Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/83/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119218813
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1119218813.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátuJUDr.MartyŠašinkovejaJUDr.MonikyŠkolníkovejvprávnejvecižalobcov:1/F..Z.U.,S..G..M..,
nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, K.Ť., štátny občan N., 2/ F.. S. V. - F., nar. X.X.XXXX, bytom J. K.
XXX/XX, Q., N. G., Č. V., štátny občan Č., 3/ F.. S.. S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, G., štátny
občan N., žalobcovia 1/, 2/ a 3/ zastúpení Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava - mestská

časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, 4/ S.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XX G., G.-J. S.,
štátny občan N., 5/ S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, G.-J. S., štátny občan N., 6/ H. Š., nar.
X.X.XXXX, bytom E. G. XXX/XX, E. G., štátny občan N. proti žalovanému: LeikTec a. s., Suché mýto 1,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 536 445, zastúpenému METIS Legal s.r.o., Karadžičova
10, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 242 159 o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho
valného zhromaždenia a o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/177/2019-159 zo dňa 15.1.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/177/2019-159 zo dňa
15.1.2020 m e n í tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
27.11.2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal žalovanému,

žalobcom 1/, 2/, 3/, spoločnosti Axioma Europe, a.s., Charbulova 96/168, Černovice, Brno, Česká
republika, IČO: 278 23 253, F.. X. M.S., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Q., Č. V., Z.. S. Š.,
nar. X.X.XXXX, bytom Ž. X, Ž. - V. a žalobcom 4/, 5/ a 6/ konať v zhode s uzneseniami č. 1, 2, 3,
4, 5, 6 prijatými na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného
dňa 31.10.2019 so začiatkom o 12:00 hodine na adrese Tobrucká 4 Bratislava, ktorými boli zvolené
orgány mimoriadneho valného zhromaždenia, schválený program mimoriadneho valného zhromaždenia

a rozhodnuté o odvolaní žalobcu 2/ z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného, o odvolaní žalobcu
3/ z funkcie člena predstavenstva spoločnosti žalovaného, o zvolení F.. X. M. a o zvolení Z.. S. Š.
do funkcie člena predstavenstva spoločnosti žalovaného do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, a to s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že nariadenia predmetného
neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa
27.11.2019 s tým, že žalobu vo veci samej žalobcovia podali dňa 26.11.2019 a domáhajú sa ňou
určenia neplatnosti uznesení 1 až 6 prijatých na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia
spoločnosti žalovaného konaného dňa 31.10.2019. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uviedli, že žalobca 1/ je akcionárom žalovaného vlastniacim kmeňové akcie predstavujúce

34% základného imania žalovaného, žalobca 2/ je predsedom predstavenstva žalovaného a žalobca
3/ je členom predstavenstva žalovaného, pričom žalobcovia 1/, 2/, 3/ ako navrhovatelia neodkladnéhoopatrenia sa o konaní predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia dozvedeli náhodne, nemali
o ňom akúkoľvek vedomosť, žiadne valné zhromaždenie nezvolali, nebol im nikdy doručený návrh
na jeho zvolanie a nikdy teda nepoverili akcionára žalovaného Axioma Europe, a.s. a ani p. X.

M. zvolaním valného zhromaždenia a jeho vedením. Žalobca 1/ ako akcionár žalovaného namietal,
že nedodržaním postupu podľa čl. IX ods. 4 stanov žalovaného mu bolo nezákonne zabránené vo
výkone práv akcionára a žalobcovia 1/, 2/, 3/ tiež zhodne namietli postup konania predmetného
mimoriadneho valného zhromaždenia, nakoľko podľa platného znenia stanov žalovaného je pre
riadne konanie mimoriadneho valného zhromaždenia a jeho uznášaniaschopnosť potrebná prítomnosť

všetkých akcionárov a pre platné prijatie rozhodnutí valného zhromaždenia je potrebný súhlas 100%
akcionárovžalovaného,avšaknaspornommimoriadnomvalnomzhromaždeníbolprítomnýlenakcionár
vlastniaci 66% akcií a len tento prijal rozhodnutia o odvolaní žalobcov 2/ a 3/ z predstavenstva
žalovaného a menoval nových členov. Žalobcovia 2/ a 3/ tiež uviedli, že do dňa podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia im ako členom predstavenstva žalovaného nebolo oznámené, že
došlo k zániku ich funkcií členov predstavenstva. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že

mimoriadne valné zhromaždenie konané dňa 31.10.2019 bolo neplatne zvolané a rozhodnutia na ňom
prijaté sú prijaté neplatne. Neodkladnosť nariadenia opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že postupom
majoritného akcionára žalovaného a nových členov predstavenstva žalovaného vznikol stav akútnej
právnej neistoty, žalobcovia 2/ a 3/ nevedia, či ich funkcie v predstavenstve žalovaného trvajú, voči
komu si majú plniť povinnosti z titulu svojich funkcií a uplatňovať práva a tým vzniká riziko vzniku

