Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113241520
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4113241520.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Juraj Chrien CENTURION
3D, s miestom podnikania Kmeťova 12, 949 11 Nitra, IČO: 43 627 595, zastúpený: JUDr. Marek
Ďuran, advokát so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, proti žalovanému: Slovenská
sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: AK JUDr.
Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o
zaplatenie 56 251,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 23Cb/173/2013 - 413 zo dňa 02. 05. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/173/2013 - 413 zo dňa 02. 05. 2019 v
napadnutej časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 15
527,49 eura s príslušenstvom zastavil (I. výrok), žalobu vo zvyšku zamietol (II. výrok) a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 31 ods. 1, ods. 3, § 33 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, v časti zastavenia konania podľa § 144,
§ 145 ods. 1, ods. 2, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti trov konania
podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Uviedol, že predmetom sporu bola žaloba žalobcu, ktorou sa
po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu vyhlásenom na pojednávaní dňa 20. 10. 2014, domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o finančnom leasingu č. 9120071 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 18.
06. 2007 a súčasne uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 71 779,33 eura do troch

dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol prvýkrát rozsudkom
č. k. 23Cb/173/2013 - 98 zo dňa 20. 10. 2014 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 19,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
dôsledku odvolania žalobcu rozhodoval Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, ktorý rozsudkom č. k.
15Cob/134/2015 - 159 zo dňa 18. 10. 2016 rozsudok v časti o určenie neplatnosti zmluvy potvrdil a v
časti o zaplatenie sumy 71 779,33 eura zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po zrušení
a vrátení veci žalobca podaním zo dňa 20. 02. 2018 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 15 527,49 eura

späť. Keďže žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie
sumy 15 527,49 eura zastavil.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako nájomca a právny
predchodca žalovaného (Leasing Slovenskej sporiteľne, a. s.) ako prenajímateľ uzatvorili dňa 18. 06.2007 zmluvu o finančnom leasingu č. 9120071, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančného leasingu
na predmet leasingu prenajímateľom nájomcovi na dobu určitú za odplatu, neoddeliteľnou súčasťou
ktorej boli Všeobecné podmienky finančného leasingu (VPFL). Podľa zmluvy o finančnom leasingu

obstarávacia cena predmetu leasingu, a to 3D tlačiarne, bola 64 950,9228 eura. V konaní nebolo
sporu o tom, že predmet leasingu bol žalobcovi dodaný a následne žalobca platil dohodnuté leasingové
splátky, a to do polovice roka 2010. Počas doby platenia splátok žalobca oznamoval predávajúcemu,
spoločnosti BIBUS SK, s. r. o., vady tovaru, predávajúci vady priebežne odstraňoval. Rovnako tak mal
súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca právneho predchodcu žalovaného písomne nepožiadal

o odstúpenie od kúpnej zmluvy a ani neodstúpil od zmluvy o finančnom leasingu a nedal vypracovať
znalecký posudok na posúdenie vád tovaru. Vzhľadom na to, že žalobca prestal platiť leasingové
splátky, právny predchodca žalovaného listom zo dňa 22. 10. 2010 oznámil žalobcovi ukončenie zmluvy,
ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Následne dňa 15. 12. 2010 došlo k odobratiu predmetu
leasingu za účelom testovania v spoločnosti BIBUS SK, s. r. o., pričom ku dňu odobratia predmetu
leasingu uhradil žalobca leasingové splátky spolu vo výške 56 251,84 eura. Po odobratí tlačiarne bola

leasingovým prenajímateľom spätne predaná dodávateľovi tovaru, spoločnosti BIBUS SK, s. r. o., za
cenu 2 800 eur + DPH, a to bez vypracovania znaleckého posudku na určenie hodnoty na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 08. 03. 2011. Z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy leasingový prenajímateľ
vyhotovil záverečné vyúčtovanie zo dňa 28. 03. 2011, podľa ktorého dlh žalobcu predstavoval sumu 13
640,82 eura. Žalovaný a ani jeho právny predchodca sa nedomáhali predmetného plnenia voči žalobcovi

súdnou cestou. Žalobca ukončenie zmluvy leasingovým prenajímateľom a záverečné vyúčtovanie
zmluvy nenamietal. Žalobca v konaní tvrdil, že mu vznikla škoda tým, že žalovaný uzatvoril zmluvu
neplatne a neodstúpil od kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo k predmetu leasingu.
Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva bola uzatvorená platne, a preto neplatné uzatvorenie zmluvy
nemohlo žalobcovi spôsobiť škodu. Žalovaný mohol od zmluvy odstúpiť zo zákonných dôvodov alebo

zmluvných dôvodov a v prípade, že dodaný stroj mal vady, žalobca ich mal preukázať predávajúcemu a
preukázateľne si uplatniť nároky z vadného plnenia a v prípade, ak by predávajúci vady neodstránil, mal
vyzvať žalovaného na odstúpenie od zmluvy. Žalobca nepostupoval zákonným spôsobom, nepreukázal
splnenie zákonných predpokladov na odstúpenie od zmluvy, a preto nemôže byť na ťarchu žalovaného
pripisované porušenie zmluvy a ani neodstúpenie od zmluvy. V konaní žalobca nepreukázal, ktorú

