Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203379
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719203379.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcov: 1/ Z. J., E..

XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX S. Š. a 2/. C. J., X.. Z., E.. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, XXX XX S. Š., pr.
zast. O.. X. Š., W., P. XX, XXX XX S. E. K., U.: XXXXXXXX, proti žalovanému: F. S. Š., G. XXX, XXX XX
S. Š., U.: XXXXXXXX, práv. zast. G. &. Z. S..X..F.., Z., A. XXX/XX, U.F.: XX XXX XXX, o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z r u š u j eneodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C 29/2019

- 66 zo dňa 26.8.2019.

III. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že títo sú povinní
ich zaplatiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2019 domáhali, aby určil, že vlastníci pozemku
parc. C KN c. 556/2 o vymere 919 m2 - trvalý trávny porast, k. u. Spišsky Štiavnik, na LV č. 9; pozemku
parc. C KN c. 557 o výmere 695 m2 - trvalý trávny porast, k. u. Spišský Štiavnik, P. Č.. XXXX; a pozemku

parc. C KN c. 560 o výmere 1051 m2 - trvalý trávny porast, k. u. Spišský Štiavnik, P. Č.. XXX nadobudli
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši a
prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami cez pozemok parc. C KN c. 556/1, k. u. Spišský Štiavnik,
P. Č.. X a to v rozsahu zodpovedajúcemu výmere 129 m2 určeného geometrickým plánom č. 76/2018
vyhotovenýmspoločnostouM.S.,S..X..F..,I.X,XXXXXI.,U.:XXXXXXXXdňa30.11.2018,autorizačne
overeným dňa 10.12.2018 Ing. P. D. W. úradne overeným Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor
dňa 04.02.2019 pod číslom 61-1166/18. Zároveň žiadali, aby súd určil žalovanému povinnosť strpieť na

svojom pozemku vykonávanie práva prechodu a prejazdu žalobcami.

2.Spolu so žalobou vo veci samej podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého
súd zakáže žalovanej nakladat' s nehnutel'nost'ou - pozemkom pare. C KN c. 556/1 o vymere 1081 m2
- ostatná plocha, k. u. Spišský Štiavnik, LV č. 1, aý do právoplatného skončenia vo veci samej a.i.

3.Žalobu v písomnom podaní odôvodnili tým, že žalobca v I. rade je výlučným vlastníkom pozemku

parc. C KN c. 557 o vymere 695 m2 k. u. Spišský Štiavnik. Predmetný pozemok nadobudol v roku 2015
titulom kúpy. Právnym predchodcom žalobcu bol L. P., od ktoréh daný pozemok odkúpil. Žalobkyňa v
II. rade je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. C KN c. 556/2 o výmere 919 m2 k. u. Spišský Štiavnik.
Pozemok nadobudla v roku 1993. Obaja sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkuparc. C KN c. 560 o vymere 1051 m2 , k. ú. Spišský Štiavnik. Pozemok nadobudli v roku 2015 kúpou F.
Š. A.. Ž. je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. C KN c. 556/1 o vymere 1081 m2 - k. u. Spišský Štiavnik.
4.Na prístup peši, motorovými a nemotorovými vozidlami na svoje pozemky parc. C KN c. 556/2, C KN

č. 557 a C KN č. 560 od počiatku svojho vlastníctva využívali cestu prechadzajucu cez pozemok vo
vlastníctve žalovanej parc. C KN č. 556/1. Takýto prístup k pozemkom žalobcov bol dlhodobo nerušene
využívanýajprávnymipredchodcamižalobcov,odktorýchžalobcovianadobudalisvojevlastníckeprávo,
minimálne po dobu viac ako 10 rokov. Za účelom prístupu k pozemkom bol v minulosti vybudovaný aj
most cez koryto vodného toku, ktorý je do dnešného dňa zachovaný a využívaný. Prístupová cesta k

pozemkom vo vlastníctve žalobcov je vyznačená na mapovom portáli Úradu geodezie, kartografie a
katastra SR ako miestna účelová komunikácia, typ povrchu vol'ný/nespevnený. Ich právni Z. L. P. W.
Š. A. I. viac ako 10 rokov vlastníkmi pozemkov parc. C KN c. 557 a parc. C KN c. 560 , pričom k
týmto pozemkom prechádzali z autobusovej zastavky cez obecnú parcelu C KN c. 556/1 po betónovom
prejazdovom moste ramena rieky Hornad a ich právo prechodu a prejazdu nebolo nikdy spochybňované.
Na zameranie prístupovej cesty k pozemkom žalobcovia zabezpečili vypracovanie geometrického

plánu č. 76/2018, vyhotoveného S. M. S., S..X..F.. Ž.alobcovia majú naliehavý právny záujem na
určení tohto práva súdom. Bez toho, aby bolo právo žalobcov zapísané v katastri nehnutel'ností,
je ich právne postavenie neisté. Bez rozhodnutia súdu nemôžu dosiahnuť takýto zápis v katastri
nehnutel'ností. Mali záujem vec so žalovanou vyriešiť mimosúdne. Žalovaná v podstate ich právo
zodpovedajúce vecnému bremenu akceptuje, no napriek uvedenému doposiaľ nevyhovela ich žiadosti.

Pozemok žalovaná mienila odpredať U.. A. W. A. pri zachovaní ich práva prechodu a prejazdu. Vec
bola opakovane predmetom jednania obecného zastupiteľstva, jeho komisií. Od revitalizácie územia
autobusovej zastávky, ktorou žalovaná podmieňovala ďalšie jednania, od ktorej ulynul už dlhší čas,
žalovaný nepristúpil na vysporiadanie sporu.
Na preukázanie svojich tvrdení navrhli vyžiadať si správu od príslušného orgánu, odkedy právni

predchodcovia žalobcov vlastnili pozemky parc. C KN c. 557, C KN c. 556/2 a C KN c. 560, obhliadku na
mieste samom, navrhli vypočuť svedkov A. J., Ľ. Š., W. J., U.. Z. J. , predložil fotografie, geometrický
plán, listy žalobcov, výpisy z listu vlastníctva, čestné prehlásenia, záznamy zo zasadnutí obecného
zastupiteľstva, zámeru na odpredaj pozemkov, komisie obecného zastupiteľstva, dodatočne informáciu
z mapy, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, výpisy z LV č. XXX, P. Č.. X W. E. vyžiadať si spisový

materiál týkajúci sa spisu Z5376/2000, ktorého obsahom má byť osvedčenie o vydržaní N 300/2000,
odkázali na internetovú stránku, výpis z mapoveho portalu Uradu geodezie, kartografia a katastra SR a.i.
5.Uznesením zo dňa 26.8.2019 Okresný súd Poprad pod sp. zn. XXC XX/XXXX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, D. nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2019 ,
zakázal žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou, pozemkom parc.č. T. XXX/X, D.. Ú.. S. Š. a to previesť

vlastnícke právo na inú osobu, zaťažiť ju záložným právom v prospech tretej osoby a i. až do
právoplatného skončenia vo veci samej.

6.Žalobcovia v ďalších písomných podaniach a na pojednávaní ďalej uviedli, že čo sa týka vecného
bremena, žalobkyňa parcelu 556/2 užíva, je výlučnou vlastníčkou tejto parcely od r. 1993, a túto parcelu

užíva so svojim manželom. Vecné bremeno nadobudli najneskôr v r. 2003. Právni predchodcovia
žalobcov, a to pôvodní vlastníci parciel 557 a 560 vydali písomné vyhlásenia, že pozemky užívali
dlhodobo, a na vstup na pozemky využívali parcelu 556/1. Toto ich právo nebolo nikým po celú dobu
spochybňované. Najneskôr v roku 2003 vzniklo vecné bremeno, aj keď sa domnievajú, že toto vzniklo
už oveľa skôr. K tvrdeniam protistrany uviedli, že existencia múrika, či protipovodňovej hrádze nie sú

samé o sebe dôvodom, pre ktorý by nemohlo dôjsť k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu vydržaním. Obzvlášť ak zariadenia boli vybudované až následne, po tom, čo žalobcovia a ich
právni predchodcovia dotknuté nehnuteľnosti dlhodobo využívali. Popreli, aby k osadeniu bráničky malo
dôjsť z účelových dôvodov v nedávnej minulosti a že by daný pozemok v posledných rokoch nevyužívali
na prechod alebo prejazd. Samotný právny titul vstupu do držby resp. výkonu práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu je daný existenciou dohody so žalovaným, ktorý nepopiera, aby oni a ich právni
predchodcovia prechádzali cez pozemok žalovanej. Ako nepravdivé označili tvrdenia žalovaného, že
by sa pozemok využívali na prístup len sporadicky v dávnej minulosti presahujúci obdobie posledných
10 rokov. Dotknutý pozemok žalovanej využívali pravidelne za účelom prístupu peši ako aj motorovými a
nemotorovými vozidlami k svojim pozemkom. Vecné bremeno, ktoré vzniká výkonom práva (vydržaním)

nezaniká prípadným prerušením výkonu tohto práva v budúcnosti, teda, ak by aj bolo pravdivé tvrdenie
žalovanej o tom, že žalobcovia už najmenej 10 rokov nevyužívajú prístup cez pozemok žalovanej, čo ale
nie je pravdou, tak by táto skutočnosť nemala vplyv na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
a bola by tak bez právneho významu k predmetu tohto súdneho konania. Vybudovanie ochrannýchprotipovodňových bariér (múrik, betónová hrádza) samo o sebe neznemožňuje a nevylučuje prístup cez
pozemok žalovanej. Žalovaný sám potvrdil, že existuje stále ponechaný priestor v šíre 2,7 m. Žalovaný
sám na základe ich žiadosti prisľúbil úpravu múrika, avšak až po uplynutí 5-ročného monitorovacieho

