Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200262
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4019200262.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu

JUDr.PavlaLukáčaaJUDr.MartinyBalegovej,vprávnejvecižalobcu:TOPTRANSSLOVAKIAs.r.o.,so
sídlom Dopravná 3974, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 864 865, zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát
so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100260927/2019 zo dňa 11. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému správny súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až december 2013, ktorá začala dňa 14. 05. 2015 na základe oznámenia č. 20156788/2015.
1.1 Daňová kontrola bola v čase od 04. 04. 2016 do 17. 05. 2016 a v čase od 20. 05. 2016 do 12. 04.
2017 prerušená z dôvodu odoslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií.
1.2 Správca dane o výsledku daňovej kontroly vypracoval protokol č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04.

2017, ktorý bol súčasne s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, doručený žalobcovi
dňa 02. 05. 2017. Deň nasledujúci po dni doručenia protokolu (t. j. dňa 03. 05. 2017) začalo v danej veci
podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie.
1.3 Správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101462241/2018 zo dňa 30. 07. 2018, ktorým podľa §
68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie september
2013 rozdiel v sume 9 792,79 eura na dani z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet v sume 8 399,99 eura
nepriznal a vyrubil daň v sume 1 392,80 eura tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume

8 399,99 eura zvýšil na sumu 9 792,79 eura. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01. 08. 2018.
1.4 Predmetnou kontrolou bolo zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období september 2013
daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane od dodávateľa N. F. s. r. o. z faktúry č.
20134292, dátum dodania tovaru 09. 09. 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane 16 787,06
eura, 20 % DPH v sume 3 357,41 eura, z faktúry č. 20134313, dátum dodania tovaru 16. 09. 2013,
predmet plnenia nafta motorová, základ dane 16 646,42 eura, 20 % DPH v sume 3 329,29 eura a z
faktúry č. 20134341, dátum dodania tovaru 27. 09. 2013, predmet plnenia nafta motorová, základ dane

15 530,44 eura, 20 % DPH v sume 3 106,09 eura.
1.5 Za účelom preverenia dodania deklarovaného tovaru dodávateľom N. F. s. r. o. a splnenia podmienok
na uplatnenie práva odpočítať daň zo sporných faktúr správca dane zaslal dožiadanie na DÚ Bratislava,
ktorý zaslal odpoveď zo dňa 02. 11. 2015 a v tejto odpovedi oznámil, že daňový subjekt N. F. s. r. o. sa napredvolanie č. 20465658/2015 zo dňa 06. 07. 2015 nedostavil, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá
v odbernej lehote. Rovnako neúspešné bolo aj opakované predvolanie. Predvolaním č. 20887160/2015
zo dňa 25. 09. 2015 správca dane predvolal R. N., splnomocneného zástupcu N. F. s. r. o. od 23. 01.

2013, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Okrem toho uviedol, že spoločnosť
N. F. s. r. o. má ukončenú registráciu DPH ku dňu 31. 07. 2014 a posledné daňové priznanie k DPH
podala za 3. štvrťrok 2013.
1.6 Správca dane predvolal na ústne pojednávanie N. L., konateľa spoločnosti N. F. s. r. o. v rozhodnom
období, a to na deň 14. 12. 2015, o čom upovedomil aj kontrolovaný daňový subjekt. N. L. v mailovej

správe zo dňa 10. 12. 2015 požiadal o zmenu termínu pojednávania na deň 07. 01. 2016, ktorú
skutočnosť oznámil správca dane kontrolovanému daňovému subjektu. Zároveň správca dane vyhovel
žiadosti svedka a zaslal mu predvolanie na deň 07. 01. 2016, o čom upovedomil aj kontrolovaný daňový
subjekt. N. L. opakovane požiadal v mailovej správe zo dňa 08. 01. 2016 o zmenu termínu vypočutia
na deň 19. 02. 2016, ktorú skutočnosť správca dane oznámil kontrolovanému daňovému subjektu a
predvolal svedka na ústne pojednávanie na deň 19. 02. 2016. So svedkom N. L. bola dňa 19. 02. 2016

za prítomnosti daňového subjektu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102591831/2016. Svedok
N. L. uviedol, že bol konateľom spoločnosti N. F. s. r. o. v čase od 13. 12. 2012 do 07. 10. 2013 a o
tejto možnosti byť konateľom a spoločníkom sa dozvedel od známych, tak si to chcel vyskúšať, meno
predchádzajúceho spoločníka a konateľa spoločnosti N. F. s. r. o. svedkovi nič nehovorilo. Obchodné
podielypodľajehovyjadreniaboliprevedenénamladúpanizF.,naambasádevR.bolioverenépríslušné

dokumenty a doklady spoločnosti N. F. s. r. o. boli odovzdané pri podpise zmluvy o prevode obchodných
podielov v R., kde ich svedok osobne doviezol. Ostatnú časť dokumentov odoslal kuriérskou poštou
do R.. Na otázku správcu dane, prečo boli dokumenty zaslané do R., keď nový spoločník býva v inom
meste, odpovedal, že už je z toho pomotaný a že si myslí, že boli odoslané na adresu novej konateľky.
Uviedol, že predmetom činnosti N. F. s. r. o. bol v roku 2013 nákup a predaj pohonných hmôt, t. j. benzínu

a nafty, spoločnosť nemala žiadne skladové priestory, kancelárske priestory boli na adrese U.. G. E. v
N. U. H., išlo o prenajaté priestory, zamestnancov spoločnosť nemala, mala len externú účtovníčku, na
ktorej meno si spomenúť nevedel. Všetky obchody sa dojednávali telefonicky alebo mailom a domnieva
sa, že v roku 2013 mal splnomocneného zástupcu na predaj tovaru - pohonných hmôt, na ktorého meno
si nespomína a predpokladá, že bol z G.. K spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. dodal, že názov mu

niečo hovorí, nevedel však presne čo spoločnosť N. F. s. r. o. spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o.
dodávala, objednávky išli cez W., konkrétne tovar bol dovážaný zo E. z G.. Hlavným dodávateľom bola
spoločnosťH.B.V.s.r.o.,namenoslečny,resp.pani,sktoroukomunikovalsinespomína.Telefonickysa
zadala objednávka, tovar bol dodaný priamo zákazníkovi a informácie o zákazníkovi a mieste dodania sa
uvádzalimailom.Dodávateľmitovaruboliminimálnedvajadodávatelia,avšakmenodruhéhododávateľa

si nepamätal. Na 90 % TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. vyhľadal splnomocnený zástupca. Pri nákladke a
ani pri výklade tovaru prítomný nebol, faktúry vystavoval na základe prijatej platby. Faktúry č. 20134095
zo dňa 14. 06. 2013, č. 20134072 zo dňa 03. 06. 2013 vystavil a podpísal, faktúry č. 20134341 zo dňa
27. 09. 2013, č. 201344313 zo dňa 16. 09. 2013, č. 20134292 zo dňa 09. 09. 2013, č. 20134240 zo dňa
09. 08. 2013, č. 20134162 zo dňa 12. 07. 2013, č. 20134146 zo dňa 28. 06. 2013 možno podpisoval a

faktúry č. 20134032 zo dňa 06. 05. 2013, č. 20134053 zo dňa 17. 05. 2013 a č. 20134265 zo dňa 22.
08. 2013 podpisovala splnomocnená osoba. Konateľ spoločnosti sa v rámci tohto ústneho pojednávania
vyjadril v tom zmysle, že najskôr spolupracoval so spoločnosťou K. G. F. s. r. o., ktorá zabezpečovala
dodávky nafty, objednávky zasielala tejto spoločnosti, od ktorej chodili aj faktúry, raz prišla faktúra od
N. F. s. r. o. s vysvetlením, že spoločnosť K. G. F. s. r. o. spolupracuje so spoločnosťou N. F. s. r.

o. a že podmienky predaja budú dodržané. Naďalej objednával naftu u spoločnosti K. G. F. s. r. o.,
so spoločnosťou N. F. s. r. o. nekomunikoval. Na otázku konateľa žalobcu svedok odpovedal, že si
nespomína na nič, čo by sa týkalo K. G. F. s. r. o., ale názov spoločnosti mu je povedomý a je možné,
že s touto spoločnosťou spolupracoval. Svedkovi pri ústnom pojednávaní správca dane uložil predložiť
meno a adresu účtovníčky, splnomocneného zástupcu a splnomocnenie spoločnosti N. F. s. r. o., zmluvu

o prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní účtovných dokladov spoločnosti N. F. s. r. o. doklad
o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi novej konateľke spoločnosti do F., čísla účtov spoločnosti N. F.
s. r. o., ktorú povinnosť svedok N. L. nesplnil.
1.7 Správca dane vykonal dňa 10. 03. 2016 ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti TOPTRANS
SLOVAKIA s. r. o. a G. W. uviedol, že so spoločnosťou N. F. s. r. o. nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke

pohonných hmôt, nekontaktoval sa so spoločnosťou N. F. s. r. o., naďalej objednával od obchodného
zástupcu spoločnosti K. G. F. s. r. o., ktorého priezvisko si nepamätá, spomína si len na meno C.. Po
dodávke PHM prišla faktúra od spoločnosti N. F. s. r. o., keďže spoločnosť K. G. F. s. r. o. spolupracuje s
N. F. s. r. o. a úhrada faktúry bola realizovaná v zmysle faktúry, kde bol uvedený účet dodávateľa. Konateľžalobcu nevedel, kde bol tovar nakladaný, tovar vozili tie isté cisterny, ktoré chodili od spoločnosti K.
G. F. s. r. o., dodávateľ zabezpečil prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty do bencoloru v
areáli spoločnosti žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k tomu na akých autách bola nafta do areálu vozená,

pri vytankovaní bol prítomný za žalobcu syn konateľa, šofér nahlásil odberané množstvo dodávateľovi
a dodávateľ zaslal zálohovú faktúru poštou. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt,
pretože spotreba PHM sa do týždňa spotrebovala. Keďže spoločnosť N. F. s. r. o. nedodržiavala časový
harmonogram a požadované množstvá, nie je už obchodným partnerom žalobcu.
1.8 Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti N. F. s. r. o. správca dane

zistil, že N. L. bol konateľom spoločnosti v čase od 07. 12. 2012 do 11. 09. 2013 a podľa evidencie
finančnej správy spoločnosť N. F. s. r. o. mala od 23. 01. 2013 evidovaného splnomocneného zástupcu
v daňovom konaní R. N., bytom G.
1.9 Predvolaním zo dňa 10. 03. 2016 správca dane predvolal R. N. k vypočutiu na deň 31. 03. 2016,
avšak neúspešne, keďže zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou o neprevzatí zásielky v
odbernej lehote.

1.10 Z informačného systému finančnej správy bolo zistené správcom dane, že spoločnosť N. F. s. r.
o. bola v roku 2013 štvrťročným platiteľom dane, podala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty
naposledy za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013 a v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie III.
štvrťrok 2013 uviedla dodanie tovaru a služieb vo výške 2 589 607 eur a odpočítanie dane v sume 2 589
549,12 eura. Posledné daňové priznanie na dani z príjmov PO bolo podané za rok 2012.

1.11 Kontrolovaný daňový subjekt predložil v rámci výkonu daňovej kontroly Záznamy o prevádzke
motorových vozidiel evidenčné čísla: F. XXXCM, F. XXXCM, F. XXXCU, F. XXXCM, F. XXXCK, F.
XXXBO, F. XXXCR, F. XXXCA, F. XXXCN, F. XXXCT, F. XXXBT, F. XXXCM, F. XXXCK, F. XXXDB, F.
XXXDD, z ktorých zistil, že žalobca v období od 03. 09. 2013 do 27. 09. 2013 nakúpil a natankoval do 16
000 litrového bencaloru umiestneného v areáli spoločnosti pohonné hmoty - motorovú naftu v celkovom

množstve 49 888,95 litrov (dodávateľské faktúry interné čísla 130000238, 130000243, 130000244,
130000249, 130000250, 13000252, 13000258, 13000263) a podľa evidencie o prevádzke spotreboval
približne 38 548 litrov. Zostatok motorovej nafty k 30. 08. 2013 je 21 610,60 litrov.
1.12 Na základe výzvy správcu dane H., a. s. oznámila, že majiteľom účtu uvedeného ako bankové
spojenie na dodávateľských faktúrach od N. F. s. r. o., je spoločnosť L. s. r. o., IČO: XX XXX XXX a

osobou oprávnenou a majiteľom účtu je Ing. D. L., nar. XX. XX. XXXX.
1.13 V súvislosti s vyjadrením N. L. o pôvode tovaru, správca dane požiadal českú finančnú správcu
žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii č. 283264/2016 zo dňa 16. 03. 2016 o preverenie
dodávateľa pohonných hmôt H. B. V. s. r. o. V odpovedi na žiadosť česká finančná správca uviedla,
že nebolo možné preveriť uvedené skutočnosti z dôvodu zmeny konateľa a prevodu obchodných

podielov, na spoločnosť H. s. r. o. bol vyhlásený konkurz a insolvenčný správca nemá k dispozícii žiadne
doklady, písomnosti a ani účtovníctvo, pričom súčasný konateľ D. N. oznámil, že mu žiadne doklady
neboli odovzdané. Okrem toho oznámila, že spoločnosť sa zaoberala prepravou PHM tuzemskou a
medzinárodnou, mala k dispozícii niekoľko cisterien na prevoz PHM. Spoločnosti N. F. s. r. o. v roku
2013 nedodávala v roku 2013 PHM, ale uskutočňovala iba prepravu PHM, kde ako príjemca je uvedená

spoločnosť N. F. s. r. o. a ako odosielateľ je uvedená spoločnosť D. a objednávateľ prepravy spoločnosť
H.. Takto boli uskutočnené prepravy v auguste a septembri 2013, doprava PHM bola fakturovaná
spoločnosti H. SE. Podľa súhrnných hlásení a evidencie DPH spoločnosť H. s. r. o. neuskutočnila žiadne
dodanie tovaru na Slovensko, poskytla iba služby v roku 2013 v mesiacoch február, marec, máj, október,
november a december pre slovenských odoberateľov, nie pre spoločnosť N. F. s. r. o.

