Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 23, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203242
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420203242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcov

1/. B. M. U. F. E. M. G. Z., R.: XX XXX XXX, M. M. I. XXXX/X, XXX XX I. Z., 2/ R.. V. Š., I.. XX.XX.XXXX,
Z. I. XXXX/X, XXX XX I. Z., 3/ R.. R. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. H. XXX/XX, XXX XX I. Z., 4/ R.. V. Š.,
I.. XX.XX.XXXX, Z. G. Z. Č.. XXX, XXX XX G. Z., a 5/ W.. B. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. Z. Č.. XXX,
XXX XX G. Z., všetci zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 7,
811 03 Bratislava, proti žalovaným 1/ L. X. G. I., R.: XX XXX XXX, M. M. XXX XX K. Z., a 2/ V. Q., I..
XX.XX.XXXX, Z. W. Č.. XXX, XXX XX W., obaja zastúpení Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., IČO: 53
875 303, so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, 934 05 Levice, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 02.10.2020 sa žalobcovia 1/ až 5/
domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad
do katastra bol povolený T. Ú. Ž., katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX pod č. O. XXX/XXXX, je
neplatná, a teda žalovaný 2/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XXXX I. pozemkoch

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX O. k.ú. G. Z., spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XXXX na
pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. G. Z. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti
XX/XXXX na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. Z..
1.2. Žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ je pozemkovým spoločenstvom, ktoré spravuje spoločnú
nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z., vedenú na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX v k.ú. G. Z. a
č. XXXX v k.ú. Z. (ďalej len „Spoločná nehnuteľnosť“). Žalobcovia 2/ až 5/ sú podielovými spoluvlastníkmi
M. I. a teda aj členmi žalobcu 1/. Žalobca 2/ je súčasne vo funkcii predsedu spoločenstva a žalobca

3/ vo funkcii podpredseda spoločenstva. Listom zo dňa 08.07.2019, ktorý bol žalobcovi 1/ doručený
dňa 18.07.2019, žalovaný 2/ ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na M. I. na odkúpenie žalobcovi 1/
prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., pričom kúpnu cenu stanovil na výšku
8.209,50 Eur a požiadal o jej výplatu v prípade záujmu v lehote do dvoch mesiacov po ponuke s tým,
že v prípade jej márneho uplynutia má predkupné právo zaniknúť. Žalobca 1/ listom zo dňa 23.07.2019
upozornil žalovaného 2/, že v zmysle zákona majú predkupné právo ostatní vlastníci podielov a dal
na výber žalovanému 2/ dve možnosti: 1. môže byť prostredníctvom výboru jeho ponuka tlmočená v

pozvánke a rokovaní najbližšieho valného zhromaždenia, alebo 2. nech žalovaný 2/ doručí svoju ponuku
sám všetkým spoluvlastníkom Spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca 1/ súčasne odporučil žalovanému 2/
konzultovať kroky v tejto veci s výborom, aby sa predišlo možným nedorozumeniam.1.3. Žalobcovi 1/ bol daný na vedomie list spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti R.. O. O.
zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva pretrvávajúci záujem uvedeného spoluvlastníka o kúpu
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ zo M. I.. Žalobca 1/ listom zo dňa 04.02.2020 upovedomil

žalovaného 2/ o tom, že má vedomosť o prebiehajúcich jednaniach o odpredaji medzi žalovaným
a členom žalobcu (t.j. spoluvlastníkom M. I.), na ktorý prípad by predkupné právo ostatných členov
nedopadalo v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. Vzhľadom na to, že sa blížilo plánované valné
zhromaždenie (uskutočnené 08.03.2020), týmto listom vyzval žalobca 1/ žalovaného 2/ na vyjadrenie k
veci (k prevodu podielu). Žalovaný 2/ ani na výzvu žalobcu 1/ listom zo dňa 23.07.2019, ani na výzvu

listom zo dňa 04.02.2020 nereagoval. Z uvedeného dôvodu sa žalobca 1/ ďalej ponukou žalovaného
2/ nezaoberal.
1.4. Z verejnej databázy katastra nehnuteľností sa žalobcovia dozvedeli, že vo vzťahu k M. I. prebieha
vkladové konanie kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovaným 2/ ako predávajúcim.
Listom zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobcovia dovolali voči obom žalovaným relatívnej neplatnosti tejto
kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva. Orgán katastra vklad vlastníckeho práva

žalovaného 1/ pod č. V XXX/XXXX do katastra povolil.
1.5. Medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ prebiehajú viaceré súdne spory majetkového charakteru
súvisiace s tým, že žalobca 1/ vymáha voči žalovanému 2/ vlastnícke práva svojich členov k pozemkom,
vo vzťahu ku ktorým je žalovaný 1/ neoprávnene vedený ako vlastník. S tým súvisí snaha žalovaného 1/
staťsapodielovýmspoluvlastníkomM.I.atýmajčlenomžalobcu1/,abytakvplývalnatvorbukolektívnej

vôle žalobcu 1/ najmä s ohľadom na prebiehajúce majetkové spory medzi nimi. Okresný súd Žiar nad
Hronom už rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil nadobúdací titul žalovaného
1/ vo vzťahu k M. I. za neplatný právny úkon.
1.6. Bolo zákonnou povinnosťou žalovaného 2/ realizovať písomnú ponuku predkupného práva
ostatným spoluvlastníkom M. I.I., pretože predkupné právo majú ostatní vlastníci podielov Spoločnej

nehnuteľnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by predkupné právo svedčilo
pozemkovémuspoločenstvu.Zoznenia§9ods.8zákonač.97/2013Z.z.vyplýva,žeponukujednotlivým
členom spoločenstva môže realizovať povinný z predkupného práva buď priamo (listom jednotlivým
spoluvlastníkom), alebo takú ponuku môže sprostredkovať výbor pozemkového spoločenstva postupom
podľa § 14 ods. 3 zákona a následne sa taká otázka prejedná na zasadnutí valného zhromaždenia.

Ak by si však výbor nesplnil svoju povinnosť a nepostupoval by podľa § 14 ods. 3 zákona č.
97/2013 Z.z. (t.j. by doručenú ponuku nezaradil na rokovanie najbližšieho valného zhromaždenia
pozemkového spoločenstva), môže dotknutý člen (povinný z predkupného práva) namietať nečinnosť
výboru sťažnosťou na dozornú radu, či zvážiť iné nároky z dôvodu nečinnosti, v žiadnom prípade
však uvedené nemôže znamenať zánik predkupného práva spoluvlastníkov, ku ktorým sa reálne taká

písomná ponuka nedostala. V danom prípade sa výbor snažil aktívne komunikovať so žalovaným
2/ a vyzval ho na súčinnosť, avšak práve žalovaný 2/ založil svojou pasivitou presvedčenie, že na
realizovanej ponuke predkupného práva netrvá. Najneskôr doručením listu zo dňa 04.02.2020 a naň
nadväzujúcou pasivitou muselo byť žalovanému 2/ zrejmé, že bez jeho súčinnosti nebude výbor ďalej
konať vo veci jeho ponuky predkupného práva. Uvedené nasvedčuje tomu, že ponuka nebola myslená

zo strany žalovaného 2/ vážne, išlo iba o formálny akt bez reálneho obsahu, bez reálnej snahy učiniť
zadosť zákonným právam ostatných spoluvlastníkov a išlo iba o ďalšiu snahu žalovaného 1/, ako proti
vôli ostatných spoluvlastníkov Spoločnej nehnuteľnosti stať sa členom žalobcu 1/.
1.7.Ponukažalovaného2/zodňa08.07.2019nespĺňazákonnékritériáplatnejponuky,nakoľkožalovaný
2/ ponúka svoj spoluvlastnícky podiel na M. I. nie za jeho všeobecnú hodnotu, prípadne hodnotu

stanovenú konsenzom spoluvlastníkov, ale za cenu určenú svojvoľne, cenu premrštenú, určenú zrejme
predošlou dohodou so žalovaným 1/, ktorý je osobou bez právneho vzťahu k M. I.Ľ.. V tomto smere
žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX.
1.8. Účelom a zmyslom predkupného práva je zamedziť vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho
vzťahuprotivôliostatnýchspoluvlastníkov.Pripozemkovýchspoločenstváchjenaliehavýprávnyzáujem

