Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200198
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7019200198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: SOLVEX s.r.o., so sídlom
Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, IČO: 35 809 728, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce
Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zo dňa 14.01.2019 č. PO/BEZ/2018/6408, O-618/2018 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.01.2019 č. PO/BEZ/2018/6408, O-618/2018 ako odvolací orgán v

zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z, z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej: „zákon o inšpekcii práce“) vo
veci odvolania zo dňa 09.11.2018, ktoré podal účastník konania SOLVEX s.r.o., so sídlom Námestie SNP
15, 811 06 Bratislava, IČO: 35 809 728 (ďalej: „účastník konania“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce
Prešov (ďalej: „inšpektorát práce“), č. k. P: 62/2018-Rok, S/2018/738/14667 zo dňa 23.10.2018, ktorým
správny orgán zamietol podľa § 63 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej: „Správny poriadok“) návrh účastníka konania zo dňa 19.09.2018 na povolenie obnovy konania
ukončeného právoplatným rozhodnutím inšpektorátu práce č. k.: P: 62/2018-R, S/2018/738/9646 zo dňa
11.07.2018, odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie inšpektorátu práce zo dňa 23.10.2018 č. k.: P:
62/2018-Rok, S/2018/738/14667.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 27.09.2018 bolo na inšpektorát
práce doručené podanie, ktorým sa účastník konania dožadoval povolenia obnovy konania ukončeného

právoplatným rozhodnutím inšpektorátu práce č. k.: P: 62/2018-R, S/2018/738/9646 zo dňa 11.07.2018.
Inšpektorát práce Košice (v ďalšom texte aj: „prvostupňový správny orgán“, resp. „správny orgán prvého
stupňa“) týmto rozhodnutím uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2.300 EUR za porušenie ust. §
130 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákonník
práce“) a tiež za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku

(ďalej „zákon o NP a NZ“), ktorého sa účastník konania dopustil spôsobom popísaným vo výrokovej
časti tohto prvostupňového aktu. Rozhodnutie inšpektorátu práce o uložení pokuty zo dňa 11.07.2018
nadobudlo (po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania) právoplatnosť dňa 30.07.2018. Účastník
konania po doručení výzvy inšpektorátu práce na zaplatenie pohľadávky zo dňa 07.09.2018 využilsvoju zákonnú možnosť a podal návrh na povolenie obnovy konania (návrh zo dňa 19.09.2018), ktorý
odôvodnil poukazom na nenaplnenie materiálnych znakov nelegálneho zamestnávania, odvolávajúc sa
pritom najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/49/2016. Zastával názor, že napadnuté

rozhodnutie tak, ako je koncipované, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, čo
zakladá dôvod na obnovu konania v intenciách § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku. Na základe
dožiadania inšpektorátu práce zo dňa 04.10.2018 účastník konania ešte upresnil, že bolo povinnosťou
správneho orgánu nevyhnutne sa vysporiadať aj s materiálnou stránkou nelegálneho zamestnávania
a skúmať, či na strane účastníka konania existoval úmysel konať v rozpore so zákonom, čo však

inšpektorát práce neučinil. Inšpektorát práce vydal dňa 23.10.2018 rozhodnutie č. k.: P: 62/2018-
Rok, S/2018/738/14667, ktorým zamietol návrh účastníka konania na povolenie obnovy konania z
dôvodu, že neboli splnené podmienky pre takýto procesný postup, a to ani v intenciách účastníkom
konania predostretého § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku (správny orgán poznamenal, že
ani účastník konania nešpecifikoval, ktoré konkrétne dôkazy sa ukázali ako nepravdivé, prípadne
ako sám uvádza, neúplné) a ani v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) cit. zákona, ktorý prichádzal do

úvahy v nadväznosti na argumentáciu účastníka konania obsiahnutú v jeho návrhu. Úvahy, o ktoré
sa inšpektorát práce pri vyvodzovaní tohto záveru opieral, sú podrobne rozvedené v odôvodnení jeho
rozhodnutia o obnove konania, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 29.10.2018.
Účastník konania sa proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na obnovu konania odvolal podaním zo dňa
09.11.2018, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu v ten istý deň, v ktorom žiadal o prehodnotenie

uloženia sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tvrdiac, že z jeho strany došlo iba
k formálnemu pochybeniu, nie však k naplneniu materiálnej podstaty vytýkaného porušenia. Dôvodom
vzniku nedostatku bolo zlyhanie ľudského faktora vo firme, ktorá pre účastníka konania zabezpečuje
mzdovú a účtovnú agendu, avšak tento protiprávny stav bol odstránený ešte pred výkonom inšpekcie
práce a bez negatívnych dopadov na dotknutú zamestnankyňu. Záverom ešte uviedol, že považuje

skutkový stav veci zo strany inšpektorátu práce za nepresne a neúplne zistený a vydané rozhodnutie za
arbitrárne, bez vysporiadania sa s materiálnou stránkou sankcionovaného deliktu.

