Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200272
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200272.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej

a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu Contax Sk,
s.r.o., so sídlom Sovietskych hrdinov 467, 089 01 Svidník, IČO: 45 714 533, právne zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. februára 2020 číslo: 100462629/2020 v
spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 10. septembra 2019 číslo: 102129858/2019, na
základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.02.2020 číslo: 100462629/2020 rozhodol žalovaný ako
príslušný odvolací orgán o odovlaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 10.09.
2019 č. 102129858/2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej

len Daňový poriadok ) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 60.753,11 Eur na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Vodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiapoukázalnaprvostupňovérozhodnutie,protiktorémupodal
včas odvolanie žalobca s tým, že v odôvodnení žalovaný odvolacie námietky konkretizoval.

Ďalej uviedol, že žalobca ( ďalej len daňový subjekt ) podal dňa 30.06.2016 daňové priznanie k dani z
príjmu právnickej osoby za rok 2015, v ktorom uviedol súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych
výnosov 1 592 845,53 Eur, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov 1 577 508,14
Eur, výsledok hospodárenia pred zdanením 15 337,39 Eur a základ dane 17 617,94 Eur.

Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101106535/2019 zo dňa 13.05.2019. Výzvana vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101107843/2019 zo dňa 13.05.2019 bola spolu s
Protokolom č. 101106535/2019 daňovému subjektu doručená dňa 28.05.2019.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane, po
vykonanej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015, o neoprávnenom
zaúčtovanínákladovzapredanýtovarvovýške213825,00Euraozaúčtovanínákladov,ktorénesúviseli
so zdaniteľným príjmom daňového subjektu v roku 2015 vo výške 62 352,49 Eur, čím došlo zo strany

daňového subjektu k porušeniu § 17 ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“).

Správca dane porovnaním riadkov č. 03 a 11 v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2015 z výkazu
ziskov a strát Úč POD2 zistil, že daňový subjekt na účte 504 - Náklady vynaložené na obstaranie

predaného tovaru (riadok č. 11 výkazu ziskov a strát Úč POD2-01) uviedol sumu 283 043 Eur. Na účte
604 - Tržby z predaja tovaru (riadok č. 03 výkazu ziskov a strát Úč POD2-01) uviedol sumu 69 218 Eur. V
súvaheÚčPOD1-01nastrane4vriadkuč.39Tovar(účet132-Tovarnaskladeavpredajniach)daňový
subjekt k 31.12.2015 nevykázal žiadne zásoby tovaru. Účtovnú závierku podal daňový subjekt správcovi
dane elektronicky dňa 31.06.2016 a zaevidovaná bola pod číslom 6/08302164/2016. Daňový subjekt k

nákladom vynaloženým na obstaranie tovaru, vykázaným na účte 504 nepreukázal tržby. Správca dane
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt zaúčtovaním nákladov za predaný tovar v sume
213 825,00 Eur porušil ustanovenie § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.

Kontrolou dokladov, predložených daňovým subjektom ku kontrole dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2015 správca dane zistil, že daňový subjekt na účet 518 001 zaúčtoval faktúru
DF2015/061 od dodávateľa Merkury invest, s.r.o., Vodárenská 23, 040 01 Košice, DIČ XXXXXXXXXX,
IČO 36608726 (externé číslo faktúry 201503006) zo dňa 18.03.2015 za sprostredkovanie predaja
objektu v Stročíne v sume 55 000,00 Eur. Správca dane z predložených dokladov zistil, že v zdaňovacom

období roka 2015 daňový subjekt neúčtoval o výnosoch z predaja objektu v Stročíne.

Ďalejkontroloupredloženýchdokladovsprávcadanezistil,žedaňovýsubjektnaúčet501012zaúčtoval:

faktúru DF2015/031 od dodávateľa G.P.R. spol. s r.o., Rybničná 40/E, 83107 Bratislava. DIČ
XXXXXXXXXX. IČO XXXXXXXX (externé číslo faktúry 4615006 zo dňa 25.02.2015) s textom: faktúra č.
11150011 k prijatej zálohe za dodávku strojového a materiálového vybavenia bitúnku (výlevka. nerezový
stôl roz., pracovný stôl, váha) s dopravou a montážou v sume 3 812,15 Eur:

faktúru DF2015/053 od dodávateľa G.P.R. spol. s r.o. ( externé číslo faktúry 4115065 zo dňa 11.03.2015)
za dodávku strojového a materiálového vybavenia bitúnku (Bok Giove, Chladiaca vitrína) s dopravou
v sume 2 706.17 eur;
faktúru DF2015/086 od dodávateľa A. B., SPEKTRUM BB, Partizánska cesta 97, 974 01 Banská
Bystrica, DIČ XXXXXXXXXX, IČO 17989752 (externé číslo faktúry 00423/15 zo dňa 30.04.2015) za

dodávku strojového vybavenia bitúnku (kladkostroj) s dopravou v sume 807,17 Eur.

Nákup strojného a materiálového vybavenia bitúnku súvisel so zákazkou - modernizácia ovčina v
Poľnohospodárskom družstve Dlhoňa. V roku 2015 daňový subjekt tržby z takejto zákazky nefakturoval.
Správca dane vyhodnotil zistenia a uviedol, že sa jednalo o výdavky, ktoré nesúviseli s dosiahnutím,

zabezpečením a udržaním príjmov daňového subjektu v roku 2015 a o sumu 62 325.49 eur zvýšil
daňovým subjektom vykázaný základ dane podľa § 17 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z. z.

Správca dane zaslal dňa 29.03.2019 daňovému subjektu Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov
č. 100752407/2019, ktorou ho vyzval na predloženie účtovných a iných dokladov, preukazujúcich
hospodárske a účtovné prípady roku 2015 (interná smernica, účtovná závierka, zoznamy účtovných
kníh, účtovný rozvrh, účtovné knihy, knihy dodávateľských a odberateľských faktúr, evidenciadlhodobého majetku, zmluvy, ....). Výzva bola daňovému subjektu doručená dňa 02.04.2019. Daňový
subjekt povinnosť stanovenú vo výzve nesplnil a správcovi dane žiadne doklady nepredložil.

Dňa05.05.2019daňovýsubjektelektronickypodal(ev.č.6/08109355/2019)účtovnúzávierkuzostavenú
k 31.12.2015 s vyjadrením, že účtovná závierka za rok 2015, ktorú podal 31.06.2016 bola chybná.

Na ústnom pojednávaní dňa 09.05.2019 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101075323/2019) správca
dane oboznámil konateľa spoločnosti B. C. s kontrolnými zisteniami v prebiehajúcej kontrole na dani
z príjmov právnickej osoby. Konateľ na pojednávaní nepredložil žiadne listiny a dôkazy a k zisteniam
správcu dane sa nevyjadril.

Následne správca dane vypracoval protokol, ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole č. 101107843/2019 zo dňa 13.05.2019 daňovému subjektu doručený dňa
28.05.2019.