1.14 V zmysle uvedených skutočností správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
č. 819811/2016 zo dňa 19. 05. 2016 na daňový subjekt D. a v odpovedi na žiadosť slovinská finančná
správa uviedla, že daňový subjekt D. nevystavil žiadnu faktúru pre spoločnosť N. F. s. r. o. ani pre
spoločnosť H. s. r. o., taktiež spoločnosti neboli príjemcami spotrebného tovaru. Daňový subjekt D.
nepozná spoločnosť N. F. s. r. o. a nikdy s ňou nespolupracoval.

1.15 Ďalšou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 826415/2016 zo dňa 19. 05. 2016
správca dane na daňový subjekt H. žiadal českú finančnú správu o preverenie obchodného vzťahu
so spoločnosťou N. F. s. r. o. a v konečnej odpovedi bolo uvedené, že daňový subjekt H. neposkytuje
potrebnú súčinnosť, predvolal osobu oprávnenú konať za preverovaný daňový subjekt, avšak nikto sa
bez ospravedlnenia nedostavil. U tohto daňového subjektu prebiehalo daňové konanie v niektorých

obdobiach roka 2013, v priebehu ktorých spolupracoval so správcom dane. K dispozícii má doklady za
obdobie 1-9/2013, doklady za 10-12/2013 k dispozícii nemá. Hlavným predmetom činnosti daňového
subjektu v období roka 2013 bol nákup a predaj pohonných hmôt a výhradným dodávateľom bola
slovinská spoločnosť D. E. Y. N., d. d. M.. Miestom vykládky bol daňový sklad na Slovensku aprevádzkovateľom tohto skladu bola spoločnosť T. E. s. r. o. Ďalším odoberateľom PHM bola spoločnosť
N. F. s. r. o. a podľa priložených CMR listov, dodacích listov a nákladných listov boli PHM tomuto
odoberateľovi vyskladnené v sklade spoločnosti T. E. s. r. o. na Slovensku. Na CMR dokladoch, ktoré

tvoria prílohu odpovede na MVI, je ako miesto vykládky uvedená B., ani v jednom prípade nie je
miesto vykládky adresa sídla spoločnosti žalobcu. Daňový subjekt H. nadobúdal PHM od slovinského
dodávateľa D. E. Y. N., N. M., doklady o nadobudnutí boli správcovi dane predložené a overené v rámci
MVI. Išlo o zjednodušený postup pri dodaní tovaru formou trojstranného obchodu, kde daňový subjekt
H. bol prostrednou osobou a predmetom plnenia boli pohonné hmoty. Podľa predložených bankových

výpisov k úhrade dochádzalo hotovostným vkladom na bankový účet H. E.. Od 06. 12. 2016 spoločnosť
H. vlastní U. B., osoba rumunskej národnosti, členom dozornej rady od tohto istého dátumu je N. U.,
osoba poľskej národnosti.
1.16 Oznámením č. 103183847/2016 zo dňa 19. 05. 2016 správca dane oznámil splnomocnenému
zástupcovi žalobcu, že má možnosť nahliadnuť do spisu za účelom oboznámenia sa s priebežnými
výsledkami zistení správcu dane, žalobca, ktorému bolo oznámenie doručené dňa 23. 05. 2016, túto

možnosť nevyužil, nedohodol termín nazretia do spisu a nedostavil sa správcovi dane.
1.17 Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané
dodanie tovaru tak ako je deklarované dodávateľským faktúrami a v daňovom priznaní k dani z pridanej
hodnoty. Preverením obchodných transakcií správca dane nadobudol pochybnosti o tom, že dodávateľ
N. F. s. r. o. je reálnym dodávateľom tovaru pre žalobcu. Formálne doloženie dokladov o nadobudnutí

tovaru/služby je bez preukázania skutočného nadobudnutia a dodania tovaru/služby pre daňové účely
nedostačujúce. N. L., konateľ spoločnosti N. F. s. r. o., v čase deklarovaného zdaniteľného plnenia
vo svedeckej výpovedi dňa 19. 02. 2016 uviedol, že na konanie za spoločnosť splnomocnil osobu,
ktorej meno si nepamätá, nespomína si na meno účtovníčky, ktorá mala viesť účtovníctvo N. F. s.
r. o., nevedel povedať od koho mala spoločnosť prenajaté kancelárske priestory, uviedol jedného

dodávateľa pohonných hmôt, a to spoločnosť H. s. r. o., ktorá v zmysle preverovaním českou finančnou
správou nebola dodávateľom pohonných hmôt pre spoločnosť N. F. s. r. o., ale jednalo sa o spoločnosť,
ktorá sa zaoberala prepravou PHM. Na druhého si v rámci ústneho pojednávania nespomenul. K
faktúram uviedol, že jeho podpis je len na niektorých, niektoré vystavil a niektoré mohol vystaviť aj
splnomocnený zástupca. Keďže účtovné, daňové doklady boli odovzdané novej konateľke z F., tieto

nepredložil správcovi dane. Nepredložil ani doklad o prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní
účtovných dokladov, doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi, ani splnomocnenia na osobu, ktorej
meno si nevedel spomenúť.
1.18 Správca dane sa pokúsil predvolať ako svedka R. N., splnomocneného zástupcu N. F. s. r. o.,
ktorého meno zistil z údajov z informačného systému finančnej správy, pričom správca dane a ani

správca dane miestne príslušného spoločnosti N. F. s. r. o. nebol úspešný.
1.19 Konateľ žalobcu v rámci ústneho pojednávania dňa 10. 03. 2016 uviedol, že nekontaktoval
spoločnosť N. F. s. r. o., naďalej objednával od obchodného zástupcu spoločnosti K. G. F. s. r. o.,
priezvisko obchodného zástupcu si nepamätal, len si spomenul na jeho meno C. a touto osobou, ktorú
nevedel identifikovať, mu bola podaná informácia, že odteraz bude zasielať faktúry za PHM spoločnosti

N. F. s. r. o., ktorá spolupracuje so spoločnosťou K. G. F. s. r. o. V rámci ústneho pojednávania so
svedkom N. L., konateľ žalobcu položil svedkovi otázku, či je možné, že pán kolega spolupracoval so
spoločnosťouK.G.F.s.r.o.,svedokodpovedal,žejetomožné.Vtomtosmeresprávcadaneupozorňuje
na skutočnosť, že podľa výpovede N. L. nemala spoločnosť N. F. s. r. o. žiadnych zamestnancov, mala
splnomocneného zástupcu, ktorého meno podľa údajov informačného systému finančnej správy bol R.

N., v evidencii nebola evidovaná osoba s menom C., s ktorým komunikoval konateľ žalobcu. Okrem
toho poukázal aj zjavnú nezrovnalosť a skutočnosť, že podľa vyjadrenia N. L.K. bol tovar prepravený
prostredníctvom spoločnosti H. priamo od dodávateľa k zákazníkovi, k daňovému subjektu TOPTRANS
SLOVAKIA s. r. o. a podľa odpovede na MVI zo dňa 12. 04. 2017 bol tovar dodaný do daňového skladu
na Slovensku. Na CMR dokladoch je ako miesto výklady Ilava, a nie adresa sídla žalobcu.

1.20 Hoci zákon o dani z pridanej hodnoty, a ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril
obchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ
tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky podľa zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne
podmienky nároku na odpočítanie DPH, keďže ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov.
1.21 Naviac majiteľom bankového účtu na faktúrach od N. F. s. r. o. je spoločnosť L. s. r. o. a podpisový

vzornaúčetmázriadenýIng.D.L..ZvýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaIvyplýva,
že Ing. D. L. nebol v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2013 konateľom a ani spoločníkom
N. F. s. r. o. a podľa údajov z Obchodného registra Slovenskej republiky bol konateľom spoločnosti M. s.
r. o., ktorej spoločníkom a konateľom od 13. 03. 2013 je C. D. C., U. - občan E. - dodávateľa motorovejnafty pre žalobcu v zdaňovacom období október 2013, ďalej spoločnosti L. s. r. o. a ktorej spoločníkom
a konateľom je od 13. 11. 2013 C. D. C., U. - občan E. L. H. R. a E.A.. Osobu s rovnakým priezviskom L.
uviedol v rámci výpovede konateľa žalobcu, pričom malo ísť o osobu, ktorá vystupovala za spoločnosť

K. G. F. s. r. o. - dodávateľa motorovej nafty v zdaňovacích obdobiach február, marec a apríl 2013.
1.22 Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vykonanie zdaniteľných obchodov
dodávateľom N. F. s. r. o., v zmysle predložených faktúr, nebolo preukázané. Nebola preukázaná
existencia obojstranného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom N. F. s. r. o.
a odoberateľom TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o., absentuje dôkaz o preprave zo skladu v B. do sídla

spoločnosti TOPTRANS s. r. o., kde je umiestnený bencalor. Samotná skutočnosť, že žalobca disponuje
faktúrou s predpísaným obsahom bez ďalších dôkazov, nie je na odpočítanie dane postačujúca. Faktúra
je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že sú v nej údaje odrážajúce skutočnosť. Nárok
na odpočítanie dane je povinný preukázať platiteľ a zároveň je povinný splniť podmienky odpočítania
dane, ktoré sú definované v § 49 a § 51 zákona o DPH. Až po splnení týchto podmienok má platiteľ
nárok uplatniť si odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej

faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou,
ktorá reálne tovar dodala odoberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie plnenia nielen z
formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. V zmysle § 24 ods. 1
daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu.

1.23 Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Daňový subjekt má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečenia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia vo vzťahu k správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.

a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Nepredložil správcovi dane nové dôkazy,
preukazujúce jeho tvrdenia, nenavrhol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť.
1.24 Poukázal na to, že konateľ žalobcu bol prítomný pri výsluchu svedka N. L., k predmetnej výpovedi
nemal žiadne doplňujúce otázky, týkajúce sa prepravy tovaru a nemal voči výpovedi námietky. Až na
základe kontrolných zistení v Protokole z daňovej kontroly č. 1007421018/2017 zo dňa 27. 04. 2017,

daňový subjekt uviedol doplňujúci údaj, že súhlasí s tvrdením správcu dane, že motorová nafta sa
vozila na autách s ŠPZ okresu B. a v tejto súvislosti požiadal o vypočutie svedkov - zamestnancov
daňového subjektu, ktorí podľa požiadavky daňového subjektu, môžu potvrdiť, že dodanie pohonných
hmôt nastalo, pretože túto naftu tankovali do motorových vozidiel.
1.25 V rámci vyrubovacieho konania správca dane vykonal ústne pojednávanie s Mgr. G. W., v súčasnej

dobe s konateľom žalobcu, ktorý v roku 2013 vykonával funkciu špeditéra a svedok v rámci výpovede
dňa 22. 11. 2017 uviedol, že v roku 2013 boli dodávateľmi pohonných hmôt N. F. s. r. o., G., O.. Prvá
spoločnosť, ktorá začala naftu dodávať, mala jednu cisternu, ktorá stále chodila a dodávala naftu, keď
sa zmenila firma, stále chodila tá istá cisterna a tie isté ťahače. Naftu objednával p. G. W., ale aj svedok
osobne,telefonovalsozástupcomfirmy,najskôrtobolp.L.apotomsosobou,ktorúpoverilkomunikáciou

p. L.. Vozidlá mali B. EVČ. Na otázku konateľa žalobcu, či sa svedok pýtal vodičov odkiaľ doviezli naftu
odpovedal, že naftu doviezli zo skladov v B., ktoré mala prenajaté firma, u ktorej objednali dodanie
nafty. Ďalej vykonal ústne pojednávanie s G. G. dňa 22. 11. 2017, ktorý bol v roku 2013 zamestnancom
žalobcu a vypovedal, že niekedy vytankovával naftu, keď bol prítomný v tom čase na dvore, cisterny
s naftou chodili z B., dva ťahače, ktoré ťahali cisterny, boli A. G. bielej a červenej farby, cisterny boli

biele. Cisterny mali B. ŠPZ, značky nezapisovali a svedok nevedel žiadnu uviesť. Nemal vedomosť, kto
bol dodávateľom PHM, šoférov sa nepýtal, nebolo to v jeho kompetencii. V období, keď chodili cisterny
s ilavskými značkami, nechodili iné cisterny. Rovnaký deň 27. 11. 2017 správca dane vykonal ústne
pojednávanie aj so svedkom C. L., ktorý bol v roku 2013 zamestnancom žalobcu a tento uviedol, že
si pamätá, že to bol piatok, keď videl cisterny, ktoré prečerpávali naftu, nemá vedomosť o tom, kto bol

dodávateľom, boli to rôzne spoločnosti, vozili to aj z F. aj B. značky, nevšimol si kto bol prepravcom,
pamätá si len cisterny, so šoférmi sa nebavil. Svedok B. R., ktorý bol zamestnancom žalobcu roku 2013,
vo výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 27. 11. 2017 uviedol, že nebol pri všetkých prečerpávaniach,
pretože ako vodič je stále na cestách, pamätá si, že videl červený G. alebo biely, názov spoločnosti
nevie, avšak vie, že mali B.PZ, a v roku 2013 chodili len B. autá, na ktorých nemali napísanú žiadnu

firmu, so šoférmi sa nerozprával. Ďalší zamestnanec žalobcu D. H. vo svedeckej výpovedi dňa 27. 11.
2017 vypovedal, že nemá vedomosť, kto bol dodávateľom nafty v roku 2013, nevie uviesť prepravcu
nafty, avšak vedel, že to boli A. červenej a bielej farby, čísla ŠPZ si nepamätá, vie, že išlo o B. ŠPZ, so
šoférmi sa nerozprával. Na otázku konateľa žalobcu odpovedal, že sa nepýtal šoféra, kde naftu nakladal.Svedok C. R., zamestnanec žalobcu v roku 2013, vo výpovedi dňa 21. 12. 2017 uviedol, že videl nejakú
B. značku, zelený renault alebo volvo, jeden alebo dvakrát videl auto, podľa slov svedka chodil v piatok
domov a vtedy už v areáli nie je nikto. Nevedel uviesť, pri ktorých dodávkach bol prítomný, vie, že mali

ilavské značky. Nemá vedomosť, kto bol prepravcom, so šoférmi sa rozprával len ohľadom roboty a ako
je na cestách. Na otázku konateľa žalobcu odpovedal, že si nespomína na to, že by sa rozprávali o tom,
kde natankovali naftu.
1.26Správcadanezvykonanýchsvedeckýchvýpovedizistil,žetítozhodnevypovedali,žesinepamätajú
dodávateľov pohonných hmôt, ani prepravcov, avšak všetci svedkovia si spomenuli len na fakt, že v roku