3. Žalovaný skonštatoval, že ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po preskúmaní predmetného individuálneho

správneho aktu a súvisiaceho spisového materiálu má za to, že prvostupňový orgán postupoval
vecne správne, keď rozhodol o zamietnutí návrhu účastníka konania na povolenie obnovy konania.
Konštatoval, že z návrhu účastníka konania na povolenie obnovy konania zo dňa 19.09.2018 (v znení
podania zo dňa 08.10.2018) vyplýva, že dôvodom pre obnovu konania je ust. § 62 ods. 1 písm. e)
Správnehoporiadku.Poukázalnato,žeúčastníkkonanianeuvádza,ktorérozhodujúcedôkazypovažuje

za nepravdivé (pozn.: nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé a neúplné svedecké výpovede,
falšované listiny, nepravdivé čestné vyhlásenie a pod.), rovnako ako neuvádza žiadne skutočnosti
svedčiace o tom, že sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Poznamenal však, že neuplatnenie
predmetného dôvodu (že sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom) je rozhodujúci právoplatný rozsudok
súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nestačí iba dôvodné podozrenie zo spáchania

trestného činu alebo konanie, ktoré napríklad zakladá iba skutkovú podstatu priestupku. Účastník
konania však v prejednávanom prípade nepredkladá ani argumentáciu, ktorá by naznačovala spáchanie
trestného činu v súvislosti s rozhodovaním správneho orgánu, v dôsledku čoho možno jeho požiadavku
na povolenie obnovy konania v intenciách § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku označiť ako
nedôvodnú, skutkovo i právne nepodloženú. Žalovaný - Národný inšpektorát práce sa aj napriek tomu

zaoberal meritom veci v prípade rozporovaného porušenia povinnosti (porušenia zákazu nelegálneho
zamestnávania) a zastáva názor, že dôkazy, z ktorých v procese rozhodovania vychádzal prvostupňový
orgán a ktorých pravdivosť účastník konania nijako nespochybnil, jednoznačne preukazujú nelegálne
zamestnávanie dotknutej osoby M.. L. O. účastníkom konania. Menovaná podľa zistení inšpektorátu
práce vyplývajúcich z účastníkom konania predložených dokladov (evidencie pracovného času za

mesiace marec 2017 a apríl 2017, výplatných lístkov za predmetné obdobie, pracovnej zmluvy p. O.
zo dňa 06.03.2017 a jej registračného listu) vykonávala pre účastníka konania v období od 06.03.2017
do 09.04.2017 závislú prácu bez toho, aby bola prihlásená na účely príslušných poistení, čo v zmysle
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o NP a NZ vykazuje znaky nelegálneho zamestnávania tak, ako to posúdil
aj inšpektorát práce. Jeho záver o predmetnom porušení povinnosti navyše účastník konania doteraz

nijakodôkazovonespochybnil(nepredložilžiadnedokladynasvedčujúcenesprávnostitýchtoskutkových
zistení), v dôsledku čoho odvolací orgán usúdil, že napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty tak, ako
je koncipované, vychádza zo spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu
veci. Uviedol, že na veci pritom nič nemení ani odvolávanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/49/2016. Po jeho preštudovaní totiž odvolací orgán zistil, že je na účely liberácie účastníka
konania právne neupotrebiteľný, nakoľko pojednáva o prípade tzv. niekoľkohodinového nelegálneho
zamestnávania osôb, kedy si subjekt splnil svoju prihlasovaciu povinnosť v deň nástupu dotknutých

osôb do práce (pozn.: práve tam pramení pochybnosť súdu o skutočnom začiatku výkonu činnosti u
týchto osôb) a nie až s odstupom 36 dní tak, ako tomu bolo v prípade účastníka konania. S ohľadom
na dĺžku trvania nelegálneho zamestnávania a predložené výplatné lístky je teda nepochybné, že
p. O. musela byť pre účastníka konania činná na pozícii referentky predaja (v zmysle dojednania
obsiahnutého v uzatvorenej pracovnej zmluve), čo v konečnom dôsledku ani sám účastník konania