obdobia, čo malo súvis s financovaním z fondov. Výhrady žalovaného k mapovému portálu zbgis
potvrdzujú, že stav, aký je zobrazený, tu v minulosti dlhodobo existoval. Predmetom súdneho konania
nie je zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu, ale potvrdením stavu, ktorý už vznikol v minulosti
výkonom práva. Ako účelové pokladajú námietky žalovaného voči geometrickému plánu č. 76/2018 v
spoločnosti GEFOS Slovakia, s.r.o., v ktorom je zameranie vykonané v roku 2018 a zjavne vychádza zo

stavu po roku 1991. Argumentácia žalovaného, ktorý poukazuje na možnosť prístupu na ich pozemky
aj inak a to cez pozemok č. 556/3 prípadne parc. č. 561 a č.562, je neopodstatnená, pretože nesúvisí
s predmetom sporu. Prístup cez pozemok žalobcov, parcelu č. 556/3 v rovnakom rozsahu ako cez
pozemok žalovanej nie je možný z ohľadom na zostávajúcu šírku dvora medzi rodinným domom
žalobcov a plotom, ako aj šírkou mostíka v ďalšej časti pozemku. Pri stavbe rodinného domu vychádzali
z toho, že prístup k parcele č. 556/2 a i. je zabezpečený cez pozemok č. 556/1. Aj v danom prípade

sú však pozemky, parc. č. 556/3 a č. 556/2 oddelené parcelou žalovaného č. 556/1. Rovnako tak nie je
možný prístup na parcely cez pozemky č. 561 a č.562, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť Urbárskeho
pozemkového spoločenstva, majiteľov lesov a pôdy v Spišskom Štiavniku. Prístupová cesta z tejto
strany neexistuje a pozemky sú v prípade dažďa nepriechodné. Naviac sa jedná o nelogický prístup
dookola. Jediným logickým prístupom k pozemkom žalobcov je pozemok parc. č. 556/1. Samotné teleso,

ktoré žalobcovia označujú ako most a žalovaný ako korunu hrádze, svojim vyhotovením a účelom
zodpovedá tomu, aby bol možný riadny prejazd a prechod, kedy sú na ňom aj osadené bezpečnostné
prvky (zábradlie), čo len potvrdzuje ich tvrdenie o tom, že pozemok žalovanej bol dlhodobo využívaný
na prístup peši ako aj vozidlami. Existencia vecného bremena, ktoré vzniklo výkonom práva žalobcami
a ich právnymi predchodcami nijako nebráni tomu, aby žalovaný umožnil prístup cez jeho pozemok aj

pre iné osoby. Nie je však zrejmé, kam by mali prechádzať iné osoby cez pozemok žalovanej, nakoľko
za týmto pozemkom sú iba pozemky žalobcov. Nie je v záujme žalobcov a nemožno to od nich ani
spravodlivo požadovať, aby trpeli vstup cudzích osôb na ich pozemky.

7.Rozhodná vydržacia doba 10 rokov uplynula najneskôr v 31.12.2003, pričom po celú túto dobu neboli

žalobcovia vo svojom práve nikým rušení. Žalobcovia majú za to, že k vydržaniu došlo reálne aj skôr,
keďže daný pozemok 556/2 vlastnili už predtým právni predchodcovia žalobkyne a títo prechádzali na
tento pozemok cez obecnú parcelu 556/1. Vo vzťahu k pozemkom parc. C KN č. 557 a 560 žalobcovia
súdupredložilipísomnévyhláseniaichprávnychpredchodcov(L.P.W.Š.A.),potvrdzujúce,žemenovaní
boli viac ako 10 rokov vlastníkmi uvedených pozemkov a k týmto pozemkom prechádzali cez obecnú

parcelu C KN č. 556/1 a ich právo prechodu a prejazdu nebolo nikdy spochybňované. Fakticky existoval
prechod cez pozemok 556/1 k pozemkom žalobcov a to pôvodne cez brod, neskôr po vybudovaní
mostíka resp. hrádze po tomto mostíku/hrádzi. Existencia cesty je zachytená aj na mapovom portáli
Úradu geodézia, kartografia a katastra SR (zbgis) predloženom súdu v priebehu konania. Nemožno
mať preto žiadnu rozumnú pochybnosť o tom, že žalobcovia skutočne vykonávali právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovanej 556/1. Účelom
uvedenej cesty bolo umožniť prístup k pozemkom žalobcov, kde aj táto cesta končila, čo je zrejmé
aj z predloženého mapového portálu ZBGIS, kde je táto cesta vyznačená v dĺžke 87 metrov a končí
pri pozemku 556/2. Za pozemkami žalobcov končí hranica zastavaného územia obce, tzv. intravilán
a nasledujú už pozemky v extraviláne. Ďalej už neexistovala žiadna spevnená cesta, chodievalo sa

popri rieke Hornád len po vyšliapanej ceste v tráve. Po ceste sa bolo možné dostať len po pozemky
žalobcov, nie však ďalej. Nebol daný žiaden verejný záujem na tom, aby sa prechádzalo cez pozemky
žalobcov. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že cesta cez parcelu 556/1 k pozemkom žalobcov bola tzv. verejnou
cestou, zákon pojem verejná cesta nepozná. Mohlo by ísť o miestnu komunikáciu, prípadne o verejnú
účelovú komunikáciu, avšak v takomto prípade by musela byť zaradená do siete miestnych komunikácií

v súlade so zák. č. 135/1961 Zb. a vyhl. č. 35/1984 Zb., čo nebola. Prístupová komunikácia (cesta)
cez pozemok 556/1, ktorej faktická existencia bola jednoznačne potvrdená vykonaným dokazovaním,
nemala verejný charakter, slúžila výlučne na účely prístupu na terajšie pozemky žalobcov a nemala
verejný charakter. Neobstojí preto obrana žalovanej, že išlo o verejnú cestu, ktorú mohol využívať
ktokoľvek. Nepravdivé je tvrdenie žalovanej o tom, že by žalobcovia mali aj iný vhodný prístup k svojim

pozemkom. Tvrdenia žalovanej o možnosti prístupu žalobcov k ich pozemkom cez časť zvanú „Mláky“
boli vyvrátené aj samotnou obhliadkou nehnuteľností, kde mal súd možnosť sa presvedčiť o tom, že
žiadna prístupová komunikácia cez dané pozemky neexistuje. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobcovia
majú možnosť prístupu na dotknuté pozemky cez dvor svojho rodinného domu a zriadený mostík,samotný dvor prislúchajúci k rodinnému domu bol funkčne usporiadaný tak, že na dotknuté pozemky
žalobcov,nachádzajúcesazamostíkomnadramenomriekyHornád,saprechádzapeši,akoajvozidlami
cez obecnú parcelu 556/1. Z dvora žalobcov sa nie je možné dostať na dotknuté pozemky žalobcov,

je tam zriadené oplotenie, záhradka, čo bolo preukázané aj pri obhliadke nehnuteľnosti. Navyše, popri
stene rodinného domu prechádza balkón, ktorý reálne zužuje prípadnú prechodovú časť dvora a bráni
reálnemu prejazdu motorovými vozidlami. Taktiež mostík medzi dvorom a záhradou žalobcov ponad
rameno rieky Hornád neumožňuje prejazd motorovými vozidlami. Nemožno mať žiadne pochybnosti o
tom, že existovala dohoda medzi žalovanou a právnymi predchodcami žalobcov umožňujúca žalobcom

resp. ich právnym predchodcom prechod a prejazd cez obecný pozemok 556/1. Skutočnosť, že táto
dohoda nemala písomnú formu, prípadne sa takáto dohoda nezachovala, nemôže znamenať, že by
žalobcovia resp. ich právni predchodcovia nemali právny titul vstupu do držby. Existenciu právneho titulu
je potrebné skúmať s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu. Žalovaná nikdy nenamietala výkon
práva prechodu žalobcami či ich právnymi predchodcami. Žalovaná nikdy neurobila žiaden právny úkon,
ktorým by sa snažila žalobcom zabrániť vo využívaní ich práva. Naopak, žalovaná toto právo žalobcov

a ich právnych predchodcov akceptovala. Notárska zápisnica N 300/2000 z 22.11.2000, spísaná na
Notárskom úrade JUDr. Barabáša v Spišskej Novej Vsi o osvedčení vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu cez obecný pozemok uvádza skutkovo a právne
zhodný prípad s daným súdnym sporom. Pokiaľ už v minulosti došlo k osvedčeniu vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu cez obecný pozemok na zhodnom

skutkovom základe, nie je daný žiaden reálny dôvod pochybovať o tom, že by v prípade žalobcov nemalo
ísť o dobromyseľný výkon práva. Pokiaľ v minulosti žalovaná nemala námietky k takémuto spôsobu
nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, je potrebné považovať za účelovú obranu
terajšie tvrdenie žalovanej o tom, že by žalobcovia nemali právny titul vstupu do držby resp. že by
držbažalobcovnebolaoprávnená.Zozápisnicezkomisieobecnéhozastupiteľstvaz15.06.2020vyplýva

súhlasné stanovisko obce k vydaniu osvedčenia o vydržaní vo vzťahu k inej nehnuteľnosti. Uvedené len
potvrdzuje, že nemožno mať dané pochybnosti o oprávnenosti držby žalobcov. Ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na
tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t. j. aby podal plný

dôkaz zlej viery nadobúdateľa, a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 25. 2. 2021, sp. zn. 5Cdo/64/2018). V tejto súvislosti žalobcovia dali do pozornosti súdu
aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018, ktorý poskytol
mimoriadne precízny výklad k historickému vývoju tohto inštitútu a k jeho účelu. Rozhodnutie súdu dá do
súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby so stavom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,

spočívajúceho v práve žalobcov na prechod a prejazd cez pozemok žalovanej 556/1.

