Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 13, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210248
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8814210248.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Garpis Trading

Limited, 8 Degenis Akritas Avenue, Office 303, 1045 Nikózia, Cyprus, právne zast. JUDr. Patrik Holinga,
s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36856967 proti žalovanému: E. U., F.. XX.XX.XXXX, T.
H.P. XXXX, XXX XX R. F. Q.- Č., zast. JUDr. Peter Barňák, advokát, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné,
IČO: 42 228 239 o zaplatenie 11.743,98 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX.
XX. XXXX do XX. XX. XXXX z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
11.743,98 eur s prísl. ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ešte ako advokát, E..
H. U., I. P., U. X, P., (ďalej len „advokát“), poskytoval žalovanému právne služby, resp. tohto zastupoval
v trestnom konaní a to v prípravnom konaní vedenom pred príslušnými orgánmi činnými v trestnom

konaní (Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite) ako aj v pokračovaní
tohto konania v konaní vedenom pred súdom a to na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Právne
zastupovanie v uvedenom trestnom konaní poskytoval v zmysle dodatku zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len
„dodatok“) k zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len „zmluva o poskytovaní
právnychslužieb“)uzatvorenémumedziadvokátomažalovaným,ktorýsatýkalochranyklientovýchpráv
v trestnom konaní. Konkrétna výška odmeny za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní medzi
žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnutá nebola, preto žalobcovi patrí v zmysle § 24 zákona NR SR č.

586/2003Z.z.oadvokáciitarifnáodmena,ktoráspočívavtrováchprávnehozastúpeniazazastupovanie
žalovaného v uvedenom konaní a ktorá bola vyčíslená v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“). V ďalšom uviedol, že v zmysle článku 4 záverečné ustanovenia bodu 4.8,
ktorý bol do zmluvy doplnený dodatkom bol žalovaný povinný uhradiť trovy zastúpenia v predmetnom
trestnom konaní po ich vyúčtovaní. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému dňa XX.XX.XXXX
faktúru číslo XXXXXXXX splatnú dňa XX.XX.XXXX, ktorej súčasťou bolo vyúčtovanie trov zastúpenia

za zastupovanie žalovaného a predmetná faktúra bola spolu s vyúčtovaním zaslaná žalovanému, no
tento do dňa podania žaloby svoj záväzok voči predchodcovi žalobcu nesplnil, odmenu za poskytnuté
právne služby neuhradil, a preto sa žalobca domáha svojho nároku prostredníctvom súdu. Aj keď zostrany žalovaného došlo aj k omeškaniu s úhradou dlžnej sumy, žalobca si neuplatňuje zákonné úroky
z omeškania z dlžnej sumy, ktoré mu prináležia.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 2.12.2014 vydal platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný
dňa 02.02.2015 odpor. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol,
že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a to čo do dôvodu aj výšky a tento neuznáva. Je síce pravdou,
že žalobca poskytoval žalovanému právne služby a zastupoval ho v trestnom konaní, vedenom na
Okresnomsúde,avšaktvrdeniaotom,žeodmenazatietoprávneslužbynebolauhradenásúnepravdivé

a zavádzajúce, keďže žalovaný v rokoch XXXX až XXXX zaplatil žalobcovi odmenu za poskytovanie
právnych služieb v celkovej sume 156.300,- eur. Na základe dohody so žalobcom o zastupovaní v
trestnom konaní zaplatil žalobcovi v období od E. XXXX C. Z. XXXX sumu 25.200,- eur a to v mesačných
platbách po 1.200,- eur a v F. XXXX mu doplatil sumu 120.000,- eur. K zmluve o poskytovaní právnych
služieb uviedol, že poukazuje na to, že táto bola uzavretá s E.. E. U., advokátom, t.j. s iným právnym
subjektom ako je žalobca. Zmluva o poskytovaní právnych služieb, od ktorej si žalobca svoj nárok

odvodzuje, je absolútne neplatná, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom o advokácií a vyhláškou
čo v nadväznosti na ustanovenie § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka ju robí absolútne neplatnou.

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2015 žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce
a nepravdivé. K zmluve o poskytovaní právnych služieb a sprostredkovaniu krízového manažmentu zo

dňa XX.XX.XXXX uviedol, že túto uzatvoril advokát a žalovaný ako klient, pričom hneď v jej úvode sa
konštatuje, že advokát poskytuje pre klienta od D. XXXX právnu pomoc a túto sa zaväzuje poskytovať i v
budúcnosti. Predmetom zmluvy bola ochrana klientových vlastníckych práv ako spoločníka v spoločnosti
LPH Vranov nad Topľou, s.r.o.. Odmena bola zmluvnými stranami dohodnutá na 331.939,18 eur tak,
že odmena vo výške 50% patrí advokátovi a 50% má byť advokátom poukázaných ďalej krízovému

manažmentu. Dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX k zmluve o poskytovaní právnych služieb sa zmluvné
strany t.j. advokát a žalovaný ako klient dohodli, že zmluva o poskytnutí právnych služieb sa dopĺňa
o ustanovenie, že jedná sa aj o ochranu klientových práv v trestnom konaní a taktiež bol doplnený
bod 4 záverečné ustanovenia o bod 4.8., Na základe dohody o postúpení a prevzatí práv a povinností
zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, advokát ako právny

predchodcažalobcupostúpilnažalobcuakoprávnehonástupcuvšetkyprávaapovinnostíztejtozmluvy,
ktoré žalobca na seba v plnom rozsahu prevzal. Skutočnosť, že žalovaný o postúpení a prevzatí práv
a povinností vedel, je preukázaná podpisom žalovaného na zmluve o poskytnutí právnych služieb a o
zabezpečení krízového manažmentu zo dňa XX.XX.XXXX, kde vzal žalovaný na vedomie, že žalobca
je právnym nástupcom advokáta. Následne v priebehu ďalších rokov udelil žalovaný žalobcovi ďalšie

plné moci. V ďalšom žalobca uviedol, že predmetom tohto konania je odmena v zmysle zmluvy o
poskytnutí právnych služieb, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatku. K jednotlivým
platbám, ktoré podľa žalovaného mali preukazovať úhrady v zmysle zmluvy a dodatku, sa bližšie vyjadril
k jednotlivým položkám a platbám tak, ako boli v písomnom vyhotovení predložené spolu s vyjadrením
žalovaného

