Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/179/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200322
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:4021200322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej
veci žalobcu: P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom bytom A. XXX, XXX XX A., aktuálne umiestnený
v ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, zastúpený advokátom Mgr. Martinom
Kiricom,
so sídlom M. XX, XXX XX G., proti žalovanému: riaditeľka Centra právnej pomoci, so sídlom Račianska
1523/71, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KT/9214/2021 zo dňa
26.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. KT/9214/2021 zo dňa 26.04.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Centrum právnej pomoci rozhodnutím KaNR/7112/2021 zo dňa
24.03.2021 na základe § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku v spojení so zákonom č. 327/2005 Z.
z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej
pomoci“) a s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci zastavil správne konanie o nároku

na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi P. R., v právnej veci: správna žaloba voči rozhodnutiu o
odvolaní ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, č. disciplinárneho konania 593051-3/2020-DT zo dňa 14.01.2021.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 16.03.2021 žalobca požiadal centrum právnej pomoci
o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu o odvolaní ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov, číslo disciplinárneho konania 593051-3/2020-DT zo dňa 14.01.2021. Z predložených
dokladov vyplýva, že žalobcovi bol dňa 17.12.2020 uložený disciplinárny trest - zákaz jedného nákupu
podľa § 52 ods. 3 písm. c) zákona č. 475/2005

Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Trest bol žiadateľovi uložený, pretože bol uznaný za vinného zo
spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 39 písm. b) uvedeného zákona. Žiadateľ porušil povinnosť
zachovávať zásadu slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.
Proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu podal žiadateľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
rozhodnutím č. 593051-3/2020 zo dňa 14.01.2021 tak, že toto bolo zamietnuté a bolo potvrdené
rozhodnutie zo dňa 17.12.2020. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí odkázal na § 3 ods. 1 zákona
o poskytovaní právnej pomoci, a tiež na § 6 ods. 2 a § 194 ods. 1 SSP. Z dôvodovej správy k zákonu

č. 370/2013
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody, vyplýva, že
„vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a
rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy,keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi
Trestného poriadku“. Rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody o uloženie disciplinárneho
trestu nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy, keďže ústav na výkon trestu odňatia

slobody rozhoduje o uložení disciplinárneho trestu v zmysle ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. o
výkone trestu odňatia slobody, nie ako orgán verejnej správy. Uvedený názor bol potvrdený uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/278/2015 zo dňa 28.09.2016 a tiež uznesením Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 750/2017-13 zo dňa 12.12.2017. Keďže rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia
slobody o uložení disciplinárneho trestu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy, jeho zákonnosť nie

je možné preskúmať správnou žalobou (nejde o rozhodnutie, ktoré je vydávané v oblasti správneho
trestania). Uvedený záver podporne vyplýva aj z § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., podľa ktorého
„rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je
preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie
odsúdeného, ktoré má znaky priestupku“. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že žiadateľ
žiada o právnu pomoc v konaní vo veci súvisiacej s výkonom trestu. Pôsobnosť Centra právnej pomoci

upravuje § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, v zmysle ktorého sa na konanie vo veciach
súvisiacich s výkonom trestu nevzťahuje poskytovanie právnej pomoci, a preto rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu nemožno preskúmať správnou žalobou, teda právna vec žiadateľa nespadá do
konania pred súdom v správnom súdnictve, v ktorom má Centrum pôsobnosť. Na základe § 30 ods. 1
písm. e) Správneho poriadku správny orgán prvého stupňa konštatoval, že tu nie je daná pôsobnosť

Centra právnej pomoci a vec nemožno postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu.

2. Žalovaný rozhodnutím č. KT/9214/2021 zo dňa 26.04.2021 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
správnemu rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Poukázal na znenie
§ 58 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s čl. 5 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci zo dňa

22.07.2019 účinného od 01.09.2019, v zmysle ktorého o odvolaní rozhoduje riaditeľ. Druhostupňový
správny orgán sa stotožnil so závermi prijatými prvostupňovým správnym orgánom v napadnutom
rozhodnutí. Konštatoval, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu vydávané podľa zákona č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom
konaní, ktoré podlieha prieskumnej právomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že splnil všetky zákonné
podmienky na priznanie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona o poskytovaní právnej
pomoci. Navyše nemá odborné právne vedomosti/skúsenosti a advokátske vzdelanie, ktoré sú potrebné

na dosiahnutie úspechu v súdnom spore, pretože nie je advokátom, ktorého zastúpenie v súdnom spore
je zo zákona povinné, čo žalovaný nespochybňuje. Výrok rozhodnutia o zastavení správneho konania
podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku je sám o sebe nesprávny, nezákonný, pretože pokiaľ
žalovaný dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na poskytnutie právnej pomoci, tak bolo správne a
zákonné rozhodnúť výrokom o nepriznaní nároku na právnu pomoc podľa § 1 ods. 1 a 2 Správneho

