Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne A. B.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., zastúpenej Mgr. Otom Salokym, advokátom,
so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému Ústrediu práve, sociálnych vecí a rodiny,
oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom
pracoviska Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
16. decembra 2020 číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/13972 v spojení s rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 30. septembra 2020 číslo: PO2/RPČ/SOC/2020/89682-3
na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. decembra 2020 číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/
SOC/2020/13972 v spojení s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 30.
septembra 2020 číslo: PO2/RPČ/SOC/2020/89682-3 a v r a c i a vec Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým , že o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.12.2020 č.: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/ 2020/13972
rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 30.09.2020 č.: PO2/RPČ/SOC/2020/89682-3 (ďalej len
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) vo výrokovej časti mení takto:

„Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odníma
fyzickejosobemenomA.B.B.,narodenejXX.XX.XXXX,bytomC.X,D.,preukazfyzickejosobysťažkým
zdravotným postihnutím. Ukladá fyzickej osobe menom A. B. B. povinnosť vrátiť preukaz fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia oddelenie
peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosť Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Prešov. Ostatné časti rozhodnutia zostávajú nezmenené.“

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán na
základe opätovného posúdenia zdravotného stavu zhodnotil predložené odborné lekárske nálezy avydal lekársky posudok číslo 20/89682 zo dňa 17.09.2020. V lekárskom posudku bola posudzovanej
stanovená miera funkčnej poruchy 40% podľa prílohy č. 3, časti III.2.d) zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu. V lekárskom posudku prvostupňový posudkový lekár zhodnotil, že vzhľadom na

onkologické ochorenie v stabilizovanom stave, bez prejavov recidívy a potreby akútnej onkologickej
liečby, ochoreniu zodpovedá miera funkčnej poruchy 40%. Nakoľko sa zmenili skutočnosti v zdravotnom
stave posudzovanej podmieňujúce nárok na preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
prvostupňový správny orgán rozhodol o odňatí preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím č. 079406, ktorý bol vydaný na základe právoplatného rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu č. 10/382227, 3 PT 477/10 zo dňa 12.08.2010. Na základe stanovenej miery funkčnej
poruchy sa posudzovaná nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu bol podkladom pre rozhodnutie o odňatí preukazu
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Posudzovaná podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v ktorom nesúhlasí s rozhodnutím, pričom
poukazuje na svoje ochorenie. V prílohe odvolania predkladá lekárske nálezy z endokrinológie.

Odvolací orgán preskúmal podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, odvolanie a spisový
materiál vzťahujúci sa na vec. Konanie doplnil lekárskym posudkom číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/
SOC/2020/13972 zo dňa 10.12.2020.

K citovanému výroku rozhodnutia dospel odvolací orgán na základe nasledovných preukázaných
skutočností:

Dňa 06.08.2010 posudzovaná požiadala o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím. K žiadosti boli predložené odborné lekárske nálezy, ktoré boli zhodnotené posudkovým
lekárom v lekárskom posudku zo dňa 12.08.2010. Miera funkčnej poruchy bola stanovená na 80%
podľa prílohy č. 3, časti III.2.b) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre zhubný nádor

štítnej žľazy. V závere lekárskeho posudku posudkový lekár uviedol, že ide o fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím pri stanovenej miere funkčnej poruchy 80%. Zároveň bol určený termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu na mesiac august 2015.

Lekársky posudok bol podkladom pre rozhodnutie číslo 10/38227-002; 3 PT 477/10 zo dňa 12.08.2010,
ktorým prvostupňový správny orgán vyhovel žiadosti posudzovanej o vyhotovenie preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Na základe stanoveného termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu bola posudzovaná
opakovane prehodnotené prvostupňovým správnym orgánom, ktorý vydal oznámenie o vykonaní
opätovného posúdenia zdravotného stavu. V oznámení číslo PO2/RPČ/SOC/2015/82782-0003 zo
dňa 17.09.2015 bola posudzovanej stanovená miera funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3, časti
III.2.c/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a naďalej potvrdil platnosť rozhodnutia č.