4. Uznesením č.k. 13C/74/2015-60 zo dňa 9.9.2015 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 743,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 704,50 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Úpravu petitu žalobca

podľa jeho vyjadrenia navrhol z dôvodu, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu si neuplatňoval z
dlžnej sumy úroky z omeškania, a to aj napriek tomu, že mu zo zákona prináležia, aby tak bývalému
klientovi preukázal aj napriek všetkému svoju ústretovosť, no žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu svojimi vyjadreniami zavádza a preto si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2015 uviedol, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na zmluvu
o poskytnutí právnych služieb poukazuje na to, že táto bola uzavretá s iným právnym subjektom ako
je žalobca a to s advokátom, naviac zmluva o poskytnutí právnych služieb je absolútne neplatná,
pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom o advokácii a vyhláškou. V ďalšom poukázal na to, že
advokát poskytoval žalovanému právne služby do M. XXXX, kedy ukončil svoju činnosť ako advokát a

týmto termínom skončilo zastupovanie žalovaného a aj akékoľvek účinky zmluvy o poskytnutí právnych
služieb, pokiaľ by ju súd považoval za platnú. Po skončení zastúpenia bolo povinnosťou advokáta
zastúpenie písomne finančne vysporiadať do 30-tich dní od skončenia zastupovania. Ak by aj advokátovi
vznikli akékoľvek finančné nároky z právneho zastúpenia v trestnej veci, tieto mu boli vyplatenéa prípadne ďalšie finančné nároky sú nepochybne premlčané a z tohto dôvodu vzniesol námietku
premlčania. V ďalšom žalovaný uviedol, že žalobca poskytoval žalovanému právne služby a zastupoval
ho vo viacerých súdnych sporoch, zastupovanie však neprebiehalo na základe zmluvy o poskytnutí

právnych služieb, pretože nedošlo k žiadnej ústnej ani písomnej dohode o postúpení a prevzatí práv
zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. V ďalšom žalovaný opätovne poukázal na úhrady vykonané v
prospech žalobcu, z ktorých skutočností vyplýva, že žalovaný vyrovnal všetky svoje záväzky, ktoré mal
voči žalovanému, ešte v roku XXXX.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.12.2015 k tvrdeniam žalovaného ohľadom nemožnosti
uplatňovať zmluvnú aj tarifnú odmenu pre rozpor so zákonom o advokácií s advokátskym poriadkom
aj s vyhláškou a rovnako ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným o údajnej neplatnosti zmluvy pre
rozpor so zákonom, poukázal na znenie § 2 ods. 2 a ods. 3 vyhlášky s tým, že odmena v zmluve
bola dohodnutá tak, že klientovi sa poskytovala právna pomoc na ochranu jeho vlastníckych práv ako
spoločníka spoločnosti A. R. F. Q., s.r.o., kde bola dohodnutá odmena vo forme viacerých alternatív v

závislosti od toho aký spôsob ochrany klientových práv bude zvolený a s ktorým bude klient súhlasiť.
Dodatkom sa rozšírilo zastupovanie žalovaného aj v trestnom konaní a pre tento prípad bola dohodnutá
odmena v novom bode 4.8. Kvôli prehľadnosti mohlo byť predmetné dojednanie uvedené v článku 2
odmena, no v zmysle dodatku bolo toto dojednanie zaradené do záverečných ustanovení do bodu
4.8., čo však nespôsobuje neplatnosť zmluvy v časti týkajúcej sa tejto odmeny, teda jednalo sa o

zastupovanie klienta v dvoch rôznych veciach a to jednak sa jednalo o ochranu klientových práv fyzickej
osoby ako spoločníka s.r.o. ako aj o ochranu klientových práv fyzickej osoby ako splnomocnenca
konateľa s.r.o. v trestnom konaní. To, že sa jedná o dve rôzne veci, vyplýva aj z časového hľadiska,
pretože zastupovanie v trestnom konaní začalo neskôr a jednak aj z dôvodu odlišného postavenia
klienta v zastupovaných veciach. Preto ochrana klientových práv a jeho postavenie v trestnom konaní

nijako nesúvisí so speňažením jeho obchodného podielu ako spoločníka v obchodnej spoločnosti. Čo
sa týka argumentácie žalovaného o povinnosti finančne vysporiadať zastúpenie pri jeho ukončení,
žalobca poukázal na znenie § 11 a § 13 Advokátskeho poriadku s tým, že k výpovedi zmluvy došlo zo
strany žalovaného, resp. jeho vtedajšieho právneho zástupcu listom zo dňa XX.XX.XXXX a výpovedná
doba bola dohodnutá na tri mesiace a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení

výpovede t.j. XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX, pričom žalobca vyúčtoval trovy trestného konania
listom zo dňa XX.XX.XXXX a v ten istý deň vystavil žalovanému aj faktúru. Teda žalobca konal v
súlade s § 13 Advokátskeho poriadku, keď bez zbytočného odkladu po skončení zastúpenia, dokonca
ešte pred uplynutím výpovednej doby vec finančne písomne s klientom vysporiadal. K tejto súvislosti
žalobca poukázal na to, že Advokátsky poriadok je interný predpis Stavovskej organizácie, ktorého

nedodržanie nespôsobuje zánik práva priznaného zákonom o advokácii, ktoré sa premlčuje v trojročnej
premlčacej dobe zakotvenej v Občianskom zákonníku. K tvrdeniam žalovaného ohľadom skutočností,
že advokát poskytoval žalovanému služby do M. XXXX, kedy ukončil svoju činnosť, žalobca uviedol, že
dohoda o postúpení a prevzatí práv a povinností zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb nemala a ani
nemohla byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, pretože advokát práva a povinností z tejto zmluvy