nespochybnil. Odvolávanie sa na proces školenia, resp. zaúčania, ktorým mala menovaná prechádzať,
nemožno považovať za relevantný rozporujúci argument, nakoľko aj za predpokladu jeho preukázania,
natentoúčelslúžiinštitútskúšobnejdoby(sdotknutouzamestnankyňouvpracovnejzmluvedohodnutý),
ktorého využitie v pracovnom pomere je taktiež formou závislej činnosti v medziach jej pojmových
znakov. Ak účastník konania poukazuje na to, že zistené pochybenie je výsledkom zlyhania ľudského
faktora, a nie je prejavom jeho vôle, tu Národný inšpektorát práce zhodne s prvostupňovým orgánom

upriamuje pozornosť účastníka konania na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických
osôb za správne delikty. Podľa neho (princípu) objektívny charakter zodpovednosti znamená to,
že na legitímnosť sankcionovania za správny delikt, ktorým v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1
zákona o inšpekcii práce je aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, postačuje iba preukázanie
toho, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákonom mu uloženej povinnosti (v tomto prípade k

využívaniu závislej práce fyzickej osoby - zamestnanca bez jeho prihlásenia na účely príslušných
poistení). Predmetný princíp vylučuje zo skúmania objektívnu stránku deliktu, teda prípadnú existenciu
úmyslu, či nedbanlivosti pri páchaní protiprávneho konania; taktiež je nepodstatné, či k pochybeniu došlo
následkom konania samotného žalobcu, resp. ním poverených osôb, ani to, aké okolnosti k nemu viedli.

4. Žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že v prejednávanom prípade je nepochybné, že zo strany
účastníka konania došlo k omeškaniu s prihlásením dotknutej osoby M.. L. O. do registra Sociálnej
poisťovne, čo spoločne s ďalšími preukázanými rozhodujúcimi skutočnosťami (využívaním jej závislej
práce a legitímnym založením pracovnoprávneho vzťahu) odôvodňuje konštatovanie inšpektorátu práce
o nelegálnom zamestnávaní menovanej v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o NP a NZ i následné

vyvodenie zodpovednosti účastníka konania v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii
práce, za súčasného pridržiavania sa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak, ako to učinil prvostupňový orgán. Ďalšia
namietaná skutočnosť, a síce, že účastník konania odstránil tento nežiaduci stav ešte pred výkonom
inšpekcie práce, taktiež nie je spôsobilá liberácie (tu opätovne poukazoval na vyššie zmieňovaný princíp
absolútnej objektívnej zodpovednosti), ale môže byť zohľadňovaná pri určovaní výšky pokuty, ktorú

inšpektorát práce už tak stanovil pri spodnej hranici zákonnej sadzby. Odvolací orgán v tejto súvislosti
ešte dopĺňa, že
pokuta ustálená na sume 2.300 EUR je vzhľadom na okolnosti prípadu primeranou, plniacou obe svoje
funkcie (preventívnu i represívnu) a súčasne vyvodenou v intenciách zásady premietnutej v § 3 ods. 5
Správneho poriadku, preto nie je dôvod na jej prehodnotenie tak, ako to vo svojom odvolaní požaduje

účastník konania. Odvolanie zo dňa 09.11.2018 naopak neobsahuje žiadne také skutočnosti, ktoré by
primäli odvolací orgán k záveru o dôvodnosti obnovy konania, ktorej sa účastník konania dožaduje.
V zhode s inšpektorátom práce odvolací orgán usúdil, že návrh podaný účastníkom konania nie je
dostatočne presvedčivý na to, aby správny orgán, ktorý rozhoduje o obnove konania, dospel k názoru, že
sú splnené zákonné podmienky pre jej povolenie. Účastník konania tým, že vo svojom návrhu neuviedol

také okolnosti, ktoré svedčia v prospech povolenia obnovy konania, ani nepredložil tomu zodpovedajúce
dôkazy, nepreukázal dôvodnosť postupu inšpektorátu práce v súlade s § 62 a nasl. Správneho poriadku.
Na margo veci rovnako poznamenal žalovaný, že keďže cit. právny predpis v dikcii § 63 ods. 2
výslovne ukladá účastníkovi konania uviesť dôvody obnovy konania, je potrebné, aby tak urobil nielen
všeobecným odkazom aspoň na jeden z týchto dôvodov, ale aby súčasne uviedol konkrétne skutočnosti

