Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204112
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8217204112.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobkyne 1/: X. Č., R..:

XX.XX.XXXX, D. J. - U., W.Í. XXXX/XXXXX, žalobkyne 2/: A. Č., R..: XX.XX.XXXX, D. O. Ž. 1/, žalobcu
3/.: D. Č., R..: XX.XX.XXXX, D. J., V. XX a žalobcu 4/: C. Č., R..: XX.XX.XXXX, D. J., B.. J. XX, všetci
právne zastúpení: JUDr. Emília Hambaleková - advokátka, sídlo AK Košice, Štúrova 7, proti žalovanej:
X.. I. Č., N.., R..: XX.XX.XXXX, D. D., N. N. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Milan Slebodnik -
advokát, sídlo AK Košice, Štúrova 20, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I) Súd žalobu zamieta.

II) Súd žalovanej priznáva voči žalobcom 1/ - 4/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2017 domáhali voči žalovanej určenia, že
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, zapísaná na LV č. XXXX pre kat.úz. D., patrí do dedičstva po
neb. E. Č. a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že matka žalobcov E. Č., W.. H. nadobudla na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu od K. D. do svojho výlučného vlastníctva 3-izbový byt č. X, vchod XX, prízemie, BLOK X.
v D. J. a časť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky

podiel na pozemku v podiele XXXX/XXXXX-in, zapísaných na LV č. XXXX, parcely reg. „P. ako parc.č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, BLOK X. stojaci na parcele č. XXXX súpisné
čísloXXXX(ďalejlen„byt“).VlastníckeprávomatkažalobcovnadobudlapovolenímvkladuXX.XX.XXXX
za kúpnu cenu XXX,XX Eur. Dňa XX.XX.XXXX uzavrela E. Č. kúpnu zmluvu so svojim synom W. Č. a
jeho manželkou K. Č., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Tento byt
si manželia zakúpili do bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 829,84 Eur. Súdny znalec vo
svojom posudku č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX stanovil cenu prevádzaného bytu ku dňu XX.XX.XXXX

na 9.328,48 Eur. Vklad vlastníckeho práva bol v prospech manželov Č. povolený dňa XX.XX.XXXX.
V roku 2009 manželia Č. darovali predmetný byt svojej dcére - žalovanej. E. Č. dňa XX.XX.XXXX
zomrela. V predmetnom byte dožila svoj život a spolu s ňou tento obýval aj syn, žalobca 4/. Žalobcovia
tvrdili, že právni predchodcovia žalovanej a právna predchodkyňa žalobcov v snahe vyhnúť sa niektorým
neželaným právnym následkom právneho úkonu, prejavia vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu za podmienok v
nej dohodnutých, s cieľom a za účelom, že chcú prejaviť niečo iné, v danom prípade darovaciu zmluvu.
Nie je tu zhoda medzi skutočnou vôľou a spoločným prejavom vôle, keď svojim prejaveným úkonom

zastierali iný, t.j. disimulovaný právny úkon. Zastretým právnym úkonom je kúpna zmluva z XX.XX.XXXX
za kúpnu cenu, ktorý predstavuje necelých 7% ceny bytu v aktuálnom čase podľa znaleckého posudku.
Žalobcovia mali za to, že kúpna zmluva z XX.XX.XXXX je absolútne neplatná, pretože nemohla byť
urobená vážne, keď sa strany dohodli na kúpnej cene 829,84 Eur. Hodnota bytu ale bola stanovenána 9.328,48 Eur a kúpna cena bola ešte nižšia ako nadobúdacia cena bytu s pozemkom v roku 1999.
Kúpna zmluva mala zastrieť vôľu účastníkov, aby uzavreli darovaciu zmluvu. Účelovosť sa prejavila v
tom, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva v podstate bezodplatne. Podľa ustálenej súdnej praxe,

ak účastníci uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu ohľadne nehnuteľnosti, ktorou chceli zastrieť
darovanie nehnuteľnosti, nie je darovacia zmluva platná, pokiaľ nebola uzavretá písomne tak, že by z jej
znenia plynulo, že išlo o darovanie. Kúpna zmluva je tak absolútne neplatná, odporuje zákonu, prieči sa
dobrým mravom a týmto neplatným úkonom boli žalobcovia ako dedičia v 1.dedičskej skupine výrazne
dotknutí na svojich právach, čím je daný aj naliehavý právny záujem na určení, že predmetný byt patrí

do dedičstva po neb. E. Č.. Poukázali tiež na to, že matka žalobcov v roku XXXX predala reštituovanú
nehnuteľnosť za pôvodne X K. I., preto nebola odkázaná na príjem z predaja svojej strechy nad hlavou
a svojho syna. Všetko zorganizoval W., ktorý túžil po majetkoch a napriek vôli matky nechcel dovoliť,
aby všetci dedili rovnakým dielom.

3. K žalobe sa vyjadrila podaním zo dňa 23.10.2017 žalovaná. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcov.

Uviedla, že jej rodičia uzavreli s jej starou matkou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobudnutie
vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Kúpna cena pôvodne XX.XXX Sk bola pri podpise zmluvy
vyplatená starej matke v hotovosti a jej výška sa takmer rovnala cene, za akú predmetný byt nadobudla
stará matka. Keďže išlo o predaj bytu synovi a neveste, stará matka nemala záujem na predaji zarobiť
a byt predala za takmer rovnakú cenu, za akú ho 3 roky predtým nadobudla. Tiež uviedla, že určenie

hodnotynehnuteľnostitak,akobolazistenáznalcom,niejepodstatnounáležitosťoukúpnejzmluvy,preto
akniejevzmluveuvedená,nespôsobujetojejneplatnosť.Tiežuviedla,žežalobcoviavedeli,žebytstará
matka predala jej rodičom a takmer 15 rokov nekonali. Aktívni začali byť až po jej smrti, pričom žalobu
odôvodnili práve nesúladom skutočnej vôle s jej prejavom. Ak by stará matka ešte žila, jednoznačne by
sa mohla vyjadriť k tomu, či chcela byt predať alebo darovať. Súčasný prístup žalobcov nesvedčí o ich

poctivom úmysle chrániť ich dedičské právo, ale naopak o snahe získať cudzí majetok. Žalobcovia počas
života o starú matku prejavovali záujem len sporadicky, ich osobný kontakt bol minimálny, ak k nemu
došlo, iniciovala ho stará matka. Jediný, kto so starou matkou udržiaval pravidelný kontakt boli rodičia
žalovanej, ktorí sa v posledných rokoch o ňu starali a pomáhali jej denne. Žalobca 4/ pred jej smrťou
býval spolu s ňou v predmetnom byte. Dôvodom boli jeho vážne rodinné a zdravotné problémy. Tvrdenie

o nesúlade vôle s jej prejavom sú v rovine špekulácií a domnienok. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz
svedčiaci o tvrdenej vôli byt darovať, taký dôkaz ani neoznačili, i keď bremeno je na strane žalobcov.

4. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia podaním súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX. Uviedli,
že je nesporné, že matka chcela byt, ktorý nadobudla od K. D., zanechať všetkým svojim deťom

rovným dielom. Takto postupovala aj v prípade, keď získala peniaze z predaja reštituovaného majetku.
Ešte počas života opakovala, že brat ich z tohto bytu vyplatí. Kúpnou zmluvou sa zastieral úkon
darovania, čomu zodpovedá i tom, že si účastníci kúpnej zmluvy dohodli zriadenie vecného bremena
pre predávajúcu, ktoré spočívalo v práve doživotného užívania bytu. Neb. E. Č. zakúpila byt za cenu
zvýhodnenú pre doterajšieho nájomcu. Následne sa ale kúpna zmluva uzatvárala podľa Občianskeho

zákonníka a daň z nehnuteľnosti sa platila vo výške ceny zistenej podľa vyhlášky č. 465/1991 Zb.
Odovzdanie kúpnej ceny pôvodne XX.XXX Sk vzbudzuje rozpaky, pretože v tom čase si otec žalovanej
ako kupujúci, požičal značnú sumu peňazí od právneho predchodcu žalobkýň 1/ a 2/.

5. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná podaním súdu doručeným dňa 18.05.2018. Uviedla, že

žalobcovia sa odvolávajú na to, že v skutočnosti išlo o zastieranie darovania, avšak tieto svoje dohady
doposiaľ nijako nepreukázali. Dokonca ani nevysvetlili, z akého dôvodu mali zmluvné strany zastierať
darovanie kúpnou zmluvou. Ak by chcela stará matka byť darovať, spísala by sa darovacia zmluva.
Dohodnutiekúpnejcenynižšejakojetrhová,atohlavnevprípade,akideoodplatnýprevodvlastníckeho
práva k nehnuteľnosti medzi príbuznými v priamom rade, nemožno považovať za preukázanie vôle

uzavrieť darovaciu zmluvu. Rovnako vôľu zmluvných strán uzavrieť darovaciu zmluvu nepreukazuje
ako zakotvenie práva doživotného užívania a bývania pre predávajúcu, obzvlášť za takých okolností,
ako tomu bolo v tomto prípade. Vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu potvrdzuje dohoda účastníkov o kúpnej
cene, ktorá bola skutočne za predaj bytu aj vyplatená. Tvrdenia žalobcov o tom, že stará matka chcela
zanechať predmetný byt všetkým synom rovným dielom je v rozpore s tým, o čo žalobcovia opierajú

žalobu. Na jednej strane tvrdili, že stará matka chcela byt darovať, ale uzavrela ako simulovaný právny
úkon kúpnu zmluvu, a zároveň chcela byt zanechať synom rovným dielom. Spochybnila i danosť
naliehavého právneho záujmu na tomto určení, keď žalobcovia podali žalobu po takmer 15 rokoch od
uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Stalo sa tak až po smrti otca žalovanej a starej matky, teda včase, kedy sa oni už proti tvrdeniam žalobcov nemohli brániť. Vedeli, že byt starám mama predala
rodičom žalovanej, ako i to, že títo ho v roku XXXX darovali žalovanej. Za celý ten čas platnosť zmluvy
nespochybnili, preto žalovaná ani jej rodičia nemali najmenšiu pochybnosť o tom, že sú skutoční vlastníci

bytu. Po započítaní oprávnenej držby rodičmi žalovanej by sa táto už v roku 2012 stala vlastníčkou
bytu originálnym spôsobom - vydržaním. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním bráni určeniu,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po predchádzajúcom vlastníkovi, a teda nie je daný ani naliehavý
právny záujem.

6. K námietke vydržania sa žalobcovia vyjadrili v podaní súdu doručenom dňa 31.03.2021. Uviedli,
že ak je prvotná kúpna zmluva absolútne neplatná, nestali sa prví kupujúci vlastníkmi bytu a v
prípade jeho ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech žalovanej vlastnícke právo, ktoré by malo byť
odvodené od vlastníckeho práva prvých kupujúcich. Dobromyseľnosť kupujúcich absolútne absentuje.
Pôvodní nadobúdatelia sa držby bytu neujali, nikdy ako vlastníci nevystupovali, nebohá vystupovala ako
vlastníčka, keď uhrádzala všetky náklady spojené s užívaním bytu. Rodičia žalovanej si ani nesplnili

ako noví vlastníci svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti a správcovi bytového
domu. Byt bol v čase prevodu rekonštruovaný za peniaze nebohej, boli vymenené plastové okná, menili
sa radiátory, ukladala sa podlaha, vymenila sa kuchynská linka, prerobila sa kúpeľňa a WC, maľovalo
sa. Sprchový kút a opravu kotla financovala žalovaná.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom neb. T. Č. (pôvodne žalobcu 1/), žalovanou, svedkyňou
K. Č., svedkyňou X.. O. D., písomnou odpoveďou svedka R. Č., Zmluvou o prevode vlastníctva bytu
z XX.XX.XXXX (čl. 9), Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu z XX.XX.XXXX (čl. 15), Znaleckým
posudkom X.. K. Q. č. XXX/XXXX (čl. 19), Listom vlastníctva pre kat.úz. D. č. XXXX (čl. 51), Darovacou
zmluvou z XX.XX.XXXX (čl. 103), čestným prehlásením X.. N. D. z XX.XX.XXXX (čl. 306), kópiou

spisu Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru C. XXXX/XXXX (čl. 395), stanoviskami právnych
zástupcov žalobcov i žalovanej, ostatných subjektov sporu, a ostatnými listinami, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Výsluchom žalobcu 1/ R.. T. Č. (právneho predchodcu žalobkýň 1/ a 2/) súd zistil, že boli 4 bratia,

T., D., C. O. W.. Matka nikdy nespomenula, že chce byt predať, ale stále to bolo o darovaní, že W. byt
daruje, ona v ňom dožije a potom nás on vyplatí. Vždy bol v presvedčení, že byt bratovi W. darovala,
nie predala. Matku navštevoval aj v roku XXXX, kedy došlo k predaju bytu. Nemal tušenie, že byt je
predaný. Keď bol bytv roku XXXX prevedený na žalovanú, vtedy sa dozvedel, že bol aj predtým predaný.
Kontaktoval žalovanú. Chcel sa stretnúť aj s W., ale nikdy nebol u matky v tom istom čase, vyhýbal sa.

