Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Jana Janics Bajánková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/123/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202979
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1222202979.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a
sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Michaely Krajčovej v právnej veci žalobcu: K.. Y. H., nar.
XX.XX.XXXX, H. Z. XXXX/XX H., F., zastúpeného spoločnosťou SMA advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Michalská 7, Bratislava, proti žalovaným: 1. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, F.,
zastúpený OK advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 242 884, Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, 2.

MORITZ s.r.o., so sídlom Lešková 21, Bratislava, IČO: 35 815 361, zastúpený Advokátska kancelária
Mišík, s.r.o., IČO: 36 862 746, so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalovaného 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. júna
2022, č.k. 7C/33/2022-91, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému 1. a žalovanému 2. sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov o konania
v rozsahu 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným

povinnosť zdržať sa uskutočňovania stavby, stavebných a terénnych úprav a udržiavacích prác na
pozemkoch parc. č. XXXX o výmere X Y.2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie a parc. č.
XXXX/X o výmere XXX Y.X, druh pozemku: Záhrada, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obec F.
- H., k.ú. H., evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX
až do momentu doručenia písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavieb,
stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky, alebo do momentu právoplatnosti stavebného

povolenia. (I. výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 100
%. (II. výrok). Napokon poučil žalovaných o tom, že môžu podľa § 337 ods. 2 Civilného sporového
poriadku podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného
stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým,
že podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku jej podaním sú povinní znášať právne následky
vyplývajúce z Civilného sporového poriadku (III. výrok).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa z dôvodu
neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú.,
domáhal nariadením neodkladného opatrenia uložiť povinnosť žalovaným zdržať sa uskutočňovania
stavby, stavebných a terénnych úprav a udržiavacích prác na pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX/X
v k. ú. H. vo vlastníctve žalovaného 1./. Návrh odôvodnil tým, že žalovaní realizujú na predmetných
pozemkoch nepovolené stavebné práce (tzv. čiernu stavbu) a to bez stavebného povolenia resp. bez

riadneho ohlásenia stavebnému úradu.3. Právne odkazujúc na ust. § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, §328 ods. 1,
§ 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1,2, § 337 ods. 1,2 CSP., § 3
ods. 1 a 2, § 127 ods. 1, § 415 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1, 2 Zákona o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti navrhovaného neodkladného
opatrenia. V odôvodnení ozrejmil charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia. Skonštatoval,
že mal za osvedčené, že žalobca preukázal, že je vlastníkom pozemku a stavby, ktoré susedia s
pozemkami žalovaného 1./, na ktorých žalovaní začali vykonávať stavby, stavebné a terénne úpravy
a udržiavacie práce (fotodokumentácia, mailová komunikácia so starostkou MČ Bratislava - Devín,

záznam z obhliadky parc. č. XXXX/X zo dňa 31.05.2022), ako aj jeho úmysel pokračovať ďalej s
predmetnými stavebnými a terénnymi prácami aj bez riadneho povolenia resp. ohlásenia, keďže ako
vyplýva zo záznamu z obhliadky zo dňa 31.05.2022 žalovaní odmietli akceptovať nariadenie polície
ako aj stavebného úradu o pozastavení prác. Žalobca tiež osvedčil, že žalovanému 1./ nesvedčí
žiaden titul, ktorý by ho oprávňoval na zriadenie stavby resp. k realizácií stavebných a terénnych prác
na predmetnom pozemku. Ako vyplýva z priloženej mailovej komunikácie stavebný úrad MČ Devín

ku dňu 30.05.2022 neevidoval žiadnu ohlášku k predmetnej stavbe a predmetnú stavbu riešili ako
čiernu stavbu. Podľa § 54 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia
alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Ozrejmil, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia nie je možné posudzovať z hľadiska toho, či žalovanými realizované stavebné práce sa