zmluvnú povinnosť právny predchodca žalovaného ako leasingový prenajímateľ porušil a v nadväznosti
natonepreukázal,žebyporušenietejtopovinnostimalozanásledokspôsobenieškodyžalobcovi.Podľa
bodu 4.1.6 Všeobecných podmienok finančného leasingu (ďalej len „VPFL“), leasingový prenajímateľ
mohol od kúpnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom predmetu leasingu odstúpiť až po tom, ako
žalobca na základe poverenia právneho predchodcu žalovaného uplatnil u predávajúceho nároky z

vadného plnenia, ktoré sú upravené v § 436 a § 437 Obchodného zákonníka. Žalobca nepreukázal,
že si u predávajúceho, BIBUS SK, s. r. o., riadne uplatnil niektorý zo zákonných nárokov, či už pri
podstatnom alebo nepodstatnom porušení kúpnej zmluvy. Žalobca nepostupoval v súlade so zákonom a
zmluvou,neuplatnilsinárokzvadnéhoplneniaupredávajúceho,apretonemoholžalovaný,resp.právny
predchodca žalovaného, od kúpnej zmluvy odstúpiť. V danom prípade podmienky na odstúpenie od

kúpnej zmluvy právnym predchodcom žalovaného neboli splnené práve zavinením žalobcu, v dôsledku
čoho právny predchodca žalovaného neporušil zmluvnú povinnosť a žalobcovi škodu nespôsobil.
Porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti právnym predchodcom žalovaného žalobca nepreukázal.
S ohľadom na pokyny odvolacieho súdu súd prvej inštancie žalobcov nárok na zaplatenie sumy 56
251,84 eura posudzoval v zmysle § 489 Občianskeho zákonníka aj ako prípadný nárok na vrátenie

bezdôvodného obohatenia žalovaným. Žalobca tvrdil, že predčasným ukončením zmluvy sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenie získané z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd prvej
inštancie pri posúdení vzniku bezdôvodného obohatenia považoval za potrebné dodať, že zmluvné
strany sú si povinné vrátiť plnenie, ktoré si vzájomne poskytli na základe právneho dôvodu, ktorý
dodatočne odpadol (§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka). Žalobca a právny predchodca žalovaného

uzatvorili platne leasingovú zmluvu, z ktorej obom stranám vyplývali vzájomné práva a povinnosti.
Základnou povinnosťou leasingového prenajímateľa bolo zabezpečiť a odovzdať žalobcovi do užívania
predmet leasingu a povinnosťou žalobcu bolo platiť dohodnuté mesačné leasingové splátky. V konaní
nebolo sporné, že žalobcovi bol odovzdaný predmet leasingu, avšak žalobca leasingové splátky neplatil
počascelejdohodnutejdoby.Odstúpenímodzmluvyprávnympredchodcomžalovanéhozmluvazanikla,

zmluvné strany si mali vzájomné plnenia vrátiť. Žalobcovi bol predmet leasingu odobratý a podľa
premisy žalobcu mali byť žalobcovi vrátené leasingové splátky. Takýmto konaním by však podľa názoru
súdu prvej inštancie došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, pretože od uzatvorenia
zmluvy až do jej predčasného ukončenia mal predmet leasingu k dispozícii, mohol ho užívať (v prípadevád si mal uplatniť nárok z vadného plnenia) a takýmto postupom by ho užíval bezplatne, čím by
mu vzniklo bezdôvodné obohatenie, teda uhradené leasingové splátky boli platením nájomného za
dobu užívania predmetu leasingu. Naviac, v konaní nebola preukázaná hodnota predmetu leasingu

v čase jeho odobratia žalobcovi, strany sporu nenavrhli vykonať k tejto skutočnosti dokazovanie, súd
prvej inštancie preto nemohol vyhodnotiť, či záverečné vyúčtovanie žalovaného z dôvodu predčasného
ukončenia zmluvy je správne a či žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie časti poskytnutého plnenia.
Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd prvej inštancie túto posúdil ako nedôvodnú
a nárok uplatnený žalobcom nepovažoval za premlčaný, pretože na vzniknutý právny vzťah medzi

podnikateľmi sa vzťahuje štvorročná premlčacia lehota (§ 397 Obchodného zákonníka). Škoda, resp.
nárok na bezdôvodné obohatenie, mali žalobcovi vzniknúť odobratím predmetu leasingu dňa 15. 12.
2010, žaloba bola na súd podaná dňa 13. 12. 2013, teda včas. Keďže súd prvej inštancie nemal za
preukázané, že konaním právneho predchodcu žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda a ani to,
že sa právny predchodca žalovaného na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, žalobu vo zvyšku zamietol.
O trovách konania v zastavujúcej časti súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP majúc za to,

že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu v časti späť bez uvedenia dôvodu, a preto mu
vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v tejto časti. Pokiaľ išlo o zamietajúcu časť súd
prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,
ktorý mal plný úspech, priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi aj v tejto časti.

