Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010406
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0019010406.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a
sudcov JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. mája
2020 v trestnej veci obžalovaného Q. E. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva
a iné podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 9. 9. 2019, sp. zn. 8T/81/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/81/2019 zo dňa 9. 9. 2019 boli
obžalovaní Q. E. a A. Q. uznaní za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. vo

forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 18. 7. 2018 v čase okolo 21.30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode vnikli na riadne oplotený
dvor obývaného rodinného domu č. XXX v obci S. H. F., okr. Z. a pod vymyslenou zámienkou vylákali
R. S., aby vyšiel z domu, kde ho následne fyzicky napadli tým spôsobom, že ho obidvaja opakovane
rukami udierali do oblasti hlavy a potom, čo R. S. spadol na zem, ho obaja opakovane aj kopali do oblasti

hlavy, čím mu podľa znaleckého posudku spôsobili mnohopočetné pomliaždenie tváre a vlasatej časti
hlavy (opuch kožného krytu záhlavia, podkožný krvný výron pravej okoloočnicovej oblasti, pomliaždenie
centrálnej tretiny tváre s krvácaním z nosových ciest, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti) a úrazovú
ruptúru blany bubienka pravého ucha s dobou dočasnej práceneschopnosti v trvaní 3 týždne, počas
ktorých musel obmedziť športovú, zvýšenú pohybovú a ťažkú fyzickú aktivitu a pobyt v hlučnom,
prašnom alebo vlhkom prostredí a následne mu odcudzili mobilný telefón zn. Apple iPhone X 64 GB

Space Grey, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, spolu so SIM kartou tým spôsobom, že A. Q. mu uvedený
mobilný telefón vzal z ruky a ihneď ho podal Q. E., ktorý pri odchode z dvora povedal, že tento telefón
bude na polícii, čím poškodenému R. S. spôsobili škodu vo výške 950 Eur.

Za tento skutok bol obžalovanému Q. E. a aj obžalovanému A. Q. uložený podľa § 156 ods. 1 za použitia
§ 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) R.. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8

(osem) mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. okresný súd obžalovaných Q. E. a A. Q. a obžalovanú N. M., nar. XX.
XX. XXXX v R., trvale bytom E. XXXX/XX, R. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Michalovce zo dňa 24. 6. 2019, sp. zn. Pv 583/18/8807, pre skutok právne kvalifikovaný u obžalovaných

Q. E. a A. Q. ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Tr.zák. a u obžalovanej N. M. ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. tak, že

dňa 18. 7. 2018 v čase okolo 21.30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode neoprávnene vnikli
na riadne oplotený dvor obývaného rodinného domu č. XXX v obci S. H. F., okr. Z. a pod vymyslenou
zámienkou vylákali R. S., aby vyšiel z domu, kde ho následne Q. E. a A. Q. fyzicky napadli tým
spôsobom, že ho obidvaja opakovane rukami udierali do oblasti hlavy a potom, čo R. S. spadol na
zem, ho obaja opakovane aj kopali do oblasti hlavy, čím mu podľa znaleckého posudku spôsobili

mnohopočetné pomliaždenie tváre a vlasatej časti hlavy (opuch kožného krytu záhlavia, podkožný
krvný výron pravej okoloočnicovej oblasti, pomliaždenie centrálnej tretiny tváre s krvácaním z nosových
ciest, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti) a úrazovú ruptúru blany bubienka pravého ucha s dobou
dočasnej práceneschopnosti v trvaní 3 týždne, počas ktorých musel obmedziť športovú, zvýšenú
pohybovú a ťažkú fyzickú aktivitu a pobyt v hlučnom, prašnom alebo vlhkom prostredí a následne mu
odcudzili mobilný telefón zn. Apple iPhone X 64 GB Space Grey, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, spolu so

SIM kartou tým spôsobom, že A. Q. mu uvedený mobilný telefón so slovami, že tento telefón bude na
polícii vzal z ruky, a ihneď ho podal Q. E., čím poškodenému R. S. spôsobili škodu vo výške 950 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným Q. E. a A. Q. nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenému - M. T. S., a.s., G. XX, C., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 132,74 Eur a poškodenému
- R. S., nar. X. X. XXXX, bytom S. H. F. č. XXX, okres Z., škodu vo výške 950 Eur za odcudzený mobilný
telefón a škodu vo výške 572,40 Eur za bolestné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré
odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30. 10. 2019.