V podanom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly dňa 25.06.2019, daňový subjekt namietal,
že správca dane sa pri kontrole nevysporiadal s účtovnou závierkou podanou v priebehu daňovej
kontroly (dňa 05.05.2019), ktorá bola schválená valnou hromadou, ale uvádzal zistenia z neschválenej
účtovnej závierky podanej dňa 31.06.2016. Daňový subjekt namietal nedostatočne zistený skutkový
stav správcom dane. Stanovisko k námietkam daňového subjektu uviedol správca dane v napadnutom

rozhodnutí.

Dňa 19.07.2019 na ústnom pojednávaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101765929/2019),
predmetom ktorého bolo predbežné prejednanie vyjadrení daňového subjektu k zisteniam správcu dane

uvedených v protokole, B. C. - konateľ daňového subjektu, nepredložil žiadne dôkazy k elektronicky
podanému vyjadreniu k protokolu č. 101106535/2019.

Dňa 02.08.2019 daňový subjekt elektronicky doručil „podanie k daňovej kontrole“ (zaevidované pod

č. 6/12817498/2019), v ktorom navrhol správcovi dane vykonať dokazovanie podľa predložených
dokladov (žiadne doklady ale neposlal). Dňa 06.08.2019 zaslal daňový subjekt elektronicky oznámenie
o dočasnej práceneschopnosti konateľa B. C. (zaevidované pod č. 6/12879003/2019). Oznámením č.
101896437/2019 zo dňa 07.08.2019 určil správca daňovému subjektu termín prerokovania výsledkov
vyrubovacieho konania na základe vyjadrení daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly na

dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 na deň 05.09.2019. Oznámenie bolo daňovému subjektu
doručené dňa 27.08.2019. Dňa 31.08.2019 zaslal daňový subjekt elektronicky (číslo 6/13928965/2019)
„podanie k daňovej kontrole“, v prílohe ktorého predložil zápisnicu z Valného zhromaždenia a faktúru
DF2015/061 od dodávateľa Merkury invest, s.r.o. so zmeneným textom predmetu fakturácie na stavebné
práce s priloženým súpisom vykonaných prác. V deň určený správcom dane v oznámení o prerokovaní

výsledkov vyrubovacieho konania sa daňový subjekt, ani jeho zástupca prerokovania podaných
pripomienok a dôkazov nezúčastnil, o čom spísal správca dane Úradný záznam č. 102103183/2019 zo
dňa 06.09.2019.

Dňa 10.09.2019 vydal správca dane napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedol na stranách 6. až 9.
vyjadrenia daňového subjektu k protokolu č. 101106535/2019 zo dňa

a stanovisko správcu dane k jednotlivým vyjadreniam.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam
daňového subjektu uvádza:Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom

na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo

najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie
dane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť preukazovať
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia
správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového

poriadku).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa
vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu

daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré
sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly
k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom sa rozumie výdavok
(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. sa pri zisťovaní základu dane
alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku
hospodárenia.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel
medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., ak výšku výdavku (nákladu) limituje
osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výškytohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého
zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. l a ods. 3 písm. d) za podmienok
ustanoveným osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon

v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov
len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento
zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad)
alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo
prijatá úhrada.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky
(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepublikypreskúmaloodvolanímnapadnutérozhodnutievsúlades§74
ods. 2 Daňového poriadku. Z predloženého administratívneho spisu zistilo, že schválená riadna účtovná
závierka daňového subjektu za rok 2015 bola do registra účtovných závierok uložená dňa 31.06.2016.
Do registra účtovných závierok účtovnú závierku postúpil Daňový úrad Prešov v súlade s § 23b zákona

č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého účtovnú závierku po jej doručení daňovému úradu
v elektronickej podobe, daňový úrad prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
postúpi prevádzkovateľovi registra. Daňový subjekt doručil správcovi dane elektronicky účtovnú závierku
zostavenú k 31.12.2015 dňa 31.06.2016. Na prvej strane účtovnej závierky uviedol dátum jej schválenia
27.06.2016.

Daňový subjekt dňa 05.05.2019 podal elektronicky správcovi dane opäť riadnu účtovnú závierku za rok
2015, schválenú dňa 27.06.2016. Z porovnania obidvoch účtovných závierok vyplynulo, že v účtovnej
závierke podanej dňa 05.05.2019 daňový subjekt vykázal majetok spolu brutto v sume 2 254 384 Eur,

netto 1 727 257 Eur na rozdiel od schválenej uzávierky podanej správcovi dane dňa 31.06.2016, v
ktorej daňový subjekt vykázal majetok spolu brutto v sume 1 679 177 Eur, netto 1 315 536 Eur. Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že daňový subjekt, ako účtovná jednotka, otvoril účtovné knihy
po schválení účtovnej závierky za rok 2015, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve, podľa ktorého po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s

výnimkou podľa ods. 10. Ustanovenie § 16 ods. 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve uvádza, že
do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť
pravdivý a verný obraz účtovníctva. Podľa § 2a ods. 1 písm. c) Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23
054/2002- 92 zo dňa 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej
účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení ďalších opatrení

(ďalej len „Postupy“) účtovným prípadom ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtová závierka, je účtovanie
skutočností z dôvodu otvorenia účtovných kníh podľa § 16 ods. 10 zákona do dňa schválenia účtovnej
závierky. Daňový subjekt nepreukázal, kedy a z akého dôvodu otváral účtovné knihy a nepreukázal
vykonané účtovné prípady po otvorení účtovných kníh. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt porušil
aj ustanovenie § 2a ods. 1 písm. c) Postupov.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že správca dane pri kontrole správnosti vykázania
základu dane opodstatnene vychádzal z účtovnej závierky schválenej dňa 27.06.2016, zostavenej ku
dňu 31.12.2015 a podanej správcovi dane dňa 31.06.2016. Námietku daňového subjektu, že správca

danevychádzalzneschválenejúčtovnejzávierky.FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepublikyvyhodnotilo
ako neopodstatnenú.

Správca dane kontrolou podanej účtovnej závierky Úč POD, súvahy Úč POD 1-01, výkazu ziskov

a strát Úč POD2-01 k 31.12.2015 (podanej správcovi dane elektronicky pod evidenčným číslom
6/08302164/2016 dňa 31.06.2016) zistil, že daňový subjekt na riadku č. 11 výkazu ziskov a strát Úč
POD2-01 k 31.12.2015 (účet 504 - Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru) vykázal sumu
283 043 eur. Kontrolou riadku č. 03 výkazu ziskov a strát Úč POD2-01 k 31.12.2015 (účet 604 - Tržbyz predaja tovaru) zistil, že daňový subjekt vykázal sumu 69 218 Eur. Kontrolou súvahy Úč POD 1 - 01
(na strane 4) riadku č. 39 daňový subjekt na účte 132 - Tovar na sklade a v predajniach nevykázal k
31.12.2015 žiadne zásoby tovaru. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

nepreukázal dôvod rozdielu medzi zaúčtovanými nákladmi vynaloženými na obstaranie predaného
tovaru a zaúčtovanými tržbami za predaný tovar v sume 213 825.00 Eur.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že z porovnania predloženej účtovnej závierky a

údajovuvedenýchvpodanomdaňovompriznaníkdanizpríjmovprávnickejosobyzarok2015vyplynulo,
že v tabuľke F-Doplňujúce údaje daňový subjekt uviedol súčet výnosov z hospodárskej a z finančnej
činnosti sumu 1 592 845,53 Eur a súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť sumu 1 577 508,14
Eur. Uvedené sumy sú zhodné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke podanej dňa 31.06.2016.

FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepublikynahliadnutímdoregistraúčtovnýchzávierokzistilo,žedaňový
subjekt predložil dňa 16.09.2017 riadnu účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2016. v ktorej uviedol
majetokspolunettozabezprostrednepredchádzajúceúčtovnéobdobie(rok2015)vsume1315536Eur,
t.j. rovnakú sumu akú uviedol v účtovnej závierke za rok 2015 podanej dňa 31.06.2016. Údaje na riadku
03. - Tržby z predaja tovaru a náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (riadok 11.) výkazu

ziskov a strát za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie boli totožné s údajmi uvedenými v
účtovnej závierke za rok 2015 podanej dňa 31.06.2016.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvádza, že námietky týkajúce sa vyjadrenia daňového

subjektu, že valným zhromaždením bola schválená až účtovná závierka podaná správcovi dane v
priebehu daňovej kontroly (dňa 05.05.2019) sú neopodstatnené. Námietka daňového subjektu, že
správca dane sa nevysporiadal s účtovnou závierkou podanou v priebehu daňovej kontroly Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhodnotilo ako neopodstatnenú. Správca dane v napadnutom
rozhodnutí uviedol, že účtovná závierka podaná v priebehu daňovej kontroly dňa 05.05.2019 bola

podaná neodôvodnene, nakoľko pôvodná účtovná závierka bola schválená a uložená v registri
účtovných závierok a daňový subjekt ako účtovná jednotka konal v rozpore s § 16 zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve, keď predložil prepracovanú účtovnú závierku.

Daňový subjekt v odvolaní uvádza, že správca dane mohol postupovať podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku a vyzvať ho v súvislosti s preverovanými dodávateľskými faktúrami, aby vzniknuté nejasnosti
vysvetlil.FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepublikyzastávanázor,žezVýzvynapredloženiedokladova
dôkazov č. 100752407/2019, ktorú zaslal správca dane daňovému subjektu dňa 29.03.2019 bolo zjavné,
že formálne doklady, ktoré daňový subjekt predložil k daňovej kontrole bez ich podloženia faktami,

nepostačovali na preukázanie, že náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov daňového subjektu.

Z predloženého administratívneho spisu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zistilo, že správca

dane preveroval, či výdavok uvedený na faktúre DF2015/061 zaúčtovaný dňa 18.03.2015 na účte 518
001 v sume 55 000.00 Eur, s textom: za sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne (od dodávateľa
Merkury invest, s. r. o., externé číslo 201503006) súvisí s tržbami daňového subjektu. V priebehu
daňovej kontroly sa konateľ daňového subjektu vyjadroval, že išlo o sprostredkovanie predaja objektu
v Stročíne. Výnosy z predaja objektu v Stročíne nemal daňový subjekt zaúčtované v zdaňovacom

období roka 2015 na účtoch účtovnej triedy 6.. Na výzvu správcu dane na predloženie dokladov a
dôkazov č. 100752407/2019 daňový subjekt nereagoval, nepredložil zmluvu alebo objednávku. Dňa
31.08.2019 podal daňový subjekt správcovi dane elektronicky (zaevidovaná pod č. 6/13928965/2019)
faktúru od dodávateľa Merkury invest, s.r.o., externé číslo 201503006, ale s textom: fakturujeme vám
za prevedené stavebné práce v Stročíne podľa prílohy 55 000,00 Eur. Prílohu tvoril krycí list súpisu

vykonaných prác na stavbe Rekonštrukcia senníka. Na krycom liste nebol uvedený dátum vykonania
prác, podpis stavebného dozoru ani prevzatie stavebných prác. Nová faktúra bola predložená ako
kópia pod tým istým číslom, vystavená v rovnaký deň, bez označenia, že sa jedná o opravnú faktúru.
Daňový subjekt nepreukázal uzavretou zmluvou alebo objednávkou, že nešlo o sprostredkovaniepredaja, tak ako to bolo uvedené na prvotne predloženej faktúre, ale o stavebné práce. Daňový subjekt
nepreukázal, že pôvodnú faktúru reklamoval z dôvodu, že bola dodávateľom nesprávne vystavená.
Spoločnosť Merkury invest. s.r.o. podľa údajov z obchodného registra zanikla v dôsledku zlúčenia dňa

27.01.2017, v predmete činnosti nemala zapísané stavebné práce alebo práce podobného charakteru,
ale mala zapísané sprostredkovanie obchodu. Nahliadnutím do informačného systému Finančnej správy
Slovenskej republiky odvolací orgán zistil, že v ročnom hlásení o vyúčtovaní dane zo závislej činnosti
za rok 2015 mala spoločnosť Merkury invest, s.r.o. uvedeného jedného zamestnanca. Daňový subjekt
okrem prepísanej faktúry a neúplného krycieho listu súpisu vykonaných prác nepredložil žiadny dôkaz,

že spoločnosť Merkury invest, s.r.o. dodala stavebné práce a nie služby sprostredkovania. Námietku
daňového subjektu, že správca dane uviedol v napadnutom rozhodnutí nesprávne, že spoločnosť
Merkury invest, s.r.o. sprostredkovala predaj objektu vyhodnotilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky ako neopodstatnenú.

K nákladom zaúčtovaným daňovým subjektom na základe dodávateľských faktúr DF2015/031,
DF2015/053 a DF2015/086 týkajúcich sa strojného a materiálneho vybavenia bitúnku daňový subjekt
v odvolaní uviedol, že výdavky zaúčtované na základe uvedených faktúr slúžili na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v súvislosti s účtovnými dokladmi vystavenými
kontrolovaným daňovým subjektom k obchodnej transakcii s odberateľom AGISS, s.r.o.. C., IČO:

36494224. Podľa vyjadrenia daňového subjektu sa jednalo o výstavbu objektu pre uvedenú spoločnosť.
Z predloženého administratívneho spisu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zistilo, že daňový
subjekt v zdaňovacom období 2015 nevyfakturoval žiadnu zákazku pre spoločnosť AGISS, s.r.o. Daňový
subjekt nepredložil správcovi dane, ani na Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019
zo dňa 29.03.2019, ku kontrole žiadne zmluvy, dohody, objednávky alebo iné písomnosti, ktorými

by preukázal, že zaúčtované daňové náklady súviseli s jeho zdaniteľným príjmom v roku 2015.
Žiadny dôkaz, ktorý by preukázal opodstatnenosť zahrnutia uvedených nákladov do daňových, daňový
subjekt nepredložil ani k odvolaniu. Správca dane daňový subjekt priebežne informoval o zistených
nedostatkoch, daňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na predloženie dôkazov a vyjadrení
k jednotlivým zisteniam. Daňový subjekt sa na dohodnutých ústnych pojednávaniach nezúčastňoval