Matka vždy vravela, že chce byt darovať. W. zneužil jej dôveru. Žalobca 1/ začal konať vo veci až po
roku 2009. W. mal bratov vyplatiť aj z predaja reštituovanej nehnuteľnosti, sumou pôvodne XXX.XXX
Sk, ale tvrdil, že peniaze sa zhodnocujú. O matku sa žalobca 1/ staral. Opravil jej radiátory, elektrinu,
zabezpečil osobu, ktorá jej pomáhala. Z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola odpredaná za pôvodne K. I.
nič nedostal. Najmladší a stredný brat dostali po XX.XXX Sk, žalobca 1/ mu ešte k tým XXX.XXX Sk,

čo mal dostať, dal ďalších XXX.XXX Sk, nakoľko W. tvrdil, že má možnosť ich dobre zhodnotiť, aj spolu
s matkinými XXX.XXX Sk. On mu poskytol peniaze v roku XXXX, ďalšie v XXXX. Potom mal brat C.
úraz a chcel vyplatiť aj zvyšných XX.XXX Sk. Pýtal ich od matky, ktoré ho odkázala na W.. W. podnikal,
ale neúspešne. Žalobca 1/ bol presvedčený, že W. matku podviedol, keď jej predložil kúpnu zmluvu.
Ona bola určite presvedčená, že podpisuje darovaciu zmluvu. Cieľom malo byť bratov oklamať. Byt mal

mať darovaný a bratov mal vyplatiť. Zdravotný stav matky v čase podpisu zmluvy bol dobrý. Určite si
neprečítala, čo podpisovala, lebo verila W.. Matkin zdravotný stav asi 6 rokov pred smrťou nebol dobrý,
nevedela ani, že W. zomrel. W. matku navštevoval každý deň, vyvenčil psa, nakričal na matku a odišiel.

9. Výsluchom žalovanej súd zistil, že rodičia byt kúpili za takmer takú istú cenu, ako bol odkúpený od

mesta, pri kúpnej zmluve účastná nebola. O kúpe bytu sa rodičia často doma rozprávali, žalovanej ho
darovali až po ukončení štúdia. O problémoch v podnikaní otca nevedela, ani o tom, že spravuje peniaze
starej matky. V byte žila stará matka a posledné roky aj jej syn C.. Neskôr dostal mozgovú príhodu.
Otec žalovanú prosil, aby ho v byte nechala žiť, bolo im ich ho ľúto. Pohreb starej matky vyplatila matka
žalovanej, ale nevedela z akých peňazí. Žalovaná dala v byte prerobiť kúrenie a kúpeľňu, nakoľko vekom

stará matka nebola schopná vojsť do vane. Ostatní o tom vedeli.

10. Výsluchom svedkyne K. Č. (matky žalovanej) súd zistil, že byt od jej svokry kúpili, pretože jej syn,
manžel svedkyne sa chcel na starobu vrátiť do D. J., doopatrovať matku. Byt odkúpili za XX.XXX Sk,čo bola vyššia cena oproti XX.XXX Sk, za ktorý bol odkúpený od mesta. Peniaze dal manžel matke pri
podpise zmluvy, nevedela, ako s nimi svokra naložila. Manžel sa o matku ako jediný staral, ostatní bratia
žili v J.. Matka bola jeho život. Tvrdila, že bratia o predaji bytu vedeli. Neinformovali ich výslovne, ale

v bytovke to vedeli všetci, nebolo to žiadne tajomstvo. Svokra vedela, čo podpisuje, v tom čase bola v
dobrom zdravotnom stave. Bola to inteligentná žena, zdravá, mala len nejaké kardiologické problémy a
demencia sa u nej začala prejavovať až okolo 90 rokov veku. Náklady za užívanie bytu si platila svokra
sama, pretože tam bývala. Od roku XXXX, kedy sa byt odpredal, nikto nenamietal ich vlastnícke právo,
až teraz, keď manžel a svokra už nežijú. O svokru sa staral manžel. Ostatní synovia, D. O. C. k nej

neprišli aj celý rok, syn T. raz za čas prišiel. Ani vnúčatá nepoznala, boli tam, keď mali 3-4 roky. Ako
C. utrpel mozgovú príhodu a nasťahoval sa k svokre, manžel sa staral aj o neho. Ostatní sľúbili, že
pomôžu, ale len zavolali.

11. Na pojednávaní dňa 04.05.2020 sa žalobkyňa 1/ vyjadrila, že v roku XXXX mala nebohá dobrý
zdravotný stav, ale nikdy by to neurobila. Zdôverila sa jej v lete 2002, že by byt rada darovala W., ale

len ak bratov vyplatí. Žalobkyňa 2/ uviedla, že v to leto tam bola aj ona, so psíkom, a že stará matka
povedala, že byt sa po jej smrti rozdelí medzi súrodencov. Bol tam aj bratranec R..

12. Odpoveďou na písomne položené otázky svedka R. Č. súd zistil, že od októbra XXXX žije mimo
územia I.. Od roku XXXX starú matku navštívil asi 30 krát, aj jej telefonoval. Podľa jeho názoru byt mali

dediťvšetcištyriasynoviaponeb.E.Č.,jehostarejmatke.Žalovanejbytpadoldorúkzadarmo.Ovecivie
niečo od žalovanej a niečo od zvyšku rodiny. Zúčastnil sa stretnutia bratov v lete 2002, keď sa rozdeľovali
peniaze z predaja nehnuteľnosti z reštitúcie. Chcel si od starej matky požičať. Na stretnutí v roku 2002,
na konci letných prázdnin boli prítomní všetci 4 bratia, stará matka, svedok a sesternica A. (žalobkyňa
2/). Keď starú matku požiadal o pôžičku, kázala mu obrátiť sa na strýka W., pretože on spravuje všetky

jej peniaze. Strýko svedkovi povedal, že peniaze sú investované na piatich termínovaných účtoch a
vyberajú sa raz mesačne. Bol nervózny a podráždený. Neskôr začul krik, ako stará matka uviedla, že
O. W. byt chce, musí bratov vyplatiť rovným dielom, a tiež, že sa predávať ani darovať nebude, kým
bude živá. Uviedol, že bola synom W. ovplyvňovaná, len aby nebolo zle. Nechcela mu odporovať. Zo
začiatku, keď bola rodina funkčná, starali sa o matku všetci synovia. Podľa toho, kto ako mohol. D. O.

