Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, June 19, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Er/548/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208205431
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8208205431.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: K. D., L.. XX.XX.XXXX, J. X.T. XXX/XX, XXX XX X., o
vymoženie 386,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so
sídlom Záhradnícka 60, pod sp. zn. 5Er/548/2008 (EX 9973/2008) vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

II. Povoľuje odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o jej zastavení.

III. Súdnemu exekútorovi priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov exekúcie v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
dňa 29.10.2008 požadoval vykonanie exekúcie, ktorou by došlo k vymoženiu pohľadávky voči
povinnému vo výške 386,38 Eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR

07404/2008 z 05.08.2008. Oprávnený na výzvu súdu do spisu preložil zmluvu o úvere č. XXXXXXX
uzavretú dňa 13.12.2007, v ktorej povinná je označená svojím menom, priezviskom, rodným číslom
a ďalšími údajmi. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené
oprávneným ako formulár.

2. Okresný súd Bardejov poverením zo 03.12.2008 č. XXXXXXXXXX poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného na základe označeného
exekučného titulu.

3. Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 5Er/548/2008-21 z 20.11.2012 nepripustil vstup vedľajšieho
účastníka konania na strane povinného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a exekúciu
zastavil. Voči predmetnému uzneseniu podal vedľajší účastník odvolanie čo do výroku o nepripustení

jeho vstupu do konania, ktoré Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 11CoE/48/2013-50 z 28.10.2013
odmietol. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 11CoE/48/2013-50 z
28.10.2013 súčasne zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania a zamietol návrh
oprávneného na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky. Zaujal názor, že ak súd prvého
stupňa dospeje k záveru, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku potom, ako vydal
poverenie na vykonanie exekúcie, môže exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58

ods. 1 Exekučného poriadku.4. Osobitným predpisom v zmysle § 243d Exekučného poriadku je zákon č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého § 2
ods. 1, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a

spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

6. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského, rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

7. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd nielen oprávnený, ale povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc,
ide o rozhodnutie nulitné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj 3Cdo 122/2011,
3Cdo 146/2011).

8. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie
z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6 Cdo 105/2011).

9. Cieľom legislatívy európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov
spotrebiteľskej zmluvy, pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ -
spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“
subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje
do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná

kvalita bdelosti sa vyžaduje od zmluvnej strany v postavení nespotrebiteľa a iná od spotrebiteľa. Súdnu
ochranu nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi.
Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v
obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je
práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiach.Súdkonštatuje,žejepotrebnérozhodcovskúdoložkusosvojimi
dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ
uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúčia ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské alebo súdne konanie sa musí javiť naplnená vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj
fakticky.

10. Exekučný súd je povinný nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie a v prípade,
že zistí existenciu takej skutočnosti, pre ktorú nie je možné v ďalšom vykonávaní exekúcie pokračovať,
je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

11. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať
písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak

je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

12.Zatýmtoúčelomsúdpreskúmaloprávnenýmpredloženúzmluvuoúvereč.XXXXXXXzo13.12.2007
a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 17 Rozhodcovská doložka, uzavretú medzi povinným

a oprávneným, podľa ktorej: „Všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský

súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude
vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o

rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade
s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského

súdu.“

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52
ods.3Občianskehozákonníkavznenízákonač.69/2012Z.z.,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváranía

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z.,
spotrebiteľské zmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávacha

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí,
ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 69/2012 Z. z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nepochybne zistil, že povinná je a aj v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere 13.12.2007 bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri
uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Zmluva o
úvere obsahuje označenie povinnej len ako fyzickej osoby, preto je nepochybné že v zmluvnom vzťahus oprávneným bola v postavení spotrebiteľky. Je vhodné poukázať na súdnu prax, že v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (bližšie pozri nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a

pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich
do zmluvy uložil“, t. j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ustanovenie § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj ustanovenia článku 2 písm. b)
SmerniceRady93/13/EHSnevylučujú,žebyspotrebiteľmoholvykonávaťpodnikateľskúresp.obchodnú
činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status

spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať
za preukázaný nespotrebiteľský charakter predkladanej zmluvy o úvere.

15. Vychádzajúc z uvedeného sa súd následne zaoberal uzavretou rozhodcovskou zmluvou, pričom
dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za

platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi
je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje

individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou
starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor
na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov

rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo platí aj pre daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,

musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere,
anirozhodcovskejzmluvy,nemožnopovažovaťrozhodcovskúzmluvuzazmluvnúpodmienkudojednanú
individuálne. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy alebo doložky treba skúmať o. i. aj to, či nemá

charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, t. j. spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná, rovnako ako v tomto prípade. Ďalej súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi
odňaté právo zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
vylúčila možnosť spotrebiteľa domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka

nútila spotrebiteľa podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, čím boli zneužité práva spotrebiteľa
dodávateľom. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, čo je dôvodom pre vyhlásenie exekúcie

za neprípustnú.

16. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

18. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri

preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnomkonaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Exekučný titul v tomto prípade je v rozpore so zákonom,
pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom

zneužitia práv dodávateľa, ktorý si týmto spôsobom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Súd považuje takýto výkon práv oprávneného za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

19. Pretože rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého sa exekúcia vedie je nevykonateľný a nemôže

byť ani spôsobilým exekučným titulom z hľadiska formálneho ani z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia, t.j. exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a súčasnej ju v zmysle citovaného ustanovenia zastavil.

20. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, aj bez návrhu môže súd

povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

21. Vzhľadom na to, že súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie a v tomto smere aj vydal rozhodnutie
súd súčasne v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku povolil aj odklad tejto exekúcie, a to do
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

23. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

25. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

26. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

27. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd

mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, z toho dôvodu súd v III. výroku tohto uznesenia
vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie voči oprávnenému
v plnom rozsahu. Súd má za to, že práve oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pretože podal návrh na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej
doložke. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného

znenia § 203 ods. 1 Ex. poriadku.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. a II. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Proti tomuto uzneseniu čo do
výroku III. nie je odvolanie prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).