Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 16, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613212016
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1613212016.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: U.. A.
B., E.. XX. XX. XXXX, I. K. P. Č.. XXX, proti žalovanému: O. B., E.. XX. XX. XXXX, I. K. P. Č.. XXX,
zastúpený advokátom JUDr. Peter Schmidl, Záhorácka ul. č. 11/A, Malacky, o neplatnosť právneho
úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07. novembra 2017, č.

k. 5C/366/2013 - 109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určiť, že

vlastníkmi rodinného domu so súpisným číslom XXX, na Z. Č.. XXX/X K. D. Ú. K. P. F. K. XXX A.X, sa
stanú žalobca a žalovaný, každý v podiele 1 a zároveň určenia, že vlastníkmi spoločných pozemkov po
zosnulej matke účastníkov, nachádzajúce sa v katastrálnom území K. P. F. K. X,X G., sa stávajú žalobca
a žalovaný, každý v podiele 1. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, §
39, § 132 ods. 1, 2, § 628 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a vecne nedostatkom aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, nakoľko po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nespĺňa

podmienku úspešnosti určovacej žaloby, keďže nepreukázal, na základe čoho sa domáha určenia, že on
jevlastníkom(spoluvlastníkomnehnuteľnosti)X.B.,S.Z.Č.XXX,naZ..Č..XXX/XK.D.Ú.K.P.aďalších
nehnuteľností, ktoré žalobca vo svojej žalobca vôbec bližšie ani neoznačil, keď už aj to je dôvodom pre
zamietnutie, alebo odmietnutie žaloby (žalobca bol v priebehu konania zastúpený advokátom). Uviedol,
že z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam, zapísaným na Liste
vlastníctva Č.. XXXX Okresného Ú. A., D. F., pre D.. Ú.. K. P., nadobudol zákonným spôsobom žalovaný

(darovacou zmluvou) a v neskoršom období iný vlastník (kúpnou zmluvou), tiež určeným zákonným
spôsobom a postupom, a keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo domáhať sa
určenia vlastníctva ku konkrétnym nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom súdneho konania, teda
nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto žalobu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že dňa
29. 05. 2006 uzatvorili darovaciu zmluvu darujúca W. B., X.. X.Ň., E.. XX. XX. XXXX, I. K. P. Č.. XXX a
žalovaný ako obdarovaný, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve s tým, že

vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený D. Ú. K. I., S. D. A. B. XX. XX. XXXX Z. Č.. K.-XXXX/XX, D.
Y. P. K.T. Č.. XXXX Okresného Ú. A., katastrálny odbor zistil, že v súčasnosti je vlastníkom X. B., S.. Č..
XXX na Z.. Č.. XXX/X F. K. XXX A.X - Y. Z. W. E.B. W. I., K. Z. X/X, pričom nový vlastník nehnuteľnosť
nadobudol na základe kúpnej zmluvy Č.. K.-XXXX/XX, právoplatné 30. 09. 2013 a geometrického plánu
č. XX/XXXX - XXX/XX. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že darovacia zmluva
medzi matkou účastníkov a žalovaným, ktorou nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na P.

Č.. XXXX pre D.. Ú.. K. P., bola uzavretá dňa 29. 05. 2006, vklad vlastníctva povolený dňa 07. 07. 2006
s tým, že od uzavretia darovacej zmluvy až do podania žaloby na súd (30. 09. 2013) nikto tento právnyúkon nespochybnil, nenapadol, keď podpis W. B., matky účastníkov na darovacej zmluve zo dňa 29.
05. 2006 bol overený na matrike a príslušný katastrálny úrad (v čase rozhodovania o vklade D. Ú. K.
I., S. D. A.) rozhodol o vklade vlastníctva vo svojom konaní č. K.-XXXX/XX tak, že vklad vlastníctva

v prospech obdarovaného - žalovaného, povolil dňa 07. 07. 2006. Výrok, ktorým rozhodol o trovách
konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v
spore, z dôvodu ktorého uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnutým rozsudkom
bolo hrubo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie nedostatočne
vykonal dôkazy, nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že

nie je nositeľom vecnej aktívnej legitimácie a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a žiadal rozhodnúť rozsudkom, v ktorom bude odporovať právny úkon jeho brata, ktorým
predal aj jeho podiel z domu a pozemkov J. F., W. I.. Uviedol, že v žalobe poukázal na skutočnosť, že
žalovaný podvodným spôsobom získal druhú polovicu rodinného domu, ktorá mala po smrti ich matky
pripadnúť jemu s tým, že na podporu svojich tvrdení predložil rovnopis závetu, ktorý matka spravila