3. Proti II. a III. výroku vydaného rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie
a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré dostatočne preukázalo
vzniknutý skutkový stav. Dokazovaním bolo preukázané, že predmet leasingu od prvého momentu

činnosti vykazoval poruchy a neplnil svoju funkciu, a preto žalobca nemohol rozvíjať svoju podnikateľskú
činnosť podľa pôvodného zámeru. Z dôvodu nefunkčnosti predmetu leasingu a nemožnosti podnikania
sa dostal do finančných problémov a prestal splátky leasingu splácať. Počas celého obdobia sa
snažil nefunkčnosť tlačiarne riešiť s dodávateľom predmetu leasingu spoločnosťou BIBUS SK s. r. o.
ako aj žalovaným. Rovnako tak písomne reklamoval vady tlačiarne u dodávateľa a aj u žalovaného.

Listom zo dňa 23. 09. 2010 sa obrátil so žiadosťou na žalovaného, aby od zmluvy odstúpil sám, čo
odmietol a spôsobil tým, že sa dostal do neriešiteľnej situácie, keďže mal u seba predmet leasingu,
za ktorý bol povinný uhrádzať leasingové splátky a na druhej strane predmet leasingu nemohol pre
jeho nefunkčnosť užívať a ani od zmluvy s dodávateľom odstúpiť. Listom zo dňa 22. 10. 2010 žalovaný
oznámil žalobcovi ukončenie zmluvy z dôvodu neplatenia, následne predmet leasingu žalobcovi odobral

zaúčelomuskladneniaatestovania vspoločnostiBIBUSSKs.r.o.Žalovanýodzačiatkunemalvúmysle
predmet leasingu testovať, čo preukazuje mail zo dňa 28. 12. 2010 adresovaný spoločnosti BIBUS SK s.
r. o., v ktorom sa uvádza, či by nemali záujem o odkúpenie stroja v stave v akom sa nachádza, a to bez
testovania. Žalovaný žiadnym spôsobom neupovedomil žalobcu o zámere odpredať predmet leasingu, a
preto žalobca po celý čas od momentu odobratia očakával výsledky testovania tlačiarne, namiesto toho

žalovaný odpredal predmet leasingu za kúpnu cenu 2 800 eur a žalobcovi zaslal finančné vyúčtovanie
predčasne ukončenej zmluvy, v ktorom požadoval zaplatiť ešte sumu 13 640,82 eura.
Žalobca nepovažoval za správny záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že si u predávajúceho,
spoločnosti BIBUS SK s. r. o., riadne uplatnil niektorý zo zákonných nárokov, či už pri podstatnom
alebo nepodstatnom porušení kúpnej zmluvy, pretože žalobca si u žalovaného, ako aj u spoločnosti

BIBUS SK s. r. o. uplatňoval nároky z vád dodanej tlačiarne, zástupcovia spoločnosti BIBUS SK s. r.
o. opakovane riešili poruchy a mali snahu o sfunkčnenie tlačiarne, prebiehali trojstranné rokovania za
účasti žalobcu, žalovaného, ako aj spoločnosti BIBUS SK s. r. o., na ktorých si uplatňoval nároky z
vád, cestou právneho zástupcu JUDr. O. vyzval žalovaného, aby v zmysle bodu 4.1.6. VPFL od kúpnej
zmluvy odstúpil, čo neurobil. Poukázal na to, že jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu nie je

porušenie zmluvnej povinnosti, ale porušenie právnej povinnosti, a to aj povinnosti, ktorá nevyplýva len
zo zmluvy, ale aj zo zákona. V tomto smere § 415 Občianskeho zákonníka zakladá generálnu prevenčnú
povinnosť, ktorú žalovaný svojím konaním jednoznačne a vedome porušil, pretože vedel, že predmet
leasingu má nadobúdaciu hodnotu 60 000 eur, a že na základe dohody strán sporu mala byť tlačiareň
po jej odobratí uskladnená u dodávateľa na posúdenie nezávislou osobou. Mailom zo dňa 28. 12. 2010

bez akéhokoľvek testovania, zistenia ceny, vyhotovenia znaleckého posudku, inzerovania ponuky na
predaj, vypísania verejného ponukového konania, či dražby, ktorými by sa dala vygenerovať trhová
cena alebo objektívne zistiť hodnota tlačiarne, spoločnosť BIBUS SK s. r. o. odkúpila tlačiareň za 2 800
eur. Predmetné konanie žalovaného považoval za úmyselné, pričom si musel byť vedomý, že hodnotatlačiarne je mnohonásobne vyššia ako 2 800 eur. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11. 09.
2017 uviedol, že pri určení ceny vychádzali z vyjadrenia spoločnosti BIBUS SK s. r. o., v dôsledku čoho
žalovanému bolo jedno za akú sumu tlačiareň predá a cenu si nechal určiť u osoby, ktorej tlačiareň

