Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408212451
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1408212451.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Jana Závodská, so
sídlom: Slovenskej jednoty 8, Košice, správca konkurznej podstaty Rapid life životná poisťovňa, a.s., v
konkurze, IČO: 31 690 904, so sídlom: Garbiarska 2, Košice, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA,
spol.sr.o.IČO:31444873,sosídlom:Bratislavská1/a,Bratislava-ZáhorskáBystrica,vzast.:DEDÁK&
Partners,s.r.o.,sosídlom:Mostová2,Bratislava,oodstráneniezávadnéhostavuformouospravedlnenia
a o zaplatenie finančného zadosťučinenia v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2016 č.k. 25C/316/2008-2003 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.09.2008 sa tento domáhal odstránenia závadného
stavu formou ospravedlnenia a zaplatenia primeraného zadosťučinenia v peniazoch vo výške

74.390.000 Sk (2.469.295,63 €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. V priebehu konania žalobca menil podanú žalobu. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 11.
1. 2011 žalobca na základe rozšírenia žaloby navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť do 30
dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvysielať v televízii Markíza formou zvukovo-
obrazového príspevku neprerušovaného reklamou ani sprievodnou hudbou ospravedlnenie v žalobcom
navrhovanom znení. Zároveň žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

primerané zadosťučinenie vo výške 3.807.308,63 € do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 12. 6. 2014 žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému
povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odvysielať v televízii Markíza
dva pondelky po sebe v čase medzi 21,30 a 22,30 hodinou v každý z týchto dvoch pondelkov trikrát
po sebe zvukovo-obrazové ospravedlnenie v ňom navrhovanom znení. Druhý petit o primeranom

zadosťučinení v peniazoch ponechal žalobca nedotknutým. Súd prvej inštancie zmenu petitu žaloby
pripustil na pojednávaní 18. 6. 2014.5. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom z
obchodného registra žalovaného, výsluchom strán sporu, záznamom príspevku vybité poistky a jeho
doslovným prepisom, výpisom z internetovej stránky L..K..sk , čestným prehlásením A. I.

O. O. K., čestným prehlásením U. U., všeobecnými poistnými podmienkami z 21.5. 2007, výzvou na
zamedzenie vzniku škôd z 21. 5. 2008, sťažnosťou pre porušenie zákona z 31. 7. 2008, doslovným
prepisom relácie zmenka zo 17. 12. 2007, doslovným prepisom relácie zmenka 2 z 11. 2. 2008,
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/105/2008-92, zvukovo-obrazovým záznamom
kameramana TV Markíza (v súvislosti so zasadnutím komisie MS SR pre posudzovanie neprijateľných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách), čestným prehlásením S. Š., čestným prehlásením K. H.,
kópiou otázok redaktora A.O. J. adresovaných žalobcovi e-mailom 27. apríla 2009, print screenom
internetovej stránky žalovaného zo dňa 4. 5. 2009, že má byť odvysielané pokračovanie relácie,
dôkazmi o držbe domény, prepisom rozhovoru K.. K. H. s redaktorom A. J., prepisom z komisie MS
SR, obžalobou na Q. N., zápisnicou pojednávaní v spore žalobcu s Asociáciou spotrebiteľov služieb
a spol., protokolom z dohľadu vykonaného u žalobcu z 29. 10. 2007, oznámením o skončení dohľadu

na mieste (určenie lehôt NBS), notárskou zápisnicou z 2. 6. 2008 - osvedčením priebehu deja v
súvislosti s výkonom dohľadu na mieste NBS, odpoveďou na žiadosť žalobcu o predĺženie termínu
NBS, stanoviskom žalobcu k produktu UDP - K, znaleckým posudkom vo veci náhrady škody a ušlého
zisku žalobcu, prezenčnou listinou komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
e-mailom K.. K. H. adresovaným pôvodne A. J. s odpoveďou na jeho otázky z 27. 4. 2009, žiadosťou

žalobcu o autorizáciu príspevku, ktorý má byť odvysielaný 4. 5. 2009, notárskou zápisnicou o nálepke
o monitorovaní objektu - sídla žalobcu, vyjadrením krajského inšpektora Á. zo 6.5.2009 k relácii
II. oznámením krajského inšpektora trenčianskeho kraja o ukončení spolupráce sprostredkovateľky,
vyjadreniami a žiadosťami klientov žalobcu, tlačovou správou NBS, článkom k indexácii poistných
zmlúv, vyjadreniami - žiadosťami klientov žalobcu, informáciu o finančnom stave poistnej zmluvy U.

J.R., oznámeniami klientov adresovaným žalobcovi v súvislosti s ich poistnými zmluvami vo vzťahu k
medializovaným informáciám, výzvou na marketingovú spoluprácu zo strany TV Markíza adresovanou
žalobcovi, ročnou účtovnou závierkou žalovaného, účtovnými dokladmi k žalovanému, logom žalobcu,
všeobecnými poistnými podmienkami žalobcu k 1. januáru 2010, sadzobníkom poplatkov platným od
1. 11. 2009 a účinným od 1. 11. 2010, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre FO,

všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie Wüstenrot, vyjadreniami a žiadosťami
klientov žalobcu oznamom o vysielaní 2. časti relácie vybité poistky, listom K. S. adresovaným V.
N., návrhom svedkov A.O. J. O. H., dôkazmi žalobcu k neoprávnenosti zásahu, SMS komunikáciou s
redaktorom, právoplatným rozhodnutím o odsúdení Q. N., vypočutím svedkov X.. N. F., S.. S. Š., S..
Ľ.W. D., K.. K. N., X.. N. D., X.. W. I., X.. S. N., právoplatným rozsudkom, ktorým bola Q. N. odsúdená

pre trestný čin ohovárania, uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Co/10/2012-92, podľa ktorého
bola rozhodcovská doložka v poriadku (dôvod nedostatku právomoci všeobecného súdu) rozhodnutiami
súdov na podporu svojich tvrdení.

6. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie propagačným materiálom týkajúcim sa uzatvárania životného

poistenia,vrámciktoréhojezaručenýnárastrezervyzpoisteniapredanépoistenie6%p.a.,potvrdením
o uzatvorení poistnej zmluvy UDP - K č. XXXXXXXXXX s poistníkom K. J. (vystupujúca v relácii), na
ktorom je výslovne uvedené: „Zaručený nárast rezervy pre toto poistenie je 6 % p.a.“, listom žalobcu
zasielaným žalobcom klientom, označený ako „Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu
UDP - K“, listom zasielaným klientke K. S. (vystupujúca v relácii) označeným ako „Prepočet a zvýšenie

poistného k poistnému produktu UDP - K - vyčíslenie“, listom zasielaným klientovi Ľ. D.W., návratkou
zasielanou k listom klientom označenou ako „Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve“ s
tromi variantmi danými na výber, všeobecnými poistnými podmienkami z 21. 5. 2007, dodatkom č. 1. k
všeobecným poistným podmienkam, zmluvné dojednania pre poistenie EuroKapitálPlus, listom žalobcu
„Zaslanie poistky ku zníženiu poistného“ zo dňa 10. 8, 2007, listom žalobcu „V. V. R. na D. K. T. R. XXXX

O. Z. I.“ zo dňa 20.3.2008, listom žalobcu „C. D. „. S. A., T. I. poČ.“, listom žalobcu „V. V. W. N. U.“
zo dňa 22.5.2007, žiadosťou o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 31. 5. 2007, listom žalobcu „V. H.O. J. N. Č.. XXXXXXXXXX“ zo dňa
30.10.2007, listom žalobcu „V. na C. A. J. N. ...“., listom žalobcu „V. V. U. N.“ zo dňa 9. 6. 2008, tlačovou
správou NBS zo dňa 30. 4. 2008, Stanoviskom NBS k informáciám spoločnosti Prvá česko-slovenská

poisťovňa Rapid, a.s., tlačovou správou NBS z 22. 5. 2008 - Stanovisko NBS k tvrdeniam Prvej česko-
slovenskej poisťovne Rapid, ktoré odzneli na tlačovej konferencii 22. 5. 2008, listom NBS zo dňa 26.
5. 2008 adresovaný žalobcovi „V. R. N. N. W. C. R. na R.Á. Ú. Š., obsahom A.., svedeckou výpoveďou redaktora A. J., hospodárskymi výsledkamipoisťovní za jednotlivé roky, vypočutím svedka H. J., svedkyne K. J., svedkyne S. J., svedkyne K.
S., I. K.. K., I. Ž.J., I. J., písomnými dôkazmi - Rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžz 1/2008 zo dňa 18.
6. 2009 (zamietnutý návrh žalobcu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy), dokumentáciou spoločnosti žalobcu vrátane ekonomických ukazovateľov, návrhom svedka
kameramana N. I., upovedomením o vznesení obvinenia S.. Š. O. W.. T., hospodárskymi výsledkami
žalobcu - porovnaním rokov 2007 - 2008, výročnou správou za rok 2008, článkami a časopisom žalobcu,
pôvodnýmivšeobecnýmipoistnýmipodmienkamizroku1995,návrhomsvedkaĽ.V.,návrhomsvedkaN.
I., návrhom svedka X.. S. F., X.. S. C., X.. K. D., A.. Š.T. H., listinnými dôkazmi žalovaného predloženými

na pojednávaní 24.11.2010, návrhom vypočutia svedka V. N., komunikáciou medzi žalobcom a klientmi,
ktorí boli žalobcami v hromadnej žalobe, zmluvou o sprostredkovaní poistenia uzatváranou medzi
žalobcom a výlučnými sprostredkovateľmi poistenia, dohodou o stabilizačnej odmene.

