Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208684
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1614208684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: C. H. G., Z..G.., V.: XX XXX
XXX, R. XX, Ž., proti žalovanému: H. W., T. I. T. D., o zaplatenie 3.953,53 eura s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.09.2021, č.k. 5C/1612/2015-105,

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny
3.953,53 eura a úroku v sume 255,01 eura od 16.07.2014 do zaplatenia.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.09.2021, č.k. 5C/1612/2015-105, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.953,53 eura, nezaplatený úrok 255,01 eura, nezaplatený sankčný
úrok (z omeškania) v sume 3,75 eura, úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.953,53 eura od
16.07.2014 do zaplatenia, najneskôr do 20.06.2023 a úrok (z omeškania) vo výške 5 % ročne z istiny
3.953,53 eura a nezaplatených úrokov v sume 255,01 eura od 16.07.2014 do zaplatenia, najneskôr však
do 20.06.2023; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.07.2014 domáhal
pôvodnevočižalovanejv1.rade(J.W.)ažalovanému(označujúchozažalovanéhov2.rade)zaplatenia
sumy 3.953,53 eura spolu s nezaplatenými úrokmi v sume 255,01 eura, nezaplatenými sankčnými
poplatkamivsume3,75eura,súrokom15,90%ročneznezaplatenejistinyod16.07.2014dozaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 16.07.2014 do
zaplatenia a poplatkami za upomienky v sume 60,06 eura dôvodiac, že s nimi uzatvoril dňa 09.07.2013

zmluvu o úvere č. XXXX (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „úverová zmluva“), na základe ktorej im
poskytol peňažné prostriedky v sume 4.100 eur, a tieto mali žalovaní vrátiť v pravidelných mesačných
anuitných splátkach a celý úver splatiť v termíne do 20.06.2023. Žalovaní si však po vyčerpaní úveru
svoje zmluvné povinnosti nesplnili, a preto ich listom zo dňa 20.06.2014 vyzval na predčasné splatenie
úveru v lehote do 12.07.2014; napriek tejto výzve však žalovaní pohľadávku žalobcu v sume 4.272,35
eura, neuhradili. Tá pozostávala z 1/ nezaplatenej istiny poskytnutého úveru v sume 3.953,53 eura,
2/ úroku v sume 255,01 eura, ktorý boli žalovaní povinní splatiť v rámci splátok úveru, 3/ sankčných

poplatkov v sume 3,75 eura, ako aj 4/ poplatkov za upomienky v sume 60,06 eura. Žalobca žiadal priznať
i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.953,53 eura a nezaplatených úrokov v
sume 255,01 eura do zaplatenia.3. Konajúci súd uznesením zo dňa 04.02.2020 konanie voči pôvodnej žalovanej v 1. rade zastavil z
dôvodu vyhlásenia konkurzu na jej majetok.

4.Súdprvejinštanciepovykonanídokazovaniaustálil,žestranysporuuzatvorilidňa09.07.2013úverovú
zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca bezúčelový úver pôvodne žalovanej v 1. rade a žalovanému
v 2. rade v sume 4.100 eur, a títo ho mali splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach v sume
á 68,47 eura, s termínom splatnosti prvej anuitnej splátky dňa 22.07.2013 a splatnosťou úveru dňom
20.06.2023. Počet anuitných splátok bol 120 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne,

v 20. deň kalendárneho mesiaca. Strany sa dohodli na fixnom úroku vo výške 15,90 % p. a., RPMN v
hodnote 17,38 %, priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,47 %, s tým, že celková čiastka,
ktorúžalovaníakoklientimalizaplatiťpredstavovalasumu8.216,40eura.Podľavýpisuzúčtuzaobdobie
od 09.07.2013 do 31.07.2013 žalovaní čerpali dňa 09.07.2013 peňažné prostriedky v sume 4.100 eura,
pričom podľa výpisu z bankovej knihy ku dňu 14.07.2014 nezaplatili istinu v sume 3.953,53 eura, úroky
v sume 251,51 eura a sankčné poplatky v sume 2,58 eura. Výzvou na predčasné zosplatnenie úveru zo

dňa 20.06.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie celého
dlhu v sume 4.224,90 eura najneskôr do 12.07.2014; žalovaní pohľadávku žalobcu neuhradili.

5. Súd prvej inštancie aplikáciou ustanovení § 497, § 499, § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b),

§ 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 3 ods. 1, § 52
ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), dospel k záveru, že žalobe možno vyhovieť v časti uplatnenej istiny a čiastočne
v časti príslušenstva. Vychádzal z toho, že žalobca poskytol žalovaným úver na základe úverovej

zmluvy, ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko ju uzatvoril žalobca ako banka - právnická
osoba, ponúkajúca okrem iného i službu poskytovania úverov, so žalovanými ako fyzickými osobami, t.j.
spotrebiteľmi. Za dôvodnú považoval žalobu v časti istiny 3.953,53 eura, nezaplatených úrokov v sume
255,01 eura, sankčných poplatkov v sume 3,75 eura, ako aj v časti zmluvných úrokov vo výške 15,90 %
ročne z nezaplatenej istiny po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 16.07.2014 do zaplatenia,

najneskôr do 20.06.2023. Dôvodil pritom viazanosťou právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý ustálil, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a
ani zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Uvedené právne predpisy napokon ani nemodifikujú
trvanie záväzku platiť úrok, ani jeho výšku, v prípade omeškania dlžníka s platením úveru, a to tak v

prospech dlžníka, ako ani v prospech veriteľa. S poukazom na ustanovenia § 497 a § 502 Obchodného
zákonníka, ako aj na § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., potom v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil
ako cenu peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté
obdobie, to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia úverovej zmluvy tak, aby

dlžník presne vedel, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, ktorým
by sa dlžník - spotrebiteľ zaviazal platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, by spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a porušovalo by ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Aplikovaním vyššie uvedeného, t. j. že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží

úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalobcovi v pozícii veriteľa treba priznať zmluvný úrok vo výške 15,90 %
ročne z dlžnej istiny do 20.06.2023, ako dátumu konečnej splatnosti úveru v zmysle úverovej zmluvy;
vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

6. Konajúci súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a
nezaplatených úrokov od 16.07.2014 do zaplatenia, najneskôr však do 20.06.2023 dôvodiac, že išlo
o dohodnutý úrok z omeškania z nesplatenej anuitnej splátky v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka; vo zvyšnej časti uplatneného úroku žalobu zamietol. Pokiaľ išlo o ďalšie nároky, a to poplatky
za upomienky, tie mali byť síce účtované na ťarchu žalovaného, avšak v tomto smere neuniesol žalobca

dôkazné bremeno ich preukázania, a preto i v tejto časti konajúci súd jeho žalobu zamietol.7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi, ako plne úspešnému, priznal nárok na plnú
náhradu trov konania voči žalovanému.

8. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu týkajúcu sa úroku z omeškania po uplynutí
doby splatnosti úveru zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365ods.1písm.f)ah)C.s.p.Namietal,žekonajúcisúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuneobjasnil,
prečo mu priznal úrok z omeškania najneskôr do 20.06.2023 ako termínu konečnej splatnosti úveru, a

preto považoval v tejto časti jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. V ďalšom mal za to, že v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mu vznikol nárok na úroky z omeškania nielen do doby konečnej
splatnosti úveru, ale i po tomto dátume, keďže jeho nárok trvá počas celej doby omeškania žalovaného
so splnením jeho povinnosti, t.j. bez ohľadu na konečnú splatnosť úveru, a to tak z nezaplatenej istiny,
ako aj z nezaplatených úrokov.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

10.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380C.s.p.),preskúmalrozsudoksúdu
prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd
rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Predmetom odvolacieho prieskumu sa s ohľadom na rozsah podaného odvolania stala len tá časť
výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konajúci súd zamietol žalobcom požadovaný úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.953,53 eura a zmluvných úrokov v sume 255,01
eura až do zaplatenia, keď tento nárok ohraničil obdobím do 20.06.2023. I keď súd prvej inštancie
uviedol dôvody, pre ktoré vyhodnotil tento nárok za dôvodný v priznanej časti (t.j. do 20.06.2023)
a tým, za nedôvodný za obdobie po tomto dátume, len strohým poukazom na ustanovenie § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá okolnosť by mohla spôsobiť nepreskúmateľnosť odôvodnenia

jeho rozhodnutia v tejto časti, odvolací súd bol toho názoru, že môže uskutočniť nápravu tejto vady
v odvolacom konaní, nakoľko išlo len o právne posúdenie trvania omeškania vo väzbe na nárok na
zaplatenie úroku z omeškania. Odvolací súd pritom udáva, že tak ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ako i korešpondujúce ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka) oprávňuje veriteľa žiadať od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením

peňažného záväzku, úrok z omeškania, a to zo sumy jeho splatného záväzku. Úroky z omeškania
predstavujú paušalizovanú náhradu škody, ktorá veriteľovi vzniká tým, že po dobu omeškania nemohol
zhodnotiť istinu dlhu, pričom majú vo vzťahu k dlhu akcesorický charakter; v dôsledku omeškania dlžníka
preto nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny vzťah. Právo veriteľa na zaplatenie
úrokov z omeškania nastáva v momente, kedy nastala splatnosť peňažného dlhu, pričom toto právo trvá

až do zániku dlhu splnením, príp. iným zo spôsobov zániku záväzku.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 12.07.2014
(ktorá okolnosť nebola v konaní sporná), pričom žalovaný sa dostal počnúc nasledujúcim dňom, t.j. od
13.07.2014 do omeškania so splnením svojho splatného záväzku, pozostávajúceho z vyčíslenej sumy

istiny a vyčísleného zmluvného úroku, žalobcovi ako veriteľovi prináležal i ním v žalobe požadovaný úrok
z omeškania z nezaplatenej sumy až do jej úplného zaplatenia žalovaným, a teda neviazaný na termín
splatnosti úveru uvedený v úverovej zmluve. V dôsledku tohto záveru preto odvolací súd podľa § 388
C.s.p. zmenil napadnutú časť zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovanému
uložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniavnímpožadovanejvýške5%ročnezistiny3.953,53

eura a úroku v sume 255,01 eura od ním požadovaného dátumu 16.07.2014 do zaplatenia.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal z dôvodu zmeny napadnutej časti zamietajúceho výroku
rozsudku súdu prvej inštancie prevažujúci úspech (úspech v nepatrnej časti zaplatenia poplatkov za

upomienky v sume 60,06 eura), priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).