predal. Svedok J. E., zamestnanec žalovaného na pojednávaní dňa 29. 10. 2018 uviedol štandardný
postup po odobratí predmetu leasingu. V tomto smere konanie žalovaného treba podľa názoru žalobcu
vyhodnotiťakoabsolútneľahostajnéaflagrantnéporušeniezákladnejprevenčnejpovinnostipodľa§415
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný nevie preukázať cenu predanej tlačiarne, žalobca si uplatnil
celúsumusplátok,ktorézaplatil,pretoženemôženiesťťarchustým,žežalovanýporušilsvojepovinnosti

a tlačiareň bez zistenia reálnej hodnoty predal za zlomkovú sumu. Všetky predpoklady zodpovednosti za
škodu na strane žalovaného boli osvedčené, škoda vo výške 56 251,84 eur vznikla žalobcovi v dôsledku
porušenia povinnosti žalovaného, ktorá vyplýva z § 415 Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno
ohľadne hodnoty predmetu leasingu v čase odobratia znáša žalovaný a pokiaľ nevie uniesť dôkazné
bremeno ohľadne ceny odobratého predmetu leasingu, uvedené nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Naviac,
konanie žalovaného považoval žalobca za výkon práva, ktoré zasahuje do práv a oprávnených záujmov

žalobcu a je hrubo v rozpore s dobrými mravmi, a teda nemôže požívať právnu ochranu.
Záverom žalobca dodal, že ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, legitimizoval
by tak svojvoľné správanie a postupy leasingových spoločností, znamenalo by to, že leasingová
spoločnosťmôžepoodobratípredmetuleasingukonaťabsolútnesvojvoľne,odobratépredmetyleasingu
odpredávať známym za zlomkové ceny a leasingový nájomca, ktorý zaplatil takmer celý predmet

leasingu, nemá žiadnu možnosť domáhať sa spravodlivého vyúčtovania po ukončení leasingovej
zmluvy. Takýto postup by bol v rozpore s koncepciou právneho štátu, základnými hodnotami práva v
demokratickom štáte a princípom právnej istoty.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Dôvodil tým, že v danom prípade ide o obchodnoprávny spor, v ktorom bol žalobca zastúpený
advokátom, ide o konanie, kde sa kladie dôraz na procesnú diligenciu strán a súd má len rozhodnúť
o tom, čo bolo do konania riadne procesne vnesené. Žalobca poukazuje na určité skutočnosti, resp.
hodnotí určité skutočnosti nielen nesprávne, ale výrazne selektívne. Žalobca žalobu na zrušenie zmluvy
podal z dôvodu údajného nedostatku oprávnenia na jej uzatvorenie osobou konajúcou v mene a na

účet leasingového prenajímateľa, od ktorej argumentácie upustil a uvádzal, že leasingová zmluva bola
uzatvorená platne. Následne podaním doručeným súdu dňa 02. 09. 2014 podal návrh na zmenu žaloby,
ktorú rozšíril o náhradu škody, ktorá mala pozostávať z položiek, ktorou je aj hodnota uhradených
splátok za leasing. Žiaden iný dôvod nároku na náhradu škody, resp. žiadne iné skutkové tvrdenia vo
vzťahu k tvrdenému nároku do konania vnesené neboli, súd prvej inštancie túto zmenu žaloby v rozsahu

zmeny žalobného návrhu (t. j. toho, čoho sa žalobca domáha, teda zaplatenia 71 779,33 eura, nie
však v rozsahu rozhodujúcich, nových a doplnených skutkových tvrdení), na pojednávaní dňa 20. 10.
2014 pripustil. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je predniesť dostatočne konkrétne, určité a
úplné skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby.
Žiaden návrh na zmenu žaloby spočívajúci v návrhu na pripustenie zmeny tvrdených rozhodujúcich

skutočností v konaní podaný nebol. Uvedené považoval žalovaný za významné i z hľadiska posúdenia
toho, kedy a aký nárok bol v konaní uplatnený, údajný nárok na náhradu škody z dôvodu neplatnej
zmluvy je úplne iným nárokom ako údajný nárok z dôvodu konania v rozpore s dobrými mravmi, či údajný
nárok z dôvodu škody vzniknutej v dôsledku porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti, či údajný
nárok na vydanie zaplatených splátok, či údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom

vznik každého z nich je podmienený existenciou iných skutkovo - právnych okolností a každý musí byť
riadne a osobitne vymedzený práve rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami. Tým, že niekto podá žalobu o
zaplatenie voči tvrdenému subjektu povinnosti a túto nejako odôvodní, v žiadnom prípade neznamená,
že voči žalovanému uplatnil aj akýkoľvek iný nárok (napr. iný škodový nárok). Žalobca uvádza nové
tvrdenia, ktoré nielenže neboli do konania vnesené procesne predpokladaným spôsobom, ale ktoré

