Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 6, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201759
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120201759.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: M. Y., J..

XX.XX.XXXX, G. Y. X, XXX XX K., právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. VLADIMÍR
MAČÍK, Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: A. Y., XX.XX.XXXX, G. Y. X, XXX XX K.,
právne zastúpeného: JUDr. Ernest Vokál, Hlavná 61, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán konania tak, že dvojbytovku so súpisným číslom
XXX zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie N., Q. K., Q. K., postavenej na parcele č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX, katastrálne

územie N., Q. K., Q. K., p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného, osobné motorové vozidlo
Dacia Duster VIN č. W., rok výroby 2011, s evidenčným číslom K. p r i k a z u j e do
výlučného vlastníctva žalovaného.

Žalovaný je p o v i n n ý z titulu majetkového vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 24.500,-
Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 05.02.2020 domáhala voči žalovanému
vyporiadania bezdpodielového spoluvlastníctva tak, že podiel v akom sa podieľa na spoločnom majetku
žalobkyňa je vo výške 60% a u žalovaného je vo výške 40% s tým, že dvojbytovka súpisné Č. XXX,
postavenú na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, zapísanú na LV
č XXXX, H..Ú.. N., o veľkosti podielu 1/1, sa prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného; osobné motorové vozidlo Dacia Duster sa prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného,
pričom sumu, ktorú by bol žalovaný povinný titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sa pripočíta

na jej spoluvlastnícky podiel na dvojbytovke; žalovanému sa prikáže tiež zaplatiť žalobkyni peňažné
prostriedky z úspor, ktoré patria do spoločného majetku vo výške jej podielu na finančné vyrovnanie, s
tým,žesumu,ktorúbybolžalovanýpovinnýtitulomfinančnéhovyrovnaniazaplatiťžalobkynisapripočíta
na jej spoluvlastnícky podiel na dvojbytovke.

2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane

XXX, pod poradovým číslom XXX. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 27P 157/2016 zo dňa
19.09.2017 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 09.05.2018.3. Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu - dvojbytovky so súpisným
č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, zapísaného
na liste vlastníctva č XXXX, pre katastrálne územie N., Q. K., okres K.Q., o veľkosti podielu 1/1

(ďalej ako „rodinný dom“). Pozemok parc. C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
296 m2, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. N.,(ďalej „pozemok") na ktorom je postavený rodinný dom nie
je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán konania a ani nemajú k nemu zriadené iné vecné a ani
záväzkové právo. Žalobkyňa ohodnotila rodinný dom na sumu vo výške 45.000,- Eur. Na dvojbytovke
je zriadené exekučne záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky oprávneného - maloletých

detí z exekučného konania EX 1835/2012, EX 4156/15 a EX 1614/16. Peňažná pohľadávka vznikla z
titulu dlhodobého neplatenia výživného žalovaným na spoločné deti. V súčasnosti je výška exekvovanej
peňažnej pohľadávky vo výške vyše 30.000,- Eur. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobkyňa tiež zahrnula osobné motorové vozidlo zn. Dacia Duster, u ktorého nevie určiť ani jeho
hodnotu, nakoľko tento automobil užíva od jeho zakúpenia výlučne žalovaný. Do bezpodielového
spoluvlastníctva patria aj finančné prostriedky žalovaného, s ktorými disponoval výlučne on, a ktorých

výšku preto žalovaná ani nevie uviesť. Dodala, že žalobca pracuje nepretržite od roku 2005 I. J. N. V..

4. Žalobkyňa navrhla, aby sa pri určovaní výšky podielov uplatnil odklon zo zákonnej zásady parity
podielov na spoločnom majetku určenej v ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Skutočnosťou, ktorá
podmieňuje odklon od parity podielov je „starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti

a negatívne okolnosti v manželstve“ v spojitosti s aplikáciou vzájomných práv a povinností manželov
vyplývajúcich z § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a korektívu dobrých mravov ako základnej
zásady súkromného práva. Žalobkyňa tento odklon odôvodňuje správaním sa a postojom žalovaného
k zabezpečovaniu starostlivosti o rodinu, deti, spoločnú domácnosť a negatívnymi okolnosťami v
manželstve a rodine.