naznačujúce ich existenciu, vrátane toho, kedy sa o okolnostiach, ktoré uplatňuje ako dôvod obnovy,
dozvedel a prečo ich nemohol uplatniť v priebehu správneho konania. Keďže však účastník konania
vo svojom návrhu nepredostrel žiadnu takú skutočnosť, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorý
zo zákonných dôvodov na obnovu konania, odvolací orgán usúdil, že jeho požiadavku (na povolenie
obnovy konania) nie je možné vyhodnotiť inak ako právne neakceptovateľnú. Žalovaný sa stotožnil s

právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý po dôkladnom vysporiadaní sa s argumentáciou účastníka
konania rozhodol o zamietnutí jeho návrhu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím
inšpektorátu práce č. k.: P: 62/2018-R, S/2018/738/9646 zo dňa 11.07.2018 tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti predmetného prvostupňového aktu. V závere žalovaný argumentoval, že ani odvolacienámietky účastníka konania nie sú dôvodom na zrušenie zamietavého rozhodnutia inšpektorátu práce,
pretože z nich nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
aktu a tiež na legitímnosť rozhodovania inšpektorátu práce pri vyvodzovaní zodpovednosti účastníka

konania za porušenie ust. § 130 ods. 5 Zákonníka práce a ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b) zákona o NP a NZ.

5. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach prostredníctvom pošty
dňa 19.03.2019 doplnenou podaním doručeným dňa 02.09.2022 (na základe výzvy súdu zo dňa

18.07.2022) žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.01.2019 č.
PO/BEZ/2018/6408, O-618/2018, ako aj skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil.
Namietal, že návrh na obnovu konania nebol podaný bezdôvodne a opieral sa pri uvedenom skutku o
ním dodatočne objavené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/49/2016 zo
dňa 06.06.2017, kde v obdobnom prípade pri závere správneho orgánu o „naplnení skutkovej podstaty
nelegálneho zamestnávania tkvejúceho v neskoršom prihlásení zamestnanca do registra poistencov s

poukazom na výkon pracovnej činnosti“ - konajúcimi správnymi súdmi bol vyslovený názor, že účelom
zákona o nelegálnej práci konajúcimi správnymi súdmi bol vyslovený názor, že účelom zákona o
nelegálnej práci a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i výklad tohto zákona musí
byť materiálny a nie formálny.

6. Žalobca uviedol, že podanou správnou žalobou sa domáha ochrany jeho subjektívnych práv proti
rozhodnutiu žalovaného z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z.). Odôvodnil to nasledovne:
„...a) vo veci prípadného porušenia nelegálneho zamestnávania (§ 3 ods. 2 v nadväznosti na

ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
v znení neskorších predpisov) došlo iba k formálnemu porušeniu, nebola naplnená materiálna
podstata porušenia, sme nechceli, ale ani nespôsobili materiálne poškodenie, v uvedenom prípade
nebolo treba poskytnúť ochranu pracovnému trhu pred nelegálnym zamestnávaním, čo je základným
účelom uvedených zákonných ustanovení. O uvedenom pojednáva príslušne súdne rozhodnutie č.

4Sžo/49/2016 zo dňa 06.06.2017, čo je pre našu spoločnosť s poukazom na následok účinku správneho
rozhodnutia podstatná záležitosť, ktorou sa treba zaoberať. Pričom nakoľko uvedené súdne rozhodnutie
nie je prameňom práva, nemožno naň uplatniť zásadu práva tykajúcu sa neznalosti zákona. Má ale
v našom právnom systéme podpornú úlohu. S poukazom na uvedené sme presvedčení, že vzhľadom
na závery uvedeného súdneho rozhodnutia, výrokovú časť a odôvodnenie napadnutého touto žalobou

rozhodnutia pri našom návrhu na obnovu konania boli dôvody jeho podania, nakoľko existencia tohto
súdneho rozhodnutia a neaplikácia jeho záverov v napadnutom touto žalobou správnom rozhodnutiu
predpokladajú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie
správneho organu (§ 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb.) a taktiež, sucha aplikácia a narábanie
správnym orgánom iba s dôkazmi, čo do formálneho porušenia je opieraním sa o dôkazy, ktoré zamlčujú

objektívnu pravdu a tým v celku sú ako nepravdivé (§ 62 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb.)...“
„...b) v celom doterajšom konaní a nadväzujúcich jemu konaniach konajúce orgány verejnej správy
sa vôbec nezaoberali otázkou zasahujúcou do zásad spravodlivosti a vyváženosti viny a trestu.
Celé gro nášho „zavinenia“ spočíva len v neskoršom zaregistrovaní zamestnanca do Sociálnej
poisťovne, pričom uvedenú nápravu sme vykonali z vlastnej iniciatívy, bez štátneho donútenia, resp.

