Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010102
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7920010102.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre
prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.5.2022 sp. zn. 3T/35/2020, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 19. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trebišov podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil
obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., F. XX/X, spod obžaloby prokurátora pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona), ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 17.11.2019 okolo 16.15 hod. na panelovej ceste smerujúcej k čističke odpadových vôd na ulici
Majerskej v obci Parchovany v podnapitom stave a po predchádzajúcich verbálnych nezhodách sa s
doposiaľ nezistenou strelnou zbraňou v ruke vyhrážal zabitím poškodeným B. G., nar. XX.XX.XXXX, E.
G., nar. XX.XX.XXXX, mladistvému H. G., nar. X.X.XXXX a mladistvému F. I., nar. XX.X.XXXX, pričom
následne z uvedenej zbrane aj 2 x vystrelil do vzduchu, čím u poškodených vzbudil dôvodnú obavu o

život a zdravie, v dôsledku čoho títo z miesta ušli a vec oznámili polícii,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie

prokurátor. Takto podané odvolanie prokurátor odôvodnil tým, že dospel k názoru, že súd v rozsudku
vyslovil výrok, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd nedostatočne zistil skutkový stav.
Predovšetkým poukázal na zhodnosť výpovedi svedkov B. G., E. G. a H. G. , ktorí v podstatných
bodoch zhodne uviedli, že pes obžalovaného bol voľne pustený, pričom olizoval, resp. oňuchával deti,
ktoré mali z neho strach. Za rozhodné treba považovať tie časti výpovedi, z ktorých je zrejmé, že
obžalovaný potom ako došlo k roztržke kvôli psovi , zo zadných dverí svojho motorového vozidla

vybral pušku, prelomil ju a dvakrát z nej vystrelil. Pokiaľ súd upriamuje pozornosť na rozlične uvádzané
skutkové okolnosti v prípade svedkyne - poškodenej B. G., nie je možno lipnúť na takých detailných
informáciách. Nie je možno prisvedčiť ani názoru súdu , ktorý v podstate vylúčil, aby bolo strieľané
z brokovnice, nakoľko tá bola po poslednej streľbe vyčistená. Nie je možné len na základe výpovedi
obžalovaného, resp. jeho matky ustáliť, že obžalovaný dotknutú zbraň po skutku nevyčistil. Rovnako
súd nekriticky prevzal a uprednostnil listinný dôkaz produkovaný v inom konaní OR PZ ODI Trebišov

sp. zn. ORP-14/DI-TV-2020 o tom, aká bola hladina etanolu v krvi obžalovaného v čase skutku, kým
znalecký posudok v rámci dotknutého trestného konania vypracovaný znalkyňou H. J. jednoznačnestanovoval, že prítomnosť alkoholu v krvi obžalovaného bola nad jedno promile. Keď znalkyňa ustálila
prítomnosťalkoholuvkrviobžalovanéhonadjednopromile,taktakátoosobavovzťahuksvojmukonaniu
je nekritická a stráca zábrany i pri manipulácii so zbraňou. Navrhol, aby odvolací súd zrušil podľa § 321

ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov a v súlade s ust. § 322 ods. 1 Tr.
por. vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
poškodených a svedkov, prečítaním výpovedi neprítomných svedkov z prípravného konania, znaleckým
posudkom a listinnými dôkazmi, na základe čoho dospel k skutkovému zisteniu, že nebolo dokázané,

že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Dokazovanie bolo vykonané úplne, čo je zrejmé zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, kedy procesné
strany trestného konania prehlásili, že návrhy na vykonanie ďalších dôkazov neboli.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozpísal obsah jednotlivých vykonaných
dôkazov, k čomu je potrebné konštatovať, že zodpovedá to zápisnici o hlavnom pojednávaní. Následne
okresný súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru,
že z výpovedí poškodených B. G., E. G. a H. G., zhodne vyplýva, že obžalovaný mal pri konflikte s
poškodenými dvakrát vystreliť z pušky, ktorá sa zalamuje, teda z brokovnice. Z vykonaného dokazovania

je však zrejmé, že obžalovaný len niekoľko hodín po konflikte s poškodenými odovzdal príslušníkom
polície všetky ním držané zbrane, z ktorých len jedna z nich bola broková kozlica (brokovnica), u ktorej
bolo následne expertíznym skúmaním zistené, že zbraň bola po poslednej streľbe vyčistená. Výterom
hlavne, záhybov nábojovej komory a lôžka pre nábojnicu síce boli zistené pozostatky povýstrelových
splodín, čo preukazuje, že zo zbrane bolo strieľané, presnejšiu dobu od poslednej streľby ale nie je

možné technicky stanoviť. Z výpovede obžalovaného pri tom vyplýva, že hneď po príchode domov
odstavil svoje motorové vozidlo a išiel do miestneho pohostinského zariadenia, čo svedkovi K. mala
potvrdiť aj matka obžalovaného, pred ktorým bol následne aj nájdený policajnou hliadkou. Uvedené
okolnosti podľa názoru súdu vylučujú verziu poškodených, že obžalovaný mal na mieste incidentu
dvakrát vystreliť z brokovnice. V tomto smere nebola obrana obžalovaného, ktorý tvrdí, že v predmetný

deň mal vo svojom motorovom vozidle len guľovnicu MAUSER, ktorá sa nezalamuje, nijako vyvrátená,
pričom túto skutočnosť potvrdil aj svedok L. M.. Zároveň je podľa názoru súdu nepravdepodobné, aby
obžalovaný stihol pred odchodom do pohostinského zariadenia rozobrať a vyčistiť zbraň, ktorú mal so
sebou v ten deň na poľovačke.