2013 vozili cisterny s B.PZ. Na názvy dodávateľov v roku 2013 si spomenul svedok Mgr. G. W.. V rámci
ústnych pojednávaní nebol predložený žiaden dôkaz, preukazujúci tvrdenia svedkov, napr. evidencia
áut, voziacich pohonné hmoty do areálu žalobcu. Svedkov, ktorí boli účastní pri vyčerpávaní pohonných
hmôt, nezaujímalo, od ktorej spoločnosti boli pohonné hmoty dodané, aby vedeli zodpovednému
zamestnancovi žalobcu uviesť aj tento dôležitý údaj, od ktorého dodávateľa boli pohonné hmoty dodané,
pretože v danom zdaňovacom období bol aj iný dodávateľ nafty. Súčasný konateľ žalobcu, ktorý v

kontrolovanom zdaňovacom období pracoval ako špeditér, uviedol, že so začiatku telefonoval s p.
L., zástupcom spoločnosti dodávateľa, u ktorého on osobne alebo G. W. objednával naftu. Potom
komunikoval s človekom, ktorého pán L. poveril komunikáciou s nimi a telefónne číslo dostal od pána
L., ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti N. F. s. r. o. V tomto smere správca dane poukázal na to,
že meno pána L. nie je uvedené v úplnom výpise z obchodného registra spoločnosti N. F. s. r. o. a ani

vo výpise spoločnosti K. G. F. s. r. o.
1.27 V rámci vyrubovacieho konania sa správca dane snažil o vypočutie svedka R. N., ktorý je v
informačných systémoch finančnej správy uvedený ako splnomocnený zástupca spoločnosti N. F. s. r. o.,
ktorého predvolával predvolaním zo dňa 05. 06. 2017, zo dňa 01. 12. 2017, opakované predvolanie zo
dňa 02. 01. 2018, zo dňa 18. 01. 2018, predvolanie zo dňa 12. 02. 2018, zo dňa 05. 04. 2018. Žiadosťami

o predvedenie zo dňa 30. 06. 2017, zo dňa 09. 11. 2017 a zo dňa 06. 03. 2018, správca dane žiadal
o predvedenie svedka R. N., ktorý sa ani po opakovaných predvolaniach a žiadosťou o predvedenie
nedostavil k správcovi dane k vypočutiu. Výzvou zo dňa 25. 09. 2017 požiadal o prevedenie svedka
žalobcu, ktorý v odpovedi zo dňa 19. 10. 2017 oznámil správcovi dane, že túto požiadavku považuje
nad rámec jeho zákonných povinností a požiadal správcu dane, aby využil všetky jeho možné zákonné

prostriedky na to, aby osoby boli predvolané a mohli vypovedať vo veci. Správca dane vykoval všetky
úkony na zabezpečenie účasti tohto svedka na daňovom konaní.
1.28 Aj napriek tomu, že správca dane nevidel spojitosť pána L. so spoločnosťou dodávateľa N. F.
s. r. o. predvolal počas vyrubovacieho konania JUDr. Ing. D. L. na ústne pojednávanie. V súvislosti s
predvolaním tohto svedka telefonoval dňa 04. 09. 2017 správcovi dane C. I., ktorý sa predstavil ako

osoba poverená D. L. k preberaniu poštových zásielok a oznámil, že pán L.ije dlhodobo v zahraničí. Z
mailovej adresy C. zaslal správcovi dane mail, v ktorom oznamuje, že JUDr. Ing. D. L. má neplnoletého
syna, ktorý navštevuje školu v F. a požiadal o termín ústneho pojednávania v mesiaci júl 2018. Výzvou
zo dňa 25. 09. 2018 správca dane vyzval žalobcu k zabezpečeniu svedka JUDr. Ing. L., na ktorú výzvu
odpovedal žalobca a oznámil, že požiadavka na zabezpečenie svedka je nad rámec jeho zákonných

povinností a požiadal správcu dane, aby využil všetky zákonné prostriedky na predvolanie osoby a jej
vypočutie.
1.29 Správca dane zotrval na kontrolných zisteniach získaných v rámci výkonu daňovej kontroly, keďže
nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady u dodávateľa N. F. s. r. o., spoločnosť si poštu
nepreberá,všetkyúčtovnédokladypodľavyjadreniakonateľaspoločnostiN.L.osobneodovzdalaposlal

poštou novej majiteľke spoločnosti, ktorá je občiankou F. kráľovstva, adresa sídla spoločnosti na L. XX,
R. slúži ako virtuálne číslo. Spoločnosť N. F. s. r. o. podala za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2013
daňové priznanie DPH, v ktorom vykázala takmer rovnaké uskutočnené zdaniteľné obchody, pričom
výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu je nízka daňová povinnosť. Osoba uvedená v informačnom systéme
finančnej správy ako splnomocnený zástupca spoločnosti sa k správcovi nedostavila na vypočutie ako

svedok. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy potvrdzujúce prepravu pohonných hmôt zo skladov v B.
do sídla žalobcu. Podľa vyjadrenia N. L. spoločnosť N. F. s. r. o. nemala žiadne skladové priestory.
1.30 Správca dane dospel k záveru, že všetky získané informácie a podklady popierajú reálnosť
uskutočnenia zdaniteľného plnenia práva dodávateľom N. F. s. r. o. žalobcovi ako odoberateľovi.
Primárne musí byť preukázané, že tovar existoval a dodávateľ bol vlastníkom tovaru, pretože previesť

právo na daňový subjekt môže iba vlastník tovaru. V daných prípadoch nebolo preukázané vlastnícke
právo k tovaru, nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady daňového subjektu N. F. s. r. o.,
ale ani jeho dodanie (neboli predložené doklady o preprave tovaru), a preto takýto tovar nemohol
byť dodaný daňovému subjektu v súlade so zákonom o DPH. Daňový subjekt preto odpočítal daňv rozpore s týmto zákonom. Zodpovednosť za preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov je
v plnej miere v kompetencii daňového subjektu, ktorý si sám vybral vyššie uvedených dodávateľov
za svojich obchodných partnerov, ktorí nevedeli preukázať skutočnosti uvedené vo faktúrach. Tým

nepriamo zodpovedá aj za ich konanie. Ak si daňový subjekt sám vybral uvedených dodávateľov, ktorí
sú uvedeným konaním nevierohodní, nevierohodné sú aj tvrdenia uvedené na faktúrach, ktoré vystavil.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf/97/2009 zo dňa 06. 07. 2010.
1.31 Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

2. Žalovaný o odvolaní rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100260927/2019 zo dňa
11. 01. 2019, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane
potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 29. 01. 2019, ktorým dňom nadobudlo
aj právoplatnosť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné:

2.1 Žalovaný v rozhodnutí poukázal a stručne oboznámil priebeh administratívneho konania pred
správcom dane. Taktiež opísal skutkový stav, prípadne odkázal na opísaný skutkový stav v rozhodnutí
správcu dane. Poukázal na záver správcu dane, v zmysle ktorého na základe skutočností zistených
daňovou kontrolu a vyrubovacím konaním dospel k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s
preverovaním uskutočnenia zdaniteľných plnení a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným

dôkazom, že k zdaniteľnému plneniu došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení
uvedeným dodávateľom N. F. s. r. o. pre daňový subjekt.
2.2 V ďalšej časti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé odvolacie námietky
daňového subjektu. Vo vzťahu k týmto námietkam žalovaný uviedol, že námietky žalobcu týkajúce
sa nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie sú opodstatnené. Odvolaním napadnuté

rozhodnutie obsahuje všetky zákonom č. 563/2009 Z. z. určené náležitosti. Správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, pričom posúdil a zohľadnil všetky daňovým subjektom predložené a vlastnou
činnosťou získané dôkazy a informácie. Za účelom zistenia objektívnej pravdy, logicky šetril skutočnosti
u dodávateľa, zisťoval pohyb tovaru. Preverovanie v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné
pravidlá DPH musia byť dodržané na každom stupni obchodného vzťahu, to znamená, že najskôr musí

byť daň za dodaný tovar do štátneho odpočtu odvedená a až potom môže prísť k odpočítaniu dane.
Na spochybnenie skutočného dodania tovaru mali vplyv skutočnosti, ktoré sú podrobne popísané v
protokole a aj v rozhodnutí správcu dane.
2.3 V posudzovanom prípade existencia tovaru - pohonných hmôt nebola spochybnená, ale nebolo
preukázané, že tento tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Pre správne určenie dane je rozhodujúcou

skutočnosťou, či fakturované plnenie bolo reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Táto
skutočnosťbolavrámcidokazovaniaspochybnenáapochybnosťneboladaňovýmsubjektomvyvrátená.
Žalovaný uvádza, že správca dane v rozhodnutí netvrdí, že v posudzovanom prípade sa jednalo o
podvodné konanie daňového subjektu, ale na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že pohonné hmoty, ktorých existencia spochybnená nebola, neboli dodané dodávateľom N. F. s. r. o.

Za tohto stavu neobstojí argumentácia daňového subjektu, že je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či s
prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti vedel alebo mohol vedieť, že sa svojou činnosťou dopúšťa
podvodného konania, resp. na podvode participuje. Dokazovaním v daňovej kontrole a vo vyrubovacom
konaní boli preverené okolnosti, za ktorých mali byť obchody zrealizované, t. j. okolnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na spornej faktúre mohol, resp. nemohol fakturovaný tovar

skutočne dodať. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie,
pretože táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní.
2.4 Žalovaný poznamenal, že faktúra, dodací list alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe bez
ďalšieho dokazovania, nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale je len tvrdením o
takejto udalosti. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade, a

ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané a na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie DPH nestačí ich formálna deklarácia, tzn. predloženie podkladov s predpísaným
obsahom. Splnenie formálnej stránky síce je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov
uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade
vzniku pochybnosti, preukazuje daňový subjekt. Hoci daňový subjekt má zmluvnú voľnosť pri voľbe

obchodného partnera by si mal byť vedomý existencie svojho dôkazného bremena v daňovom konaní.
Konateľ žalobcu pán G. W. na ústnom pojednávaní dňa 10. 03. 2016 uviedol, že dodávateľa N. F. s. r. o.
nekontaktoval, ale naďalej objednával PHM od „obchodného zástupcu spoločnosti" K. G. F. s. r. o., ktoré
krstné meno bolo C., na priezvisko si nespomenul. Komunikoval len s týmto zástupcom, po dodávkePHM prišla faktúra od N. F. s. r. o., aj keď konateľ žalobcu objednával u spoločnosti K. G. F. s. r. o.,
ktorého obchodný zástupca mu oznámil, že spoločnosť K. G. F. s. r. o. spolupracuje so spoločnosťou N.
F. s. r. o. a že táto jej bude odteraz posielať faktúry. Správca dane nemal možnosť preveriť uskutočnenie

zdaniteľných plnení uvedených na sporných faktúrach od N. F. s. r. o., keďže neboli predložené žiadne
účtovné doklady, ktorými by konateľ N. L. vedel preukázať skutočnosti uvedené na faktúrach ako aj svoje
tvrdenia počas ústneho pojednávania.
2.5 Nemôže obstáť poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.
03. 2011, ktorého predmetom bola dôkazná núdza platiteľa, ktorú mu mal správca dane pričítať z dôvodu

nepreukázania skutočností ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, t. j. osôb, s
ktorými platiteľ sám žiadne zmluvy neuzatváral, a teda tieto skutočnosti netvorili dôkazné bremeno.
2.6 Žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, preukazujúce, že tovar
deklarovaný spornou faktúrou dodala spoločnosť N. F. s. r. o. Žalovaný nemal za preukázané tvrdenie
žalobcu, že v konkrétnom zdaňovacom období september 2013 bola spoločnosť N. F. s. r. o. jediným
dodávateľom pohonných hmôt. Okrem tohto dodávateľa boli dodávateľmi pohonných hmôt E. E. s.