upozornenia,sozámeromdlhodoboudržiavaťvzniknutýpracovnývzťahvsúladespríslušnýmiprávnymi
predpismi a bezprostredne a po tom, ako v rámci zabezpečenia prvej výplaty mzdy bolo zistené,
že príslušný zamestnanec, ktorý mal povinnosť zabezpečovať príslušné prihlásenie novoprijatých
zamestnancov jednoducho subjektívne zlyhal. Z uvedeného je relevantne preukázane, že v uvedenom
prípade nebol zámer zamestnávať takpovediac načierno, došlo iba k administratívnej chybe, pričom v

uvedenom prípade nebolo za potreby zabezpečovať ochranu pracovného trhu pred nelegálnou prácou
a nelegálnym zamestnávaním. Skôr naopak, v uvedenom prípade s poukazom na nepriaznivú bilanciu
nezamestnanosti v uvedenom regióne Slovenska je za potreby podporovať vznik každého pracovného
miesta. Kde je ta hranica očisty za uvedený prehrešok, prerokovaním uvedenej záležitosti, zaplatením
pokuty, prítomnosťou po dobu piatich rokov na Zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré

porušili zákaz nelegálneho zamestnávania?
Zároveň s poukazom na snahu žalovaného správneho organu, čo do zakotvenia spravodlivosti je
potrebne nastoliť otázku, či je vyvážené a spravodlivé uvádzať po dobu piatich rokov na tom istom
zozname s nápisom „Zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálnehozamestnávania“ zamestnávateľov, ktorí zámerne zamestnávajú „načierno“ a zamestnávateľov, ktorí
len neskôr prihlásili svojich zamestnancov do príslušného registra, pričom urobili uvedený úkon
bezprostredne po odhalení uvedeného, z vlastnej iniciatívy a celým týmto neskorým prihlásením

nevznikla žiadna škoda, ujma či zásah na chránený verejný záujem? Uvedená otázka možno primárne
smeruje príslušnému správnemu organu, ale zároveň je adresovaná aj konajúcemu správnemu súdu
so žiadosťou o súdnu ochranu našej spoločnosti pred uvedenými negatívnymi dosahmi správneho
rozhodnutia, ktoré sú v nepomere k skutočnosti úhrady pokuty a premŕvajúcim zásahom a negatívnym
dopadom tkvejúcim v trvajúcom potrestaní zápisom do Zoznamu.“

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.06.2019 doručenému súdu 12.06.2019 navrhol správnu
žalobu s poukazom na ust. § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutia oboch
správnych orgánov podľa jeho názoru vykazujú znaky dostatočnej skutkovej i právnej podloženosti
a taktiež dodržanie procesných ustanovení obsahujúcich požiadavky na formuláciu jednotlivých
obsahových náležitostí správnych rozhodnutí. Skonštatoval, že žiadna zo žalobcom v návrhu

uvádzaných skutočností nemôže byť dôvodne subsumovaná pod ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) a e)
Správneho poriadku, z ktorých dôvodov navrhoval obnovu konania.

8. Žalovaný uviedol, že:
„S oporou v správno-právnej teórii pojem „nové skutočnosti alebo dôkazy“ možno chápať a vykladať

len tak, že ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali minimálne už v čase správneho konania. Za
novú skutočnosť alebo dôkaz nemožno považovať výklad právnych predpisov, t. j. odlišný právny názor,
pretože ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku sa vzťahuje len na skutkové otázky, nie právne. Na
obnovu konania taktiež nestačí, aby tieto skutočnosti a dôkazy boli len nové; musia byť takej kvality, že
kebysauplatnilivpôvodnomkonaní,mohlibymaťpodstatnývplyvnaobsahrozhodnutiavoveci;otázku,

či tomu tak je, musí správny orgán posúdiť podľa okolností konkrétnej veci. Ďalšou podmienkou, ktorá
musí byt' splnená, je, že skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka
konania. To znamená, že účastník konania sa nebude môcť úspešne domáhať obnovy konania, ak mu
táto skutočnosť v čase správneho konania bola známa a mohol ju uplatniť, ale neuplatnil bez ohľadu
na to, v ktorom štádiu správneho konania sa o nej dozvedel. Dôvodom na obnovu konania je teda len

situácia, keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal alebo poznal a dôkaz navrhol, ale
ten nebolo možné vykonať. Vždy je však potrebná existencia objektívneho dôvodu, ktorý znemožnil
účastníkovi konania uplatniť konkrétnu skutočnosť alebo dôkaz v príslušnom správnom konaní, a to bez
ohľadu na to, či išlo o prvostupňové alebo druhostupňové konanie (Košičiarová, S.: Správny poriadok.
Komentár. Heuréka, 2013).“