8.Žalobca v 1/ rade ako strana v konaní uviedol, že parcely 556/2 a 560 patrili odjakživa jeho starým
rodičom. Boli ohradené a ako chlapec na ne prechádzal cez brod malého koryta rieky Hornád.
Túto cestu nevyužívali iné osoby. Niekedy v 70-tych rokoch bol vybudovaný železobetónový most s

prepustami, ktorý púšťal vodu do malého koryta. Po jeho vybudovaní prechádzali na pozemky cez tento
most. Čas mal za následok, že oplotenie záhrad sa zničilo, a to umožňovalo prechod cez záhrady až na
časť „Mláky“. Parcelu 556/2 nadobudla manželka v roku 1993. V r. 2000 bol skolaudovaný ich rodinný
dom na parc. č. 556/3. Prechod cez záhrady spolu s ďalšími majiteľmi tolerovali. Zo záhrad sa postupne
stalo „verejné smetisko“, preto sa v r. 2015 rozhodli parcelu 556/2 oplotiť. Oplotenie sa realizovalo v

rokoch 2015 a 2016. V smere od prístupovej cesty osadili železné stĺpiky so závesmi. Pri osadzovaní
stĺpikov bol prítomný ich S. A. W. I. si vedomý toho, že sú predprípravou na osadenie brány. Z.. XXX F. F.
Z..P..Z.Z.Č..XXXD.F.Z.. X.Z.F.Z.A.Z.E.Z.T.S..Vyjadrilsa,žechceodnaučiťosobyneprispôsobivé
znehodnocovať pozemok za jeho domom. V r. 2018 po návrate z dovolenky si všimol, že na p. 556/1
je geodet, ktorý zameriava. Dozvedeli sa, že túto parcelu si chce kúpiť sused p. A.. Boli za ním doma,

potvrdil to. Pred susedom sa zmienil, že cez pozemok má prístupovú cestu, ktorú užívali oddávna. Obec
následne prejednávala žiadosť p. A. o odpredaji pozemku. Vzniesol výhradu a zastupiteľstvo nakoniec
rozhodlo, že nič sa nebude predávať. Vzhľadom k vzniknutej situácii si nechali vyhotoviť GP k právu
prechodu so žiadosťou, aby im obec zriadila podľa neho vecné bremeno, a to právo prechodu. Napriek
prísľubom sa to nestalo. Nechcú nič iné, iba to, aby bol zachovaný prístup k ich nehnuteľnostiam tak, ako

bol zabezpečený prístup pre ich starých rodičov a rodičov. Sú to pozemky v intraviláne a toto je jediný
spôsob, ako sa na ne dostať ťažšími mechanizmami. Pozemky sú v záplavovej oblasti a niekedy takáto
úprava je potrebná. Nikdy ich nenapadlo, že daná prístupová cesta bude spochybnená. Nikdy ich obecani nikto iný v prístupe neobmedzoval. Nikto neobmedzoval ani bývalých majiteľov záhrad, p. P. a iných.
Nikdy neuvažovali nad tým, aby s nejakými mechanizmami chodili na záhrady z dvora rodinného domu.

9.Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že pozemky sú dedovizeň a oni ich chcú odkázať deťom. Bez prístupu sa
stanú bezcennými. Sú v intraviláne a môžu byť mnohostranne využité aj obcou na verejný účel. Sused
A. prejavil o pozemok 556/1 záujem až potom, keď si oplotili záhradu. Začal sa o nich starať, 4krát ich
pokosil, pohrabal a už si ich hneď chcel kúpiť. Do r. 2015 sa o parcely starala obec a v čase oplotenia
záhrad vykosili zanedbanú časť pred oplotením, aby to nejako vyzeralo. V ďalšom odkázala na výpoveď

manžela.

10.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobcovia
nesplnili základné podmienky spojené s inštitútom vydržania. Dotknutý Z. T.-D. T..XXX/X, D..Q.. S. Š.
O. K. K. K. Ž.W.. O. I. Z. Z. X. G. W. Č. S. E. Ň. K. Z. F. Z. Ú. F. Ž., Y. W. A. F.'. Nevylučuje, že v
dávnej minulosti aj žalobcovia, podobne ako ostatní obyvatelia obce, sporadicky využívali prechod po

korune protipovodňovej hrádze osadenej redukčnými riečnymi prepustami, na prechod resp. prejazd do
záplavového územia rieky Hornad a to predovšetkým za učelom spásania trávnatých lúčnych porastov
hospodárskymi zvieratami. Žalovaný nemal v minulosti podstatné výhrady k prechodu pešo cez
dotknutý pozemok KNC 556/1 pre širokú verejnosť. Toto právo nezaložilo pre právnych predchodcov
žalobcov, alebo tretie osoby akékoľvek právo, ktoré by malo zodpovedať vecnému bremenu a o

potvrdenie ktorého sa usilujú žalobcovia. Pozemok č. 556/1 nikdy nebol oplotený, a kto mal vôľu cezeň
kedykoľvek prechádzať, tak to aj urobil. Je nesprávne predpokladať, že sporadickým využitím prechodu
mohlo žalobcom vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Poprel dobromyseľnosť držby
práva,čiužprávnymipredchodcamižalobcov,alebosamotnýmižalobcami.Žalovanýmástrpieťprechod
a prejazd žalobcov na ich pozemky a na druhej strane od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby

títo strpeli vstup cudzích osôb na ich pozemky napriek skutočnosti, že najmä pozemky parc. č. 556/1, č.
556/2, č. 557, č. 559, č. 560 a i. boli sporadicky migračnými trasami pozdĺž rieky Hornád na peší prechod
ku kaštieľu v Spišskom Štiavniku. Žalovaný a správca takzvaný most pomenúva ako technický prvok
- železobetónová hrádza s dvoma priepustmi, ktorá vypĺňa celý šírkový profil vodného toku s cieľom
zredukovať prietok vody v juhovýchodnom ramene rieky Hornád. Prechod a prejazd žalobcov zo svojej

parcelyč.556/3nebolzostranyžalovanéhonikdyrušenýajedlhodobotolerovaný. Žalobcoviamôžupre
vstupnasvojepozemkyvyužívaťparcelyč.561ač.562tvoriacespoločnúnehnuteľnosťtretejosoby,ato
Urbárskeho pozemkového spoločenstva. Nie je pravdou, že za účelom pristupu k pozemkom žalobcov ,
CKN č.557, 556/2 a XXX, K. D..Ú.. S. Š., bol vybudovaný most cez koryto rieky Hornad. Z hl'adiska
technického, stavba ktorú žalobcovia nazvali mostom, je betónovou hrádzou, v ktorej su osadené dva

redukčné prepusty, po ktorej korune je možné prejst' aj na pozemky žalobcov. Tvrdenie žalobcov, že na
mapovom portály Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je vyznačená prístupová cesta k pozemkom
žalobcov sa nezakladá na pravde, nakoľko na mapovom portály je vyznačený prepust cez hrádzu do
samostatnéhopovrchovéhokanála,zabezpečujúcehoprimerenémnožstvopovrchovejvodydočistiarne
odpadových vôd obce. „Vyznačenie deklarovanej prístupovej cesty“, na parcele C-KN č.556/1, ostatná

plocha, je viac ako 10 rokov na internetovom portále (ZBGIS) neaktualizované, a tým v tomto pripade
nepoužitel'né pre právne účely. Vzhl'adom na vybudovanie protipovodňových ochranných bariér v
uvedenej lokalite (protipovodňový múrik, betónová hrádza) je preukazatel'né, že žalobcovia deklarovaný
„prechod na svoje pozemky CKN c.556/2, c.557, 6.560“ najmenej posledných 10 rokov neužívali a preto
je potrebné uvažovat' o nesplnení základných predpokladov na akékol'vek vydržanie vecného bremena

žalobcami.ŽalobcoviapodobneakoostatníobyvateliaobcevminulostivyužívalipravýbrehriekyHornád
a hrádzu (na pozemku CKN c.556/1) ako prechod pešo na ostatné trvalo trávnaté pozemky v smere ku
D.' K. S. Š., kde trávili vol'ný čas do doby , kedy si žalobcovia oplotili svoje pozemky CKN 556/2 a 557
vysokýmplotom.Tvrdenéprávožalobcov,súvisiacesprechodomaprejazdomcezdotknutýpozemoksa
najmenej za posledných viac ako 10 rokov žiadnym spôsobom nevykonávalo, lebo na spojnici pozemkov

C-KN c.556/1 a č.556/4 od roku 1991 stojí betónovo-kamenný plot (ako ochranna protipovodňová
bariera domu na parcele C-KN c.556/4) , ktorého sučast'ou je aj menší kamenno-drevený altánok vo
vlastníctve manželov A.. V nadväznosti na existenciu protipovodňovej zábrany - betónového múrika,
zabraňujúcemu vybreženie rieky Hornád, v smere na autobusovú zastávku, je svetlá prechodová šírka
na dotknutý pozemok z autobusovej zastávky zužená iba na 2,7 m a to predovšetkým z dôvodu možného

osadenia d'alšej protipovodňovej zábrany, slúžiacej na ochranu životov, zdravia a majetku. Zameranie
časti zemského povrchu, podl'a geometrického planu č. 76/2018, K. S.'F. M. S. ,S..X..F.., je nesprávne
a postráda všetky podstatné skutkové zmeny, ktoré nastali v danej lokalite na zemskom povrchu od
roku 1991. Je preto nepoužitel'né. O pravidelnej starostlivosti o dotknutý pozemok žalovaným svedčí ajskutočnost', že tento pravidelne odstraňoval „čierne skládky odpadu", ktoré sa opakovane hromadili na
dotknutom pozemku a tiez čistil a udržiaval brehový porast, korunu hrádze a ostatnú zeleň, oddel'ujúcu
autobusovú zastávku od rieky Hornad. Je zaroveň v rozpore s princípom právnej istoty, aby bol žalovaný

povinný strpiet' vecné bremeno vylučne iba v prospech žalobcov, ked' v minulosti sporadicky prechod
po korune protipovodnovej hrádze opakovane použili aj iné fyzické osoby, nakol'ko za priaznivých
podmienok bolo možné prechod cez trvale trávnaté porasty použit' ako „pozemnú komunikačnú trasu na
„prírodné kúpalisko" v rieke Hornád alebo prechod cez lúky do kastiel'a na východnej strane chotára v
Spišskom Štiavniku. Skutočnost', že po korune hrádze občas alebo opakovane prechádzali žalobcovia,

podobne ako aj ostatné zatial' bližšie nešpecifikované tretie osoby, nemože založit' akékol'vek právo
žalobcov na získanie vecného bremena (prava prechodu a prejazdu) vydržanim. Žalobcovia majú na
svoje pozemky viaceré prístupy, predovšetkým je doležitým prístupom samostatný prístup zo svojho
pozemku okolo rodinného domu žalobcov, cez vlastný mostný objekt klenúci sa ponad južné rameno
rieky Hornád, ktoré je zregulované práve uvedenou regulačnou hrádzou, po ktorej korune sa žalobcovia
domáhajú zriadenia prechodu a prejazdu v tomto konaní. Zriadenie vecného bremena v prospech