nepostupoval na žalovaného. Dohoda o postúpení a prevzatí práv a povinností je nepomenovanou
zmluvou, ktorou advokát postúpil a žalobca prebral všetky práva a povinností zo zmluvy o poskytnutí
právnych služieb. Ide teda o zmluvu, ktorú uzatvára prevodca práv a povinností a nadobúdateľ práv
a povinností. V danom prípade nedochádza k zmene advokáta, ale jedná sa len o zmenu v spôsobe
výkonu advokácie. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov

až do vyčiarknutia z tohto zoznamu. Zmena spôsobu výkonu advokácie z advokáta, ktorý advokáciu
vykonáva samostatne na spoločnosť s ručením obmedzeným nemá za následok zánik oprávnenia na
výkon advokácie, pretože nositeľom oprávnenia na výkon advokácie ako takej je advokát - fyzická
osoba. Jediným následkom zmeny spôsobu výkonu advokácie je to, že advokát je limitovaný v tom,
že nemôže túto činnosť vykonávať súčasne samostatne, status advokáta mu zostáva zachovaný, je

však povinný používať označenie advokátska kancelária a dodatok označujúci právnu formu. Zákon o
advokácií hovorí o povinnosti oznámenia zmeny výkonu spôsobu advokácie len vo vzťahu k Slovenskej
advokátskej komore, no aj napriek tomu bola zmena spôsobu výkonu advokácie klientovi oznámená
a tento prejavil súhlas, teda žalovaný tým, že podpísal zmluvu o poskytnutí právnych služieb zo dňa
XX.X.XXXX, v zmysle ktorej vzal na vedomie, že žalobca je právnym nástupcom advokáta, teda zmena

spôsobu výkonu advokácie nie je podmienená súhlasom klienta, v uvedenom v prípade nejde ani o
prípad zmeny v osobe advokáta ako takého a právne nástupníctvo vyplýva priamo zo zákona.7.Napojednávanídňa15.12.2015žalobcauviedol,žetrvánapodanejžalobevcelomrozsahu.Žalovaný
uviedol, že tvrdí, že keď bola dohodnutá zmluvná odmena, nemôže si žalobca uplatňovať v žiadnom
prípade tarifnú odmenu. Sám žalobca tvrdí, že bola dohodnutá zmluvná odmena a snaží sa tvrdiť, že

zmluvná odmena bola dohodnutá v obchodných veciach alebo vo veciach v iných sporoch tak ako ju
špecifikuje v čl. 1.1 a že v prípade trestného konania tá zmluvná odmena dohodnutá nebola. Keď potom
akozačaladvokátzastupovaťžalovanéhovtrestnomkonaníneurobilnovúzmluvuoposkytnutíprávnych
služieb, ale táto zmluva o poskytnutí právnych služieb ostala v platnosti a rozšírili ju dodatkom k zmluve
o poskytnutí právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX, kde hovorí o tom, že rozšíril čl. 1 a špecifikuje

predmet zmluvy o tom, že bude zastupovať pána U. ako advokát aj v trestnom konaní. Odmenu žiadnym
spôsobom nezmenil, čl. 2 v celom rozsahu ostal platný, teda že tá paušálna odmena za poskytovanie
právnych služieb ostáva 10 000 000,-Sk. Žalovaný tvrdí, že aj táto suma ostala zmluvne dohodnutá aj za
zastupovanie v trestnom konaní a žalobca zároveň tvrdí, že v tomto dodatku si dohodol tú skutočnosť, že
za zastupovanie v trestnej veci bude si uplatňovať tarifnú odmenu za zastupovanie v trestnom konaní.
To však z tejto zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva. Z toho dodatku tejto zmluvy vyplýva len to, že

bol záverečným ustanovením ustanovený bod 4.8. a to sú povinnosti v trestnom konaní, že je povinný
ho informovať a že klient je povinný uhradiť advokátovi trovy zastúpenia pri vyúčtovaní. Pojem trovy
zastúpenia vyhláška o odmenách a náhradách advokátov nepozná, táto vyhláška pozná len odmenu,
výdavky a náhrady advokáta a trovy zastúpenia nie sú špecifikáciou toho, že v rámci dodatku zmluvy
bolo dohodnuté, že sa nejakým spôsobom mení odmeňovanie za právne zastúpenie. V danom prípade z

kombinácie zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX a dodatku zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva záver, že zmluva ako za zastupovanie vo veciach uplatňovaných práv v spoločnosti A., pána
U. aj v zastupovaní v trestnom konaní, že bola dohodnutá zmluvná odmena vo výške 10 000 000,-Sk.
Tá formulácia dodatku, že má niečo vyúčtovať, to samozrejme vyplýva aj zo zákona o advokácii, vždy
musí klientovi vyúčtovať, je to všeobecný pojem, vždy to robil aj vyučtovával aj v obchodných veciach,

dával faktúry, žalovaný mu tieto faktúry platil.

8. Podaním zo dňa 19.1.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v dôsledku zmluvy o bezodplatnom
postúpení - darovaní pohľadávky žalobcu novému subjektu - Inštitút ekologických aktivít o.z. so sídlom
Kmeťová 36, Košice, IČO: 42 408 989, ktorú zmluvu pripojil k svojmu podaniu a to v časti o zaplatenie

časti príslušenstva pohľadávky v sume 2.302,60 eur zodpovedajúcej úroku z omeškania vo výške
8,8% ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, ktorá suma zodpovedá 889 dňom
omeškania pri zohľadnení denného úroku v sume 2,5901 eur a v ďalšom zotrval žalobca na zaplatení
sumy 11.743,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX.XX.XXXX
do zaplatenia a na náhrade trov konania.

9.Uznesenímč.k.13C/74/2015-195súdpripustilzmenustranysporutak,ženastranežalobcuzkonania
vystúpi D.. H. U. J..S..Z.. a vstúpi Inštitút ekologických aktivít o.z.

10. Uznesením č.k. 13C/74/2015-221 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na strane žalobcu z

konania vystúpi Inštitút ekologických aktivít o.z. a vstúpi Garpis trading limited.