9. Žalovaný vychádzajúc z tohto výkladu uviedol, že u žalobcu nebolo dôvodné žiadať obnovu konania
odvolávajúc sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/49/2016. Uviedol, že okrem toho, že
sa jedná o výsledok právneho posúdenia veci, tak záver v ňom obsiahnutý je na prejednávaný prípad
žalobcu neaplikovateľný tak, ako to už žalovaný (a tiež aj inšpektorát práce) podrobne rozviedol v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Upriamil pozornosť súdu na stranu 4 napadnutého rozhodnutia
s tým, že z tak rozvedených úvah jasne vyplýva, že charakter pochybenia žalobcu nie je totožný s
pochybením popisovaným v zmieňovanom rozsudku, nakoľko v prípade žalobcu neexistovala žiadna
pochybnosť o tom, že konanie žalobcu vo vzťahu k fyzickej osobe M.. L. O. skutočne napĺňa znaky
nelegálnehozamestnávania,atonielenpodľazákonač.82/2005Z.z.účinnéhovčasespáchaniaskutku

(marec - apríl 2017), ale aj v čase meritórneho rozhodovania vo veci (júl 2018).

10. K ďalšiemu dôvodu obnovy konania (§ 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku) žalovaný uviedol,
že: „... je potrebné mať na zreteli to, že pojem „dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé“ zahŕňa
také poznatky, ktoré správny orgán získal pri dokazovaní, a ktoré - či už úplne alebo čiastočne -

nezodpovedajú skutočnosti. Na uplatnenie dôvodu, že „rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom“, je zasa
rozhodujúci právoplatný rozsudok súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, trestný
čin pritom musí mat' spojitosť s nezákonným rozhodnutím, t.j. musí byt' spáchaný so zámerom docieliť
určité rozhodnutie správneho orgánu (Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár. Heuréka, 2013).
Tvrdeniežalobcuotom,žezanepravdivédôkazyjepotrebnépovažovaťaj„suchú“aplikáciuanarábanie

správneho orgánu iba s dôkazmi, čo do formálneho porušenia, pritom pokladáme v kontexte s vyššie
predostretou argumentáciou za právne neudržateľné, nevynímajúc pritom fakt, že dôkazy, z ktorých
inšpektorát práce pri vyvodzovaní zodpovednosti žalobcu vychádzal, boli predložené ním samotným pri
výkone inšpekcie práce. Vo vzťahu k druhej podmienke obnovy konania zasa uvádzame, že žalobcaneoperuje a ani pri podávaní návrhu neoperoval žiadnym rozsudkom o spáchaní trestného činu, ktorý
by súvisel s rozhodovaním vo veci.“

11. Žalovaný k ďalším námietkam žalobcu týkajúcich sa neúmyselnosti jeho protiprávneho konania,
či následného odstránenia pochybenia z vlastnej iniciatívy odvolávajúc sa na odôvodnenie svojho
rozhodnutia opätovne poukázal na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za
správne delikty, ktorý činí tieto námietky irelevantnými pre právne posúdenie veci, a to aj pokiaľ ide o
samotný delikt nelegálneho zamestnávania.

12. Žalobca sa replikou doručenou súdu poštou 28.05.2019 vyjadril tak, že vyjadrenie žalovaného
neobsahuje nové kvalifikované skutočnosti, ktoré odôvodňujú správnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia. Trval na podanej správnej žalobe. Žalovaný sa duplikou nevyjadril.

13. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že Inšpektorát práce Prešov vykonal

u žalobcu SOLVEX s.r.o. na prevádzke: G. A.. N. XXXX/XXX, XXX XX O. v období od 15.11.2017 do
26.02.2018 inšpekciu práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnomzamestnávaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
aj: „Zákon o inšpekcii práce“). Výkon inšpekcie práce bol zameraný na dodržiavanie pracovnoprávnych

predpisov podľa ust. Zákonníka práce a zák. č. 82/2005 Z.z. Z tohto výkonu bol vyhotovený protokol
č.: IPV-10-09-2.3/P-E24,A25-18 zo dňa 26.02.2018, ktorý nebol so zamestnávateľom prerokovaný. Na
základe žiadosti zamestnávateľa mu bol protokol zaslaný dňa 01.03.2018 e-mailovou poštou. V súlade s
§12ods.2písm.b)zákonaoinšpekciipráceinšpektorprácenariadilzamestnávateľovivlehotedo30dní
od prevzatia protokolu odstrániť zistený nedostatok v časti Pracovnoprávne vzťahy v bode B) 2., a uložil