škody a osobnej zodpovednosti za ňu. Taktiež žalobca 1/ ako akcionár žalovaného je v stave právnej
neistoty, kto je členom predstavenstva a voči komu si ako akcionár môže uplatňovať svoje akcionárske
práva, resp. vyvodzovať zodpovednosť. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
návrhom žalobcovia žiadali určiť zákaz konať v zhode s prijatými uzneseniami žalobcom, žalovanému,
obom akcionárom žalovaného, novozvoleným členom predstavenstva žalovaného a súčasným členom

dozornej rady žalovaného. Druhý akcionár žalovaného, novozvolení členovia predstavenstva a členovia
dozornej rady síce nie sú stranami konania, ale podľa žalobcov sú subjektmi, ktorých sa predmetné
sporné uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia priamo a bezprostredne dotýkajú a je preto
potrebné, aby boli neodkladným opatrením viazaní. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že
cieľom neodkladného opatrenia je úprava faktických, a nie právnych vzťahov medzi stranami sporu.

Na základe listinne preukázaných skutočností a tvrdení žalobcov, že žalobcovia 2/ a 3/ ako členovia
predstavenstva o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 31.10.2019 nevedeli a preto ho
nemohli nikdy zvolať a tvrdení žalobcu 1/ ako akcionára žalovaného, že mu nikdy nebola doručená
pozvánka na uvedené mimoriadne valné zhromaždenie, súd prvej inštancie vyhodnotil ohrozenie
tvrdenýchprávžalobcovakodôvodnéasúčasnevyhodnotilobmedzeniaprávžalovanéhoakoprimerané

a určenie povinností tretím osobám za dôvodné a primerané v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/78/2018 s tým, že súdu prvej inštancie sa preto
návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia javí ako dôvodný.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil
tým, že napadnuté uznesenie sa vyznačuje vadami, ktoré majú za následok jeho zrejmú nezákonnosť
a materiálnu nevykonateľnosť, nakoľko v predmetnom prípade nejde o konanie žalovaného a členov
jeho štatutárneho orgánu, ktoré by bolo možné subsumovať pod výkon činnosti na základe rozhodnutí

prijatých na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia, ale o konanie v súlade s naplnením
účinkov prijatých rozhodnutí prostredníctvom zápisu zmien v obchodnom registri, ktorý bol vykonaný
ku dňu 16.12.2019. Na základe zmeny zápisu a výmazu osôb bývalého predsedu predstavenstva a
členov predstavenstva žalovaného tieto osoby stratili reálnu možnosť konať v mene spoločnosti. V
prípade nahradenia vymazaných osôb (osôb, ktorým zanikla funkcia v štatutárnom orgáne spoločnosti)

z obchodného registra inými osobami, novozapísané osoby nadobúdajú všetky práva a povinnosti, ktoré
zákon spája s výkonom jednotlivých funkcií v akciovej spoločnosti. O obmedzení práva predstavenstva
konať v mene spoločnosti môže byť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka
rozhodnuté iba stanovami, rozhodnutiami valného zhromaždenia alebo dozornej rady, pričom tieto
obmedzenia zároveň nie sú účinné voči tretím osobám. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že súd prvej

inštancie pochybil, keď uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne
a uložené obmedzenia sa javia ako primerané, nakoľko svoje rozhodnutie bližšie nerozviedol a s
predmetnými skutočnosťami sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Predstavenstvu akciovej spoločnosti
nemožno spravodlivo uložiť zákaz výkonu svojich povinností, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo vrozpore s dikciou zákona a zakladateľskou zmluvou spoločnosti. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že
zo strany žalobcov 1/ až 3/ nedošlo k naplneniu takých základných predpokladov a k osvedčeniu takých
rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali a osvedčovali potrebu nariadenia neodkladného