10/38227-002; 3 PT 477/10 zo dňa 12.08.2010. Zároveň bol stanovený termín opätovného posúdenia
zdravotného stavu na mesiac august 2020.

Po prijatí lekárskych nálezov k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu bol prvostupňovým

posudkovým lekárom vydaný lekársky posudok číslo 20/89682 zo dňa 17.09.2020, v ktorom bola
posudzovanej stanovená miera funkčnej poruchy 40% podľa prílohy č. 3, časti III.2.d) zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre zhubný nádor štítnej žľazy po stabilizácii. Posudzovanáso stanovenou mierou funkčnej poruchy 40% sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím.

Lekársky posudok bol podkladom pre rozhodnutie číslo PO2/RPČ/SOC/2020/89682-3 zo dňa
30.09.2020. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, že vzhľadom k tomu, že posudzovanej
bola v lekárskom posudku určená miera funkčnej poruchy 40% a nie je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím, zmenili sa skutočnosti rozhodujúce na trvaní nároku na preukaz fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán napadnutým
rozhodnutím preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odňal.

Po prijatí odvolania posudkový lekár odvolacieho konania preskúmal zdravotnú dokumentáciu a vydal
lekársky posudok číslo UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/ 13972 zo dňa 10.12.2020, v ktorom

stanovil mieru funkčnej poruchy 40% podľa prílohy č. 3, časť III.2.d) zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu pre zhubný nádor štítnej žľazy po stabilizácii.

Ťažké zdravotné postihnutie je podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. Keďže miera funkčnej poruchy nedosahuje
u posudzovanej požadovanú percentuálnu úroveň, posudzovaná nie je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím.

Posudzovaná je liečená aj pre ochorenia: poruchy chrbtice degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice – XII.A.1.b s mierou
funkčnej poruchy 30%; kŕčové žily s nepatrným opuchom na končatine (opuch dolných končatín
mierneho stupňa) – VIII.B.4.a/ s mierou funkčnej poruchy 10%.

V lekárskom posudku odvolacieho orgánu posudkový lekár uviedol nasledovné: posudzovaná je
sledovaná a liečená pre zhubný nádor štítnej žľazy, je po odstránení štítnej žľazy, toho času
onkologickú liečbu nevyžaduje, stav je stabilizovaný, je v sledovaní. Endokrinológ plánuje v roku
2021 ultrazvukové vyšetrenie a vyšetrenie v Inštitúte nukleárnej a molekulárnej medicíny. V doloženej

zdravotnej dokumentácii nie je zmienka o plánovanej rádioterapii. Liečená aj pre ochorenie chrbtice,
bolesti ramien, má ostrohu. Očným lekárom sledovaná pre odlúpenie pigmentového epitelu sietnice –
liečená v Prahe, je po liečbe stimulačným laserom. Ďalej v liečbe pre chronické venózne ochorenie
dolných končatín.

Na základe vyššie uvedeného, žiadne ochorenie nedosahuje mieru funkčnej poruchy 50%, preto
posudzovaná nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Súhlasím s rozhodnutím
prvostupňového orgánu, odňatie bolo opodstatnené.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom
príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa§55ods.13zákonaopeňažnýchpríspevkochnakompenzáciupríslušnýorgándoručíúčastníkovi
konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto
rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ak príslušný orgán zistí, že
fyzická osoba sa už nepovažuje na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatípreukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz alebo parkovací
preukaz.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzická osoba je povinná vrátiť
preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odsekov
1 a 2.

Po preskúmaní odvolania posudzovanej a spisového materiálu rozhodol odvolací orgán tak, ako je
vyššie uvedené.

K námietkam uvedeným v odvolaní poznamenávame, že posudkový lekár odvolacieho orgánu zhodnotil

všetky predložené odborné nálezy a zdravotný stav porovnal so stavom pri priznaní preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Závery posudkového lekára odvolacieho orgánu sú uvedené
v tomto rozhodnutí.

