Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010119
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2121010119.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD. na hlavnom pojednávaní v
Trnave, dňa 21. februára 2022, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
V. B., nar.: XX.XX.XXXX v I.
O.: P. nad K. XX, XXX XX P. nad K.
s a u z n á v a z a v i n n é h o z t o h o, ž e
dňa 30. septembra 2019 o 06:02 hod, po rýchlostnej ceste R1 v smere z Nitry na Trnavu viedol
ako vodič osobné motorové vozidlo Škoda Octavia evidenčného čísla I pričom v úseku 4,5 km (na
území okresu Trnava, kat. územie Vlčkovce) pri brzdení narazil prednou časťou vozidla do zadnej
časti pred ním jazdiaceho vozidla KIA Sportage evidenčného čísla GA307DN, ktoré v tom čase viedla
vodička X. Z., ktorá následkom zrážky utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti záhlavia s
prejavmi vegetatívnej symptomatológie a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia a obmedzením
obvyklého spôsobu života od 30. septembra 2019 do 17. októbra 2019, čím vodič V. B. porušil povinnosti
ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c) a § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
teda
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 4 ods. 1 písm. c) a § 17 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
a za to sa odsudzuje:
Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona k trestu odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:
a) X. Z., nar.: XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX V.,
b) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35937874, adresa na doručovanie: P.O. Hviezdoslava 26, Žilina,
c) Sociálna poisťovňa, adresa na doručovanie: Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava,
so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Výrok o vine
Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie v rozsahu výroku o
vine, nakoľko prokurátor a obžalovaný sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie a
obžalovaný zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými
v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.
Výrok o treste
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že priznáva spáchanie skutku, ľutuje jeho spáchanie a
žiada, aby mu súd uložil nižší trest. Momentálne pracuje v Nitre v spol. Jaguar, ako automechanik.
V rámci rozhodovania o treste súd prihliadol najmä na obsah nasledovných listinných dôkazov, ktoré
vykonal v zmysle § 269 Tr. por.:
- rovnopis rozsudok OS Veľký Krtíš sp. zn. 7P/182/2018 zo dňa 22.02.2019,
- potvrdenie o zamestnaní spol. Jaguar Land Rover Nitra,
- text písomných podaní cestou obhajcu z č.l. 142,
- odpis z RT,
- lustrácia v CESDAP,
- EKV.
Z obsahu odpisu RT vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný. Z obsahu lustrácie
databázy CESDAM vyplynulo, že obžalovaný má napriek mladému veku za posledných cca 5 rokov
vykázaných 13 priestupkov, z nich všetky sú priestupkami v cestnej doprave, navyše za rôzne
činnosti v cestnej doprave (neprimeraná rýchlosť, technický stav vozidla, parkovanie, nerešpektovanie
dopravného značenia a zrejme obsluha telefónu počas šoférovania a pod.). Z uvedeného je zrejmé,
že nemôže ísť pri osobe obžalovaného len o sporadické vybočenie z rámca zákonom formulovaných
povinností, je možné z nich dovodiť (okrem faktu, že obžalovaný skutočne zrejme používa motorové
vozidlo často), že obžalovaný nepatrí medzi príkladných a zodpovedných vodičov, skôr naopak. Z EKV
potom vyplynulo obdobný záver ako z predošlej databázy (výpis EKV ku dňu 17.11.2020 obsahuje 10
záznamov). Z textu rozsudku OS Veľký Krtíš, sp. zn.: 7P/182/2018 zo dňa 22.02.2019 súd zistil, že
obžalovaný je povinný prispievať na výchovu dcéry J. sumou 150 € mesačne. Z doručeného potvrdenia
o zamestnaní vyplýva, že obžalovaný je aktuálne zamestnaný v spol. Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o.
ako Autoelektrikár/Mechanik. Z podaného odporu obhajcom vyplynuli rovnaké skutočnosti ako už súd
uviedol vyššie.
V prípade obžalovaného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného
zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Vzhľadom na zistené
priestupky neprichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. Pokiaľ ide o
priťažujúce okolnosti, tieto súd nezistil, preto konštatoval v zmysle § 38 ods. 2 a 3 Tr. zák. prevahu
poľahčujúcich okolností.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch :1) 0 - 12 mesiacov (základná sadzba).
2) 0 - 8 mesiacov (sadzba po aplikácií § 38 ods. 2 a 3 Tr. zák.).
Súd prihliadol na osobu odsúdeného, na skutočnosť, že doposiaľ nebol trestne stíhaný, je povinný
prispievať na výživu maloletej dcéry a je osobou pomerne mladého veku, navyše charakter
ním spáchaného skutku je len nedbanlivostným prečinom, pričom skutok aj podľa povahy veci
nepredstavoval mimoriadne riskantnú jazdu obžalovaného. Aj vzhľadom na následok, ktorý bola
krátkodobá ujma na zdraví, súd považoval za dostatočné uloženie trestu pri dolnej hranici trestnej
sadzby, v konkrétnom prípade 2 mesiace s podmienečným odkladom na minimálnu skúšobnú dobu (12
mesiacov), ktorý bude spĺňať podmienky individuálnej generálnej prevencie.