11. Na pojednávaní dňa 06.09.2019 žalobca uviedol, že by sa rád vyjadril k záverom Krajského súdu
Prešov, ktorý stanovil alebo ustálil s tým čo bude potrebné, aby sa udialo na súde prvej inštancie, teda
aby súd ustálil skutkovo či a aké úkony právnej pomoci žalobca pre žalovaného vykonal a aká odmena

za tieto úkony žalobcovi patrila, na základe akého právneho titulu, respektíve odôvodní, prečo mu za
vykonané úkony odmena nepatrí. Tu by chcel poukázať na odvolanie žalobcu proti medzitýmnemu
rozsudku, kde sa argumentovalo, keďže krajský súd však nedal odpoveď na všetky otázky, ale záver
súdu okresného čo sa týka medzitýmneho rozsudku bol, že súd je toho názoru, že takýto spôsob
dojednania je neplatný pre rozpor so zákonom o advokácii a v nadväznosti vyhlášky, keďže tieto

neumožňujú dojednať súčasne zmluvnú odmenu a tarifnú odmenu, kombinovať možno len spôsoby
určenia zmluvnej odmeny a tak ďalej. K tomu sa žalobca vyjadril v odvolaní, kde poukazuje na to,
že právne predpisy, teda zákon a vyhláška advokátske, počítajú s možnosťou kombinovania spôsobu
určenia zmluvnej odmeny, avšak len pre jednu vec, v ktorej advokát poskytuje klientovi právne služby
a nie s kombinovaným spôsobom určenia zmluvnej odmeny pre viacero vecí, čo je náš prípad, majú

dodatok, je uzavretý pre prípad zastupovania v trestnej veci, keď hlavná zmluva je, bola uzavretá, pre
prípad zastupovania v obchodnej veci. K tomuto uvádza, že pre každú z týchto vecí, či už obchodnú
alebo aj trestnú, je v zmysle advokátskych predpisov možno dohodnúť kombinovanie spôsobov, čiže
aj v prípade trestnej veci mohla byť stanovená zmluvne, aj podielová, aj zmluvná odmena, aj paušálnaodmena, aj tarifná odmena, ak bola dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Jeho
prípad je, že dodatok v podstate pojednáva o písomnom dohodnutí základnej sadzby tarifnej odmeny.
V tomto prípade podľa jeho názoru dochádza iba k duplicite zákona, pretože základnú sadzbu tarifnej

odmeny zákon advokátovi prizná či už je zmluvne dohodnutá alebo nie je zmluvne dohodnutá, čiže
písomné dojednanie základné je v podstate duplicitné a nadbytočné. Význam by malo vtedy, ak by
bol dohodnutý dvojnásobok alebo trojnásobok tarify, v tom prípade má zmysel dohodnúť sa písomne.
Takže tu poukazuje na vyjadrenie a ďalšiu závažnú vec z hľadiska právneho posúdenia, k čomu opäť
krajský súd nedal právny názor. Poukazuje, že dodatok čo sa týka trestnej kauzy, čo spadá pod

režim občianskeho práva. Hlavná zmluva je na zastupovanie v obchodnej veci, tá spadá pod režim
obchodného práva, takto ju aj súd vyhodnotil prvostupňový, kde ustálil že sa jedná o zmluvu mandátnu
podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, k tomu dodávajú, že áno, zastupovanie v obchodnej veci
spadá pod režim obchodného práva avšak dodatok, ktorý je uzatvorený spadá pod režim občianskeho
práva, teda pod zmluvu príkaznú podľa § 726 nasl. Občianskeho zákonníka. Takže po tomto opätovnom
posúdení má za to, že v tomto zmysle nemožno dodatkovať zmluvu pod iným právnym režimom zmluvu,

ktorá je pod obchodnoprávnym režimom. Takže už podľa tohto názoru je dodatok neplatný ako taký,
ale tak či tak, keďže obsahom dodatku bolo len duplicitné dohodnutie základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá tak či tak advokátovi náleží zo zákona.

12. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že čo sa týka negatórneho medzitýmneho rozsudku

prvostupňového súdu a zrušujúceho uznesenia krajského poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení
uvádza, že pokiaľ by súd dospel k názoru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nie je účelné vydávať
medzitýmny rozsudok, žiadne iné stanoviská alebo právne názory krajského súdu z predmetného
uznesenia, tak ako to prezentoval aj právny zástupca žalobcu, nevyplývajú. A čo sa týka skutkového a
právneho posúdenia veci, stotožňujú sa s názorom súdu ako bol vyslovený v medzitýmnom rozsudku

a teda naďalej zotrvávajú na svojom názore, že zmluva aj v súlade s dodatkom, kde bola dohodnutá
zmluvná odmena, že pod túto spadá aj odmena za zastupovanie žalobcu žalovaného v trestnej veci
a pokiaľ by to tak nebolo, nebol by robený dodatok. Nakoľko pokiaľ by nebol urobený žiaden dodatok
alebo podpísaná iná zmluva, platila by tarifná odmena, dané zastupovanie podľa vyhlášky a preto podľa
ich názoru logika toho dodatku a v ňom aj odkaz na ďalšie ustanovenia zmluvy o poskytovaní právnych

služieb ako aj zmluvnej odmeny hovorí teda, že odmena za zastupovanie v trestnej veci bola zahrnutá
v zmluvnej odmene, ktorý názor vyslovil aj súd v medzitýmnom rozsudku a podľa ich názoru by nemal
od tohto názoru ustúpiť a z týchto dôvodov preto navrhujú, aby bola žaloba zamietnutá. Pokiaľ ešte čo
sa týka pripustenie zmeny na strane žalobcu chcú uviesť, že D.. U. postupovaním týchto pohľadávok
porušuje ustanovenia Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku a to konkrétne § 23 Zákona o

advokácii a § 9 Advokátskeho poriadku, nakoľko povinnosťou advokáta nielen počas doby poskytovania
právnych služieb klientovi ale aj po skončení poskytovania právnych služieb, má povinnosť zachovávať
mlčanlivosť, zákonnú povinnosť mlčanlivosti, a nesmie vydávať iným subjektom žiadnu dokumentáciu
v súvislosti s poskytovaním právnych služieb klientovi, preto majú za to, že aj tie akty postúpenia sú
neplatné.