zápisom vlastnou rukou do Biblie a je v ňom uvedené, že jej prianím je, aby polovicu majetku zdedil
každý z jej synov.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že Čestné prehlásenie, ktoré má žalobca za
závet, obsahovo ani názvom ani esenciálnymi prvkami, ktoré absentujú, nie je možné považovať za

závet, ergo neexistuje titul, na základe ktorého by sa žalobca mohol účinne domáhať určovacou žalobou
na súde, keď po tzv. čestnom prehlásení matka účastníkov, za svojho života urobila právny úkon, ergo
počas svojho života prejavila svoju vôľu a formou darovacej zmluvy mu darovala nehnuteľnosť s tým, že
v zmluve bol riadne vyjadrený prejav vôle, ktorý bol i signovaný a zapísaný do katastra nehnuteľností,
právoplatný. Poukázal na skutočnosť, že dňa 06. 09. 2013 sa so žalobcom dohodol priamo na súde,

a to pri dedičskom konaní, o aktívach dedičstva, kedy uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.
11. 2013, ktorým bol vyporiadaný majetok po nebohej, keď v dedičskom konaní žalobca nevzniesol
žiadne námietky, nevytiahol žiaden závet tak ako teraz nejaké čestné prehlásenie, nedomáhal sa
neplatnosti darovacej zmluvy a podobne. Uviedol, že nakoľko čestné prehlásenie nespĺňa atribúty
závetu a žalobca si neuplatnil svoje potenciálne právo domáhať sa neplatnosti darovacej zmluvy v

dedičskom konaní, nebohá prejavila ešte počas života vôľu darovať jednému zo synov (ergo neskorší
právny úkon ruší skorší), a preto žaloba nie je dôvodná v zmysle § 138 C. s. p., dokonca nie je ani
dostatočne určitá, nespĺňa náležitosti žaloby v zmysle § 131-137 C. s. p., žalobca neuniesol ani dôkazné
bremeno v predmete veci, keďže nepreukázal nielen svoj nárok, ale ani dôvodnosť žaloby. Stotožnil sa
s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu (od 01. 07. 2016 súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho

súdu), že žalobca nie je ani len aktívne vecne legitimovaný, pretože nepreukázal, na základe čoho sa
domáha určenia, že práve on je vlastníkom nehnuteľnosti s tým, že bol opakovane súdom vyzývaný
na predloženie vyššie uvedeného dôkazu, aby konvalidoval samotnú žalobu a podobne a nakoľko
dokazovanie spočíva v dvoch fázach, a to dôkaz tvrdenia a dôkaz preukázania, žalobca nepreukázal ani
nepredložil potrebný dôkaz na to, aby vôbec mohol žalobu viesť ako aktívne legitimovaný účastník, ergo

neuniesol ťarchu dôkazu preukázania tvrdených skutočností. Uviedol, že žiaden novoobjavený majetok
po ich matke objavený nebol, nakoľko v dedičskom konaní, ktoré prebehlo riadne, bol vyporiadaný
majetok zosnulej matky oboch účastníkov s tým, že práve v tomto konaní mohol žalobca namietať
majetok zahrnutý do dedičstva, dokladať čestné prehlásenia (vydávané žalobcom za závet) a pod., čo
neurobil. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si i v odvolaní, tak ako v konaní samotnom, (hoci bol

právne zastúpený) mýli „pojmy s dojmy“, pretože konanie nebolo zatavené (zrejme zastavené, pozn.
odvolacieho súdu), ale žaloba zamietnutá (z dôvodu uvedeného v rozsudku) s tým, že poukázal aj na
skutočnosť, že aj v konaní tvrdil, že predmet žaloby je nedostatočne špecifikovaný, čo je dôvod na
zamietnutie žaloby, nakoľko súd vyzval žalobcu na konvalidáciu žaloby, ktorá je vidno i len v samotnomodvolaní žalobcu, kedy na strane 2 - posledný odsek špecifikuje nehnuteľnosť tak, že nie je zrejmé, kde
sa stavba nachádza, okres, obec, katastrálne územie, parcela akého registra, akých pozemkov sa to
týka a pod., a rovnako nie je vymedzené ani aký úkon sa má odporovať, či medzi kým, keď slovami

