Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 20, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222010110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3222010110.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Milan Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti obžalovanému M. J., nar. XX.X.XXXX v J. nad
J., trvale bytom J. nad J., N. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a
Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhaného pre zločin opilstva podľa § 363 odsek 1 Tr. zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 20.10.2022 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 6T/31/2022 zo dňa 31.8.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j esa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovaný M. J., nar. XX.XX.XXXX podľa § 285 písm. b/
Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 03.06.2022, sp.zn. Pv
32/22/3301 pre skutok obžalobou posúdený ako zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zákona, ktorého

sa mal dopustiť tak, že

po tom, ako sa v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste v J. nad J. dobrovoľným
a vedomým užitím kombinácie návykových látok pervitínu a extázy úmyselne priviedol do stavu, v
ktorom nedokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať, hoci vzhľadom na
opakovanosť tohto jeho konania bol prinajmenšom uzrozumený s tým, aký vplyv na jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti aplikácia uvedených látok má, v takomto stave dňa 29.01.2022 v čase
okolo 00:18 hodine v spálni bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu na ulici N.

č. XXXX/XX v J. nad J. vzal na ruky svojho maloletého syna A.B. narodeného XX.XX.XXXX a s týmto
vyskočil z okna bytu nachádzajúcom sa vo výške 4,1 metra nad zemou do priestoru pod oknom bytu do
bezprostrednej blízkosti hustého ihličnatého kra a betónovej plochy, ktorým konaním mohol maloletému
A.B. spôsobiť zranenia, ktoré by si objektívne vyžiadali lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého by nie iba na krátky čas došlo k sťaženiu obvyklého života maloletého poškodeného A.B.,
avšak k zraneniu maloletého A.B. nedošlo,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 6T/31/2022 zo dňa 31.8.2022 bol
obžalovaný M. J. uznaný za vinného so spáchania zločinu opilstva podľa § 363 odsek 1 Tr. zákona na
tom skutkovom základe, že potom ako sa v presne nezistenom čase a na presne nezistenom miestev J. nad J. dobrovoľným a vedomým užitím kombinácie návykových látok pervitínu a extázy úmyselne
priviedol do stavu, v ktorom nedokázal rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať,
hoci vzhľadom na opakovanosť tohto jeho konania musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, aký

vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti aplikácia uvedených látok má, v takomto stave
dňa 29.01.2022 v čase okolo 00:18 hodine v spálni bytu č. XX nachádzajúcom sa na 1. poschodí
bytového domu na ulici N. č. XXXX/XX v J. nad J. vzal na ruky svojho maloletého syna A.B. narodeného
XX.XX.XXXX a s týmto vyskočil z okna bytu nachádzajúcom sa vo výške 4,1 metra nad zemou do
priestoru pod oknom bytu do bezprostrednej blízkosti hustého ihličnatého kra a betónovej plochy, ktorým

konaním mohol maloletému A.B. spôsobiť zranenia, ktoré by si objektívne vyžiadali lekárske vyšetrenie,
ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého by nie iba na krátky čas došlo k sťaženiu obvyklého života
maloletého poškodeného A.B., avšak k zraneniu maloletého A.B. nedošlo.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 156 odsek 2 Tr. zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 4, odsek
8 Tr. zákona, aplikáciou § 37 písmeno m) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)

mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Predmetný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu, čo do

celej výrokovej časti podal odvolanie obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po
vyhlásení rozsudku. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie dodatočne písomne
odôvodnil. V úvode písomného odôvodnenia odvolania obhajca obžalovaného poukázal na výrokovú
časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„V prvom rade chcem zdôrazniť, že trvám na svojom stanovisku vyjadrenom v záverečnej reči. Som
presvedčený o tom, že obžalovaný svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu zločinu opilstva podľa
§ 363 ods. 1. Trestného zákona, pretože skutok, ktorého sa dopustil nie je trestným činom a je teda
nevinný.

Pre posúdenie viny, či neviny obžalovaného bolo v konaní rozhodujúce posúdiť, či jeho konanie, ktorého
sa dopustil v stave nepríčetnosti má znaky trestného činu. Bolo teda potrebné zisťovať, či skutok,
ktorý obžalovaný napriek stavu nepríčetnosti opísal veľmi podrobne a presne, naplnil skutkovú podstatu
nejakého konkrétneho trestného činu. Pozornosť súdu a dokazovanie sa upriamilo na prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156, ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona, z ktorého bol obžalovaný pre zmenou

právnej kvalifikácie skutku obvinený.

Ide sa tu o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje u páchateľa priamy, alebo nepriamy úmysel.
Úmysel, či už priamy, alebo nepriamy musí obžaloba páchateľovi podľa môjho názoru preukázať bez
ohľadu na to, že pri trestnom čine opilstva zavinenie vo vzťahu ku „kvázideliktu“ nie je kvôli absencii

príčetnosti možné.