13. Vo vyjadrení zo dňa 9.10.2019 žalovaný namietal najmä postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu
na ďalší subjekt a následné postúpenie na terajšieho žalobcu. Inštitút ekologických aktivít ako občianske
združenie mal získať pohľadávku na základe postúpenia. Podľa výpisu z registra občianskych združení
vedenom Ministerstvom vnútra SR vyplýva, že tento subjekt má v predmete činnosti uvedené životné

prostredie. Predmet činnosti ako vymáhanie pohľadávok, faktoring, forfaiting však uvedený nemá. Z
toho možno vyvodiť záver, že vymáhanie súkromnoprávnych pohľadávok, ktoré sú podnikateľskou
činnosťou súkromnoprávnych subjektov nepatria do predmetu činnosti občianskeho združenia Inštitútu
ekologických aktivít o.z. Toto občianske združenie je oprávnené vykonávať činnosť výlučne v súlade
s verejnoprávnym účelom pre ktorý bola založená a v danom prípade sa jedná o činnosť ochrany

životného prostredia. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že nie je možné spoľahlivo a ustáliť či právny
predchodca terajšieho žalobcu, teda Inštitút ekologických aktivít o.z. bol pôvodným veriteľom pôvodnej
pohľadávky a či samotný úkon postúpenia pohľadávky na toto občianske združenie je platným právnym
úkonom. Taktiež uviedol, že podľa stanoviska SAK je postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi
možné iba v tom prípade, ak má postupník povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o advokácii.

Terajší žalobca vstupom do konania získal neobmedzený prístup ku všetkým informáciám obsiahnutým
v súdnom spise, ako aj v trestnom spise OS Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/88/2011. Ide o informácie
o právnych úkonoch, od ktorých odvodzoval pôvodný žalobca svoj nárok na uhradenie odmeny
za poskytnuté právne služby. Žalovaný pôvodného žalobcu nikdy nezbavil povinnosti zachovávaťmlčanlivosť zo zastupovania v trestnej veci a ani v súčasnosti nesúhlasí so zverejňovaním informácií o
skutočnostiach, ktoré súvisia s jeho trestným stíhaním vo veci Okresného súdu vo Vranove nad Topľou
sp. zn. 12T/88/2011.

14. Na pojednávaní dňa 24.01.2020 žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 9.10.2019
v bode 2. Teda poukazuje na to, že má za to, že predmetom konania je postúpená pohľadávka, teda súd
by mal len zaoberať touto skutočnosťou a zaoberať sa postúpením predmetnej pohľadávky na terajšieho
žalobcu. Poukazuje aj na to, čo už uviedol vo vyjadrení, že už predchádzajúci žalobca, teda Inštitút

ekologických aktivít, na ktorého bola postúpená pôvodne pohľadávka z pôvodného žalobcu, nemal
prijať túto pohľadávku a to z dôvodu ako uviedli vo svojom písomnom vyjadrení, preto spochybňujú
aj postúpenie pohľadávky na terajšieho žalobcu. V ďalšom odkazuje na to, že žalovaný nikdy nedal
súhlas pôvodnému žalobcovi alebo pôvodnému veriteľovi, právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupoval
v trestnom konaní. Opätovne poukazuje na vyúčtovanie, ktoré bolo predložené a teda z ktorého je
uplatňovaná pohľadávka, podľa jeho názoru je v určitom rozsahu pri niektorých úkonoch nelogické a

nezrozumiteľné. Ďalej poukazujeme na to, že v medzitýmnom rozsudku súd poukázal alebo zaoberal sa
teda dojednaním ohľadom odmeny za tieto úkony, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré žalobca aj
pôvodný uplatňoval titulom tarifnej odmeny z dodatkov k zmluve, kde bola dojednaná zmluvná odmena,
kde chceme ešte poukázať, že vlastne túto zmluvnú odmenu, z tejto takzvanej základnej zmluvy, lebo
tak sme ju označovali, si uplatňuje Inštitút ekologických aktivít voči môjmu klientovi v sume vyše 240 000

eur, pardon v sume vyše 230 000 eur, v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 7Cb/131/2015. Ešte na okraj
chcem dodať, že nejaká cyperská spoločnosť ešte od môjho klienta, teda od žalovaného vymáhala na
konaní na okresnom súde Poprad ešte ďalšiu sumu v rozsahu okolo 1000 000 eur. Toto všetko vidíme
ako zneužitie práva, ktorému by nemala byť poskytnutá súdna ochrana.

15. Následne žalobca uviedol, že vo veci oprávnenosti postúpenia pohľadávky uvádza to, čo už
uviedol v písomnom vyjadrení. Rozhodnutie tretieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej
komory zo roku XXXX ako také uvádza, že sa jedná o rozhodnutie interného orgánu stavovskej
organizácie, ktorým je Slovenská advokátska komora, čiže nemá povahu zákonnej ani podzákonnej
normy, takže nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu akou je zmluva o postúpení pohľadávok,

tá je koncipovaná v zmysle zákona a to Občianskeho zákonníka. Čo sa týka nemožnosti vymáhania
právneho predchodcu pohľadávky na ňu postúpenej, teda Inštitútu ekologických aktivít, napriek tomu,
že to nemá v predmete činnosti, rovnako neznamená neplatnosť úkonu alebo neplatnosť byť aktívnym
účastníkom tohto konania, pretože aj keď nie je to v predmete činnosti, zákon umožňuje to, je to
isté, ako keby firma hocijaká nemohla poskytnúť pôžičku inej spoločnosti, napriek tomu, že to nemá

uvedené v predmete činnosti ako predmet poskytovania pôžičiek. Môže jednorázovo, nesmie to byť
sústavná činnosť vykonávaná opakovane v zmysle slovenskej legislatívy. Rovnako takisto spoločnosť,
ktorávymáhapohľadávky,jednásadajmetomuopekárenskúfirmu,takistomôževymáhaťnapriektomu,
že nemá v predmete činnosti faktoring a forfaiting, to je len k týmto veciam. K ďalším, čo spomenul pán
právny zástupca protistrany, iné konania sú, toto konanie je konaním o zaplatenie odmeny v trestnej veci,

kde opakovane poukazoval, teda ak je dohodnutá zmluvná odmena, nemá to žiaden vplyv na to, aby
nemohlabyťuplatnená,tedanároknatarifnúodmenu,súbehzmluvnýchodmienatoajvšetkýchštyroch,
je možný rovnako a zostáva tým zachovaný aj nárok na tarifnú odmenu. Suma, ktorá je predmetom
petitu v tomto konaní je totožná či už v prípade zmluvy, ktorá len kopíruje tarifnú odmenu duplicitne, čiže
ak by aj dodatok bol neplatný, tak nastupuje plnenie zo zákona, teda tarifná odmena, ktorá je totožná