žalobcov daný aj ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého sa predkupné právo
vzťahuje iba na prvý prevod podielu na tretiu osobu, ďalšie prevody podielov spoločnej nehnuteľnosti
môže táto osoba realizovať už bez obmedzenia predkupným právom. Žalovaný 1/ je majetkovo a
personálne silnou právnickou osobou, u ktorej je predpoklad, že ak by pri prvom prevode podielu naň
nebola uplatnená relatívna neplatnosť právneho úkonu, pokračoval by ďalej vo vykupovaní podielov

(už bez obmedzenia predkupným právom) v snahe získania vplyvu, významných hlasovacích práv u
žalobcu 1/. Žalobcovia majú za to, že kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými dňa 17.06.2020
bolo porušené zákonné predkupné právo ostatných vlastníkov podielov Spoločnej nehnuteľnosti, pričommajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu, resp. vlastníctva pred týmto
neplatným právnym úkonom.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalovaný 2/ využitím svojho práva ponúknuť na predaj
svoj podiel prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva nemôže byť sankcionovaný za to, že
podiel neponúkol súčasne ostatným vlastníkom podielov. Zákonodarca umožnil vlastníkovi podielu
realizovať svoje predkupné právo prostredníctvom výboru z praktických dôvodov. Žalovaný 1/ má
niekoľko sto členov a bolo by nepraktické v prípade predaja podielu ponúknuť ho každému z nich.

Pri prijatí ponuky žalovaného 2/ výbor vystupoval ako určitý zástupca v mene ostatných vlastníkov
podielov, preto treba ponuku považovať za doručenú aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom podielov,
vrátane žalobcov 2/ až 5/. Poukázali aj na § 9 ods. 10 zákona č. 97/2003 Z.z., z ktorého tiež vyplýva,
že výbor koná v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, t.j. je ich zástupcom. Výbor treba
považovať za zástupcu ostatných členov urbárskeho spoločenstva a doručením ponuky žalovaného
2/ výboru na predaj svojho podielu na M. I. vznikli práva priamo členom urbárskeho spoločenstva, t.j.

akoby ponuka bola doručená priamo im. Ponuka na odkúpenie pozemkov bola doručená pozemkovému
spoločenstvu dňa XX.XX.XXXX. Keďže pozemkové spoločenstvo navrhnutú kúpnu cenu ani jej časť
nezaplatilo, predkupné právo zo zákona zaniklo podľa § 605 Občianskeho zákonníka a katastrálny
úrad povolil vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ ponúkol žalovanému 2/ cenu
uvedenú v kúpnej zmluve a medzi žalovaným 2/ a žalobcami nebolo dohodnuté inak, preto žalobcovia

museli zaplatiť cenu ponúknutú žalovaným 1/. Cena ponúknutá niekým iným má vystihnúť cenu reálne
dosiahnuteľnú, t.j. cenu, ktorú je osoba v danom mieste a čase ochotná zaplatiť za predmetnú vec. Môže
ísť teda aj o cenu dohodnutú s potencionálnym kupcom, čo sa stalo aj v danom prípade. Nie je správny
názor žalobcov, že v prípade absencie dohody podľa § 606 Občianskeho zákonníka spoluvlastník musí
ponúknuťvšeobecnúcenupodľapredstavy(želania)ostatnýchspoluvlastníkov.Keďžerozsudok,ktorým

súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu je listinou, na základe ktorej katastrálny úrad vyznačí formou
záznamu stav pred týmto právnym úkonom, určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ je už
nadbytočné. Nemôže byť súčasne daný naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy a na pozitívnom určení vlastníckeho práva v prospech pôvodného spoluvlastníka spoločnej
nehnuteľnosti.

3.1. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 22.01.2021 uviedli, že oprávnenie výboru konať za jednotlivých
spoluvlastníkov je presne vymedzené v zákone č. 97/2013 Z.z. Nejde o oprávnenie generálne. Pokiaľ
zákon č. 97/2013 Z.z. konať za vlastníka spoločnej nehnuteľnosti výboru v danej konkrétnej veci
neumožňuje, tak výbor oprávnený konať nie je. Tak je tomu napríklad v otázke prevodu podielov na

spoločnej nehnuteľnosti, ale aj v otázke predkupného práva pri prevode spoluvlastníckych podielov
spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ nemá byť sankcionovaný (neúčinnosťou vykonania ponuky) za
to, že ponuku vykonal výboru, ale za to, že ponuku nevykonal riadne. Z § 14 ods. 3 zákona č.
97/2013 Z.z. vyplýva, že výbor ponuku na prevod podielu predkladá na rokovanie valného zhromaždenia
spoločenstva. Výbor spoločenstva je teda iba „podateľňou“ a „predkladateľom“ takej ponuky, v žiadnom

prípade nie je oprávnený samostatne ponuku prijať alebo odmietnuť, nakoľko predkupné právo svedčí
jednotlivým spoluvlastníkom. Žalovaný 2/ bol povinný spolupracovať s výborom pri prejednaní jeho
ponuky a vyčkať na konanie a prejednanie ponuky valným zhromaždením, ktoré sa v súlade s § 14 ods.
2 zákona č. 97/2013 Z.z. koná najmenej raz ročne. Žalovaný 2/ takto nepostupoval, súčinnosť napriek
poučeniu a výzve výboru neposkytol, čím docielil, že jeho ponuka nebola na valnom zhromaždení

prejednaná. Pretože predkupné právo ostatným spoluvlastníkom ponúknuté nebolo (priamo či na
zhromaždení), nebol žalovaný 2/ oprávnený svoj podiel prevádzať tretej osobe (nečlenovi pozemkového
spoločenstva).
3.2. Nemožno pripustiť taký výklad, že realizácia či nerealizácia predkupného práva je otázkou
„preplatenia“ ostatných spoluvlastníkov, resp. nastavenia kúpnej ceny (aj za cenu jej fingovania) tak,

že ju ostatní spoluvlastníci nebudú môcť zaplatiť. Z už spomenutého rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ak sa spoluvlastníci v súvislosti s realizáciou zákonného
predkupného práva nedohodnú na cene podielu, odhadnú cenu určí súd. Jednotlivým spoluvlastníkom
spoločnej nehnuteľnosti mal byť podiel žalovaného 2/ ponúknutý za cenu určenú dohodou, resp. za
všeobecnú cenu určenú objektivizovaným spôsobom (znaleckým posudkom), a nie za cenu určenú

treťou osobou (žalovaným 1/), t.j. osobou bez právneho vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti, ktorá mohla
byť aj fingovaná, pretože je zjavne vyššia ako všeobecná cena podielu žalovaného 2/ na spoločnej
nehnuteľnosti.3.3. Žalobný petit v prejednávanej veci nemá dve časti. Žalobcovia sa jedným petitom domáhajú jedného
nároku, pričom žalobný nárok je opisným spôsobom v petite vyjadrený širšie, aby neboli pochybnosti o
jeho určitosti. Neznamená to, že na časti žalobného nároku nie je daný naliehavý právny záujem.

4. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 23.02.2021 uviedli, že z hľadiska výkonu predkupného práva je
rozhodujúce, či ten, kto je oprávnený vec kúpiť, zaplatil v lehote cenu, za ktorú mu bola vec ponúknutá
na kúpu predávajúcim spoluvlastníkom. K účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúkaný spoluvlastnícky podiel

v dvojmesačnej (prekluzívnej) dobe od doručenia ponuky (§ 605 Občianskeho zákonníka). Samo
vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v uvedenej dobe nemožno preto považovať za účinné
prijatie ponuky. Nezaplatenie ceny podielu má za následok zánik povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce
predať svoj spoluvlastnícky podiel, vyplývajúcej mu z predkupného práva. Je nereálne, aby v prípade
nedohodnutia ceny podielu túto určil odhadom súd v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, v ktorej by mala
cena byť aj zaplatená.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.08.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, vrátane listín v pripojenom spise Okresného úradu Ž., katastrálneho odboru č. O. XXX/XXXX,
výsluchom žalobcu 2/ a oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil
nasledujúce skutočnosti:

6. Z výpisov z LV č. XXXX F. XXXX pre k.ú. G. Z. F. LV č. XXXX pre k.ú. Z. súd zistil, že sú na nich
zapísané pozemky, ktoré sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.z. Pod bodom 216
je ako spoluvlastník na LV č. XXXX F. XXXX uvedený žalovaný 1/ v podiele X/XXXX a pod bodom 216
je žalovaný 1/ uvedený aj ako spoluvlastník na LV č. XXXX v podiele XX/XXXX, titulom nadobudnutia

je vo všetkých prípadoch Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, O. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Na všetkých uvedených listoch vlastníctva sú ako spoluvlastníci predmetných pozemkov uvedení aj
žalobcovia 2/ až 5/.
7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim
a žalovaným 1/ ako kupujúcim, jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym

podielom žalovaného 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Z. a LV č. XXXX F. XXXX
v k.ú. G. Z.. Kúpna cena bola X.XXX,XX Eur, splatná na účet predávajúceho č. M. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX do 7 pracovných dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva.
8. Z listu „Ponuka na odkúpenie pozemkov podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. prostredníctvom
výboru“zodňa08.07.2019súdzistil,žebolspísanýžalovaným2/aadresovanýžalobcovi1/.Žalovaný2/

v ňom uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností, pričom vymenoval pozemky
zapísané na LV č. XXXX F. XXXX v k.ú. G. Z., ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/XXXX a
pozemky zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Z., ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele XX/XXXX.
Uviedol, že jeho podiely na všetkých predmetných pozemkoch spolu činia výmeru XXXX m2. Žalovaný
2/ v liste uviedol, že má záujem o predaj svojho spoluvlastníckeho podielu na týchto pozemkoch za

cenu X.XXX,XX Eur, pričom týmto ponúka na predaj spoluvlastnícke podiely na uvedených pozemkoch
prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. Kúpna cena sa má vyplatiť na jeho
bankový účet č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do dvoch mesiacov po ponuke podľa § 605
Občianskeho zákonníka, v rovnakej lehote má byť uzavretá aj kúpna zmluva. Uviedol, že ak táto doba
uplynie márne, Vaše predkupné právo zanikne. Podľa oznámenia Slovenskej pošty, a.s. o výsledku

reklamačného konania, obsiahnutého v pripojenom spise OÚ Ž. Č.. O. XXX/XXXX, bola zásielka s týmto
listom doručená žalobcovi 1/ dňa 17.07.2019, zásielku prevzal predseda.
9. Z listu „Ponuka na odkúpenie pozemkov podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. prostredníctvom
výboru - odpoveď“ zo dňa 23.07.2019 súd zistil, že bol spísaný žalobcom 1/ a adresovaný žalovanému
2/. Žalobca 1/ v ňom uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva obdržal Váš list zo dňa 08.07.2019.

Žalobca 1/ v liste uviedol, že pozemkové spoločenstvo Vám uvedenú skutočnosť môže zabezpečiť na
najbližšom zasadnutí VZ, kde musí v programe pozvánky uviesť Vami predloženú ponuku s cenou,
ktorú uvádzate. Ak následne zo strany členov spoločenstva nebude prejavený záujem, je možné
ponuku predkladať tretej strane. V prípade, že sa nestotožňujete s vyššie prezentovanou možnosťou,
ste povinný doručiť Vašu ponuku preukázateľným spôsobom všetkým členom žalobcu 1/. Žalobca 1/

odporučil žalovanému 2/ ako predkladateľovi konzultovať jeho kroky s výborom, aby sa predišlo možným
nedorozumeniam.
10. Z listu „Vyjadrenie sa k veci“ zo dňa 04.02.2020 súd zistil, že bol spísaný žalobcom 1/ a adresovaný
žalovanému 2/. Žalobca 1/ v ňom uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva bol na svojom zasadnutídňa 16.01.2020 informovaný členom výboru R.. O. O. o vzájomnej komunikácii, ktorá aktuálne prebieha
medzi R.. O. a žalovaným 2/ ohľadne kúpy, resp. predaja podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vo
vlastníctve žalovaného 2/. Týmto listom výbor pozemkového spoločenstva žiada člena pozemkového

spoločenstva - žalovaného 2/ o vyjadrenie sa k veci (k prevodu podielu).
11. Z listu „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu“ zo dňa 13.07.2020 súd zistil, že bol spísaný
žalobcami 1/ až 5/ a adresovaný žalovaným 1/ a 2/. Žalobcovia v ňom uviedli, že sa dovolávajú
neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim
a žalovaným 1/ ako kupujúcim z dôvodu porušenia predkupného práva pri prevode podielu žalovaného

2/ zo spoločnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX F. XXXX v k.ú. G. Z. a LV č. XXXX v k.ú. Z..

12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalovaný 2/ už v minulosti oslovil žalobcu
1/, že má záujem odpredať svoje podiely v pozemkovom spoločenstve, ohľadom tohto prebehla medzi
nimi písomná komunikácia. Žalobca 1/ - pozemkové spoločenstvo ponúklo súčinnosť žalovanému 2/
pri predaji jeho spoluvlastníckych podielov a upozornilo ho, že pri tom musia byť splnené zákonné

podmienky. Na deň 08.03.2020 žalobca 1/ chystal zasadnutie valného zhromaždenia pozemkového
spoločenstva, z tohto dôvodu aj oslovil žalovaného 2/ a požiadal ho o súčinnosť, najmä v tom
zmysle, či trvá na svojej ponuke na predaj podielov. Na riadne doručený list žalobcu 1/ žalovaný 2/
žiadnym spôsobom nereagoval. Už v tom čase bolo žalovanému 2/ zrejmé, že minimálne jeden člen
pozemkového spoločenstva, tzn. ďalší spoluvlastník predmetných pozemkov má záujem o odkúpenie

