obžalovaného ppráp. Ing. U. B. podl'a § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodil spod
obžaloby, lebo skutok nie je trestným činom.

Z odôvodnenia predmetného oslobodzujúceho rozsudku vyplýva, že súd mal za preukázané, že
obžalovaný dňa 23.4.2016 v čase okolo 12:00 hod. na poľnohospodárskej pôde v prenájme samostatne

hospodáriaceho roľníka B. M., v katastrálnom území obce Vojnatina, okres Sobrance - parcela č. 499/16
v čase služobného voľna v prítomnosti svedkov U.. L. V., Š. V.R. R. P. Š. pohybmi obidvoch rúk
naznačoval pri tele poškodenej údery a následne túto chytil rukou za vlasy v zadnej časti hlavy a potiahol
smerom dole.

Zo spáchania tohto skutku obžalovaného usvedčujú predovšetkým výpovede poškodenej B. M., F. U..
L. V. R. Š. V.É., ako aj zvukovo-obrazový záznam č. MVI_0677.MP4 v trvaní 10 sekúnd.

Pokiaľ ide o zvukovo-obrazové záznamy, ktoré vyhotovila poškodená B. M. a svedok ŠteI. V., a ktoré
boli prehraté na hlavnom pojednávaní, súd vychádzal iba z tých zvukovo-obrazových záznamov, ktoré

boli vyhotovené v súlade s § 12 Občianskeho zákonníka, teda s vedomím a súhlasom obžalovaného,
prípadne boli vyhotovené v súlade s § 6 Občianskeho zákonníka, teda neboli vyhotovené s vedomím
a súhlasom obžalovaného, ale išlo o realizáciu výkonu práva v rámci svojpomoci zo strany osoby,
ktorej bezprostredne hrozil neoprávnený zásah do jej práv. Pokiaľ ide o súlad s § 12 Občianskeho
zákonníka, súd v tomto smere doplnil dokazovanie v súlade s pokynom Krajského súdu v Košiciach

a opätovne vypočul poškodenú B. M. R. Š. V., ktorí vyššie uvedené zvukovo-obrazové záznamy
vyhotovovali, pričom dospel k záveru, že nie je možné s určitosťou prijať záver, že tieto zvukovo-
obrazové záznamy boli vyhotovené so súhlasom a s vedomím obžalovaného. Poškodená B. M.Á.,
ako aj svedok Š. V. pri výsluchu totiž uviedli, že nevedia, či obrazovo-zvukové záznamy vyhotovili so
súhlasom a vedomím obžalovaného, pričom obžalovaný pri výsluchu vyslovene uviedol, že poškodenej

ani svedkovi Š. V. súhlas s natáčaním nedal. Na zvukovo-obrazovom zázname č. MVI 0677.MP4 v trvaní
10 sekúnd, ktorý vyhotovila poškodená B. M., je však vidieť, že obžalovaný oboma rukami naznačuje
v blízkosti poškodenej údery, čo možno jednoznačne vyhodnotiť, ako bezprostrednú hrozbu zo strany
obžalovaného, ktorá poškodenú v zmysle § 6 Občianskeho zákonníka oprávňovala k tomu, aby si celú
situáciu natáčala. Pokiaľ ide o druhý zvukovo-obrazový záznam č. MVI_0678.MP4, ktorý vyhotovila

poškodená B. M., z tohto záznamu nevyplýva, žeby poškodenej zo strany obžalovaného bezprostredne
hrozilnejakýneoprávnenýzásahdojejpráv,arovnakoanizdvochzvukovo-obrazovýchzáznamov,ktoré
vyhotovil svedok Š. V., nevyplýva, žeby tomuto svedkovi hrozil zo strany obžalovaného bezprostredne
nejaký neoprávnený zásah do jeho práv. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil zvukovo-obrazový záznam
č. MVI_0677.MP4 ako jediný, ktorý bol získaný zákonným spôsobom v súlade s § 6 Občianskeho

zákonníka, a o ktorý môže súd oprieť svoje rozhodnutie, hoci nebol vykonaný so súhlasom a vedomím
obžalovaným v zmysle § 12 Občianskeho zákonníka, pričom na ostatné zvukovo- obrazové záznamy
súd neprihliadal.

Zo zvukovo-obrazového záznam č. MVI_0677.MP4 pritom jednoznačne vyplýva, ako už bolo vyššie

uvedené, že obžalovaný oboma rukami naznačoval v bezprostrednej blízkosti poškodenej údery.