predovšetkým vymedzujú údajný nárok stále inak a v odvolaní tvrdí žalobca, že ide o nárok z dôvodu
údajného porušenia prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, čo v konaní vôbec
nebolo tvrdené.
Vo vzťahu k údajnému nároku na náhradu škody žalovaný uviedol, že žalobca netvrdí a nepreukazuje,
aká škoda mu vznikla a skutkovo neodôvodňuje príčinnú súvislosť, prečo by takáto škoda mala byť

predvídateľná a z akého dôvodu by mal byť subjektom oprávnenia a žalovaný subjektom povinnosti,
čo sú základné skutočnosti z hľadiska úspešnosti žaloby o náhradu škody. Ak žalobca tvrdí, že vidí
nejakú protiprávnosť v tom, že po odobratí predmetu leasingu žalovaný mal vykonať nejaké ocenenie
„bývalého“ predmetu leasingu, a že tak nebola zistená „hodnota“ uvedeného v danom čase, toto trebaposúdiť ako vecne bezpredmetné, ak bolo medzi stranami v zmysle bodu 4.1.6. VPFL dohodnuté, že
ak nájomca zistí vady, prípadne iné nedostatky na PL po jeho prevzatí, má nájomca právo a súčasne
povinnosť v mene prenajímateľa a na svoje náklady uplatniť u dodávateľa všetky práva kupujúceho

spojené so zodpovednosťou za vady s výnimkou práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy, na základe
ktorej prenajímateľ získal vlastnícke právo k PL, vrátane zaobstarania znaleckých posudkov potrebných
na uplatnenie takéhoto práva, a to na vlastné náklady. Právny zástupca žalobcu JUDr. K. O. listom
zo dňa 17. 05. 2010 oznámil právnemu predchodcovi žalovaného, že nájomca je pripravený nechať
vypracovať znalecký posudok a listom zo dňa 06. 09. 2010 požiadal žalobca dodávateľa o účasť na

testovaní predmetu leasingu súdnym znalcom Ing. R. Naništom. Následne právny zástupca žalobcu
listom zo dňa 23. 09. 2010 oznámil, že nájomca poveril súdneho znalca Ing. X. E. a zároveň od
prenajímateľa žiadal odstúpenie od kúpnej zmluvy na základe priloženého výpisu chybových hlásení.
Znalec E. mailom dňa 16. 09. 2010 oznámil dodávateľovi, že nájomca neobjednal náplne potrebné k
testovaniu predmetu leasingu, a preto nevidí relevantný dôvod svojej účasti na testovaní zariadenia.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca postupoval v rozpore so svojimi právnymi povinnosťami, nesplnil

svoje povinnosti, ani neposkytol potrebnú súčinnosť, čoho dôsledkom bolo to, že nedal zistiť (tak ako
to bola jeho povinnosť) znaleckým posudkom stav predmetu leasingu, existenciu a kvalifikáciu vád, ak
by postupoval opačne, tak by bol zrejmý stav a cena predmetu leasingu, takže ak brojí proti vyššie
uvedenému stavu, uvedené je dôsledkom jeho nekonania, čo vylučuje možnosť priameho kauzálneho
nexusu a vznik škody mohol byť dôsledkom len jeho konania (nie konania žalovaného). Na uvedené

situácie dopadá ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého poškodená strana nemá
nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej
strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Ak bol predmet leasingu
údajne nefunkčný v dôsledku vady, žalobca bol povinný vady uplatniť v súlade s VPFL bod 4.1.6. a
nároky z vád uplatniť bez zbytočného odkladu, čo sa nestalo, predmet leasingu mal žalobca v držbe od

18. 06. 2007, avšak až dňa 25. 06. 2008 právny predchodca žalovaného obdržal list nájomcu zo dňa
18. 06. 2008, t. j. žalobca reklamáciu vykonal po viac ako roku.
Žalobca porušil viacero svojich právnych povinností. V prípade, ak predmet leasingu od začiatku
vykazoval vady, žalobca nielenže nebol oprávnený takýto predmet prevziať, ale ak ho prevzal, bol
povinný v mene leasingového prenajímateľa reklamovať vady, a to bez zbytočného odkladu. Z protokolu

o prevzatí leasingu vyplýva presný opak, t. j. o riadnej funkčnosti predmetu leasingu. Rovnako nebola
nijako preukázaná nielen existencia vád, ale i uplatnenie nárokov z nich bez zbytočného odkladu. Je
nepochybné, že uplatnenie nárokov z vád/reklamácie po cca roku od prevzatia predmetu s údajnými
vadami, nie je uplatnením bez zbytočného odkladu, čoho dôsledkom je nemožnosť priznania práva v
súdnom konaní, nemožnosť vybrať si medzi nárokmi z vád, pričom odstúpenie v takomto prípade vôbec

neprichádza do úvahy (§ 441 Obchodného zákonníka). Žalobca nekonal bez zbytočného odkladu a
odstúpenie tak vôbec nepripadalo do úvahy. Ak niekto konal protiprávne, tak to bol leasingový nájomca.
Naviac, v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu, typicky ide o snahu obísť uvedené ustanovenie cez tvrdený nárok na náhradu škody.