5. Žalovaný sa zachoval nezodpovedne k rodine, v roku 2005 odišiel do J. za prácou, aby dokázal po
materiálnej stránke lepšie zabezpečiť rodinu, ale opak bol pravdou. Žalobkyňa po odchode žalovaného
do cudziny materiálne sama zabezpečovala starostlivosť o rodinu a chod domácnosti z dôvodu, že
žalovaný sa finančne nepodieľal na úhrade základných potrieb rodiny a spoločnej domácnosti. Apatický

vzťah žalovaného k starostlivosti o rodinu demonštruje aj skutočnosť, že žalovaný si z prídavkov na deti,
ktoré mu boli vyplácané ako štátna sociálna dávka zo strany J. N. republike, a ktoré mali prioritne slúžiť
na výchovu a výživu detí pre toho, kto sa o detí osobne stará (teda žalobkyňu) ponechal veľkú časť a
žalobkyni preposlal len parciálnu časť z týchto dávok.

6. Žalobkyňa ďalej poukázala na negatívne správanie sa žalovaného počas trvania manželstva nie len
voči nej, ale aj voči deťom. Žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
1T/33/2004, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podľa ust. § 197a ods. 1 a 2, t.j. násilia proti
skupine obyvateľstva podľa vtedy účinného Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči žalobkyni
a deťom. V danom prípade by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal žalovaný nadobudnúť

podiel na spoločnom majetku rovným dielom z dôvodu, že konanie žalovaného, ktorý opustil spoločnú
domácnosť, nepodieľal sa na starostlivosti o rodinu, dopúšťal sa fyzického a psychického násilia voči
členom rodiny a plnenie jeho vyživovacej povinnosti na deti, ktorá mu musela byť uložená súdom
a následne vymáhaná vo vykonávacom konaní by zostalo bez povšimnutia. Je preto potrebné tieto
skutočnosti zhodnotiť z hľadiska ust. § 150 OZ ako aj dobrých mravov ako základnej zásady uplatňujúcej

sa v občianskom práve a preto žalobkyňa navrhla, aby súd určil podiel na spoločnom majetku v pomere
60% k 40% v jej prospech, čo by reflektovalo spravodlivé usporiadanie ich vzájomných nárokov zo
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol bytový dom prikázať do jeho výlučného vlastníctva

s tým, že na úplné finančné vyrovnanie vyplatí žalobkyni sumu 22.500,- Eur do 30 dni odo dňa
právoplatností tohto rozsudku. Prikázanie bytového domu do jeho výlučného vlastníctva odôvodnil tým,
že žalobkyňa nemá finančné prostriedky na to, aby ho vyplatila z nehnuteľností a taktiež nie je ani
predpoklad, aby mohla požiadať o úver, nakoľko celý život nepracovala a nemá žiadny stály príjem.
Okrem toho ich dve dcéry, M. M. N. chcú s ním bývať spoločne v tomto dome. Ďalej navrhol, aby súd

ich bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že hnuteľné vecí nachádzajúce sa v bytovom dome,
ktorých zostatková hodnota predstavuje sumu cca 4.000 Eur, budú prikázané do výlučného vlastníctva
žalobkyne a žalovanému bude prikázané do výlučného vlastníctva motorové vozidlo zn. Dacia Duster,
rok výroby 2011, ktorého zostatková hodnota ku dňu právoplatností rozvodu manželstva predstavuje cca4.000 Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že počas trvania manželstva nenadobudli nijaké finančné prostriedky
do BSM. Žalovaný tiež nevidel zákonný dôvod na odklon od zásady parity a mal za to, že by súd mal
vychádzať pri vyporiadaní BSM z toho, že podiely oboch manželov by mali byť rovnaké. Žalobkyňa

počas trvania manželstva t.j. počas 27 rokov, nikde riadne nepracovala a všetky finančné prostriedky
do domácnosti zabezpečoval on. Uviedol, že viackrát žalobkyňu vyzýval na uzavretie dohody ohľadne
vyporiadania ich BSM po rozvode manželstva, avšak k dohode nedošlo.