C. asi najmenej, T. chodieval z J. do D. J. aj 2-3 krát týždenne, staral sa o nákupy a zastavil sa vždy,
keď mal cestu služobne. W. sa nezdržal dlhšie ako pol hodiny, stále utekal preč. Navštevoval ju 1-2
krát v týždni alebo cez víkend. Bratia si vychádzali dobre. Vzťahy sa poškodili, keď bolo treba rozdeliť
peniaze z reštitúcie. Bratia svojmu bratovi W. nedôverovali, lebo im klamal, okradol ich o ich podiely.
Vrchol konflikt dosiahol vtedy, keď sa dozvedeli, že im spreneveril peniaze v nejakej pofidérnej investícii.

Pokiaľ starej matke slúžilo zdravie a zrak, starala sa o svoje veci sama. Neskôr sa o korešpondenciu
začal starať T. O. W., postupom času len W. a všetky financie vrátane financií z rodičovského domu si
vzal na starosť W.. Vzťahy v rodine popísal ako výborné. Zmenilo sa to, keď sa predal reštituovaný dom
a viac menej to spustil W.. Zničil dôveru v rodine a kontakt sa obmedzil na telefonáty s bratmi, ako to
vyzerá s peniazmi. Najviac bol v kontakte s T. a jeho rodinou, k nim mal najbližšie. S D. sa videl pomenej,

otca (C.) navštevuje, ak sa dá, alebo mu podáva správy o vnukovi prostredníctvom žalovanej. Tento
spor neovplyvnil jeho city k rodine.

13. Výsluchom svedkyne X.. O. D. súd zistil, že neb. E. Č. poznala od roku 2008, keď mala XX rokov.
Je partnerkou jej syna D.. Zo začiatku bol ich vzťah rezervovaný, neskôr sa zblížili a rozprávali aj o

dôverných veciach. V lete 2009 jej nebohá povedala, že darovala byt synovi W., ale že tento bratov
vyplatí po jej smrti. Urobila to preto, že ju W. mal doopatrovať. Svedkyňa bola zaskočená, pretože všetko
bolo vedené na meno nebohej, doklady SIPO mala na stole, všetko si platila sama. Povedala to D., ktorý
reagoval tak, že síce o tom nevie, ale ak matka povedala, že ich W. vyplatí, tak to určite urobí. Informáciu
svedkyňa skontrolovala na internete a zistila, že vlastníkom bytu je už žalovaná. Volala následne T.,

ktorý tiež o ničom nevedel a ten kontaktoval W.. V podstate od tohto momentu sa W. stretnutiu vyhýbal.
Rodičia žalovanej nikdy nevystupovali ako vlastníci. Nebohá vo všetkých právnych vzťahoch vo vzťahu k
bytu vystupovala ako vlastníčka. Svedkyňa má doklad z roku 2010 zo spoločenstva vlastníkov bytov, kde
nebohá vystupuje ako vlastník. Svedkyňa bola aj pri jednom rozhovore, kedy sa brat C. nebohej pýtal, či
byt darovala žalovanej. Ona odpovedala, že nie, že ho darovala W.. Tiež uviedla, že má vedomosť, že

peniaze nebohej spravoval syn W. a jeho manželka K.. Tá mala aj dispozičné právo k účtu nebohej, to
ale bolo neskôr zrušené. Do 90 rokov svojho života bola nebohá úplne samostatná, dokázala si navariť,
vedela čítať a písať, zaujímala sa o svet okolo seba, potrebovala pomôcť iba s nákupmi. Po dovŕšení 90
rokov išla dole psychicky, i fyzicky, okolo roku 2013. W. zabezpečoval nákupy, mal ju rád, ale vzhľadom kfinančnej situácii aká bola, mala v chladničke iba lacnejšie polotovary, nikdy jej nedoniesol varené jedlo
z domu. Nakoniec sa dozvedeli, že ako dlhoročná zamestnankyňa D. J. má nárok na stravu z kúpeľov,
tak napokon nebohej vybavili stravu z kúpeľov za jej peniaze. Potom, keď došlo k tomu, že W. náhle

zomrel, tak už na tom bola aj fyzicky aj psychicky dosť zle. Ani nevedela, že jej najstarší syn zomrel,
tak jej chceli vybaviť opatrovanie. Zistili, že nemala doma ani občiansky preukaz, mala ho jej nevesta
K.. T. požiadal o vrátenie občianskeho preukazu, a potom sa vybavilo opatrovanie cez K. D.. V tomto
období, ohľadom opatrovania, zabezpečovali jej aj lekárov v D. J., zmenu zdravotnej poisťovne, vybavila
jej invalidný vozík z poisťovne. Opatrovateľka, ktorá sa tam starala v byte o nebohú, nikdy žalovanú v

byte nestretla. Svojmu synovi W. dôverovala, bola ním uvedená do omylu. Bratia stále verili, že s bratom
sa dohodnú a nikto nepredpokladal, že zomrie predčasne. Keď zomrel, bolo jasné, že k dohode nedôjde,
a tak sa začali zháňať potrebné dokumenty pre podanie žaloby. Svedkyňa vyslovila presvedčenie, že
W. urobil ohľadom investícií nesprávne rozhodnutie a nesprávne ten K. Sk investoval, prišiel o peniaze
matky i bratov a chcel to nejako zachrániť. Chcel zrejme vybaviť pôžičku a potreboval založiť byt v D. J..

14. K výpovedi svedkyne sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným dňa 05.08.2021. Uviedla, že stará
matka byt predala jej rodičom. O žiadnom vyplatení bratov sa nehovorilo, títo dostali svoj podiel z
predaja reštituovaného domu. Kde a ako investovali bola ich vec. Jej otec mal prístup k bežnému účtu
starej matky v banke, pretože sa o ňu staral, ostatní bratia sa o každodennú starostlivosť nezaujímali.
Matka žalovanej dostala disponibilné právo po otcovej smrti, pretože starostlivosť zostala len na ňu.

Peniaze míňala len na potreby starej matky. T. si to právo vybavil tiež a platby kontroloval. Disponibilné
právo matky žalovanej sa zrušilo niekedy v čase, keď bola starej matke pridelená opatrovateľka. Matka
žalovanej o zrušenie požiadala sama, nakoľko bola zo strany T. pravidelne telefonicky dopytovaná, čo
kde kúpila a za koľko. Na pohrebe ju otcovi bratia prosili, aby C. nechala v byte bývať ďalej, že sa
budú oňho chodiť starať každý víkend. Žalovaná si pamätá jedinú takúto návštevu. Tiež uviedla, že po

smrti otca, keď už nežila aj stará matka, chceli žalobcovia využiť situáciu že sa už dotknuté strany k
veci nemôžu vyjadriť. T. po smrti otca žalovanej začal od žalovanej pýtať peniaze, ktoré vraj s jej otcom
investovali s tým, že ak mu ich nedá, začne sa súdiť o byt, aj keď vie, že byt je žalovanej a jej otec
ho riadne kúpil. Byt nikdy založený nebol. K predaju reštituovaného domu uviedla, že tento jej otec ani
stará matka nikdy predať nechceli, mali k nemu citový vzťah. Predať ho chceli ostatní bratia, pretože

si žiadali peniaze. Na žiadne stretnutie starej matky so všetkými synmi, ktoré opisoval svedok R. Č. si
žalovaná ani jej matka nespomínajú.