Preskúmaním spisovej dokumentácie odvolací orgán zistil, že prvostupňový správny orgán v lekárskom
posudku číslo 20/89682 zo dňa 17.09.2020 pochybil, nakoľko v diagnosticko funkčnom hodnotení
zhodnotil zhubný nádor štítnej žľazy po stabilizácii mierou funkčnej poruchy 50% podľa III-2-d/ zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. V bode 5/1 lekárskeho posudku mieru funkčnej poruchy
uviedol 80% podľa III.2.d/ a v bode 5/2 výslednú mieru funkčnej poruchy stanovil 40% podľa III.2.d/.

Správne má byť uvedené: miera funkčnej poruchy 40% podľa časti III.2.d/ zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v rozhodnutí číslo PO2/RPČ/SOC/2020/89682-3 zo dňa

30.09.2020pochybil,vovýrokovejčastirozhodnutianesprávneuviedol§45ods.14zákonaopeňažných
príspevkoch na kompenzáciu z dôvodu, že miera funkčnej poruchy posudzovanej už nedosahuje 50%,
teda už nie je naďalej fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto mal rozhodnúť podľa
§ 47 ods. 2, 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

II.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedla, že dňa 01.01.2021 bolo žalobkyni
doručené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, zo dňa 16.12.2020, č. UPS/US6/
SSVODPPKPC2/SOC/

2020/13972 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Ústredie ako žalovaný vo výrokovej časti
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zmenil paragrafové znenie a vo zvyšnej časti potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Vychádzajúczvyššieuvedenéhorozhodnutiajezrejmé,žežalovanýsvojerozhodnutieodôvodniltým,že
súhlasil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o odňatí preukazu žalobkyne
ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe výsledkov kontroly posudkovým
lekárom zachytených v lekárskom posudku zo dňa 10.12.2020 č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/
SOC/2020/13972, ktorým bola určená miera funkčnej poruchy žalobkyne na 40% v zmysle prílohy č. 3

časť III.2.d) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“), nakoľko ťažké
zdravotné postihnutie je podľa ust. § 2 ods. 3 citovaného zákona vymedzené ako postihnutie s mieroufunkčnej poruchy najmenej 50%, preto žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán nemohol
považovať žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žalobkyňa považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, sú nesprávne a nezákonné, pretože žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán neúplne zistili skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli
k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom, na základe čoho rozhodnutia vychádzajú z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného bol lekársky posudok zo dňa 10.12.2020,
č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2020/13972 (ďalej len „lekársky posudok“), v ktorom posudkový
lekár odvolacieho konania (ďalej len „posudkový lekár“) po posúdení diagnóz žalobkyne dospel k záveru,

žemierafunkčnejporuchyžalobkyneje40%,vdôsledkučohožalobkyňaniejefyzickouosobousťažkým
zdravotným postihnutím.

Žalobkyňa má za to, že posudkový lekár sa pri vypracovaní lekárskeho posudku nesprávne vysporiadal

s diagnózami žalobkyne a v lekárskom posudku uviedol tvrdenia, ktoré boli v rozpore s predloženými
lekárskymi nálezmi, čo následne prevzal a uvádzal aj žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Žalobkyňa poukazuje na rozpor spočívajúci v tom, že posudkový lekár pri vyhodnotení lekárskej správy

z endokrinologického vyšetrenia žalobkyne dospel k nesprávnemu záveru, že v zdravotnej dokumentácii
žalobkyne nie je zmienka o plánovanej rádioterapii. V lekárskej správe zo dňa 13.10.2020 vypracovanej
endokrinologičkou E. F. je uvedené, že „príde na sono 1/2021 sono. INMM r. 2021“. Posudkový lekár
z predmetnej lekárskej správy nesprávne vyvodil záver, že žalobkyňa má absolvovať sonografické
vyšetrenie v Inštitúte nukleárnej a molekulárnej medicíny (INMM), nakoľko sonografické vyšetrenie