Z výpovede poškodenej B. M. na hlavnom pojednávaní následne vyplýva, že obžalovaný ju potom rukou
chytilzacopapotiaholjusmeromdole,pričomtútovýpoveďpoškodenejpotvrdzujúajvýpovedesvedkov
MVDr. L. V. R. Š. V., ktorí taktiež uviedli, že videli, ako obžalovaný poškodenú chytil, resp. potiahol za

vlasy. Obžalovaný síce pri výsluchu na hlavnom pojednávaní poprel, žeby poškodenú chytil za vlasy,
avšak táto jeho výpoveď je v príkrom rozpore s vyjadrením obžalovaného k výsluchu poškodenej na
hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020, kedy obžalovaný sám priznal, že poškodenú zozadu za vlasy
chytil. Ako vyplýva z výpovede poškodenej B. M. a v podstate všetkých vypočutých svedkov, obžalovanýsa oboch týchto konaní dopustil na poli, ktoré nebolo nijako oplotené a bolo voľne prístupné verejnosti,
pričom z výpovede poškodenej B. M. a svedkov MVDr. L. V. R. Š. V.E. vyplýva aj to, že tak obžalovaný
urobil aj v prítomnosti svedka P. Š., ako aj svedkov MVDr. L. V. R. Š. V., ktorí v tom čase sedeli v aute

a mali otvorené okno na predných dverách spolujazdca

Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, žeby obžalovaný daného dňa vytiahol z pôdy
vytyčovacie kolíky osadené na ohraničenie pozemku. Táto skutočnosť vyplýva iba z výpovede
poškodenej B. M. a svedka M. M., avšak obžalovaný túto skutočnosť popieral. Pri rovnovážnom pomere

protichodných výpovedí berúc do úvahy, že poškodená a svedok sú manželia, ktorí majú tendenciu
vypovedať zhodne, a pri neexistencie zákonného zvukovo-obrazového záznamu, ktorý by jednoznačne
preukazoval túto skutočnosť, súd nemohol dôjsť jednoznačne k záveru, že obžalovaný vytyčovacie
kolíky zo zeme vytiahol. Pokiaľ ide o svedka U.a, tento síce pri výsluchu v prípravnom konaní dňa
6.11.2018 uviedol, že daného dňa P. Š. a obžalovaný vyťahovali kolíky na poli, avšak pri výsluchu na
hlavnom pojednávaní si už nepamätal, či videl, žeby oni dvaja vyťahovali kolíky, a k záveru, že ich obaja

vytiahli dospel iba na základe toho, že ich oboch videl držať tieto kolíky v rukách. Vzhľadom na tento
rozpor súd vyhodnotil výpoveď svedka MVDr. L. V. ako nepresnú a nedôveryhodnú.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, žeby obžalovaný na predmetnom poli povedal
poškodenej „žujete ako stará krava". Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že si

nepamätá, žeby také niečo poškodenej povedal, pričom neexistuje žiaden zákonný zvukovo-obrazový
záznam, ktorý by jednoznačne preukazoval túto skutočnosť.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, žeby sa obžalovaný s vytrhanými kolíkmi zaháňal
pred tvárou poškodenej B. M.. Túto skutočnosť tvrdila iba poškodená, avšak žiadnymi inými dôkazmi

nebola jej výpoveď v tomto smere potvrdená. Naopak z výpovedí svedkov MVDr. L. V. R. Š. V. vyplýva,
že obžalovaný síce s kolíkom alebo kolíkmi šermoval, prípadne točil v ruke, avšak vždy to bolo vo väčšej
vzdialenosti niekoľko metrov od poškodenej a nie pred jej tvárou tak, ako to tvrdila poškodená.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, žeby obžalovaný tieto vytyčovacie kolíky následne

porozhadzoval po poli. Túto skutočnosť tvrdil iba svedok M. M., avšak žiadnymi inými dôkazmi nebola
jeho výpoveď v tomto smere potvrdená.