žalobcov, prostredníctvom súdneho rozhodnutia by bolo nezákonným zásahom do vlastníckych práv
žalovaného, ktorý je neprípustný. Je zaroveň v rozpore s princípom právnej istoty, aby bol žalovaný
povinný strpiet' vecné bremeno vylučne iba v prospech žalobcov, ked' v minulosti sporadicky prechod po
korune protipovodnovej hrádze opakovane použili aj iné fyzické osoby. Obec nemá záujem zriaďovať
na parc. č. 556/1 vecné bremeno z viacerých dôvodov. Jedným z dôvodov je to, že na tejto parcele

mieni predlžiť protipovodňovú hrádzu za účelom prijatia protipovodňových opatrení na rieke Hornád.
Pri záplavách dochádza k zatopeniu parciel 556/2, 557, 559, 560. Žalobcovia majú prístup na svoje
pozemky. Odkázal na rozsudok NS ČR, sp.z. 22Cdo 5272/2009.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil CD nosiče, fotografie, správy K. Z..Š..Z..
Na pojednávaní ďalej uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali vstup do oprávnenej

držby, ktorý by mal zodpovedať vecnému bremenu. Nie je možné verejné priestranstvo, tzn. aj dotknutý
pozemok vo vlastníctve žalovanej nejakým spôsobom vydržať, pričom s touto skutočnosťou sa v
obdobných konaniach súdy vyrovnali tak, že podané žaloby zamietli.

11.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobcov, svedkov

Marty Tomášovej, Ľ. Š.C., Z. J., W. J., A. A., L. A., oboznámením listinných dôkazov a to listov
vlastníctva, geometrického plánu, listov žalobcov, listov obce, oznámení, fotografií, obsahu CD nosiča,
čestných prehlásení, správ K. Z. Š..Z.., Y., rozhodnutí súdu, snímok z pozemkovej mapy, kúpnych
zmlúv, osvedčení o vydržaní, mapových podkladov, vykonaním obhliadky na mieste samom a.i. zistil
nasledovný skutkový stav :

12.Podľa K. Y. P. Č.. XXX D.. Ú.. S.. Š., K. parcely 560 o výmere 1051 m2, druh pozemku - trvalý trávny
porast, sú žalobcovia z titulu kúpnej zmluvy RI1511/1991, V4468/2015.

13.Podľa výpisu Y. P. Č.. X Y. B. XX.X.XXXX K. parcely č. 556/1 - iná plocha o výmere 1790 m2, bol

vedený Československý štát - MNV Spišský Štiavnik. Rovnako bol vedený ako vlastník parcely č. 4296/1
- miestna komunikácia.

14.Podľa výpisu Y. P. Č.. X D.. Ú.. S.. Š. Y. B. XX.X.XXXX W. K. Z. X. T. XXX/X F. K. XXXX A., F. Z.,
S. K. Z. 37 (pozemok na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole a iné plochy, ktoré neposkytujú), je

obec. Titul nadobudnutia nehnuteľnosti je uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie z roku 1987, delimitačné
protokoly z roku 1993 a i.

15.Podľa výpisu Y. P. Č.. X .D..Ú.. S.. Š. Y. dňa 11.7.2019, ako vlastník pozemku parc. č. 556/2 o výmere
919 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, spôsob využitia (7) - lúky a pasienky, trvalo porastené

trávami je žalobkyňa v 2./rade.

16.Podľa výpisu z P. Č..XXXX Y. B. XX.X.XXXX, D.. Ú.. Sp. Štiavnik, vlastníkom parcely 557 o výmere
695 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast (7), je vedený žalobca v 1./rade titulom nadobudnutia kúpna
zmluva V3517/2015.

17.Rozsudkom zo dňa 14.12.1990 Okresný súd Poprad zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov
k nehnuteľnostiam mpč 182-183, ktoré prikázal do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva
navrhovateľov Š.J. A. W. A..18.Kúpnou zmluvou zo dňa 14.1.1991 predávajúci Š. A. S. A. a kupujúci Z. J. s manželkou uzavreli
kúpnu zmluvu na odpredaj nehnuteľnosti vedenej na LV č. 25 v k. ú. Spišský Štiavnik a i. za dohodnutú

kúpnu cenu.

19.Dňa 1.2.1991 Československý štát zastúpený Obecným úradom Spišský Štiavnik odpredal Pavlovi
J. W. C. J. novo vytvorenú parcelu EN 556/3 za dohodnutú kúpnu cenu. Podľa bodu I. Československý
štát je vlastníkom parc. č. 556/1 - iná plocha o výmere 1790 m2 v celosti, parcely 4296/1 - miestna

komunikácia o výmere 1548 m2 v celosti a neknihovanej parcely EN 4353 - potok, o výmere 4714 m2.
Geometrickým plánom geodézie z parcely č. 556/1 bola odčlenená výmera 278 m2, z parcely 4296 bola
odčlenená výmera 66 m2 a z parcely č. EN 4353 bola odčlenená výmera 70 m2, ktoré výmery tvoria
časť novo vytvorenej parcely č. EN 556/3 - ostatná plocha o výmere XXX A. K. D.. Ú.. S. Š.. Prílohou
kúpnej zmluvy je geometrický plán.

20.Podľa K. Y. P. Č.. XX D.. Ú.. S. Š., vlastníkom parciel 23 a 24 boli vedené Š. M. W. D.Í. A..

21.Podľa výpisu z pozemkovej D. Č.. XXX S. Š., K. Z. Z.. Č.. XXX, Č.. XXX boli vedení O. A. W. S..
v stanovených podieloch.

22.Dňa 4.3.1993 notárska D. F. Z. K. pod č. N90/93, NZ 89/93 notársku zápisnicu obsahujúcu
osvedčenie o vydržaní na základe návrhu C. J. D. nehnuteľnostiam zapísaným v LV Č.. X K. D.. Ú..
S. Š., Z.. XXX/X - P. F. výmere 919 m2. Prílohou notárskej zápisnice bol výpis z pozemkovej knihy č.
171 cez Sp. Štiavnik, č. 170, výpis z evidencie nehnuteľností P. Č.. X. K. F. C. J. uviedla, že predmetnú
nehnuteľnosť jej pri dovršení jej 16- tich rokov odovzdala v roku 1972 jej stará matka G. Z., D. ju od

svojich 20 rokov užívala ako vlastnú v dobrej viere.

23.Pod č. Z5376/00 Okresný úrad Poprad eviduje vec - osvedčenie o vydržaní a to na základe návrhu
navrhovateľov Z. B. W. A. B. zo dňa 22.11.2000 na vykonanie záznamu s odkazom na odpis notárskej
zápisnice vedenej pod č. N300/2000, obsahom ktorej je vyhlásenie o vydržaní vecného bremena - práva

prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov nehnuteľností a to pozemkov parc. č. 322/1 až 322/4. Na
strane povinného z vecného bremena bude zápis LV č. 1 vo vzťahu k obci.

24.Dňa 6.7.2000 Okresný úrad Poprad vydal vo veci návrhu žalobcov na vydanie kolaudačného
rozhodnutia na stavbu - rodinný dom na Z. Z.. Č.. XXX/X D..Ú.. S. Š., rozhodnutie, ktorým navrhovateľom

povolil užívanie stavby „rodinný dom“ za stanovených podmienok.

25.Dňa 22.11.2000 notár O.. Ľ. I. vyhotovil notársku zápisnicu, do ktorej bolo pojaté osvedčenie,
vyhlásenie o vydržaní vecného bremena a to práva prechodu a prejazdu osôb Z. B. W. A. B.,
ktorí vyhlásili, že ako vlastníci susediacich nehnuteľností a to parciel č. 322/1 a i., nadobudli právo

zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov vyššie
uvedených štyroch pozemkov cez pozemky nachádzajúce sa v k. ú. S. Š., Y. K. P. Č.. X W. J. Z.. č. 428
- zastavaná plocha vo výmere 44 m2 a parc. č. 558/12 - vodná plocha - v skutočnosti od roku 1948,
kedy bol zasypaný mlynský potok, ostatná plocha o výmere 38 m2. Toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu začali využívať ešte ich právni predchodcovia od roku 1860. Toto právo nadobudli vydržaním

najneskôr k 1.1.1961.

26.Dňa 6.7.2015 Obec Spišský Štiavnik vyhotovila oznámenie k ohláseniu drobnej stavby navrhovateľky
C. J. - F. umiestnené na pozemku parc. č. 556/. K. D..Ú.. S. Š., podľa obsahu ktorého obec nemá proti
uskutočneniu drobnej stavby námietky pri dodržaní stanovených podmienok.

27.Dňa 13.5.2015 Obec S. Š. K. oznámenie k ohláseniu drobnej stavby navrhovateľa Pavla Tardu -
oplotenie umiestnené na pozemku parc. č. 557 k. ú. Spišský Štiavnik, podľa obsahu ktorého obec nemá
proti uskutočneniu drobnej stavby námietky.

XX.B. XX.X.XXXX Q. Z. J. S. manželku v s Z. Š. A. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj parc.
č. 560 v k. Ú.. S.. Š.. K. I. U. Y. predávajúci vxyhlásil, že na predmete zmluvy neviaznu žiadne ťarchy,
vecné bremená ani iné právne vady.29.Žalovaný súdu predložil CD-nosič s obsahom súborov nahrávok z rokov 2010,2011, 2019, 2020. Súd
daný dôkaz vykonal prehratím súboru na pojednávaní./ záplavy/.