(Zápisnica č. 101004087/2019 zo dňa 30.04.2019), v prípade že sa konateľ B. C. ústneho pojednávania
zúčastnil (ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu so zisteniami
v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015) k zisteniam správcu dane
nevyjadril, dôkazy nepredložil. K podanému vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly nepredložil žiadne
dôkazy,naústnepojednávanievovyrubovacomkonanídňa19.07.2019,ktorébolovykonanénazáklade

predloženého vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly nepriniesol konateľ daňového subjektu žiadne
dôkazy a do zápisnice neuviedol žiadne vyjadrenie. Námietku daňového subjektu, že správca dane
mal prihliadať na dôkazy navrhnuté daňovým subjektom podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového
poriadku vyhodnotilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako neopodstatnenú. Z predloženého
administratívneho spisu nevyplynulo, žeby daňový subjekt navrhol správcovi dane vykonať dôkazy,

dostupnésprávcovidane,ktorénemoholpredložiťsámdaňový'subjekt.FinančnériaditeľstvoSlovenskej
republiky už vyššie uviedlo, že správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadrovať sa k zisteniam
správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu
poukazujenaznenieustanovenia§24Daňovéhoporiadku,podľaktoréhodôkaznébremenojenastrane
daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto
dôkazy len vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne
na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom

prelínanísuplatňovanímzásadyprejednávacej,ktorázdôrazňujedôkaznúpovinnosťdaňovéhosubjektu
týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a nie
na strane správcu dane. ktorý dokazovanie vedie. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia
a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, čo daňový subjekt zjavne nesplnil.

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu, ako aj z predložených
listinných dôkazov dospelo k záveru, že postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nákladov do
daňových nákladov zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a topredovšetkýmzhľadiskazákonnosti,pravdivostiapreukaznosti.Správcadanehodnotildôkazyvzmysle
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Viedol dokazovanie

v zmysle § 24 Daňového poriadku pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nebol viazaný iba návrhmi daňového subjektu.

Základným kritériom pre uznanie nákladov v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z.

z. sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byť
vynaložené na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov), podmienka preukázateľnosti (daňový
subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný
výdavok musí byť zaúčtovaný). Keďže podmienku vecnosti daňový subjekt nesplnil, nie je možné
daňovým subjektom namietané náklady, ktoré nesúviseli so zdaniteľným príjmom, aj keď o nich daňový
subjekt účtoval považovať za daňový výdavok (náklad) v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona č.

595/2003 Z. z. Daňový subjekt v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. zahrnul
do daňových nákladov náklady, ktoré nesúviseli s jeho zdaniteľnými príjmami v roku 2015 vo výške 62
325,49 Eur. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. správca dane upravil základ dane
vykázanýdaňovýmsubjektomajosumu213825.00Eurzdôvodu,žedaňovýsubjektnepreukázal,prečo
zahrnul do daňových nákladov náklady súvisiace s obstaraním predaného tovaru a výnosy z predaja

tovaru nezahrnul do zdaniteľných príjmov v roku 2015.

Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa zvýšenia (úpravy) základu dane podľa
ustanovenia§17ods.2písm.a)zákonač.595/2003Z.z.podaňovejkontroleosumu276150.49Eurboli

vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 595/2003
Z.z., ako aj Daňového poriadku. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil
dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie za rok 2015.

Vzhľadom na skutočnosť, že Finančné riaditeľstvo SR považuje všetky konkrétne námietky daňového
subjektu za neopodstatnené, rozhodlo tak. ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V časti I. opísal skutkový stav a ďalej namietal,

že Finančné riaditeľstvo, ako odvolací orgán neprihliadlo na námietku žalobcu ohľadom nesprávne
vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným
dokazovaním vyšlo najavo.

Aj napriek skutočnosti, že daňový subjekt poukázal na administratívne pochybenie pri vedení
účtovníctva,správcadanenauvedenéskutočnostisvedčiacevprospechdaňovéhosubjektuneprihliadal
a zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v neprospech daňového subjektu, pričom v
rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový
stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil vec.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v rozhodnutí správca dane uvádza výdavky, nesúvisiace
so zdaniteľným príjmom z DF2015/061, DF2015/031, DF2015/053, DF2015/086 spolu vo výške 62
325,49 Eur a tieto uviedol ako položky zvyšujúce výsledok hospodárenia. Tieto závery správcu dane boli

namietané ako nepreskúmateľné pretože svoje vyjadrenie neodôvodnil citáciou príslušných ustanovení
zákona. Z predloženej účtovnej dokumentácie a rovnako z výsledkov hospodárskej činnosti spoločnosti
je preukázané, že uvedené výdavky slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov a to v súvislosti s účtovnými dokladmi vystavenými kontrolovaným daňovým subjektom kobchodnej transakcii s odberateľom AGISS, s.r.o., Stročín, IČO: 36494224. Z uvedeného je zrejmé,
že tvrdenie správcu dane o modernizácii ovčina v Poľnohospodárskom družstve Dlhoňa je nepresné,
pretože sa jednalo o výstavbu objektu pre menovanú spoločnosť AGISS, s.r.o. a strojné a materiálové

vybavenie je súčasťou realizovanej výstavby. Obdobne je nepresné tvrdenie, že pri DF2015/061
išlo o sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne pretože sa jednalo stavebné práce vykonané
kontrolovaným daňovým subjektom. Uvedené skutočnosti vyplývajú z účtovníctva žalobcu, ktorý v
priebehu kontroly a následného vyrubovacieho konania opakovane ozrejmil, že rozdiel vznikol len
z dôvodu, že zástupca žalobcu pri kladení otázok v rámci ústneho pojednávania správcovi dane

neporozumel a vyjadroval sa len k listinám predloženým správcom dane pred vydaním protokolu z
daňovej kontroly. V priebehu vyrubovacieho konania bol žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt, o
opravných položkách vedených účtovníkom spoločnosti a tieto následne správcovi dane aj predložil.
Správca dane však mohol postupovať aj podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzvať žalobcu aby
nejasnosti vysvetlil a prípadné nezrovnalosti odstránil.

Je očividné, že pri hodnotení dôkazov žalovaný účelovo na vyššie uvedené výsledky dokazovania
neprihliadal, dôkazy tak nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné
zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenia žalovaného nemožno považovať za preukázané.
V zmysle vyššie uvedeného, tak nie je odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené a

dôvody rozhodnutia v ňom uvádzané nemožno považovať za dostatočne preukázané, majúce oporu v
zákone.