čiastka uvedená v petite.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä Zmluvou o
poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom
ktejtozmluvezXX.XX.XXXX,vyjadreniamižalobcuažalovanéhoakoajostatnýmspisovýmmateriálom,

a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Dňa XX.X.XXXX bola medzi advokátom a žalovaným ako klientom uzatvorená Zmluva o poskytnutí
právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu, predmetom ktorej malo byť poskytovanie
právnej pomoci pre klienta i v budúcností s tým, že sa jednalo o ochranu klientových vlastníckych práv

ako spoločníka v spoločnosti A. R. F. Q., J..S..o., ktoré sú dlhodobo potlačované druhým spoločníkom
pánom E.. Advokát sa zaviazal prostredníctvom tretej osoby, že zabezpečí krízový manažment pre
klienta. V bode 2 bola dojednaná odmena s tým, že advokát a klient sa dohodli na nasledujúcom
spôsobe odmeňovania a to na platbe vo výške 10.000.000,- Sk, v prípade dosiahnutia dohody sdruhým spoločníkom pánom E. alebo akýmkoľvek iným a to aj núteným uplatnením vlastníckych práv
v predmetnej spoločnosti, z ktorého bude mať klient majetkový prospech a s ktorým bude súhlasiť. Za
splnenie predmetu zmluvy sa považuje aj docielenie definitívneho zastavenia potlačovania klientových

vlastníckych práv druhým spoločníkom. V ďalšom bola dojednaná výška odmeny v prípade prevodu -
odkúpenia spoluvlastníckeho podielu D. E. klientom, prípadne predaja spoluvlastníckeho podielu klienta
pánovi E. ako aj odmena v prípade likvidácie spoločnosti A. R. F. Q., J..S..Z.., s tým, že 50% z platby
predstavuje odmenu advokáta a druhých 50% z danej platby bude na základe splnomocnenia a dohody
s treťou stranou advokátom poslaných resp. postúpených ďalej tretej osobe. Podľa bodu 3 dohoda sa

uzatvorila na neurčitý čas a možnosť ju vypovedať mala ktorákoľvek zo zmluvných strán s trojmesačnou
výpovednou lehotou aj bez udania dôvodu s tým, že výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom
nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Podľa bodu 3.2. zmluva je účinná od XX.XX.XXXX.
V bode 4. Záverečné ustanovenia zmluvné strany svojimi podpismi potvrdzujú, že zmluvu uzavreli
slobodne vážne a jej obsah je určitý a zrozumiteľný. Podľa bodu 4.3. zmluva nadobúda platnosť a
účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami.

18. Advokát a žalovaný ako klient uzatvorili dňa XX.XX.XXXX dodatok k Zmluve o poskytnutí právnych
služieb a o sprostredkovaní krízového manažmentu, v zmysle ktorého po vzájomnej dohode menia a
upravujú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX tak, že predmet zmluvy sa dopĺňa o bod 1.1., druhý odsek vetou
v znení ,,jedná sa aj o ochranu klientových práv v trestnom konaní“. Záverečné ustanovenia sa doplnili

o nový bod v znení 4.8. „klient je povinný v trestnom konaní postupovať podľa pokynov advokáta a
krízového manažmentu. Klient je povinný uhradiť advokátovi a krízovému manažmentu trovy zastúpenia
po ich vyúčtovaní“. V zmysle ďalších dojednaní ostatné body zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ostávajú v
platnosti. Dodatok nadobúda platnosť dňom podpisu a účinnosť dňom XX.XX.XXXX.

19. Faktúrou číslo XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyúčtoval
žalovanému celkovú sumu v zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí právnych služieb a v zmysle vyhlášky
celkovo s DPH sumu 12.588,41 eur. V žalobcom predloženom vyúčtovaní zo dňa XX.XX.XXXX sú
uvedené úkony právnej služby za rok XXXX až XXXX s tým, že závere vyúčtovania je uvedené, že trovy
predstavujú sumu 11.743,98 eur.

20.VzmluveoposkytnutíprávnychslužiebaozabezpečeníkrízovéhomanažmentuzodňaXX.X.XXXX,
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a manažérom na jednej strane a žalovaným ako
klientom na strane druhej sa mimo iného uvádza a to v bode 1.2., „Že v minulosti právny predchodca
advokáta uzavrel tieto zmluvy a to zmluva o poskytnutí právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX s klientom

ako aj zmluva o poskytnutí právnych služieb v znení dodatkov s UNIPLAST MH s.r.o.“

21. Z dohody o postúpení a prevzatí práv a povinností uzatvorenej medzi D.. H. U., advokát ako
postupcom a právnym predchodcom žalobcu ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že podľa
článku I. Predmet zmluvy - postupca ako právny predchodca touto zmluvou na postupníka ako právneho

nástupcupostupujevšetkyprávaapovinnostizozmluvyoposkytnutíprávnychslužiebasprostredkovaní
krízového manažmentu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril postupca s E. U. ako klientom. Postupník
ako právny nástupca práva a povinnosti zo zmluvy v plnom rozsahu preberá a zaväzuje sa klientovi
poskytovať právnu pomoc. Podľa článku II. účastníci tejto dohody sa dohodli, že postúpenie a prevzatie
práv a povinností oznámi klientovi postupník ako právny nástupca. Táto dohoda mala nadobudnúť

platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.

22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

23. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku
záväzkového vzťahu ( § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka ).

24. Podľa § 566 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že

pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov
v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata
bola dohodnutá.25. Podľa § 266, ods. 1 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v čase uzavretia
dodatku k zmluve ale aj vzniku žalobcu ako obchodnej spoločnosti ( ďalej len „zákon o advokácii“ )
výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi
subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych

úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva
a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

27. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov,
ktorý vedie Slovenská advokátska komora (ďalej len „komora“). Advokát je pri poskytovaní právnych
služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi

klienta.

28. Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu písm. a) samostatne,
písm. b) v združení spolu s inými advokátmi, písm. c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti,
písm. d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo písm. e) ako konateľ spoločnosti s ručením

obmedzeným.

29. Podľa § 15 ods. 1 zákona o advokácii advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť
s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„spoločnosť s ručením obmedzeným“). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný

predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti.

30. Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným
vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti
nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na

účet spoločnosti.

31. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s
ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník
verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s

ručením obmedzeným.

32. Podľa § 15 ods. 7 zákona o advokácii advokáti sú povinní bezodkladne písomne oznámiť komore
adresu sídla spoločnosti s ručením obmedzeným.

33. Podľa § 15 ods. 8 zákona o advokácii na spoločnosť s ručením obmedzeným sa primerane použijú
ustanovenia § 18 až 29.

34. Podľa § 28 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný bezodkladne písomne oznámiť komore
adresu svojho sídla a každú zmenu sídla, spôsobu výkonu advokácie a iných skutočností požadovaných

predpisom komory.

35. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu určitú.

36. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba štyri roky ( § 397 Obchodného
zákonníka ).

37. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.38. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

39. Podľa § 24 ods. 1 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo
požadovať za ne primeraný preddavok.

40. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode,

patrí advokátovi tarifná odmena ( § 24 ods. 3 zákona o advokácii ).

41. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho
klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú
ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

42. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát
dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi.

43. Podľa § 2 ods. 2 písm. d) vyhlášky zmluvná odmena sa určuje tarifnou odmenou dohodnutou inak

ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

44. Spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované ( § 2 ods. 3 vyhlášky ).

45. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.X.XXXX bola uzavretá zmluva o poskytnutí právnych

služieb a o sprostredkovaní krízového manažmentu, ktorú ako advokát uzavrel E.. H. U. a žalovaný ako
klient. Ako už súd uvádzal vyššie ohľadom tejto zmluvy, predmetom zmluvy bola ochrana klientových
vlastníckych práv ako spoločníka spoločnosti A. R. F. Q..

46. Je síce pravdou, že dodatok zo dňa XX.XX.XXXX bol uzavretý tak, že sa predmet zmluvy doplnil

o ochranu klientových (žalovaný) práv v trestnom konaní, z obžaloby podanej v danej trestnej veci
je zrejmé, že žalovaný sa mal skutkov dopustiť bez oprávnenia, prípadne na základe sfalšovaného
splnomocnenia v mene spoločnosti A. R. F.. Q.. J..S..Z.., ktorej spoločnosti mala byť aj spôsobená
jednotlivými skutkami škoda, teda podľa názoru súdu ani táto skutočnosť nemala za následok zmenu
charakteru záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.

47. Takto súd zmluvu o poskytnutí právnych služieb aj v zmysle k nej uzavretého dodatku posúdil ako
mandátnu zmluvu podľa § 566 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorej obsah určujú jednak
všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka, ale vzhľadom na postavenie žalobcu ako advokáta aj
ustanovenia zákona o advokácii a vyhlášky. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka je vykonávanie

činnosti v prospech mandanta odplatné, najmä ak zariadenie záležitostí je predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára.

48. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu právneho predchodcu žalobcu z dôvodu, že zmluvu o
poskytnutí právnych služieb ako aj dodatok, titulom ktorých si uplatňoval právny predchodca žalobcu

svoj nárok uzavrel so žalovaným iný právny subjekt a to E.. H. U., advokát.

49. Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu pôvodne vykonával činnosť ako E..,
neskôr D.. H. U., pričom od XX.X.XXXX vykonával už advokátsku činnosť ako D.. H. U., J..S..Z.., O.:
XX XXX XXX.

50. K tejto otázke súd uzatvára, že zákonná úprava zásadne viaže výkon advokácie na osobu advokáta,
ktorý má oprávnenie na výkon advokátskej činnosti bez ohľadu na to, v akej forme advokáciu vykonáva.
Držiteľom oprávnenia je advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská
advokátskakomoraatýmtosanestávaobchodnáspoločnosť.Oprávneniesavždyviažekukonkrétnemu

advokátovi zapísanému v zozname advokátov, keďže práve skutočnosť, že advokát je nositeľom
oprávnenia na poskytovanie služby, je podmienkou toho, aby mohol byť spoločníkom a konateľom
obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, keďže D.. H.
U. je a aj bol jediným spoločníkom a konateľom žalobcu. Aj u advokáta, ktorý si zvolil formu výkonuadvokácie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, existuje naďalej oprávnenie advokáta
na vykonávanie advokátskej činnosti. Paragraf 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky,
za ktorých advokát vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Ani v prípade,

že sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, jeho
oprávnenie na výkon advokácie ako takej nezaniká, status advokáta mu zostáva zachovaný. So zápisom
žalobcu ako obchodnej spoločnosti do obchodného registra mu vznikla oznamovacia povinnosť vo
vzťahu ku komore advokátov a povinnosť používať profesijné označenie advokátskej kancelárie s
obchodným menom spoločnosti. Žiadne z ustanovení zákona o advokácii neukladá takúto povinnosť

vo vzťahu k už existujúcim klientom advokáta, teda k takým, vo vzťahu ku ktorým vykonával advokáciu
samostatne.

51. K vznesenej námietke premlčania žalovaným z dôvodu, že advokát E.. H. U. poskytoval žalovanému
právne služby do M. XXXX, kedy ukončil svoju činnosť ako advokát ( doslovné vyjadrenia žalovaného ),
skončili zastúpenie žalovaného a akékoľvek účinky z tejto zmluvy advokát bol povinný finančne

vysporiadať súd uvádza nasledovné.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené ohľadom výkonu advokácie žalobcom ako advokátom samostatne a
následne ako spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným má súd za to, že nárok nie je
premlčaný, premlčacia doba nemohla začať plynúť od XX.X.XXXX a k ukončeniu záväzkového vzťahu

zozmluvyoposkytnutíprávnychslužiebdošloažpotom,čopovypovedanízmluvyžalovaným,resp.jeho
právnym zástupcom listom zo dňa X.X.XXXX a uplynutí trojmesačnej výpovednej doby so začiatkom
plynutia prvým dňom nasledujúcim po doručení výpovede, t.j. od X.X.XXXX, výpovedná doba zo zmluvy
o poskytnutí právnych služieb uplynula dňa XX.X.XXXX a žaloba bola žalobcom podaná XX.XX.XXXX.

53. Uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi klientom a advokátom sa zakladá právny
vzťah, v ktorom v medziach určených vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov uplatňuje princíp
zmluvnej voľnosti. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá povinnosť advokáta poskytnúť
klientovi právne služby a samozrejme tomu zodpovedá jeho právo na poskytovanie odmeny od klienta
za vykonanú právnu pomoc.

54. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi
žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom došlo k dohode o odmene advokáta a to podľa § 2
písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda k dohode o paušálnej odmene a to v čl. 2 zmluvy o poskytnutí
právnych služieb. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia tarifnej

odmeny ako základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorú si podľa jeho tvrdení mali strany sporu dohodnúť v
čl. 4.8 zmluvy. Súd je toho názoru, že ustanovenie obsiahnuté v čl. 4.8 zmluvy „Klient je povinný uhradiť
advokátovi a krízovému manažmentu trovy zastúpenia po ich vyúčtovaní“ je neurčité a teda neplatné
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri neurčitom právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho
predmetom.Vpredmetnomčl.4.8zmluvyniejeuvedenášpecifikáciaspôsobuurčeniaodmenyadvokáta

mimo zmluvnej odmeny dohodnutej v čl. 2. zmluvy. Podľa interpretačných pravidiel (obsiahnutých v §
266 Obchodného zákonníka, podľa odseku 1) sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu
prejavila, ale len za predpokladu, že je nesporné, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy, avšak
žalovaný v konaní poprel, že okrem podielovej odmeny mal platiť žalobcovi aj inú odmenu, teda žeby
mu bol známy úmysel právneho predchodcu žalobcu, aby mu mal okrem zmluvnej podielovej odmeny

zaplatiť aj zmluvnú tarifnú odmenu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou. Žalobca
na obranu žalovaného, že vyhláška o advokátskych trovách nepozná pojem trovy zastúpenia, uviedol,
že trestný poriadok pozná tento pojem trovy trestného konania a teda keď právny predchodca žalobcu
v dodatku použil pojem „trovy zastúpenia“, tak je jasné, že sa jedná o odmenu advokáta v trestnom
konaní. Súd je toho názoru, že žalovaný na základe tohto ustanovenia nemohol vedieť, že žalobca si

plánujeuplatniťajtarifnúodmenu,najmäkeďtarifnáodmenapatríibaadvokátoviavtomtoustanovenísa
spomína aj krízový manažment. Označenie ako „trovy zastúpenia“ skôr evokuje všeobecne odmenu za
zastupovanie, nie iba v trestnom konaní. Taktiež skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovaného
zastupoval ako spoločníka spoločnosti a následne v trestnom konaní nevylučuje, že si strany môžu
dohodnúť jednu odmenu za všetko, najmä keď trestné konanie sa taktiež týkalo konania v uvedenej

spoločnosti a žalovaný to na základe zmluvy a dodatku mohol vnímať ako jeden celok. Predmetné
ustanovenie sa dá chápať aj ako určité upresnenie ohľadom odmeny, konkretizácia, kedy má klient
odmenu zaplatiť, a to po predložení faktúry. Podľa názoru súdu neplatnosť v časti týkajúcej sa tarifnej
odmeny nemá automaticky za následok neplatnosť celého dodatku. Ustanovenie ohľadom skutočnosti,že právny predchodca žalobcu zastupuje žalovaného aj v trestnom konaní je určité, jasné, zrozumiteľné
a nie je dôvod, aby bolo neplatné, keďže sa dá oddeliť od ustanovenia o odmene.

55. Neurčitosť predmetného článku pripúšťa jeho rôzny výklad a túto neurčitosť treba pripísať na ťarchu
žalobcu, ktorý pripravil predmetnú zmluvu, a ktorý má právnické vzdelanie a teda mal naformulovať
sporný článok tak, aby bol pochopiteľný jednoznačne pre každého. Advokát je osoba, ktorá sa tvorbou
zmlúv živí, preto ani s použitím interpretačných pravidiel nie je možné preklenúť nedostatky v zmluve a
uprednostniť platnosť pred neplatnosťou. V tomto prípade súd musí na zmluvu nazerať ináč ako keby

ju uzatvorili dve osoby bez právnického vzdelania.

56. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb
nevznikol nárok voči žalovanému na tarifnú odmenu za úkony, ktoré vykonal jeho právny predchodca,
nakoľko medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá platne len podielová odmena, a preto súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

57. S prihliadnutím na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby, súd neskúmal ďalšie námietky, a to
že popri dohodnutej zmluvnej podielovej odmene nemožno dohodnúť tarifnú odmenu ako základnú
sadzbu tarifnej odmeny, nakoľko ako je uvedené vyššie, dohoda o odmene advokáta je neplatná podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti, keď prípadnú neplatnosť právneho úkonu

podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom je možné posudzovať až po ustálení, že
jeho obsah je dostatočne určitý, čo nie je daný prípad. (viď rozsudok KS v Trnave 21Cob-194-2016).
Súd sa taktiež nezaoberal otázkou či právny predchodca žalobcu mohol postúpiť pohľadávku na
spoločnosťInštitútekologickýchaktivít,o.z.atentonáslednenažalobcu,nakoľkožalobabolazamietnutá
z dôvodu čiastočnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na
každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

58. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

59. Podľa ust. § 145 ods. 1, 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

60. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu učinený vo veci samej, ktorým zobral žalobu v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX späť, súd konanie v tejto časti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.

61. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

63. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov
konania. V plnom rozsahu tak bola v danej veci úspešný žalovaný, ktorej vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.