Ohľadom výroku o zákaze činnosti, tu súd prihliadol na potreby úhrady výživného maloletej dcére a
potrebu návštev maloletého dieťaťa a preto zníži pôvodne uložený trest vo výmere 30 mesiacov (v
trestnom rozkaze), až na 24 mesiacov. Základná výmera trestu zákazu činnosti pre obžalovaného je
12-120 mesiacov. Obžalovanému bol uložený trest blížiaci sa k spodnej hranici trestu zákazu činnosti,
pričom tento trestu možno považovať za mierny vzhľadom na množstvo a periodicitu predchádzajúcich
postihol na priestupky v cestnej doprave. Je nutné dodať, že obžalovaný síce podľa vykázaných
priestupkov nie je mimoriadne nebezpečný šofér, je však opakovaný priestupca, pri ktorom musí
súd zohľadniť aj potrebu ochrany spoločnosti pred jeho nedbanlivým prístupom k pravidlám cestnej
premávky.
*** Výrok o náhrade škody ***
Nakoľko boli riadne a včas uplatnené a vyčíslené nároky na náhradu škody, súd o tomto rozhodol tak,
že poškodených odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie, keďže ide o škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom KS v Banskej
Bystrici, judikovanom uznesení, sp. zn.: 3To/70/2020 zo dňa 08.07.2020, v zmysle ktorého:
,,V prípade, ak by súd v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovanú k povinnosti
nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, došlo by k situácii, že poškodení by mali exekučný titul priamo
vo vzťahu ku obžalovanej, teda by bola povinnou v prípade vedeného exekučného konania, pričom
poisťovňa by v zmysle § 5 ods. 1 písm. d), ods. 2 ZPZP mohla odmietnuť poistné plnenie (napr. ak
by sa obžalovaná zaviazala uhradiť škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad
rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým
bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov, alebo
ak by napr. obžalovaná bez súhlasu poisťovne uznala povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad
rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovňa bola povinná poskytnúť podľa ZPZP). Preto ani výška
spôsobenej škody v prípade ublíženia na zdraví v súvislosti s dopravnou nehodou nebýva súčasťou
skutkovej vety podanej obžaloby - inak by musel súd ex lége uložiť obžalovanej povinnosť nahradiť
poškodeným spôsobenú škodu. V prípade rozhodovania o náhrade škody v adhéznom konaní by preto
mal súd ako účastníka konania na túto časť trestného konania prizvať príslušnú poisťovňu, s ktorou má
obžalovanú uzatvorenú poistnú zmluvu. Rovnako tak by mohlo dôjsť k situácii, že v čase do vyhlásenia
rozsudku, resp. nadobudnutia právoplatnosti takého rozsudku, by poisťovňa už realizovala poistné
plnenie vo vzťahu k poškodenému, ale rovnako tak aj po právoplatnosti takého rozsudku, ale obžalovaná
by vo výroku rozsudku bola zaviazaná k povinnosti nahradiť škodu, teda by bola stále povinnou v
rámci exekučného titulu. Preto odkázanie poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na civilný
proces(pokiaľ si neuplatnili už nárok na náhradu škody voči poisťovni v prípravnom konaní v zmysle
vyššie uvedeného zákonného postupu), sa v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení javí ako
procesné „najčistejší" spôsob. V prípade rozhodnutia o povinnosti obžalovanej nahradiť poškodeným
spôsobenú škodu v rámci trestného konania by bol totiž civilný súd týmto "výrokom viazaný, preto by
výšku škody nemohol ani modifikovať, a teda aj prípadné ďalšie nároky na náhradu škody by sa javili ako
sporné(napr.objaveniesatrvalýchnásledkov,dodatočnezistenáškodanaďalšíchveciachpoškodených
pri dopravnej nehode a pod). V rámci civilného konania potom bude súd konať ako s účastníkmi konania
s poškodenými, obžalovanou a najmä poisťovňou, s ktorou má obžalované uzatvorenú poistnú zmluvu.
V zmysle zákona má potom zase poisťovňa právo regresu voči obžalovanej, ktorá škodu spôsobila.
V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/54/2009 zo dňa 31.08.2010, poisťovňa má(podľa §12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.) nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka,
proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti
osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia,
t. j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Právny poriadok pritom nie vždy ukladá povinnosť nahradiť
škodu tej osobe, ktorá ju konkrétne spôsobila. Práve za účelom ochrany poškodeného sa priznáva nárok
na náhradu škody tomu, u koho je väčší predpoklad, že bude schopný uspokojiť nárok na náhradu
škody, teda v takýchto prípadoch poisťovňa. Ak je jedna osoby povinná nahradiť škodu spôsobenú
inou osobou, má voči tejto osobe postih (§ 440 OZ). V prejednávanom prípade teda bude spôsobenú
škodu hradiť poisťovňa, ktorá si vo vzťahu k obžalovanej môže následne uplatniť postih, a to aj na
základe výroku o vine z tohto rozsudku. Pokiaľ by teda súd v rámci adhézneho konania chcel zaviazať
obžalovanú k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, musel by do konania ako účastníka
prizvať poisťovňu, s ktorou má obžalovaná uzatvorenú poistnú zmluvu (v zmysle § 5 ods. 1 písm. d)
ZPZP),muselbyzisťovaťobsahsamotnejpoistnejzmluvyuzatvorenejmedziobžalovanouapoisťovňou,
skúmať všeobecné obchodné podmienky za účelom zistenia maximálneho poistného krytia, aby sa
odstránilo riziko, že poisťovňa odmietne plniť za obžalovanú, v prípade, ak by napr. vyčíslené liečebné
náklady neboli konečné, musel by vykonať aj dokazovanie k výške takto uplatnenej škody, tiež by musel
zisťovať, či do budúcna nehrozia poškodenému nejaké ďalšie trvalé následky z titulu spôsobenej škody
na zdraví, čo je podľa názoru súdu ďalšie pomerne rozsiahle dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a predĺžilo by ho.“
Z tohto dôvodu súd odkázal poškodených s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.