7. Vzhľadom na uvedené vykonal súd prvej inštancie dokazovanie, na základe ktorého mal za
preukázané, že:

8. Žalovaný je právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorého predmetom
podnikania je okrem iného aj televízne vysielania na televíznej stanici TV MARKÍZA v zmysle licencie
č. T. udelenej Radou Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie dňa 7. 8. 1995 pod
č. T.. TV MARKÍZA je televíziou s celoslovenskou pôsobnosťou s významnou mierou podielu na

sledovanosti. S ohľadom na jej postavenie je možné konštatovať, že jej úlohou je aj prispievať k verejnej
diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu pri rešpektovaní skutočnosti, že nemôže prekračovať určité
hranice, najmä s ohľadom na ochranu dobrej povesti a práv iných. Patrí jej pri dodržiavaní povinností
a zodpovednosti úloha šíriť informácie a myšlienky o otázkach verejného záujmu. Novinárska sloboda
zahŕňa možnosť použitia určitej miery preháňania, či dokonca provokácie. Žalobca je právnickou

osobou, predmetom jeho činnosti je poisťovacia činnosť v oblasti životného poistenia (poistenie pre
prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia, poistenie vena
alebo prostriedkov na výživu detí, dôchodkové poistenie, poistenie pre prípad úrazu alebo choroby,
ak je pripoistením niektorých vyššie uvedených poistných odvetví). Ku dňu podania žaloby uzatvoril
žalobca viac ako 350.000 poistení a portfólio poistných zmlúv predstavovalo ku dňu podania žaloby viac

ako 160.000 poistení. Z pohľadu predmetu jeho podnikateľskej činnosti (poisťovacia činnosť v oblasti
životného poistenia), objemu jeho činnosti a skutočnosti, že jeho činnosť podlieha dohľadu Národnej
banky Slovenska, je potrebné uzavrieť, že by mal strpieť úroveň kritiky na úrovni osôb verejného záujmu.
V dňoch 30. 6. 2008 a 4. 5. 2009 v publicistickej relácii N., v reportážach C. N. (ďalej len „prvá reportáž“)
a C. N. X (ďalej len „druhá reportáž“) žalovaný odvysielal skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré

žalobca považuje za nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce (v prípade skutkových tvrdení) a neprimerané
(v prípade hodnotiacich úsudkov).

9. Výrok „Klientov (pozn.: oni, poisťovňa Rapid) klamú“ zaznel v prvej reportáži z úst klientky K. J. a je
potrebné ho považovať za hodnotiaci úsudok konania žalobcu, nie skutkové tvrdenie. Po tom, ako po

oznámení o redukcii poistnej zmluvy zo strany žalobcu požiadala o obnovenie finančných parametrov
zmluvy (čím pristúpila k novým poistným podmienkam), jej následne žalobca, po tom, ako požiadala o
vyčíslenie a výplatu odkupnej hodnoty, listom z 30. 10. 2007 oznámil, že jej nárok na odkupnú hodnotu
zanikol. Žalobca to odôvodnil pristúpením klientky k všeobecným poistným podmienkam z 21. 5. 2007
(ďalej len „nové poistné podmienky“, ktorých časti už v tomto liste zvýraznil rámčekmi. Poistná zmluva

klientky pritom trvala predtým od 7. 10. 1997. Je potrebné uzavrieť, že úsudok klientky s ohľadom na
desať rokov trvajúci vzťah, ktorý sa mal ukončiť bez nároku na odkupnú hodnotu, hoci sa aj omeškala
v minulosti s úhradou jednej splátky, mal dostatočný skutkový základ.

10. Výrok „Národná banka pri tomto produkte UDP - K nekonštatovala povinnosť prepočítať alebo zvýšiť

poistné“ vyhodnotil súd ako výrok s ohľadom na vykonané dokazovanie za pravdivý. Podľa protokolu
Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného u žalobcu v období od 30. 4. 2007 do 5. 9. 2007 táto
zistila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno - matematickými
metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov
nezohľadňujúvšetkyzáväzkyvočipoisteným,ktorésažalobcazaväzujeplniťvprípadenastaniapoistnej

udalosti. Skupina dohľadu na danú skutočnosť upozornila zástupcov žalobcu. Nevyplývala však z toho
priamo povinnosť prepočítavať alebo zvyšovať poistné. Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska z
25. 4. 2012, na výzvu súdu, Národná banka nekonštatovala priamo povinnosť prepočítať a zvyšovať
poistné, bolo potrebné nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa vykonaného prepočtu prijať opatrenia,ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. Podľa vyjadrenia
Národnej banky Slovenska, poisťovňa Rapid sa mohla so zisteným nedostatkom vysporiadať napríklad
zmenou zmluvných záväzkov na základe osobitných dohôd dvojstranným právnym aktom. Ďalšou

možnosťou bol prevod dotknutých poistných zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne
nakalkulovaných poistení produktov UDP - K a Kapitál z vlastných zdrojov poisťovne za cenu straty. V
kontexte vyjadrení hovorkyne Národnej banky Slovenska v prvej reportáži a odpovede Národnej banky
Slovenska na výzvu súdu nevyhodnotil výrok ako nepravdivý alebo pravdu skresľujúci.

11. Výrok „Rapid začal frontálny útok na klientov s poistkami UDP-K už v roku 2007“ je hodnotiacim
úsudkom a má ilustrovať skutočnosť, že žalobca v roku 2007 zasielal klientom listy, v ktorých im
oznamoval redukciu poistnej zmluvy, možnosť získania zníženia poistného o 40 Sk prípadne nárok
na bezplatný mobilný telefón a GSM služby. V prípade akceptácie ponuky klienti žalobcu zároveň
pristupovali k novým poistným podmienkam a aj pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti
(porovnanie poistných podmienok z roku 2007 a z roku 1995, následné uplatňovanie nových poistných

podmienok aj v 10 rokov trvajúcej zmluve) súd uzavrel, že snaha žalobcu získať listami z roku 2007
súhlas s novými poistnými podmienkami, ktoré mohol v budúcnosti uplatňovať bola cielená a že tento
hodnotiaci úsudok mal dostatočný skutkový základ v konaní žalobcu vo vzťahu k jeho klientom.

12. Výrok „Rapid informáciu o nových všeobecných podmienkach zašil do iných listov“ je hodnotiacim

úsudkom,prektorýmalžalovanýdostatočnýzáklad.Zjednotlivýchlistov,ktoréžalobcazasielalklientom,
či už v súvislosti s bonusmi (možnosť získania zníženia poistného o 40 Sk prípadne nárok na bezplatný
mobilný telefón a GSM služby) alebo následne sprievodným listom a priloženou návratkou v súvislosti
s prepočtom poistného mal súd za preukázané, že predmet listu ani prevažná časť väčším písmom
písaného textu neobsahovala zmienku o zmene poistných podmienok. Naopak, deklarácia súhlasu bola

uvedená v porovnaní s iným textom výrazne menším písmom, ani samotný predmet listu sa skutočnosti,
že môže dôjsť k zmene poistných podmienok nevenoval. Používanie malého písma v listoch, výzvach,
dokumentoch je dlhodobo z pohľadu ochrany spotrebiteľa kritizovanou praktikou. Napriek tomu, že v
relevantnom období zasielania listov nebola právnym predpisom upravená veľkosť písma dokumentácie
vo vzťahu k spotrebiteľom, je potrebné zdôrazniť, že práve praktiky súvisiace s požívaním textov

písaných malým písmom viedli k tomu, že nakoniec bola veľkosť písma vo vzťahu k spotrebiteľom aj
výslovne právnym poriadkom upravená. Žalovaný mal preto pre takýto výrok už aj v dobe odvysielania
reportáže dostatočný skutkový základ.

13. K výroku „klientov, ktorí majú tú 6 % garantovanú vlastne mieru vo svojich produktoch“ sa súd

stotožnil so stanoviskom žalovaného, že z takto označeného výroku nie je zrejmé, v čom má byť
obsiahnutý difamujúci charakter. Výrok pritom označil žalobca. Vzhľadom na to, že žalobca tento výrok
označil medzi nepravdivými výrokmi, súd uvádza, že ak by sa ale namietala nepravdivosť, je potrebné
uviesť, že z vykonaného dokazovania, vyplynulo, že na poistkách zasielaným žalobcom jeho klientom
bol uvedený text „Zaručený nárast rezervy pre toto poistenie je 6 % p.a.“. Ak žalobca použil takého

slovné spojenie, je zrejmé, že tým vo svojom produkte garantoval mieru 6 %, a to aj bez toho, aby sa
súd na tomto mieste venoval rozdielu medzi 6 % zhodnocovaním vkladov na sporiacich produktoch (súd
sa mu venuje na inom mieste) a technickou úrokovou mierou.

