Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316208126
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1316208126.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu E-VO, s.r.o., Lovinského 22,
Bratislava, IČO: 47 197 331, práv. zast. JUDr. Petrom Škriečkom, advokátom, Zámocká 18, Bratislava,
proti žalovanému Automobilové opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s., Sklabinská
20, Bratislava, IČO: 44 855 206, práv. zast. Okenica & Co. s.r.o., Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866
512, o zaplatenie 3.180,- EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
III č.k. 23Cb/165/2016-211 zo dňa 26.11.2018 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/165/2016-211 zo dňa

26.11.2018 vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/165/2016-211 zo dňa
26.11.2018 vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.

IV. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súdu prvej inštancie (v poradí prvým) č. k. 23Cb/165/2016-133 zo dňa 6.2.2017 súd prvej
inštancie žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trov konania žalovanému.

2. Na podklade odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Cob/76/2017-175 zo dňa
14.3.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, z
ktorého vyplýva, že nárok uplatňovaný žalobou je potrebné opätovne posúdiť aj v intenciách Dohody

o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.4.2015 s tým, že nie je potrebné skúmať splnenie
povinnosti podľa čl. II ods. 2 dohody.

3.Súdprvejinštancienárokuplatnenýžalobouopätovneposúdiladospelkzáveru,žežalobujepotrebné
zamietnuť. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

4. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu
3.180,- EUR s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 4.10.2014 uzatvorili so žalovaným zmluvu o
poskytovaní služieb, na základe ktorej poskytoval žalobca pre žalovaného služby v oblasti verejnéhoobstarávania. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/165/2016-133 zo dňa 6.2.2017 tak, že
žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania (v poradí prvý
rozsudok). Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/76/2017-175 zo dňa

14.3.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.

5. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vykonal dokazovanie, pričom bolo nesporné, že medzi
žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi vznikol dňa 4.10.2014 uzavretím zmluvy o poskytovaní služieb
obchodno-záväzkový vzťah, ktorý súd podľa obsahu uzatvorenej zmluvy posúdil ako mandátnu zmluvu,

predmetom ktorej bol na jednej strane záväzok žalobcu ako mandatára poskytovať pre žalovaného ako
mandanta služby verejného obstarávania, ktoré boli špecifikované v čl. 2 zmluvy a na druhej strane
záväzok žalovaného zaplatiť za poskytovanie služieb dohodnutú odmenu. V zmysle uvedeného žalobca
vystavil žalovanému dňa 1.4.2015 faktúru č. 150014, ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie odmeny
v sume 1.350,- EUR za poskytnutie služieb v mesiaci marec 2015 a faktúru č. 150027, ktorou vyzval
žalovaného na zaplatenie odmeny v sume 1 300,- EUR za poskytnutie služieb v mesiaci apríl 2015.

Žalobouuplatnenýnároktedapredstavovalžalovanýmneuhradenúodplatužalobcovizamesiacemarec
a apríl 2015, ako aj žalovaným neuhradené hotové výdavky žalobcu za elektronickú aukciu vo výške
50,- EUR.

6. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že poskytoval žalovanému služby

verejného obstarávania v mesiacoch marec a apríl 2015, ktoré boli špecifikované v čl. 2 ods. 2.5 a
2.6 zmluvy. Tvrdenia žalobcu, že neobdržal od žalovaného žiadny pokyn ani požiadavku na splnenie
povinností podľa čl. II ods. 2 body 2.5 a 2.6 zmluvy v mesiacoch marec a apríl 2015 súd považoval
za neopodstatnené, nakoľko žalobca sa zaviazal vykonávať v mene žalovaného služby podľa čl. II
ods. 2 zmluvy, ktoré by inak v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bol povinný vykonávať žalovaný

osobne. Išlo o služby spočívajúce vo vedení evidencie súťaží žalovaného, ich výsledkov, archivácia
dokumentácie súvisiacej so súťažami, plnenie publikačnej povinnosti v súlade s predpismi o verejnom
obstarávaní a zabezpečenie administratívnej agendy súvisiacej s činnosťou žalovaného ako verejného
obstarávateľa. Z povahy vecí vyplývalo, že žalovaný ako obstarávateľ mal záujem na plnení vyššie
uvedených zmluvných povinností žalobcu. Na základe vyššie uvedeného a z dôvodu, že žalobca v

konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní poskytnutých služieb za obdobie marec a
apríl 2015, súd žalobu v časti nároku na odplatu za mesiac marec a apríl 2015, nepovažoval za dôvodnú.
Čo sa týkalo tvrdenia žalobcu, že ak mal žalovaný výhradu k plneniu žalobcu v mesiacoch marec a apríl
2015, mal si u žalobcu uplatniť nárok na odstránenie vád, mal súd za to, že v zmluve si zmluvné strany
nedohodli ustanovenia o odstránení vád, prípadne inštitútu zmluvnej pokuty. Problematika vád tovaru,

prípadne vád diela je upravená v Obchodnom zákonníku len pri inštitúte kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo.
Nakoľko v zmluve absentuje dohoda o odstránení vád zmluvného plnenia žalobcu a taktiež neexistuje
zákonná úprava v rámci ustanovení o mandátnej zmluve podľa ust. § 566 a nasl. Obch. zák., bol súd
toho názoru, že v prípade, ak si objednávateľ objedná u poskytovateľa služby a poskytovateľ služieb tieto
služby neposkytne riadne, sankciou pre poskytovateľa služieb je, že mu neprináleží nárok na odplatu za

mesiace, v ktorých služby nevykonal, okrem prípadu dohodnutého v čl. 3 bodu 8 zmluvy, podľa ktorého
mal poskytovateľ právo na zaplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytol objednávateľovi služby
riadne a včas, v prípade, ak mu bolo riadne včasné poskytovanie služieb znemožnené objednávateľom.
Uvedená výnimka však v konaní nebola preukázaná.

7. Súd ďalej uviedol, že žalobcom uplatnený nárok predstavoval i náhradu hotových výdavkov žalobcu
spočívajúcich v žalobcom uhradenom poplatku za elektronickú aukciu vo výške 50,- EUR + DPH. Súd
bol preto toho názoru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vynaloženie výdavkov spočívajúcich
v náhrade za poplatok za elektronickú aukciu za mesiac marec 2015, preto súd žalobu ani v časti
náhrady hotových výdavkov, spočívajúcich v uhradenom poplatku za elektronickú akciu vo výške 50,-

EUR + DPH, nepovažoval za dôvodnú. Súd zároveň podotkol, že uzavretím Dohody u ukončení zmluvy
o poskytnutí služieb zo dňa 27.4.2015 boli všetky vzájomné záväzky z predmetnej zmluvy o poskytovaní
služieb vysporiadané.

8. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že nakoľko v predmetnej dohode sa nielen vysporiadali

vzájomné záväzky zo zaniknutej zmluvy, ale sa na základe zmluvou o poskytovaní služieb vzniknutého
záväzkového vzťahu medzi stranami sporu dohodli touto dohodou nové vzájomné zmluvné povinnosti
(povinnosť žalobcu odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa organizácie súťaží, ktoré boli predmetom
jeho poskytovania služieb vrátane všetkej jeho komunikácie v mene žalovaného a povinnosť žalovanéhoza toto zaplatiť 1.300,- EUR bez DPH), čím v zmysle ust. § 570 Obč. zák. predmetná dohoda nielenže
zrušila pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb, ale úpravou a zmenou vzájomných práv zmluvných strán
nahradila túto pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb, s ohľadom na čo bola žaloba žalobcu rovnako

nedôvodne podaná.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil podmienky vzniku nároku na zaplatenie odplaty, ktorá prináležala žalobcovi
v zmysle uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb (ďalej len „Zmluva o PS"). Ohľadne charakteru

dojednanej odplaty žalobca zdôraznil, že predmetná odplata bola dojednaná ako paušálna, z čoho
vyplýva, že jedinou podmienkou pre vznik nároku žalobcu na túto odplatu bolo poskytovanie služieb v
súlade s čl. II ods. 2 a 3 Zmluvy o PS, a to bez ohľadu na to, či tieto služby boli poskytované každý
mesiac po dobu trvania Zmluvy o PS, a bez ohľadu na to, ktoré konkrétne služby zo služieb uvedených
v čl. II ods. 2 Zmluvy o PS, a v akom rozsahu boli v tom-ktorom mesiaci poskytnuté. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca služby pre žalovaného v období platnosti Zmluvy o PS poskytoval,