15. K veci sa písomným podaním súdu doručeným dňa 24.08.2021 vyjadrila žalobkyňa 1/. Uviedla, že o
zmene vlastníckych práv k bytu sa dozvedeli od svedkyne X.. O. D., ktoré sa im zdôverila. Svokra neb.

E. Č. nikdy nemala zriadenie právo doživotného užívania bytu. Disponibilné právo k účtu mala matka
žalovanej už za života svojho manžela. K zrušeniu došlo na požiadanie z dôvodu jej neustálych výberov
z účtu. Manžel (T. Č.) jej spomínal príhodu, pri ktorej bola aj svedkyňa X.. O. D., ako matku žalovanej
konfrontovali s tým, prečo vyberá peniaze z účtu nebohej. Mala im uviesť, že jej šetrí. Koľko jej našetrila
sa nikdy nedozvedeli. Poukázala na to, že žena, ktorá predala dom za K. korún mala ku dňu 02.04.2015

na účte sumu X,XX Eur. Žalobkyni 1/ sa mala svokra zdôveriť, že nakoľko rodičia žalovanej mali malý
byt, robievali oslavy u nej. Po smrti svokry v byte zostal starožitný majetok značnej hodnoty, strieborný
príbor, porcelánové súpravy, kryštál. Po takých návštevách vždy nebohej zmizol nejaký porcelán alebo
kryštál. Nikto z jej synov si po jej smrti na pamiatku nemohol nič odniesť. Potvrdila, že T. žiadal od
žalovanej sumu X.XXX Eur na stretnutí u nich doma. Išlo o sumu, ktorú jej otcovi zveril na investovanie.

Ukázal jej papier písaný rukou jej otca, kde vidno, ako peniaze postupne T. dával W. a ako mu W. určitý
čas aj vyplácal úroky. Pýtal aj peniaze pre seba a bratov z predaja reštituovaného domu. Poprela, že
by podmienil nevyplatenie podaním tejto žaloby. Návštevy u svokry boli podmieňované aj tým, či bol
byt voľný. Tak ako žalovaná, aj jej otec byt prenajímali kúpeľným hosťom. Prenajímanie spôsobovalo
stratu súkromia nebohej svokry i jej syna C. a obmedzovalo súrodencov v návštevách. V roku 2020 sa

žalovaná mala záujem stretnúť so žalobkyňami 1/ a 2/ a chcela im niečo vyplatiť, ak vezmú žalobu späť.

16. Na vyjadrenie žalobkyne 1/ reagovala žalovaná podaním súdu doručeným dňa 10.11.2021. Uviedla,
žepodaniežalobyariešenieveciažposmrtijejotcaastarejmatkylennasvedčuje,žežalobcoviapoznali
vôľu nebohej, vedeli, že byt predala, a tak bolo zrejmé, že za ich života by so žalobou neuspeli. Právo

doživotného užívania bytu bolo v prospech nebohej zriadené a vyplývalo zo samotnej zmluvy. Poprela,
že by jej otec súrodencom zakazoval návštevy matky alebo, že by ubytovával nejaké osoby. Zdravotný
stav C. to nedovoľoval, byt páchol po výkaloch. Jej otec sa ako jediný o svojho brata postaral a nevyhodil
ho na ulicu, keď ho ostatní bratia doviezli k matke a odmietli sa ním zaoberať. Nepoprela, že stará matkanáklady spojené s užívaním bytu hradila zo svojich peňazí. V byte bola doma, žila tam, preto si všetky
náklady hradila sama. Z účtu nebohej vyberala matka žalovanej peniaze až po smrti otca žalovanej.
Nakupovalajejvšetkypotrebyahradilavšetkynáklady.Zpeňazíjejodkladalaajnapohreb,atopovedala

aj T.. Nasporenú sumu pri obstarávaní pohrebu odovzdala T., keďže s ním pohreb vybavovala. Tam sa
aj dohodli, že dá starej matke opraviť hrob, čo sa aj stalo. Na pomníku ale žiadna sviečka od žalobcov
nepribudla. Poprela tvrdenia o tom, že opatrovateľku zabezpečili žalobcovia. Poprela tiež, že by starej
matke zobrala porcelán ona alebo jej rodičia, ako aj iné cennosti. Žiadne oslavy neorganizovali. Uviedla,
že práve po jednej z návštev žalobcov ostal na skrini vylomený zámok. Uviedla tiež, že T. od nej pýtal

X.XXX Eur titulom toho, že ich zveril jej otcovi. O žiadnej investícii nevedela, ale je názoru, že ak T.
zveril peniaze jej otcovi na investovanie, toto je vždy spojené nielen s výnosom, ale aj možným rizikom
straty. Sám bol za takú investíciu zodpovedný. Na druhej strane, žalobcovia tvrdili, že istú časť vyplatil,
alebo že chodili výnosy, potom, že nevyplatil nikdy nič. Poprela, že by sa so žalobkyňami 1/ a 2/ stretla
a núkala im peniaze oproti späťvzatiu žaloby. Naopak, o stretnutie žiadali žalobkyne 1/ a 2/, na ktoré
žalovaná nereagovala. Stará matka výnos z predaja reštituovaného domu rozdelila a so svojim podielom

naložila, ako uvážila sama. To, že na účte po 13 rokoch od predaja nebola suma zhodná s predstavou
žalobcov, nie je vina žalovanej.

17. Z čestného prehlásenia X.. N. D. z 24.06.2021 súd zistil, že tento bol susedom nebohej viac ako 35
rokov.Uviedol,žeW.saonebohústaralaprichádzalajniekoľkokrátdenne.Malisaradi.Ostatnýchsynov

tak vídaval zriedka. Neskôr sa W. staral aj o brata C.. Nebohú často navštevovali aj jeho manželka K. a
dcéra - žalovaná. Keď W. zomrel, nebohú a jej švagra navštevovala a starala sa o nich K. Č.. Žalovaná
sa po smrti otca o byt vhodne starala, zabezpečila rekonštrukciu kúpeľne a ústredného vykurovania.
Vždy riadne a včas platí zálohovú platbu za dodávku vody a do fondu opráv.

18. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo ako nesporné medzi stranami, že neb. E. Č. kúpnu
zmluvu so synom a jeho manželkou K. podpísala. Tiež bolo nesporné, že do svojej smrti v byte bývala
a platila všetky náklady spojené s jeho užívaním.

19. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

22. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí

premlčacej doby.

23. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“),súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.26. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

28. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

29. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

30. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav

sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

31. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prejednávanej veci, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva je daný vždy, ak je nutné posúdiť žalobcom tvrdený skutkový stav
so stavom právnym. Tak je tomu i v prejednávanej veci, kedy žalobcovia tvrdili, že byt vo vlastníctve

žalovanej má patriť do dedičstva po neb. E. Č..

32. Žalovaná namietala i to, že byt okrem iného nadobudla aj vydržaním so započítaním vydržacej
doby právnych predchodcov. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý

právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký
právny titul svedčí.

33.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže
byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil

so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že
je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

34. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k tvrdenému vydržaniu vlastníckeho práva k bytu súdu
vyplynulo, že dobromyseľnosť držby bola počas plynutia vydržacej doby prerušená. Rodičia žalovanej

byt kúpou nadobudli 19.07.2002. Žalovanej ho darovali 14.04.2009. Z výpovede pôvodného žalobcu 1/
mal súd za preukázané, že v roku 2009 sa dozvedel o tom, že byt bol žalovanej darovaný a predtým
predaný. Kontaktoval žalovanú, aj svojho brata W., ktorý sa mu odvtedy vyhýbal. Toto tvrdenie žalovaná
nepoprela. Zároveň súd zo svedeckej výpovede svedkyne X.. O. D. a vyjadrenia manželky žalobcu 1/,
neskôr žalobkyne 1/ mal za preukázané, že na túto skutočnosť ich upozornila ona v roku 2009. Vydržacia

doba by bola uplynula dňom 19.07.2012. Byt je spôsobilý predmet vydržania a rodičia žalovanej vstúpili
do držby na základe nadobúdacieho titulu - kúpnej zmluvy oprávnene. Nebolo tvrdené ani preukázané,
že títo boli v držbe rušení. Stalo sa tak až žalovanej v roku 2009. Žalovaná nadobudla byt počas plynutia
vydržacej doby, ale jej dobromyseľnosť bola narušená vtedy, ako sa o vec začali zaujímať žalobcoviaa pôvodní žalobca 1/ ju v tejto veci kontaktoval, čo nepoprela. Zároveň je bez právneho významu,
čo tvrdili žalobcovia, že byt užívala stará matka, hradila aj všetky náklady na jeho užívanie a bola
vedená a vystupovala ako vlastníčka, pokiaľ sa tak strany dohodli. Dobromyseľnosť sa týka vnútorného

presvedčenia toho, kto drží vec, že mu patrí, a to na základe nadobúdacieho titulu, ktorými boli kúpna
a neskôr darovacia zmluva. Takáto zmluva mohla byť pokojne objektívne aj absolútne neplatná, ak
však držiteľ je v subjektívnom presvedčení o platnosti a existencii titulu, ktorý mu svedčí, toto jeho
dobromyseľnosť nenarúša (pokiaľ samozrejme nie je preukázané, že vie, že nie je dobromyseľný, lebo
vie o neplatnosti alebo neexistencii titulu). Súd má preto za to, že žalovaná predmetný byt nenadobudla

vydržaním pre narušenie dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti pre udalosti z roku 2009.

35. Z vykonaného dokazovania ale súdu vyplynulo, že ho nadobudla darovaním od svojich rodičov.
Strana žalobcov opierala svoju argumentáciu v prospech absolútne neplatnosti kúpnej zmluvy z
19.07.2002 o zjavnú bezodplatnosť, keď nadobúdacia cena bola iba vo výške 7% hodnoty, na akú byt
ocenil súdny znalec. Vo výsledku, s prihliadnutím na to, že nebohá vždy tvrdila, že chce svojich synov

podeliť rovným dielom a nikdy byt nechcela predať, je tento právny úkon podľa žalobcov absolútne
neplatnýprenedostatokvážnostivôle.Takistosvojnárokžalobcoviaodôvodniliabsolútnouneplatnosťou
kúpnej zmluvy z dôvodu, že touto sa mala zastrieť skutočná vôľa strán, a to darovanie. Tento zastretý iný
právny úkon je tiež absolútne neplatný, pre jeho rozpor so zákonom, pretože nebola uzavretá písomne
tak, žeby z jej znenia plynulo, že išlo o darovanie. Rozpor so zákonom mal spočívať v tom, že kupujúci

(brat W.) mal v úmysle obísť predpisy o dedičskom práve, a to konkrétne ustanovenia o započítaní na
dedičské podiely (§ 484 Občianskeho zákonníka).

36. Ak má byť určitým právnym úkonom, t. j. konkrétne predstieraným právnym úkonom -
urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom) - zastretý iný právny úkon (tzv. disimulovaný

právny úkon) je simulovaný právny úkon neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ho
uzavrieť. Zásadne preto platí tento iný, t. j. zastretý právny úkon. Podmienkou však je, že
zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektu, ďalej, že sú pri ňom splnené aj všetky ostatné
náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Zo znenia § 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka je potom
nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného a zastreného právneho úkonu.

37. V prípade simulovaného úkonu ide o prípad konania naoko, pri ktorom účastníci svojimi prejavmi
predstierajú uzavretie jedného právneho úkonu (tzv. simulovaný právny úkon), aby dosiahli zastretie

(disimulácia) iného právneho úkonu. Môže byť predstierané uzavretie kúpnej zmluvy, keď bola
uzavretá darovacia zmluva (najmä z dôvodu rozdielnych sadzieb dane z prevodu nehnuteľnosti).
Kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom a darovacia zmluva je disimulovaným právnym
úkonom. Simulovaný právny úkon (právny úkon urobený naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti
(§ 37 ods. 1) a z toho
dôvodu absolútne neplatný. Disimulovaný právny úkon však môže právne
obstáť, ak inak spĺňa podmienky pre platný právny úkon (§ 41a
ods. 2) .