môžu vykonávať na základe stavebného povolenia alebo ohlásenia. Z tohto hľadiska totiž ide o
úpravu pomerov mimo rámca občianskoprávnych vzťahov. Pokiaľ by súd v tomto konaní skúmal z
hľadiska stavebného zákona, či si žalovaní splnili zákonné povinnosti, zasiahol by tým neoprávnene
do právomoci stavebného úradu. Navrhované neodkladné opatrenie sa tak z tohto hľadiska vymyká z
rámca občianskoprávnych vzťahov, a preto nemožno dovodiť ani naliehavosť potreby úpravy takýchto

administratívnoprávnych vzťahov medzi stranami v civilnom sporovom konaní, ktoré patria do oblasti
správneho práva. V posudzovanej veci však žalobca podľa súdu prvej inštancie dostatočne spoľahlivo
osvedčil dôvodnosť naliehavej potreby úpravy pomerov medzi stranami tým, že žalovaní vykonávajú
na predmetnom pozemku žalovaného 1./ hĺbkové zakladanie stavebných objektov a to vŕtaním pilót
do únosného podložia, a to vo vzdialenosti len 4 m od stavby žalobcu, pričom takáto činnosť bez

posúdenia statiky oboch objektov môže narušiť stabilitu stavby žalobcu a spôsobiť poškodenie stien,
stropovapresklenýchčastífasád,čímzasahujúdojehovlastníckehopráva.Pokračovanímvstavebných
prácach žalovanými na predmetnom pozemku vzniká hrozba poškodenia stavby vo vlastníctve žalobcu
a ohrozuje sa bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v tejto stavbe, čím môže dôjsť k zhoršeniu, resp.
oslabeniu právneho postavenia žalobcu, ako aj k vyvolaniu ďalších sporov. V prípade vzniku škody na

majetku žalobcu vznikne stav, kedy navrátenie do pôvodného stavu bude nákladné a vzniknutá právna
situácia bude na ujmu práv a oprávnených záujmov žalobcu. Je tak daná naliehavá potreba úpravy
pomerov strán v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany ohrozených práv žalobcu. S poukazom na
uvedené uzavrel, že žalobca tak dostatočne hodnoverne (svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými
dokladmi) osvedčil nevyhnutnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a

relevantnými skutočnosťami osvedčil bezprostrednosť reálneho ohrozenia jeho práv takej intenzity, že
je nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. V
tomto prípade prevážil záujem žalobcu dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu vlastníckeho práva, ktorý sa
tu dostáva do kolízie s plnohodnotnou realizáciou majetkových práv žalovaným 1./. V danom prípade
preto súd prvej inštancie považoval za opodstatnené uprednostniť záujem žalobcu na ochrane jeho

ohrozeného vlastníckeho práva a na ochrane bezpečnosti osôb nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve pred právom žalovaného 1./ na výkon svojho vlastníckeho práva, ktoré nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom a to najmä s poukazom na skutočnosť, že okresný súd mal za osvedčené, že žalovaní
vykonávajú stavebné práce a to bez stavebného povolenia resp. bez riadneho ohlásenia stavebnému

úradu, čím porušujú stavebné právne predpisy. Naviac uviedol, že potrebu upraviť pomery medzi
stranami konania prostredníctvom neodkladného opatrenia umocňuje aj skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti sa nachádzajú v inundačnom (záplavovom území) a v ochrannom pásme II. stupňa
vodárenského zdroja pitnej vody ostrova Sihoť. Okresný súd taktiež zastal názor, že vzhľadom na
skutkové a právne okolnosti prípadu ide práve o takú situáciu, kedy nie je potrebné začínať akékoľvek

konanie vo veci samej so skutkovou nadväznosťou na konanie o nariadenie neodkladného, keď
neodkladné opatrenie poskytuje žalobcovi požadovanú plnohodnotnú súdnu ochranu. V záujme rovnosti
sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov žalovaných, protiktorým neodkladné opatrenie smeruje, súd prvej inštancie v zmysle § 337 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku poučil žalovaných o tom, že môžu proti žalobcovi podať samostatnú žalobu vo veci samej.

4. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný 1/ dôvodiac ustanovením §
365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Argumentoval, že po podaní návrhu na
nariadenie predmetného neodkladného opatrenia došlo z jeho strany k prevodu vlastníckeho práva
vo výroku napadnutého uznesenia špecifikovaným nehnuteľnostiam v celom rozsahu, a to na fyzickú
osobu: A. T. r. A., N. XXXX/XX, F., PSČ: XXX XX, L., dátum narodenia: XX.XX.XXXX na základe Kúpnej

zmluvy U.-XXXXX/XX zo dňa 07.07.2022. Z vyššie uvedeného dôvodu zastal názor, že konanie môže
mať vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K skutkovým okolnostiam, ktoré
predchádzali vydaniu napadnutého uznesenia uviedol, že v roku 2021 odkúpil sporné nehnuteľnosti s
cieľom využívať pozemok v súlade s územným plánom mesta Bratislavy na súkromné účely. V roku
2021 a 2022 zrealizoval záhradné úpravy. Pri kúpe bol ústne oboznámený s možným zlým technickým

stavom svahu v severnej časti záhrady k čomu neskôr obdržal aj písomné odporúčanie statika. V
severnej časti zrealizoval udržiavacie práce v rozsahu pokládky kamennej drte, urovnaní povrchu
terénu v malom rozsahu a realizácií doplnenia chýbajúcich častí obrubníka pri ceste na zamedzenie
zaplavovania pozemku prívalovými dažďami z protiľahlej ulice - A. L.. Tieto činnosti však situáciu
narušeného svahu nezlepšili a situáciu nezastabilizovali. K dokumentom o kúpe pozemku obdržal aj

písomný súhlas SVP š.p. k realizácií terénnych úprav na parcele. Vzhľadom na upozornenie statika a
nezlepšujúcu sa situáciu stavu svahu v severnej časti sa začal dôvodne obávať zosuvu tohto svahu,
čo by spôsobilo resp. mohlo spôsobiť aj prepadnutie časti vozovky II. triedy - Devínska cesta. Z týchto
dôvodov bezodkladne započal realizáciu oporného múru, ktorý podľa vyjadrení odborníka v oblasti
statiky stavieb - K.. Y. U., predmetný svah trvale spevní, a tak predíde vzniku

škody veľkého rozsahu. Poukázal na to, že k realizácií stavby si podal žiadosť na príslušný stavebný
úrad. Žalobca následne prizval na miesto realizácie zástupcov príslušného stavebného úradu a tiež
zavolal políciu. Odvolateľ zdôraznil, že rešpektoval stanovisko pracovníčky príslušného stavebného
úradu, že bude postupovať štandardným správnym konaním. Zastal názor, že tvrdenie žalobcu, v
zmysle ktorého má byť údajne základ oporného múru realizovaný mikropilotážou a toto údajne môže

spôsobiť škodu na jeho stavbe je ničím nepodložené subjektívne a účelové domnienky žalobcu, nakoľko
sa toto nezakladá na pravde. Realizácia všetkých prác na nehnuteľnostiach je úzko koordinovaná
a pravidelne konzultovaná ako aj kontrolovaná odborníkom v oblasti statiky T.. K.. U. Y., ktorý ho
jednoznačne ubezpečil, že vzhľadom na ílovo-piesočnaté podložie ako aj vzdialenosť pilotov od jeho
stavby, ktorá činí 6,3m, sú parametre úplne bezpečné pre realizáciu stavby. Navyše o tomto fakte ho

ubezpečil aj žalovaný 2/., ktorý celú záležitosť konzultoval vopred s jeho subdodávateľom, ktorý sa
dlhé roky špecializuje na zakladanie stavieb mikropilótmi, pričom vedúci realizačného tímu potvrdil, že
všetky práce sú bezpečné, a tak ako pri múre sa im pri mikropilotáži ako materiál používa iba cement,
vodu a výrobky zo železa, bez akýchkoľvek iných chemických látok čím je zabezpečené, že nemôže
dôjsť k poškodeniu životného prostredia. Naopak, zabránením prítoku dažďových vôd z náprotivnej