poriadku v spojení s § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci. O obdobnej žiadosti v minulosti
takto rozhodol žalovaný v konaní č. KaZA/29275/2019 rozhodnutím zo dňa 15.11.2019, pričom proti
rozhodnutiubolapodanávšeobecnásprávnažaloba,oktorejjepríslušnýrozhodovaťKrajskýsúdvŽiline
(aktuálne spisová značka 30S/183/2019). Rozhodnutie o zastavení správneho konania je nesprávne,
nezákonné, pretože žaloba je v skutočnosti proti rozhodnutiu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov o disciplinárnom

potrestaní prípustná, čo preukazujú dôvody a dôkazy uvedené v jej časti 12. Zdôraznil, že Krajský súd v
Trnavevsprávnomsúdnomkonanívedenompodsp.zn.20S/12/2021ožalobeprotirozhodnutiuÚVTOS
a ÚVV Leopoldov o disciplinárnom potrestaní bude musieť zastaviť konanie z dôvodu, že žalobca nie
je zastúpený advokátom, za nezastúpenie ktorým zodpovedá žalovaný. Žalobca poukázal na to, že mu
bolo odopreté jeho ľudské právo na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom od začiatku konania

garantované čl. 37 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd, ako aj čl. 13 ods. 4 v spojení s čl.
47 ods. 2 Ústavy SR, čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 36
ods. 1, ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

4. Po doplnení žaloby žalobca argumentoval, že žalovaný v zmysle jednotlivých ustanovení zákona
o poskytovaní právnej pomoci nie je oprávnený predbežne preskúmavať povahu rozhodnutia orgánu
verejnej moci, ktoré žalobca mieni napadnúť správnou žalobou, ani uskutočňovať právne závery o
tom, či správna žaloba proti takémuto rozhodnutiu je alebo nie je prípustná. Takýto záver môžeurobiť jedine súd v konaní o správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu. Žalovaný si teda celkom
zjavne prisvojil a suploval kompetenciu a právomoc iného štátneho orgánu, ktorému zákon výslovne
zveruje súdny prieskum rozhodnutí - konkrétne v zmysle § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní

rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju
zamietne; inak je na mieste postup podľa § 191 SSP. Žalovaný však konanie o žiadosti žalobcu
napriek uvedeným skutočnostiam zastavil, keďže dospel k zisteniu, „že nie je príslušný na konanie
a vec nemožno postúpiť inému orgánu“. Rozhodnutie žalovaného je vnútorne nekonzistentné, bez
adekvátnych právnych záverov a riadneho odôvodnenia. Na jednej strane žalovaný pripúšťa, že žalobca

sa na neho obrátil vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci [čo by zodpovedalo
použitiu § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v spojení s § 6 ods. 2 písm. a) a b) SSP], na
druhej strane žalovaný konštatuje, že predmetná vec nepatrí do žiadnej oblasti práva špecifikovanej v §
3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, a preto konanie zastavuje. Zákon o poskytovaní právnej
pomoci sa v § 3 ods. 1 vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v správnom
súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom SR. Pôsobnosť žalovaného vymedzená

zákonom vo veciach správneho súdnictva je široko koncipovaná, bez uvedenia ďalších kritérií kladených
na rozhodnutie napádané správnou žalobou - súdny prieskum rozhodnutí je predsa vecou správneho
súdu. Žalovaný sa však v merite veci vôbec nezaoberal skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 1 zákona o
poskytovaní právnej pomoci, teda či žalobca ako fyzická osoba spĺňa podmienky na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, t. j. či má alebo nemá právo na poskytnutie právnej pomoci, ale venoval sa

výlučne právnej povahe napádaného rozhodnutia ÚVV a ÚVTOS Leopoldov. Z tohto svojho procesného
postupu však nevyvodil žiaden záver v zmysle § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, a teda
o práve žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci žiadnym zo zákonných spôsobov nerozhodol, aj keď
tak urobiť mal.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ako aj odvolacieho orgánu. Mal za to, že v prípade, že žiadateľ
požiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ústavu na výkon
väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody o disciplinárnom treste vydanom v disciplinárnom
konaní, žalovaný môže rozhodnúť o nepriznaní nároku z dôvodu zrejmej bezúspešnosti (rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017). Zdôraznil, že vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do
právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať
za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá
vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku (dôvodová
správa k zákonu č. 370/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005

Z. z.). Žiadosť žalobcu preto možno posúdiť ako žiadosť podanú vo veci, ktorá v zmysle § 3 ods. 1
zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je v pôsobnosti žalovaného, keďže žalovaný nemá pôsobnosť
poskytovať právnu pomoc vo vzťahoch trestnoprávneho charakteru. Je zrejmé, že v prípade žiadosti o
poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ústavu na výkon väzby a ústavu na
výkon trestu odňatia slobody o disciplinárnom treste vydanom v disciplinárnom konaní nemá žalovaný

vecnú pôsobnosť.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že stanovisko žalovaného je nesprávne a
nezákonné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 21S/15/2021 zo dňa
03.05.2022, v ktorom súd prejednával obdobnú vec žalobcu a jeho žalobe bolo vyhovené.

7. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl.
SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému
podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9.Podľa§191ods.1písm.g)SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej.10. Podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,

rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka

tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie

právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu

sporu vyčísliť v peniazoch.

12. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené
v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave

materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko
žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej
lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie
nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti
zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické

osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

13. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci Centrum rozhodne o žiadosti do 30
dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti
rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti

rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní
odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

14. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je
príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

15. Správny súd považoval za potrebné zdôrazniť, že zastavenie konania je jednou z foriem, ktorou
sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v
Správnom poriadku alebo v osobitných predpisoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Pri
zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo

veci samej. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné
podmienky, správny orgán nemá inú možnosť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená.

16. V danom prípade správny orgán prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že sa nepovažoval za
orgán príslušný na konanie a vec nebolo možné postúpiť príslušnému orgánu. Vychádzal pritom z toho,

že v § 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci je vymedzená pôsobnosť zákona. V tejto súvislosti
je však potrebné dodať, že § 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci vymedzuje vecnú a osobnú
pôsobnosť zákona a nie vecnú príslušnosť správneho orgánu. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán
nemohol na základe konštatovania nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok pre poskytnutie právnej
pomoci konštatovať absenciu procesnej podmienky pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu. Inak povedané,

správne orgány v danej veci zlúčili právne inštitúty hmotného práva (dôvody pre poskytnutie právnej
pomoci) a procesného práva (podmienky umožňujúce správnemu orgánu konať) a na základe absencie
materiálnych dôvodov pre vyhovenie žalobcovi dospeli k procesnému záveru o zastavení konania.Tento postup odporuje právnej úprave zákona o poskytovaní právnej pomoci, keďže vecná pôsobnosť
správneho orgánu prvého stupňa na hmotnoprávne posúdenie žiadosti žalobcu tu bola daná.

17. Vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorým zákonodarca
sledoval vytvorenie systému poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu
využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, bolo Centrum právnej pomoci ako
jedinýsprávnyorgánvecne,miestneafunkčnepríslušnénarozhodnutieožiadostižalobcuoposkytnutie

právnej pomoci. V rámci toho bolo povinné postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení
s § 3 ods. 1 Správneho poriadku zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 Ústavy
SR bola zistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom
rozhodnúť o tom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné
podmienky pre priznanie, resp. nepriznanie právnej pomoci na ochranu jeho práv, pričom je potrebné
zohľadniť aj § 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorý stanovuje jeho vecnú a osobnú pôsobnosť.

Tejto svojej povinnosti sa Centrum právnej pomoci nemôže zbaviť, je jeho povinnosťou postupovať pri
výklade a aplikácii zákonov ústavne konformným spôsobom.

18. Treba pripomenúť, že štát právnou úpravou formulovanou zákonom o poskytovaní právnej pomoci
nezasahuje negatívne do práva na súdnu a inú právnu ochranu, ale preberá na seba pozitívny záväzok

vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti,
keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez
stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje
(t. j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne
preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku

na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.

19. Zákonodarca podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti stanovuje v § 6 ods. 1
písm. a) až c) uvedeného predpisu, z ktorého právnej úpravy vyplýva, že nesplnenie jednej z uvedených
podmienok má za následok nepriznanie právnej pomoci bez finančnej účasti.

20. Vychádzajúc teda z účelu zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je úlohou správneho orgánu
prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci z vecnej
stránky, avšak nie je možné ani konanie zastaviť, ak vec nespadá pod znenie § 3 zákona o poskytovaní
právnej pomoci. Z tohto dôvodu treba konštatovať, že správne orgány v danej veci nepostupovali

správne, keď vec meritórne neprejednali, t. j. nerozhodli o priznaní, resp. nepriznaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci. Meritórne prejednanie
veci síce implicitne vyplýva z odôvodnení oboch rozhodnutí, t. j. rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, ako aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, avšak neprejavilo sa vo výrokoch týchto rozhodnutí.

21. Z ustanovenia § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku vyplýva, že zastavenie konania v zmysle
uvedeného ustanovenia je možné v prípade, ak správny orgán nie je príslušným na konanie a vec
nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Centrum právnej pomoci bolo orgánom, ktorý je príslušný na
preskúmanie žiadosti žalobcu a na rozhodnutie, či tento spĺňa podmienky pre poskytnutie právnej
pomoci. Pokiaľ Centrum právnej pomoci dospelo k záveru, že tieto podmienky žalobca nespĺňa, bolo

povinné jeho žiadosť meritórne prejednať, nie konanie zastaviť, ktoré rozhodnutie má výlučne procesný
charakter.

22. Žalovaný vyslovením názoru o nutnosti postupu podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku
porušil právo žalobcu na spravodlivé konanie, a teda dopustil sa podstatného porušenia ustanovení o

konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
v danej veci.

23. Napokon správny súd uvádza, že v zmysle citovaného 10 ods. 5 veta druhá a tretia zákona o
poskytovaní právnej pomoci proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné

podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno
podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
mal žalovaný za to, že žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle ustanovení
uvedeného predpisu, potom mal rozhodnúť o zamietnutí jeho žiadosti s tým, že uvedené rozhodnutie bybolo preskúmateľné na základe správnej žaloby, ktorú je nutné podať do 15 dní od doručenia daného
rozhodnutia.

24. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že mu
správny súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.