30.Dňa 30.11.2018 Ing. P. D. K. pod číslom 76/2008 geometrický plán na zriadenie vecného bremena
na pozemku registra CKN parc. č. 556/1. Podľa výkazu výmer doterajší stav predstavoval parc. č.
556/1 zapísanú E. P. Č.. X K. K. XXXX A., druh pozemku ostatná plocha, vyčlenenie rozsahu vecného
bremena označeného ako bod 1 vo výmere 123 m2 a bod 2 vo výmere 6 m2. Podľa nového stavu
sa výmera parcely č. 556/1 nezmenila. V geometrickom pláne je rozsah vecného bremena vyznačený

bodkočiarkou, ktorej začína prístupom z parcely 4353/2 a končí pri parcele č. 556/2.

31.Listomzodňa23.4.2019žalobcoviapožiadaliObecSpišskýŠtiavnikoriešenie prístupukpozemkom
parc. č. 556/2 a č. XXX D.. Ú.. S. Š. Y. dôvodu sťaženia prístupu realizáciou projektu obnovy autobusovej
zastávky v roku 2011. Po uplynutí monitorovacej doby 5 rokov z dôvodu použitia financií z európskych
fondov, požiadali o rozšírenie prístupu na prejazd motorovým vozidlom úpravou betónového múrika.

Jedným z riešení bola konštatovaná možnosť osadenia brány, čím by došlo k zamedzeniu a vozenie
rôzneho odpadu na obecný pozemok 556/1 a za rodinný dom Ing. Mravu. Zároveň požiadali o zriadenie
vecného bremena v zmysle geometrického plánu z dôvodu, aby v budúcnosti nedošlo k zamedzeniu
prístupu k ich pozemkom v intraviláne obce. Pozemky patrili už ich starým rodičom a oni sa stali ich
majiteľmi od roku 1993.

32.Dňa 9.7.2019 Obec Spišský Štiavnik overila podpis na čestnom prehlásení vyhotovenom L. P., ktorý
vyhlásil, že na svoj Z. Č.. XXX D.. Ú.. S.. Š. vždy prechádzal z autobusovej zastávky cez obecnú parcelu
556/1 po betónovom prejazdovom moste ramena rieky Hornád, kde svoj pozemok dlhé roky využíval.
Pozemokmalvosvojomvlastníctveviacako10rokovapočasužívaniajehoprávoprechoduaprejazduz

autobusovej zastávky cez obecný pozemok č. 556/1 nebolo celú dobu obcou ani nikým spochybňované.
Pozemok v roku 2015 odpredal žalobcovi v 1./rade.

33.Rovnakého dňa vyhotovil čestné Z. Š. A., Z. obsahu ktorého na pozemok č. XXX K. D.. Ú.. S.. Š., D. K.
S. A., K. Z. Y. W. Y. T. F. Z. Č.. 556/1 po betónovom prejazdovom moste ramena rieky Hornád. Pozemok

č. 562 mal vo svojom vlastníctve viac ako 10 rokov, a právo prechodu a prejazdu z autobusovej zastávky
nebolo celú dobu nikým spochybňované. Pozemok v roku 2015 odpredal svojmu S. Z. J. s manželkou.

34.Uznesením zo dňa 17.6.2019 č. 86/2019 zastupiteľstvo poverilo starostku vstúpiť do jednania s
p. Miroslavom Mravom ohľadne pozemku na výstavbu zberného dvora. Uznesením č. 89/19 obec

zobrala na vedomie žiadosť žalobcov s tým, že žiadosťou sa bude zaoberať po splnení porealizačného
zamerania podľa bodu 13.

35.Obec na svojej webovej stránke zverejnila zámer na odpredaj nehnuteľnosti, okrem iného parc.
registra CKN 556/1, diel 3 o výmere 135 m2 a diel 4 o výmere 96 m2 , ktoré sa nachádzajú pri

brehu resp. na brehu rieky Hornád z dôvodu Ž. U.. A. S. A. o prevod vlastníckeho práva z dôvodu
dlhodobej osobnej starostlivosti o nehnuteľnosti od r. 1991, vynaloženej na zachovanie účelu a využitia
dotknutých pozemkov. Dňa 14.5.2019 komisia pre výstavbu vyhotovila zápisnicu zo zasadnutia,
na ktorom bol odsúhlasený zámer na odpredaj obecného pozemku v zmysle žiadosti Ing. Mravu a
predloženého geometrického plánu č. 181/19. Stavebná komisia doporučila zaviazať kupujúceho so

zriadením vecného bremena k právu prechodu cez pozemok č. 556/1 pre potreby vlastníkov susediacich
pozemkov a zrealizovania prístupovej bráničky na predmetnej časti pozemku. Na základe žiadosti
žalobcov-riešenieprístupukpozemkomzodňa23.4.2019,stým,žekomisia doporučujeOZvypracovať
porealizačné zameranie s následným zápisom do katastra nehnuteľnosti osadenia jestvujúceho múru.

36.Dňa12.6.2019 sakonalozasadnutieobecnéhozastupiteľstva,predmetomktorého bolaokreminého
informácia o ponuke odpredaja pozemku parc. č. XXX S. G. W. U..

37.Podľa písomného stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. zo dňa 10.12.2019
adresovaného Obecnému Ú. S. Š., K. čase vyhláseného III.stupňa povodňovej aktivity bolo koryto v časti

lávky medzi autobusovou zastávkou a materskou škôlkou vybrežené na ľavý breh a okolité zatrávnené
pozemkyažkoploteniuškôlkyarodinnýchdomovnaul.Kláštornej.Napravombrehusavuvedenejčasti
nachádza protipovodňový múrik, ktorý zabránil vybreženiu koryta na ul. Hlavnú. V ďalšom poukazuje na
vykonané práce na vodnom toku.38.Dňa 6.7.2015 Obec Spišský Štiavnik vyhotovila oznámenie k ohláseniu drobnej stavby navrhovateľky
C. J. - oplotenie umiestnené na Z. Z.. Č.. XXX/X K. D..Ú.. S. Štiavnik, obec nemá proti uskutočneniu

drobnej stavby námietky pri dodržaní stanovených podmienok.

39.Dňa13.5.2015F.S.Š.K.F.kohláseniudrobnejstavbynavrhovateľaZ.J.-F.umiestnenénapozemku
parc. č. 557 k. ú. Spišský Štiavnik, podľa obsahu ktorého obec nemá proti uskutočneniu drobnej stavby
námietky.

40.Podľa výpisu Y. P. Č.. XXX Y. B. X.X.XXXX D.. Ú.. S. Š., W. vlastník parciel č. 322/1 a i., druh pozemku
-záhrada, zastavaná plocha, orná pôda, rodinný dom a i. je vedený D. Š. S. A..

41.Podľa K. Y. P. Č.. X Y. B. X.X.XXXX, D.. Ú.. S. Š., vlastníkom parcely č. 558/12 o výmere 38 m2, druh
pozemku - vodná plocha, spôsob využitia pozemku 11 - vodný tok a i. je vedená obec. K parcele sú

vyznačené ťarchy a to zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok
parc. č. 428 a č. 558/12 v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. 322/1 a i. podľa osvedčenia o vydržaní
N300/2000.

42.Podľa K. Y. P. Č.. X Y. B. X.X.XXXX D.. ú. S. Š., vlastníkom parcely č. 428 o výmere 44 m2,

druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob vyžívania pozemku 22 - pozemok na ktorom je
inžinierska stavba, cestná, miesta a účelová komunikácia, je obec. V časti C k pozemku bolo zriadené
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 428 a č. 558/12 v
prospech vlastníkov pozemkov parc. č. 322/1 a i. podľa osvedčenia o vydržaní N300/2000.

43.Podľa K.Z. Y. P. Č.. XXX Y. B. X.X.XXXX D.. Ú.. S. Š., ako vlastník parciel č. 322/1 a i., druh pozemku
-záhrada, zastavaná plocha, orná pôda, rodinný dom a i. je vedený Konrád Števček s manželkou.

44.Podľa výpisu Y. P. Č.. X Y. B. X.X.XXXX, D.. Ú.. Spišský Štiavnik, vlastníkom parcely č. 558/12 o
výmere 38 m2, druh pozemku - vodná plocha, spôsob využitia pozemku 11 - vodný tok a i. je vedená

obec. K parcele sú vyznačené ťarchy a to zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a
prejazdu cez pozemok parc. č. 428 a č. 558/12 v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. 322/1 a i. podľa
osvedčenia o vydržaní N300/2000.

45.Podľa výpisu z P. Č.. X Y. B. X.X.XXXX D.. Ú.. S. Š., K. Z. Č.. XXX F. K. XX A., B. Z. - Y. Z. W. E.,

S. K. Z. XX - Z. na ktorom je inžinierska stavba, cestná, miesta a účelová komunikácia, je obec. V časti
C k pozemku bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok
parc. č. 428 a č. 558/12 v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. 322/1 a i. podľa osvedčenia o vydržaní
N300/2000.

46.Listom zo dňa 6.4.2020 S. K. Z., Š.. Z.. S. F. S. Š. oznámil, že v danej obci v roku 2019 v časti nad
mostom od obecného úradu bola realizovaná údržba koryta vodného toku Hornád v dĺžke 50 metrov v
rámci stavby Spišský Štiavnik, tok Hornád, odstránenie nánosov, oprava opevnenia, v rámci ktorej boli
odstránené nánosy a opravený oporný múrik koryta a i.

47.Dňa 15.6.2020 bola vyhotovená zápisnica zo zasadnutia komisie výstavby F. S. Š., v rámci ktorej
v bode 4 komisia dala súhlasné stanovisko k vydaniu osvedčenia ohľadne nehnuteľnosti k. ú. Spišský
Štiavnik, parcela 4296/13 vo výmere 299 m2 a i.
Dňa 29.7. XXXX F. S. Š. K. zápisnicu zo zasadnutia komisie výstavby, predmetom ktorej bola zámena
pozemkov vo vlastníctve obce a to parcely registra E 4308/2 za parcely 812/31 a i. Komisia odporučila

uzatvoriť dve samostatné zmluvy s vysporiadaním doplatku.