ulice A. L. opravou obrubníka pri ceste zabezpečoval okrem ochrany svojho majetku, tiež ochranu
podzemných vôd pred znečistením ropnými látkami z ulice, ktoré predtým voľne prúdili na pozemok
a vsakovali do vôd Dunaja. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že tvrdenia žalobcu o zahájení
nepovolených stavebných prác na nehnuteľnostiach, v dôsledku ktorých je údajne ohrozená stavba
žalobcu a bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v tejto stavbe, sú nepravdivé a ničím nepreukázané.

Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že činnosť realizovaná zo strany odvolateľa bola vykonávaná
bez posúdenia statiky, nakoľko z jeho strany bola taktiež podaná v danej veci žiadosť na príslušný
stavebný úrad. Rovnako mal za to, že realizácia činností z jeho strany v čase trvania jeho vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam bola vykonaná za účelom splnenia si zákonnej povinnosti v zmysle § 415
v spojení s § 417 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že v danom

prípade nebolo neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu v záujme predchádzania
vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu, nakoľko aktuálny stav právnych a faktických vzťahov medzi
stranami sporu bezpodmienečne nevyžadoval rýchlu súdnu ochranu. Súd prvej inštancie preto dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nevyhnutnosť vydanianeodkladného opatrenia tzn. potreba bezodkladnej úpravy pomerov v predmetnej veci nebola daná.
Zo strany žalobcu nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by preukázala čo i len riziko alebo
potenciálny vznik akejkoľvek škody na majetku a zdraví osôb, nachádzajúcich sa v stavbe žalobcu, iných

susediacich nehnuteľností, či škode na životnom prostredí.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie aj žalovaný 2/. Namietal, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP.), že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods.

1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.) Potvrdil, že pre žalovaného 1./ realizoval stavebné práce na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX - pozemkoch parc. č. XXXX a XXXX/X v katastrálnom
území Bratislava - H., nesúhlasil však s vyjadreniami žalobcu, podľa ktorého uvedené stavebné práce
ohrozovali stabilitu stavby v jeho vlastníctve, a nesúhlasil ani s potrebou úpravy pomerov neodkladným
opatrením. Argumentoval, že zo strany žalovaného 1./ bol pred začatím stavebných prác oboznámený

s nevyhovujúcim stavom svahu na predmetných pozemkoch v jeho vlastníctve a súvisiacou potrebou
riešenia uvedeného stavu formou výstavby oporného múru. Zdôraznil, že nevyhnutnosť stavebného
zásahu za účelom stabilizácie svahu formou výstavby opornej konštrukcie tiež vyplývala z odborného
posudku zo dňa 7.5.2021 vyhotoveného p. K.. Y. U.. V zmysle záverov predmetného
statického posudku bolo potrebné zrealizovať ochranu svahu čo najskôr, kým sa deformačné poruchy

neprejavili pozdĺžnymi trhlinami a sieťovým rozpadom na vozovke a taktiež dokým nevznikla škoda
na riešenom pozemku zosunom svahu a s tým spojenými nákladmi. Realizácia všetkých stavebných
prác na predmetných pozemkoch bola po celý čas pravidelne konzultovaná, ako aj kontrolovaná
statikom p. K.. Y. U., ktorý jednoznačne potvrdil bezpečnosť realizovanej stavby aj vo vzťahu k
susediacim nehnuteľnostiam. S ohľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že podľa jeho názoru neboli

splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku,
zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal, ani nevyhnutnosť
potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

7. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného 1./ a žalovaného 2./ žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