14. K výroku „na zmluvách UDP - K je jasne napísané.. zaručený nárast rezervy 6%“ je potrebné uviesť

celé znenie výroku, tak ako skutočne odznel: „Hovorca tvrdí, že zmluva so 6 % garanciou neexistuje,
pritom na zmluvách UDP - K je jasne napísané práve to, čo avizoval ten leták: zaručený nárast rezervy
6%“. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vo svojich poistkách uvádzal „Zaručený nárast
rezervy pre toto poistenie je 6 % p. a.“, a to navyše v časti „Rozsah nárokov z poistenia“. Na tých
istých poistkách je pritom uvedené, že žalobca vydal poistku ako potvrdenie o tom, že poistná zmluva

bola riadne uzavretá. Nie je sporné, že potvrdenie o uzavretej zmluve nie je samotnou zmluvou, ale
bazírovanie na tom, že skutočnosti v ňom uvedené, hoci poistka potvrdzuje uzavretie poistnej zmluvy,
nepotvrdzujú to, čo bolo zmluvou uzavreté, je nelogické a účelové. Výrok súd vyhodnotil ako pravdivý,
bez toho, aby akokoľvek skresľoval pravdu.

15. K výroku „(pozn. Rapid) môže zasahovať do poistky bez súhlasu klienta“ súd odkazuje napríklad na
II. časť, Článku 8 bodu 10a všeobecných poistných podmienok. Klient síce môže podľa ďalšieho textu
nesúhlasiť, dôsledkom by však bola redukcia poistnej sumy a to nepochybne takisto zásahom je, a preto
súd vyhodnotil výrok ako pravdivý.16. Pri výroku „Rapid oznámil redukciu zmluvy pre nezaplatených 214,- Sk spred 9 rokov“ súd
považuje za potrebné ozrejmiť okolnosti zmluvy konkrétnej klientky. Po tom, ako po oznámení o

redukcii poistnej zmluvy zo strany žalobcu požiadala o obnovenie finančných parametrov zmluvy
(čím pristúpila k novým poistným podmienkam), jej následne žalobca, po tom, ako požiadala o
vyčíslenie a výplatu odkupnej hodnoty, listom z 30. 10. 2007 oznámil, že jej nárok na odkupnú hodnotu
zanikol. Argumentoval pristúpením klientky k novým poistným podmienkam. Podstatná časť kritiky teda
smerovala k skutočnosti, že klientka po 10 rokoch trvania poistenia nemala mať nárok na žiadnu

odkupnúhodnotu.SvedokA.J.vosvojejvýpovediuviedol,ževýrokomnemalobyťpovedané,žedlhtrval
9 rokov, ale že k nemu došlo pred deviatimi rokmi. V každom prípade, práve s ohľadom na celý kontext
zamerania kritiky, v tomto prípade, ak by aj informácia, že dlh 214 Sk trval 10 rokov, bola informáciou
nepravdivou, súd uvádza odkazom, že samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa
dobrej povesti právnickej osoby zakladá spravidla neoprávnený zásah do tejto dobrej povesti, avšak
každé zverejnenie nepravdivých údajov nemusí automaticky znamenať takýto zásah (z rozhodnutia

32Odo/1159/2004 NS ČR). V tomto prípade informácia s ohľadom na kontext kritiky nepredstavovala
zásah. Aj keby sa jednalo o aktuálne omeškanie s platbou poistného, je potrebné uviesť, že kritika
postupu poisťovne, ktorá by v takom prípade (10 rokov trvajúci poistný vzťah) neuznala žiaden nárok na
odkupnú hodnotu v prípade životného poistenia, bola by kritikou oprávnenou.

17. K výroku „Tento bonusový darček je spojený s mierne povedané podvodom“ súd uvádza, že je
hodnotiacim úsudkom zo strany klientky žalobcu vo vzťahu k postupu žalobcu, pri ktorom tento najprv
zaslal jej manželovi list, v ktorom mu ponúkol bonus - zníženie poistného o 40 Sk, pričom žalobca
sám v liste označil bonus za darček. Súhlasom s ponúknutým bonusom klient súhlasil
s novými poistnými podmienkami z roku 2007. V hornej časti listu uviedol písmom porovnateľným

s textom, v ktorom oznamuje bonus, že nedochádza k uzatvoreniu žiadneho nového poistenia, ku
zmene doby platenia poistného, ani ku zmene v poistných sumách. V dolnej časti drobným písmom
uviedol, že zaslaním poistky späť má toto rozhodnutie vplyv na výšku poistného, poistné plnenie,
odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia, jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru. Pokiaľ ide o
samotný význam pojmu „podvod“, pre tento neexistuje len legálna definícia skutkovej podstaty trestného

činu. Za podvod možno označiť nepoctivé, ľstivé, konanie, konanie úmyselne uvádzajúce do omylu
bez toho, aby malo vzťah k trestnoprávnym súvislostiam. Je potrebné uviesť, že je to silný výraz
a pokiaľ niekto označí niekoho konanie, musí mať na to dôvod. V každom prípade, pri vyhodnotení
okolností konkrétneho konania žalobcu vo vzťahu ku klientovi, súd aj vo súvislosti dôkazmi spojenými
s postupom pri listoch žalobcu v súvislosti s poskytnutím vernostného bonusu „čo je doma, to sa

počíta“, prípadne s poskytnutím bezplatného mobilného telefónu, uzavrel, že pre takýto výrok existoval
skutkový základ, nakoľko v konečnom dôsledku následne došlo zo strany poisťovne aplikácii nových
poistných podmienok v súvislosti s aplikáciou prepočtu a zvýšeniu poistného na základe ustanovení
nových poistných podmienok z roku 2007. Je preto možné uzavrieť, že klient bol uvedený do omylu.
Označenie „podvod“ je silným označením, ale s ohľadom na okolnosti a dôsledky pre klienta je to

zveličenie, prípadne preháňanie, ktoré je v obdobných prípadoch súdnou praxou akceptované.

18. Výrok „garantované šesťpercentné zhodnotenie sa mu podľa nových podmienok znížilo na jedno
percento“ odznel v súvislosti s poistnou zmluvou manžela Márie Juhásovej. Žalobca v súvislosti so
zhodnocovaním poistných produktov a sporiacich produktov argumentuje neznalosťou problematiky

pri výrobe reportáže. Je zrejmé, že pojem sporenie a pojem poistenie nie sú pojmovo ani obsahovo
totožné. Kapitálové životné poistenie je však poisteným zameraným aj na zhodnocovanie peňažných
prostriedkov. Samotný žalobca v súvislosti s kapitálovým životným poistením uvádzal, že kapitálové
životné poistenie predstavuje vyváženú kombináciu krytia rizík a sporenia (č. l. 1501 v spise).
Nie je preto možné uzavrieť, že pri kapitálovom životnom poistení nedochádza k zhodnocovaniu

peňažných prostriedkov. Technická úroková miera v zásade vyjadruje, aké percento zhodnotenia svojich
technických rezerv môže poisťovňa svojim klientom dlhodobo garantovať. Preto je zrejmý vplyv výšky
technickej úrokovej miery na to, akú garantovanú sumu môže klient dosiahnuť na konci poistnej doby.
Ak teda poisťovňa uviedla v časti XVII., bode 7f, že ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej
sumy nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa, pritom príslušná

technická úroková miera sa upravuje na 1 % ročne (s tým, že poistník má nárok na prebytky na poistnom
priznané poisťovňou), je síce možné skonštatovať, že výrok je nepresný, táto nepresnosť však nič
nemení na skutočnosti, že „príslušná technická úroková miera sa upravuje na 1 % ročne“, pričom klient
mohol mať pred zaslaním tlačiva s vyznačeným súhlasom s novými poistnými podmienkami podľapoistky zaručený nárast rezervy vo výške 6 %. To všetko pri akceptovaní skutočnosti, že percentuálne
sadzby v tomto ponímaní nie sú totožné s úrokovými sadzbami pri sporení.

19. Výrok, „poisťovňa s vami cvičí tak, že máte intenzívny pocit, že vás chce obtiahnuť o tisíce“ zaznel
v úvode prvej reportáže. Jedná sa o hodnotiaci úsudok, ktorého skutkový základ je vyjadrený v postupe
poisťovne vo vzťahu ku klientom. Vzhľadom na listinné dôkazy týkajúce sa konkrétnych klientov žalobcu
(napr. pani J.) mal súd za to, že hodnotiaci úsudok vychádzal z dostatočného skutkového základu.