48.Listom zo dňa 11.9.2020 právny zástupca žalobcov požiadal obec S. Š. F. sprístupnenie informácie,
či sa na pozemku parc. č. CKN 556/1 vo vlastníctve obce nachádza miestna alebo účelová komunikácia
resp. či sa na dotknutom pozemku nachádzala miestna alebo účelová komunikácia, odkedy prípadne

kedy zanikla a na základe čoho a i.

49.Rozhodnutím zo dňa 6.10.2020 F. S. Š. odmietla žiadosť právneho zástupcu žalobcov na
sprístupnenieinformáciesodôvodnením,žeobecneevidujevosvojejregistratúremiestnualeboúčelovúkomunikáciu na pozemku parc. č . 556/1, ani to, aby na danej parcele v minulosti komunikácia bola,
s výnimkou existenciu oceľového nosného telesa, ktoré obec pokladá za nelegálnu stavbu. Dôvodom
na odmietnutie žiadosti bola skutočnosť, že povinná osoba s poukazom na rozsah sprístupnenia

čiastkových informácií ďalšie informácie nemá a nemá vedomosť, ktorá iná osoba ho ich vedela
poskytnúť.

50.Podľa časti mapoveho portalu Uradu geodezie, kartografia a katastra SR so zameraním na parcelu
registra C 556/1 na časti parcely je v smere od Hlavnej ulice po pravú hranicu parcely 556/2 vyznačená

bodkočiarkou cesta.

51.Pri obhliadke na mieste samom súd vyhotovil náčrty, ktorými zachytil stav parciel 556/1 a 556/2
v smere od autobusovej zastávky k záhradám vo vlastníctve žalobcov a zo zadnej strany v smere
od parciel 557,560. Osobitne boli označené body ohliadky ako koryto rieky, breh rieky, oporný múrik,
chodník,nehnuteľnosťsvedkaMravu,plotžalobcovohraničujúciparcelu556/2,prechodmedzi parcelou

556/2 a nehnuteľnosťami žalobcov na parcelách 556/6 a 556/3. Medzi uvedenými parcelami sa
nachádza rameno rieky Hornád a breh ramena. Náčrt 4 slovne popisuje prístup k parcele 560, na
ktorú je možné sa dostať v smere z z hlavnej cesty smerujúcej k objektu poľnohospodárskeho družstva.
Cestu pretína tak rameno rieky Hornád ako aj hlavný tok rieky Hornád a končí pasienkom. Súčasťou
náčrtov sú tiež namerané vzdialenosti medzi jednotlivými objektami, hrádze, mostíka. Pri ohliadke bolo

zistené, že cez parcelu č. 556/1 v časti medzi múrom rodinného domu L. A. W. F. múrom na brehu rieky
Hornád nie je možné prejsť autom, ani vozom z dôvodu husto vysadených ihličnatých stročekov v počte
7 na šírke 2,32 metra. K parcele 556/2 je v časti od autobusovej zastávky vybudovaný chodník, ktorý
prechádza na trávnik, hrádzu a ďalšiu trávnatú plochu.

52.S. A. J. Q., Ž. je vzdialenou príbuznou žalobcov. Má vedomosť, kde sa nachádza parcela č. 556/1
Už odmladi cez ňu prechádzala, prechádzali tam konské povozy, keď bol hasičský deň, chodili tam aj
autá, ľudia. Rovnako vie, kde sa nachádza parc.č. 556/2. Žalobcovia sa mohli na túto parcelu dostať
cez mostík. Teraz je to pre nich nepriepustné, sú tam zasadené stromčeky. Na parcelu 556/2 chodili
peši. Chodiť tam začali odvtedy, odkedy si kúpili pozemok, dávali si tam štrk, stavebný materiál, keď

začali budovať rodinný domček. Keď im niečo doviezli, tak aj autom. Myslí si, že žalobcovia chodili na
spomínaný pozemok aj v čase, keď mali malé deti. Do doby, kým si parcelu ohradili, chodilo tam veľa
rómov. Potom si tam nasadil stromky sused, aby tam Rómovia nechodili a oni sa nemôžu dostať do
záhrady. Žalobcov navštívila na záhrade . Dostala sa tam peši, cez ich dvor. Majú tam lavičku, odtiaľ
sa autom na záhradu nedostanú. Je tam úzky pozemok, jedine peši. Lávku zriadili asi v čase, keď si

kúpili pozemoček a vybavili záhradu.

53.Svedkyňa Ľ. Š. Q., že žalobkyňa v 2./rade je jej sesternicou a žalobcu v 1./rade pozná od doby,
kedy sa prisťahoval do obce. Cesta, ktorá je predmetom sporu, bola využívaná rodinou J. W. prístupová
cesta k pozemkom, ktoré sú za ich domom. Tie pozemky ako aj cestu využívali aj iní ľudia, ktorí chodili

kosiť trávu, alebo prechádzali na iné pozemky, bola využívaná občanmi, aj inými. Nikdy tam nebol nejaký
zákaz, ktorý by obec umiestnila na dané miesto. Žalobcovia ju využívali na prístup s mechanizmami,
pri dodávke stavebného materiálu, na uskladnenie. Posledné 3 roky tam môžu prechádzať už iba peši,
pretože p. Mrva tam nasadil stromčeky. Odvtedy sa tam nedá ísť s kosačkami, alebo s vozom, alebo
s koňmi. Toto je taký riadny prístup k pozemkom, teda aj motorovým vozidlom. Iný prístup k týmto

pozemkom nie je. Za danými parcelami tečie rieka Hornád. Žalobcovia postavili dom asi pred 27 rokmi,
odvtedy tie pozemky využívali. Na záhrady pri rieke chodili už právni predchodcovia žalobcov, ktorým
pozemky patrili. Cesta v tých rokoch mala trochu inú podobu, avšak vždy tam prístup z tej strany bol.
Cesta, ktorá je tam dnes, bola v neskorších rokoch opravená. Súviselo to s rekonštrukciou autobusovej
zastávky.Kýmnebolahrádza, ramenoriekybolonizučkéaboltamcezneho ibabrod.Asipred30rokmi,

keď bola postavená hrádza, tak cesta vedie cez hrádzu. Pokiaľ to ľudovo volajú mostík, tak prakticky je
to hrádza. Spomínanú cestu využívala aj ona. Odtiaľ prechádzala lúkami až ku kaštieľu. Prvým plotom
na nej je plot , ktorým si žalobcovia ohrdili záhradu. Kôli stromčekom sa teraz tam už nechodí. Z
druhej strany záhrad na mieste pôvodných družstevných pozemkov sa v súčasnej dobe pasie dobytok
v ohradkách. V minulosti mala spor s obcou, ktorý súvisel s právom prechodu, s plánovanou výstavbou

rodinného domu. Dom nakoniec postavený nebol. Bola zriadená ťarcha v ich prospech, ktorú znáša
obec, avšak pozemky obec nechcela odpredať. Nakoniec z výstavby upustili.54.Svedok Z. J. S. vyjadril, že je synom žalobcov a predmet konania pozná. Čo si pamätá , na záhradu
parc. č. 556/2 sa chodilo od autobusovej zastávky cez parc. 556/1, cez mostík na ich parcelu. Chodiť sa
dalo po poľnej ceste cez betónový most a táto cesta končila na ich prvej parcele 556/2.Tento prechod

využívali oni aj iní občania. Dalo sa tam prejsť pešo, aj nákladným autom, chodili tam aj hasičské autá,
cisterny, boli tam hasičské súťaže. Hasičské dni sa uskutočňujú každý rok. Okolo roku 2006-2007 sa
tieto hasičské dni uskutočňovali pri rieke Hornád až za parcelami jeho rodičov, teda hasičské autá prešli
poľnou cestou cez hrádzu, cez ich pozemky na stanovené miesto. Momentálne sa cez parc. 556/1
prechádzať nedá, lebo sú tam posadené stromy. Do roku 2017 rodičia prechádzali na záhradu autom.

Nákladným autom alebo bagrom tam neprechádzali, lebo je to úzke. Revitalizácia autobusovej zastávky
bola asi v roku 2011. S oplocovaním záhrady začali v roku 2016 a stromčeky boli vysadené potom.
Parcely 556/2 a 557 sú ohradené ako jeden celok od roku 2015. Brána medzi parcelami 557 a 559 bola
postavená od roku 2015. Druhá brána je oproti a vyúsťuje na mostík. Bola postavená neskôr na mieste,
kde boli osadené stĺpiky na bránu, avšak bolo tam dočasne oplotenie. Na bránu sa to zmenilo asi v
roku 2018. Rodičov videl prejsť miestom medzi povodňovým múrikom a domom p. Mravu v smere od

autobusovej zastávky asi v roku 2015. Bolo to za tých okolností, že tam vyrezávali kriaky, upravovali
terén. Prechádzali tam vtedy autom, aj pešo.

55.S. W. J. Q., Ž. žalobcovia sú jeho rodičia. Na pozemky rodičov sa väčšinou chodilo cez parcelu
556/1, cez mostík. Bola to kamienková cesta, ktorá začínala ako keby na zastávke , prechádzala cez

betónový most a končila pri parcele 556/2. Odjakživa tam prechádzali a nebol s tým žiadny problém. Od
roku 2017 sa tam autom nedalo prejsť. Momentálne sú tam nasadené stromčeky, preto sa autom, ani
fúrikom prejsť nedá. Lávku z dvora rodinného domu rodičov využíva, keď ide pešo. Párkrát tam prešli
autom,nojetoprovizórnalávkaanemánejakúnosnosť.Rodičov videlprechádzaťodprotipovodňového
múrika k domu p. Mravu do roku 2017 niekedy 10x za deň, niekedy raz za dva týždne. Brána medzi

pozemkom kde je rodinný dom a záhradou bola vyhotovená asi 1-2 rok po tom, čo oplotili záhradu, čo
sa stalo v roku 2015.