Ako súd v odôvodnení rozsudku uvádza, určitý vnútorný vzťah páchateľa ku „kvázideliktu“ nie je
nepodstatný. S týmto názorom sa stotožňujem a utvrdzujú ma v ňom aj okolnosti nášho prípadu.
Obžalovaný síce na jednej strane trpel v dôsledku požitia návykovej látky bludmi, z ktorých mal strach

o seba a aj svojho syna a v tomto je jeho vnímanie reality celkom zatienené. Na druhej strane, však
obžalovaný konal tak, ako by zrejme konal v prípade skutočného ohrozenia, či nebezpečenstva (v stave
akoby krajnej núdze), ak by aj bol úplne pri zmysloch.

Myslel v tomto nielen na seba ale aj na svojho syna, čo skutočne potvrdzuje jeho slová o rodičovskej

láske.Obvinenýnevyskočilbezhlavozoknabytu,akotomôževyznievaťztextuobžalobyanapadnutého
rozsudku.

V priebehu konania som poukazoval na spôsob, akým obžalovaný z okna bytu zišiel. Vo svojich
vyjadrenia či výpovediach obžalovaný uvádzal, že do jednej ruky chytil svojho syna a posadil sa s ním

na okennú parapetu. Druhou rukou sa chytil parapety a držiac sa jej sa spúšťal so synom v druhej
ruke z okna tvárou k múru. Keď sa parapety pustil, dopadol možno z metrovej výšky na chrbát, pričom
syna držal pred sebou. Tomuto nasvedčuje aj fakt, že nedošlo k zraneniu ani obžalovaného a ani jehomaloletého syna. Ak by obžalovaný so synom zoskočil tak, ako sa uvádza v obžalobe, nebolo by to s
určitosťou dopadlo pri výške zoskoku viac ako štyri metre bez zranení.

Ako sa obžalovaný viackrát a opakovane vyjadril, veril si, že útek z bytu cez okno so synom bez ujmy
zvládne. Naposledy na hlavnom pojednávaní dňa 08.08.2022 na otázku prokurátora: „Pán obžalovaný,
keď ste opúšťali byt ako ste opúšťali, nemali ste strach že sa pri opúšťaní bytu môže niečo stať synovi?
“ odpovedal : „Mal som strach že sa mu niečo stane keď tam zostaneme, konal som reflexívne, a
nepozastavil som sa nad tým, že ten spôsob by bol menej ohrozujúci ako zostať v byte. Bývam na

prízemí a nebál som sa že sa mu niečo stane."

Toto sebavedomie obžalovaného, ale aj jeho fyzické schopnosti (obžalovaný je vyššej a atletickej
postavy) vylučujú, že by obžalovaný vedel, že svojim konaní môže porušenie, alebo ohrozenie zákonom
chránených záujmov spôsobiť a že bol s tým uzrozumený. V jeho vedomí nepredstavoval daný skutok
žiadne nebezpečenstvo, alebo ohrozenie. Vylučujem teda v prípade „kvázidiktu“ čo i len nepriamy

úmysel ale vylučujem tiež aj vedomú nedbanlivosť obžalovaného. Myslím si, že v prípade úmyselného
„kvázideliktku musí existovať u páchateľa aj akýsi „kváziúmysel“, v našom prípade úmysel poškodenému
ublížiť. Z okolností prípadu je jednoznačné, že takýto úmysel obžalovaný nikdy nemal.

Pri tomto posúdení mal však súd zrejme iný a podľa mňa nesprávny názor, dôsledkom čoho bolo

aj jeho nesprávne rozhodnutie. Myslím si, že základe dôkaznej situácie mal súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodiť. S ohľadom na všetky argumenty obhajoby a nesúhlas s rozsudkom som teda podal
s obžalovaným odvolanie proti všetkým jeho výrokových častiam.

Konanie obžalovaného nemožno v žiadnom prípade bagatelizovať. Skutočne je pre spoločnosť nutné

aby sa obžalovaný zo svojej závislosti liečil a zbavil sa jej. Nie je však podľa mňa prípustné izolovať ho
za danej situácie v zariadení pre výkon trestu odňatia slobody.

Navrhujem preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.
zn. 6T/31/2022 - 299, zo dňa 31.augusta 2022 vo všetkých výrokových častiach, teda v celom rozsahu

zrušil, pretože skutok nie je trestným činom a aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil.“

Prokurátor prítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku odvolanie voči nemu nepodal a ani sa
nevyjadril k písomným dôvodom odvolania obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor navrhol zamietnuť podané odvolanie. Obhajoba
navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1

Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Ako vyplýva z dôvodov podaného odvolania, obhajoba nenamieta, že sa stal skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba, ale namieta, že tento skutok nie je trestným činom pre absenciu naplnenia znakov
skutkovej podstaty činu, ktorý by mal mať znaky inak trestného činu v zmysle § 363 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o skutkový stav veci, na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, podľa
ktorého okresný súd správne zistil, že sa stal skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba.
Skutkové zistenia okresného súdu v skutkovej vete napadnutého rozsudku boli vyvodené na základe
správnej aplikácie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní. Zo správne zistených skutkových okolností tiež vyplýva, že v prejednávanom

prípade nenastal následok, predpokladaný v ustanovení § 156 ods. 1 Tr. zák., teda ublíženie na zdraví
u syna obžalovaného v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. Táto podľa názoru odvolacieho súdu významná
skutočnosť pre správne právne posúdenie nie je spochybňovaná ani obžalobou, čo potvrdzuje aj právneposúdenie konania obžalovaného obžalobou ako konania, ktoré má znaky inak trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Ako vyplýva z ustanovenia § 363 ods. 1 Tr. zák. pre naplnenie pojmových znakov tohto trestného činu
sa vyžaduje nielen to, aby sa páchateľ čo aj z nedbanlivosti priviedol do stavu nepríčetnosti, ale aby v
tomto stave sa dopustil konania, ktoré má inak znaky trestného činu.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa ktorého konanie

obžalovaného v stave nepríčetnosti, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba, nenapĺňa znaky
inak trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr zák., spáchaného v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr. zák.

Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 14 ods. 1 Tr. zák., objektívnou stránkou pokusu trestného činu
je konanie páchateľa, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu. Z tohto ustanovenia v

spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia vyplýva, že pokiaľ samotným konaním páchateľa bez pristúpenia
inej skutočnosti došlo k odstráneniu nebezpečenstva, ktoré vzniklo záujmu chráneného Trestným
zákonom, trestnosť pokusu trestného činu zaniká.

K otázke aplikácie ustanovenia § 14 Tr. zák. považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že o konanie

bezprostredne smerujúce k dokonaniu trestného činu ide vtedy, ak páchateľ uskutočnil konanie opísané
v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, ktoré však neviedlo k následku, aký toto
ustanovenie vyžaduje. Nedostatok dokonania činu spočíva v tom, že pri pokuse chýba následok, ktorý
je znakom dokonaného trestného činu. Dobrovoľnosť upustenia od ďalšieho konania, potrebného na
dokonanie trestného činu a odstránenie nebezpečenstva, ktoré vzniklo chránenému záujmu, vedie k

zániku trestnosti pokusu. Len aktívny zásah páchateľa môže skutočne viesť k upusteniu od dokonania
trestného činu.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, podľa právneho názoru odvolacieho súdu pre posúdenie trestnosti
pokusu trestného činu je nevyhnutné náležité objasnenie nielen toho, že nedošlo k následku trestného

činu (k jeho dokonaniu), ale aj toho, z akých príčin nedošlo k následku. V tomto smere sú významné
skutkové zistenia, či príčiny absencie následku spočívali v okolnostiach nezávislých od konania
páchateľa alebo absencia následku má pôvod v samotnom konaní páchateľa.

V prejednávanom prípade je situácia komplikovaná tým, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania

obžalovaný v čase činu konal v stave nepríčetnosti, z ktorého dôvodu nie je možné skúmať otázku
jeho zavinenia v tomto stave, teda subjektívnu stránku jeho konania v stave nepríčetnosti. Preto možno
skúmať len objektívnu stránku činu, teda to, či absencia následku je výsledkom konania obžalovaného,
alebo či by k následku došlo, ak by do konania obžalovaného nezasiahla iná, od konania obžalovaného
nezávislá okolnosť.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že konaním obžalovaného nedošlo k následku,
v danom prípade k ublíženiu na zdraví maloletého syna obžalovaného. Pri posudzovaní otázky, či
absencia takéhoto následku má podklad v samotnom konaní obžalovaného alebo v inej okolnosti,
nezávislej od konania obžalovaného, krajský súd konštatuje, že skutkové zistenia okresného súdu

existenciu takejto inej okolnosti neobsahujú a podľa názoru krajského súdu v tomto trestnom stíhaní
nebol ani produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o existencii takejto inej, od konania obžalovaného
nezávislej okolnosti. Aj keď konanie obžalovaného v prejednávanom prípade vo vzťahu k možnej ujme
na zdraví syna obžalovaného možno hodnotiť ako rizikové, podľa právneho názoru odvolacieho súdu
nemožno dospieť k záveru, podľa ktorého obžalovaný v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. vykonal všetko preto,

aby došlo k ublíženiu na zdraví jeho syna a vzniku tohto následku nedošlo kvôli inej okolnosti, nezávislej
od konania obžalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k
právnemu názoru, podľa ktorého obžalovaný sa síce zavinene priviedol do stavu nepríčetnosti v zmysle
§ 363 ods. 1 Tr. zák., avšak v tomto prípade nebol kumulatívne naplnený aj ďalší znak skutkovej podstaty
tohto trestného činu, ktorým je dopustenie sa konania, ktoré má inak znaky trestného činu, v danom

prípade pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.Keďže s poukazom na uvedené odvolací súd na podklade okresným súdom správne zisteného
skutkovéhostavuvecidospelkprávnemunázoru,podľaktoréhoskutok,prektorýbolapodanáobžaloba,
nie je trestným činom, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.