8. Žalovaný 1./ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho
odvolaní. Tvrdenia žalobcu, že mal údajne zavážať pozemok stavebným odpadom a hlinou považoval za
nepravdivé a ničím nepreukázané. Mal za to, že plne rešpektoval písomné vyjadrenie odborníka v danej

oblasti a po vzniknutých prasklinách vo svahu pristúpil k realizácii nevyhnutných činností v čase trvania
jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to výlučne za účelom splnenia si zákonnej povinnosti v
zmysle § 415 v spojení s § 417 Občianskeho zákonníka. Zastal názor, že nemal dôvod vykonávať kroky,
ktoré by boli v rozpore s akýmkoľvek právnym predpisom, či už správnym poriadkom alebo stavebným
zákonom, nakoľko len vykonal kroky primerané okolnostiam s cieľom odvrátiť hroziacu škodu. Tvrdenie

žalobcu, že sa v čase jeho vlastníckeho oprávnenia cielenie vyhýbal stavebnému konaniu, je preto
nepravdivé. Uvedenú skutočnosť preukazuje ním podané písomné Ohlásenia stavebných úprav zo dňa
29.5.2022. Zdôraznil, že v čase prevzatia výzvy (dňa 18.7.2022), na zastavenie stavebných prác z
22.6.2022 zo strany príslušného orgánu, boli všetky činnosti z jeho strany zastavené. K ich ukončeniu
došlo pred samotným odpredajom dotknutých nehnuteľností, a to bez ohľadu na vydanie napadnutého

uznesenia (o tomto v čase ukončenia prác nemal žiadnu vedomosť). Na konci júna 2022, po tom ako
žalobca neustále resp. na dennej báze volal políciu, s cieľom zamedziť nevyhnutnej stabilizácií svahu, sa
rozhodol pozemky aj s príslušenstvom odpredať p. A.. Až dňa 12.7.2022 mu bolo doručené napadnuté
Uznesenie a dňa 18.7.2022 obdržal od príslušného stavebného úradu výzvu na zastavenie stavebných
prác z 22.6.2022.

9. Žalovaný 2. vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v jeho odvolaní.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení na vyjadrenia žalovaných zotrval na svoje doterajšej argumentácii.
11. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania[§334,§378ods.l,§379,§380 CSP adospelkzáveru,žeodvolaniažalovanýchsúdôvodné.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
13. Žalobca ako vlastník nehnuteľností sa domáhal poskytnutia právnej ochrany pred stavebnými
úpravami a realizáciou stavieb na susednom pozemku , tvrdiac, že tieto sa dejú bez ohlásenia drobnej a
jednoduchej stavby príslušnému stavebnému úradu v zmysle § 57 ods.1 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, resp. že tieto stavebné
práce ohrozujú jeho nehnuteľnosti.
14. Vykonávanie takejto stavebnej činnosti bez ohlásenia stavebnému úradu možno považovať za
zrejmý zásah do pokojného stavu v zmysle § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších zmien a doplnkov, kde na poskytnutie právnej ochrany je príslušná obec (mesto). V danom

prípade sa zohľadňuje skutočnosť, že príslušné stavebné konanie nebolo ešte začaté a dotknutá osoba
nemôže využiť právne prostriedky, ktoré jej stavebný zákon poskytuje ako účastníkovi stavebného
konania (podľa konkrétneho druhu stavebného konania) pričom obec (starosta obce) rozhoduje na
základe tzv. voľnej správnej úvahy (arg. „môže“), ktorá musí byť vyjadrená v rozhodnutí vydanom v
správnom konaní. Vzhľadom na to, že zákon dáva na zváženie obci, či ochranu poskytne tak v zmysle

§ 5 tretia veta OZ umožňuje i súdnu ochranu vo forme neodkladného opatrenia. Podľa § 324 CSP.
15. Subsidiárna ochrana rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení podľa § 324 CSP sa v prípadoch
zásadu do vlastníckeho práva stavebnými úpravami, ktoré neboli ohlásené stavebnému úradu poskytuje
iba ako predbežná a dočasná, do začatia príslušného stavebného konania. Ide o oblasť v ktorej sa
prekrýva právomoc stavebného úradu s právomocou súdu. V začatom stavebnom konaní je už daná

právomoc stavebného úradu na predbežné opatrenia v zmysle § 43 zákona č. 71/1976 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov.