Vzhľadom na tieto zistenia súd upravil skutok uvedený v obžalobe a do skutku nezahrnul tieto časti
skutkového deja, t.j. že - obžalovaný daného dňa napriek informácií poskytnutej B. M., že ide o ňou

prenajatýpozemok,vprítomnostisvedkovM.M.,MVDr.L.V.R.,Š.V.R.P.Š.,vytiaholzpôdyvytyčovacie
kolíky osadené na ohraničenie pozemku obhospodarovanom B. M., - obžalovaný sa vysmieval B. M.
slovami „žujete ako stará krava",
- obžalovaný sa s vytrhanými kolíkmi zaháňal pred tvárou B. M.,
- obžalovaný následne vytyčovacie kolíky porozhadzoval po poli.

Pokiaľ ide o svedkov U.. X. B., P. Š. R. C.. P.. P. E., ktorí uviedli, že daného dňa nevideli ani jedno
z konaní obžalovaného, ktoré boli uvedené v obžalobe, súd vyhodnotil výpovede týchto svedkov ako
nedôveryhodné.

Potakomtoustálenískutku,ktorýpovažovalsúdzapreukázaný,dospelsúdkzáveru,žeobžalovanýsíce
svojím konaním naplnil všetky formálne znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, avšak jeho konaním nebola naplnená materiálna stránka tohto prečinu v zmysle § 10 ods. 2
Trestného zákona, nakoľko súd mal zato, že závažnosť takéhoto konania obvineného je vzhľadom na
spôsob vykonania činu, následok a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, nanajvýš nepatrná.

Súd v tomto smere posudzoval najmä konanie obžalovaného, ktorým chytil rukou poškodenú za vlasy v
zadnej časti hlavy a potiahol smerom dole, nakoľko táto časť konania obžalovaného sa javila súdu ako
najzávažnejšia z hľadiska právnej kvalifikácie skutku ako prečinu výtržníctva. Z výpovede obžalovaného
totiž vyplýva, že predtým, ako chytil poškodenú za rameno (resp. potiahol zozadu za vlasy, ako mal súd

za preukázané), dala mu poškodená facku, čo potvrdil taktiež vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
svedok Š. V.. Napokon aj samotná poškodená B. M. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že
je možné, že dala obžalovanému facku. Na základe týchto výpovedí súd ustáli, že obžalovaný chytilpoškodenú zozadu za vlasy v reakcii nato, že mu poškodená dala facku, čím teda aj samotná poškodená
svojímkonanímprispelačiastočnektomu,žeobžalovanýzareagovaltakýmtoneprimeranýmspôsobom.

Táto skutočnosť podľa názoru súdu do značnej miery znižuje nebezpečenstvo a závažnosť konania
obžalovaného, nakoľko je zrejmé, že bez konania poškodenej, ktorá dala obžalovanému facku, by z
najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo ani ku
konaniu obžalovaného, ktorý následne chytil poškodenú zozadu za vlasy a potiahol smerom dole. O
nízkej miere závažnosti tohto konania obžalovaného napokon svedčí aj spôsob samotného potiahnutia

za vlasy, kde v tomto smere poukazuje súd na výpoveď svedka MVDr. L. V., ktorý uviedol, že obžalovaný
síce potiahol poškodenú za vlasy, avšak nevyzeralo to ako fyzický útok, ale skôr ako pohladkanie za
vlasy.

Pokiaľ ide o naznačovanie úderov oboma rukami v blízkosti poškodenej, súd považoval závažnosť a
nebezpečenstvo tohto konania obžalovaného za nepatrné s poukazom najmä nato, že celé konanie

trvalo iba niekoľko sekúnd, obžalovaný sa poškodenej nijakým spôsobom nedotkol a ani sa jej pritom
nevyhrážal.

Vzhľadom na absenciu materiálnej stránky pri oboch konaniach obžalovaného, t.j. závažnosti vyššej
ako nepatrnej, nemožno podľa názoru súdu toto konanie kvalifikovať ako prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak, ako je to uvedené v obžalobe. Z tohto dôvodu súd obžalovaného
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Primárne považuje za potrebné zdôrazniť, že samosudca Okresného súdu Michalovce nerešpektoval
právny názor nadriadeného senátu Krajského súdu Košice, ktorý v uznesení sp.zn. 4To/52/2020 zo dňa

28.05.2020 konštatoval, že vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.
je potrebné uviesť, že spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a
pohnútka páchateľa a následky jeho konania nemožno z hľadiska závažnosti hodnotiť ako nepatrnú, ale
stupeň závažnosti po vyhodnotení vyššie uvedených kritérií je vyšší ako nepatrný a konanie obvineného
v súlade s tým treba definovať ako prečin. Krajský súd poukázal na to, že nie je možné prehliadnuť akým

spôsobom, na akej osobe sa obvinený dopustil skutku, keď tohto incidentu boli prítomné viaceré osoby,
bolspáchanýzadennýchpodmienokanamiesteverejnostiprístupnom.Zoskutkujetedamožnévyvodiť
záver, že jeho právna kvalifikácia celkom správne zodpovedá prečinu výtržníctva v zmysle ustanovenia
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák ..