V súvislosti so streľbou z brokovnice, ku ktorej malo dôjsť podľa tvrdení poškodených, je potrebné
poukázať aj na ďalšiu zistenú skutočnosť, že na mieste údajnej streľby sa nepodarilo nájsť žiadnu
vystrelenú nábojnicu, príslušníci polície pritom hľadali nábojnice za denného svetla a následne aj po
zotmení s použitím umelého osvetlenia. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žiaden výstrel
v predmetný deň a čas nepočul ani svedok L. M., bývajúci neďaleko miesta incidentu, obecnému úradu

nenahlásil žiadnu streľbu ani žiaden obyvateľ obce Parchovany, pričom ani z výpovede svedkyne E. E.,
bývajúcej na Majerskej ulici v obci Parchovany, nevyplýva, že by v predmetný deň počula nejakú streľbu.
Navyše, z jej výpovede je taktiež zrejmé, že jej syn F. I. si mal konflikt s obžalovaným nahrať na mobilný
telefón a nahrávku neskôr zmazať. Svedkyňa tento záznam aj videla, bolo na ňom podľa nej vidieť iba
svetlá nejakého auta a bolo počuť krik a detský plač, nič iné na zázname nevidela ani nepočula.

Odvolací súd poukazuje na výpovede svedkov a to policajtov N. K. a L. O., ktorí uviedli, že svedok
N. K. bol vyslaný na preverenie oznámenia, že v obci Parchovany mal niekto strieľať po miestnych
občanoch. Na miesto sa dostavil asi do 15 min. Nábojnice začal hľadať ešte za svetla, no keďže
sa potom stmievalo, tak na miesto privolali príslušníkov hasičského záchranného zboru, ktorí miesto

udalosti osvetlili. S kolegom ďalej hľadali nábojnice, no žiadne nenašli. Zistili kto je majiteľom vozidla,
svedok K. šiel za obžalovaným do obce Dvorianky, z domu vyšla matka obžalovaného a povedala, že jej
syn iba odstavil auto a odišiel na neznáme miesto. Asi po dvadsiatich minútach sa prihlásil obžalovaný
sám. Svedok L. O. vypovedal podrobne ku zbraniam obžalovaného, čo okresný súd podrobne odôvodnil.Okresný súd uviedol, že na účely preukázania eventuálnej streľby zo strany obžalovaného mali orgány
prípravného konania zabezpečiť stery z rúk a oblečenia obžalovaného, k čomu však nedošlo. V tomto

smere možno nepochybne súhlasiť s názorom obhajoby prezentovaným v záverečnej reči obhajcu
obžalovaného, že na základe analýz zabezpečených sterov by bolo možné jednoznačne určiť, či
obžalovaný strieľal zo zbrane alebo nestrieľal.

Súd taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že z výpovede poškodenej B. G. nevyplynulo, že by sa

obžalovaný mal poškodeným aj verbálne vyhrážať smrťou, navyše vo výpovediach menovanej sa
vyskytlo viacero rozporov v jej výpovediach v tom, či na mieste videla alebo nevidela u obžalovaného
zbraň, v akej vzdialenosti sa nachádzala od auta obžalovaného a v akom momente začala spolu
s ostatnými osobami od obžalovaného utekať. Z vyhrážok smrťou poškodeným obžalovaného síce
usvedčujú poškodení E. G. a H. G., obaja však popísali slová, ktorými sa mal obžalovaný vyhrážať, iným
spôsobom. Taktiež nebolo dostatočne preukázané, či obžalovaný bol v čase konfliktu s poškodenými

pod vplyvom alkoholu, tak, ako to tvrdia poškodení.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo podľa názoru okresného súdu možné jednoznačne
konštatovať, že vina obžalovaného A. B. C. bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, práve
naopak, viaceré zásadné tvrdenia poškodených, ktorí mali obžalovaného usvedčovať zo spáchania

žalovaného trestného činu, boli vykonanými dôkazmi zásadným spôsobom spochybnené. Výpovede
poškodenýchpretozadanejsituácienepovažovalsúdzadostatočnehodnovernéanatoľkopresvedčivé,
aby na nich bolo možné založiť rozhodnutie o vine obžalovaného, a preto o podanej obžalobe rozhodol
oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Krajský súd plniac si svoju revíznu povinnosť zistil, že okresný súd na relevantné právne a skutkové
otázky dal vo svojom rozhodnutí dostatočné odpovede.

Keďže rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jeden celok, odvolací súd nepovažoval za
potrebné podrobné dôvody rozhodnutia opakovať lebo to podrobne urobil okresný súd a s tým sa
odvolací súd plne stotožnil.

Na záver treba uviesť, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §

2 ods. 12 Tr. por. , t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uváženívšetkýchokolnostiprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam odvolací súd nemôže podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle

uvedeného ustanovenia.

Odsúdenie páchateľa trestnej činnosti je primárne vecou štátneho zástupcu – prokurátora. Je to teda
prokurátor, ktorý nesie primárnu zodpovednosť, aby bola trestná vec predložená súdu a bola podložená
procesne spôsobilými dôkazmi potrebnými na rozhodnutie o vine a treste v súlade s podanou obžalobou.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.