r. o. (interný doklad č. 130000238, 130000252) a O. E. s. r. o. (interný doklad č. 130000258), čo
vyplýva z dokladu „Podklady k dani z pridanej hodnoty za september 2013". K námietke žalobcu
týkajúcej sa predloženia záznamov o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované uskutočnené
jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo je dôkazom, že pohonné hmoty od dodávateľa boli spotrebované,
žalovaný dodal, že existencia tovaru nebola spochybnená. K námietke týkajúcej sa platieb žalovaný

poznamenal, že úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva odpočítať daň.
2.7 Zdôraznil, že je primárne na daňovom subjekte, aby preukázal v daňovom priznaní uvádzané a
daňovým subjektom tvrdené skutočnosti, čo vyplýva z § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Námietku
žalobcu, že mal vykonať miestne zisťovanie v sklade spoločnosti HH E. s. r. o. v B., považoval za
nelogickú,keďžedaňovákontrolajevykonávanásčasovýmodstupom.Miestnezisťovaniesprávcadane

nevykonal aj z dôvodu, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HH E. s. r. o. je od 18. 10. 2013
C. D. C., občan E.. Na overenie skutočností u osoby C. D. C. správca dane požiadal žiadosťou o MVI a
v odpovedi zahraničný správca dane uviedol, že osoba s menom C. D. C. na uvedenej adrese nebýva
a podnájomník, ktorý tam žije o takejto osobe nikdy nepočul. Podľa informačného systému finančnej
správy je spoločnosť HH E. s. r. o. nekontaktná, zásielky zasielané miestne príslušným správcom dane

sú už od roku 2014 doručované fikciou, t. j. adresát neznámy, spoločnosť nepodala daňové priznanie
za roky 2013, 2014, 2015 a 2016 ani na základe výziev zaslaných miestne príslušným správcom dane.
2.8 Výzvou zo dňa 25. 09. 2017 správca dane vyzval žalobcu, aby predložil doklady, preukazujúce jeho
tvrdenia, že pohonné hmoty boli dodané do skladu v B. na adresu sídla žalobcu. V odpovedi na výzvu
nepredložilžiadnydôkaz,aležiadalovypočutiesvedkov-šiestychzamestnancovžalobcu,ktorípotvrdia,

že pohonné hmoty vozili autá s B.PZ zo skladu v B. do areálu daňového subjektu. Vypočutí svedkovia
neuviedli ani jednu konkrétnu ŠPZ. Žalobca si neviedol evidenciu áut prichádzajúcich do jeho areálu. Iba
svedok Mgr. G. W., súčasný konateľ žalobcu, si spomenul na názvy spoločností, ktoré dodávali pohonné
hmoty.
2.9 Podľa názoru žalovaného daňový subjekt nepristupoval v obchodnom styku so spoločnosťou N. F.

s. r. o. s primeranou opatrnosťou počas celej doby obchodovania s týmto dodávateľom. Konateľ žalobcu
vo výpovedi dňa 10. 03. 2016 uviedol, že nevie, kde bol tovar nakladaný, prišla cisterna od dodávateľa,
ktorý zabezpečil celý prevoz, nákladu aj vytankovanie motorovej nafty. Nepamätal si na akých autách
bola nafta prepravovaná, uviedol, že chodili cisterny. Dôvodom ukončenia spolupráce s dodávateľom
K. G. F. s. r. o. bolo nedodržanie časového harmonogramu, požadovaných množstiev, nespokojnosť s

dodávkami. Uvedené nebránilo žalobcovi, aby aj dodávky od N. F. s. r. o. objednával od „obchodného
zástupcu spoločnosti" K. G. F. s. r. o., ktorého priezvisko si nepamätal, len krstné meno C.. Konateľ
N. F. s. r. o. N. L. vo výpovedi uviedol, že objednávky išli cez W. a tovar bol dovážaný zo E. z G.,
hlavnýmdodávateľombolaH.B.V.s.r.o.,dopravuzabezpečovaldodávateľatovarboldodávanýpriamo
zákazníkovi. Z odpovedi na MVI správca dane zistil, že spoločnosť H. B. V. s. r. o. nedodávala pohonné

hmoty spoločnosti N. F. s. r. o., vykonávala pre túto spoločnosť iba prepravu a objednávateľom prepravy
bola H. SE, D., pričom podľa prepravných dokladov bol ako dodávateľ uvedený D. E. s miestom vykládky
B. a príjemca bol uvedený HH E. s. r. o. s tým, že za príjemcu bol doklad potvrdený odtlačkom pečiatky
spoločnosti N. F. s. r. o. spolu s nečitateľným podpisom. Z odpovedi na MVI od slovinskej finančnej
správy mal správca dane preukázané, že dodávateľom PHM pre spoločnosť H. SE bola spoločnosť D.

a odberateľom je aj slovenská spoločnosť N. F. s. r. o. a pohonné hmoty boli vyskladnené v daňovom
sklade spoločnosti HH E. s. r. o.. Z uvedeného vyplýva, že ani v jednom prípade nebolo ako miesto
vykládky uvedená adresa sídla žalobcu. Okrem toho slovinská finančná správa uviedla, že spoločnosť
D. nevystavila žiadnu faktúru pre N. F. s. r. o. a nikdy so spoločnosťou N. F. s. r. o. nespolupracovala.2.10 Skutočnosť, že daňový subjekt mal byť počas celého obchodovania s určitou osobou primerane
obozretný pri uskutočňovaní obchodných prípadov, vyplýva z možnosti neužitia systému odpočítania
DPH založeného na princípe daňovej neutrality.

2.11 Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav, bolo jeho povinnosťou uviesť, ktoré
konkrétne skutočnosti mal správca dane preveriť a nepreveril. Rovnako mal uviesť, ktoré iné dôkazy
mal správca dane uviesť a neuviedol. Ide o všeobecne formulovanú námietku žalobcu. Správca dane
tvrdenie, ktoré viedlo k nepriznaniu práva na odpočítanie zo sporných faktúr, postavil na celom rade
priamych aj nepriamych dôkazov.

2.12 Žalovaný súhlasí s tvrdením žalobcu, týkajúceho sa definície pojmu „dodanie tovaru". V danom
prípade prílohou odpovede na žiadosť o MVI boli aj faktúry vystavené dodávateľom pohonných hmôt
spoločnosťou H. SE pre spoločnosť N. F. s. r. o., kde napríklad faktúry - faktúra č. 130100125, dátum
uskutočnenia tovaru je dátum 09. 09. 2013, predmet plnenia 24 778 litrov ULSD B 7 (ultra ľahké dieslové
palivo), kde je ako dopravca uvedená spoločnosť H., ŠPZ XBX XXXX/XBX XXXX, 30 869 litrov ULSD
dopravca H., ŠPZ XBX XXXX/XBX XXXX, faktúra č. 130100129 zo dňa 16. 09. 2013, predmet plnenia:

30 780 litrov ULSD dopravca H., ŠPZ XBX XXXX/XBX XXXX, 21 867 litrov ULSD dopravca H., ŠPZ
XBX XXXX/XBX XXXX, faktúra č. 130100138 zo dňa 27. 09. 2013, predmet plnenia: 30 869 litrov
ULSD, dopravca H., ŠPZ auta XBX XXXX/XBX XXXX, 34 029 litrov ULSD, dopravca H., ŠPZ auta
XBX XXXX/XBX XXXX. Prepravu pohonných hmôt fakturovala spoločnosť H. CZ29219914 spoločnosti
H., CZ29300011. Podľa priložených prepravných dokladov bol príjemca tovaru uvedená spoločnosť

HH E. s. r. o., F. F. a doklady boli opečiatkované spoločnosťou N. F. s. r. o. s nečitateľným podpisom,
tovar bol vyložený v B. bez uvedenie bližšej adresy. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti N. F. s. r.
o. spoločnosť nevlastnila a ani nemala prenajaté skladové priestory. Tovar fakturovaný dodávateľom H.
SE pre odoberateľa N. F. s. r. o. bol podľa dokladov vyložený v B. a prepravovaný autami, ktoré nemali
ilavské ŠPZ, dátum uskutočnenia plnenia pre spoločnosť N. F. s. r. o., t. j. dátum uvedený na faktúrach

od spoločnosti H. SE ako dodávateľa pohonných hmôt pre spoločnosť N. F. s. r. o. nekorešponduje s
dátumom uvedeným na faktúrach od dodávateľa N. F. s. r. o. pre žalobcu, išlo o niekoľkodňové rozdiely.
PodľavyjadreniakonateľaspoločnostiN.F.s.r.o.tovar,pohonnéhmoty,boldodanýpriamozákazníkovi,
t. j. daňovému subjektu. Podľa vyjadrenia zamestnancov žalobcu, dopravné prostriedky dovážajúce
tovar, mali ilavské evidenčné čísla. Motorové vozidlá, ktorými bol prepravený tovar pre spoločnosť N.

F. s. r. o. nemali ilavské evidenčné čísla a tovar podľa prepravných dokladov vykladali v B. na bližšie
neuvedenej adrese.
2.13 Žalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, týkajúcu sa vyrubenia dane „komukoľvek", „u
ktorého je z hľadiska vymožiteľnosti práva jednoduchšie". V postupe správcu dane žalovaný nevzhliadol
takéto konanie.

2.14 Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu posúdil ako nedôvodné. Žalovaný potvrdzuje
skutočnosť, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane v sume 9 792,79 eura zo sporných
faktúr od dodávateľa N. F. s. r. o. porušil zákon č. 222/2004 Z. z. Správcom dane vykonaný záver je
správny a dôkazmi dostatočne preukázaný. Postup správcu dane bol v súlade so základnými zásadami
daňového konania tak ako sú upravené v zákone č. 563/209 Z. z. Práva žalobcu boli zachované a tento

nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania relevantný dôkaz, ktorý preukazuje
oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr a v odvolaní nepodal
námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného

3. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 13. 03. 2019, domáhal preskúmania
okrem ďalších rozhodnutí aj rozhodnutia žalovaného č. 100260927/2019 zo dňa 11. 01. 2019 a žiadal

rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Správny súd uznesením č. k. 15S/39/2019
- 61 zo dňa 15. 04. 2019 vylúčil žalobu v tejto časti na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp.
zn. 15S/65/2019.
3.1 Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodu
podľa 191 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „SSP"), t. j. že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
a z dôvodu podľa § 191 písm. e) SSP, t. j. že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.3.2 V prvej časti správnej žaloby žalobca opísal priebeh administratívneho konania. Namietal, že
rozhodnutím žalovaného zo dňa 11. 01. 2019 bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
3.3 Žalovaný uvádza, že správca dane netvrdí, že sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, preto
nebolo potrebné zaoberať sa otázkou dôkazného bremena správcu dane a preukázať účasť žalobcu
na podvodnom konaní. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/84/2016, sp. zn. 1Sžf/88/2016 a sp. zn. Sžf/95/2016 zo dňa 12. 12. 2017 v ktorých súd uvádza,

že ak majú daňové orgány za preukázané, že išlo o fiktívne obchody, uskutočnené iba „na papieri" z
dôvodu získania neoprávneného daňového zvýhodnenia vo forme podvodného vylákania odpočtu DPH
odsprávcudane,potomjenanich,abynepriznaližalobcoviodpočítaniedanesobjasnenímmechanizmu
podvodného konania. Z uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že ak daňové
orgány tvrdia, že ide o fiktívne obchody, potom ide o podvodné konanie. Žalobca vychádzal zo záverov
správcu dane, ktorý tvrdil, že dodávateľ N. F. s. r. o. nebol reálnym dodávateľom tovaru. Z uvedeného

treba vyvodiť jediný logický záver, že tovar v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a žalobcom
neexistoval. Ak tovar neexistoval, išlo o fiktívne obchody a potom žalobca konal s vedomým úmyslom
podieľať sa na daňovom podvode za účelom vylákania odpočtu DPH od správcu dane.
3.4 Správca dane mal vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a bol povinný zistený stav
veci správne pomenovať. Ak zo strany dodávateľa N. F. s. r. o. nedošlo k vecnému plneniu, potom

tovar v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom N. F. s. r. o. neexistoval a skutok, ktorým sa
žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti spočíval v tom, že si odpočítal daň z faktúr, kde plnenie
neexistovalo. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje skutočný opis skutku, ktorým sa
žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax
považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil

porušenia právnej povinnosti (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 156/2007 z 08. 12.
2008, 3Sžo 200/2010 z 08. 10. 2010, 5Sžo 122/2010 z 24. 03. 2011 a iné).
3.5 Absencia skutočného opisu uvedeného skutku viedla k tomu, že správne orgány nesprávne posúdili
rozloženie dôkazného bremena. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Sžf/49/2010 zo dňa 30. 06. 2011, v ktorom súd vychádzal z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci

C-354/09OptigenLtdavoveciC-439/04Kittelaprijalzáver,žeskutočnosť,čižalobcavedelalebomohol
vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným
bremenom správcu dane. Ak správca dane tvrdí, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z
faktúrpriktorýchtovarneexistoval,potomžalobcamuselvedieť,žesapodieľanaplnení,ktoréjespojené
s daňovým únikom. Preukázanie uvedenej skutočnosti v zmysle uvedenej judikatúry je dôkazným

bremenom správcu dane. Tejto povinnosti nie je možné zbaviť správcu dane tým, že správca dane
netvrdil, že sa jednalo o podvodné konanie a dokazovaním bolo preverované, či dodávateľ mohol, resp.
nemoholtovarskutočnedodať.Povinnosťpreukázaťskutočnosť,žežalobcavedel,žesaprijatímplnenia
podieľa na daňovom podvode nie je naplnená ani reprodukciou prvostupňových rozhodnutí, z ktorých
vyplýva,žesprávcadanesvojezáveryzaložilvýlučnenazisteniachudodávateľaK.s.r.o.(správnemalo

byť N. F. s. r. o.), na ktoré žalobca nemal žiadny vplyv a nemohol predpokladať, že u určitých dodávateľov
by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy pre prípad, že týchto dodávateľov nebude možné s
odstupom niekoľkých rokov preveriť. Daňové orgány neuniesli dôkazné bremeno, ich rozhodnutia
sú založené na rozporných tvrdeniach a obsahujú množstvo závažných logických pochybení, ktoré
nevytvárajú skutkový základ pre prijatie jednoznačného a nespochybniteľného záveru, že žalobca sa