V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „ Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. “

Tým, že správca dane uvedené dôkazy objektívne nezhodnotil vo vzťahu k správnemu určeniu dane
bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces, nakoľko vyššie uvedené dôkazy svedčiace v jeho
prospech správca dane neakceptoval. V danom prípade správca dane nesplnil svoju zákonnú povinnosť
tým, že poprel skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, ale musí predložiť aj podklady, ktoré jeho

tvrdenia odôvodňujú. Nemôže pritom vychádzať iba z konštrukcií a špekulácií, ale musí predložiť
konkrétne skutočnosti, ktoré spochybnia tvrdenia žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu a tieto
odôvodniť. Zároveň je nevyhnutné dodať, že pri preverovaní týchto skutočností by nemal správca dane
uprednostňovať záujmy štátu nad práva a právom chránené záujmy daňového subjektu.

V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že účelom daňovej kontroly je
predovšetkým zákonná povinnosť správcu dane dospieť k správnemu a spravodlivému určeniu dane
ako výsledku zisťovaní počas jej priebehu, a to na podklade dokladov predložených samotným daňovým
subjektom a v prípade vzniknutých rozporov, za účelom ich odstránenia umožniť daňovému subjektu pri

uplatnení zásady vzájomnej súčinnosti tieto nedostatky zdôvodniť a následne umožniť ich odstránenie,
pokiaľ táto príčina má základ v objektívnych okolnostiach a nie v úmysle daňového subjektu ukrátiť štát
na daniach.

Žalobca si dovoľuje taktiež poukázať, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie veci je jej preskúmanie
z pohľadu správneho a teda spravodlivého určenia dane, kedy žalobca rozpory odôvodnil a odstránil.
Žalovaný sa odmietol zaoberať námietkou žalobcu ohľadom skutočnosti, že v predmetnej kontrole
správca dane viedol dokazovanie nesprávnym smerom a zároveň nevykonal dostatočné dokazovanie,
keď nepreveroval správnosť údajov o príjme a výdavkoch kontrolovaného daňového subjektu vo svetle

všetkých získaných a predložených dôkazov a vo vzájomnej súvislosti.Pokiaľ daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly predkladá dôkazy, ktoré ovplyvňujú správnosť
určenia základu dane a tým prispejú k určeniu spravodlivej dane je správca dane povinný tieto dôkazy
akceptovať a vysporiadať sa s nimi. Takýto postup je premietnutý v základných zásadách správy daní,

ktoré korešpondujú s ústavnou zásadou, že správne orgány môžu konať v medziach zákona a nie nad
jeho rámec.

Žalovaný vyhodnotil predmetné dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku.

Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím
ku komplikovanosti predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom
chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným
závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných
pochybení práve v tomto prípade, ktoré by sa pri ich jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne,
avšak súhrne dosiahli zásadnú intenzitu do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zároveň rozhodnutie žalovaného neobsahuje dôvod zamietnutia návrhov na doplnenie dokazovania za
strany správcu dane. Zamestnanci správcu dane tak pri výkone daňovej kontroly nepostupovali v súlade

sovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,najmäsozákonomč.563/2009Z.z.osprávedaní,pričom
porušili práva a právom chránené záujmy daňového subjektu.

Podľa názoru žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery

správcu dane po vykonanej kontrole o neoprávnenom zaúčtovaní nákladov za predaný tovar vo výške
213.825,00 Eur a o zaúčtovaná nákladov, ktoré nesúviseli so zdaniteľným príjmom daňového subjektu
v roku 2015 vo výške 62.352,49 Eur, čím podľa správcu dane malo dôjsť k porušeniu § 17 ods. 2 písm.
a) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nesprávne a nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu ako
odvolávajúceho sa subjektu ohľadom skutočnosti, že správca dane v rámci vykonaného dokazovania
vychádzal z nesprávneho dôkazu a síce z účtovnej závierky, ktorá nebola schválená valným
zhromaždením kontrolovaného daňového subjektu. Poukazoval pritom na skutočnosť, že správcovi

dane bola predložená schválená a platná účtovná závierka, avšak tento sa s uvedeným dôkazom
odmietol vysporiadať a prihliadať naň.

Správca dane bol žalobcom, ako kontrolovaným daňovým subjektom ihneď po tom, ako bol kontrolovaný

daňový subjekt oboznámený so zisteniami správcu dane informovaný, že účtovná závierka, na ktorú
sa odvoláva v protokole z daňovej kontroly a v predmetnom rozhodnutí nie je správna pretože
nebola schválená valným zhromaždením spoločnosti, správna účtovná závierka schválená valným
zhromaždením bola správcovi dane doručená v priebehu daňovej kontroly na dani z príjmov za
zdaňovacie obdobie rok 2015. S touto námietkou uvádzanou v odvolaní voči rozhodnutiu daňového

úradu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 6 poukazuje na porušenie ustanovení zákona
o účtovníctve a postupov o účtovaní, v takomto prípade by však mohol byť žalobca sankcionovaný

za nesprávne vedenie účtovníctva, avšak pochybenie na strane vedenia účtovníctva ešte nemôže
spochybňovať daňovým subjektom preukázané príjmy a výdavky s ohľadom na vyššie uvedený dôkaz.

Anikdnešnémudňutakžalobcanepovažujezadostatočneodôvodnenénezahrnutieuvedenéhodôkazu

dodokazovaniazostranysprávcudane.Sohľadomnatútoskutočnosťtakrozhodnutiežalovanéhoaleaj
správcu dane považuje za nepreskúmateľné. S poukazom na vyššie uvedené, si dovoľujeme poukázať
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I ÚS 269/05-34 zo dňa 20.12.2006, ktorý poukazuje
na to, že z ústavnoprávneho hľadiska s požiadaviek, ktoré vyplývajú z ochrany ústavnosti, rozsahu aspôsobu súdnej kontroly správnych aktov, treba venovať rozhodnutia dostatočnú a výraznú pozornosť,
rovnako ako je potrebné v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom ich odôvodniť

Aj v takomto prípade je potrebné, aby správca dane ozrejmil a náležíte poukázal na porušenia
konkrétnych ustanovení konkrétneho zákona a vysvetlil súvislosť medzi konaním žalobcu, ako
kontrolovaného daňového subjektu a porušením príslušnej právnej normy.

V takomto prípade sa nestačí len všeobecne odvolávať na porušenia zákona. Tu si dovoľuje žalobca
namietať, ako už uviedol vyššie, že vo svojom odvolaní sa domáha uvedenia, ktoré konkrétne
ustanovenia zákona o dani z príjmov mali byt porušené a zároveň s poukazom na § 63 Daňového
poriadku žiada o náležíte zdôvodnenie rozhodnutia s uvedením súvislosti medzi konaním a príslušnými
zákonnými ustanoveniami, na ktoré sa žalovaný odvoláva a na ktorých porušení postavil predmetné

rozhodnutia.

Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy,
ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky. Slovenská republika je podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným zo
základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako
imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezodpovedá taký stav, ktorý
by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona
a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky

subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

Žalobca opakovane namieta, že rozhodnutie správcu dane je arbitrárne a vydané v rozpore so zákonom.