8. Žalobkyňa v replike uviedla, že pokiaľ by bola vôľa žalovaného vyporiadať spoločný majetok mienená

vážne, tak žalovaný musel vedieť, že jeho návrh nebude z jej strany akceptovaný, nakoľko výška
ním navrhnutej finančnej náhrady potiera jednak všeobecnú hodnotu spoločnej nehnuteľnosti a je
neadekvátna k postoju a správaniu sa žalovaného k jej osobe počas trvania manželstva, ako aj k rodine
a spoločnej domácnosti. Žalobkyňa poukázala na tvrdenie žalovaného, že je ochotný vyplatiť vyrovnací
podiel, no v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6T/16/2018 je stíhaný pre neplnenie
si zákonnej vyživovacej povinnosti k svojim deťom, v ktorom sa obhajuje tým, že nedisponuje finančnými

prostriedkami na plnenie svojej povinnosti.

9. Žalovaný v duplike uviedol, že čo sa týka finančných prostriedkov na vyporiadanie BSM, nikdy netvrdil
že ich má, ale že by si ich vedel zabezpečiť a pokiaľ žalobkyňa disponuje s peňažnými prostriedkami z
úspor, ktoré patria do spoločného majetku, tak tú sumu taktiež navrhuje vyporiadať.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa sa z nehnuteľnosti odsťahovala a dohodli sa na tom,
že mal. I. zostane pri ňom. Časť rodinných prídavkov si ponechal v sume, ktorá pripadala na dcéry, ktoré
s ním v J. pracovali. Nadobúdacia cena motorového vozidla bola asi vo výške 17.000 Eur, pričom cenu
vozidla určil vo výške 4.000,- Eur z toho dôvodu, že auto je poškodené, na ľavej strane má pretlačené

predné aj zadné dvere.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami (list vlastníctva č. XXXX a XXXX, k.ú. N.;
rozsudok OS PO, č.k. 27P/157/2016-116; rozsudok OS PO, č. k. 1To/57/04-231; technický preukaz;
listiny zo spisu OS PO, sp. zn. 6T/16/201 na č.l. 83-112), ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom

zistil tento skutkový stav:

12. Z LV č. XXXX, k.ú. N., súd zistil že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci dvojbytovky
so súpisným č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2.

13. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 27P/157/2016-116, zo dňa 19.09.2017, ktorý okrem
výroku o výživným nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2017, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného
uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku č. XX, V.
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvedené.

14. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 09.09.2024, č. k. 1To/57/04-231, súd zistil, že
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/33/04, zo dňa 28.06.2004,
ktorým uznal žalovaného vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dobe od júla 2001 do 05.09.2003
v rodinnom dome na ul. Y.Í. Č.. X I. K. pod vplyvom alkoholu vyvolával hádky so svojou manželkou

(žalovanou) v prítomnosti ich maloletých detí, vulgárne jej nadával, rozbíjal zariadenie bytu, vyhrážal sa
zabitím a fyzicky ju napádal ako aj svojho N. A. tak, že a/ dňa 27.07.2001 po predchádzajúcej hádke ju
udrel päsťou dvakrát do tváre a raz do chrbta, pričom jej spôsobil v miestach úderu hematómy a tržnú
ranu horného viečka ľavého oka, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie; b/ dňa 23.10.2002 po
predchádzajúcej hádke ju udrel viackrát päsťou do hlavy, po čom musela vyhľadať lekárske ošetrenie;

c/ dňa 20.08.2003 okolo 21.30 hod. po príchode z hokejového tréningu so synom A. na tohto kričal,
že nezaplatil za tréning, udieral ho päsťou po chrbte, pričom sa s ním zamkol v izbe a neprimerane
syna bil tak, že ho udieral päsťou do celého tela a kopal do neho, potom odomkol dvere a manželke
zobral mobilný telefón z ruky, aby jej zabránil privolať políciu, týmto konaním spôsobil mal. A. viaceré
pomliaždeniny na tele, s ktorými bol na lekárskom ošetrení až dňa 22.08.2003, pretože matka dieťaťa

sa obávala ďalšieho násilia od obžalovaného; d/ dňa 05.09.2003 vo večerných hodinách kričal na svoju
manželku a deti, že im urobí peklo zo života, že manželku zabije ešte predtým, než pôjde do basy, všetko
porozbíja a chcel odniesť vežu, v čom mu jeho manželka slovne bránila, potom zobrala do ruky kovový
budík a hodil smerom do svojej manželky, ktorá sa stihla uhnúť a stiahla aj vedľa stojacu dcéru mal. N.,avšak budík dopadol na vežu, ktorú poškodil, na to žalobkyňa vybehla cez balkón z domu, aby privolala
políciu a obžalovaný za ňou kričal, že teraz ide piť, ale do hodiny sa vráti a nechce ich doma vidieť,
aby sa zbalili a išli preč.