20. Výrok „Aké svinstvo s nami urobili“ predniesla manželka klienta žalobcu (v úvode prvej reportáže a
záber bol použitý aj v druhej reportáži), ktorý po pristúpení, na ponuku poisťovne k zníženiu poistného,
zároveň tým súhlasil s novými poistnými podmienkami. Ide o jeden z najsilnejších hodnotiacich úsudkov,
je však aj v tomto prípade uviesť, že jeho vyrieknutie okolnosti odôvodňovali. Jednalo sa o K. S., ktorej
manžel súhlasil s bonusom, na základe ktorého mu bolo znížené poistné, ale zároveň akceptoval nové
poistné podmienky (písané malým textom). V konečnom dôsledku to malo znamenať, že poisťovňa

pristúpila k ich aplikácii, čo malo znamenať, že klient buď doplatí poistné (17.225 Sk - nepomerne vysoko
prevyšujúce poskytnutý bonus), prípadne nebude platiť zvýšené vyššie poistné, pričom prospektované
poistné sumy sa nemali meniť, mali ostať zachované ako výpočtový základ, pričom bol uvedený odkaz
na poistné podmienky na web žalobcu (písané malým textom). Treťou možnosťou bolo prijať odkupnú
hodnotuvovýške28.992Sk,čovkontexteskutočnosti,žedobaplateniapoistnéhoužskončila(mesačné

poistné bolo pritom 484 Sk) znamenalo výrazné zníženie oproti dohodnutým poistným sumám, a to aj
pri zohľadnení skutočnosti, že doba poistenia mala skončiť 15. 3. 2012. Hodnotiaci úsudok za týchto
okolností považoval súd za primeraný.

21. K výroku „spor s Národnou bankou poisťovni Rapid vyhovuje, lebo je dobrou dymovou clonou“

označil žalobca taktiež v nie úplnej verzii, ako odznel. Celý výrok odznel v podobe „Je niekoľko dôvodov
domnievať sa, že tento spor s Národnou bankou poisťovni Rapid vyhovuje, lebo je dobrou dymovou
clonou, za ktorou nevidieť spor Rapidu so stovkami vlastných klientov“. Výrok nasledoval po výroku,
v ktorom redaktor informoval o trestných oznámeniach na úradníkov Národnej banky a žiadosťou o
odvolanie viceguvernéra D. pre údajné falšovanie jeho podpisov. Po tomto výroku uvádza redaktor

znovu informácie o postupe žalobcu vo vzťahu ku klientom. V týchto súvislostiach je výrok hodnotiacim
úsudkom, ktorý nie je neprimeraným.

22. Výrok „V máji Rapid ... začal klientom (pozn.: s produktom UDP - K) posielať podivné listy“ súd
vyhodnotil, ako hodnotiaci úsudok, ktorý nepovažoval za neprimeraný. Celý výrok znel „Vlani v máji

Rapid na svojej web stránke vyvesil nové všeobecné poistné podmienky a potom začal klientom posielať
podivné listy. Išlo o listy redukcia poistnej zmluvy, 40,- Sk bonus, a bezplatný mobilný telefón. Všetky mali
spoločného menovateľa. Vyžadovali od klienta, aby podpísal priložené tlačivo, na ktorom bolo malými
písmenami uvedené, že klient súhlasí s novými všeobecnými podmienkami z web stránky Rapidu“.
V tomto kontexte je potrebné uviesť, že výrok je hodnotiacim úsudkom vo vzťahu k

žalobcom zasielaným listom. Vzhľadom na okolnosť, že sa jednalo o listy z rôznymi bonusmi, ktoré
obsahovali malým, ťažšie čitateľným písmom deklaráciu o súhlase s novými poistnými podmienkami, a
aj rozhodcovskú doložku, je označenie „podivné“, opreté o dostatočný skutkový základ.

23. Výrok „súhlasí s novými podmienkami ... lebo tam je to schované, ako keby ste chceli, aby to váš

klient nevidel“ je skrátený, v skutočnosti redaktor položil hovorcovi žalobcu otázku „Prečo to do toho listu
komponovať, že súhlasí s novými podmienkami, prečo to nie je povedzme v osobitnom liste. Lebo tam
je to schované ako keby ste chceli, aby to váš klient nevidel“, na ktorú hovorca žalovaného odpovedal
„Je to v tom liste, nie je to ani na druhej strane, nie je to písané neviditeľným písmom.“. Skutočnosť,
že text týkajúci sa súhlasu s novými poistnými podmienkami nie je napísaný neviditeľným písmom, je

nesporná. Súd však považoval za preukázané predovšetkým to, že text bol napísaný výrazne menším
písmom oproti ostatnému textu venujúcemu sa napríklad nároku na bezplatný mobilný telefón a to
napriek tomu, že podmienky, ktorými sa spravuje kapitálové životné poistenie sú pritom pre poistníka
podstatne dôležitejšie, ako nárok na bezplatný mobilný telefón, obzvlášť v prípade, ak obsahujú také
zmeny, aké obsahovali nové poistné podmienky oproti pôvodným.

24. Výrok, „keby klientom (pozn.: Rapid) napísal, aký vplyv bude mať ich súhlas s novými
podmienkami na ich poistnú zmluvu, nikto by nesúhlasil“ je hodnotiacim úsudkom pre ktorý je daný
dostatočnýskutkovýzáklad.Prváčasťvýrokubolanapadnutážalobcomosobitne.Celývýrokznel„Rapidinformáciu o nových všeobecných poistných podmienkach preto tak zašil do iných listov, lebo keby
klientom napísal, aký vplyv bude mať ich súhlas s novými podmienkami na ich poistnú zmluvu, nikto by
nesúhlasil.“. Ide o vyhodnotenie situácie, čo by sa mohlo stať, za predpokladu, že by žalobca detailne

a zrozumiteľne uviedol, aký presné dôsledky môžu nastať, ak sa na ich poistné zmluvy budú vzťahovať
nové poistné podmienky. Úvaha, že by nikto nesúhlasil, môže byť zveličením, nakoľko nie je možné
vylúčiť, že by niekto s novými poistnými podmienkami súhlasil. Avšak s ohľadom na podanie hromadnej
žaloby, oslovovanie príslušných orgánov klientmi žalobcu, je možné vyvodiť, že pre takýto hodnotiaci
úsudok mal žalobca dostatočný skutkový základ.

25. Výrok „... Rapid ušetrí desiatky miliónov korún“ je časťou výroku, ktorý vyslovil redaktor. Celý výrok
znel „Poistku UDP - K malo donedávna v Rapide asi 4.500 klientov. Ak by väčšina reagovala ako pán
K., Rapid ušetrí desiatky miliónov korún“. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že k takémuto
hodnotiacemuúsudkumoholredaktordospieťajzapredpokladu,žebysvýberommožnostia)vnávratke
žalobcu súhlasila nadpolovičná väčšina klientov. Je potrebné vziať do úvahy, že podľa alternatívy a)

sa prospektované poistné sumy síce nemenili, do budúcna však ostávali zachované len ako výpočtový
základ, de facto išlo teda o zníženie plnenia, ktoré mohol poistník dostať (XVII. časť, bod 7f nových
poistných podmienok v spojení s II. časťou, článkom 12, bodom 2b.

26. Výrok „Dokonca ani v čase nebankových subjektov“ uviedol žalobca ako napádaný až v rámci svojho

posledného návrhu na zmenu žaloby. Na doplnenie kontextu je potrebné uviesť čo výroku predchádzalo,
ajnasledovalo:„Nikdysmevpaľbeneevidovalitoľkopodnetov od nervóznychklientovnejakejpoisťovne
alebo finančnej inštitúcie. Dokonca ani v čase pádu nebankoviek. Tí nervózni klienti nám už doslova
vyčítali, prečo sa znovu nezoberáme touto poisťovňou“. Svedok H. J. uviedol vo svojej výpovedi, že
výraz nebankovka nepoužil v súvislosti s subjektami ako Horizont a podobne. Aj pri vyhodnotení, že

porovnanie súviselo so situáciou v roku 2002, kedy začali krachovať subjekty BMG Invest a Horizont
Slovakia, nie je možné uzavrieť, že výrokom bol prirovnaný žalobca k týmto subjektom. Výrokom bola
porovnaná situácia, koľko klientov oslovovalo televíziu v súvislosti s tou - ktorou problematikou. To však
nemožno bez bližšej identifikácie považovať za prirovnanie žalobcu k týmto subjektom. Skutočnosť, že
v súvislosti s problematikou okolo žalobcu kontaktovalo televíziu viac nespokojných klientov ako v čase

pádu nebankoviek, mohla súvisieť s rozvojom komunikačných technológií, kedy dostupnosť k internetu a
prostriedkom komunikácie bola v rokoch 2008, resp. 2009 nepochybne viac rozvinutá, ako v roku 2002.