38. Žalobcovia si v priebehu konania odporovali vo svojich tvrdeniach o tom, či mohlo alebo nemohlo
dôjsť k darovaniu predmetného bytu. Tak, ako na to poukázala žalovaná, tvrdili aj to, že mohlo ísť len o
darovanie, že vedeli o zámere nebohej byt synovi W. darovať, a zároveň tvrdili, že mali vedomosť o tom,
že nebohá odmietla, aby sa do jej smrti s bytom „niečo robilo“, a teda tvrdili, že byt nemohol byť predaný

ani darovaný. Tak, či onak, tvrdené sa im nepodarilo preukázať. Súd nespochybňuje, že je prirodzené a
spravodlivé, aby po rodičoch dedili rovným dielom všetky ich deti. Na druhej strane, aj rodič za svojho
života môže voľne so svojim majetkom nakladať a zákonodarca nadobúdanie nehnuteľností za života
rodiča jeho potomkami nezakazuje. Neustanovuje ani osobitné podmienky pre to, aké parametre majú
mať dispozície s nehnuteľným majetkom v takomto prípade. Iba samotné tvrdenie, že matka by také

niečo neurobila, že mala všetky svoje deti rovnako rada, nepostačuje pre to, aby súd na tomto základe
rozhodol v prospech žaloby.39.Nebolomedzistranamisporné,ženebohávčaseuzavretiakúpnejzmluvybolavdobromzdravotnom
stave, bystrá, samostatná, i keď čiastočne odkázaná na synovu pomoc. Nebolo preukázané, že zmluvu
nepodpísala. Nakoniec, samotní svedkovia i žalobcovia vo svojich výpovediach potvrdili, že mala zámer

byt darovať synovi W. a synovi C. na jeho otázku aj potvrdila, že byt mu darovala, rovnako tak aj svedkyni
X.. O. D.. V rozpore s tým je ale kúpna zmluva ako listina, ktorá potvrdzuje, že byt odpredala. Navyše,
neodpredala ho len svojmu synovi, ale aj svojej neveste. Kúpna cena bola dohodnutá ako takmer totožná
s cenou, za ktorú byt prv od K. D. kúpila nebohá. Ocenenie nehnuteľnosti bolo súčasťou návrhu na
vklad vlastnícke ho práva. Len samotná skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena dosahovala len 7%

hodnoty bytu nepostačuje na to, aby súd mohol konštatovať, že právny úkon nebol urobený vážne. Ako
to ozrejmila žalovaná i jej matka vo svojej výpovedi, táto kúpna cena sa dohodla s prihliadnutím na to,
za koľko bol byt prv kúpený a na to, čo v ňom bolo treba opraviť, investovať a to, že bolo zriadené vecné
bremeno a nebohá ho bola oprávnená do smrti užívať. Išlo o kúpu medzi príbuznými a nebohá nemala
záujem na predaji bytu zarobiť. Uvedené potom vylučuje, že kúpna cena bola úmyselne dohodnutá ako
prinízka. To, že kúpna cena nebola aj skutočne vyplatená, žalobcovia len tvrdili, ale nepreukázali.

40. Obdobné už judikoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 21. júna 2016, č.k.: III. ÚS
412/2016-10, keď uviedol: „Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne,
keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu
cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá

kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a,
naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka),
keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so
záverom,ževsymbolickejdohodnutejkúpnejcenezaprevádzanúnehnuteľnosťbolarodičmiúčastníkov
zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s

dobrýmimravmiapredmetnúkúpnuzmluvu,pretoniejemožnépovažovaťzabezodplatnýprávnyúkon.“

41. Žalobcovia sa úmysel a fiktívnosť predaja nehnuteľnosti snažili preukázať tiež tým, že nebohá byt do
konca života užívala, hradila všetky náklady s užívaním nehnuteľnosti, nedošlo k zmene vlastníka bytu
u správcu dane, ani v spoločenstve vlastníkov bytov bytového domu a nebola odkázaná na predaj bytu,

keď rok predtým predala reštituovaný dom. Tiež si strany dohodli v kúpnej zmluve zriadenie vecného
bremena v prospech nebohej, čo na jednej strane tvrdili samotní žalobcovia, a zároveň to v priebehu
konania popreli, a toto má svedčiť o darovaní, nie kúpe bytu.

42. K tomuto súd uvádza, že žalovaná to nepoprela a uviedla, že na užívaní bytu do smrti starou

matkou a o hradení si všetkých platieb za byt sa strany dohodli, navyše vecné bremeno bolo zmluvou
zriadené, ako to vyplýva z čl. III kúpnej zmluvy. Stará matka bola oprávnená v byte zotrvať do svojej
smrti a tento užívať, ktoré náklady si sama hradila. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že rekonštrukciu
sprchového kúta a kúrenia hradila žalovaná zo svojich prostriedkov. Z týchto okolnosti opäť samo o
sebe nemožno vyvodiť, že takýto postup by mal svedčiť o predstieraní kúpy na úkor darovania s cieľom

poškodiťsúrodencov.Právnyúkonbolvykonávanývdobe(W.XXXX),kedynebohábolavdobromzdraví
(zomrela v W. XXXX). Tiež otec žalovanej v tom čase nemohol tušiť, že matka zomrie v roku XXXX a
on dokonca ešte skôr (XXXX). Skutočnosť, že rodičia žalovanej mali zastierať darovanie kúpou s týmto
úmyslom, nebolo ničím preukázané. Naopak, bolo preukázané, že každodennú starostlivosť nebohej a
neskôr aj jej syna C. zabezpečovali rodičia žalovanej a spravovali aj jej financie. Okolnosť, že v roku

XXXX bol na bankovom účte minimálny zostatok, keď v minulosti mala nebohá mať príjmy z predaja
nehnuteľnosti aj bytu preukazuje len to, že nastali (nepreukázané) okolnosti, pre ktoré tie úspory na
účteneboli.Neexistenciouúspornemožnoúspešneodôvodňovaťúmyselkupujúcichpoškodiťpotomkov
predávajúcej, simulovaním kúpy namiesto darovania. Nebolo preukázané ani to, čo tvrdila svedkyňa X..
O. D., že byt otec žalovanej potreboval založiť. Pre existenciu vecného bremena ho nemohol ďalej ani

speňažiť a následne ho napríklad predať výhodnejšie. Navyše do bytu k matke bratia ubytovali jedného
zo svojich bratov a rodičia žalovanej pomáhali aj so starostlivosťou o neho, i keď na to neboli povinní.
Toto tiež vylučuje úmysel otca žalovaného nadobudnúť byt a zvýhodniť sa tak oproti súrodencom.

43. Žalobcovia odôvodnili čas, ktorý uplynul od doby, kedy sa dozvedeli o darovaní bytu žalovanej

(XXXX) do podania žaloby (XXXX) tým, že potrebovali zhromaždiť potrebné doklady. Tak, ako na to
poukázala žalovaná, nebohá zomrela XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola na súd podaná 14.06.2017
ešte v priebehu dedičského konania po neb. E. Č.. Uvedené skôr nasvedčuje tvrdeniam žalovanej, že
žalobcovia nechceli vec riešiť za života nebohej. Dokonca otec žalovanej, W. zomrel už v roku XXXX aakosamižalobcoviapotvrdili,keďzomrel,vedeli,žeichužzbytunevyplatíazačalivecriešiť.Uplynuliale
ďalšie 3 roky. O darovaní bytu žalovanej a o tom, že tento bol predtým aj predaný, vedeli od roku XXXX.