15. Z technického preukazu súd zistil, že osobné motorové vozidlo zn. Dacia Duster bolo vyrobené v
roku 2011, a jeho držiteľom je žalovaný.

16. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že s bývalým manželom počas trvania manželstva nikdy nemali

spoločný účet. Do nehnuteľnosti sa nasťahovali pred 20 rokmi, pričom žalovaný robil 15 rokov v J..
Nevedela o tom, aký mal manžel príjem, peniaze jej vydeľoval podľa svojho uváženia a posielal na jej
účet.Keďžejejžalovanýposielalmálofinancií,zadlžilasa,pomáhalajejjejrodina.Vminulostisastávalo,
že kvôli tomu, že nemala na hradenie účtov ju vypli od elektriny, plynu a vody.

17. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

20. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

21. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na

návrh niektorého z manželov súd.

22. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozvodom manželstva strán konania zaniklo aj ich

bezpodielovéhospoluvlastníctvo,ktoréjepotrebnévyporiadať,keďžemedzistranaminedošlokdohode.
Nebolo sporné, že do tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva patrí dvojbytovka a osobné motorové
vozidlo zn. Dacia Duster. Pri nehnuteľnosti súd vychádzal zo zostatkovej hodnoty vo výške 45.000,-
Eur, ktorá nebola medzi stranami sporná. Pri motorovom vozidle súd vychádzal zo zostatkovej ceny
stanovenej žalovaným v sume 4.000,- Eur. Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní

BSM tak ideálny podiel každej zo strán konania činí 24.500,- Eur (45.000,- € + 4.000,- € = 49.000,- € / 2).
Žalobkyňa v podaní zo dňa 16.07.2020 navrhla zabezpečiť dôkaz o nadobúdacej cene vozidla, no takýto
dôkaz nemá pre rozhodnutie význam, keďže pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zostatkovej ceny veci.
Súd neprihliadal na návrh žalobkyne zaradiť do masy spoločného majetku aj peňažné prostriedky z
úspor, nakoľko z jej tvrdení nie je zrejmé v akej výške a na akom účte by sa mali nachádzať, pričom

žalovaný poprel ich existenciu. Súd taktiež neprihliadal ani hnuteľné zariadenie bytu, keďže ani toto
nebolo stranami bližšie špecifikované.

24. V súdnej praxi sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ je to možné, boli veci prikázané tomu z účastníkov
ktorý mal naposledy v držaní, a u ktorého došlo k jej amortizácii (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo

980/20013). Súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý v predmetnom byte
v súčasnosti býva spolu s plnoletými dcérami a mal. Vivien, ktorá má byť po dohode rodičov zverená do
starostlivosti žalovaného. Aj vzhľadom na potrebu bývania spoločného maloletého dieťaťa strán konania
súd prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa sa okrem toho z predmetného bytuuž odsťahovala. Podľa rozhodnutia, sp. zn. R 76/21970, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, do
ktorého patrí aj rodinný dom, môže byť výnimočne vysporiadané aj tým spôsobom, že súd prikáže
rodinný dom do podielového spoluvlastníctva účastníkov Podľa názoru súdu však takýto spôsob

vyporiadania navrhnutý žalobkyňou nie je vhodné aplikovať, nakoľko s prihliadnutím na samotnú výšku
vyrovnaciehopodielužalovanýdeklarovalschopnosťvyplateniaprotistranyzhodnotytejtonehnuteľnosti
s pomocou plnoletých dcér, a to napriek tomu, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Súd podľa
zhodného návrhu strán konania taktiež prikázal hnuteľnú vec - osobné motorové vozidlo do výlučného
vlastníctva žalovaného. Súd zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania sumu

vo výške 24.500,- Eur a to v ním požadovanej lehote 30 dní, ktorá vzhľadom na výšku vyrovnacieho
podielu nie podľa názoru súdu neprimerane dlhá.

25. Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. V rámci vyporiadania
BSM sa môžeme stretnúť s odchýlkou od tohto princípu, t.j. disparitou podielov, ktorá spočíva
v rozdielnom určení podielov pre jednotlivých manželov. Nerovnomerné určenie podielov by malo

byť výnimočné a odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu. Pri rozhodovaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určení výšky podielu každého z manželov sa prihliada na
potreby maloletých, zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, deti
a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne okolnosti v manželstve, príp. na ďalšie okolnosti. Súd
má za to, že v danom prípade neexistujú dôvody pre odklon od rovnosti podielov. V prípade dôvodu

spočívajúceho v domácom násilí je potrebné vziať do úvahy intenzitu a dobu jeho trvania. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný sa sporadicky dopustil násilia voči žalobkyni ešte v rokoch 2001 až 2003. Aj
vzhľadom na dobu, ktorá od takéhoto správania žalovaného uplynula, uvedená skutočnosť nemôže byť
podľa názoru súdu dôvodom pre aplikovanie odklonu od zásady rovnosti podielov. Taktiež plnenie, či
neplnenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti nemá priamy vplyv na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, keďže toto je predmetom iného (pozn. v tomto prípade exekučného) konania,
no nemožno vylúčiť dopad neplnenia tejto povinnosti jedným z rodičov, ktorej plnenie po určitý čas
suploval druhý z rodičov, na celkové uhrádzanie potrieb rodiny a spoločnej domácnosti (uznesenie NS
SR, sp. zn. 3 Cdo/88/2010, z 30.03.2011). Odklon je namieste iba v prípade zjavnej nerovnosti účasti
každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť. V konaní nebolo

sporné, že žalovaný odišiel pracovať do zahraničia, pričom žalobkyňa nebola zamestnaná. Starostlivosť
žalobkyne o rodinu však vyvažovala uhrádzanie potrieb rodiny, ktorú zabezpečoval žalovaný, keďže
v predmetnom konaní nebol bez pochýb preukázaný nedostatok v uspokojovaní potrieb rodiny, resp.
značné zníženie životnej úrovne manželky a detí oproti životnej úrovni žalovaného.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

27. Súd zamietol návrh žalovaného na výsluch svedkýň M. Y. M. N. Y., dcér strán sporu, k okolnostiam
bývania, nakoľko uvedený dôkaz súd nepovažoval za relevantný pre rozhodnutie o vyporiadaní

spoločného majetku strán konania. Súd tiež zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania
ohodnotením motorového vozidla odborne spôsobilou osobou, nakoľko tento návrh bol podaný až
po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie. Súd ďalej zamietol aj návrh žalobkyne na doplnenie
dokazovania vyžiadaním si dokladov o daní z príjmov, resp. potvrdení o príjmoch žalovaného za obdobie
rokov 2006 až 2013, nakoľko tento návrh bol podaný po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie a súd

jeho vykonanie ani nepovažuje za účelné. Podstatným pre vyporiadanie je stav totiž majetku ku dňu
zániku manželstva a teda predmetnom vyporiadania tak nemôžu byť prostriedky, ktoré boli utratené
počas trvania manželstva. Okrem toho zabezpečenie tohto dôkazu by samo o sebe ešte nepreukázalo,
na aký účel boli finančné prostriedky zarobené žalovaným následne vynaložené a je otázne, či by to
vzhľadom na odstup času bolo možné. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti,

že príjem žalovaného nebol použitý pre potreby rodiny, ležalo na žalobkyni, ktorá ho v tomto prípade
neuniesla.

28. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním,
sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých

manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke
vyporiadanianiejeviazanýnávrhmistrán,bezpodielovýchspoluvlastníkov,alepostupujepodľacitovanej
právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 216 ods. 2 CSP,
§ 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorí z bezpodielových spoluvlastníkov po zánikuBSM podal návrh vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné
postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Preto podľa názoru
súdu nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou stranou.

V konaní súd aplikoval citované ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a to z dôvodu, že každej zo strán sa
dostala polovica spoločného majetku, a teda ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech, a tak súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.