žalobkyne zabezpečuje priamo endokrinologička E. F. vo svojej ambulancii. Žalobkyňa bola menovanou
endokrinologičkou poslaná do Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny (doposiaľ 3x) za účelom
absolvovania rádioterapie – jednalo sa o podanie rádioaktívneho jódu – 131J vo forme tablety, ktorá
sa používa u pacientov s papilárnou alebo folikulárnou rakovinou štítnej žľazy pre abláciu zvyškového
tkaniva štítnej žľazy po operácii a po liečbe rakoviny štítnej žľazy. Túto formu liečby (podanie predmetnej

tablety) nazývajú lekári a zdravotné sestry v Inštitúte nukleárnej a molekulárnej medicíny rádioterapiou,
o čom žalobkyňa aj informovala posudkového lekára (E. G.), napriek tomu posudkový lekár na to v
lekárskom posudku neprihliadal. Žalobkyňa v prílohe predkladá aj lekársku správu zo dňa 26.01.2021,
z ktorej vyplýva, že musí absolvovať vyšetrenie v menovanom Inštitúte v roku 2021 („INMM 2021“) – za
účelom podania tablety a nie za účelom sonografie.

Žalobkyňa poukazuje na to, že nie je pravdou, že „chôdza na špičkách a pätách je možná“, nakoľko
žalobkyňa trpí ostrohou na nohách, čo sám posudkový lekár uviedol v časti II. lekárskeho posudku,
ktorá sa prejavuje pichľavou bolesťou v nohách, kvôli ktorej má žalobkyňa často problém postaviť sa z

postele. Taktiež posudkový lekár v časti II. lekárskeho posudku uviedol, že sa žalobkyňa lieči na venózne
ochorenie dolných končatín. Žalobkyňa predkladá lekársku správu z 16.10.2020, z ktorej vyplýva, že
žalobkyňa trpí bolesťami krčnej chrbtice a bolesťami driekovej časti chrbtice, poruchou dynamiky a
statiky, lekársku správu z 18.01.2021, z ktorej vyplýva poškodenie driekových a iných medzistavcových
platničiek s radikulopatiou a lekársku správu z 09.03.2021, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa trpí bolesťami

krčnej chrbtice s vyžarovaním do nôh. Aj s poukazom na uvedené diagnózy žalobkyne je zrejmé, že
chôdza na špičkách a pätách je pre žalobkyňu značne problematická. Navyše, nie je zrejmé, prečo
posudkový lekár v lekárskom posudku nevzal do úvahy vyššie uvedené lekárske správy vyhotovené ešte
pred vypracovaním lekárskeho posudku, ktoré sú aktuálnejšie ako tie, ktoré boli zohľadnené v lekárskom
posudku, a z ktorých je zrejmé, akými diagnózami súvisiacimi s poškodením chrbtice trpí žalobkyňa.

Žalobkyňa má za to, že pri existencii uvedených rozporov (najmä absolvovanie rádioterapie v Inštitúte
nukleárnej a molekulárnej medicíny, na čo žalobkyňa posudkového lekára aj upozornila) mal posudkovýlekár predvolať žalobkyňu na posúdenie jej zdravotného stavu za účelom odstránenia týchto rozporov. V
opačnom prípade je prístup posudkového lekára, ktorý bez predvolania žalobkyne posúdil jej zdravotný
stav, nezodpovedajúci obsahu ust. § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., čo je vadou konania, ktorá má

vplyv nielen na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj na rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu.

VžalobežalobkyňapoukázalanarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa10.07.2012

sp. zn.: 1Sžso/2/2012, ktoré v žalobe citovala. Ďalej uviedla, že okrem uvedeného žalobkyňa poukazuje
aj na to, že na strane 2. lekárskeho posudku zo dňa 10.12.2020 v časti „Diagnosticko-funkčné
hodnotenia“ v bode B. chýba odsek 2, preto nie je zrejmé, pri ktorej diagnóze žalobkyne bola určená
miera funkčnej poruchy v rozsahu 30%.

Žalobkyňa taktiež namieta, že posudkový lekár nezohľadnil ďalšiu dôležitú skutočnosť, a to, že
žalobkyňa má viacero funkčných porúch, a žiadnym spôsobom sa nezaoberal možnosťou prípadného
zvýšenia miery funkčnej poruchy podľa ust. § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého
mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie
funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením

tak, že spôsobujú znevýhodnenie, tiež nevysvetlil, prečo k zvýšeniu nepristúpil, len sa obmedzil na
konštatovanie, že k zvýšeniu nedošlo.