56.S. A. A. Q., Ž. S. Ú. D. E. O. K. Z. K.. Y. G. T. K. S. S.. Š. - I. O. A. sa dostať na pozemky žalobcov.
Je tam odbočka na družstvo v S..Š. W. pred družstvom pred riekou Hornád sa dá odbočiť doľava, kde

je lúka, pasienok, a je tam vyjazdená cesta popri rieke a po tej ceste sa dá dôjsť k pozemkom, ktoré sú
predmetom sporu. Obecná cesta k týmto pozemkom nevedie. Je to poľná cesta. O. J. K. Z., Z. J. F.F.
F.. S. O. E. J. Z. W. Š. Y. L. I., S..X..F.., D. U. Q..

57.Svedok - L. A. Q., Ž. O. I. sused žalobcov po ľavej strane pri pohľade od cesty. V minulosti, keď sa

nenachádzalnaparcele556/1protipovodňovýmúrik,boltam vchoddopotoka.Pôvodnývstupdopotoka
bol verejným priestranstvom. Koncom 70-tych rokov tam boli osadené dve betónové skruže, slúžiace pri
povodniach. V podstate to bol zemná hrádza, ktorá pustila iba množstvo vody limitované skružami. Cez
hrádzu sa prechádzalo na lúky ku kaštieľu. Následne v roku 2011 bola vykonaná revitalizácia územia za
autobusovou zastávkou, kedy bol vyhotovený aj protipovodňový múrik. Svoj rodinný dom začal stavať v

roku 1991 a nasťahoval sa v roku 1997. Po nasťahovaní sa staral aj o pozemok, ktorý sa nachádza za
rodinným domom smerom ku rieke. Kosil ho. Asi v roku 2018 oslovil obec so záujmom tento pozemok
odkúpiť. Nechal si vyhotoviť geometrický plán na zameranie pozemku. V čase jeho spracovania mu
geodet oznámil, že S. J. S. Z. časť parcely asi 6 metrov a vznikol tak návrh, aby geometrický plán mohol
prípadne slúžiť aj k tomu, že si žalobcovia odkúpia prihradenú časť parcely. Dňa 17.8.2018 žalobcovi

vysvetlil, že si chce odkúpiť predmetnú parcelu a on by si mohol odkúpiť prihradenú časť. Žalobca sa
vyjadril záporne s odôvodnením, že cez parcelu chce chodiť na svoje pozemky. Krátko na to cestoval
na dovolenku do zahraničia a po návrate zistil, že žalobcovia si urobili smerom k parcele, ktorú si mienil
odkúpiť, bránu. Dovtedy tam bolo oplotenie a bránu mali z druhej strany. Napriek tomu si podal žiadosť
na odkúpenie zameranej parcely. Poslanci mu to schválili, no súd to predbežným opatrením zablokoval.

Po oplotení záhrady žalobcami sa zabránilo prechodu od zastávky autobusu cez pozemky žalobcu na
lúky, ktorý prechod využívali hlavne spoluobčania, a teda cesta, teda chodník skončili pred oplotením.
Z parcely 556/1 sa nakoniec stala verejná prírodná toaleta a miesto na iné „aktivity“ spoluobčanov. Preto
požiadal starostku, ako im môže zabrániť vo vstupe. Navrhol vysadiť stromčeky, s čím obec súhlasila.
Prvý krát mu stromčeky žalobca vykopal, preto ich zasadil opäť. V súčasnej dobe tam rastú tak ,ako ich

nasadil. Od tejto udalosti sa susedské vzťahy naštrbili. Žalobcovia cez parcelu 556/1 na svoje pozemky
do výsadby stromčekov nechodili, pretože tam mali postavený plot a nebola tam brána. Kým tam neboli
stromčeky, a nebol plot, J. J. J. T. E. S. Z. W. K. F. , W. W. Ď., Č.F. T. B. D.. D. S. J. urobili plot, tak tam už
nechodili, pretože z tej strany nemali bránu a stromčeky vysadil až potom, keď si urobili plot. StromčekyJ. nevadili, a vadili im až vtedy, keď si chcel pozemok odkúpiť. Súhlas na výsadbu stromčekov mu bol
obcou udelený ústne, za prítomnosti stavebnej komisie. Stromčeky posadil asi v roku 2018. Dal návrh
žalobcovi, že pozemok odkúpi s podmienkou zriadenia vecného bremena pre žalobcu, osadí sa bránou,

kľúče bude mať aj jeden, aj druhý, a kľúče bude mať aj obec pre prípad prijímania protipovodňových
opatrení. Žalobca to odmietol.

Podľa § 132a O.z. platného do 31.12. 1991
(1) Kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu

vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
(2) To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.
(3) Ten, kto pri výkone práv podľa odsekov 1 a účelne vynaložil na vec náklad, má právo na jeho náhradu v rozsahu zodpovedajúcom

zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia; náhrada bežných udržiavacích nákladov mu nepatrí.

Podľa § 135a uvedeného predpisu
(1) Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má
nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1 ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2 ).
(2) Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1 ) desať rokov a ku ktorému by

sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1 ), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan
nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom
v § 200 . Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia
možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z
týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
(3) Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Takto nemožno nadobudnúť ani

právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov. 1)
(4) Do doby podľa odsekov 1 a si
občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo

nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
(5) Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a
použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

Podľa § 134 O.z. v platnom znení
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo
k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125

).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 135c O.z. v platnom znení(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka
pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník
stavby").

(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 151n O.z.
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o O.z.

(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania
o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);
ustanovenia § 134
tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do

katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto
právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech

vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 151p O.z.
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

(2)Vecnébremenozanikne,aknastanútakétrvalézmeny,ževecužnemôžeslúžiťpotrebámoprávnenej
osobyaleboprospešnejšiemuužívaniujejnehnuteľnosti;prechodnounemožnosťouvýkonuprávavecné
bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného,
môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre

zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto
vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr
jej smrťou alebo zánikom.

58.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
žaloba nie je dôvodná. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že vlastníci pozemkov
parc. čísel 556/2, 557 a 560 v k.ú, Spišský Štiavnik / toho času žalobcovia samostatne, resp. v
BSM /, nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši a prejazdu
motorovým vozidlom cez pozemok parc. čísla 556/1 k.ú. Spišský Štiavnik a zároveň žalovanému uložil

povinnosť strpieť na svojom pozemku vykonávanie práva prechodu a prejazdu žalobcami.
59.Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať. Vyznačuje sa tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď
na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej

fyzickej alebo právnickej osoby. Toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie
vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho
zákonníka).60.Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,
dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Predpokladom vzniku vecného bremena
vydržaním je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky

podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu
alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).
61.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie

štátneho orgánu. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné
predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o
neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť
o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo

všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva,
ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda
rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach. Takýto okamžik nastáva napr. doručením
návrhu na začatie konania, v ktorom iná osoba uplatňuje svoje právo k veci. Subjektívny pocit držiteľa

nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
62.Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať ktorýkoľvek zo subjektov
občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá požíva ochranu podľa § 129 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, t.j. tá, ktorá vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu

pre seba (§ 129 ods. 1), pričom je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo
patrí (§ 130 ods. 1), t.j. že je oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom
držba musí trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej
držbyprávnehopredchodcudržiteľa.Právneúčinkyvydržanianastávajúpriamozozákona,čoznamená,
že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká

aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby
zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena.

63.Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, súdov Českej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej aj „Súd“), dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v

materiálnom právnom štáte poskytnutá súdna ochrana aj pred pôvodným (skutočným) vlastníkom.
64.Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku (§ 123 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka) staronovo chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka
vec držať, užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú
právo vec držať (ius possidendi), vec užívať, požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo s

vecou disponovať (ius disponendi). Právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako
s vlastnou. Ide tu o základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom
pre výkon oprávnení ostatných.

65.Medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia v čase podania žaloby boli vlastníci, resp. spoluvlastníci

pozemkov parc. Č. XXX/X, XXX W. XXX K. D..Ú., S. Š. W. Ž. O. K. Z. Č. XXX/X D..Ú.. S. Š.J., D. E. B.
F. Š.. X. E. je sporným, že žalobcovia aj ich právni predchodcovia využívali parcelu 556/1 na prechod ku
svojim pozemkom a žalovaný im nikdy v tomto práve prechodu nebránil. Tieto skutočnosti vyplývajú z
predložených listov vlastníctva, ostatných listín aj výpovedí , žalobcov, ako aj svedkov. Žalovaný poprel
splnenie podmienok pre nadobudnutie práva vydržaním tak čo do vstupu do oprávnenej držby práva,

ako aj dodržania zákonom stanovenej lehoty.66.Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že vlastníci parciel č. 556/2,557 a 560 nenadobudli
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu a to právo prechodu a prejazdu cez pozemok par.
č. 556/1 . Takéto právo im nevzniklo, pretože nesplnili podmienky vydržania.