Tiež sa nestotožňuje s konštatovaním nezákonnosti zabezpečených obrazovo-zvukových záznamov
svedkov B. M. R. Š. V., v prípade ktorých súd rozhodol, že vychádzal iba z tých zvukovo-obrazových
záznamov, ktoré boli vyhotovené v súlade s § 12 Občianskeho zákonníka, teda s vedomím a súhlasom
obžalovaného, prípadne boli vyhotovené v súlade s § 6 Občianskeho zákonníka, teda neboli vyhotovené
s vedomím a súhlasom obžalovaného, ale išlo o realizáciu výkonu práva v rámci svojpomoci zo strany

osoby, ktorej bezprostredne hrozil neoprávnený zásah do jej práv.

Jenevyhnutnéposudzovaťkonanieobžalovaného,poškodenejasvedkovvsúhrnevzhľadomnamiesto,
časakonaniejednotlivýchzúčastnenýchosôbanieizolovanebezprostrednepredvyhotovenímkaždého
samostatného obrazovo - zvukového záznamu ako to urobil súd.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa ako príslušník policajného zboru v
čase služobného voľna nachádzal dňa 23.4.2016 v čase okolo 12:00 hod. v prítomnosti ďalších osôb na
poľnohospodárskej pôde v prenájme samostatne hospodáriaceho roľníka B. M., v katastrálnom území
obce Vojnatina, okres Sobrance - parcela č. 499/16. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by B. M. alebo

akákoľvek iná oprávnená osoba dala obžalovanému súhlas na vstup na uvedený pozemok.

Prítomnosť poškodenej B. M. a jej manžela dňa 23.4.2016 na danom mieste bola odôvodnená
výlučne podľa ich názoru nezákonným a nedovoleným konaním ďalších osôb, ktoré s použitím traktora
poškodzovali (diskovali) nimi oprávnene užívanú parcelu.

Prítomnosť svedkov Š. V. R. U.. L. V. dňa 23.4.2016 na danom mieste bola odôvodnená výlučne
žiadosťou poškodenej a jej manžela, aby im tieto s nimi spriaznené osoby pomohli pri ochrane ichoprávnených záujmov, nakoľko už v minulosti mali negatívnu skúsenosť s agresívnym správaním iných
osôb pri konfliktoch, ktoré vznikali v súvislosti s oprávneným užívaním poľnohospodárskej pôdy.

Analýzou všetkých zabezpečených obrazovo-zvukových záznamov, ktoré boli vyhotovené jednotlivými
osobami a sú významné pre posudzovanie konania obžalovaného, má za to, že v prípade všetkých
záznamov ide o zákonné dôkazy a záver súdu prvého stupňa o ich nezákonnosti nezodpovedá právnej
úprave a súdnej praxi.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sp.zn. 3T/53/2019 zo dňa 06.06.2022 nie je zrejmé, na
základe čoho dospel samosudca k absolútne opačnému právnemu názoru, keď v prvom odsudzujúcom
rozsudku zo dňa 09.08.2021 konštatoval, že pokiaľ ide o zvukovo-obrazové záznamy, ktoré vyhotovila
poškodená B. M. a svedok Š. V., a ktoré boli prehraté na hlavnom pojednávaní, súd vychádzal iba z
tých zvukovo-obrazových záznamov, ktoré boli vyhotovené v súlade s § 12 Občianskeho zákonníka,
tedasvedomýmasúhlasomobžalovaného.Privšetkýchštyrochvyššieuvedenýchzvukovo-obrazových

záznamoch je totiž vidieť, že poškodená B. M. ani svedok Š. V. nijako neskrývajú, že obžalovaného
natáčajú na mobilný telefón, pričom obžalovaný im v tom nijako nebráni ani nenamieta túto skutočnosť,
dokonca im slovne dáva súhlas s natáčaním, prípadne ich aj sám vyzýva k tomu, aby natáčali.