Žalobkyňa má za to, že od posledného posúdenia jej zdravotného stavu nedošlo k takej zmene jej

zdravotného stavu, a najmä nie k zlepšeniu, ktoré by u nej odôvodňovalo zníženie miery funkčnej
poruchy z 50% na 40% , preto má za to, že k zníženiu miery funkčnej poruchy došlo bez relevantného
dôvodu. Aj žalobkyňou predložené lekárske správy vyvolávajú pochybnosti o závere posudkového
lekára, že zistený zdravotný stav žalobkyne je „lepší“, ako tomu bolo v minulosti, čo posudkového lekára
viedlo k záveru o znížení miery funkčnej poruchy z 50% na 40%.

Nakoľko na konanie o preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), v zmysle zásady materiálnej pravdy podľa ust. §
3 ods. 5 prvá veta a ust. § 46 správneho poriadku musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobkyňa má za to, že lekárskym posudkom, ktorý bol podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ktorý s poukazom na vyššie uvedené vyvoláva závažné
pochybnosti o jeho správnosti a hodnovernosti, nebol spoľahlivo zistený stav veci, preto nemôže byť
ani rozhodnutie vo veci samej (napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu) vydané v súlade so vyššie uvedenou zásadou správneho konania.

Žalobkyňa má za to, posudkový lekár pri vypracovaní posudku nedostatočne vychádzal z predložených
odborných lekárskych správ, a pokiaľ aj z nich vychádzal, riadne ich nezohľadnil, a v texte posudku
uvádzal tvrdenia, ktoré boli v rozpore s predloženými lekárskymi správami, čo následne prevzal

a uvádzal aj žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vo svojom napadnutom
rozhodnutí neobjasnil dôvody, prečo takýto postup posudkového lekára posudzoval ako súladný so
zákonom, prečo si jeho závery osvojil, resp. ich bez námietok akceptoval. Z uvedeného dôvodu
je potom napadnuté rozhodnutie v tejto časti, v časti pre rozhodnutie podstatnej, nepreskúmateľné.
Žalovanýsažiadnymspôsobomvnapadnutomrozhodnutínevysporiadalsargumentmižalobkyne,svoje

rozhodnutie oprel výlučne o lekársky posudok zo dňa 10.12.2020, ktorého závery však neobstoja, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom, a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie žalovaného je nutné považovať
za nezákonné a arbitrárne, nesprávne a nepresvedčivé.

Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyPrešov na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania.
O nariadenie pojednávania nežiadala.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je potrebné predostrieť, že posúdenie hmotnoprávnych
podmienok odňatia a uloženia povinnosti vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP podľa §2 ods.3 v spojení s
§16 ods.1 a §47 ods.2 a 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je odbornou medicínskou
otázkou v zmysle §11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného

stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu.

K námietkam uvedeným v správnej žalobe vypracovala z uvedeného dôvodu dňa 24.08.2021 stanovisko
E. H. G., atestovaný posudkový lekár žalovaného, v ktorom v predmetnej veci dostatočne zreteľne a

faktograficky odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a vyvracia žalobné námietky jej
právneho zástupcu.

Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, t.j. bola komplexne

zhodnotenáceládoloženázdravotnádokumentácia(vrátanelekárskehonálezudoloženéhokodvolaniu,
t. j. endokrinologické vyšetrenie zo dňa 13.10.2020) a v súlade s ustanovením §11 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu bol dňa 10.12.2020 vypracovaný lekárky posudok č. UPS/US6/
SSVODPPKPC2/SOC/2020/ 13972, ktorý vychádza z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné,
postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár žalovaného teda nemal pochybnosti o

správnosti diagnostických záverov a lekársky posudok v týchto intenciách vyhovuje kritériám spoľahlivo
zisteného skutkového stavu.

Žalovaný preto nesúhlasí s námietkami uvedenými v správnej žalobe a dodáva, že lekársky

posudok žalovaného spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie je v rozpore s
diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadava sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostačujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a
zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Keďže posudkový lekár žalovaného nemal ani pochybnosti o
správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov, nebola žalobkyňa

podľa §11 ods.9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu predvolaná na posúdenie jej
zdravotného stavu.