jeho podielov. Po konaní predmetného valného zhromaždenia v júni 2020 žalovaný 2/ previedol svoje
podiely. Toto nie je prvý prípad, kedy sa žalovaný 1/ snažil stať členom pozemkového spoločenstva,
pričom medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ prebiehajú viaceré súdne spory a žalobca 1/ má preto
eminentný záujem na tom, aby sa žalovaný 1/ nestal jeho členom. Z § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013
Z.z. vyplýva, že osobou oprávnenou z predkupného práva sú ostatní spoluvlastníci a toto predkupné

právo nemôže teda uplatniť výbor ani dozorná rada ani žiadny iný orgán spoločenstva. Výbor je
len akousi podateľňou pre zber takýchto ponúk, pričom následne ich zaraďuje na rokovanie valného
zhromaždenia, pričom každý spoluvlastník sa o tejto ponuke dozvie z pozvánky na zhromaždenie a na
zhromaždení potom môže uplatniť svoje predkupné právo. Tieto zákonné podmienky v prejednávanej
veci dodržané neboli, nakoľko ponuka zo strany žalovaného 2/ nebola zaslaná všetkým členom

pozemkového spoločenstva a na základe jeho nečinnosti nebola zaradená ani na zasadnutí valného
zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Jediným prostriedkom na zmenu stavu, ktorý je zapísaný v
katastri nehnuteľností, kde ako spoluvlastník predmetných pozemkov je vedený žalovaný 1/, je určovací
výrok súdu a tým je daný naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení. Žalovaný 2/ sa od
počiatku len formálne snažil vyhovieť zákonným podmienkam pri predaji svojich spoluvlastníckych

podielov. Nesúhlasia s výkladom, že žalovanému 2/ ako predávajúcemu postačilo poslať akýsi list
pozemkovému spoločenstvu a následne už nemusí sledovať jeho ďalší osud. Výbor pozemkového
spoločenstva nie je administratívne ani finančne prispôsobený na to, aby túto ponuku na predaj podielov
zasielal všetkým spoluvlastníkom, ktorých je niekoľko stoviek. Úmyslom zákonodarcu tiež nebolo, aby
výbor do dvoch mesiacov po doručení takejto ponuky bol povinný zvolávať valné zhromaždenie. Je

možné,žekaždýmesiacdôjdeajniekoľkotakýchtoponúkodrôznychspoluvlastníkovnapredajpodielov
a je nereálne, aby po každej z nich do dvoch mesiacov bolo zvolané valné zhromaždenie, nakoľko to
je niekoľkomesačný proces. V zmysle zákona je výbor povinný zvolať valné zhromaždenie minimálne
raz za rok a z toho vyplýva, že nemá povinnosť toto zvolať po doručení ponuky. Výboru tiež zo zákona
nevyplýva žiadna povinnosť obosielať alebo oboznamovať ostatných spoluvlastníkov s touto ponukou

iným spôsobom ako na zhromaždení. Správny výklad je taký, že po riadnom doručení ponuky na predaj
podielu výboru tento v súlade so zákonom jedenkrát ročne zvolá valné zhromaždenie a až ak na takomto
zhromaždení nikto neprejaví záujem o kúpu podielov, potom ponúkajúci spoluvlastník môže predať
svoj podiel tretej osobe. Práve nezodpovedným prístupom žalovaného 2/ sa členom pozemkového
spoločenstva stal žalovaný 1/, a to proti vôli všetkých ostatných členov pozemkového spoločenstva.

Žalobcovia v prvom rade vidia v prejednávanej veci snahu žalovaného 1/ dostať sa do pozemkového
spoločenstva, a to aj tak, že je ochotný za spoluvlastnícky podiel zaplatiť tzv. cenu záľuby. Jej účelom je,
aby preplatil všetkých ostatných potencionálnych záujemcov a aby dosiahol svoj cieľ stať sa podielovým
spoluvlastníkom, pričom tento jeho cieľ nie je rozumný a ekonomický, cieľom žalovaného 1/ je procesne
skomplikovať ostatné súdne konania. Žalovaný 1/ vyplácal za podiely žalovaného 2/ takúto cenu záľuby

a nie cenu všeobecnú. Práve v záujme ochrany ostatných spoluvlastníkov by toto nemalo byť možné,
aby sa nejaká tretia osoba mohla vkúpiť do podielového spoluvlastníctva. Výklad zákona, kedy by bolo
možné predať spoluvlastnícky podiel za akúkoľvek cenu, hoci aj astronomickú, len aby takáto tretia
osobaobišlapredkupnéprávoostatnýchspoluvlastníkov,byviedolkdiskrimináciitýchtospoluvlastníkov.13. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že nesúhlasia s tým, že žalovaný 2/ bol
ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov povinný adresovať všetkým ostatným spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností. Zákonodarca v zákone č. 97/2013 Z.z. upravil špecifický spôsob vykonania
takejto ponuky prostredníctvom výboru s tým, že z tohto zákona vyplýva, že výbor koná v mene
spoluvlastníkov v tomto smere a je možné dovodiť, že sa jedná o plnomocenstvo sui generis. Výbor
pozemkového spoločenstva je oprávnený prevziať ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov a
následne je povinný zariadiť, aby v zákonnej dvojmesačnej lehote sa uskutočnilo valné zhromaždenie,

aleboabyvtejtolehoteinakupovedomilostatnýchspoluvlastníkovotakejtoponuke.Ponukažalovaného
2/ obsahovala všetky náležitosti vrátane navrhovanej kúpnej ceny. Nie je úlohou žalovaného 2/
sledovať akým spôsobom výbor pozemkového spoločenstva zvoláva zasadnutie zhromaždenia, resp.
sprostredkuje túto ponuku ostatným spoluvlastníkom. Zasadnutie valného zhromaždenia bolo zvolané
až v roku 2020, teda po uvedenej dvojmesačnej lehote a žalobca 1/ svojou ľahostajnosťou vlastne
spôsobil, že ostatní spoluvlastníci sa zrejme nedozvedeli o tejto ponuke na predaj podielov žalovaného

2/. V zmysle § 9 ods. 10 zákona výbor pozemkového spoločenstva je oprávnený uzavrieť aj zmluvu
o prevode takýchto podielov v mene ostatných spoluvlastníkov s tým, že predmetné podiely prirastú k
podielom ostatných spoluvlastníkov. Nesúhlasia s tým, že by cena za predaj podielov mala byť nejakou
všeobecnou cenou, alebo ak sa spoluvlastníci nedohodnú na tejto cene, že by ju mal určiť súd v
dvojmesačnej lehote, ktorá vyplýva zo zákona na akceptáciu ponuky. Spoluvlastník môže ponúknuť

svoje podiely na predaj za akúkoľvek cenu, ktorú on považuje za prijateľnú. Žalovaný 2/ sa viackrát
snažil predať svoje podiely, avšak problém bol v tom, že žiadny iný spoluvlastník nebol ochotný mu
ponúknuť za ne cenu, ktorú žiadal žalovaný 2/. V ponuke žalovaný 2/ uviedol aj konkrétny spôsob
zaplatenia tejto ceny, uviedol svoje číslo účtu. Predkupné právo zaniká, ak ponuka nie je prijatá a
súčasne nie je zaplatená kúpna cena v stanovenej lehote, čo v tomto prípade nenastalo. Žalovaný 1/ sa

na základe platne uzavretej zmluvy stal spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Rozhodnutie NS SR,
na ktoré sa žalobcovia odvolávajú ohľadom ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu, je spoločensky
a právne prekonané, jedná sa o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nikdy nebolo publikované v Zbierke a
nemožno ho považovať za judikát. Naopak z novšej judikatúry vyplýva, že určitosť ponuky na odkúpenie
podielov možno skúmať len z hľadiska náležitostí, ktoré vyplývajú zo zákona a nemožno vyžadovať