Je nepreskúmateľné, lebo v odôvodnení rozhodnutia absentuje presný a konkrétny spôsob zistenia
základu dane a následne aj výpočtu daňovej povinnosti. Predmetné rozhodnutie je vydané aj v rozpore
s článkom 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavyvjejmedziachaspôsobom,ktorýustanovízákon.Každýmôžekonaťčoniejezákonomzakázané
a nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá.

V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní
neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti
rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie.

Daňový poriadok definuje základné zásady správy daní takým spôsobom, že tieto vychádzajú z
princípov právneho štátu, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodného kontextu legislatívy a nutnosti
aproximácie daňového práva Slovenskej republiky a práva Európskej únie. V zmysle základnej zásady

daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli túto zásadu
realizovať sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostného postavenia

daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje
správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodnutí vychádzať u
objektívnych a spoľahlivých zistení.

Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo(ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Vyššie uvedený postup žalovaného v konečnom dôsledku viedol k porušeniu ustanovenia § 24 ods.
2 Daňového poriadku zo strany správcu dane kedy žalovaný nedodržal zásadu voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 3 Daňového poriadku. Preto aj predmetné rozhodnutie vydal bez náležitého zistenia
skutkového stavu, v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie

musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5
Daňového poriadku, pretože neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, a aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby
mu boli nahradené trovy konania.

Žalobca o nariadenie pojednávania nežiadal.

III.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku
preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s
námietkami uvedenými v odvolaní - o čom svedčí odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného je v súlade s relevantnými ustanoveniami §
63 Daňového poriadku, a v odôvodneniach obidvoch rozhodnutí sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ako aj úvahy,
ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo, ako
to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Žalovaný k žalobným dôvodom uvádza, že sú obsahovo takmer totožné s odvolacími námietkami
uvedenými v odvolaní a žalovaný sa so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (teda aj v žalobe)
vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádza, že jednou zo
základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového
poriadku sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí

a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

K dôvodom žalobcu v súvislosti s neprihliadnutím správcu dane na predloženú účtovnú závierku
predloženú v priebehu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby, žalovaný uvádza, že v súlade

s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.)
sa pri zisťovaní základu dane vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z
výsledku hospodárenia. Každý daňový subjekt (účtovná jednotka) je povinný vypracovať za zdaňovacie
obdobie, ktorým je kalendárny rok alebo hospodársky rok, účtovnú závierku. V tomto prípade sa jedná
o účtovné obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. Vypracovanú účtovnú závierku predkladá daňový

subjekt v lehote na podanie daňového priznania. Hospodársky výsledok zistený v účtovnej závierke
uvádza daňový subjekt v riadku 100 daňového priznania. Úpravami uvedenými v ustanovení § 17 ods.
2 zákona č. 595/2003 Z.z. daňový subjekt vyčísli základ dane. Žalobca podal správcovi dane účtovnú
závierku za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 dňa 30.06.2016. Účtovná závierka bola zostavenádňa 27.06.2016 a v ten istý deň, tj. 27.06.2016 bola aj schválená. Žalovaný v žalobou napadnutom
rozhodnutí uviedol, že porovnaním predloženej účtovnej závierky a údajov uvedených v podanom
daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 vyplynulo, že v tabuľke F-Doplňujúce

údaje daňový subjekt uviedol súčet výnosov z hospodárskej a z finančnej činnosti sumu 1 592 845,53 eur
a súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť sumu 1 577 508,14 Eur, hospodársky výsledok 15
337,39 Eur. Uvedené sumy sú zhodné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke podanej dňa 31.06.2016.
Žalovaný uvádza, tak ako to je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, že nahliadnutím do registra
účtovných závierok zistil, že daňový subjekt predložil dňa 16.09.2017 riadnu účtovnú závierku zostavenú

k 31.12.2016, v ktorej uviedol majetok spolu netto za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie
(rok 2015) v sume 1 315 536 Eur, tj. rovnakú sumu akú uviedol v účtovnej závierke za rok 2015 podanej
dňa 31.06.2016. Údaje na riadku 03. - Tržby z predaja tovaru a náklady vynaložené na obstaranie
predaného tovaru (riadok 11.) výkazu ziskov a strát za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie
boli totožné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke za rok 2015 podanej dňa 31.06.2016. Žalovaný a
aj správca dane v rozhodnutiach uviedli, že účtovná závierka podaná daňovým subjektom v priebehu

daňovej kontroly, dňa 05.05.2019, bola podaná neodôvodnene, nakoľko pôvodná účtovná závierka bola
schválená a uložená v registri účtovných závierok a žalobca ako účtovná jednotka konal v rozpore s §
16 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve“), keď predložil prepracovanú účtovnú závierku. Daňový subjekt v priebehu daňovej
kontroly (po schválení účtovnej závierky) otvoril účtovné knihy v rozpore so zákonom č. 431/2002 Z.

z. o účtovníctve. Účtovná závierka nenadväzovala na podané daňové priznanie (iný súčet výnosov
a nákladov z hospodárskej činnosti). Žalovaný ďalej uvádza, že z ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č.
431/2002 Z.z. o účtovníctve vyplýva, že účtovná závierka sa vypracováva z vedeného účtovníctva.
Konečné zostatky účtov vykázané v podanej súvahe účtovnej závierky k poslednému dňu účtovného
obdobia roku 2015 nie sú zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne

nasledujúceho obdobia, tj. roka 2016. Tvrdenia daňového subjektu, že správca dane pracoval s
neschválenou účtovnou závierkou sú nepravdivé, ničím nepodložené a podľa názoru žalovaného boli a
sú reakciou na informáciu správcu dane o jeho zisteniach pri prebiehajúcej daňovej kontrole v súvislosti
s priebežným informovaním daňového subjektu o zisteniach správcu dane. K vyjadreniu žalobcu, že
správca dane mal uložiť pokutu za porušenie ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve žalovaný

uvádza, že správca dane sankciu za porušenie ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve môže
uložiť, resp. uloží v osobitnom samostatnom konaní.

Daňovýsubjektvpriebehudaňovejkontrolynepredložilaninavýzvusprávcužiadnezmluvynajednotlivé

stavebné zákazky, správca dane vychádzal z popisu tržieb v účtovnej triede 6, Hlavná kniha účet
602 600 - modernizácia ovčina. Účet označený na zúčtovanie tržieb pre spoločnosť AGISS, s. r. o. v
účtovnej triede 6 neexistoval. Napriek tomuto zisteniu, správca dane prekontroloval podrobne všetky
odberateľské faktúry, účtovné zápisy týkajúce sa účtovania na účtoch triedy 6 a fakturáciu so zúčtovaním
do výnosov v zdaňovacom období roka 2015 nenašiel. Správca dane vo výzve na predloženie dokladov

a dôkazov č. 100752407/2019 zo dňa 29.03.2019 vyzval daňový subjekt, okrem iného, v bode 13. na
predloženie všetkých ostatných dokladov a písomností (zmluvy a dohody, splátkové kalendáre, atď.), na
základe ktorých daňový subjekt zúčtoval v kontrolovanom období účtovné prípady a na základe ktorých
vyčíslil základ dane a daň za zdaňovacie obdobie 2015. Daňový subjekt nepredložil žiadne doklady a
dôkazy.