mu povinnosť o splnení uvedeného opatrenia doručiť inšpektorátu práce v lehote 3 dní po uplynutí lehoty
na odstránenie nedostatku písomnú správu. V závere protokolu bol zamestnávateľ poučený o možnosti
písomne sa vyjadriť k záverom protokolu, predložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu, ako
aj o tom, že márnym uplynutím tejto trojdňovej lehoty plynúcej od doručenia protokolu bude protokol
považovaný za uzavretý. Na uvedené reagoval zamestnávateľ e-mailovou správou zo dňa 07.03.2018,

ktorou potvrdil prevzatie predmetného protokolu a vyjadril sa, že k uvedeným zisteniam v protokole
nemá výhrady. Na základe zisteného skutkového stavu bolo listom zo dňa 14.05.2018 začaté správne
konanie pod č. P: 62/2018 vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania podľa § 19 Zákona o inšpekcii
práce. Oznámenie o jeho začatí bolo účastníkovi konania doručené dňa 16.05.2018. Dňa 30.5.2018 bolo
správnemu orgánu doručené vyjadrenie účastníka konania zo dňa 23.05.2018 k oznámeniu o začatí

správneho konania, ktoré zobral správny orgán na vedomie a zaujal k nemu stanovisko. Na základe
vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán Inšpektorát práce Prešov dňa 11.07.2018 vydal
rozhodnutie č. k. P: 62/2018-R, S/2018/738/9646, ktorým uložil účastníkovi konania - SOLVEX s.r.o.
pokutu vo výške 2.300 EUR za porušenie povinnosti a to:
- vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode (pracovnoprávne vzťahy)

zákona o inšpekcii práce tým, že porušil ustanovenie § 130 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej len: „Zákonník práce“)
v tom, že zamestnávateľ porušil povinnosť vydať pri vyúčtovaní mzdy za mesiace marec až júl 2017
zamestnankyni M.. L. O., nar. XX.XX.XXXX písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách
mzdy, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce,

- porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku (ďalej len: „zákon č. 82/2005 Z. z.“)
tým, že právnická osoba v období od 06.03.2017 do 09.04.2017 využívala závislú prácu fyzickej osoby
M.. L. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. M. XXXX/XX, XXX XX O., ktorá pre ňu vykonávala prácu

referentka predaja na pracovisku SOLVEX, G. A.. N. XXXX/XXX, XXX XX O., mala s ňou založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu Zákonníka práce na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 06.03.2017 a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu, ktorým je § 231 ods. 1 písm.
b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„zákon č. 461/2003 Z. z.“), a to prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

14.Zdôvodumárnehouplynutialehotynapodanieodvolaniasastalorozhodnutieouloženípokutydňom
30.07.2018právoplatným.Zdôvodu,žeúčastníkkonaniasplatnúpohľadávkuInšpektorátuprácePrešovvo výške 2.300 EUR v lehote splatnosti neuhradil, bol výzvou zo dňa 07.09.2018, ktorú preukázateľne
prevzaldňa13.09.2018vyzvanýkjejúhrade.Následnedňa27.09.2018bolsprávnemuorgánudoručený
zo strany účastníka konania Návrh na obnovu konania podľa § 62 Správneho poriadku. Prvostupňový

správny orgán Inšpektorát práce Prešov podľa ustanovenia § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z. z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 62 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa
§ 63 zákona o správnom konaní návrh na povolenie obnovy konania zamietol a pôvodné rozhodnutie

ponechal v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa účastník konania - žalobca odvolal podaním zo dňa
09.11.2018, podaný na poštovú prepravu v ten istý deň, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 14.01.2019 č.: PO/BEZ/2018/6408, O-618/2018 tak, že odvolanie zamietol z vyššie
uvedených dôvodov.

15. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a po oboznámení sa
s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (po splnení
zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho
súdneho poriadku) vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznal.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy

štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

19. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

20. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

21. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

22. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

23. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

24. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

25. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) a e) Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

26. Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených
v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

27. Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo

nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

28. Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy
konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

29. Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku
1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3
rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť.
Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

30. Podľa § 63 ods. 5 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie
(rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté
rozhodnutie ešte nevykonalo.

31. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

32. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. PO/
BEZ/2018/6408, O-618/2018 zo dňa 14.01.2019, ktorého zrušenia sa žalobca správnou žalobou
domáha. Žalovaný týmto rozhodnutím ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b)

a ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej: „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania, ktoré podal
účastník konania: SOLVEX s.r.o., Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, IČO: 35 809 728 (žalobca) proti
rozhodnutiuInšpektorátuprácePrešov(ďalej:„inšpektorátpráce“)č.P:62/2018-Rok,S/2018/738/14667

zo dňa 23.10.2018, ktorým správny orgán podľa ust. § 63 Správneho poriadku zamietol návrh účastníka
konania zo dňa 19.09.2018 na povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím
inšpektorátu práce č. k.: P: 62/2018-R, S/2018/738/9646 zo dňa 11.07.2018 zamietol odvolanie a potvrdil
rozhodnutie inšpektorátu práce č. k.: P: 62/2018-Rok, S/2018/738/14667 zo dňa 23.10.2018.

33. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého
stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru,
že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané
rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci
a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke.

34. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho
rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní sodvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len
skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).

35. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:
a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť
rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti
neprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok
nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov

(odvolanie, rozklad);
b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy
konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel
takýto podnet zamietnuť;
c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania.

36. Žalobca sa domáhal obnovy konania z dôvodu podľa § 62 ods. 1 písm. a) a e) Správneho poriadku.
Žalobca pokiaľ ide o dôvod obnovy konania (§ 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku) tak ho uplatnil a
odôvodňoval až v podanej správnej žalobe, a nie v návrhu na obnovu konania (tam uplatnil len dôvod
na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku). Žalobca v správnej žalobe mal
za to, že právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/49/2016 zo dňa 06.06.2017

predstavujú nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho
orgánu v predmetnej veci správneho trestania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide o
dôvod obnovy podľa písm. a) - vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný
vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; tak k tomu treba
uviesť, že novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú len také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto,
lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a pod.).
Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti
alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich
neuplatnil. Zároveň treba zdôrazniť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali

do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny
orgán prihliadať. Ak by tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia,
nemohli by byť dôvodom na obnovu konania. Takéto skutočnosti by však mohli odôvodňovať začatie
nového konania, v ktorom by sa o veci vydalo nové rozhodnutie. Podmienkou na obnovu konania podľa
písm. a) je, že nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť

musí vždy posúdiť správny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu. V tomto prípade sa žalovaný
v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa aplikácie záverov
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/49/2016 s tým, že dospel k správnemu záveru, že jednak sa
jedná o výsledok právneho posúdenia veci a jeho právny záver nie je možné aplikovať na prejednávaný
prípad žalobcu z dôvodov uvedených na strane 4 napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa

správny súd stotožňuje.

37. Pokiaľ ide o ďalší dôvod obnovy konania, ktorý žalobca uplatňoval vo svojom návrhu na obnovu
predmetného konania, a to podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, a to, že sa rozhodnutie
opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, tak súd

poukazuje na to, že na uplatnenie tohto dôvodu obnovy konania, aby rozhodnutie sa dosiahlo trestným
činom, je rozhodujúci právoplatný rozsudok súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal,
ktorý žalobca nepredložil, a ani neoznačil. Nestačí iba dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu
alebo konanie, ktoré napríklad zakladá iba skutkovú podstatu priestupku. Trestného činu v súvislosti s
rozhodovaním správneho orgánu sa môže dopustiť tak zamestnanec správneho orgánu, ako aj účastník

konania alebo iný subjekt, ktorý sa zúčastnil na konaní (svedok, znalec a pod.).

38. Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé a neúplné svedecké výpovede, falšované listiny,
nepravdivé čestné vyhlásenie a pod., a teda v tomto prípade žalobca tvrdil, že nebolo preukázané,
že právoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/62/2018-R, S/2018/738/9646 zo

dňa 11.07.2018 sa opieralo o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé a za nepravdivé dôkazy je
potrebné považovať aj „suchú“ aplikáciu a narábanie správneho orgánu iba s dôkazmi, čo do formálneho
porušenia. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal aj s touto námietkou a súd poukazuje na závery
napadnutého rozhodnutia v bodoch 3. a 4. rozsudku.39. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,

a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním
na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu, a
ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS
209/04). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za
nepreskúmateľné.

40. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že administratívny orgán vo veci
dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového

stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi
žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali
neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v
medziach uplatnených žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto
skutočnosti správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a preto túto žalobu

v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a nepriznal náhradu
trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania
rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy

konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 (tridsiatich) dní od

jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).