W. I. skutočne špecifikovať nestačí, teda žaloba je neurčitá, absurdná, nedôvodná, bez minimálne
polovice esenciálnych náležitostí, nehovoriac o neexistencii legitimácie zo strany žalobcu, jednoducho
na zamietnutie už od pohľadu.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že závet bol spísaný
jeho matkou, teda závetcom, a má všetky atribúty právoplatného závetu, keďže bol spísaný rukou
závetcu za prítomnosti dvoch S. - U.. A. B., O.. A. Y. s tým, že darovaciu zmluvu podpísala pod
nátlakom, t. j. neprejavila svoju vôľu slobodne, vážne, bez nátlaku, ale ju jeho brat donútil k podpísaniu
darovacej zmluvy a následne ju deložoval z predmetnej nehnuteľnosti, pričom o darovacej zmluve ho

nikto neinformoval. Uviedol, že matka nikdy nechcela predmetnú nehnuteľnosť previesť na jedného syna
aj z dôvodu, že mala silný citový vzťah k jeho dvom deťom, jej vnúčatám, A. W. I., ktorých by svojím
konaním nechcela ukrátiť, pretože žalovaný nikdy deti nemal a ani nemá, a preto bola tak ovplyvnená
žalovaným, že ani nevedela vo svojom zlom zdravotnom stave, čo podpisuje. Poukázal na skutočnosť,
že žalovaný matku deložoval do nevhodných životných priestorov, kde dožívala v naprostej izolácii od

svojej rodiny a od svojich priateľov a ešte počas jej života, po podpísaní darovacej zmluvy v dome
ubytoval rumunských občanov a k matke ho ani nepúšťal, aby ju mal výlučne vo svojej moci s tým,
že tieto skutočnosti môže dosvedčiť pred súdom Z. O. A. Y. K. P.. Namietol, že na existenciu závetu
poukázal počas dedičského konania u E. O.. P., ale on z nezistených dôvodov na závet neprihliadal a
dal mu podmienku, aby jediný dôkaz - závet matky napísaný rukou v Biblii nechal v depozite u notára,

nechcel prijať overený rovnopis závete a vzhľadom k tomu, že to bol kľúčový dôkaz aj pamiatka na jeho
matku, nechcel túto Bibliu, ako jediné jeho dedičstvo po matke v depozite u notára nechať. Poukázal
na skutočnosť, že do tzv. darovacej zmluvy nebol zahrnutý celý majetok - nehnuteľnosti, hospodárske
budovy, bola tam iba parcela Č.. XXX - Y. Z. W. E. F. K.Ý. XXX A.X W. X. B., S. Č.. XXX na Z.. Č..
XXX W. G.X. I. na Z.. Č.. XXX/X, ktoré v tom čase už boli postavené, pričom udiareň, šrotáreň, maštaľ,

žumpa na močovku, žumpa na odpadové vody, studňa, hnojisko do darovacej zmluvy zahrnuté neboli a
ani hospodárske budovy a stodola na Z.. Č.. XXX/XX, ktoré taktiež v tom čase boli postavené, z dôvodu
ktorého podal návrh na obnovu dedičského konania na Okresnom súde Malacky dňa 26. 09. 2017,
avšak súd prvej inštancie na tieto skutočnosti neprihliadal a vydal rozsudok dňa 07. 11. 2017. Uviedol,
že žalovaný, okrem tzv. darovacej zmluvy podvodným spôsobom ešte počas života matky získal od

nej aj poľnohospodárske pozemky, ornú pôdu a trvalé trávne porasty, ktoré matka zdedila po svojich
rodičochdopodielovéhospoluvlastníctvasosvojimbratomO.X.stým,ževyjadrenieprávnehozástupcu
žalovaného považuje v celom rozsahu za účelové, nezakladá sa na pravde a žiadal, aby odvolací súd
na toto vyjadrenie neprihliadal.

5.

Žalovaný, ktorého právnemu zástupcovi bolo vyjadrenie žalobcu doručené dňa 31. 05. 2018, sa k nemu
nevyjadril.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, účinný od 01. 07. 2016) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

7.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.

Podľa § 41 ods. 2 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016), každý úkon posudzuje
súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

10.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého
zmyslom je vykonať posúdenie podania tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli osoby, ktorá úkon
robí, avšak to predpokladá, že podanie je dostatočne určité a zrozumiteľné, a to do takej miery, že je

možné urobiť záver o tom, čo účastník podaním skutočne sledoval.

11.

Z obsahu žaloby žalobcu (§ 41 ods. 2 O. s. p.), ktorú na súd prvej inštancie podal dňa 30. 09. 2013, t.

j. pred účinnosťou Civilného sporového poriadku vyplýva, že sa domáhal určenia, že je so žalovaným
vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na P. K. Č.. XXXX, E. S. K. D. Ú. K. P., X. B. S. S. Č. XXX/X F.
K. XXX A.X W. Z. po U. A., E. S. K. D. Ú. K. P. F. K. X,X G., K. S. Z. 1. z dôvodu, že darovacia zmluva,
ktorou matka strán sporu mala previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovaného,
je neplatná.