Domnieva sa, že aj v prípade, ak by súd z akéhokoľvek dôvodu dospel k právnemu názoru, že

súhlas obžalovaného v zmysle § 12 Občianskeho zákonníka bol potrebný a tento daný nebol, z
ustálenej judikatúry vyplýva, že v takomto prípade súhlas ani nie je relevantný, keď napríklad z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Tdo 33/2021 zo dňa 08.12.2021 vyplýva, že každý účastník
rozhovoru - komunikácie v rámci neho vstupuje do sféry súkromia druhej osoby, a preto je aj v jeho
záujme byť "ostražitý" (vigilantibus iura) v tom čo a ako s inou osobou komunikuje. Ak je komunikácia

bezproblémová, v podstate nie je čo riešiť, ak ale jeden z účastníkov komunikácie svojimi vyjadreniami
pácha trestnú činnosť, nemôže sa dovolávať ochrany svojho súkromia a nepoužiteľnosti zvukovej
nahrávky v trestnom konaní s poukazom na § 12 Občianskeho zákonníka, pretože:
- vedome rezignoval na svoju "ostražitosť",
- porušil osobné právo dotknutej osoby nebyť vystavený trestnej činnosti a zároveň

- porušil konkrétnou skutkovou podstatou chránený verejný záujem, čím prekročil hranice ochrany
v zmysle § 12 Občianskeho zákonníka. V takom prípade protiprávne konanie páchateľa trestného
činu nemôže požívať žiadnu právnu ochranu, a to ani podľa § 12 Občianskeho zákonníka. Zvukový i
obrazový záznam komunikácie súkromných osôb, zabezpečený jednou z komunikujúcich osôb i bez
výslovného súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby, môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkazný

prostriedok na dokumentovanie a preukazovanie porušenia ustanovení Trestného zákona. Prípustnosť
takého dôkazného prostriedku je potrebné posudzovať s ohľadom na rešpektovanie práva na súkromie
zakotveného v čl. 8 Dohovoru a s ohľadom na čl. 6 Dohovoru o práve na spravodlivý proces.

Vyššie uvedený záver zohľadňuje doterajšiu judikatúru súdov Slovenskej republiky (Najvyšší súd

Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tost/4/2014, z 2. apríla 2014, Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn.
III. ÚS 24/2012, zo 17. januára 2012, Krajský súd v Žiline, sp. zn. 1 To/42/201 O, z 22. apríla 2010,
Okresný súd Bratislava IV, sp. zn. 2T/98/2016, z 19. marca 2018, Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.
zn. 3Asan/32/2019 zo 14. januára 2019 a 8Asan/11/2019 z 29. januára .2019), vyššie uvedenú judikatúru
ESĽP ako aj primerane rozhodnutia českých súdov (najmä NS ČR, sp. zn. 5To/459/2007, ÚS ČR, sp.

zn. IV. ÚS 2425/09 - k testu proporcionality a ďalšie).

OkremuvedenéhoprávnehonázoruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorýpovažujezasprávnya
jednoznačnemožnýaplikovaťajnaprejednávanútrestnúvec,mázato,ževprípadevšetkýchzáznamov
išlo aj o súčasnú realizáciu výkonu práva v rámci svojpomoci zo strany osoby, ktorej bezprostredne hrozil

neoprávnený zásah do jej práv, čo dokumentuje napríklad samotné správanie svedkov Š. V. R. U.. L.
V., ktorí ani nevystúpili z vozidla po príchode na miesto, zjavne v obave pred konaním obžalovaného,
ktorý sa zaháňal s vytrhanými drevenými kolíkmi.

Svojpomoc je možná vtedy, ak sa nedá dovolať pomoci zo strany verejnej moci. Ide tu o výnimku z

pravidla, že ochrana subjektívnych práv patrí zásadne štátnym orgánom.

Vtedy, ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, že by právna ochrana štátnym orgánom prišla neskoro,
umožňuje Občiansky zákonník, aby fyzická osoba sama, aktívne a primeraným spôsobom odvrátilaneoprávnený zásah. Súčasťou svojpomoci je nielen to, že sa bezprostredne napadnutý môže (má právo)
brániť proti neoprávnenému zásahu, ale aj to, že si tento svoj postup môže dokumentovať (napríklad si
vyhotovuje obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam o konaní útočníka).