úmyselne podieľal na daňovom podvode. Žalovaný nesprávne vyložil príslušné ustanovenia Daňového
poriadku a absencia skutočného opisu skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti,
predstavuje vadu, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.
3.6 Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nedostatok odôvodnenia. Jednou z ťažiskových

námietok žalobcu bolo jeho tvrdenie, že ak správca dane nespochybňuje existenciu tovaru a zistil, že
tovarnedodaldodávateľN.F.s.r.o.,potomtenistýtovarvrovnakýchobjemochavrovnakomčasedodal
iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Jednoznačnosť preukázania
vedomej účasti žalobcu na daňovom podvode vylučuje akékoľvek logické pochybenia. Žalovaný sa
s uvedenou námietkou žalobcu vysporiadal tak, že táto námietka sa zhoduje s predchádzajúcimi

námietkami a odkazuje na už uvedené. Ak žalovaný za daného stavu pripúšťa možnosť, že identický
tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, pretože dôvody rozhodnutia vo vzťahu k výroku sú vnútorne rozporné, protirečivé a
odôvodnenie nedáva zmysel.3.7 Žalobca namietal, že správca dane po právnej stránke posúdil vec nesprávne, ak preukázanie
vlastníckeho práva k tovaru podmieňoval tým, že spoločnosť N. F. s. r. o. nemala žiadne skladové
priestory.Zrozhodnutížalovanéhoniejezrejmé,akosastoutonámietkouvysporiadal.Žalovanýuvádza,

že odberateľom je aj slovenská spoločnosť N. F. s. r. o., tovar pre spoločnosť N. F. s. r. o. bol vyskladnený
v daňovom sklade spoločnosti HH E. s. r. o. a za príjemcu bol doklad potvrdený otlačkom pečiatky
spoločnosti N. F. s. r. o. spolu s nečitateľným podpisom. Vozidlá, ktorými bol prepravovaný tovar pre N.
F. s. r. o. nemali ilavské evidenčné čísla a tovar podľa prepravných dokladov vykladali v B., no žalobca
tvrdil, že tovar k nemu bol prepravovaný z B., teda zo skladu spoločnosti HH E. s. r. o. Z uvedeného

vyplýva, že spoločnosť N. F. s. r. o. disponovala tovarom, mohla tovar dodať žalobcovi a z výpovedi
svedkov vyplýva, že prepravu nafty zo skladu spoločnosti HH E. s. r. o. vozili cisterny s B.PZ.
3.8 Ďalej žalobca poukázal na to, že povinnosť správne zistiť daň zahŕňa v sebe aj to, že daň v správnej
výške je určená práve tomu, na koho sa daňová povinnosť vzťahuje. Žalobca uvádza, že skutkový stav
vo veci žalobcu, ako aj prijaté závery daňových orgánov sú identické, ako vyplývajú z rozsudku NSS ČR
sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30. 01. 2018. Jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr za nákup

tovaru od dodávateľa N. F. s. r. o. je, že ide o problémový daňový subjekt, u ktorého nebolo možné daň
preveriť, v prípade zistenia rozdielov, by táto daň bola nevymožiteľná, a teda správca dane uprednostnil
vybranie dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový výnos bude zaručený. Žalovaný k tomu uviedol,
že v postupe správcu dane nevzhliadol konanie vyrubiť daň „komukoľvek".
3.9 Bol toho názoru, že rozsudky v správnom súdnictve, týkajúce sa nesprávnej aplikácie právnych

predpisov, neriešia iba individuálny spor medzi účastníkmi správneho konania, ale prinášajú i návod
pre správne orgány ako aplikovať právny predpis v prípade sporu medzi inými účastníkmi konania
za rovnakých skutkových okolností. Najvyšší súd SR viackrát už judikoval, že vzhľadom na spoločný
historický právny vývoj právnych systémov Slovenskej a Českej republiky nemožno pri posudzovaní
právnych vzťahov vyplývajúcich z právnych úprav identického obsahu ponechať bez povšimnutia aj

nálezy Ústavného súdu ČR a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR. Podľa žalobcu rozsudok
NSS ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 z 30. 01. 2018 je možné považovať za zásadné súdne rozhodnutie, z
ktorého prijaté právne závery boli použiteľné aj na vec žalobcu.
3.10 V danom prípade bolo potrebné objasniť, či dodávateľom tovaru bola spoločnosť N. F. s. r. o.
a bolo len v kompetencii správcu dane za týmto účelom určiť spôsob dokazovania a úplne zistiť

podklady potrebné pre rozhodnutie. Správca dane takto nepostupoval. Je zrejmé, že správca dane
za jeden z rozhodujúcich dôkazov, ktorým odôvodňuje svoj záver, že reálnym dodávateľom tovaru
nebola spoločnosť N. F. s. r. o., považuje to, že nebola potvrdená preprava tovaru z B. do F., resp.
neboli predložené doklady o preprave tovaru. Nič nebránilo správcovi dane požiadať Národnú diaľničnú
spoločnosť a. s. o zistenie pohybu vozidiel z B. do F.. Pokiaľ išlo o výsluch svedka R.. N., správca

dane sa ani nepokúsil o predvedenie svedka na výsluch. V prípade pána N. išlo o splnomocneného
zástupcu spoločnosti N. F. s. r. o., ktorý podľa vyjadrenia N. L. zabezpečil až 90 % obchodov, vystavoval
a podpisoval faktúry a mohol potvrdiť alebo poprieť dodanie tovaru spoločnosťou N. F. s. r. o. Správca
dane vyzval na zabezpečenie svedka N. žalobcu. Z rozhodnutí nie je pritom zrejmé, ako daňové orgány
vyhodnotili výpoveď svedka N. L., ktorý potvrdil dodanie tovaru. Rovnako tak nie je zrejmé, ako zhodnotili

skutočnosť, že spoločnosť H. B. V. s. r. o. zabezpečovala prepravu od spoločnosti D. so sídlom v E.
do skladu v spoločnosti HH E. s. r. o. v B.. Nie je zrejmé, ako vyhodnotili zistenie, že objednávateľom
prepravy bola česká spoločnosť H. SE, jej výhradným dodávateľom bola spoločnosť D. so sídlom v
E., ktorý tovar formou trojstranného obchodu smeroval priamo k druhému odoberateľovi N. F. s. r. o.,
ktorý je na prepravných dokladoch uvedený. Za úplnosť dokazovania zodpovedá správca dane, ktorý v

tomto prípade nezistil čo najúplnejšie skutočnosti nevyhnutné na účely správy dani. Žalobcovi nemožno
vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno, keď povinnosť zistiť čo najúplnejšie skutočnosti nevyhnutné na
účely správy dni nesplnil správca dane, ktorý dôkazné konanie zaťažil závažnými vadami.
3.11 Žalobca uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2011 vychádzal z toho, že nebola
spochybnená existencia plnenia a za daného stavu vyslovil svoj právny názor na dôkazné bremeno,

na jeho splnenie a uviedol, že daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal
nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude
evidencia riadne vedená.
3.12 Dodal, že aj v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ vo veci C-354/09 Optigen Ltd a vo veci C-439/04 Kittel
sa jednalo o obchod, v ktorom nebola spochybnená samotná existencia predávaného tovaru, ale boli

pochybnosti o osobe dodávateľa. Z rozsudkov vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou obchodných
reťazcov, do ktorých bol zapojený subjekt, ktorý si neplnil záväzky a zmizol bez toho, aby túto daň
uhradil. Podľa Súdneho dvora EÚ aj za stavu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú
pochybnosti o osobe dodávateľa, zásadnou právnou otázkou bolo posúdenie rozloženia dôkaznéhobremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane. Obdobný prípad bol riešený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K
jednotlivým žalobným dôvodom uviedol nasledovné:
4.1 Zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie
tohto rozhodnutia ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
4.2 Podľa názoru žalovaného správca dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly a počas

vyrubovacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z."), zákona č. 563/2009
Z. z., zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 333/2011 Z. z.") a zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z."), konal len v ich medziach, rozsahu a spôsobom, ktoré tieto zákony

ustanovujú.Správcadanevpriebehudaňovéhokonaniamámožnosťajeoprávnenýpožadovaťdoklady,
účtovníctvo, písomnosti a využiť všetky zákonom stanovené prostriedky, aby chránil záujmy štátu a
obcí, pritom dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, a zároveň aby
správne určil a vyrubil daň. Žalobca ako daňový subjekt je povinný strpieť všetky úkony, ktoré od neho
vyžaduje správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, aby daň bola správne určená

a vyrubená. Žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z.
z., zákona č. 333/2011 Z. z. a zákona č. 479/2009 Z. z., konal v ich medziach, rozsahu a spôsobom,
ktoré tieto zákony ustanovujú.
4.3 K námietkam týkajúcich sa podvodného konania žalobcu, fiktívnych obchodov a „logického záveru,
že tovar neexistoval", žalovaný uviedol, že je možné konštatovať zhodu s odvolacími námietkami, a

nakoľko sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami náležite vysporiadal,
poukazuje na predmetné odôvodnenie rozhodnutia.
4.4 Žalovaný zdôraznil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č.
222/2004 Z. z. a k uplatneniu tohto práva predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok
hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej

osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Oprávnenosť práva na odpočítanie dane žalobca preukázal
predložením listinných dôkazov - faktúr, dokladov o úhrade. Z dôvodu, že spoločnosť N. F. s. r. o. bola
miestne príslušnému daňovému úradu nekontaktná, správca dane vypočul N. L., konateľa N. F. s. r. o. v
čase deklarovaného uskutočnenia zdaniteľných plnení, ktorý uviedol, že mu názov spoločnosti žalobcu
niečo hovorí, nevedel však povedať, čo presne spoločnosť N. F. s. r. o. dodávala žalobcovi. Objednávky

išli cez W., konkrétne bol dovážaný zo E. z G., pričom hlavným dodávateľom bola spoločnosť H. s. r. o. a
na meno slečny, resp. pani, s ktorou komunikoval z tejto spoločnosti, si nespomína. Nových zákazníkov
vyhľadával na internete a žalobcu ako zákazníka našiel na 90 % splnomocnený zástupca. Na spoločnosť
K. G. F. s. r. o. si nespomína, ale názov mu je povedomý a je možné, že spolupracovali. Svedkovi
správca dane uložil predložiť meno a adresu účtovníčky, splnomocneného zástupcu a splnomocnenie

spoločnosti N. F. s. r. o., zmluvu o prevode obchodných podielov, doklad o odovzdaní účtovných
dokladov, doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi novej konateľke do F., čísla účtov spoločnosti,
ktorú povinnosť si svedok nesplnil a nepredložil požadované dokumenty. Konateľ žalobcu vo výpovedi
dňa 10. 03. 2016 vypovedal, že zmluvu o dodávke pohonných hmôt so spoločnosťou K. G. F. s. r. o.
nemá uzatvorenú, nevie, kto ho kontaktoval, bol u neho p. L., ktorý vystupoval za spoločnosť K. G. F.

s. r. o., a od ktorého dostal kontakt na obchodného zástupcu, ktoré meno si nepamätá, ale neskôr si
spomenul na meno C., ktorému nahlásil požadované množstvo nafty. Skladovú evidenciu pohonných
hmôt žalobca neviedol, pretože do týždňa pohonné hmoty spotrebovali. Preverovaním bankového účtu
na sporných faktúrach správca dane zistil, že majiteľom účtu nie je dodávateľ N. F. s. r. o. Okrem
toho zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na spoločnosti H.. Správca dane predvolával na

vypočutie svedkov Ing. D. L., R. N., avšak neúspešne a v rámci vyrubovacieho konania vypočul svedkov,
navrhnutých žalobcom, a to zamestnancov, ktorí zhodne vypovedali, že nevedeli, resp. nepamätali si
kto bol dodávateľom, resp. prepravcom pohonných hmôt, všetci svedkovia si spomenuli len na fakt, že
v roku 2013 vozili naftu cisterny s B.PZ. Na dodávateľov si spomenul jedine Mgr. G. W..
4.5 Správca dane na základe skutočností zistených daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním dospel

k záveru, že všetky informácie a podklady súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia,
a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom, že k dodaniu skutočne došlo tak,
popierajú reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení dodávateľom N. F. s. r. o. daňovému subjektu
ako odberateľovi. Pretože nebolo možné preveriť účtovné a daňové doklady spoločnosti N. F. s. r. o.z dôvodu jej nekontaktnosti, spoločníkom je občan F. kráľovstva, s ktorým sa bývalý konateľ nestretol,
dochádza k spochybneniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúrach. Po skončení funkcie konateľa N. L., spoločnosť N.