16. Ochranu vo forme predbežného opatrenia vydaného podľa § 43 ods.1, písm. a) Správneho poriadku
môže stavebný úrad poskytnúť iba v začatom administratívnom konaní. Všeobecná subsidiárna

právomoc súdov vyplývajúca z čl. 46 ods.1 Ústavy SR preto zostáva zachovaná do začatia príslušného
stavebného konania. (por. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/330/2021 zo dňa 21. apríla
2022)

17. V predmetnej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia o uložení povinnosti zdržať sa uskutočňovania stavby, stavebných a terénnych
úprav a udržiavacích prác na pozemkoch parc. č. XXXX o výmere X Y.X, druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere XXX Y.X, druh pozemku:
Záhrada, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - H., k.ú. H., evidovaných Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX až do momentu doručenia písomného

oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác
nemá námietky, alebo do momentu právoplatnosti stavebného povolenia. Nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil tým, že žalovaní realizujú na predmetných pozemkoch nepovolené stavebné práce
(tzv. čiernu stavbu) a to bez stavebného povolenia resp. bez riadneho ohlásenia stavebnému úradu, čim
malo dôjsť k zásahu do jeho vlastníckych práv.

18.Vprejednávanejvecibolnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodanýnasúdedňa3.6.2022.
Právna zástupkyňa žalobcu už dňa 1.6.2022 odbržala email od starostky MČ F.-H., z ktorého vyplýva,
že 31.5.2022 bolo obci doručená ohlásenie predmetnej stavby, pričom vec je obcou v riešení. (č.l.27-28). Zo záznamu z ohliadky parc.č. XXXX/X zo dňa 31.5.2022 (č.l.35) vyplýva, že túto uskutočnil
stavebný úrad za prítomnosti mimo iných osôb aj konateľa žalovaného 2/a žalobcu, z ktorého vyplýva,
že stavebné úpravy na danom pozemku boli ohlásené. Ohlásenie stavebných úprav priložil k odvolaniu

aj žalovaný 1/, listom zo dňa 29.5.2022, z ktorého vyplýva, že žalovaný 1/ oznámil MČ Bratislava -Devín
ohlásenie stavebných úprav a udržiavacích prác, ktoré sa majú uskutočniť na pozemku p.c. XXXX a
XXXX/X na ulici H. Z.. Konkretizoval, že ide o realizáciu oporného múru svahu v tvare U z materiálu
betón, podľa priloženého nákresu s tým, stavba sa uskutoční dodávateľsky. (č.l.121). MČ Bratislava -
Devín ako stavebný úrad vydal dňa 22.6.2022 rozhodnutie č. č.D -174/1581/2022/vyz/PA, ktorým vyzval

žalovaného 1/ aby zastavil nepovolené stavebné práce na stavbe oporného múru na pozemku p.č.
XXXX/X k.u. H..( č.l. 201).

19. Z uvedeného vyplýva, že už v čase podania návrhu neodkladného opatrenia ohlásením stavby bolo
začaté stavebné konanie, v ktorom koná príslušný stavebný úrad, v rámci ktorého môže poskytnúť
aj ochranu predbežným opatrením, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu.

Ochrana rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení podľa § 324 CSP v prípadoch zásahu do
vlastníckeho práva stavebnými úpravami po začatom stavebnom konaní už nie je možná, pretože je ako
už bolo vyslovené subsidiárna a dočasná.

20. Na základe uvedeného odvolací súdu podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Nakoľko odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol o trovách celého konania podľa ust. § 396
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1./ a 2./ priznal nárok na

plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %, voči žalobcovi, pretože boli v celom konaní plne úspešní.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.