Z obsahu tohto odôvodnenia vyplýva, že s tvrdeniami okresného súdu, pre ktoré došlo k oslobodeniu
všetkých troch obžalovaných spod obžaloby, podanej pre prečin porušovania domovej slobody sa

v celom rozsahu nestotožňuje. Jedine vo vzťahu ku obžalovanej M. s poukazom na výpoveď
poškodeného, ktorý až na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná v čase fyzického útoku stála
von za bránou, pričom na dvor už neprišla, by sa s argumentáciou okresného súdu dalo stotožniť.
Prokurátor doplnil, že s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák., kde je upravený materiálny korektív, možno
akceptovať názor prvostupňového súdu o oslobodení menovanej spod obžaloby, avšak nie pokiaľ ide o

obžalovaných E. a Q.. Podľa názoru okresného prokurátora v zmysle § 194 ods. 1 Tr. zák. je trestným
nielen samotné vniknutie, ale aj neoprávnené zotrvanie páchateľa v obydlí, priestoroch a pozemkov
k nemu patriacich. Z formálnej stránky kladenej na skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej
slobody v zmysle § 194 ods. 1 Tr. zák., podľa názoru prokurátora, boli naplnené všetky obligatórne
znaky, spočívajúce v subjekte, subjektívnej stránke, objekte a objektívnej stráne skutkovej podstaty

predmetného prečinu a to u oboch vyššie menovaných obžalovaných. Keďže ide o prečin, je potrebné
posudzovať aj závažnosť daného činu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.

Prokurátor ďalej poukázal aj na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej za neoprávnené vniknutie do domu
alebo do bytu iného v zmysle § 194 Tr. zák. treba považovať každé nežiaduce, bez súhlasu alebo

proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa zasahuje do
domovej slobody.

Neoprávneným zotrvaním sa rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu iného síce
oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť. Táto

vôľa oprávneného užívateľa však môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne.

Je pritom nepochybné, že poškodený si neželal fyzický útok voči svojej osobe, tomuto útoku sa bránil
a ležiac na zemi si rukami chránil tvár. Už z takéhoto postoja poškodeného možno vysloviť záver
o nesúhlase poškodeného s prítomnosťou obžalovaných na jeho pozemku a ich zotrvanie na tomto

pozemku tak vykazuje znaky protiprávnosti.

S názorom prvostupňového súdu by podľa prokurátora bolo možné súhlasiť, pokiaľ by zároveň nedošlo
zo strany obžalovaných E. a Q. k fyzickému útoku a tiež aj k odcudzeniu mobilného telefónu a ichnávšteva poškodeného by ostala tak, ako to uviedli vo svojich výpovediach, iba na túžbe si vydiskutovať
konanie poškodeného k dcére obžalovaného E.B.. Okamihom fyzického útoku voči poškodenému sa
však ich ďalšie zotrvanie na pozemku poškodených stalo neoprávneným, čím podľa názoru prokurátora,

došlo aj k naplneniu skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody. Vzhľadom na vyššie
uvedené prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Krajský súd na podklade podaného odvolania okresného prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým boli podané
odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil nasledovné skutočnosti.

Okresný súd po vykonaní dokazovania rozhodol v tejto trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 9. 9. 2019 napadnutým rozsudkom. V odôvodnení tohto rozhodnutia okresný súd uviedol, že na
základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, nie je

trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. Ako totižto vyplynulo z výpovedí,
zvonček na ktorý možno zazvoniť, sa nachádza až pri vstupných dverách do rodinného domu, teda nie
je umiestnený už pri vstupnej bránke a samotná bránka do dvora nebola zamknutá.

Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že poškodení boli uzrozumení s tým, že ktokoľvek by ich chcel

v rodinnom dome navštíviť, musí otvoriť bránku do dvora, vstúpiť na ich pozemok a následne zazvoniť
pri vstupných dverách. Za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že vstup obžalovaných na
pozemok poškodených bol neoprávnený tak, ako to predpokladá základná skutková podstata trestného
činu porušovania domovej slobody. Rovnako nie je možné považovať za neoprávnené ani zotrvanie
obžalovanýchnapozemkupotom,čoichpoškodenáZ.A.vyzvala,abyodišlizdvora,pretožeobžalovaní

po výzve hneď pozemok poškodených opustili.