V takýchto prípadoch ide o konanie, ktoré sa materiálne blíži zadržaniu podozrivej osoby zo strany inej
osoby, t. j. pôjde o konanie obdobné tomuto inštitútu a preto dôkazy takto získané budú v trestnom
konaní prípustné, nakoľko tu pôjde o oprávnený výkon práva v zmysle § 85 ods. 2 Tr. por. Pokiaľ totiž
ustanovenie § 85 ods. 2 Tr. por. umožňuje obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby pristihnutej na

mieste činu, či bezprostredne po ňom akejkoľvek osobe a fakticky akýmkoľvek primeraným spôsobom,
ktorým sa dosiahne účel tohto ustanovenia, potom sa celkom určite zákonu neprieči ani také konanie,
ktorým príde k „chyteniu" podozrivej osoby, či k obrazovo zvukovému zdokumentovaniu priebehu
trestného činu prostredníctvom záznamu podozrivej osoby, čo je menej závažnejší zásah voči podozrivej
osobe ako jej obmedzenie osobnej slobody a navyše, je aj menej nebezpečný pre osobu, ktorá záznam
vyhotovuje. Od súkromnej osoby, ktorá napríklad nahrá na svoj mobilný telefón priebeh trestného činu

vraždy, celkom určite nemožno vyžadovať, aby zároveň aj postupovala podľa § 85 ods. 2 Tr. por. a
obmedzila páchateľa na osobnej slobode, ak vzhľadom na osobu páchateľa, či okolnosti prípadu by
bolo takýmto konaním zjavne sama vystavená nebezpečenstvu. V takýchto prípadoch je preto možné
postupovať aj analogicky v zmysle § 85 ods. 2 Tr. por. a podozrivú osoby, či osoby, respektíve priebeh
skutku, ktorý by mohol vykazovať znaky skutkovej podstaty trestného činu zachytiť na nahrávacie

zariadenie a o prípade aj utajovaným spôsobom. K uvedenému analogickému argumentu využitia §
85 ods. 2 Tr. por. je nutné uviesť, že analógia v trestnom práve procesnom je prípustná. Navyše, v
danom prípade ani nejde o analógiu v neprospech podozrivého, ktorá by zasahovala do jeho práv viac
(nadmieru) než je umožnený zásah do osobnej slobody podozrivej osoby v zmysle § 85 ods. 2 Tr. por.
Je nutné vychádzať z toho, že sa tu síce postupuje obdobne ako je uvedené v ustanovení § 85 ods. 2

Tr. por. ("chytenie podozrivého" prostredníctvom obrazového záznamu), avšak s tým, že zásah do práv
podozrivej osoby je minimálny (len zachytenie priebehu skutku vrátane podozrivej osoby fotograficky,
či prostredníctvom videa). Nahráva sa skôr samotný priebeh skutku (možné spáchanie trestného činu),
ktorý vytvára podozrivá osoba svojím konaním. Fakticky je to analógia v prospech podozrivého, nakoľko
ten, kto zachytáva priebeh skutku volí (často z dôvodu vlastnej bezpečnosti) namiesto intenzívneho

zásahu do osobnej slobody podozrivého (obmedzenie osobnej slobody podozrivého v zmysle § 85 ods.
2 Tr. por.) zásah neporovnateľne miernejší, ktorý sa týka iba vyobrazenia podozrivého.

Vzhľadom ku skutočnosti, že súd vykonal všetky dostupné dôkazy tak, ako boli navrhované procesnými
stranami, pričom dôkazy vykonané pred súdom potvrdzovali správnosť skutkových záverov orgánov

činných v trestnom konaní, domnieva sa, že nebolo na mieste, aby súd upravoval skutkovú vetu
obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1 Kv 39/18/3300-43 zo dňa 09.05.2019 a
do skutku nezahrnul časti skutkového deja, t.j. že obžalovaný daného dňa vytiahol z pôdy vytyčovacie
kolíky napriek informácií poskytnutej B. M., že ide o ňou prenajatý pozemok, a v prítomnosti svedkov
M. M., U.. L. V., Š. V. R. P. Š., obžalovaný sa vysmieval B. M. slovami „žujete ako stará krava",

obžalovaný sa s vytrhanými kolíkmi zaháňal pred tvárou B. M., obžalovaný následne vytyčovacie koliky
porozhadzoval po poli, nakoľko tak z výpovedí poškodenej, svedkov M. M., U.. L. V. R. Š. V., ako aj
zvukovo-obrazových záznamov, ktoré považuje za zákonné a listinných dôkazov (napríklad záznam o
výkone služby príslušníkov OO PZ Sobrance) vyplýva, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v podanej
obžalobe.