Žalovaný k spornej faktúre č. 201503006 zo dňa 18.03.2015, vystavenej spoločnosťou Merkury invest,
s.r.o. za prevedené stavebné práce na objekte v Stročíne s krycím listom súpisu vykonaných prác
uvádza, že na internetovej na stránke Obchodného registra Okresného súdu Košice I. zistil, že

spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 27.01.2017 a do tohto dňa nemala v predmete činnosti
zapísané stavebné práce alebo práce podobného charakteru. V predmete činnosti mala spoločnosť
Merkury invest, s.r.o. zapísané sprostredkovanie obchodu, čo bolo v súlade s pôvodne vystavenou
faktúrou.

K poukazovaniu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého citoval právne vety bez toho,
aby uviedol konkrétne súvislosti týkajúce sa predmetného konania, na základe ktorých by ich aplikácia
prichádzala do úvahy, považuje žalovaný za potrebné uviesť s poukazom na ustálenú súdnu prax, žeohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité
ustanovenia zákona prípadne súdne rozhodnutia bez súvislosti so skutkovými námietkami, ale musí
uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ nim

tvrdenej nezákonnosti, na základe ktorého prichádza do úvahy aplikácia judikatúry na ktorú odkazuje.
Nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať skutkové a právne súvislosti posudzovanej veci, ktoré by
v prospech žalobcu korešpondovali s citovanou judikatúrou.

Žalovaný na základe uvedeného konštatuje, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.
100462629/2020 zo dňa 18.02.2020 je preskúmateľné a zrozumiteľné. Posúdenie skutkového stavu veci
a prijaté závery boli vecne správne, dostatočne objasnili dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o
vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.

Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje žalobné dôvody za neopodstatnené a trvá na
svojich záveroch tak, ako ich uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný posúdením celého
rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, ako aj z predložených
listinných dôkazov dospel k záveru, že postup správcu dane pri posúdení zahrnutia nákladov do
daňových nákladov zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to

predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Posúdenie skutkového stavu veci a
prijaté závery týkajúce sa zvýšenia základu dane podľa ust. § 17 ods. 2, písm. b) zákona č. 595/2003
Z.z. boli vecne správne a následne prijaté závery boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov ako aj Daňového poriadku.

Žalovaný súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

IV.

Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného v podaní zo dňa 27.07.2020 uviedol, že žalobné
dôvody sú zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní uvádza, že jednotlivé žalobné body sú
koncipované v súlade so štruktúrou preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva. Žalovaný sa

k námietkam žalobcu uvedenými v jednotlivých žalobných bodoch nevyjadril, odvoláva sa len na svoje
odôvodnenie uvedené v rozhodnutí, ktoré však žalobca z dôvodov uvedených v žalobe, nepovažuje za
dostatočné na prijatie nespochybniteľného záveru o zamietnutí nároku na uplatnenie odpočítania dane.

Žalobca má za to, že žalovaný sa s jeho námietkami uvedenými v odvolacom konaní nevysporiadal
dostatočným spôsobom, pričom neprihliadal na výsledky dokazovania a postupoval v rozpore s
Daňovým poriadkom a s ustálenou judikatúrou kasačného súdu uvedenou v predmetnej žalobe, na ktorú
žalobca, ako kontrolovaný daňový subjekt poukazoval počas celej doby trvania daňovej kontroly ako aj
následného vyrubovacieho konania.

Taktiež si žalobca dovoľuje poukázať na skutočnosť, že k dnešnému dňu žalovaný opätovne odmieta
prihliadať na dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu a tieto odmieta vyhodnotiť. V zmysle základnej
zásady daňového konania sa v daňovom konaní postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov subjektov a ostatných zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli túto zásadu
realizovať sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostného postavenia
daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje

správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodnutí vychádzať u
objektívnych a spoľahlivých zistení.V zmysle vyššie uvedeného žalobca aj naďalej zotrváva na podanej žalobe a skutočnostiach ním
uvádzaných a žiada, aby súd predmetnej žalobe vyhovel a rozhodnutie Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 100462629/2020 zo dňa 18.02.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie.

V.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa§3ods.1Daňovéhoporiadku saprisprávedanípostupujepodľavšeobecnezáväznýchprávnych

predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom
na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do

úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie
dane.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť preukazovať

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia
správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového
poriadku).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) a f) Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa
vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu
daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré
sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontrolyk zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom sa rozumie výdavok
(náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. sa pri zisťovaní základu dane
alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku
hospodárenia.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel
medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., ak výšku výdavku (nákladu) limituje
osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky
tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého
zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. l a ods. 3 písm. d) za podmienok

ustanoveným osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon
v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov
len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento
zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad)
alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo

prijatá úhrada.

Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky

(náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu žalobných
námietok, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vzhľadom na skutočnosť, že účastníci

konania súhlasili, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, s poukazom na § 107 ods.
2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP, miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku riadne, v zákonnej
lehote, oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že postup
správnych orgánov obidvoch stupňov bol v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorý podľa § 68 ods. 5 Daňového
poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 60.753,11 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2015.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku preskúmavaným
rozhodnutím rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia o vyrubení dane boli závery správcu dane zistené
v rámci daňovej kontroly, z ktorých vyplynulo, že si žalobca neoprávnene zahrnul do daňových nákladov

náklady, pri ktorých nepreukázal, že boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
žalobcu ako daňového subjektu.

Je nepochybné, že základným predpokladom pre uznanie nákladov v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z.

o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

Ide o podmienku vecnosti, t.j. výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov. Ďalšou podmienkou je podmienka preukaznosti, v zmysle ktorej musí daňový subjekt vedieť
preukázať, že výdavok reálne vznikol a poslednou podmienkou je podmienka zaúčtovania, t.j.

preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný.

V konkrétnom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienky vecnosti.

Pri kontrole správca dane vychádzal z účtovnej závierky podanej správcovi dane elektronicky pod
evidenčným číslom 6/08302164/2016 dňa 31.06.2016, ktorá bola zostavená 27.06.2016 a schválená v
tento deň. Správca dane uvedenú skutočnosť overil v registri účtovných závierok MF SR, kde predmetná
účtovnázávierkazaúčtovnéobdobieroka2015bolazostavená27.06.2016aschválenátiež27.06.2016.

Konštatoval, že nová účtovná závierka podaná elektronicky správcovi dane dňa 05.05.2019 pod č.
6/08109355/2019 v priebehu prebiehajúcej daňovej kontroly bola podaná neodôvodnene, nakoľko
pôvodná uzávierka bola riadne schválená a uložená v registri účtovných závierok MF SR.