67.Žalobcovia založili svoje skutkové tvrdenia na tom základe , že ich právni predchodcovia, ako aj oni,
parcelu 556/1 užívali minimálne od roku 1993 na prechod peši a prejazdom motorovými a nemotorovými
vozidlami na pozemky parc. čísel 556/2., 557 a č. 560 k.ú Spišský Štiavnik na základe dohody so
žalovaným. O danej skutočnosti má svedčiť vyjadrenie samotného žalovaného, čestné prehlásenia

ich právnych predchodcov a to L. P. (pôvodný vlastník parcely č. 557), Š. A., Z. vlastník parc. č. 560),
ktorí sa vyjadrili, že počas užívania pozemku ich právo prechodu a prejazdu z autobusovej zastávky
viedlo cez obecný pozemok a nebolo celú dobu obcou ani nikým iným spochybňované, ako aj podobné
prípady, kedy obec súhlasila s vydržaním práva vecného bremena k obecným pozemkom v prospech
iných súkromných osôb.
68.Z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že vlastníkom parcely č. 556/1 bol pôvodne štát a na

základe delimitácie podľa zákona o majetku obcí predmetná nehnuteľnosť prešla do vlastníctva obce.
Vychádzajúc z obsahu ustanovenia § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991,
nebolomožnénadobudnúťvlastníctvovydržanímkveci,ktorátvorilapredmetsocialistickéhovlastníctva,
alebo ku ktorej veci mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Minimálne
do 31.12.1991 (novela Občianskeho zákonníka realizovaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od

1.1.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Z
uvedeného je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov, ktorí predmetný pozemok č.556/1 užívali za
účelom práva prechodu a prejazdu, nemohli byť dobromyseľní v tom, že im uvedené právo patrí a ani
objektívne takéto právo nemohli vydržať. /rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo
dňa 10. decembra 2008. Uvažovať o splnení podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu vzhľadom k uplynutiu doby bolo možné u pôvodných vlastníkov od 1.1. 1992. Žiadny z nich a
ani žalobkyňa v druhom rade v vo vyhlásení o osvedčení nedeklarovali vznik takého práva. Ak L. P. W.
Š. A. K. Č. prehláseniach uviedli, že po dobu viac ako 10 rokov ich právo prechodu a prejazdu na svoje
pozemky z autobusovej zastávky cez obecný pozemok nebolo obcou spochybňované, neznamená, že
bolidržiteľmivecnéhopráva.Potvrdiliibato,ževyužívali,tedaprechádzali ajazdilicezobecnýpozemok

a obec voči tomu nemala výhrady. K. Š. A. K.W. D. S. Z. Z..Č.. XXX A. C. Z. T. Z. U. K. W. J. Z. XXX/X K.
K. právnej predchodkyne žalobkyne v druhom rade, parcelu 557 vo K. L. P. a parcelu 559 vo vlastníctve
Urbárskeho spoločenstva a K. L. P. cez parcelu 556/2. Nie je zrejmé, na akom právnom základe títo
vlastníci využívali právo prechodu a prejazdu ku svojim parcelám cez tieto ďalšie parcely. Žalobkyňa v
druhom rade sa stala vlastníčkou parcely 556/2 v roku 1993 titulom vydržania. Žalobkyňa nedeklarovala,

aby s vlastníkmi susediacich parciel sa dohodla na zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
zaťažujúceho parcelu 556/2. Aby súd mohol uvažovať o vzniku vecného bremena vydržaním vo vzťahu
k obecnej parcele 556/1 vzhľadom k podaným čestným prehláseniam, muselo by byť deklarované právo
prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu aj cez ďalšie parcely, minimálne parcelu 556/2
vo vzťahu k parcele 557 a parcely 556/2, 557,559 vo vzťahu k parcele 560.

69.Držiteľ musí být v dobrej viere, že vykonává právo zodpovedajúce vecnému bremenu (NS SR sp.
zn. 2 Cdon 1178/96, 22 Cdo 1868/2000 a 22 Cdo 2919/2000), čo zo žiadneho predloženého dôkazu
nevyplýva. Uvedené sa vzťahuje na obdobie od 1.1. 1992, kedy boli vlatníkmi nehnuteľností právni
predchodcovia žalobcov, od roku 1993, kedy sa stala žalobkyňa v druhom rade vlastníčkou parcely
556/2 .

70.Ak by malo byť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním odvodzované od doby , kedy sa
vlastníkmi pozemkov 557 a 560 stali žalobcovia kúpou v roku 2015 , nie je splnená zákonná podmienka
držby po dobu 10 rokov.
71.V kúpnych zmluvách, ani v osvedčení o vydržaní , na základe ktorých žalobcovia nadobudli
nehnuteľnosti v období rokov 1993 do roku 2015 nie je zmienka o existencii vecného bremena

spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez susediace pozemky v prospech kupovaných pozemkov.
Žalobcovia ani netvrdili, aby ich prevodcovia inou formou oboznámili s tým, že s vlastníctvom
nehnuteľností je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem vo vzťahu k parcele 556/1,
resp. že takéto právo prechodu sa vykonáva, akým spôsobom a v akom rozsahu. Ak sa žalobcovia
o existencii takéhoto práva nepresvedčili, nemohli byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej

viere, že im toto právo prislúchalo, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať,
by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overili. ( viď
rozhodnutie NS SR 5 Cdo260/2008).72.Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena
prechádzať cez pozemok, nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému
bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov.

Tu súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu ČSR, sp.zn. 3Cz 47/89 (R 26/1987): K naplnění
dobré víry nestačí, když tvrzené „právo“ k nemovitosti bylo dlouhodobě vykonáváno, aniž vlastník
nemovitosti v jeho výkonu bránil, popřípadě, že bylo vykonáváno „od nepaměti“ například i jinými
obyvateli obce apod. Nabyvatelovo přesvědčení o tom, že mu právo odpovídající věcnému břemenu
náleží, že nejedná bezprávně, musí být podloženo důvodem opravňujícím k takovému přesvědčení, tedy

okolnostmi svědčícími o poctivosti nabytí. Obdobne zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R 37/1992.
73.Pri posudzovaní dobromyseľnosti, že žalobcovia vykonávali právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, nestačí iba ich subjektívne presvedčenie, ale je potrebné, aby boli v dobrej viere ku všetkým
okolnostiam teda i k okolnostiam, za ktorých by mohlo vecné právo vzniknúť. Nestačí skutočnosť, že sa
niekto chová spôsobom, ktorým naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak,
že chodí alebo jazdí cez cudzí pozemok. To ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Držiteľ

musíbyťvdobrejviere,ževykonávaprávoodpovedajúcevecnémubremenu(rozhodnutieNSČR22Cdo
1868/2000, č. 22Cdo 2919/2000). Žalobcovia nepredložili žiadne listiny, právny titul spôsobilý mať za
následok vznik tvrdeného práva. Toto právo odvodzujú iba z jeho faktického výkonu. Ak od počiatku
pozemok parcely 556/1 užívali v domnení, že ide už o existujúcu cestu užívanú aj inými užívateľmi, toto
objektívnevylučovaloichpresvedčenie,žepresebaakovlastníkov susednýchnehnuteľnostívykonávali

právo prechodu peši a motorovým vozidlom a vylučovalo to i predpoklad ich dobrej viery pri výkone tohto
práva. Že neboli presvedčení, že nimi tvrdené vecné bremeno existuje a že neboli v dobrej viere, svedčí
skutočnosť, že napríklad v roku 2015 vyhotovili oplotenie parcely 556/2 bezprostredne susediacej
s parc. 556/1, pričom nevyhotovili vstup pre možnosť prechodu na danú parcelu. Skutočnosť, že
v rámci oplotenia osadili stĺpy, na ktoré bolo možné zavesiť kovovú bránu nie je dostatočnou pre

konštatovanie, že zjavne mali záujem realizovať výkon vecného bremena vstupu cez parcelu č. 556/1.
Právo prechodu a prejazdu ako vecné právo nikdy nebolo zapísané v pôvodnej evidencii príslušného
správneho orgánu, ani na listoch vlastníctva. Existenciu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
žalobcoviašpecifikovaliažvpodanejžalobe,pričom právoprechoduaprejazduresp.zriadeniatakéhoto
práva sa začali domáhať až v roku 2018 po tom, čo tretia osoba so súhlasom žalovaného vykonala

výsadu stromčekov na hranici pozemku, ktoré v súčasnosti zabraňujú možnosti prechodu motorovým
vozidlom. Listom zo dňa 23.4. 2019 po aktivitách svedka Františka Mravu, ktorý prejavil záujem si
obecnú parcelu odkúpiť a zneprístupnil vstup na danú parcelu výsadbou stromčekov, požiadali obec
o riešenie prístupu k ich pozemkom a o zriadenie vecného bremena, k čomu mal slúžiť vyhotovený
geometrický plán. Zriadenie vecného bremena malo zamedziť zneprístupneniu prístupu k ich pozemkom

v intraviláne obce. Žalobcovia nekonštatovali existenciu práva vecného bremena a nedomáhali sa
oprávnení spojených s jeho existenciou.
74.Ak žalobcovia v konaní poukázali na prípady, kedy sa obec s fyzickou osobou dohodla na vzniku
práva vecného bremena, prípadne rešpektovala nadobudnutie práva výkonom práva / vydržaním/vo
vzťahu k pozemkom vo vlastníctve obce, vznik takého práva obec deklarovala. V danom prípade k tomu

nedošlo a žalovaný poprel existenciu takého práva žalobcami.

75.Predmetom konania nebolo zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale určovacia
žaloba, že takéto právo vlastníci parciel 556/2, 557 a č. 560 vo vzťahu k parcele č. 556/1 vo vlastníctve
žalovaného majú. Preto sa súd osobitne nezaoberal procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v

tvrdení, že žalobcovia sa na nehnuteľnosti môžu dostať minimálne ďalšími dvomi cestami a to v smere
od družstva ako aj prechodom vybudovaným medzi rodinným domom žalobcov a parcelou č. 556/2. Ak
žalobcovia odvodili svoje právo prechodu a prejazdu z titulu existujúceho vecného bremena a domáhali
sauloženiapovinnosti žalovanému strpieťnasvojompozemkuvykonávanieprávaprechoduaprejazdu,
súd neuznal žalobu za dôvodnú v celosti.

76.Ako kontroverzné súd vyhodnotil správanie žalovaného , ktorý v priebehu konania deklaroval možné
zmierlivé vybavenie veci, dôležitosť parcely 556/1 vzhľadom k protipovodňovým opatreniam, prístupu k
protipovodňovej hrádzi a pritom toleruje stav, že treťou osobou bol fakticky zamedzený prístup k vodnej
stavbe a prívodnému kanálu akoukoľvek technikou v prípade živelnej udalosti.

77.O zrušení nariadeného neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ust. § 335/1 C.s.p, pretože
žalobu vo veci samej zamietol.78.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane
priznal voči žalobcom náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške nároku rozhodne súd I.
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na
tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak
žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.