Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 14, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40C/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205128
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2118205128.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: V. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. 1, N., zastúpený: JUDr. Michal Antal, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti
žalovanému: Obec Brestovany, so sídlom J. Nižnanského 6, Brestovany, IČO: 00 312 312, o neplatnosť
výpovede, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že výpoveď z nájmu bytu doručená žalobkyni dňa 14.03.2018 je neplatná. Svoju žalobu

odôvodnila tým, že dňa 14.03.2018 jej bol zaslaný list označený ako „Zaslanie výpovede z nájomnej
zmluvy. Žalobkyňa má za to, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná. Je neurčitá a nie je ani jasné,
ktorý z doručených dokladov má výpoveď predstavovať. Doručený jej bol totiž sprievodný list označený
ako „Zaslanie výpovede nájomnej zmluvy“ a ako príloha k nemu bol priložený výpis z uznesenia
Obecného zastupiteľstva, v ktorom sa len konštatuje, že výpoveď nájomnej zmluvy pre byt č. XX, N. 1,
bola schválená. Dodržanie formálnych náležitostí je pri nájme bytu nevyhnutnou podmienkou platnosti
výpovede. Žalobkyňa doručené dokumenty za výpoveď ani nepovažuje, predstavujú skôr sprievodné

dokumenty samotnej výpovede, ktorá ale doručená nebola. List označený ako „Zaslanie výpovede z
nájomnej zmluvy“ neobsahuje prejav vôle, ktorým by sa mal nájomný vzťah skončiť. V liste sa uvádza, že
výpoveď mala byť daná uznesením Obecného zastupiteľstva v N., toto však žalobkyni doručené nebolo.
Žalobkyňa k žalobe pripojila výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva zo dňa 07.03.2018 a Zaslanie
výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 12.03.2018.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že jedným zo svojich zákonom predpokladaných

orgánov (obecným zastupiteľstvom) dňa 28.02.2018 po opakovaných prípadoch neplatenia nájomného
prerokoval prípad žalobkyne a dňa 28.02.2018 schválil uznesením č. X/XXXX výpoveď z nájmu bytu.
Uznesenie bolo prerokúvané na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, na ktoré mala žalobkyňa
prístup no nezúčastnila sa ho. Následne dňa 12.03.2018 bol žalobkyni odoslaný list, ktorým sa jej
uvedená výpoveď notifikovala a tento list si žalobkyňa dňa 14.03.2018 aj osobne prevzala. V obsahu
listu, ktorý má názov Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy, je presne vymedzený dôvod výpovede
s presným odkazom na uzavretú Nájomnú zmluvu zo dňa 23.11.2011 a konkrétne jej ustanovenie,

ktorého porušenia sa žalobkyňa dopustila, a to bod V. ods. 4 a), v ktorom je premietnuté ust. § 711
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). List zo dňa 12.03.2018 je prejav
vôle, ktorý nemohol vzbudiť v jeho adresátovi pochybnosť, že si už ďalej nepraje, aby zotrvávala v
nájomnom vzťahu. Žalobkyňa nikdy nedeklarovala stav hmotnej núdze, ktorý by umožňoval aplikáciuzmierlivejšieho postupu. Žalovaný náhradu trov konania nežiada. Žalovaný predložil súdu rozpisy
predpísanýchauhradenýchzáloh,vyúčtovaniezarok2018,výpiszuzneseniaObecnéhozastupiteľstva,
výpis z obchodného vestníka č. 134/2019 a 191/2019, nájomnú zmluvu.

3. Na pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že podaná výpoveď má formálne nedostatky a nebola teda
dodržaná písomná forma výpovede. Výpoveď je neurčitá a nie je ani jasné, ktorý z doručených dokladov
má výpoveď vôbec predstavovať. Bol doručený sprievodný list označený ako Zaslanie výpovede,
ku ktorému bol priložený výpis z uznesenia, v ktorom sa konštatuje, že výpoveď bola schválená.

Sprievodný list nemožno považovať za výpoveď. Prejav vôle v prípade potreby písomnej formy úkonu
nemožno vyvodzovať z obsahu listiny. Pre zachovanie formy tento musí byť v nej uvedený. Rovnako
uznesenie nemôže spĺňať predpoklady platnej výpovede. Uznesenie neobsahuje výpovedné dôvody,
tieto obsahuje len sprievodný list. Zastupiteľstvo schválilo výpoveď, ale ju reálne nedalo, starosta
na to nebol poverený. Žalovaný uviedol, že forma výpovede bola dodržaná. V čase doručovania
výpovede boli nezaplatené viac ako tri nájmy. V čase uskutočnenia pojednávania boli nezaplatené

nájmy v ešte väčšom rozsahu, dokonca i po tom, čo žalobkyňa na seba vyhlásila oddlženie formou
osobného bankrotu, v dôsledku ktorého sa väčšina nedoplatkov stala nevymáhateľných. Konkurz bol
zrušený pre nedostatok majetku žalobkyne. Žalobkyni bola doručená písomnosť, ktorej súčasťou bol
výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva, v ktorom oznámení je identifikovaný nájomný vzťah, dôvod
výpovede, tento bol vymedzený jasne a zrozumiteľne. Žalobkyni bola dňa 28.08.2020 opätovne daná

výpoveď pre neplatenie nájomného, žalobkyni bola zaslaná 31.08.2020, uložená na pošte a 22.09.2020
sa vrátila žalovanému ako neprevzatá. Výpoveď sa považuje za doručenú, uplynula už aj 3-mesačná
lehota na napadnutie výpovede. Žalovaný predložil súdu výpoveď z nájomnej zmluvy. Výpoveď dávali
opakovanevzhľadomnaprebiehajúcekonanie,považujesazaneúčinnúaždoprávoplatnéhoskončenia
konania. Starosta je štatutár obce, na podanie výpovede nepotrebuje poverenie zastupiteľstva.

4. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 34 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2)
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 a 3 OZ (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 685 OZ, Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva

spravidlaobsahujeajopispríslušenstvaaopisstavubytu.Nájombytujechránený;aknedôjdekdohode,
možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 710 ods. 1 OZ, Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 711 ods. 1. písm. d) OZ, (1) Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo
jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 711 ods. 2 a 6 OZ, (2) Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť. (6) Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňadoručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 18 ods. 2 písm. c) OZ Právnickými osobami sú jednotky územnej samosprávy.

Podľa § 20 ods. 1 OZ Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 13 ods.1 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení Starosta je štatutárnym orgánom

obce.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami doručenými do spisu, opísanými v odôvodnení tohto rozhodnutia
vyššie, najmä výpisom z uznesenia Obecného zastupiteľstva zo dňa 07.03.2018, listinou „Zaslanie
výpovedeznájomnejzmluvy“zodňa12.03.2018anájomnouzmluvou,akoajcelýmobsahomspisového
materiálu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe nájomnej zmluvy

nájomcom bytu, že bola v omeškaní s plnením nájomného viac ako 3 mesiace a že jej žalovaný jej
doručil listinu označenú ako Zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy (ďalej len „Zaslanie výpovede“) spolu
s prílohou - výpisom z uznesenia Obecného zastupiteľstva. Žalovaný uvádzal, že listinou označenou
ako Zaslanie výpovede, bola daná žalobkyni výpoveď, pričom žalobkyňa uvádzala, že táto nespĺňa
predpokladypreplatnúvýpoveď,atopreabsenciuprejavuvôle,ktorámázdôvodupožiadavkupísomnej

formy spôsobovať neplatnosť výpovede.

6. Žaloba na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu predstavuje žalobu o určenie právnej
skutočnosti, pričom možnosť domáhať sa neplatnosti výpovede vyplýva z osobitného predpisu, ktorým
je § 711 ods. 6 OZ. Výpoveď bola žalobkyni doručená 14.03.2018, žaloba bola podaná 14.06.2018, teda

v zákonnej 3-mesačnej lehote.

7. Keďže boli splnené podmienky pre podanie žaloby, súd pristúpil k skúmaniu platnosti výpovede a
dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto súd žalobu zamietol. Listina označená ako
Zaslanie výpovede je dostatočne určitá, obsahuje všetky náležitosti platnej výpovede a z jej obsahu

jednoznačne vyplýva, že žalovaný ňou mienil podať výpoveď. Zákonodarca výslovne pripustil, že
právne úkony nie je nevyhnutné vykladať len podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôle
toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Žalobkyňa napáda
platnosť výpovede pre formálnu chybu prejavu vôle, keď žalovaný uviedol, že zasiela výpoveď, ktorá
bola daná uznesením obecného zastupiteľstva, táto listina okrem uvedeného nedostatku obsahuje

všetky náležitosti výpovede, t.j. kto dáva výpoveď, komu, z akej zmluvy, ako aj jednoznačné skutkové
vymedzenie výpovedného dôvodu. Hoci súd pripúšťa, že z formálneho hľadiska má takto podaná
výpoveď nedostatky, jednoznačne súdu vyplýva vôľa žalovaného dať žalobkyni výpoveď, pričom takáto
vôľa nie je v rozpore s jej prejavom obsiahnutým v zaslanej listine. Na túto skutočnosť nemá vplyv
ani požiadavka písomnej formy, keď takáto požiadavka sama o sebe nevylučuje použitie príslušných

ustanovení OZ o výklade právnych úkonov. Súd sa stotožňuje s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa
sprísnených požiadaviek na výpoveď bytu, tieto sa však týkajú prevažne výpovedných dôvodov a ich
jednoznačnéhoskutkovéhovymedzenia,ktoréniejemožnédodatočnemeniť.Vprejednávanomprípade
však nebola sporná existencia výpovedného dôvodu ani jeho vymedzenie v spornej listine, rovnako súd
považuje jeho vymedzenie v danej listine za dostatočné pre splnenie požiadavku platnosti výpovede.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že rozporovanie platnosti všetkých právnych úkonov z dôvodu formálnych
nedostatkov by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, keď pri výklade právnych úkonov je súd
povinný preferovať taký výklad, ktorý je v prospech platnosti právneho úkonu, pokiaľ nie je vyslovene
v rozpore s jazykovým vyjadrením, čo v prejednávanom prípade nie je. Preferencia výkladu právneho
úkonu v prospech jeho platnosti vyplýva o.i. aj z nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn.

I. ÚS 640/2014, v zmysle ktorého prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu
predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej
právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov
neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej

aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu
v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.8. K námietke žalobkyne týkajúcej sa absencie poverenia starostu obecným zastupiteľstvom na
podanie výpovede súd uvádza, že starosta je štatutárnym orgánom žalovanej a na podanie výpovede
nepotrebuje poverenie obecného zastupiteľstva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok
žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v pomernej časti. Súd však
žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku
II. rozsudku nepriznal, pretože žalovaný výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada. Súd mal
pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo

v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4
ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).