ďalšie náležitosti, ktoré zo zákona nevyplývajú, ktoré by zakladali ďalšie povinnosti jednak prevodcu
podielov alebo ich prípadných nadobúdateľov. Nie je vôbec potrebné skúmať, či cena, ktorú predávajúci
spoluvlastník uviedol v ponuke na predaj podielov, bola cenou všeobecnou, trhovou alebo inou. V
konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ už v čase, keď urobil ponuku na predaj svojich podielov
za cenu, ktorú v nej uviedol, bol dohodnutý so žalovaným 1/ na takejto cene. Žalobcovia nevyužili

svoje predkupné právo, je irelevantné, že si so žalovaným 2/ nejakým spôsobom dopisovali, pretože
nedošlo k akceptovaniu jeho ponuky v súlade s ustanoveniami zákona. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že
právo ostatných spoluvlastníkov bolo porušené, je potrebné vziať predovšetkým do úvahy, že podielový
spoluvlastník má v zmysle zákona aj Ústavy právo so svojou vecou a so svojím majetkom nakladať a
nikto nemôže byť postihnutý, ak chce nakladať so svojou vecou za dodržania v zákonoch stanovených

podmienok.

14. Žalobca 2/, ktorý je zároveň predsedom pozemkového spoločenstva - žalobcu 1/ pri svojom výsluchu
na pojednávaní uviedol, že žalovaného 2/ už pred konaním valného zhromaždenia oslovili ohľadom jeho
ponuky, chceli sa s ním dohodnúť a vyjasniť si veci, žiadnym spôsobom však na to nereagoval. Výbor

spoločenstva nemôže odkupovať v mene ostatných spoluvlastníkov bez toho, aby ho na to poverilo
valné zhromaždenie. Podľa zákona sa valné zhromaždenie koná raz ročne, pričom tieto ponuky, ktoré v
priebehu roka chodia na predaj podielov, sa zhromaždia a na takomto valnom zhromaždení sa následne
oboznámia. Pokiaľ sa nájde nejaký člen spoločenstva, ktorý je ochotný ich odkúpiť, tak môže a až potom
je možné, aby takýto predávajúci spoluvlastník predal svoj podiel tretej osobe. O tom, že žalovaný 2/

mieni predať svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti za predmetnú cenu, sa žalobca 2/ dozvedel po
doručení tej ponuky zo strany žalovaného 2/. List s ponukou prevzal a čítal ho. Žalobca 2/ osobne nemal
záujem odkúpiť tieto spoluvlastnícke podiely od žalovaného 2/.

15. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti

právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecnezáväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,
ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide

o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o

nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
Podľa § 606 OZ, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je
dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak
ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členstvo v spoločenstve vzniká
a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z., na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi
spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,
ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.
Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na

spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej
osobe.
Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 97/2013 Z.z., ak výbor v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
uzatvorí zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti, nadobúdateľom podielu

sa stávajú všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti pomerne podľa veľkosti podielov a cenu platí
spoločenstvo.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie.
Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva.
Podľa § 14 ods. 2 veta prvá zákona č. 97/2013 Z.z., zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej

raz za rok.
Podľa § 14 ods. 3 veta tretia zákona č. 97/2013 Z.z., ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti
ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve
štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.

Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon,
zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené
týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z., výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi
a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne

obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí
vyplývajúcich z ich vlastníctva.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou

dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Podľa§137písm.d)zákonač.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen“CSP“),žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

17. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými 1/ a 2/ ohľadne spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, z dôvodu

nedodržania právnych predpisov pri prevode spoluvlastníckych podielov a porušenia predkupného
práva ostatných vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Aktuálna procesná úprava v Civilnom
sporovom poriadku rozlišuje žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c)
CSP, ktoré sú procesne prípustné len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, od žalôbna určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktoré sú prípustné len ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je svojím charakterom žalobou o určenie
právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti nie

je podmienkou ich procesnej prípustnosti existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení (tá je rozhodná len pre žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP), ale len to, či prípustnosť takejto
žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou prípustnosti podanej
žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba je s poukazom na § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 34 ods. 2 katastrálneho zákona procesne prípustná. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo, je podľa ustálenej doktríny aj súdnej praxe
jedným z práv oprávneného spoluvlastníka, ktoré môže uplatniť aj v súdnom konaní podaním žaloby
na určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu, príp. jeho časti. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatky
týkajúce sa žalobného návrhu, ktorého súčasťou malo byť aj určenie vlastníckeho práva k príslušným
podielom v prospech žalovaného 2/, bez ohľadu na to, že tieto polemiky sú v prejednávanej veci
bezpredmetné, keďže súd dospel k záveru o nedôvodnosti celej žaloby, súd má za to, že je možné

prisvedčiť žalobcom, že sa jednalo o jeden žalobný nárok, smerujúci k určeniu neplatnosti právneho
úkonu a pokiaľ by ho súd považoval za dôvodný, takémuto určeniu by zodpovedal aj výrok rozsudku bez
uvádzania časti petitu smerujúcej k určeniu vlastníckeho práva, ktorú by v takom prípade súd považoval
s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona za nadbytočnú, čo by však neznamenalo potrebu v
tejto časti žalobu zamietať osobitným výrokom (situáciu možno prirovnať k žalobnému návrhu na určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súčasne určeniu, že pracovný pomer trvá).

18. Hoci nebola v priebehu konania spochybňovaná, súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj otázkou
vecnej legitimácie, predovšetkým na strane žalobcov a dospel k záveru, že u všetkých je aktívna
vecná legitimácia daná. Pokiaľ ide o žalobcov 2/ až 5/, sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných

nehnuteľností, ktorí tvrdili, že ich predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ bolo porušené pri uzavretí
kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Ako už bolo uvedené, opomenutí spoluvlastníci majú možnosť sa aj
v súdnom konaní domáhať určenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Pokiaľ ide o žalobcu 1/, teda
samotné pozemkové spoločenstvo, ktorého predmetom činnosti je spravovanie spoločnej nehnuteľnosti,
ktorú tvoria práve pozemky zapísané na predmetných listoch vlastníctva, jeho aktívnu vecnú legitimáciu

možno podľa názoru súdu dovodiť z § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z., keďže konanie
za členov spoločenstva pred súdom v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti pre porušenie predkupného práva možno považovať
za vec týkajúcu sa spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva
spoločnej nehnuteľnosti. Podporne možno poukázať aj na prechodné ustanovenie v § 31 ods. 8 zákona,

v zmysle ktorého po nadobudnutí právnej subjektivity zo strany pozemkového spoločenstva mohol za
členov spoločenstva naďalej aj v prebiehajúcich súdnych konaniach, ktorých predmetom je spoločná
nehnuteľnosť, konať výbor s tým, že v následných súdnych rozhodnutiach postačí ako účastníka označiť
názvom spoločenstvo.