44. Žalobcovia konzistentne tvrdili, že nebohá mala úmysel byt otcovi žalovanej darovať, aby ju
doopatroval, ale len s podmienkou, že vyplatí bratov. Samotnej podstate darovania toto ale odporuje.
Ak mala nebohá v úmysle byt darovať, prečo by potom trvala na vyplatení ostatných súrodencov, keď
byt mohla za života darovať priamo všetkým štyrom synom. Rovnako tak, prečo by byt jednému synovi
darovala,abyjudoopatroval,azároveňmuuložila,abypojejsmrtizbytuvyplatilostatnýchbratov.Takýto

dar nemá žiaden význam. Vlastniť nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom, čo vylučuje dispozíciu s
ňou a neprináša žiaden úžitok, a po zániku vecného bremena, ktorý je spojený so smrťou oprávnenej
osoby, vyplatiť z jeho hodnoty dedičov. K rovnakému výsledku by dedičia dospeli i bez darovania.
Rovnako nebolo dostatočne ozrejmené, prečo strany pristúpili na uzavretie odplatnej kúpnej zmluvy, keď
bola nebohá pripravená byt darovať bezodplatne. V praxi to býva skôr opačne, že z dôvodu obídenia
napríklad daňových predpisov, sa darovacou zmluvou zastiera zmluva kúpna. Ak sa mali pre takýto úkon

rozhodnúť rodičia žalovanej len preto, aby otec žalovaných uprel možnosť bratom započítať na jeho
dedičský podiel to, čo bezplatne od matky dostal za života, toto nemožno akceptovať práve vzhľadom
na obdobie, kedy k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo. V roku XXXX nič nenasvedčovalo tomu, že sú tu také
okolnosti, pre ktoré sa otec žalovanej pre budúce dedenie „chce zariadiť“ takýmto spôsobom. Navyše
takýmto konaním by otec žalovanej nič nezískal, pričom nerozhoduje, či by mu bol byt odpredaný alebo

darovaný.Podľatoho,čožalobcoviatvrdili,akbybolkonalvtakomúmysle,muselsibyťzároveňvedomý
toho, že po smrti matky bratia nebudú súhlasiť a budú sa svojich podielov domáhať tak, či tak.

45. Vo vzťahu k svedectvu R. Č. súd uvádza, že túto musí hodnotiť ako nevierohodnú. Tak, ako na to
poukázala žalovaná, svedok popísal udalosti z leta 2002, pričom uviedol, že stará matka mala výslovne

nesúhlasiť s tým, aby sa s bytom akokoľvek disponovalo, teda aby sa predával alebo daroval. Avšak
tento bol v S. XXXX predaný, čo je veľmi krátka doba na to, aby si nebohá na to nespomínala a navyše,
ako to preukazuje internetová komunikácia medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou, svedok mal ekonomický
záujem na úspechu žalobcov v spore, pretože by mu po otcovej smrti patril podiel. Tiež si rozporuje, aby
sa nebohá vyslovila v roku XXXX, že s bytom sa disponovať nebude, kým bude žiť, a zároveň v roku

XXXX potvrdila synovi C. a X.. O. D., že byt darovala W..

46. K samotnej podstate sporu súd uvádza, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí
prihliadať,aletoneznamená,žejumázakaždúcenuvyhľadávať.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonu,
ktorý spočíva v nedostatku náležitostí, ktoré sa pre právny úkon vyžadujú alebo v tom, že bol urobený

v rozpore s dobrými mravmi, zákonom alebo ho obchádza, musí z tohto právneho úkonu byť zjavná a
ničím nespochybniteľná. V predmetnej veci bolo dostatočne preukázané, že rodičia žalovanej neb. E.
Č. zabezpečovali pravidelnú starostlivosť sami alebo prostredníctvom opatrovateľky aj preto, že bývali
najbližšie. Kúpnu zmluvu nebohá uzavrela pri plnom zdraví v roku XXXX a v byte dožila svoj život.
Rodičia žalovanej v zmluve súhlasili so zriadením vecného bremena v jej prospech, čo inak znamená,

že s bytom mohli disponovať len tak, aby toto právo bolo zachované, teda skoro vôbec. Kúpna cena
bola takmer rovnaká, za akú byt prv nadobudla nebohá. Argumentácia žalobcov spočívajúca v tom, že
prvé nadobudnutie bolo cenovo zvýhodnené, nakoľko išlo o predaj nájomcovi, ale ďalšie dispozície sa
majú riadiť už cenou trhovou, je príliš rigidná. Ako to tvrdila žalovaná, išlo o predaj medzi najbližšími
príbuznými, ktorí predávajúcu opatrovali. Argumenty týkajúce sa nedobrého hospodárenia s úsporami,

chýbajúceho riadu a iných cenností a prenajímania bytu sa netýkajú okolností predaja tohto bytu v roku
XXXX, ani nie sú spôsobilé preukázať vôľu strán pri predaji bytu v roku XXXX. S vecou v širšom kontexte
súvisia, ale okolností predaja bytu v roku XXXX sa priamo nedotýkajú.

47. Súd uznáva žalobcom, že bolo mimoriadne náročné priamymi dôkazmi žalobou tvrdené preukázať.

Ale aj súbor nepriamych dôkazov musí tvoriť jeden celok vzájomných súvislostí, ktoré vo výsledku
potvrdia verziu žaloby. Z vykonaného dokazovania súdu jednoznačne vyplynulo, že po smrti E. Č.B. a
zistenístavuvecivdedičskomkonanízostalisúrodenciotcažalovanejukrivdení,nakoľkoichmatkamala
majetok, pretože predala reštituovaný dom aj byt, poberala dôchodok a podľa výsledkov predbežného
šetrenia majetku nebolo čo dediť, rozhodli sa preto vec riešiť súdnou cestou. Reštituovaný dom nebohá

predala v roku XXXX, byt v roku XXXX, zomrela v roku XXXX. Stav úspor ku dňu jej smrti je výsledkom
hospodárenia tých, ktorým bol majetok zverený. Od tejto skutočnosti ale nemožno odvodzovať vôľu
pri právnom úkone z roku XXXX, ani rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi, zákonom alebo jehoobchádzanie konaním otca žalovanej s cieľom zakryť darovanie bytu predstieraním kúpy v úmysle
poškodiť súrodencov v dedičskom konaní. Súd preto žalobu zamietol.

48. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

49. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p.
Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%
voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.