Ak bol nájomca povinný bez zbytočného odkladu reklamovať vady predmetu leasingu a domáhať sa
nárokov z nich, ale uvedeným spôsobom nepostupoval a údajné vady tak „neboli odstránené“, je
zrejmé, že uvedený stav je dôsledkom nedostatku riadneho konania žalobcu, čo vylučuje zodpovednosť
žalovaného, resp. vylučuje možnosť preukázať akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou a
(porušujúcim) konaním žalovaného. Žalobca mal primárne využiť nároky z vád tovaru, ktoré mohol a

mal riadne uplatniť, uvedeným spôsobom však nepostupoval.
Predčasným zánikom zmluvy o finančnom leasingu z dôvodu neplatenia stratil žalobca právny titul na
jeho držbu a užívanie, a keďže išlo o majetok žalovaného, bolo povinnosťou žalobcu predmet leasingu
vrátiť, ktorú povinnosť žalobca nesplnil a predmet leasingu nakoniec musel byť žalobcovi odobratý.
Leasingový prenajímateľ požiadal po odobratí predmetu leasingu dodávateľa o kalkuláciu nákladov

na testovanie (nefunkčného) predmetu leasingu, čo bolo dôsledkom jeho rozhodnutia, nie právnej
povinnosti, pričom ide o výkon oprávnení vyplývajúcich z existencie vlastníckeho práva k uvedenej veci.
Leasingová zmluva zanikla v dôsledku protiprávneho (ne)konania žalobcu a ten nemal k bývalému
predmetu leasingu žiadne právo, predkupné právo na odkúpenie predmetu leasingu by mu vzniklo len
v prípade riadneho ukončenia zmluvy o finančnom leasingu. Ak niekto porušil prevenčnú povinnosť,

tak to bol žalobca, právny predchodca žalovaného naopak postupoval spôsobom, ktorý v súlade s
uvedenou prevenčnou povinnosťou mal za následok nezvyšovanie škody, ktorá v dôsledku konania
žalobcu vznikla. Dodávateľ bol požiadaný o kalkuláciu nákladov na testovanie predmetu leasingu, ktorý
mailom oznámil kalkuláciu nákladov na testovanie predmetu leasingu technikom výrobcu z USA cca vovýške 10 200 eur bez DPH. Uvedené bolo dôsledkom protiprávneho konania zo strany žalobcu, keď
tento ani riadne neuplatnil vady, ani nezabezpečil znalecký posudok, neposkytol potrebnú súčinnosť
znalcovi Ing. E., hoci to bola jeho povinnosť. V prípade, ak by žalobca uvedenú povinnosť splnil, bolo

by zrejmé, v akom stave sa uvedená vec nachádza, aká je existencia prípadných vád a aké nároky zo
zodpovednosti za vady boli uplatnené a za uvedenej situácie vynaloženie nákladov v takejto výške (10
200 eur) len na testovanie bolo natoľko neekonomické, že právny predchodca žalovaného telefonicky
oslovil možný okruh záujemcov o kúpu predmetu leasingu, vzhľadom na jeho špecifickosť i nemožnosť
garantovať technický stav/funkčnosť prejavil záujem iba dodávateľ a bola akceptovaná odkupná cena

2 800 eur + DPH.
Vo vzťahu k údajnému nároku na bezdôvodné obohatenie bol toho názoru, že žalobca si nesplnil ani
len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia, t. j. k tvrdeniu
- identifikácii plnenia (plnení), ktoré žiada vydať, uvádza len to, že platil splátky, uvádza dátumy a
výšku, avšak neuvádza, kto konkrétne plnenia vykonal, uvedené platenie ani žiadnym spôsobom
nepreukázal, uvedené nebolo dôkaznými prostriedkami (výpismi z účtu) preukázané. Predmetom

zmluvy bolo poskytnutie finančného leasingu na predmet leasingu za odplatu (t. j. leasingové splátky),
predmet leasingu bol poskytnutý (financovaním predmetu leasingu) vo výške stanovenej v zmluve na
1 956 711,50 Sk, takže ak by si strany mali vzájomne vrátiť poskytnuté plnenia, žalobca by musel
vrátiť uvedené (žalovaný neposkytol predmet leasingu ako nesprávne tvrdí žalobca, ale leasing na
financovanie predmetu leasingu, takže ak by mal niekto niečo vracať, tak by to bol žalobca žalovanému).

Žiaden dôvod/nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je, tento nebol tvrdený, ani preukázaný,
nejde o právny dôvod, ktorý odpadol, a preto je vylúčené, aby ukončenie zmluvy v určitý čas malo vplyv
na vzájomné plnenia na základe zmluvy a v čase pred jej ukončením.

5. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu nie je

porušenie zmluvnej povinnosti, ale porušenie právnej povinnosti, t. j. povinnosti, ktorá nevyplýva zo
zmluvy ale zo zákona. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakladá generálnu prevenčnú
povinnosť, ktorú žalovaný jednoznačne a vedome porušil, keď vedel, že predmet leasingu má
nadobúdaciu cenu 60 000 eur a podľa protokolu o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 15. 12. 2010
sa so žalobcom dohodol, že po odobratí tlačiarne bude uskladnená u dodávateľa, spoločnosti BIBUS

SK s. r. o. a bude posúdená nezávislou osobou (technikom) priamo od výrobcu. Poukázal na to, že
súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia a strany sporu nie sú povinné uplatňovaný nárok
právne kvalifikovať, keďže právna kvalifikácia je vecou súdu. Strany sporu majú povinnosť uviesť iba
rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval.
V ďalšom odkázal na svoje odvolanie, z ktorého je zrejmé, s ktorými názormi súdu prvej inštancie sa

nestotožňuje, z akých dôvodov rozsudok napadol a z akých dôvodov ho považuje za nesprávny.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a III. výroku v
rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu vo veci samej sú v zásade totožné
s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku titulom náhrady škody a ani titulom bezdôvodného obohatenia. Vdanom prípade žalobca nepreukázal, ktorú právnu povinnosť právny predchodca žalovaného ako
leasingový prenajímateľ porušil, a že porušenie tejto povinnosti malo za následok spôsobenie škody
žalobcovi. Rovnako tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody, ktorá mu mala

vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti právneho predchodcu žalovaného a ani ohľadne preukázania
splnenia podmienky, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná
priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok pritom znáša
poškodený (žalobca). Rovnako tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska preukázania dôvodu
na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a ani výšky požadovaného bezdôvodného

obohatenia. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že právna úprava zodpovednosti za škodu je pomerne
zložitá, najmä svojím systematickým usporiadaním v predpisoch súkromného práva. Nachádza sa tak

v Občianskom, ako aj Obchodnom zákonníku. V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy
zodpovednosti za škodu, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov, pričom z Občianskeho
zákonníka sa ďalej aplikujú aj ustanovenia o povinnosti predchádzať škodám a súvisiace ustanovenia
(§ 415 - § 419 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená
len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší

povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262
Obchodného zákonníka. Záväzková zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej
povinnosti, ako povinnosti zo záväzku. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde
sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie
povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody

a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov
musí preukázať poškodený. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, pre vznik zodpovednosti za škodu
sa vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu alebo porušenie inej právnej
povinnostistanovenejvObchodnomzákonníku.Škodousarozumieskutočnáškodaakomajetkováujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred

škodnou udalosťou a ušlý zisk ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná
udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením
povinností (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti
stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale
nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude

následkom porušenia povinností. Aj v prípade ak sú dané všetky predpoklady zodpovednosti, povinný
nezodpovedá za vzniknutú škodu, ak porušenie povinností je spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť, ktoré sú vymedzené v § 374 Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno o týchto
okolnostiach má povinný. Ak sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti a osoba, ktorá spôsobila
škodu porušením povinnosti, nepreukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť, za vzniknutú

škodu zodpovedá. Aj v prípade podnikateľských vzťahov treba aplikovať ustanovenia o zodpovednosti
za škodu z Občianskeho zákonníka, a to najmä ustanovenia o všeobecnej povinnosti predchádzania
škodám (§ 415 Občianskeho zákonníka), o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka), ako aj zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým
mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka) a nasl.

12. Pokiaľ žalobca namietal protiprávnosť konania žalovaného, ktorú vzhliadol v tom, že po odobratí
predmetu leasingu žalovaný nevykoval ocenenie predmetu leasingu, a tak nebola zistená hodnota
predmetu leasingu v danom čase, odvolací súd poukazuje na to, že žiadna takáto povinnosť pre
žalovaného nevyplýva z obsahu predmetnej zmluvy o finančnom leasingu. V konaní nebolo sporné,

že právny predchodca žalovaného listom zo dňa 22. 10. 2010 oznámil žalobcovi ukončenie zmluvy z
dôvodu neplatenia leasingových splátok, a že dňa 15. 12. 2010 došlo k odobratiu predmetu leasingu
žalobcovi. V danom prípade, tak predčasným zánikom zmluvy o finančnom leasingu z dôvodu neplnenia
povinnosti žalobcu uhrádzať leasingové splátky riadne a včas, žalobcovi zanikol právny titul na držbu
a užívanie predmetu leasingu, ktorý bol majetkom žalovaného a bolo povinnosťou žalobcu predmet

leasingu vrátiť. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančného leasingu na predmet leasingu za
odplatu (t. j. leasingové splátky), predmet leasingu bol poskytnutý (financovaním predmetu leasingu) v
zmluvne stanovenej výške 64 950,92 eura (1 956 711,50 Sk), pričom leasingovými splátkami nesplácal
žalobca predmet leasingu, keďže leasingové splátky predstavovali odplatu za užívanie predmetuleasingu. Uvedené zodpovedá účelu zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy), ktorá umožňuje
leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu a
predmet leasingu je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený za týmto účelom podľa výberu