a to najmä zhodnými tvrdeniami sporových strán (na pojednávaní dňa 12.9.2018 žalovaný uviedol, že
služby boli poskytované počas celého trvania zmluvy, avšak tvrdil, že v mesiacoch marec a apríl 2015
neboli poskytované riadne a včas). Taktiež svedok M.. M. A. ako vtedajší predseda predstavenstva
žalobcu sa pri svojej výpovedi vyjadril v tom zmysle, že služby v období mesiacov pred mesiacmi marec
a apríl 2015 boli poskytované, a že za všetky tieto mesiace bola žalobcovi riadne vyplatená odplata.

Dôkazom o tom, že žalobca vykonával služby podľa Zmluvy o PS aj v mesiacoch marec a apríl 2015 sú
aj listiny preukazujúce rôzne plnenia vykonávané v tomto období žalobcom, ktoré žalobca predložil na
pojednávaní dňa 12.10.2016. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie právne závery odvolacieho
súdu nerešpektoval, keďže dospel k záveru, že žalobca bol povinný preukazovať riadne a včasné
vykonávanie prác v mesiacoch marec a apríl 2015. Z právnych záverov odvolacieho súdu pritom podľa

žalobcu evidentne vyplývalo, že súd prvej inštancie má zohľadniť pri posudzovaní žalobou uplatneného
nároku paušálny charakter dojednanej odplaty. Žalobca poukazuje na ustanovenie čl. II. ods. 3 Zmluvy
o PS, podľa ktorého bol žalobca povinný služby podľa tejto zmluvy vykonávať podľa požiadaviek a
pokynov žalovaného. Žalovaný v priebehu celého konania nepreukázal, že by dal žalobcovi pokyn alebo
požiadavku na plnenie povinnosti podľa čl. II. ods. 2 body 2.5 a 2.6 Zmluvy o PS v mesiacoch marec a

apríl 2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýto pokyn alebo požiadavka zo strany žalovaného
neboli potrebné, nakoľko z povahy veci vyplývalo, že žalovaný mal záujem na plnení všetkých povinností
uvedených v čl. II ods. 2 Zmluvy o PS. Tento záver súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a
okrem toho aj nesprávny. Okrem uvedeného, súd prvej inštancie absolútne odignoroval ustanovenie čl.
III. ods. 9 Zmluvy o PS, podľa ktorého bola každá zo zmluvných strán povinná adresovať upozornenie na

akékoľvek porušenie, resp. neplnenie povinností podľa tejto zmluvy druhej zmluvnej strane v písomnej
forme. Ak teda žalovaný začal v istom štádiu konania tvrdiť, že žalobca neposkytoval v mesiacoch marec
a apríl 2015 služby podľa čl. II. ods. 2 body 2.5 a 2.6. Zmluvy o PS riadne a včas, bol povinný preukázať,
že žalobcovi adresoval písomné upozornenie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že z ustanovení článku 8 bod III. Zmluvy vyplýva,
že žalobca mal síce nárok na vyplatenie odplaty aj za mesiac, v ktorom neposkytoval žalovanému
služby riadne a včas, ale iba v prípade, ak mu bolo riadne a včasné poskytovanie služieb znemožnené
žalovaným. Takýto postup žalovaného žalobca v konaní nepreukázal, takže nárok na paušálnu odmenu
by mu vznikol iba splnením definovaných záväzkov v Zmluve. Žalobcom uvedená definícia paušálnosti

odplaty je ale v rozpore s dohodnutým článkom III. ods. 8 Zmluvy, ktorý ustanovuje, že odplata žalobcovi
vzniká aj bez poskytnutia služieb iba v prípade, že žalovaný poskytovaniu služieb zabránil alebo si
žalovaný v danom mesiaci žiadne služby neobjednal. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia zmluvy
majú prednosť pred všeobecnou definíciou a nárok na paušálnu odmenu vznikne žalobcovi po splnení
dohodnutého záväzku v Zmluve. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že mu

vznikol nárok na odmenu za poskytovanie služieb zo Zmluvy, pretože žalobca nesplnil svoj záväzok
splniť riadne a včas. Rovnako žalobca nepreukázal, že by mu bol znemožnené riadne a včasné plnenie
zmluvy, a preto by mu mal vzniknúť nárok na odmenu, aj keď nesplnil dohodnuté záväzky v Zmluve.