V rámci daňovej kontroly správca dane okrem iného preveroval, či výdavok uvedený na faktúre DF
2015/061 zaúčtovaný dňa 18.03.2015 v sume 55.000 Eur s textom: za sprostredkovanie predaja objektu
v Stročíne od dodávateľa Merkury invest,s.r.o. súvisí s tržbami žalobcu. V priebehu daňovej kontroly
sa konateľ žalobcu vyjadroval, že išlo o sprostredkovanie predaja objektu v Stročíne. Výnosy z predaja
objektu v Stročíne nemal žalobca zaúčtované v zdaňovacom období roka 2015 a na výzvu správcu dane

na predloženie dokladov a dôkazov č. 100752407/2019 žalobca nereagoval, nepredložil žiadnu zmluvu
alebo objednávku.

Dňa 31.08.2019 podal žalobca správcovi dane elektronicky ( zaevidovaná pod č. 6/13928965/2019 )

faktúru od dodávateľa Merkury invest,s.r.o. s textom: Fakturujeme Vám za prevedené stavebné práce
v Stročíne podľa prílohy 55.000 Eur. Prílohu tvoril krycí list súpisu vykonaných prác na stavbe
Rekonštrukcia senníka. Na predmetnom krycom liste nebol uvedený dátum vykonania stavebných prác,
neboli tam podpisy stavebného dozoru ani prevzatie stavebných prác. Nová faktúra bola predložená ako
kópia pod tým istým číslom, vystavená v rovnaký deň, bez označenia že sa jedná o opravnú faktúru.

Vychádzajúc z uvedeného žalobca nepreukázal konkrétnym dôkazom – uzavretou zmluvou alebo
objednávkou, že nešlo o sprostredkovanie predaja, tak ako to bolo uvedené v prvej predloženej
faktúre, ale o stavebné práce. Žalobca nepreukázal, že pôvodnú faktúru reklamoval z dôvodu, že bola

dodávateľom nesprávne vystavená.

Naviac správca dane zistil, že spoločnosť Merkury invest, s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra
zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 27.01.2017, pričom v predmete činnosti nemala zapísané stavebné

práce, alebo práce podobného charakteru, ale predmetom jej činnosti bolo sprostredkovanie obchodu.
Nahliadnutím do informačného systému finančnej správy Slovenskej republiky žalovaný tiež zistil, že v
ročnom hlásení o vyúčtovaní dani zo závislej činnosti za rok 2015 mala spoločnosť Merkury invest, s.r.o.
uvedeného jedného zamestnanca.Z uvedeného vyplýva, že žalobca okrem prepísanej faktúry a neúplného krycieho listu súpisu

vykonaných prác, nepredložil žiadny dôkaz, že spoločnosť Merkury invest, s.r.o. dodala stavebné práce
a nie služby sprostredkovania.

K nákladom zúčtovaným žalobcom na základe dodávateľských faktúr DF 2015/031, DF 2015/053, DF

2015/86 za dodávku strojného a materiálneho vybavenia bitúnku žalobca v odvolaní uviedol, že výdavky
zúčtované na základe uvedených faktúr slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov v súvislosti s účtovnými dokladmi vystavenými žalobcom k obchodnej transakcii s odberateľom
AGISS, s.r.o. Stročín. Podľa vyjadrenia žalobcu sa malo jednať o výstavbu objektu pre uvedenú
spoločnosť.

Daňovou kontrolou však bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období 2015 nevyfakturoval žiadnu
zákazku pre spoločnosť AGISS, s.r.o., nepredložil správcovi dane a to ani na výzvu na predloženie
dokladov a dôkazov zo dňa 29.03.2019 č. 100752407/2019, ku kontrole žiadne zmluvy, dohody,
objednávky alebo iné písomnosti, ktorými by preukázal, že zúčtované daňové náklady súviseli s jeho

zdaniteľným príjmom v roku 2015.

Je treba zdôrazniť, že žiadne dôkazy žalobca nepredložil k odvolaniu a konateľ spoločnosti sa
nezúčastnil ani pojednávania konaného dňa 30.04.2019 ( zápisnica č. 101004087/2019 ), predmetom

ktorého bolo oboznámenie žalobcu ako daňového subjektu so zisteniami v priebehu daňovej kontroly
dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015, k zisteniam sa nevyjadril a nepredložil ani žiadne dôkazy.
Žiadne dôkazy nepredložil ani k podanému vyjadreniu k protokolu z daňovej kontroly a ani do zápisnice
neuviedol žiadne vyjadrenie či skutočnosti, ktoré by zistenia správcu dane mohli účinne vyvrátiť.

Vo vzťahu k základnej žalobnej námietke uvedenej v bode 3 správnej žaloby súd uvádza, že ani táto
námietka nie je dôvodná.

Dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci mala byť podľa žalobcu skutočnosť, že daňové orgány
vychádzali z nesprávnej účtovnej závierky.

S touto námietkou sa správny súd nestotožňuje, keďže z obsahu administratívneho spisu aj

preskúmavaných rozhodnutím vyplýva, že správca dane vychádzal zo správnej účtovnej závierky
podanej správcovi dane elektronicky pod ev.č. 6/08302164/2016 dňa 31.06.2016, ktorá bola zostavená
27.06.2016aschválenátiež27.06.2016.Údajeuvedenévtejtoúčtovnejzávierkebolizhodnésdaňovým
priznaním,ktorépodalžalobcakdanizpríjmuprávnickejosobyzarok2015.Konkrétneztohtodaňového
priznania vyplynulo, že v tabuľke F – doplňujúce údaje žalobca uviedol súčet výnosov z hospodárskej

a z finančnej činnosti sumu 1 592 845,53 Eur a súčet nákladov na hospodársku a finančnú činnosť
sumu 1 577 508,14 Eur. Uvedené sumy sú zhodné s údajmi uvedenými v účtovnej závierke podanej
dňa 31.06.2016. Vzhľadom na uvedené účtovná závierka podaná v priebehu daňovej kontroly dňa
05.05.2019, bola podaná neodôvodnene, nakoľko pôvodná účtovná závierka bola schválená a uložená
v registri účtovných závierok a žalobca ako účtovná jednotka uvedeným postupom konal v rozsahu s §

16 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, keď predložil prepracovanú účtovnú závierku.

Z uvedených dôvodov sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, že postup správnych orgánov
bol v rozpore so zákonom, nestotožňuje sa ani s námietkou o porušení § 24 ods. 4 Daňového poriadku,

keďže naopak z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane
daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto
dôkazy za žalobcu nevyhľadáva.Naopak žalobca bol v konaní nečinný, neuniesol dôkazné bremeno, z výzvy na predloženie dokladov
a dôkazov č. 100752407/2019, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 29.03.2019 vyplýva, že žalobca mal

informácie o tom, že formálne doklady, ktoré žalobca predložil k daňovej kontroly, bez ich podloženia
faktami, nepostačujú na preukázanie, že náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu ako právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.

Rozhodnutia správnych orgánov obidvoch stupňov sú jasné, zrozumiteľné, vychádzajú z náležite
zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený.

Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 veta prvá SSP.
Žalobca nebol v konaní úspešný a nenastal ani dôvod uvedený v § 175 veta prvá SSP, podľa ktorej
žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

Senát správneho súdu rozhodol pomerov hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).