27. K výroku „Je to podvod“ je potrebné uviesť, že nie je úplne zrejmé, čo bolo ako podvod myslené
autorom výroku, ktorým bol klient žalobcu. Prvýkrát výrok zaznel po úvodnom vstupe moderátora, ktorý

uviedol, že „klientom spoločnosti Rapid life došla trpezlivosť, pretože poisťovňa im jednostranne zrušila
životné poistky. Podávajú hromadné žaloby aj trestné oznámenia“. Druhýkrát výrok zaznel po vstupe
šéfredaktora, po ktorom uviedol druhé pokračovanie reportáže. Žalovaný spojil tento výrok s konaním
poisťovne, ktorým zrušila životné poistky. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp.
zn. 2Cdo/229/2013, podľa ktorého poistný vzťah aj napriek žalobcom tvrdenému zániku trvá. Žalovaný

videl vo vyjadrení podvádzanie v tom, že klientom boli ohľadom zániku poistného vzťahu uvádzané
nepravdivé informácie. Ak sa mal výrok vzťahovať všeobecne ku konaniu žalobcu vo vzťahu ku klientom
v súvislosti s novými poistnými podmienkami, súd odkazuje na svoju argumentáciu k výroku „Tento
bonusový darček je spojený s mierne povedané podvodom“ a s ohľadom na tam uvedenú argumentáciu
uzatvára, že sa jedná o hodnotiaci úsudok, ktorý mal dostatočný skutkový základ.

28. K výroku „poisťovňa nechala.. rôznymi obštrukciami (pozn. tisíce klientov) podpísať nové poistné
podmienky“ sa súd nevenuje bližšie významu a vhodnosti použitia slova „obštrukcia“ predneseného
redaktorom, podobne, ako sa bližšie nevenoval významu slovného spojenia „neviditeľným písmom“
predneseného hovorcom žalobcu vyššie. Ak by aj súd vychádzal zo záveru, že významom slova

„obštrukcia“ je pojem „prekážka“ alebo jej vytvorenie, je možné uzavrieť, že žalobcom, tým, že zaslal
klientom návratku, pri ktorej uviedol, že v prípade nevybratia si žiadnej možnosti, prípadne neurčitého
stanoviska, bude poistenie zrušené, bola vytvorená prekážka ďalšieho trvania poistného vzťahu, v
prípade, že sa klient nevyjadrí jasne k jednej z troch ponúkaných možností. Výberom jednej z možnosti
sa ale klient pripojil k novým poistným podmienkam. Výrok súd vyhodnotil ako pravdivý.

29. K výroku „Komisia.. dala (pozn.: klientom) za pravdu, že nové podmienky sú neprimerane výhodné
pre poisťovňu..“ súd uvádza, že celý výrok znel „Komisia dostala asi 100 podnetov od klientov Rapidu
a dala im za pravdu, že nové podmienky sú neprimerane výhodné pre poisťovňu“. Pokiaľ ide osamotný záver komisie, je potrebné uviesť, že podľa záverov komisie, komisia, „berúc do úvahy, že
dodávateľ musí jednoznačne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa, že Občiansky zákonník obsahuje
iba indikatívny výpočet neprijateľných podmienok, pričom súdna prax je spôsobilá tento rozšíriť a

dodávateľ musí postupovať s odbornou starostlivosťou uzavrela, že vzhľadom na to, akým spôsobom
poisťovňa získala od poistených spotrebiteľov pristúpenie k novým všeobecným poistným podmienkam,
tieto spotrebiteľov nemôžu zaväzovať. Z tohto dôvodu komisia podáva podnet a odporúča zvážiť
združeniam na ochranu spotrebiteľov podanie žaloby na súd a ochranu práv spotrebiteľov“. Súd mal
za to, že už samotný záver formulovaný v odporúčaní svedčal o pravdivosti výroku. Je tiež potrebné

zobrať do úvahy, že minister spravodlivosti, teda predstaviteľ rezortu, pri ktorom bola komisia zriadená
deklaroval neprimeranosť zmluvných podmienok. Z uvedeného mal súd za to, že ak sa raz komisia
zaoberala samotnou skutočnosťou, či môžu alebo nemôžu zaväzovať nové poistné podmienky a v
dôsledku záverov formulovala v tomto smere závery a dávala odporúčania spotrebiteľským združeniam
na podanie žaloby, je tým správnosť vysloveného výroku osvedčená.

30. Výrok „Klienti strácajú nárok na ... garantované zhodnocovanie vkladu“ nepovažoval súd za
nepravdivý, pričom v argumentácii je možné v celom rozsahu odkázať na argumentáciu súdu k výroku
„garantované šesťpercentné zhodnotenie sa mu podľa nových podmienok znížilo na jedno percento“.

31. Výrok „Spotrebiteľ, ktorý si sporil... pre nejaké administratívne machinácie ..., má prísť o hodnotu,

ktorú našetril...“ odznel v znení „Spotrebiteľ, ktorý si sporil niekoľko rokov a zrazu pre nejaké
administratívnemachináciedoslova máprísťotúsvojuhodnotu,ktorúnašetril,taktonemôžepovažovať
zo strany poisťovne za seriózne konanie“ vyslovil X.. V. N. z Asociácie užívateľov služieb. V osobitnom
súdnom konaní bola právoplatne uložená povinnosť Asociácii užívateľov služieb ospravedlniť sa za
tento výrok žalobcovi a zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v peniazoch. Žalobca argumentoval

tiež rozhodnutím NS SR, sp. zn. 1Cdo/44/2010, podľa právnej vety ktorého, pokiaľ už bola v
občianskom právnom konaní právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd
v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.
K tomuto je potrebné uviesť, že nie je možné konštatovať zhodnosť účastníkov (strán sporu) v konaní
vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 8C/201/2009 a v tomto konaní vedenom

na prvoinštančnom súde, rozdiel je na strane žalovaného. Je potrebné uviesť, že žalovaný titulom
svojho postavenia, ako média, požíva vo vzťahu k zásahom do dobrej povesti vyššiu ochranu, ako
spotrebiteľské združenie. Kým úlohou spotrebiteľských združení je poskytovať ochranu spotrebiteľom,
zastupovať ich pred príslušnými orgánmi, úlohou tlače, zvukových a zvukovo - obrazových médií je
okrem iného poskytovať informácie, a to aj formou investigatívnej publicistiky. V súvislosti s ich úlohou

je médiám poskytnutá tomu zodpovedajúca vyššia miera ochrany. Je tiež potrebné uviesť, že napriek
tomu, že tunajšiemu súdu je rozdiel medzi sporením a poistením zrejmý, zaujal, už vyššie uvedený,
odlišný názor ku kapitálovému životnému poisteniu ako Okresný súd v Banskej Bystrici a Krajský súd
v Banskej Bystrici a tento názor súd aj odôvodnil (bod 75). Súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že
výrokom „Spotrebiteľ, ktorý si sporil... pre nejaké administratívne machinácie ..., má prísť o hodnotu,

ktorú našetril...“ nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu.

32. K výroku „čiže tých poškodených klientov to nebude nič stáť“ sa súd stotožňuje so stanoviskom
žalovaného, že tento výrok nebol spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Išlo o vzťah
spotrebiteľov k spotrebiteľskému združeniu, resp. zákonom upravené oslobodenie spotrebiteľa od

povinnostiplatiťsúdnypoplatok.Vsúvislostisoslovnýmspojením „poškodenýchklientov“ súd odkazuje
na vykonané dokazovanie rozhodnutiami, v ktorých súdy uzavreli, že rozhodcovské rozsudky boli
vydané bez platne uzavretých rozhodcovských doložiek, resp. rozhodnutia, v ktorých súdy uzavreli, že
poistný vzťah klientov so žalovaným trvá, napriek oznámeniu žalobcu klientom o zániku poistenia.

33. K výroku „Oni ako keby selektovali, že komu tie bonusy a potom aj zrušenia zmluvy, komu to urobia
a komu nie?“ súd uvádza, že k výroku došlo v telefonáte s klientkou žalobcu (Ivanou), ktorá v odpovedi
uviedla „Neviem, podľa akého kľúča to robia, ale viem aj o iných, ktorým takisto nič neprišlo“. Žalovaný
predtým uviedol aj stanovisko žalobcu, podľa ktorého k žiadnej selekcii nedochádzalo, nedoručenie
mohlo byť spôsobené nenahlásením zmeny adresy alebo neprevzatím pošty. Vzhľadom na vyjadrenie

klientky X. („neviem, podľa akého kľúča to robia“), zostala situácia ohľadom tohto výroku - otázky
telefonicky položenej klientke, v rovine stanoviska žalobcu, teda že k selekcii nedochádzalo, a príčiny
nedoručenia nie sú v tom, že by žalobca zásielku nevypravil.34. Výrok „Vlani dali v Rapide výpovede, ktoré poisťovňa musela akceptovať“ má konštatačný charakter
a nie je spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti, ani z ďalšej, ani z predchádzajúcej časti príspevku
nevyplynulo, že by žalovaný tvrdil, že výpovede žalobcom akceptované neboli (v súvislosti s výpoveďami

boli vymáhané nároky žalobcu, resp. postupníka z pohľadávky postúpenej žalobcom). Súvisiace
napadnuté výroky smerovali k nárokom žalobcu v súvislosti s výpoveďami obchodníkov.