Právny zástupca žalobkyne na str. 4 správnej žaloby poukazuje na ustanovenie §12 ods.3 zákona

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého MFP určenej podľa odsekov 1 a 2 možno
zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie
s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie. Vo vyššie uvedenom
lekárskom posudku žalovaného bola okrem najzávažnejšieho zdravotného postihnutia určená MFP aj
pre ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne. Podstatná pre aplikáciu ustanovenia §12 ods.3 zákona

o peňažných príspevkoch v namietanom prípade je ale skutočnosť, že dané zdravotné postihnutia
nemajú spoločný a priamy etiopatogeneticky súvis, klinickú manifestáciu a následne spoločný dôsledok
(snajzávažnejšímzdravotnýmpostihnutímžalobkyne,ktorýmjezhubnýnádorštítnejžľazypostabilizácii
(po piatich rokoch od stabilizácie)), v zmysle ktorého by došlo k znevýhodneniu.

Podľa §3 ods.5 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavuveci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa §32 ods.1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa §46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Žalovaný v zmysle §32 ods.1 Správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým
účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, t, j. podania a návrhy žalobkyne – listiny, ako
lekárske správy a nálezy a lekárske posudky.

Právny zástupca žalobkyne si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých
lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného
ako rozporné, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár (ako vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na str. 8, sp. zn.: 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017).

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou
rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžso/51/2011 zo
dňa 27.06.2012 poukazujú na skutočnosť, že podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových
lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom – v danom prípade odňatie a uloženie povinnosti vrátiť preukaz
fyzickej osoby s ŤZP.

PodobneNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvinejprávnejvecipriposudzovanípeňažnýchpríspevkovna
kompenzáciu vo svojom rozsudku Sp. zn. : 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017 na str. 8 dôvodí, že záver
neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, nakoľko posudzovanie zdravotného
stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu

lekárovi.

Aj samotný Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) vo svojej rozhodovacej praxi v rozsudku sp.
zn.: 4Sa/17/2017 zo dňa 27.03.2018 na str. 7 dôvodí vyššie uvedenou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky.

Právny zástupca žalobkyne v správnej žalobe navrhuje ako dôkaz posúdiť aj lekárske nálezy, ktoré
nebolipredmetomposúdeniaavdanomkonaníniesúrelevantnéprepreskúmaniezákonnostipostupua

rozhodnutia žalovaného, nakoľko podľa §135 ods.1 SSP predmetné lekárske nálezy nemôžu byť v tomto
konaní hodnotené ako dôkaz (môžu byť len podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu v novom
administratívnom konaní), keďže podľa §135 ods.1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúcistav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy.

V týchto intenciách žalovaný dáva do pozornosti ustanovenie §34 ods.3 Správneho poriadku, podľa
ktorého „účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe“,
preto správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na skutočnosti jemu
neznáme, ktoré mohol uviesť len účastník konania a neuviedol tak pred prvostupňovým správnym

orgánom, ako aj včas v odvolacom konaní (na margo označenia dôkazu právnym zástupcom žalobkyne,
ktorý bol doložený až v súdnom konaní).

V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 7Sžso/59/2009 zo dňa 20.05.2010 bol
vyslovený právny názor, že súd nemôže pri svojom rozhodovaní zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po

právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu..., lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový a
právny stav v čase rozhodovania správneho orgánu.

Podobne v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky Sp. zn.: 9Sžsk/120/2017 zo dňa 30.01.2019

na str. 13 v bode 32. je uvedené, že správny súd v zásade preskúmava zákonnosť rozhodnutia vo vzťahu
ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia. Hoci zákon nevylučuje možnosť, aby správny
orgán na základe ďalších dôkazov prehodnotil svoje rozhodnutie; taká možnosť nie je bez ďalšieho
dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade predkladania novších a novších
lekárskychnálezovanidôvodomnazrušenierozhodnutia,ktorévčasejehovydanianazákladeriadneho

zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp.
zn.: 9So/257/2016).