19. V konaní nebolo sporné, že žalobca 1/ je pozemkovým spoločenstvom spravujúcim spoločnú
nehnuteľnosť tvorenú pozemkami zapísanými na predmetných listoch vlastníctva v k.ú. G. Z. F.
Z., že žalobcovia 2/ až 5/ sú vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti, že žalovaný 2/ bol
vlastníkom podielov na tejto spoločnej nehnuteľnosti a svoje podiely predal žalovanému 1/, ktorý v
čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol členom pozemkového spoločenstva a vlastníkom podielov na

spoločnejnehnuteľnosti.Medzistranamirovnakonebolosporné,ževkladvlastníckehoprávadokatastra
nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu Ž.F., katastrálneho odboru č. O. XXX/XXXX ku dňu XX.XX.XXXX. Podstatná právna
otázka pre rozhodnutie prejednávanej veci sa týkala skutočnosti, či žalovaný 2/ pred predajom podielov
na spoločnej nehnuteľnosti dodržal zákonmi stanovené podmienky, predovšetkým či splnil ponukovú

povinnosť vyplývajúcu z predkupného práva ostatných spoluvlastníkov.

20. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, čo je potrebné vnímať
ako prejav ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním, pričom konkrétny postup a podmienky sú
konkretizované v právnych predpisoch. Prevod spoluvlastníckeho podielu je obmedzený ustanovením

§ 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky
podiel na iné ako blízke osoby len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva
ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr ponúknuť
ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný podiel na predaj ostatnýmspoluvlastníkom zásadne vzniká aj pri predaji inému spoluvlastníkovi. Zákonné predkupné právo
spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V prípade, ak spoluvlastník prevádzajúci svoj podiel
nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a podiel previedol na inú ako blízku

osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a
OZ. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá
jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, môže sa
domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol podiel na predaj za podmienok, za
akých uvedený podiel nadobudol alebo jej predkupné právo zostáva zachované. Voľba konkrétneho

postupu patrí oprávnenej osobe (spoluvlastníkovi).

21. V prípade spoločnej nehnuteľnosti podmienky nakladania s ňou a podielmi na nej upravuje zákon č.
97/2013 Z.z., ktorý osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu v nadväznosti
na predkupné právo. Ust. § 9 ods. 7 zákona predstavuje špeciálnu úpravu k všeobecnej úprave
predkupného práva, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti

medzi členmi spoločenstva sa zásadne nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve. Pri
prevodepodielovmedzičlenmispoločenstvapretoneprislúchaostatnýmvlastníkompodielovpredkupné
právo. Pri prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (ktorá nie je vlastníkom podielov
na spoločnej nehnuteľnosti), majú vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo
(okrem prevodu na blízku osobu). Súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 07.04.2021, s ktorého nasledujúcimi výkladovými závermi sa
stotožňuje. Z ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. jednoznačne vyplýva, že ak vlastník podielu
na spoločnej nehnuteľnosti má záujem previesť spoluvlastnícky podiel na inú osobu, ponuku na
prevod podielu má možnosť urobiť dvomi spôsobmi, a to a) spoluvlastnícky podiel ponúknuť všetkým
ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) priamo, alebo b) ponúknuť spoluvlastnícky podiel

všetkým ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) prostredníctvom výboru. Výbor je výkonným a
štatutárnym orgánom spoločenstva. Rozsah právomoci výboru vymedzuje § 16 ods. 2 zákona, pričom
okrem iného výbor je tým orgánom spoločenstva, ktorý uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods.
10, ak tak rozhodlo zhromaždenie. Pokiaľ sa vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti rozhodol

ponúknuť svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8, a nie priamo všetkým ostatným
vlastníkom podielov, musí tento vlastník podielu vziať do úvahy všetky špecifiká a osobitný postup, ktorý
je spojený s prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu v prípade tejto zvolenej ponukovej
možnosti. Z ust. § 14 ods. 3 posledná veta zákona č. 97/2013 Z.z. vyplýva, že ak vlastník podielu na
spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8, výbor to uvedie v

programe zasadnutia zhromaždenia. Prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti na
tretiu osobu je vždy spojený s povinnosťou ponuky všetkým ostatným vlastníkom podielov, a to či už
priamo alebo prostredníctvom výboru. Pokiaľ sa vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti rozhodne
previesť podiel na tretiu osobu formou ponuky prostredníctvom výboru, prenáša tým povinnosť ponúknuť
uvedený podiel ostatným spoluvlastníkom na výbor, čo je pre neho výhodné, pretože nemusí ponukovú

povinnosť realizovať sám voči všetkým ostatným vlastníkom podielov. Výbor v takomto prípade túto
ponukovú povinnosť musí realizovať spôsobom zvolania zhromaždenia, pričom v zmysle § 14 ods. 2
zákonazasadnutiezhromaždeniazvolávavýbornajmenejrazzarok.Ponukuprevoduspoluvlastníckeho
podielu musí výbor uviesť v programe zasadnutia zhromaždenia. Zo strany vlastníka podielu, ktorý
má záujem previesť podiel na tretiu osobu, ponuková povinnosť nie je splnená len tým, že podiel

ponúkne prostredníctvom výboru, pretože v tomto prípade ponuka sa ešte nedostala do dispozičnej
sféry všetkých ostatných vlastníkov podielov (spoluvlastníkov) na spoločnej nehnuteľnosti. Ponuková
povinnosť vo vzťahu ku všetkým ostatným vlastníkom podielov bude splnená až dátumom konania
zasadnutia zhromaždenia, pretože až zasadnutím zhromaždenia sa všetci ostatní vlastníci podielov
na spoločnej nehnuteľnosti dozvedia o ponuke prevodu spoluvlastníckeho podielu. Až dňom konania

zasadnutia zhromaždenia začína plynúť dvojmesačná lehota v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka,
v rámci ktorej ostatní vlastníci podielov majú možnosť akceptovať ponuku a vyplatiť nehnuteľnosť.
Predkupné právo zanikne, ak táto dvojmesačná doba uplynie márne, teda do dvoch mesiacov od
zasadnutia zhromaždenia nedôjde k akceptovaniu ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu a k
vyplateniu prevádzanej nehnuteľnosti.

22. Ak sa z predkupného práva povinná osoba rozhodne vec predať, vzniká jej povinnosť urobiť
oprávnenej osobe ponuku. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý má charakter návrhu
na uzavretie zmluvy a ktorý musí okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov obsahovať ajvšetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu, typicky najčastejšie výška kúpnej ceny,
doba splatnosti či spôsob jej zaplatenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v júli 2019 bol
žalobcovi 1/, t.j. pozemkovému spoločenstvu, doručený list žalovaného 2/ zo dňa 08.07.2019, označený

ako „Ponuka na odkúpenie pozemkov podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. prostredníctvom
výboru“. Žalobcovia argumentovali, že nakoľko predkupné právo patrí ostatným spoluvlastníkom a nie
pozemkovému spoločenstvu, predmetná ponuka žalovaného 2/ bola nesprávne adresovaná. Z ponuky
však jednoznačne vyplýva, že pozemkové spoločenstvo bolo označené len v záhlaví ako adresát
tohto listu, čo plne zodpovedá zákonnému postupu pokiaľ si spoluvlastník zvolí ponúknutie svojich

podielov na predaj prostredníctvom výboru. Výbor nie je samostatným subjektom práva, je len orgánom
pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby. Následne zo žiadnej časti textu predmetnej ponuky
nevyplýva, že by žalovaný 2/ ponúkal svoje podiely na predaj jednému konkrétnemu subjektu v podobe
pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby, naopak v ponuke uviedol, že má záujem o predaj
svojich presne špecifikovaných podielov na konkrétnych pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť,
pričom ich ponúka na predaj prostredníctvom výboru s priamym odkazom na § 9 ods. 8 zákona č.