35. Výrok (pozn.: poisťovňa) ich (pozn.: obchodníkov) nechala podpísať dohodu, kde sa zaviazali
pracovať bez časového obmedzenia“ súvisí s výrokom „Na základe toho (pozn.: podpisu dohôd)

Rapid od nich (pozn.: obchodníkov spätne nárokoval státisícové sumy.“ Spolu teda odznelo „Keď im
poisťovňa dávala odmenu, nechala im podpísať dohodu, kde sa zaviazali pracovať pre Rapid bez
časového obmedzenia. Na základe toho si Rapid od nich nárokoval aj státisícové sumy.“ Skutočnosť,
že existovali zmluvy, ktoré umožňovali vznik pohľadávok žalobcu, preukázal žalovaný doložením
zmluvy o sprostredkovaní poistenia, dohodou o stabilizačnej odmene výhradného sprostredkovateľa
poistenia a zmluvou o postúpení pohľadávky zo žalobcu na postupníka S. K. (výslovne uvádza, že sa

týka pohľadávok voči ktorémukoľvek z 35 VSP uvedených v prílohe. Zmluva o stabilizačnej odmene
výhradného sprostredkovateľa poistenia vylúčila čl. 6.1 písm. a) a čl. 6.2 zmluvy o sprostredkovaní,
ktoré vylučovali možnosť podania výpovede a zmluvy o sprostredkovaní boli teda uzavreté na neurčitú
dobu, resp. skončiť sa mohli len výpoveďou danou spoločnosťou alebo úmrtím VSP. Zo súm uvedených
v bode 2. dohody o stabilizačnej odmene je možné vyvodiť, že aj s ohľadom na počet výhradných

sprostredkovateľov poistenia uvedených v zmluve o postúpení pohľadávok nie je možné prijať záver,
že by výroky boli nepravdivé.

36. Vo vzťahu k výroku „Toto rozhodnutie arbitrážneho súdu je v rozpore s ústavou, dokonca zákonom“
je vzhľadom na to, že to konštatoval osoba, ktorá nebola o takomto rozpore rozhodnúť, hoci právnik,

vysokoškolský pedagóg a advokát, hodnotiacim úsudkom. Aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
uviedol súdne konania, v ktorých bol následne rozpor so zákonom deklarovaný (rozhodcovské rozsudky
boli zrušené), súd vyhodnotil tento hodnotiaci úsudok za primeraný.

37. Výrok „nejaký človek, ktorý si založil poisťovňu....vymyslel celkom výhodné zmluvné podmienky“

odznel v celom rozsahu nasledovne „Mne to pripadá, ako nejaký človek, ktorý si založil poisťovňu a
proste jednoznačne potreboval, klientov, tak vymyslel celkom výhodné zmluvné podmienky, tými sa
zazmluvnil a po rokoch zrazu zistil, že príliš na tom prerobil, tak sa rozhodol, že ich jednoducho nebude
plniť“. Napriek tomu, že výrok je všeobecný, je zrejme možné uzavrieť, že sa dotýka žalobcu. V takom
prípade má súd za to, že sa jedná o primeraný hodnotiaci úsudok s ohľadom na skutočnosť že nové

poistné podmienky umožňujú poisťovni postup, podľa ktorého nemusí plniť podľa pôvodných poistných
podmienok a z tohto pohľadu boli pre žalobcu výhodnejšie, ako pôvodné poistné podmienky.

38. K výroku „v minulej reportáži sme poukázali na podivný útok poisťovne na vlastných klientov s
produktom UDP - K, o ktorom po rokoch poisťovňa zistila, že je pre ňu nevýhodný“ súd uvádza,

že sa jedná o hodnotiace úsudky „podivný útok“, „poisťovňa zistila, že je pre ňu nevýhodný“, ktoré
súd považoval za primerané a s dostatočným skutkovým základom. Argumentácia je totožná s
argumentáciou k výrokom „Rapid začal frontálny útok na klientov s poistkami UDP - K už v roku 2007,
resp. „na zmluvách UDP - K je napísané ... zaručený nárast rezervy 6 %.

39. K výroku „poisťovňa má vykopanú frontovú líniu nielen s vlastnými klientmi“, je potrebné uviesť,
že sa opiera o skutočnosť, že žalobca viedol viacero sporov (súdne konania, rozhodcovské konania)
s klientmi, a uplatňoval si aj pohľadávky voči výhradným sprostredkovateľom poistenia, ktoré previedol
na iný subjekt. Samotná skutočnosť, že má niekto s niekým spor nemá difamačný charakter. Súd
hodnotiaci úsudok vychádzajúci zo skutočnosti, že žalobca bol účastníkom viacerých sporov, považoval

za primeraný.

40. Je tiež potrebné uviesť, že ak žalobca produkoval, okrem iných, aj dôkazy, z ktorých vyplynulo,
že kvôli medializovaným informáciám od neho odchádzali zamestnanci, resp. že sa mohli nájsť osoby,
ktoré zneužívali medializované informácie, aby prehovárali žalobcových klientov na uzavretie zmlúv s

inými poskytovateľmi, nie je možné tieto dôsledky jednoznačne pričítavať žalovanému. Jednak bolo
preukázané, že ešte pred prvou reportážou, začala internetová diskusia klientov žalobcu a jednak
súd na viacerých miestach uviedol, že celý proces spustil žalobca spôsobom, akým získaval súhlas
klientov k novým poistným podmienkam. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného, resp. aj krajskéhosúdu, že súd nemal právomoc konať z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky, je potrebné upriamiť
pozornosť, na vykonané dôkazy vo vzťahu k rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré platnosť uzavretých
rozhodcovských doložiek popreli. S rozsudkom okresného súdu, ktorým súd nepriznal uplatnenú časť

kapitalizovanej rezervy, možno s ohľadom na jeho argumentáciu polemizovať, súd to však s ohľadom
celkové dokazovanie v tomto konaní a jeho závery jednak každého dôkazu jednotlivo, ako jednotlivých
dôkazov vo vzájomných súvislostiach, nepovažuje za potrebné, nakoľko podstatné pre rozhodnutie súdu
bolo unesenie dôkazného bremena žalovaným.

41. Záverom súd prvej inštancie uvádza, že z vykonaného dokazovania (záznam reportáži a ich
prepisu) vyplynulo, že podstatou kritiky odvysielaných reportáží bol spôsob, akým postupoval žalobca
vo vzťahu k svojim klientom v súvislosti so získaním ich súhlasu s novými poistnými podmienkami a
následne, ako postup podľa nových poistných podmienok uplatňoval. Skutočnosť, že súhlas klientov
s novými podmienkami bol uvádzaná malým písmom v listoch, ktorých hlavným predmetom podľa
nadpisu boli rôzne bonusy, prípadne oznámenie nároku na telefón zdarma alebo to bolo oznámenie

postupu, ktorý žalobca odôvodnil závermi orgánov dohľadu, pričom znovu súhlas s novými poistnými
podmienkami zakomponoval do textu malým písmom, si kritiku zaslúžila. Nemôže obstáť argumentácia
hovorcu žalobcu v rozhovore s moderátorom (aj odvysielaná), že text sa na liste nachádzal (resp.
že nebol uvedený na druhej strany, príp. neviditeľným písmom). Taktiež nemôže obstáť v reportáži
odvysielaná argumentácia zástupcov žalobcu, že klient sa sám rozhodol, že si súhlas neprečíta, ak ho

podpísal, bez toho, aby si ho prečítal. Neobstojí ani odvysielaná argumentácia, že to nebolo zakázané,
čo právny zástupca žalobcu na zasadnutí komisie pri Ministerstve spravodlivosti SR považoval za
právnu podstatu problému. Životné poistenie má pre klienta závažný význam. Ak ho klient uzavrie za
určitého zdravotného stavu, v akom sa v čase uzavretia zmluvy nachádza, robí tak s cieľom, aby mal
kryté poistené riziká. Ak sa mu po desiatich rokoch na základe podpisu súhlasu uvedeného v zmenia

poistné podmienky na základe reakcie klienta na list, ktorého hlavným predmetom podľa nadpisu boli
rôzne bonusy, prípadne oznámenie nároku na telefón zdarma, alebo to bolo oznámenie postupu, ktorý
žalobca odôvodnil závermi orgánov dohľadu, pričom znovu súhlas s novými poistnými podmienkami
zakomponoval do textu menším písmom a v dôsledku takto získaného súhlasu poisťovňa aplikuje nové
poistné podmienky a napr. oznámi klientovi zánik poistenia, mohla by nastať situácia (treba pripomenúť,