V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžsk/20/2019 zo dňa 11.12.2019 na str. 5

v bode 14. je zvýraznená skutočnosť, že dodatočne predkladané odborné nálezy, môžu byť podkladom
pre ďalšiu žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, ktoré znovu posúdi príslušný
posudkový lekár. Neskoršie datované nálezy nemôžu byť posudzované ako objektívna súčasť skorších
rozhodnutí správnych orgánov, keďže nemali o nich vedomosť.

Správna žaloba nie je dôvodná, vychádza len z presvedčenia, že napadnutým rozhodnutím došlo k
zásahu do subjektívnych práv žalobkyne. Žalovaný v zmysle lekárskej posudkovej činnosti dostatočne
preukázal a odôvodnil záver, že žalobkyňa podľa § 2 ods.3 v spojení s § 16 ods.1 a § 47 ods.2 a 3 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu už nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím

a je povinná vrátiť preukaz fyzickej osoby s ŤZP.

Právny zástupca žalobkyne na str. 5 správnej žaloby ďalej uvádza aj porušenie čl. 46 ods.1 v spojení s
čl. 2 ods.2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v platnom znení – Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len

„Ústava SR“), ktorý mal byť dotknutý postupom a rozhodovacou činnosťou žalovaného.

K uvedenému uvádzame, že ide o subjektívne tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, ktoré nemá nijaký
skutkový ani právny základ a ďalej bez ďalšieho nedôvodí na akom základe došiel k takémuto záveru.

V závere žalovaný uviedol, že trvá na nariadení pojednávania v predmetnej veci.

IV.Právnyzástupcažalobkynevovyjadreníkvyjadreniužalovanéhopraktickyzotrvalnaskutkovejaprávnej
argumentácii uvedenej v žalobe. Poukázal a citoval rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: 9Sžsk/28/2019, 7Sžso/31/2015, 5Sž 85/95, 4So/226/2004, R 33/2006, 1So/115/2010 a žiadal,

aby súd rozhodol v súlade s petitom žaloby.

V.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby

vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“),tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej
starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je
podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej
aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou
funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona

je určovanie miery funkčnej poruchy.

Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho

z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke
fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných
prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho
preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera
funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia
s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2
možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie
s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný
orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z
právoplatnéhorozhodnutiaopreukazevyplýva,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ak sa fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 neposkytuje
opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu, príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo
parkovacieho preukazu a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz.Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací

preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami

uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správny súd preskúmala napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa
s obsahom administratívneho spisu, na pojednávaní konanom dňa 30.11.2022 vypočul účastníkov

konania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného, ktorý ako príslušný odvolací orgán zmenil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu čo sa týka právnej kvalifikácie (namiesto § 45 ods. 14
bola potrebná aplikácia § 47 ods. 2, 3 zákona č. 447/2008 Z. z.) o odňatí preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím a o povinnosti tento preukaz vrátiť v lehote 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobkyňa namietala v 3 základných rovinách. Namietala nezákonnosť
rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu neúplného a nesprávne zisteného skutkového stavu, čo viedlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu, namietala porušenie § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.
a namietala nepreskúmateľnosť, nezákonnosť a arbitrárnosť rozhodnutí vo vzťahu k aplikácii § 12 ods.

3 zákona č. 447/2008 Z. z.Vo vzťahu k prvej a druhej žalobnej námietke je potrebné zdôrazniť, že posúdenie hmotnoprávnych
podmienok odňatia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „preukazu“)
je odbornou medicínskou otázkou, ktorú sú v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. oprávnení posudzovať

posudkoví lekári (§ 11 ods.2), pričom pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádzajú z aktuálneho
lekárskeho nálezu (§ 11 ods. 3). Ide teda o posúdenie odbornej, medicínskej otázky, výsostne
v právomoci posudkových lekárov.

Aj v konkrétnom prípade bola miera funkčnej poruchy žalobkyne posúdená posudkovými lekármi dňa
17.09.2020 a dňa 10.12.2020. V posudkoch posudkoví lekári vychádzali z kompletnej posudkovej
dokumentácie žalobkyne, ktorú mali k dispozícii ku dňu vydania posudkov, a ani správny súd nezistil, aby
posudky nespĺňali kritéria úplnosti, celistvosti či presvedčivosti, resp. aby boli v rozpore s diagnostickými
závermi, ktoré vyplývajú z jednotlivých odborných lekárskych nálezov.