opatrenia, pričom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spoločne s rozhodnutím súdu
prvej inštancie zakazujú žalovanému v rozpore s platnou legislatívou a judikatúrou výkon činností, ku
ktorým je zo zákona nielen oprávnený, ale tiež povinný. Neodkladné opatrenie ako prostriedok zásahu
prichádza do úvahy vtedy, keď je nutné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje dôvodná
obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom tieto predpoklady žalobcovia 1/ až 3/ žiadnym spôsobom

nepreukázali a súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k požiadavke naplnenia
predpokladov pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia vyjadril iba okrajovo, čo podľa názoru
žalovaného nepostačuje. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že rozhodnutie o zápise členov predstavenstva
akciovej spoločnosti v obchodnom registri osvedčuje už existujúce skutočnosti, ktoré nastali pred
samotným zápisom do obchodného registra. V čase nariadenia neodkladného opatrenia konajúcim
súdom bolo o príslušných zmenách vo sfére personálneho obsadenia predstavenstva rozhodnuté

na podklade zápisu v obchodnom registri, čím zároveň došlo k naplneniu účinkov rozhodnutia
mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.10.2019. Súčasní členovia predstavenstva
vykonávajú svoju funkciu na podklade platného zápisu v obchodnom registri, nie na základe prijatých
uznesení a preto neexistuje žiadna právne relevantná okolnosť umožňujúca nariadenie neodkladného
opatrenia v znení, v akom bolo uvedené vo výroku konajúceho súdu. Žalobcovia 1/ a 3/ neosvedčili

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom nariadením neodkladného opatrenia dochádza k vážnym
zásahom v oblasti výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného - neodkladné opatrenie bezdôvodne
znemožňuje súčasným členom predstavenstva plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú priamo zo zákona a
z ich postavenia.

4.Predmetnéodvolaniezodňa30.1.2020bolosúduprvejinštanciedoručenédňa31.1.2020elektronicky
s autorizáciou podľa osobitného predpisu Z.. S. Š. - členom predstavenstva žalovaného podľa zápisu v
obchodnom registri aktuálneho ku dňu podania odvolania. Z výpisu žalovaného z obchodného registra
vyplýva úprava konania menom spoločnosti tým spôsobom, že za spoločnosť konajú a podpisujú vždy
spoločne predseda predstavenstva a jeden člen predstavenstva. Súd prvej inštancie uznesením zo

dňa 17.2.2020 pod č.k. 35Cb/177/2019-256 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia opravil svoje odvolanie proti predmetnému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia
doručenímuvedenéhopodaniapodpísanéhopredsedompredstavenstvavsúladesospôsobomkonania
v mene spoločnosti zapísaným obchodnom registri. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené
dňa 6.3.2020 a dňa 11.3.2020 žalovaný doručil súdu prvej inštancie elektronické podanie s autorizáciou

podľa osobitného predpisu Z.. S. Š. - členom predstavenstva žalovaného nadpísané ako „Doplnenie
odvolania“, ktorého prílohu tvorilo odvolanie žalovaného zo dňa 30.1.2020 opatrené podpismi F.. X. M.
ako predsedu predstavenstva a Z.. S. Š. ako člena predstavenstva.

5. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ ako navrhovatelia neodkladného opatrenia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili

prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 22.5.2020, v ktorom namietali,
že predmetné odvolanie nebolo autorizované žalovaným v zmysle § 23 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zákona č.
305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Odhliadnuc od právneho sporu o platnosť uznesenia
valného zhromaždenia o ustanovení do funkcie (ktoré je predmetom konania vo veci samej) Z.. S.

Š. je aj v zmysle údajov zapísaných v obchodnom registri členom predstavenstva žalovaného, ktorý
nie je nositeľom samostatného práva konať v mene žalovaného, a v mene žalovaného je oprávnený
konať vždy len spolu s predsedom predstavenstva F.. X. M., v dôsledku čoho odvolanie Z.. S. Š. nie je
možné považovať za riadne autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/
ďalej uviedli, že súd prvej inštancie chýbajúcu autorizáciu elektronického podania nesprávne posudzoval

podľa § 373 ods. 1 CSP ako odstrániteľnú vadu odvolania, ale mal postupovať podľa § 125 ods. 2
CSP a po márnom uplynutí lehoty na doloženie elektronického podania s riadnou autorizáciou alebo
doloženie podania v listinnej podobe nemal na pôvodné odvolanie jednoducho prihliadať. Dňa 11.3.2020
opäť Z.. Š. podal „Doplnenie odvolania“, ktoré znova nebolo riadne autorizované žalovaným v súlade s
§ 23 zákona o e-Governmente, a to ani podanie samotné a ani jeho príloha - elektronický dokument k