Poukázal na vykonané dôkazy, ktoré súd cituje v odôvodnení svojho rozhodnutia a potvrdzujú aj
vypustené časti skutkového deja, t.j. že obžalovaný daného dňa vytiahol z pôdy vytyčovacie koliky
napriek informácií poskytnutej B. M., že ide o ňou prenajatý pozemok, a v prítomnosti svedkov M. M., U..
L. V., Š. V. R. P. Š., (výpoveď poškodenej, svedka M.); obžalovaný sa vysmieval B. M. slovami „žujete

ako stará krava" (zákonný obrazovo-zvukový záznam); obžalovaný sa s vytrhanými kolíkmi zaháňal pred
tvárou B. M. (výpoveď svedka L. V.); obžalovaný následne vytyčovacie kolíky porozhadzoval po poli
(výpoveď poškodenej, svedka M.).

Zhrnúc vyššie uvedené má za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne vyhodnotil zabezpečené

dôkazy a konanie obžalovaného a na základe uvedeného dospel k nesprávnemu rozhodnutiu.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písmeno a), b)
Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby zrozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/53/2019 zo dňa 06.06.2022 a podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, nasledovné:

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10
Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. §
2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, v súlade s ust. § 168 Tr. por. okresný súd vyslovil, ktoré
skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú, alebo pochybnú a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.

Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celo-rozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,
pričom zvýrazňuje nasledovné, reagujúc aj na námietky uvádzané v odvolaní okresného prokurátora.

Prvostupňovýsúdvdôvodochsvojhorozhodnutiazrozumiteľne,jasnealogickyvysvetlilvypusteniečasti

skutkového deja - povyťahovanie a porozhadzovanie kolíkov, pretože na základe výpovedí svedkov B.
M., M. M. ako aj nepresných výpovedí svedkov U.. L. V. R. Š. V., iný záver súdu je neodôvodniteľný.

Krajský súd sa stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu pokiaľ ide o využitie zvukovo obrazového
záznamu č. MVI 0677- MP 4, pretože uvedené závery korešpondujú so záverom Krajského súdu v

Košiciach, vysloveným v uznesení krajského súdu zo dňa 10.2.2022 sp.zn. 6 To/51/2021 pokiaľ ide o
použitie zvukových nahrávok pre dôkazné účely cez ust. § 6 a § 12 Občianskeho zákonníka.

Rovnako krajský súd presvedčila aj argumentácia okresného súdu uvedená v dôvodoch napadnutého
rozhodnutia pokiaľ ide o skutočnosť ustálenú vo výroku napadnutého rozsudku , čo sa týka jeho

posúdenia podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. so záverom , že vzhľadom na okolnosti prípadu, spôsob spáchania
skutku, ako aj jeho následok je jeho nebezpečnosť nepatrná.

Pokiaľ okresný prokurátor poukazuje na tú skutočnosť, že samosudca okresného súdu nerešpektoval
právny názor vyslovený v uznesení krajského súdu sp.zn. 4 To/52/2020 zo dňa 28.5.2020 je potrebné

uviesť, že krajský súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vyslovil, že rozsudok okresného súdu
bol založený na neúplne zistenom skutkovom stave a na základe uvedeného záveru odvolacieho súdu
došlo k doplneniu dokazovania, čo umožňuje prijať iný právny záver v tejto trestnej veci.

Krajský súd nemá pochybnosť o správnosti zistení okresného súdu o dôvodnosti postupu podľa § 285

písm. b) Tr. por. , nakoľko skutkový dej uvedený v obžalobe sa síce stal, ale nie je trestným činom, a to
v dôsledku okolností vylúčujúcich protiprávnosť činu.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe, judikatúry NS SR - pokiaľ súd postupuje pri hodnotení vykonaných
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. hodnotí ich podľa svojho vnútorného presvedčia

založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne a uloží logicky
odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s inými do úvahy predchádzajúcimi závermi.Na základe vyššie uvedeného, ako aj ostatných zistení okresného súdu podrobne rozvedených v jeho
rozhodnutí je potom správny záver tohto súdu, že prejednávaný skutok nie je trestným činom

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.