S uvedenými úvahami okresného súdu sa krajský súd úplne stotožňuje, avšak má za to, že okresný
súd pri posudzovaní konania obžalovaných opomenul posúdiť ešte jednu časť konania obžalovaných,
čím nevyčerpal všetky okamihy ich konania a neposúdil celú šírku ich konania, ktoré sa odohralo na

pozemku poškodených, v dôsledku čoho sa jeho hodnotenie skutku javí byť ako neúplné a vyslovené
úvahy a závery ako predčasné. Okresný súd sa totiž vo svojich úvahách nezaoberal a neposúdil konanie
obžalovaných v tom smere, či obžalovaní nenaplnili skutkovú podstatu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v okamihu, keď na pozemku poškodených fyzicky napadli poškodeného S..
Teda okresný súd sa pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom nezoberal úvahami, ktoré vo svojom

odôvodnení odvolania predniesol okresný prokurátor, a s ktorými sa krajský súd v plnej miere stotožňuje,
nakoľko vyznievajú veľmi presvedčivo, logicky a majú nespochybniteľný racionálny základ.

Okrem pochybenia, na ktoré upozornil okresný prokurátor vo svojom odvolaní, krajský súd vidí v
napadnutom rozhodnutí aj ďalšie pochybenie okresného súdu spočívajúce v spôsobe, akým okresný

súd rozhodol o vine obžalovaného E. a Q. a zároveň podľa § 285 písm. b) Tr. por. všetkých troch
obžalovaných spod obžaloby oslobodil pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák.
Napriek tomu, že vo výroku o oslobodení okresný súd vypustil zo skutku okolnosť „neoprávneného“
vniknutia na riadne oplotený pozemok, ide v skutočnosti v oboch výrokoch daného rozsudku prakticky o
ten istý skutok, ktorý je však len inak právne posudzovaný. V prvom rade je potrebné uviesť, že obžaloba

bola pôvodne podaná na všetkých troch obžalovaných pre jeden skutok, ktorým obžalovaný E. a Q.
naplnili skutkové podstaty viacerých, presnejšie 3 trestných činov a obžalovaná M. len skutkovú podstatu
jedného trestného činu.

Pokiaľokresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniamalzajednoznačneanepochybnepreukázané

spáchanie tohto skutku u obžalovaných E. a Q., ktorý právne kvalifikoval ako jednočinný súbeh prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., avšak na rozdiel od obžaloby dospel k právnemu záveru,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. u obžalovaných E. a Q., mal okresný súd po úprave skutku,

tak ako mu vyplynul z vykonaného dokazovania (čo konkrétne okresný súd aj urobil, keď vypustil
znak neoprávnenosti vniknutia zo skutkovej vety), takto preukázaný skutok jednoducho nekvalifikovať
ako daný trestný čin, pričom v odôvodnení rozsudku mal na toto nekvalifikovanie reagovať a uviesťúvahy, prečo stíhaný skutok hodnotí rozdielne od obžaloby, a prečo nie je kvalifikovaný aj ako prečin
porušovania domovej slobody v zmysle § 194 Tr. zák.

Odvíjajúc sa od tohto pochybenia potom celkom logicky došlo aj k pochybeniu okresného súdu v
nadväzujúcom výroku, keď tento obžalovaných následne pre ten istý skutok, ale už aj so znakom
neoprávneného vniknutia, a teda aj kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
Tr. zák. oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora. Uvedený spôsob rozhodovania teda nebol
správny, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, v danom prípade išlo o jeden skutok a po právnej

stránke o jednočinný súbeh, preto nebolo potrebné osobitným výrokom obžalovaných spod obžaloby
oslobodzovať.

Z týchto dôvodov bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, aby bolo možné v ďalšom
konaní posúdiť otázku naplnenia skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody,
vzhľadom na argumentáciu uplatnenú okresným prokurátorom a po jej vyhodnotení okresným súdom

znova rozhodnúť aj s ohľadom na právny názor krajského súdu, pokiaľ ide o posúdenie naplnenia
skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody obžalovaných.

V tomto smere krajský súd považuje za správne zistený skutkový stav vo vzťahu k obžalovanej
M., nakoľko sa stotožňuje so zistením okresného súdu, že skutočne z vykonaného dokazovania je

nepochybne preukázané a okresný súd to koniec koncov aj uviedol vo svojom odôvodnení, že v čase
fyzického napadnutia poškodeného obžalovaná M. už nebola na inkriminovanom pozemku, a teda vo
vzťahu k nej naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody
nemá pravdepodobne dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní na vyslovenie viny obžalovanej.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd konštatuje nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení
napadnutého rozsudku, nakoľko sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V danej veci bude potrebné vyhodnotiť vykonané dôkazy aj v zmysle vyššie uvedených právnych
názorov krajského súdu, vysporiadať sa aj s úvahami a právnym výkladom podaným okresným
prokurátorom, a to aj vo vzťahu ku všetkým ostatným okolnostiam významným pre rozhodnutie znova
rozhodnúť v danej veci. Až na základe takto doplneného konania bude možné vo veci zákonne a

spravodlivo rozhodnúť.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.