F. s. r. o. nemala konateľa a dňa 10. 01. 2018 bola ex offo vymazaná z Obchodného registra Slovenskej
republiky.
4.6 Zákon č. 222/2004 Z. z. nestojí len na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení. Správca dane
preto preveroval skutkovú podstatu predložených listinných dôkazov a skutočné dodanie tovaru v
uvedenom druhu, objeme a cene u označeného dodávateľa. Preverovania správcu dane - vypočutia

svedkov, ústne pojednávania, dožiadania, analýzy daňových priznaní, analýzy účtovných závierok,
informácie z Obchodného registra SR, informácie z informačného systému finančnej správy sú podrobne
uvedené v Protokole z daňovej kontroly č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04. 2017.
4.7 K uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR žalovaný opätovne konštatoval, že tieto námietky
žalobcu spočívajúce vo všeobecných tvrdeniach a v odkazoch na rozhodnutia súdov s citáciami
fragmentov ich textov, sú všeobecné a nekonkrétne. Meritom veci v predmetných rozsudkoch bolo

uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr od tuzemského dodávateľa, za nákup tovaru, ktorý
následne bol deklarovaný ako tovar predaný v rámci trojstranného obchodu, v ktorom správca dane mal
pochybnosti o existencii tovaru.
4.8Zdôraznil,ževnapadnutomrozhodnutíjejednoznačneuvedené,žeexistenciatovarunebolasporná.
V daňovej kontrole a daňovom konaní žalobca nepreukázal, že deklarovaný dodávateľ dodal predmetný

tovar. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Nie je dôkazným bremenom
správcu dane preukázať, kto bol dodávateľom žalobcu a tovaru deklarovaného spornými faktúrami.
4.9 V danom prípade správca dane nepodmieňoval preukázanie vlastníckeho práva spoločnosti N. F. s.

r. o. k tovaru, jej skladovými priestormi. Na základe dôkaznej situácie nie je možné prisvedčiť tvrdeniu
žalobcu o dodaní tovaru deklarovaného spornými faktúrami spoločnosťou N. F. s. r. o., nakoľko konateľ
spoločnosti N. F. s. r. o. v čase deklarovaných zdaniteľných plnení uviedol, že objednávky išli cez W. a
tovar bol dovážaný zo E. z G. priamo k jeho zákazníkovi, t. j. žalobcovi, pretože spoločnosť N. F. s. r. o.
nemala žiadne priestory na uskladnenie pohonných hmôt. Správca dane zistil, že prepravu pohonných

hmôt z G. do B. vykonala H. s. r. o. na základe objednávky spoločnosti H., s motorovými vozidlami s
českými evidenčnými číslami. Pričom žalobca aj svedkovia tvrdia, že tovar bol dodávaný motorovými
vozidlami s ilavskými evidenčnými číslami. Žalobca, ani spoločnosť N. F. s. r. o., k preprave tovaru k
žalobcovi, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili rozpory medzi tvrdeniami spoločnosťou N. F. s.
r. o. a žalobcu a jednoznačne preukázali, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť N. F. s. r. o.

4.10 Žalovaný sa dostatočne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a v tejto súvislosti
poukazuje na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 24 zákona
č. 563/2009 Z. z. je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
4.11 Na základe rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011: „dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o

DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje
svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov

predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený".
Hoci zákon č. 563/2009 Z. z. od 01. 01. 2012 zrušil zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č.
511/1992 Zb.), ale niektoré ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb. boli prevzaté bez zmeny zákonom č.

563/2009 Z. z.
4.12 Žalobca nepredložil doklady o preprave tovaru, čo konštatuje aj v žalobe. Z uvedeného dôvodu
správca dane nemohol vykonať dokazovanie, pretože tvrdenie žalobcu o pohybe vozidiel z B. do F. je
veľmi všeobecné bez presnejšej identifikácie.4.13 Správca dane žiadosťou o predvedenie č. 101462715/2017 zo dňa 30. 06. 2017 žiadal Obvodné
oddelenie policajného zboru Myjava o predvedenie R. N. na deň 25. 07. 2017 od 13.00 hod, do 15.00
hod. a žalobcovi upovedomením o vypočutí svedka č. 101463237/2017 zo dňa 30. 06. 2017 oznámil

uskutočnenie pojednávania so svedkom dňa 25. 07. 2017.
4.14 Žalovaný tvrdenie o trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. medzi
spoločnosťami D. so sídlom v E., H. SR a N. F. s. r. o. vzhľadom na predložený administratívny spis a
zistené skutočnosti, považoval za právne irelevantné.
4.15 Pokiaľ išlo o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010, tento sa týkal iného

skutkového stavu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na znenie bodu 13. tohto rozsudku, podľa ktorého
„V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti
a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela
vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v
oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté." Žalovaný na
tomto mieste poukázal na vyjadrenie žalobcu dňa 10. 03. 2016 k spôsobu objednávania tovaru, že si

nepamätá, kto koho kontaktoval, pamätá si, že bol u neho pán L., ktorý vystupoval za spoločnosť K.
G. F. s. r. o.
4.16 Žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a
pochybností týkajúcich sa preukázania povinnosti o uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov
deklarovanými dodávateľmi, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho

tvrdenia. Žalobné námietky považoval za všeobecné a nekonkrétne. Takto formulovanými žalobnými
námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez
jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi.
Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňujú prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú
nekonkrétne a všeobecné.

4.17Záveromdodal,žesprávcadanepostupovalvsúlades§3,§24a§63zákonač.563/2009Z.z.,keď
nazákladezhodnoteniavšetkýchdôkazov,dospelkzáveruonedodržanípodmienoknauplatneniepráva
odpočítať daň v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v zdaňovacom období september 2013. Správca dane
vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009
Z. z., dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.

5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobnou replikou vyjadril žalobca.
5.1 Podľa názoru žalobcu vyjadrenie žalovaného k žalobe potvrdzuje, že zásadná námietka žalobcu

ohľadom dôkazného bremena správcu dane preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne
preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k
DPH, bola plne opodstatnená. Poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sfž/16/2016
a sp. zn. 1Sfž/31/2016 zo 17. 10. 2017 konštatoval, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie
zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu

právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo
účasť na daňovom podvode. Slovné spojenie „len z dôvodu" treba interpretovať tak, že daňové orgány
nemôžu neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z iných dôvodov. Žalobca preukázal
deklarovanýobchodvšetkýmidostupnýmiprostriedkami,ktorýmimoholamaldisponovať.Správcadane
svoje závery založil výlučne na zisteniach u dodávateľa N. F. s. r. o., na ktoré žalobca nemal žiadny

vplyv. Bol to správca dane, ktorý ak tvrdil, že tovar nedodal dodávateľ N. F. s. r. o. mal jednoznačne
preukázať, že išlo o fiktívne plnenie, čo by súčasne preukazovalo, že žalobca sa vedome zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
5.2 Zistenie, že spoločnosť H. B. V. s. r. o. v rámci trojstranného obchodu zabezpečovala prepravu
pohonných hmôt zo E. priamo k druhému odoberateľovi N. F. s. r. o., ktorý je uvedený na prepravných

dokladoch a tovar bol pre neho vyložený v sklade v spoločnosti HH E. s. r. o. je jedným z rozhodujúcich
dôkazov, že spoločnosť N. F. s. r. o. reálne disponovala tovarom.
5.3 Ani z vyjadrenia žalovaného k žalobe nevyplýva, na základe akej úvahy dospel k záveru, že ak
tovar nedodal dodávateľ N. F. s. r. o., potom ten istý tovar v rovnakých objemoch a v rovnakom čase
dodal iný dodávateľ, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval ani platbu. Správca dane v

rozhodnutí výslovne uvádza, že v daných prípadoch nebolo preukázané vlastnícke právo k tovaru,
pretože spoločnosť N. F. s. r. o. nemala žiadne skladové priestory, nebolo možné preveriť účtovné a
daňové doklady daňového subjektu N. F. s. r. o. ale ani jeho dodanie, pretože neboli predložené doklady
o prepravu tovaru. Takýto tovar nemohol byť dodaný daňovému subjektu.5.4 Žalobca, keďže prepravu nezabezpečoval, nemohol predložiť žiadny dôkaz o preprave, no všetci
svedkovia uviedli, že naftu zo skladov v B. vozili cisterny z B.PZ. Bolo zistené, že tovar smeroval od
prvého dodávateľa v E. priamo odoberateľovi N. F. s. r. o., bol pre neho vyložený v daňovom sklade

spoločnostiHHE.s.r.o.vB..ZadanéhostavusprávcadanemalpožiadaťNárodnúdiaľničnúspoločnosť
a. s. o zistenie pohybu vozidiel z B. do F., čím sa potvrdila alebo nepotvrdila preprava tovaru.
5.5 Namietal, že skutkové závery správnych orgánov neobstoja vo svetle požiadaviek na hodnotenie
dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom
konaníaneprihliadlinavšetko,čovcelkovomkontextevyšlonajavo.DaňodN.F.s.r.o.jenevymožiteľná

a celé hodnotenie dôkazov bolo len doprovodom k vopred prijatému záveru a smerovalo, rovnako ako
v prípade rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 60/2017 k uprednostneniu vybratia
dane u žalobcu, u ktorého je zjavné, že daňový bonus bude zaručený.

6. K žalobnej replike sa žalovaný nevyjadril.

IV. Zhrnutie priebehu konania

7.Žalobcavkonanípožiadaloprejednanievecisamejnapojednávaní.Správnysúdpretonaprejednanie
žaloby žalobcu nariadil pojednávanie na deň 08. 11. 2022, na ktoré sa dostavil žalovaný. Právny
zástupca žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť

ospravedlnil v podaní zo dňa 05. 11. 2022 a súhlasil s pojednávaním bez jeho účasti. Správny súd preto
pojednával podľa § 114 SSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

7.1 Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na vyjadrení k žalobe, poukázala na skutkovú a
právnu argumentáciu správcu dane a žalovaného v rozhodnutiach. Argumentáciu z dôvodu rozsiahlosti

neuvádzala a zdôraznila, že v danom prípade išlo o porušenie hmotnoprávneho predpisu. Navrhla
správnemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich
vyhodnotenie, právne posúdenie veci

8. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 01. 2019 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto podľa

§ 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

9. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových

subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku, podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy1)
neustanovujú inak.

Podľa§3ods.1Daňovéhoporiadku,prisprávedanísapostupujepodľavšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Podľa § 3 ods. 7 Daňového poriadku, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa §
4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa§3ods.10Daňovéhoporiadku,ustanoveniaodsekov1až9saprimeranevzťahujúajnaFinančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, osobami zúčastnenými na správe daní sú: iná osoba ako

daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou
daní dotknuté.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo

zapožičať.

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom
konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom,
ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa snávrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

10. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri
rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie september

2013 v sume 1 392,80 eura po daňovej kontrole vykonanej u žalobcu v období od 14. 05. 2015 do 02. 05.
2017(sprerušenímod04.04.2016do17.05.2016aod20.05.2016do12.04.2017) zdôvodupodania
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci
vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom
stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Kľúčovou otázkou pre

správny súd bolo, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní a preukázal splnenie
podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH vo vzťahu k
spornému dodaniu tovaru spoločnosťou N. F. s. r. o. Bolo tiež potrebné preto zodpovedať, či sú správne
závery správcu dane a žalovaného o nepriznaní nároku na odpočet dane z tohto dodania.

11. Správny súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V
súvislosti s potrebou aplikácie práva EÚ správny súd poukazuje aj na závery uvedené v bodoch 22
a 23 rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022: „V
prvom rade je potrebné zdôrazniť, že právna úprava týkajúca sa predmetnej veci, a to zákon o DPH, je
úpravou majúcou pôvod v práve Európskej únie, v smernici Rady č. 2006/112/ES. K aplikácii národných

predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu,
ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor"). Ide o normy
východiskovo európske (a v tom zároveň slovenské) a následne o normy vnútroštátne. 23. Uvedená
smernica zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Únii, aj v rámci budovania jednotného
trhu. Tento jednotný systém je neprípustné narúšať existenciou najrôznejších vlastných, vzájomne

nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH, či národných verzií interpretácie
smernice o DPH. Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je skutočne jednotný, pričom v tomto
smere je rola Súdneho dvora nezastupiteľná a vnútroštátne slovenské súdy s ním musia spolupracovať,
a to aj vo svetle zásad naposledy uvedených v rozsudku zo 6. októbra 2021 vo veci Consorzio Italian
Management e Catania Multiservizi and Catania Multiservizi, sp. zn. C-561/19."

12. Pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať
preukázanie splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok daňovým subjektom. Hmotnoprávnymi
podmienkami je požiadavka, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii)tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne
použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod
28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva
na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci

Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).

13. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.

decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

14. Členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné
povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie
daňovým podvodom. Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie

určených cieľov a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky
spochybňujú právo na odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra

2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28)

15. Platí pritom, že nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na
odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet
dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.

októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 29).

16. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo

za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené
(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciSCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.októbra
2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a splnenie materiálnych podmienok
nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie

vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

17. Ak je v daňovom konaní riadne zistené splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane
v intenciách Smernice, nemôže vnútroštátna právna úprava daňovníkovi ukladať dodatočné podmienky,

ktoré by mohli mať taký účinok, že predmetné právo nie je možné uplatniť (rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 30).

18. Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že skutočný dodávateľ dotknutého tovaru
alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, treba pripomenúť, že cieľom systému

odpočítania dane je úplne odbremeniť podnikateľa od DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje neutralitu, pokiaľ
ide o daňové zaťaženie všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod
podmienkou, že tieto činnosti samy v zásade podliehajú DPH (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 30; vo veci Kemwater ProChemie

s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 26).

19. Z toho vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatňuje právo na odpočítanie DPH, v zásade
prináleží, aby preukázala, že dodávateľ tovaru alebo služieb, na základe ktorých sa toto právo uplatňuje,mal postavenie zdaniteľnej osoby. Zdaniteľná osoba je teda povinná predložiť objektívne dôkazy o
tom, že tovar bol skutočne dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami
pre potreby jej vlastných plnení podliehajúcich DPH, a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH.

Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia,
od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH. Pokiaľ ide o dôkazné
bremeno v súvislosti s otázkou, či má dodávateľ alebo poskytovateľ postavenie zdaniteľnej osoby, treba
rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH na jednej strane a
určením existencie podvodu na DPH na druhej strane. Z toho vyplýva, že ak nebol skutočný dodávateľ

dotknutého tovaru alebo služieb identifikovaný, zdaniteľnej osobe musí byť odmietnuté uplatnenie
práva na odpočítanie DPH, ak vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto
zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal
postavenie zdaniteľnej osoby (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, body 39, 41, 44; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, body 34, 36, 41).

20. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf 10/2015 zo dňa 3. februára 2016,

sp. zn. 6 Sžfk 7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019
a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk
20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

21. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto

povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým

subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej." (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné

bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS
pod č. 71/2017).

22. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súduSlovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca
dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha
jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy

vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§
3 ods. 3 Daňového poriadku).

23. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré

samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o
preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je
sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov
ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 44/2020
zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo

veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD,
C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012,
bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64;
obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50). Je potrebné dodať,

že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho
už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však
treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase
uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený"(rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. mája 2018, bod 77).

24. Podľa názoru správneho súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní,
ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie
dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový

stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a
ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je
povinnýpreukazovaťvzmysle§24ods.1Daňovéhoporiadkua/skutočnosti,ktorémajúvplyvnasprávne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru
alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie tovaru
bolo realizované konkrétnymi dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;
pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

25. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege", je však právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,

presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné,
že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že
daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).

26. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom,
ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal.
Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.
Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným

dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým
konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu
bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmtospôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby
predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa
v prejednávanom prípade nestalo.

27. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly
nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Za účelom preverenia
dodania deklarovaného tovaru dodávateľom N. F. s. r. o. a splnenia podmienok na uplatnenie práva
odpočítať daň zo sporných faktúr zaslal správca dane dožiadanie na DÚ Bratislava, ktorý zaslal odpoveď

zodňa02.11.2015avtejtouviedol,žedaňovýsubjektN.F.s.r.o.bolpredvolanýnaústnepojednávanie,
avšak zásielka sa vrátila späť s poznámkou o neprevzatí v odbernej lehote. Opätovné predvolanie na
ústne pojednávanie bolo taktiež neúspešné, zásielka sa vrátila s poznámkou o neprevzatí v odbernej
lehote. Predvolaním zo dňa 25. 09. 2015 predvolal R. N. N., splnomocneného zástupcu N. F. s. r. o.
od 23. 01. 2013, k ústnemu pojednávaniu, pričom zásielka sa vrátila späť s poznámkou o neprevzatí v
odbernej lehote. Okrem toho oznámil, že daňový subjekt má ukončenú registráciu DPH ku dňu 31. 07.

2014 a posledné daňové priznanie k DPH podal za 3. štvrťrok 2013.

28. Správca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom N. L., konateľom spoločnosti N. F. s. r.
o. od 07. 12. 2012 do 11. 09. 2013, t. j. v čase deklarovaného uskutočnenia zdaniteľných plnení pre
žalobcu, a to dňa 19. 02. 2016, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102591831/2016, a to

za prítomnosti aj žalobcu. Svedok N. L. uviedol, že bol konateľom spoločnosti N. F. s. r. o. od 13. 12.
2012 do 07. 10. 2013, pričom sa konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti stal tak, že od známych
sa dozvedel, že je možnosť podnikať tak si to chcel vyskúšať, meno predchádzajúceho spoločníka a
konateľa mu nič nehovorilo. Obchodné podiely boli prevedené na mladú pani z F., na ambasáde v R.
boli overené príslušné dokumenty a doklady spoločnosti N. F. s. r. o. boli odovzdané pri podpise zmluvy

v R., kde ich svedok osobne doviezol. Ostatnú časť dokumentov odoslal kuriérskou poštou do R.. Na
otázku správcu dane, prečo boli dokumenty zaslané do R., keď nový spoločník býva v inom meste,
odpovedal, že už je z toho pomotaný a že si myslí, že boli odoslané na adresu novej konateľky. Dodal,
že predmetom činnosti N. F. s. r. o. bol v roku 2013 nákup a predaj pohonných hmôt, t. j. benzínu
a nafty, spoločnosť nemala žiadne skladové priestory, kancelárske priestory boli na adrese U., išlo o

prenajaté priestory, zamestnancov spoločnosť nemala, mala len externú účtovníčku, na ktorej meno
si spomenúť nevedel. Všetky obchody sa dojednávali telefonicky alebo mailom a domnieva sa, že v
roku 2013 mal splnomocneného zástupcu na predaj tovaru - pohonných hmôt, na ktorého meno si
nespomína a predpokladá, že bol z G.. K spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o. dodal, že názov mu
niečo hovorí, nevedel však presne čo spoločnosť N. F. s. r. o. spoločnosti TOPTRANS Slovakia s. r. o.

dodávala, objednávky išli cez W., konkrétne tovar bol dovážaný zo E. z G.. Hlavným dodávateľom bola
spoločnosťH.B.V.s.r.o.,namenoslečny,resp.pani,sktoroukomunikovalsinespomína.Telefonickysa
zadala objednávka, tovar bol dodaný priamo zákazníkovi a informácie o zákazníkovi a mieste dodania sa
uvádzalimailom.Dodávateľmitovaruboliminimálnedvajadodávatelia,avšakmenodruhéhododávateľa
si nepamätal. TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. na 90 % vyhľadal splnomocnený zástupca. Pri nákladke a

ani pri výklade tovaru prítomný nebol, faktúry vystavoval na základe prijatej platby. Konateľ spoločnosti
sa v rámci tohto ústneho pojednávania vyjadril v tom zmysle, že najskôr spolupracoval so spoločnosťou
K. G. F. s. r. o., ktorá zabezpečovala dodávky nafty, objednávky zasielala tejto spoločnosti, od ktorej
chodili aj faktúry, raz prišla faktúra od N. F. s. r. o. s vysvetlením, že spoločnosti K. G. F. s. r. o.
spolupracuje so spoločnosťou N. F. s. r. o. a že podmienky predaja budú dodržané. Naďalej objednával

naftu u spoločnosti K. G. F. s. r. o., so spoločnosťou N. F. s. r. o. nekomunikoval. Na otázku konateľa
žalobcu svedok odpovedal, že si nespomína nič, čo by sa týkalo K. G. F. s. r. o., ale názov spoločnosti
mu je povedomý a je možné, že s touto spoločnosťou spolupracoval. Svedkovi pri ústnom pojednávaní
správca dane uložil predložiť meno a adresu účtovníčky, splnomocneného zástupcu a splnomocnenie
spoločnostiN.F.s.r.o.,zmluvuoprevodeobchodnýchpodielov,dokladoodovzdaníúčtovnýchdokladov

spoločnosti N. F. s. r. o. doklad o odoslaní balíka s účtovnými dokladmi novej konateľke spoločnosti
do F., čísla účtov spoločnosti N. F. s. r. o., ktorú povinnosť svedok N. L. nesplnil. V danom prípade
konateľ žalobcu, prítomný pri výsluchu svedka N. L., nemal k výpovedi svedka žiadne doplňujúce otázky,
týkajúcej sa prepravy tovaru a nemal voči výpovedi námietky. Žalobca až na základe kontrolných zistení
v Protokole z daňovej kontroly č. 100721018/2017 zo dňa 27. 04. 2017, uviedol doplňujúci údaj, že

súhlasí s tvrdením správcu dane, že motorová nafta sa vozila na autách s ŠPZ okresu B. a v tejto
súvislosti požiadal o vypočutie svedkov - zamestnancov daňového subjektu, ktorí podľa požiadavky
daňového subjektu, môžu potvrdiť, že dodanie pohonných hmôt nastalo, pretože túto naftu tankovali do
motorových vozidiel. Správca dane z vykonaných svedeckých výpovedi zistil, že svedkovia (Mgr. G. W.,G. G., C. L., B. R., D. H., C. R.) zhodne vypovedali, že si nepamätajú dodávateľov pohonných hmôt,
ani prepravcov, avšak všetci si spomenuli len na fakt, že v roku 2013 vozili cisterny s B.PZ. Na názvy
dodávateľov v roku 2013 si spomenul svedok Mgr. G. W.. V rámci ústnych pojednávaní nebol predložený

žiaden dôkaz, preukazujúci tvrdenia svedkov, napr. evidencia áut voziacich pohonné hmoty do areálu
žalobcu. Svedkov, ktorí boli účastní pri vyčerpávaní pohonných hmôt nezaujímalo, od ktorej spoločnosti
boli pohonné hmoty dodané, aby vedeli zodpovednému zamestnancovi žalobcu uviesť aj tento dôležitý
údaj, pretože v danom zdaňovacom období bol aj iný dodávateľ nafty. Súčasný konateľ žalobcu Mgr.
G. W., ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období robil špeditéra, uviedol, že so začiatku telefonoval

s p. L., zástupcom spoločnosti dodávateľa, u ktorého on osobne alebo G. W. objednával naftu. Potom
komunikoval s človekom, ktorého pán L. poveril komunikáciou s nimi a telefónne číslo dostal od pána
L., ktorý vystupoval ako konateľ spoločnosti N. F. s. r. o. V tomto smere správca dane poukázal na to,
že meno pána L. nie je uvedené v úplnom výpise z obchodného registra spoločnosti N. F. s. r. o. a ani
vo výpise spoločnosti K. G.. F. s. r. o.

29. Správca dane vykonal dňa 10. 03. 2016 ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti TOPTRANS
SLOVAKIA s. r. o. a G. W. uviedol, že so spoločnosťou N. F. s. r. o. nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke
pohonných hmôt, nekontaktoval sa so spoločnosťou N. F. s. r. o., naďalej objednával od obchodného
zástupcu spoločnosti K. G. F. s. r. o., ktorého priezvisko si nepamätá, spomína si len na meno C.. Po
dodávke PHM prišla faktúra od spoločnosti N. F. s. r. o., keďže spoločnosť K. G. F. s. r. o. spolupracuje s

N. F. s. r. o. a úhrada faktúry bola realizovaná v zmysle faktúry, kde bol uvedený účet dodávateľa. Konateľ
žalobcu nevedel, kde bol tovar nakladaný, tovar vozili tie isté cisterny, ktoré chodili od spoločnosti K.
G. F. s. r. o., dodávateľ zabezpečil prevoz, nakládku aj vytankovanie motorovej nafty do bencoloru v
areáli spoločnosti žalobcu. Nevedel sa vyjadriť k tomu na akých autách bola nafta do areálu vozená,
pri vytankovaní bol prítomný za žalobcu syn konateľa, šofér nahlásil odberané množstvo dodávateľovi

a dodávateľ zaslal zálohovú faktúru poštou. Žalobca neviedol skladovú evidenciu pohonných hmôt,
pretože spotreba PHM sa do týždňa spotrebovala. Keďže spoločnosťou N. F. s. r. o. nedodržiavala
časový harmonogram a požadované množstvá, nie je už obchodným partnerom žalobcu.

30. V súvislosti s vyjadrením N. L. o pôvode tovaru, správca dane požiadal českú finančnú správcu

žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii č. 283264/2016 zo dňa 16. 03. 2016 o preverenie
dodávateľa pohonných hmôt H. s. r. o.. V odpovedi česká finančná správca uviedla, že nebolo možné
preveriť uvedené skutočnosti z dôvodu zmeny konateľa a prevodu obchodných podielov a na spoločnosť
H.B.V.s.r.o.bolvyhlásenýkonkurzainsolvenčnýsprávcanemákdispozíciižiadnedoklady,písomnosti
a ani účtovníctvo a súčasný konateľ D. N. oznámil, že mu žiadne doklady neboli odovzdané. Okrem

toho oznámila, že spoločnosť sa zaoberala prepravou PHM tuzemskou a medzinárodnou, mala k
dispozícii niekoľko cisterien na prevoz PHM. Spoločnosti N. F. s. r. o. v roku 2013 nedodávala PHM, ale
uskutočňovala iba prepravu PHM, kde ako príjemca je uvedená spoločnosť N. F. s. r. o. a ako odosielateľ
je uvedená spoločnosť D. a objednávateľ prepravy spoločnosť H.. Takto boli uskutočnené prepravy v
auguste a septembri 2013, doprava PHM bola fakturovaná spoločnosti H..

31. V zmysle uvedených skutočností správca dane zaslal ďalej žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií č. 819811/2016 zo dňa 19. 05. 2016 na daňový subjekt D. a v odpovedi slovinská finančná
správa uviedla, že daňový subjekt D. nevystavil žiadnu faktúru pre spoločnosť N. F. s. r. o. ani pre
spoločnosť H. s. r. o., taktiež spoločnosti neboli príjemcami spotrebného tovaru. Daňový subjekt D.

nepozná spoločnosť N. F. s. r. o. a nikdy s ňou nespolupracoval.