Z posudkov vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie (zhubný nádor štítnej žľazy po stabilizácii, po
piatichrokochpostabilizácii)bolosprávnezaradenépodľaprílohyč.3kzákonuč.447/2008Z.z.,časťIII.
2d) a správne bola stanovená miera funkčnej poruchy 40 %. Rovnako z odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa získala preukaz v roku 2010 (lekársky posudok zo dňa 12.08.2010,

so stanovenou mierou funkčnej poruchy 80 %), v roku 2015 bol jej zdravotný stav opätovne posúdený
aoznámenímzodňa17.09.2015bolaužalobkynestanovenámierafunkčnejporuchy50%podľaprílohy
č. 3, časť III. 2c) zákona č. 447/2008 Z. z., čo potvrdzuje stabilizáciu zdravotného stavu žalobkyne vo
vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že v zmysle lekárskej správy zo dňa 13.10.2020 vypracovanej E. F. bola
odbornou lekárkou odoslaná do Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny za účelom rádioterapie, je
potrebné konštatovať, že v správe zo dňa 13.10.2020 je uvedené: „príde na sono 1/2021 sono. INMM
rok 2021“, t. j. nie je tam uvedené, že bola odoslaná do INMM za účelom rádioterapie.

Žalobkyňa tiež nedôvodne namieta, že posudkoví lekári mali postupovať podľa § 11 ods. 9 zákona
č. 447/2008 Z. z. a prizvať žalobkyňu na posúdenie zdravotného stavu. V danom prípade posudkoví
lekári nemali pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych

nálezov a v prípade, že žalobkyňa chcela byť osobne prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu,
nič jej nebránilo o to písomne požiadať v zmysle § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.

Správna je aj argumentácia žalovaného, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho

súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy a teda nemožno ako na dôkaz prihliadať na lekárske nálezy,
vypracované po tomto dátume.

Neskoršie datované nálezy nemôžu byť posudzované ako objektívna súčasť skorších rozhodnutí
správnych orgánov, keďže správne orgány nemali o nich vedomosť. Nové lekárske nálezy oprávňujú
na podanie novej žiadosti o preukaz.

Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil tretiu žalobnú námietku. Z lekárskeho posudku vyplýva, že okrem
rozhodujúcehozdravotnéhopostihnutiatrpížalobkyňaajďalšímizdravotnýmiproblémami,čopotvrdzujú
odborné lekárske nálezy.

Z lekárskych posudkov ani z rozhodnutí však nevyplýva, prečo nebol uplatnený postup podľa § 12 ods. 3
zákonač.447/2008Z.z.aprečomierafunkčnejporuchynebolazvýšenáo10%,čomázásadnývýznam
pre účely preukazu, pretože v takomto prípade by žalobkyňa aj naďalej spĺňala zákonné podmienky, jej
miera funkčnej poruchy by bola aj naďalej 50 % (40 % + 10 %).Z uvedených dôvodov sa správny súd stotožňuje s námietkou žalobkyne, že vo vzťahu

k potencionálnemu zvýšeniu miery funkčnej poruchy sú rozhodnutia správnych orgánov obidvoch
stupňov nepreskúmateľné pre absenciu zrozumiteľných a presvedčivých dôvodov, či a prečo ďalšie
diagnózy podmieňujú navýšenie miery funkčnej poruchy o 10 %.

Je potrebné uviesť, že posúdenie zdravotného stavu neprináleží správnemu súdu v rámci
preskúmavacieho súdneho konania, konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním
administratívneho konania pred správnymi orgánmi a úlohou súdu nie je ani dopĺňať vecnú či právnu
argumentáciu absentujúcu v rozhodnutiach. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 3 písm.
d), ods. 3 a ods. 4 veta prvá SSP zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude podrobne sa zaoberať aj ďalšími diagnózami
žalobkyne pre účely § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. a rozhodnutia zrozumiteľne a presvedčivo
odôvodniť.

O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a priznal
úspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).