leasingového nájomcu a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu
umožniť leasingovému nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej
zmluve. Tým, že žalobca nepostupoval v zmysle povinností, ktoré mu vyplývali z predmetnej zmluvy o
finančnom leasingu, nemožno uvedené pripisovať na ťarchu (právneho predchodcu) žalovaného, ktorý
bol vlastníkom predmetu leasingu a po predčasnom ukončení zmluvy o finančnom leasingu žalobca už

nemal k predmetu leasingu žiadne právo s tým, že predkupné právo na odkúpenie predmetu leasingu
by mu vzniklo len v prípade riadneho ukončenia zmluvy o finančnom leasingu. Odvolací súd tak v
postupe žalovaného po zániku zmluvy nevzhliadol žiadne úmyselné konanie, takéto konanie nebolo
pred súdom prvej inštancie preukázané a žalobcom namietané konanie žalovaného nebolo možné
posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že žalobca nevyužil svoje právo
reklamovať zistené vady, nezaobstaral znalecký posudok a nevyužil ani právo uplatňovať prípadné

nárokyzvádtovaru.Zadanejsituáciejepretopoukazovaniežalobcunaporušenieprevenčnejpovinnosti
žalovaného v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka prinajmenšom neadekvátne. Žalobca, ktorého v
konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok z hľadiska nároku na náhradu
škody, nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného, výšku škody a ani príčinnú súvislosť medzi
porušenímpovinnostiavznikomškody.Podľanázoruodvolaciehosúdunemožnosúhlasiťanistvrdením

žalobcu, že výška škody zodpovedá celej sume uhradených splátok, pretože žalobca za obdobie
užívania predmetu leasingu bol povinný platiť zaň odplatu, a preto tvrdenie žalobcu, že si z dôvodu
nemožnosti žalovaného preukázať reálnu cenu tlačiarne uplatňuje celú sumu uhradených splátok, nemá
žiadny právny základ. Ako už bolo vyššie konštatované, dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody
zaťažuje žalobcu ako poškodeného, a preto bolo na žalobcovi, aby preukázal vznik škody a súčasne aj

výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením povinnosti žalovaného. Dôkazné bremeno však žalobca
preukázateľne neuniesol.

13. Súd prvej inštancie v súlade s pokynmi odvolacieho súdu správne posudzoval nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 56 251,84 eura aj ako prípadný nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia

žalovaným. Žalobca tvrdil, že predčasným ukončením zmluvy sa žalovaný bezdôvodne obohatil,
pretože prijal plnenie získané z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V konaní bolo preukázané, že
žalobcovi bol odobratý predmet leasingu z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy pre neplatenie
leasingových splátok, pričom od uzatvorenia zmluvy až do jej predčasného ukončenia mal predmet
leasingu k dispozícii, mohol ho užívať a bol povinný platiť odplatu za dobu užívania predmetu

leasingu. V tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani z hľadiska preukázania dôvodu na
vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a ani výšky požadovaného bezdôvodného
obohatenia. V prípade, ak by žalovaný bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške zaplatených
súm leasingových splátok, žalobca by užíval predmet leasingu bezplatne, čo by naopak zakladalo
bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Žalovaný neposkytol predmet leasingu, ako nesprávne

tvrdí žalobca, ale poskytol leasing na financovanie predmetu leasingu. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a
dôkaznápovinnosť.Žalobcajenielenpovinnýtvrdiťskutkovéokolnosti,zktorýchsvojnárokodvodzuje,a
ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy
napreukázaniepravdivostisvojichtvrdení.Trebazdôrazniť,žeobsahdôkaznejpovinnostiakopovinnosti

označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje
súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný
aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom,
pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti
alebonepravdivostitvrdenístranysporu,prípadnejetentostavdôsledkomnepredloženiadôkazovalebo

situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť
stranysporuzato,ževkonanínebolipreukázanéjejtvrdenia,ažeztohtodôvodumuselobyťrozhodnuté
o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v
rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne
vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t. j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena.

Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena
medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich.
Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak
tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledkyneunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim
tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní
nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho

nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného
bremena, t. j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

14. Žalobca ako odvolací dôvod uplatnil aj dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo

podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, teda musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
vec posúdil po právnej stránke, a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na to, že buď súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. V prejednávanej veci skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, sú podľa názoru odvolacieho súdu vecne

správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie použil správne právne predpisy,
správne ich aj vyložil a na daný skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP neobstojí. Súd prvej inštancie v otázke právneho posúdenia veci dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na plnenie ani titulom náhrady škody a ani
titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu

rozhodnutia, tento odvolací dôvod je naplnený iba v prípade, keď na zistený skutkový stav súd prvej
inštancie neaplikoval príslušnú právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku nie je zaťažený touto právnou vadou, keďže
odkazuje na správne právne predpisy, ktoré boli súdom prvej inštancie správne vyložené a na daný

skutkový stav aj správne aplikované.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti II. výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane III. výroku o trovách
konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, keď žalovanému

priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní a na
zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 15 527,49 eura s príslušenstvom.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich

náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.