12.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v čase podania žaloby na súd prvej inštancie nebol zastúpený
žiadnym zástupcom z radov advokátov, a preto vzhľadom na absenciu rozhodujúcich listinných dôkazov,

najmä darovacej zmluvy, ako i rozhodnutia, ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po matke strán sporu
(W. B.), ako i vzhľadom na súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku tvrdenú neurčitosť a
nezrozumiteľnosť petitu žaloby, bolo povinnosťou prvoinštančného súdu vyzvať žalobcu v súlade s ust.
§ 43 ods. 1 O. s. p. na odstránenie vád podania a predloženie listinných dôkazov, z ktorých svoj nárok
uplatnený v konaní odvodil a zároveň žalobcu poučiť o spôsobe akým má vady žaloby odstrániť.

13.

Súd prvej inštancie však uvedeným spôsobom vôbec nepostupoval, a preto pokiaľ v období od 26.
11. 2014, kedy O.. W. D. ako údajný právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania

nariadeného na deň 27. 11. 2014, s ním konal do 26. 09. 2017, kedy oznámil ukončenie právneho
zastupovania žalobcu, konal v rozpore s ust. § 24 a § 25 ods. 1 O. s. p., nakoľko v spise sa žiadna plná
moc, ktorou mal žalobca splnomocniť na zastupovanie O.. W. D. nenachádza.

14.

V posudzovanej veci je nesporné, že žalobca podal určovaciu žalobu, ktorej základným procesným
predpokladom úspešnosti je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania
sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po

začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v
tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, čitu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde
sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého
určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda

viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či
sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prístupným nástrojom ochrany
jeho práva.

15.

Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má spravidla preventívny charakter a jej účelom je
poskytnúť ochranu práva žalobcovi skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia
žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené

a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti § 80 písm. b/ O. s. p.). Za určovací návrh v zmysle §
80 písm. c) O. s. p. považuje súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie
vlastníckehopráva.Právnyzáujem,ktorýjepodmienkouprípustnostitakéhotourčovaciehonávrhu,musí
byť naliehavý. Určovacia žaloba má teda miesto tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia
práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a zároveň v

prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu
príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny
rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán (účastníkov konania do 30. 06. 2016). Tieto
funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno
vkonkrétnomprípadeočakávať,žeichurčovaciažalobabudeplniť,nebudeaninaliehavýprávnyzáujem

na takomto určení.

16.

Súd prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že nie je v konaní

vecne aktívne legitimovaný, rozhodol absolútne nesprávne, nakoľko jeho prvoradou povinnosťou bolo
skúmať, či žalobca má alebo nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď aj záver
prvoinštančného súdu o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní je zmätočný, keďže
sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou jeho matka previedla svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam na svojho druhého syna - žalovaného s tým, že uvedený právny úkon je podľa názoru

žalobcu neplatný, nakoľko ho neurobila slobodne a vážne, ale pod nátlakom žalovaného, resp. v tiesni
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

17.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva a či sa ním môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva. Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje

samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez
ďalšieho vedie k jej zamietnutiu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

18.

Procesná povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej

veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).19.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že darovacia zmluva, ktorej určenia

neplatnosti sa žalobca v konaní domáhal, je platná z dôvodu, že bola riadne darkyňou (matkou strán
sporu) podpísaná a jej vklad bol príslušnou Správou katastra nehnuteľností aj povolený, nakoľko ako
jednoznačne z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, dôvodom tvrdenej neplatnosti tohto právneho úkonu
bola skutočnosť, že ju mala darkyňa uzavrieť v tiesni a pod nátlakom žalovaného, z dôvodu ktorého
bolo povinnosťou prvoinštančného súdu zaoberať sa, po odstránení vád žaloby, otázkou existencie

naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že sa so žalovaným stane vlastníkom nehnuteľností
- rodinného domu so súpisným číslom XXX, na Z. Č.. XXX/X K. D. Ú. K. P.X. F. K. XXX A.X, D. K. Z. 1.
W. Q.Č., Ž. K. S. Z. po Y. A. Ú., E. S. K. D. Ú. K. P. F. K. X,X G., S. S. Ž. W. Ž., D. K. Z. 1., a v rámci
konania vyriešiť prejudiciálnu otázku, ktorou je platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu.

20.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 C. s. p. na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou
súdu prvej inštancie kvalifikovaným spôsobom o nároku žalobcu rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav
veci (§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.), vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. § 191 ods.

1 C. s. p., rozhodnúť v súlade s ust. § 215 ods. 1, 2 C. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť
záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. §
220 ods. 2 C. s. p.

21.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

22.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).