97/2013 Z.z. Je teda nepochybné, že žalovaný 2/ mienil ponúknuť svoje podiely na predaj ostatným
členom pozemkového spoločenstva, a to zákonným postupom prostredníctvom výboru. Zo zákona č.
97/2013 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva povinnosť ponúkajúceho spoluvlastníka uvádzať v ponuke
zoznam ostatných členov pozemkového spoločenstva alebo ho k ponuke prikladať, pokiaľ presne
a jednoznačne označil všetky pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť. Bolo by to aj v rozpore so

zmyslom a účelom zákona, ktorým naopak je zjednodušenie praktických problémov s predajom podielov
zavedením alternatívnej možnosti učinenia ponuky na ich predaj prostredníctvom výboru. Žalovaný 2/ v
predmetnej ponuke zároveň jednoznačne uviedol kúpnu cenu, za ktorú ponúka svoje podiely na predaj,
spôsob jej zaplatenia (prevodom na presne označený bankový účet) a lehotu na zaplatenie (2 mesiace,
zodpovedajúcu § 605 OZ). Súd preto považoval list žalovaného 2/ zo dňa 08.07.2019 za riadnu ponuku

na predaj spoluvlastníckych podielov, obsahujúcu všetky zákonom vyžadované náležitosti.

23. Ako už bolo uvedené vyššie, následný zo zákona vyplývajúci postup výboru pozemkového
spoločenstva mal byť taký, že výbor mal túto ponuku žalovaného 2/ (prípadne aj iné medzičasom
nazbierané ponuky od iných spoluvlastníkov) uviesť v programe zasadnutia valného zhromaždenia

a následne na tomto zasadnutí s ponukou oboznámiť ostatných členov spoločenstva. Nie je možné
súhlasiť s tým, že by výbor bol povinný zvolať valné zhromaždenie vždy do 2 mesiacov po doručení
ponuky na predaj podielov. Podľa § 14 ods. 2 zákona zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej
raz za rok a teda zákonu zodpovedá postup, kedy sa doručené ponuky na predaj podielov zhromažďujú
a následne na aspoň raz ročne konanom zasadnutí zhromaždenia sú oboznámené. Je možné plne

prisvedčiť argumentácii žalobcov, že výbor funguje ako akási „podateľňa“ vo vzťahu k týmto ponukám
a nie je povinný s každou z nich osobitne oboznamovať členov spoločenstva inak, ako na najbližšom
zasadnutí valného zhromaždenia, vo vzťahu k čomu mu však naopak vzniká zákonná povinnosť. V
tomto smere sú z hľadiska prejednávanej veci právne irelevantné polemiky o tom, či výbor vystupuje
ako určitý zástupca v mene ostatných vlastníkov podielov alebo nie. Len pre úplnosť preto súd uvádza,

že zo zákona nevyplýva výboru oprávnenie konať za členov pozemkového spoločenstva pri odkupovaní
ponúkaných spoluvlastníckych podielov, s výnimkou postupu podľa § 9 ods. 10 zákona, vo vzťahu ku
ktorému sa však vyžaduje predošlé poverenie výboru zo strany zhromaždenia (§ 14 ods. 7 písm. e)
zákona). To však nič nemení na povinnosti výboru s doručenou ponukou na predaj naložiť postupom
podľa § 14 ods. 3 veta tretia zákona.

24. V prejednávanej veci bola ponuka žalovaného 2/ doručená pozemkovému spoločenstvu (výboru) v
júli 2019 a najbližšie zasadnutie valného zhromaždenia sa konalo dňa 08.03.2020. Nebolo sporné, že
na tomto zasadnutí ponuka žalovaného 2/ nebola oboznámená a nebola zaradená do programu tohto
zasadnutia zhromaždenia. Žalobcovia to odôvodňovali tým, že žalovaný 2/ mal svojím konaním, resp.

skôr pasivitou navodiť dojem, že na svojej ponuke už netrvá. Súd však takýto dôvod nezaradenia ponuky
na zasadnutie zhromaždenia s poukazom na vykonané dokazovanie nepovažoval za relevantný. Ako už
bolo uvedené, predmetná ponuka žalovaného 2/ obsahovala všetky zákonné náležitosti a bola riadne
doručená, čo potvrdil pri výsluchu aj predseda pozemkového spoločenstva (žalobca 2/). Žalobcovia
odkazovali na listy žalobcu 1/ adresované žalovanému 2/ zo dňa 23.07.2019 a 04.02.2020, zo žiadneho

z nich však nevyplývajú žiadne právne relevantné okolnosti, ktoré by mohli ospravedlniť nezaradenie
jeho ponuky na zasadnutie zhromaždenia. V týchto listoch žalobca 1/ v podstate len konštatoval aký je
zákonný postup pri ponuke na predaj podielov (ktorý žalovaný 2/ podľa názoru súdu dodržal), vyzýval
žalovaného 2/ na akési konzultácie, resp. vyjadrenie sa k veci s poukazom na tvrdenú vedomosťo záujme iného spoluvlastníka o odkúpenie podielov žalovaného 2/. Z rozhodnutia NS SR sp. zn.
XCdo/XX/XXXX zo dňa 12.05.2009, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR pod č. L. XX/XXXX, rovnako napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX

zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že k účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti (§ 140 OZ) dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúknutý spoluvlastnícky podiel v
dvojmesačnej dobe od doručenia ponuky (§ 605 OZ), pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej zaplatenia.
Pokiaľ teda nebola žalovaným 2/ žiadaná kúpna cena vyplatená, resp. nedošlo k skutočnému uzavretiu
zmluvy o prevode podielov s inou osobou (bez ohľadu na to, či prípadne prebiehali o jej uzavretí

rokovania), nenastáva žiadny zákonný dôvod na to, aby riadne uskutočnená ponuka prestala vyvolávať
právne účinky. Zo zákona nemožno dovodiť zánik povinnosti výboru uviesť v programe najbližšieho
zasadnutia zhromaždenia ponuku spoluvlastníka na predaj jeho podielu len z toho dôvodu, že prípadne
prebiehajúrokovaniamedziponúkajúcimspoluvlastníkomainýmčlenomspoločenstvaopredajipodielu,
pričom do konania zhromaždenia nedošlo k zmluvnému konsenzu o predaji podielu. Ponúkajúci
spoluvlastník, ktorý riadne urobil ponuku na predaj svojho podielu prostredníctvom výboru, nie je povinný

odpovedať na rôzne písomné dotazy spoločenstva ohľadom stavu jeho prípadných rokovaní a z jeho
mlčania nemožno vyvodiť pre neho nepriaznivé dôsledky, predovšetkým že by už netrval na svojej
ponuke na predaj prostredníctvom výboru, alebo že by jeho ponuka nebola myslená vážne. Zároveň mu
zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť zúčastniť sa najbližšieho zasadnutia zhromaždenia a osobne
tam svoju ponuku prezentovať - toto je zákonnou povinnosťou výboru.

25. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že aj pokiaľ by si výbor nesplnil svoju povinnosť a nepostupoval
by podľa § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. (t.j. by doručenú ponuku nezaradil na rokovanie
najbližšieho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva), neznamená to zánik predkupného
práva spoluvlastníkov, ku ktorým sa reálne taká písomná ponuka nedostala, s týmto výkladom sa

súd nestotožňuje. Žalovaný 2/ ako ponúkajúci spoluvlastník urobil všetko čo s poukazom na zákonnú
úpravu od neho možno spravodlivo požadovať, teda vyhotovil riadnu písomnú ponuku na predaj
svojich podielov prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva a túto riadne doručil. Žalovaný
2/ nemôže byť sankcionovaný neplatnosťou následne uzavretej kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia
zákonných povinností zo strany výboru pozemkového spoločenstva, pokiaľ tento jeho ponuku svojvoľne

nezaradil na program najbližšieho zasadnutia zhromaždenia. Súd má za to, že práve od konania
zasadnutia zhromaždenia 08.03.2020, na ktorom mala byť ponuka žalovaného 2/ oboznámená, začala
v danej veci plynúť zákonná dvojmesačná prekluzívna lehota na akceptáciu ponuky v zmysle § 605
OZ (keďže v ponuke nebola uvedená dlhšia lehota). Pokiaľ teda žalovaní uzavreli predmetnú kúpnu
zmluvu týkajúcu sa prevodu spoluvlastníckych podielov dňa 17.06.2020, t.j. po uplynutí lehoty na

akceptáciu ponuky zo strany oprávnených z predkupného práva, k porušeniu tohto predkupného práva
ostatnýchspoluvlastníkovnedošlo.Okolnosť,žemedzižalobcom1/ažalovaným1/prebiehajúinésúdne
spory majetkového charakteru, pričom v dôsledku predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný 1/ získa ako
spoluvlastník členstvo a hlasovacie právo v rámci tvorby kolektívnej vôle žalobcu 1/, nie je pre posúdenie
dôsledkov porušenia predkupného práva relevantná. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na konanie vedené

natunajšomsúdepodsp.zn.6C/137/2014,zodôvodneniapredmetnéhorozsudkujezjavné,ževdanom
prípade vôbec nedošlo k uskutočneniu ponuky na predaj podielov pred ich prevodom na tretiu osobu,
teda jednalo sa o diametrálne odlišný skutkový stav oproti prejednávanej veci.

26. Pokiaľ žalobcovia namietali účinnosť ponuky žalovaného 2/ na predaj jeho spoluvlastníckych

podielov s poukazom na výšku požadovanej kúpnej ceny s tým, že sa jednalo o tzv. cenu záľuby, ktorá
mala byť neprimerane vysoká a teda nezodpovedala všeobecnej trhovej hodnote predmetných podielov,
súd sa stotožnil s tým, že závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa
27.04.1993 je potrebné považovať za prekonané, resp. nezodpovedajúce záverom neskoršej súdnej
praxe. Súd poukazuje napr. na závery vyplývajúce z rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR sp. zn. XXCdo/

XXXX/XXXX, s ktorými sa stotožňuje: To, či cena (príp. vrátane ďalších podmienok) uvedená v ponuke
je cenou „ponúknutou niekým iným“ v zmysle § 606 OZ, sa prejaví až v prípade predaja niekomu inému
a odvíja sa od toho, či cena uvedená v ponuke spoluvlastníkovi je alebo nie je menej výhodná než
cena, za ktorú bola vec inému predaná. Ak došlo k predaju inej ako blízkej osobe za cenu a ďalších
podmienok uvedených v predchádzajúcej ponuke oprávnenému, ktorý ju nevyužil, je zrejmé, že taká

cena je v danom mieste a čase cenou nielen reálne dosiahnuteľnou, ale bola aj reálne dosiahnutá.
Je pritom irelevantné, či cena uvedená v ponuke vychádzala z ponuky konkrétneho záujemcu o
kúpu, zo znaleckého posudku alebo bola stanovená iným spôsobom. Predávajúci spoluvlastník pritom
nie je viazaný k predaju tomu, kto mu predtým kúpu za určitú cenu ponúkol, ale je viazaný tým,že na tretiu osobu neprevedie svoj podiel za cenu či ďalších podmienok pre ňu výhodnejších, než
aké uviedol v ponuke oprávnenému z predkupného práva. Znamená to, že relevantná z hľadiska
prípadného porušenia predkupného práva je len tá skutočnosť, či spoluvlastnícky podiel bol alebo nebol

po vykonaní riadnej ponuky na jeho predaj ostatným spoluvlastníkom prevedený na tretiu osobu za
celkovo výhodnejších podmienok (nielen z hľadiska ceny), než aké predávajúci uviedol vo svojej ponuke
ostatným spoluvlastníkom. V prejednávanej veci žalovaný 2/ v ponuke zo dňa 08.07.2019 uviedol,
že za svoje podiely požaduje cenu X.XXX,XX Eur, ktorá mala byť vyplatená na jeho bankový účet v
lehote 2 mesiacov po ponuke. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 vyplýva, že žalovaný 2/ následne

previedol svoje podiely na žalovaného 1/ práve za kúpnu cenu X.XXX,XX Eur, ktorá mala byť vyplatená
na bankový účet predávajúceho do 7 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že na žalovaného 1/ neboli predmetné podiely prevedené za
výhodnejších podmienok, než aké žalovaný 2/ stanovil v predošlej ponuke. Takýto prípadný rozdiel v
podmienkach ponuky na predaj oproti podmienkam následného faktického predaja treba posudzovať
objektívne, pričom k porušeniu predkupného práva by došlo, keby sa tieto podmienky natoľko líšili, že

by rozdiel medzi nimi mohol objektívne ovplyvniť úvahu oprávneného spoluvlastníka o prijatí ponuky
na realizáciu predkupného práva, čo nie je prípad prejednávanej veci (porov. napr. rozhodnutie NS
ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX). Žalobcovia pritom namietali len podľa ich názoru neprimeranú výšku
žiadanej a následne dojednanej kúpnej ceny za predaj podielov, ktorá mala podľa ich názoru spôsobovať
neúčinnosť ponuky, v priebehu konania však relevantným spôsobom nespochybňovali, že k zaplateniu

tejto kúpnej ceny aj skutočne došlo, preto sa touto okolnosťou súd nemal dôvod bližšie zaoberať. Pre
úplnosť možno uviesť, že pokiaľ žalobcovia argumentovali diskrimináciou ostatných spoluvlastníkov, ku
ktorej môže dôjsť tým, že tretia osoba je ochotná zaplatiť neprimerane vysokú cenu za spoluvlastnícky
podiel, je potrebné dať za pravdu žalovaným v tom, že aj v zmysle Ústavy SR má vlastnícke právo
všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Niet rozumného dôvodu, aby z predkupného

práva ostatných spoluvlastníkov vyplývali pre spoluvlastníka, ktorý chce predať svoj podiel na spoločnej
veci, neprimerané obmedzenia týkajúce sa napr. výšky ceny, za ktorú by mal v prostredí trhového
hospodárstva mať možnosť svoj podiel predať, čo by mohlo naopak viesť k neprimeraným zásahom do
výkonu jeho vlastníckeho práva, ktoré je z ústavného hľadiska chránené rovnako.

27. Súd teda uzavrel, že v prejednávanej veci boli zo strany žalovaného 2/ pri predaji jeho
spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti dodržané všetky zákonom stanovené podmienky
a uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 nedošlo k porušeniu predkupného práva ostatných
spoluvlastníkov. Žalobu súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaní

1/ a 2/ boli vo veci úspešní v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá, preto im súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 5/ v rozsahu 100 %. S poukazom na hmotnoprávne vzťahy
na oboch stranách sporu súd zaviazal žalobcov na náhradu trov spoločne a nerozdielne, a to spoločne
a nerozdielne v prospech žalovaných. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnejpodobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.