32. Ďalšou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 826415/2016 zo dňa 19. 05. 2016 správca
dane na daňový subjekt H. SR žiadal českú finančnú správu o preverenie obchodného vzťahu so
spoločnosťou N. F. s. r. o. a v konečnej odpovedi bolo uvedené, že daňový subjekt H. neposkytuje

potrebnú súčinnosť, predvolal osobu oprávnenú konať za preverovaný daňový subjekt, avšak nikto sa
bez ospravedlnenia nedostavil. Hlavným predmetom činnosti daňového subjektu v období roka 2013 bol
nákup a predaj pohonných hmôt a výhradným dodávateľom bola slovinská spoločnosť D. Y. M.. Miestom
výklady bol daňový sklad na Slovensku a prevádzkovateľom tohto skladu bola spoločnosť HH E. s. r. o.
Ďalším odoberateľom PHM bola spoločnosť N. F. s. r. o. a podľa priložených CMR listov, dodacích listov

a nákladných listov boli PHM tomuto odoberateľovi vyskladnené v sklade spoločnosti HH E. s. r. o. na
Slovensku. Na CMR dokladoch, ktoré tvoria prílohu odpovede na MVI, je ako miesto vykládky uvedená
B., ani v jednom prípade nie je miesto výkladky adresa sídla spoločnosti žalobcu. Išlo o zjednodušený
postup pri dodaní tovaru formou trojstranného obchodu, kde daňový subjekt H. SE bol prostrednouosobou a predmetom plnenia boli pohonné hmoty. Od 06. 12. 2016 spoločnosť H. SE vlastní U. B., osoba
rumunskej národnosti, členom dozornej rady od tohto istého dátumu je N. U., osoba poľskej národnosti.

33. Na základe dôkaznej situácie nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dodaní tovaru
deklarovaného spornými faktúrami spoločnosťou N. F. s. r. o., keďže konateľ spoločnosti N. F. s. r. o. N.
L. v čase deklarovaných zdaniteľných plnení uviedol, že objednávky išli cez W. a tovar bol dovážaný zo
E. z G. priamo k jeho zákazníkovi, t. j. žalobcovi, pretože spoločnosť N. F. s. r. o. nemala žiadne priestory
na uskladnenie pohonných hmôt. N. L. vo svedeckej výpovedi dňa 19. 02. 2016 uviedol, že dodávateľom

pohonných hmôt bola spoločnosť H.y s. r. o., ktorá v zmysle preverovaním českou finančnou správou
nebola dodávateľom pohonných hmôt pre spoločnosť N. F. s. r. o., ale išlo o spoločnosť, ktorá sa
zaoberala prepravou PHM. Správca dane pritom zistil, že prepravu pohonných hmôt z G. do B. vykonala
H. s. r. o. na základe objednávky spoločnosti H. s motorovými vozidlami s českými evidenčnými číslami a
tovar bol dodaný do daňového skladu na Slovensku. Na CMR dokladoch je ako miesto vykládky B., a nie
adresa sídla žalobcu. V danom prípade žalobca aj svedkovia tvrdili, že tovar bol dodávaný motorovými

vozidlami s ilavskými evidenčnými číslami, avšak žalobca, ani spoločnosť N. F. s. r. o., k preprave tovaru
k žalobcovi, nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili rozpory medzi tvrdeniami spoločnosti N. F. s.
r. o. a žalobcu a jednoznačne preukázali, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť N. F. s. r. o.

34.Pokiaľišlootvrdeniežalobcu,ževkonkrétnomzdaňovacomobdobíseptember2013bolaspoločnosť

N. F. s. r. o. jediným dodávateľom pohonných hmôt, bolo správcom dane z dokladu „Podklady k dani z
pridanej hodnoty za september 2013" zistené, že dodávateľmi pohonných hmôt v zdaňovacom období
október 2013 boli aj spoločnosť E. E. s. r. o. (interný doklad č. 130000238, 130000252) a spoločnosť
O. E. s. r. o. (interný doklad č. 130000258).

35. Správny súd dodáva, že žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil žiadne ďalšie dôkazy,
preukazujúce, že tovar deklarovaný spornou faktúrou dodala spoločnosť N. F. s. r. o. Takýmto
dôkazmi nie sú bez ďalšieho predložené záznamy o prevádzke motorových vozidiel, kde sú evidované
uskutočnené jazdy a čerpanie pohonných hmôt, čo podľa žalobcu má byť dôkazom o tom, že
pohonné hmoty od dodávateľa boli spotrebované. Ani doklad o úhrade faktúry nie je takýmto dôkazom.

Úhrada faktúry nie je podmienkou pre uplatnenie práva odpočítať daň, ako správne poukázal aj
žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci
na určité plnenie, bolo povinnosťou žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať
reálnosť deklarovaného nadobudnutia pohonných hmôt z faktúr vyhotovených spoločnosťou N. F. s.
r. o. Hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie informácií,

či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. Podľa názoru
správneho súdu preverenie materiálneho plnenia správcom dane nepreukázalo, že zdaniteľné obchody
sa uskutočnili žalobcom deklarovaným spôsobom. Samotné faktúry nie sú sami o sebe dôkazom o tom,
že fakturované dodanie tovaru - motorovej nafty bolo žalobcovi dodané dodávateľom uvedeným na
faktúrach. Výsledkom preverenia deklarovaného zdaniteľného obchodu správcom dane bolo zistenie, že

reálne dodanie fakturovaného tovaru práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetných
faktúrach vystavených od dodávateľa N. F. s. r. o. nebolo vierohodne preukázané.

36. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že vykonaným
dokazovaním nebola preukázaná existencia obchodného vzťahu medzi spoločnosťou N. F. s. r. o.

ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom období september 2013, teda nebolo
preukázané dodanie plnenia v zmysle faktúry č. 20134292, dátum dodania tovaru 09. 09. 2013, faktúry
č. 20134313, dátum dodania tovaru 16. 09. 2013 a faktúry č. 20134341, dátum dodania tovaru 27.
09. 2013, vo všetkých prípadoch predmet plnenia nafta motorová. Žalobca v konaní nepreukázal, že
plnenie (dodanie tovaru - nafty motorovej) deklarované predmetnými faktúrami bolo reálne uskutočnené

a poskytnuté práve spoločnosťou N. F. s. r. o. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný
predmetnou faktúrou bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol
práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na danej faktúre, nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti
dodávateľa, t. j. spoločnosti N. F. s. r. o. v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi
nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 tohto zákona. Rozhodnutie správcu dane, ako aj

rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom
správneho právneho posúdenia veci.37. Žalovaný a ani správca dane v administratívnom konaní nespochybňovali existenciu tovaru
- pohonných hmôt. Na základe vykonaného dokazovania však dôvodne konštatovali, že nebolo
preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťou N. F. s. r. o., a teda nebola

preukázaná dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe uvedenej faktúry.
Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných
faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté
iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly tohto
dodávateľa vyhľadávať. Z § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne

vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za týchto
okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúr č. 20134292, č. 20134313, č.
20134341 inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne neurobil,
nakoľko nepreukázal, že plnenie, za ktoré mu boli vystavené predmetné faktúry, bolo poskytnuté práve
spoločnosťou N. F. s. r. o. ako vystaviteľom faktúry. Daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty
mámožnosťsiobstaraťdostatočnýpočetdôkazov(atoužvrámcirealizáciedeklarovanéhoobchodného

vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre jej odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia.

38. Podľa názoru správneho súdu zo strany daňových orgánov nešlo ani o nezákonné prenášanie
dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu k okolnostiam týkajúcich sa tretích subjektov, ktoré nemal
možnosť ovplyvniť či zistiť, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností, majúcich
vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý

si odpočítanie dane uplatnil a na ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie
dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných obchodov. Aj keď overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, avšak v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo
vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí
byť schopný preukázať reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť deklarovaného obchodu a v prípade

nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade.
Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri plnení, ktoré
mu mala dodať spoločnosť N. F. s. r. o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného
plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa.
Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt.

Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci september 2013 na základe ním
predložených dokladov - faktúr správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia
(dodávka nafty) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko
v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania okrem tejto faktúry, resp. dokladov o jej
úhrade, nebol správcovi dane predložený dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo

strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane.
Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda
že plnenie (dodanie reklamy) bolo i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre.
Preto ak nebolo preukázané dodanie plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa žalobcovi, nebolo

povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, alebo o
ňom vedel, príp. mal vedieť.

39. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v
zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 30. 07. 2018 určil rozdiel dane na dani z pridanej

hodnoty v sume 1 392,80 eura tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 8 399,90 eura
zvýšil na sumu 9 792,79 eura. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa
30. 07. 2018 potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Z obsahu predloženého administratívneho
spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo
možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

40. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nimstanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Pokiaľ
išlo o svedka R. N., správca dane urobil všetky úkony, ktoré možno od neho požadovať z hľadiska
zabezpečenia výsluchu svedka. Žiadosťou o predvedenie č. 101462715/2017 zo dňa 30. 06. 2017 žiadal

Obvodné oddelenie policajného zboru Myjava o predvedenie R. N. na deň 25. 07. 2017 od 13.00 hod, do
15.00 hod., o čom upovedomil aj žalobcu. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad
Váhom,odborporiadkovejpolície,ObvodnéoddeleniePolicajnéhozboruvMyjavevoznámeníč.ORPZ-
NM-OPP5-13-001/2017-PR zo dňa 25. 07. 2017 uviedlo, že na adrese trvalého bydliska na zvonenie
nikto neotváral a ani na opakované pokusy v rôznych časových intervaloch, neúspešný bol aj pokus o

telefonickéspojenieaaninazákladevykonanejprevierkysanepodarilozistiť,žekdebysasvedokmohol
nachádzať, a preto nebolo možné svedka previesť. Žiadosťou o predvedenie č. 102351336/2017 zo dňa
09. 11. 2017 žiadal o predvedenie svedka R. N. Obvodné oddelenie Policajného zboru Brezová pod
Bradlom z miesta výkonu práce na deň 22. 11. 2017 od 11.00 do 13.00 hod. a žalobcovi upovedomením
o vypočutí svedka č. 102351476/2017 zo dňa 09. 11. 2017 oznámil uskutočnenie pojednávania so
svedkom dňa 22. 11. 2017. Z úradného záznamu č. 102439267/2017 zo dňa 22. 11. 2017, vyplýva, že

svedka sa nepodarilo predviesť, keďže na adrese zamestnávateľa, u ktorého by podľa údajov Sociálnej
poisťovne mal byť zamestnaný, sa nenachádzal dňa 22. 11. 2017. Predvolaním č. 102497691/2017 zo
dňa 01. 12. 2017 predvolal svedka R. N. na výsluch na deň 21. 12. 2017, na ktoré sa svedok nedostavil,
čo vyplýva z úradného záznamu správcu dane zo dňa 22. 12. 2017 č. 102638370/2017. Následne na
základe telefonického rozhovoru si dohodol správca dane so svedkom nový termín pojednávania na

deň 18. 01. 2018 o 10.00 hod., čo vyplýva z úradného záznamu č. 100005515/2018 zo dňa 02. 01.
2018 a svedkovi zaslal predvolanie č. 100003470/2018 zo dňa 02. 01. 2018, o čom upovedomil aj
žalobcu. Z dôvodu ospravedlnenia svedka telefonicky dňa 18. 01. 2018, správca dane stanovil nový
termín pojednávania na deň 12. 02. 2018 o 10.00 hod. s čím svedok súhlasil a bolo mu zaslané
opakované predvolanie zo dňa 18. 01. 2018. Z úradného záznamu č. 100343850/2018 zo dňa 12. 02.

2018 vyplýva, že svedok sa ospravedlnil, že pre zdravotné problémy sa nemôže dostaviť na výsluch,
pričom správca dane uložil svedkovi, aby preukázal tvrdenie predložením lekárskeho potvrdenia, avšak
svedok sa vyjadril, že u lekára nebol. Správca dane predvolaním č. 100344352/2018 zo dňa 12. 02.
2018 opakovane predvolal svedka na pojednávanie na deň 01. 03. 2018 o 10.00 hod., o čom upovedomil
aj žalobcu. Z úradného záznamu č. 100474929/2018 zo dňa 02. 03. 2018 vyplýva, že svedok sa bez

ospravedlnenia na výsluch nedostavil v dohodnutý termín. Žiadosťou o predvedenie č. 100495280/2018
zo dňa 06. 03. 2018 správca dane žiadal Colný úrad stanica CÚ Trenčín - centrála o predvedenie svedka
dňa 05. 04. 2018 od 09.00 hod. do 11.00 hod. Z úradného záznamu č. 100666989/2018 zo dňa 05.
04. 2018 vyplýva, že na adrese uvedenej v žiadosti o predvedenie nikto neotváral, preto sa svedka
predviesť nepodarilo, pričom správca dane po telefonickom rozhovore so svedkom, ktorý uviedol, že je

momentálne v Bratislave a nemôže sa dostaviť na pojednávanie, rozhodol, že svedka R. N. predvolá
a zašle mu posledné predvolanie na deň 26. 04. 2018 o 10.00 hod. Svedok R. N., ktorému bolo dňa
16. 04. 2018 doručené predvolanie č. 100667453/2018, sa na pojednávanie nedostavil a v telefonickom
rozhovore dňa 26. 04. 2018 správcovi dane uviedol, že sa nemôže dostaviť, pričom bol vyzvaný na
predloženie potvrdenia, že sa nemôže pojednávania zúčastniť zo závažných dôvodov, avšak uvedené

nesplnil. Rovnako tak správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu o nevykonaní dôkazu,
a to dopytom na Národnú diaľničnú spoločnosť o zistenie pohybu vozidiel z B. do F.. V danom prípade
žalobca nepredložil žiadne doklady o preprave tovaru, prípade iné dôkazy, na základe ktorých by bolo
možné identifikovať vozidlá, ktorými podľa tvrdenia žalobcu, bola nafta dovážaná z B. do F..

41. Podľa názoru správneho súdu záver správcu dane a žalovaného, ktorí urobili a ustálili vo
svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom
v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia
daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

42. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu

je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04.
1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval

a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto
rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

43. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol (§ 190 SSP).

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od

žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

45. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.