11. O odvolaní žalobcu proti v poradí druhému rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v

Bratislave(vporadídruhým)rozsudkomč.k.3Cob/96/2019-290zodňa22.4.2020tak,žeprvýmvýrokom
napadnutý rozsudok v druhej výrokovej vete týkajúcej sa trov konania zmenil tak, žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a druhým výrokom rozsudok vo veci samej potvrdil, a
tretím výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR
uznesením sp.zn. 2Obdo/79/2021 zo dňa 30.11.2021 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 22.4.2020, č.k. 3Cob/96/2019-290 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. V odôvodnení NS SR uviedol, že konanie pred odvolacím súdom je poznačené vadou zmätočnosti.
Úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní bude sa vysporiadať s podstatnými námietkami vznesenými
žalobcom v odvolaní v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd

odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) opätovne prejednal
odvolanie žalobcu podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a
§ 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.9.2022 a dospel k
záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom a po oboznámení sa s doterajšími rozhodnutiami
v spore, vrátane rozhodnutia dovolacieho súdu, vyjadreniami strán sporu, dospel k záveru, že žaloba
nebola podaná dôvodne, a teda súd prvej inštancie v spore vecne správne rozhodol, keď žalobu
zamietol.

18. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku zamietajúcom žalobu potvrdil (v poradí
druhým) rozsudkom č.k. 3Cob/96/2019-290 zo dňa 22.4.2020, nakoľko za zásadnú považoval úpravu
práv a povinností Dohodou o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.4.2015 (ďalej aj
„Dohoda“) a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo podľa názoru odvolacieho súdu meritórne vo

výroku zamietajúcom žalobu, správne.

19. Odvolací súd v záujme odstránenia zmätočnosti vytýkanej dovolacím súdom poukazuje na to, že
na posúdenie nároku uplatňovaného žalobou v konaní, je rozhodujúce právne posúdenie Dohody o
ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.4.2015, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že zmluvný

vzťah končí dňa 30.4.2015 (čl. II ods. 1) a všetky vzájomné záväzky vyplývajúce zmluvným stranám zo
zmluvy sú vysporiadané (čl. III ods. 1), okrem zmluvnej povinnosti podľa čl. II, t.j. podľa čl. II ods. 2 a
3 (odovzdanie dokumentácie a spísanie preberacieho protokolu), ods. 4 (po splnení záväzku v odseku
2 zaplatenie 1.300,- EUR bez DPH).

20. Odvolací súd na podklade vykonaného dokazovania po zrušení prvoinštančného rozsudku a vrátení
veci súdu prvej inštancie, listín založených v súdnom spise, rozhodnutia dovolacieho súdu a vyjadrení
strán sporu - dospel k záveru, že uplatnenie pohľadávky z titulu paušálnej odmeny za marec a apríl
2015 a náhrady výdavkov (t.j. za obdobie do ukončenia zmluvného vzťahu), v zmysle faktúry č. 150014
(1620,- EUR vrátane DPH, odmena a náklady za 3/2015) a č. 150027 (odmena 1.560,- EUR vrátane

DPH za 4/2015) je nedôvodné, nakoľko účastníci dohody sa v Dohode dohodli, že záväzok zo zmluvy
zahŕňajúci aj odmenu za dobu trvania zmluvy ako aj náhradu výdavkov, t.j. aj za marec a apríl 2015,
ktorý je predmetom sporu, je vysporiadaný.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu na základe vykonaného a doplneného dokazovania súdom prvej

inštancie - Dohoda je dôsledkom ukončenia spolupráce a finálneho usporiadania vzájomných práv a
povinností, ktorou si účastníci dohody zrozumiteľne usporiadali vzájomné práva a povinnosti v dôsledku
ukončenia zmluvnej spolupráce a teda vymedzili záverečné záväzky.22. Dohoda podľa čl. III ods. 1 totiž vysporiadaním vzájomných záväzkov vysporiadava záväzky za celú
dobu trvania zmluvy a teda účastníci Dohody sa dohodli, že ďalšie platby ako odmena za marec a apríl
2015 ani ďalšia náhrada výdavkov za 3/2015 (poplatok za elektronickú aukciu) zaplatené nebudú, čiže

existencia pohľadávky uplatňovanej žalobcom v tomto spore, je Dohodou vylúčená.

23. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v súlade s odôvodnením
rozhodnutia dovolacieho súdu, opätovne potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
zamietajúcom žalobu z dôvodu, že žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny vo výške žalovanej istiny s

príslušenstvom za marec 2015, apríl 2015 a náhrady výdavkov, podľa Dohody nepatrí.

24. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka: Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

25. Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant
povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú
činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

26. Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi

nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

27. Podľa čl. II ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 4.10.2014 v znení dodatku č. 1 je na jednej

strane záväzok poskytovateľ poskytovať pre objednávateľa služby v oblasti verejného obstarávania,
ktoré sú špecifikované v ods. 2 tohto článku, a na druhej strane záväzok objednávateľa zaplatiť za
poskytovanie týchto služieb dohodnutú odplatu.

28. Podľa článku IV ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 4.10.2014 v znení dodatku č. 1 sa

objednávateľ zaväzuje uhrádzať poskytovateľovi za poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy paušálnu
odplatu vo výške 1300,00 eur mesačne bez DPH. K paušálnej odplate sa pripočíta adekvátna výška
DPH v zmysle právnych predpisov SR.

29.PokiaľideoposúdenieZmluvyoposkytovaníslužieb zo4.10.2014vzneníjejdodatkuakomandátnej

alebo zmiešanej, odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sa jednalo o
mandátnu zmluvu uzavretú za účelom poskytovania konkrétnej činnosti za odplatu.

30. Odkazujúc na vyššie citované ustanovenia Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 4.10.2014 v znení
jej dodatku č. 1, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi patril nárok na odplatu za podmienky

vykonávania činnosti, t.j. za poskytovanie služieb (čl. II ods. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa
4.10.2014) paušálne, t.j. vo význame fixnej odmeny 1.300,- EUR mesačne + DPH, avšak za podmienky,
že poskytoval dohodnuté služby.

31. Posúdenie vadnosti plnenia teda malo vplyv na výšku odmeny, nakoľko je predpokladom zistenia, v

akom rozsahu si žalobca svoje zmluvné povinnosti riadne splnil.
32. Právne posúdenie, či došlo zo strany žalobcu k riadnemu a včasnému plneniu v tomto spore sa však
vzhľadom na vyššie odôvodnenú neexistenciu nároku uplatňovaného žalobou v dôsledku uzatvorenia
Dohody, stalo nadbytočným. Posudzovanie vadnosti plnenia, príp. absencie plnenia, by sa totiž týkalo
hypotetickej pohľadávky. Vytýkanie vád medzi zmluvnými stranami teda nemá vplyv na úspech strán

sporu v tomto konaní, keďže existenciu pohľadávky vylúčili Dohodou.

33. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že bolo na vôli zmluvných strán, akým spôsobom svoje záväzky
ukončia a usporiadajú. Žalobca pristúpil k Dohode a teda súhlasil s tým, že zmluva skončí, záväzky z nej
vysporiadané a jediné práva a povinnosti, ktoré ďalej má sú tie, ktoré upravuje Dohoda. Dohodou strán

je možné meniť vzájomné práva a povinnosti. V rozpore s tým si však žalobca žalobou uplatnil nárok zo
zmluvy, nerešpektujúc Dohodu, preto jeho žalobe nebolo možné vyhovieť.34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd akceptujúc názor vyslovený dovolacím súdom, rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku zamietajúcom žalobu ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387
ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil a výrok týkajúci sa náhrady trov konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu, keďže
bol v konaní úspešný v celom rozsahu.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, C.s.p.
v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1, § 453 ods. 1, 3, C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnému

žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O trovách dovolacieho
konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu,
nakoľko bol v dovolacom konaní úspešný. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).