že súdy to odmietli), že klient zostane bez uzavretého poistenia. Mohla by tiež nastať situácia, že
klient sa bude v čase oznámeného zániku poistenia nachádzať v takom zdravotnom stave, ktorý mu už
neumožní uzavretie novej poistnej zmluvy. A preto je dôvodné, aby nad výkonom poisťovacej činnosti
bol vykonávaný dohľad, aby zákon presne upravoval, kedy nemôže poisťovňa jednostranne rušiť zmluvy
(hoci aj listami, ktorých predmetom je oznámenie o zániku poistenia), aby súdy posúdili, či trvá poistenie

a tiež je dôvodné, aby v prípade, že je to dôvodné, zasiahlo médium s relevantnou sledovanosťou , ktoré
má k dispozícii reláciu, ktorá sa venuje investigatívnej publicistike. Ak teda žalobca tvrdí, že klient sa sám
rozhodol, že podpíše súhlas s novými poistnými podmienkami, uvedený menším písmom v texte listov,
ktorých predmet je venovaný niečomu inému, ako zmene poistných podmienok, je potrebné uviesť, že aj
žalobca sa sám rozhodol, že bude takéto ponuky, resp. výzvy zasielať, následne na základe získaných

súhlasov s novými poistnými podmienkami podľa nich postupovať s tým mohol a mal počítať s tým, že sa
takýmto konaním môže vystaviť verejnej kritike. Klient žalobcu však zďaleka nemá také silné postavenie,
akojepostaveniežalobcu(ajsamotnýmžalobcomvnímvydávanýchperiodikáchdeklarované).Klientovi
často vo vzťahoch spotrebiteľ - dodávateľ neostávajú iné možnosti, ako písať sťažnosti príslušným
orgánom, spotrebiteľským združeniam, prípadne médiám, v očakávaní, že sa niekto možno postaví

na jeho stranu, nakoľko jeho pozícia voči žalobcovi je nepomerne slabšia. Ak sa žalovaný rozhodol,
že reportáže odvysiela, aj s tým, že v nich odvysiela tvrdšie vyjadrenia a hodnotiace úsudky zo strany
či už redaktora alebo klientov žalobcu, ktoré žalobca vníma ako neprimerané, poburujúce, prípadne
tvrdenia nepravdivé, pravdivé čiastočne, taktiež tak musel urobiť so zodpovednosťou, že bude musieť
toto svoje rozhodnutie neskôr obhajovať, čo robí v tomto konaní. K žalobcom vytýkanému malému

priestoru, súd uvádza, že bolo rozhodnutím žalovaného, koľko z vysielaného času reportáží venuje
výrokom žalobcu, resp. jeho zástupcu. Za podstatné súd považoval, že žalobca preukázal, že v relácii
nevystupovali nastrčené osoby, ale reálni klienti žalobcu, pričom skutočnosti tvrdené v reláciách žalobca
preukázal. Z tohto pohľadu nebol rozsah priestoru poskytnutého žalobcovi rozhodujúci. V súvislosti s
ochotou žalobcu vysvetľovať všetky okolnosti, súd osobitne odkazuje na výsluch svedka W.. N. T. (na

žiadosť žalobcu sa uskutočnil prostredníctvom dožiadaného súdu v Košiciach), ktorý na otázku
súvisiacu s výškou poistnou kmeňa odpovedal, že termín „výška poistného kmeňa“ mu je neznámy,
z poistno - matematického hľadisko neexistuje, ani podľa zákona o poisťovníctve, ani Občianskeho
zákonníka, ani v rámci hantírky v poisťovníctve. Žalobca pritom v nových poistných podmienkachpoužíval termín „koeficient poistného kmeňa“, koeficient je pritom číselnou konštantou slúžiacou na
násobenie (teda „výška“), a teda otázka súdu o výške bola na mieste a slovné spojenie „výška poistného
kmeňa“ sa neodchyľuje od slovného spojenia „koeficient poistného kmeňa“ do takej miery, aby bolo

možné povedať, že sa nikde nevyskytuje. Nie v prípade W.. N. T., odborníka na poistenie a predstaviteľa
(predsedu predstavenstva) žalobcu, o ktorého poistných podmienkach je reč. Ak súd nemôže očakávať
zrozumiteľnosť v prípade tejto otázky vo vzťahu k predsedovi predstavenstva poisťovne, o ktorého
poistné podmienky ide, musí uzavrieť, že je ťažko očakávať zrozumiteľnosť týchto poistných podmienok
pre poistníkov žalobcu, pričom títo ich netvorili, boli na ne len odkázaní malým písmom uvedeným textom

v listoch zasielaných žalobcom primárne vždy venovaným inému predmetu. Súd sa vzhľadom na vyššie
uvedené nestotožnil s tvrdením žalobcu, že odvysielaním reportáží došlo k neoprávnenému zásahu.
Nakoľko zásah nepovažoval súd za neoprávnený, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi
neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou. Z tohto dôvodu súd dokazovanie ohľadom prípadného
vzniku ujmy, resp. jej výšky nevykonával. Vzhľadom na okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané,
sa nemožno stotožniť s tvrdením, že by v tomto prípade bolo účelom konania žalobcu zneváženie,

zosmiešnenie, či zníženie spoločenského rešpektu. Taktiež nie možné prijať záver, že by kritika, ktorá
zaznela v reportážach nebola kritikou vecnou. Reportáže presne pomenovali problémové situácie a to
aj s vyjadrením dotknutých osôb. Ďalšie dôkazy žalobca v priebehu konania doložil. Miera expresivity
odvysielaných výrokov, hoci v niektorých prípadoch hraničná, bola odôvodnená vnímaním vlastnej
situácie klientmi žalobcu.

42. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu súd prvej inštancie uviedol, že dôkazné bremeno o
pravdivosti skutkových tvrdení a skutočnosti, že hodnotiace úsudky (ktoré samé o sebe nemožno
dokazovať) sa zakladajú na pravdivej informácii, resp. či forma verejnej prezentácie bola primeraná,
bolo na žalovanom. Súd uzavrel, že z vyššie uvedených vykonaných dôkazov vyplynulo, že bola

preukázaná tak pravdivosť skutkových tvrdení, ako aj ohľadom skutočností, na ktorých sa zakladali
hodnotiace úsudky a primeranosti verejnej prezentácie hodnotiacich úsudkov. Z uvedeného dôvodu
nepovažoval súd za potrebné vykonávať dokazovanie k ďalším tvrdeniam žalovaného uvedeným vyššie
a v podaniach založených v spise a vyjadreniach žalovaného založených v spise. Pokiaľ ide o dôkazy
navrhované žalobcom, či už vyššie uvedené, alebo zakladané do súdneho spisu, resp. označované v

podaniach žalobcu, súd znovu odkazuje na skutočnosť, že v konaní bol primárne zaťažený povinnosťou
dokazovať žalobca. Súd nepovažoval za účelné vykonávať dokazovanie smerujúce k výške finančného
zadosťučinenia, nakoľko uzavrel, že nedošlo k zásahu, ktorý by bol neoprávnený a ktorý by mohol
vôbec zadosťučinenie v peniazoch odôvodňovať. Pokiaľ ide o dôkazy, súvisiace s inými konaniami
žalobcu (konanie o náhradu škody, trestné oznámenia žalobcu) nepovažoval súd za účelné vykonávať

nimi dokazovanie v tomto konaní. To isté platí napr. o trestnom konaní vedenom proti Q. N., nakoľko
to nebolo vedené v súvislosti s odvysielanými reportážami a pravdivosť výroku uvedeného v bode 92
preukázal žalobca inými dôkazmi (dohoda o stabilizačnej odmene, zmluva o sprostredkovaní). To isté
platí aj o dôkazoch žalobcu navrhnutých na poslednom pojednávaní vo veci (rozsudok Okresného súdu
v Trebišove v konaní sp. zn. 11C/210/2008, oznámenie o udelení pokuty za neodvysielanie oznamu pre

porušenie zákona, odvolanie Národnej banky Slovenska v konaní sp. zn. 22C/372/2009). Skutočnosť, že
v inom súdnom konaní súd právoplatne rozhodol, že žalovaný svojím vysielaním v inej relácii zasiahol do
osobnostného práva, nedokazuje, že je to štandardným konaním žalovaného. To platí aj o neodvysielaní
oznamu týkajúceho sa inej veci. K odvolaniu Národnej banky Slovenska, je potrebné uviesť, že samotný
procesný úkon vykonaný v inom konaní v pozícii strany sporu, ktorá sa v tomto konaní bráni proti

vydanému rozhodnutiu, nie je spôsobilým byť dôkazom v tomto konaní - hlavne ak k relevantným
skutočnostiam súd v konaní dokazovanie vykonal priamo. Taktiež výsluch svedkov, zamestnancov
žalobcu, prípadne spolupracujúcich so žalobcom, ohľadom skutočností, ako vnímali zásah spôsobený
žalovaným, považoval súd za nadbytočný, nakoľko súd nedospel k záveru, že k neoprávnenému zásahu
došlo.

43. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe pomeru úspechu vo veci v súlade s §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

44. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd,

aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie
žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"),
a ďalej tým, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ním navrhnuté, ktoré boli potrebné pre dostatočné
zistenie skutkového stavu, či žalobca menil poistné podmienky pre poistenie UDP-K svojvoľne, alebo takrobil naopak preto, že mu takúto povinnosť uložila Národná banka Slovenska, ako štátny orgán dohľadu
nad poisťovníctvom. Pokiaľ by súd prvej inštancie vykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, zistil by, že k
zmene poistných podmienok na základe dohody so svojimi klientmi musel žalobca pristúpiť výlučne v

dôsledku rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktoré pre neho bolo záväzné. V tomto smere žalobca
poukazuje na odvolanie, ktoré v danom spore žalovaná Slovenská republika konajúca Národnou bankou
Slovenska podala proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 zo dna 12.10.2015, č.
k. 22C 372/2009-429. Ďalej žalobca poukazuje na samotný medzitýmny rozsudok. Uvedené dôkazy,
taktiež vyvracajú vierohodnosť ďalších dôkazov, z ktorých súd prvej inštancie vyvodzoval rozhodujúce

skutkové závery a to: tlačové správy Národnej banky Slovenska zo dňa 30.04.2008 a 22.05.2008 a list
Národnej banky Slovenska zo dňa 26.05.2008. V dôsledku tohto pochybenia pri vykonávaní dôkazov
dospel súd prvej inštancie v rozpore so skutočnosťou k záveru, že výrok, ktorý odznel v reportážach
žalovaného, uvedený v bode 67. napadnutého rozsudku, je pravdivý. Rovnakého pochybenia sa súd
prvej inštancie v dôsledku uvedenej vady v dokazovaní dopustil aj v prípade, keď výroky uvedené v
bode 94. a 78. napadnutého rozsudku vyhodnotil ako primerané hodnotiace úsudky. Ak by súd prvej

inštancie vykonal žalobcom navrhované dôkazy, musel by nevyhnutne dospieť k skutkovému záveru, že
Národná banka Slovenska uložila žalobcovi záväznú povinnosť prepočítať poistné na poistenie UDP-
K a následne ho premietnuť do zmluvných vzťahov so svojimi poistencami. Nakoniec by musel dospieť
tiež k záveru, že súdny spor žalobcu s Národnou bankou Slovenska nie je žiadnou dymovou clonou za
ktorú sa žalobca snaží skryť spory so svojimi poistencami. Rovnako by tak súd prvej inštancie dospel k

záveru, že reportážam žalovaného chýbal relevantný skutkový základ, a odborne náročnú problematiku
poisťovníctva, štátneho dohľadu nad ním a zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci zovšeobecnil do
nepravdivejanaviactriviálnejpolohy,vktorejžalobcavystupujeakonenásytnápodvodníckapoisťovňaa
jeho poistenci ako jej nič netušiace obete. Diváci žalovaného tak na základe takto účelovo nevyvážených
reportáží žalovaného nemali vôbec žiadnu možnosť objektívne konfrontovať všetky okolnosti prípadu a

posúdiť, či v nich uvádzané výroky na adresu žalobcu sú pravdivé alebo nie. Výpoveďou svedka X.. V.
N. bolo vyvrátené, že by žalobcu bolo možné pokladať za poisťovňu s kriminálnymi praktikami. Sud prvej
inštancie, odmietol na úkor žalobcu taktiež vykonať ním navrhované listinné dôkazy, ktoré preukazovali,
že neprípustné zovšeobecňovanie, zjednodušovanie a bulvarizácia spracovávaných tém, a to aj za
cenu nactiutŕhania dotknutých osôb, je bežnou praktikou reportérov žalovaného aj v iných prípadoch. V

tejto súvislosti žalobca poukazuje na dôkaz článok uverejnený dňa 13.09.2016 na internetovej stránke
týždenníkaT.snázvom„K.zaR.V.V.N.zákona“,právoplatnýrozsudokOkresnéhosúduTrebišovzodňa
27.03.2014, sp. zn. 11C/210/2008. Uvedené dôkazy taktiež vyvracajú tvrdenia žalovaného, že v rámci
svojich reportáží pristupuje k spracovávaným témam vždy odborne tak, aby nedochádzalo k zásahu do
práv tretích osôb. Naopak, tieto dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalovaný sa v rámci svojho tzv.

investigatívneho spravodajstva neštíti použiť akúkoľvek metódu, ktorá mu zaručí zvýšenie sledovanosti,
pričom metódy takéhoto charakteru uplatňuje systematicky v každom jednotlivom prípade. Súd prvej
inštancietaktiežnevykonalakolistinnýdôkazanirozsudokOkresnéhosúduTrebišovzodňa21.02.2012,
č. k. 4T/111/2009, ktorým bola obžalovaná Q. N.Á. právoplatne odsúdená za prečin ohováranie podľa
ust. § 373 ods. 1 Tr. zák. Ďalej žalobca poukazuje na nevykonanie dôkazu uznesením prokurátorky

Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 18.07.2013, č. k. 1 KPt 597/12-8, z ktorého odôvodnenia
vyplýva, že „z výpovedí niektorých svedkov zároveň vyplynulo, že k zrušeniu zmluvy s poisťovňou
z ich strany došlo aj v súvislosti s negatívnymi informáciami, ktoré o poisťovni Rapid life zverejňovali
média“. Je pritom nepochybné, a žalovaný to ani nikdy v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
nespochybňoval, že týmto médiom bola práve jeho televízia Markíza. Záver súdu prvej inštancie

o nevykonaní uvedených dôkazov považuje žalobca za arbitrárny, keďže z dôkazov navrhovaných
žalobcom jednoznačne vyplýva, že ku konaniu zamestnancov (odchod od žalobcu a prehováranie
žalobcových klientov k ukončeniu zmluvného vzťahu s ním) dochádzalo výlučne v dôsledku odvysielania
sporných reportáží žalovaného. Žalobca v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením uvádza, že je
nesporné, že žalovaný dal žalobcu do súvisu s klamstvami a opakovane s podvodom, prirovnal činnosť

žalobcu k svinstvu a dal činnosť žalobcu do súvislosti s nebankovými subjektmi, odvysielal, že žalobca
pripravuje administratívnymi machináciám spotrebiteľov o hodnotu ktorú našetrili, a že žalobca chce
„obtiahnuť“ klientov o tisíce. Všetky ostatné nepravdivé alebo nepodložené výroky, ktoré žalobca označil
na str. 6,7 svojho vyjadrenia zo dňa 23.03.2012 zasiahli do jeho dobrej povesti práve v kontexte a
v súvislosti s týmito tvrdeniami. Podstatou pochybenia súdu je to, že súd prvej inštancie povytrhával

jednotlivé označené výroky z celkového kontextu žalovaných reportáží a interpretoval ich izolovane. Súd
taktiež neprihliadol na strih a kontext v akom boli výroky do reportáží vsunuté a celkový dojem, aký
reportáže vyvolali. Žalobca má za to, že nie je osobou verejného záujmu a tvrdí, že súd prvej inštancie k
posudzovaniu veci nepristupoval nezaujato a neobjektívne. Nakoľko v reportážach išlo o často odbornéotázky, mal v nich žalovaný poskytnúť žalobcovi viac priestoru na vyjadrenie. V tejto súvislosti poukazuje
žalobca na nález Ústavného súdu ČR z 11.11.2005 č.k. I. ÚS 453/03.

45. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie rozhodol zákonne, keď nevykonal vyššie uvedené dôkazy
navrhnuté žalobcom a toto svoje rozhodnutie v rozsudku aj náležíte odôvodnil. Vykonanie žalobcom
uvedených dôkazov by nijako neprispelo k objasneniu pre vec rozhodujúcich skutočností. Žalovaný

rovnako procesne namieta postup žalobcu pri predkladaní dôkazov, ktorých nevykonanie namieta v
odvolaní, je zjavné, že žalobca disponoval väčšinou uvedených dôkazov ešte počas roka 2015, resp.
určite začiatkom roka 2016. Z toho vyplýva, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku včas. V
súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci je podľa žalovaného z rozsudku zrejmé,
že súd prvej inštancie vec starostlivo posúdil a vyhodnotil namietané výroky nie len samostatne, ale aj
v ich vzájomnej súvislosti resp. v kontexte reportáží VP a VP2. Celkovo žalovaný považuje rozsudok za

správny, zákonný a spravodlivý. Súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, detailne zvážil všetky
skutočnosti, vyplývajúce z dokazovania a vec aj správne po právnej stránke posúdil.

46. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a

podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
47. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23. januára 2018 pod sp. zn. 31K/28/2017 rozhodol o
vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom: Garbiarska 2,
040 71 Košice, IČO: 31 690 904, za správcu podstaty ustanovil JUDr. Danu Husťákovú, so sídlom v
Košiciach, Žriedlová 3. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu

v Obchodnom vestníku (29. januára 2018). Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 2. mája 2018 pod
sp. zn. 31K/28/2017 ustanovil nového správcu podstaty JUDr. Janu Závodskú.
48. V nadväznosti na podané odvolanie žalobcu a ním uvedenú námietku nevykonania niektorých
navrhnutých dôkazov, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/5/2012 z 01. marca 2012 „Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov
alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom,
lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie strane sporu (§ 185
ods. 1 C.s.p.). Ak však súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná, musí svoj postup odôvodniť
(napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné)“. Vzhľadom na uvedené a odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
185 ods. 1, 2, 3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP), pričom

nevykonanie niektorých žalobcom navrhnutých dôkazov dostatočne a riadne odôvodnil.
49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods.
2 CSP).

51. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).