nemu pripojený obsahujúci naskenovanú tlačenú verziu odvolania žalovaného datovaného 30.1.2020, v
ktorom sú len naskenované grafické podoby podpisov tak Z.. S. Š., ako aj F.. X. M.. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v predmetnom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací
súd podľa § 125 ods. 2 druhá veta CSP na toto podanie vo veci samej neprihliadal, eventuálne abypredmetné odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou a tiež
podľa § 386 písm. d) CSP, keďže nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre vady odvolania nemožno
v odvolacom konaní pokračovať. Vo vzťahu k obsahovej stránke odvolania žalobcovia 1/, 2/ a 3/ vo

svojom vyjadrení poukázali na to, že inak ako prostredníctvom nariadenia predmetného neodkladného
opatrenia nie je možné zabezpečiť efektívnu nevyhnutnú úpravu právnych pomerov medzi dotknutými
stranami. Civilný sporový poriadok neumožňuje nariadiť neodkladným opatrením ani určujúci výrok (kto
je členom predstavenstva) a ani neumožňuje uložiť povinnosť súdu, ktorý vedie obchodný register,
vykonať určitý zápis alebo výmaz údajov do doby vyriešenia sporu vo veci samej. V danom prípade

uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nepredstavuje obmedzenie práva predstavenstva konať
vmeneakciovejspoločnostitak,akotonesprávnetvrdíodvolateľaanižiadnymspôsobomneobmedzuje
predstavenstvo v konaní v mene žalovaného, ale len rieši nevyhnutnú dočasnú úpravu pomerov týkajúcu
sa sporného zloženia predstavenstva, do ktorého bolo nelegitímne zasiahnuté jedným z akcionárov
spoločnosti s tým, že dôvody potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia detailne zdôvodnili v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v čl. V a VI. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa nestotožňujú s

právnym názorom žalovaného, že napadnuté uznesenie je nevykonateľné. Práve naopak, predmetné
uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je materiálne vykonateľné, nakoľko zaväzuje tak akciovú
spoločnosť, ako aj všetky osoby dotknuté spornými zmenami orgánov na základe (neplatne) prijatých
uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia 31.10.2019, ktorým súd jednoznačne ukladá, že na
zmeny v zložení orgánov nemajú vôbec prihliadať, a to až do právoplatného vyriešenia otázky platnosti

alebo neplatnosti predmetných uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia. Súčasne žalobcovia
1/, 2/ a 3/ s poukazom na § 5 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a
doplnení niektorých zákonov uviedli, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je okrem iného
tiež adekvátnym podkladom aj pre zápis v zložení štatutárneho orgánu žalovaného do obchodného
registra (po dobu, po ktorú je v platnosti) a zároveň predstavuje efektívnu úpravu pomerov medzi

všetkými osobami, ktoré primárne potrebujú poznať právny status v zložení predstavenstva žalovaného
počas trvania sporu. Z dôvodu právnej istoty a opatrnosti žalobcovia 1/, 2/ a 3/ navrhli, aby odvolací
súd v prípade, ak sa nestotožní s ich návrhom na odmietnutie odvolania, rozhodol tak, že napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdí.

6. Odvolací súd za účelom zachovania práva na spravodlivý proces rovnopis vyjadrenia žalobcov 1/, 2/
a 3/ zo dňa 22.5.2020 doručil dňa 24.6.2020 na vedomie žalovanému.

7. Pred samotným vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal námietkami žalobcov
1/, 2/ a 3/ v ich vyjadrení k odvolaniu spojenými s návrhom na odmietnutie odvolania, resp. na

neprihliadanie na odvolanie žalovaného, v dôsledku čoho odvolací súd primárne posudzoval jednak
otázku existencie autorizovaného elektronického podania a jednak otázku splnenia náležitostí odvolania
v zmysle príslušných ustanovení CSP, t.j. posudzoval, či v prípade žalovaným podaného odvolania ide
o odvolanie spôsobilé na jeho vecné prejednanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

9. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.

10. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

11. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.12. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

13. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

14. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

15. Odvolanie žalovaného bolo v zákonnej lehote doručené súdu prvej inštancie v elektronickej podobe,
pričom nešlo o podanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nakoľko bolo autorizované členom
predstavenstva žalovaného a z toho dôvodu nebol daný dôvod na neprihliadanie súdom na predmetné

odvolanie v zmysle § 125 ods. 2 CSP. Chýbajúci podpis predsedu predstavenstva v súlade so spôsobom
konania menom spoločnosti zapísaným v obchodnom registri súd prvej inštancie správne vyhodnotil
ako chýbajúcu všeobecnú náležitosť podania vo veci samej predstavujúcu odstrániteľnú vadu podaného
odvolania, ktorú súd prvej inštancie odstraňoval procesne správnym postupom v súlade s príslušnými
ustanoveniami procesného poriadku. Zo strany žalovaného bol v rámci plynutia lehoty určenej súdom

prvej inštancie na odstránenie vady odvolania predložený text odvolania opatrený podpismi predsedu
predstavenstvaačlenapredstavenstvazapísanýmikčasupodaniapredmetnéhoodvolaniavofunkciách
štatutárneho orgánu žalovaného, čo zodpovedá zápisu v obchodnom registri ohľadom konania menom
spoločnosti.Predloženýtextodvolaniadoplnenýopodpisypredseduačlenapredstavenstvažalovaného
bol síce doručený súdu prvej inštancie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu

len osobou člena predstavenstva, avšak napriek tejto skutočnosti došlo podľa názoru odvolacieho
súdu k doplneniu chýbajúcej náležitosti v podobe druhého podpisu štatutárneho orgánu žalovaného
spôsobom umožňujúcim pokračovanie v odvolacom konaní bez zásadnejších prekážok predstavujúcich
neodstrániteľnú alebo neodstránenú vadu odvolania, v dôsledku čoho nie je daný dôvod na odmietnutie
odvolania v zmysle § 386 písm. d) CSP. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 20Cdo 2409/2000, podľa ktorého nedostatok
podpisu možno zhojiť aj podpísaným doplnením odvolania, ak je súvislosť so skorším nepodpísaným
podaním nepochybná a ak sa ním sleduje, aby vada pôvodného podania bola odstránená.

16. Odvolací súd má za to, že odmietnutím odvolania za danej situácie, keď je zrejmé, že predmetné

odvolanie bolo urobené predsedom a členom predstavenstva oprávnenými konať v mene žalovaného
podľa zápisu v obchodnom registri aktuálneho k dátumu podania odvolania, by došlo k nadmieru
formalistickému postupu zo strany súdu, výsledkom ktorého by bolo nenáležité odopretie prístupu
k odvolaciemu súdu nesúladnému s čl. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku v
nadväznosti na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací
súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2003 č.k. I.ÚS 139/02-31,
v ktorom ústavný súd ustálil že „Citovaný článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva
domáhať sa súdnej ochrany, tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a
tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň
je v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy možné domáhať sa práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,
ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a
uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v

súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy
vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prednosť pred
zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).“ Súčasne ústavný
súd v predmetnom náleze konštatoval, že „Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov
občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov

účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“ Pre úplnosť
odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do
obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá saúčastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo 7.8.2018 pod č.k. II.ÚS 755/2017-89).

17. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako
odvolanie podané včas a oprávnenou osobou majúce náležitosti riadne podaného odvolania, v dôsledku
čoho následne odvolací súd pristúpil k posudzovaniu jeho vecnej stránky.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého

uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

24. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

25. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

26. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

27. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre a zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobcovia 1/, 2/ a 3/ odôvodňovali
svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však strana žalobcu musí
opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu

bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jej povinnosťou v
zmysle§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaopísaťskutočnostihodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v
zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť strany žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a
či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností.29. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou podanou na súd prvej inštancie
dňa 26.11.2019 sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhajú voči žalovanému určenia neplatnosti uznesení

č. 1 až 6 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 31.10.2019, pričom
ako dôvody neplatnosti žalobcovia v žalobe uvádzajú nedodržanie postupu pre zvolávanie valného
zhromaždenia (žalobcovi 1/) ako akcionárovi žalovaného nebola doručená ani zaslaná akákoľvek
pozvánka na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie a žalobcovia 2/ až 6/ ako členovia orgánov
žalovaného nezvolali žiadne zasadnutie valného zhromaždenia na 31.10.2019 a nedodržanie postupu

pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia v rozpore so stanovami spoločnosti žalovaného.

30. Zo strany žalobcov 1/, 2/ a 3/ bol na súd prvej inštancie dňa 27.11.2019 podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, o ktorom následne rozhodol súd prvej inštancie predmetným uznesením
dotknutým odvolaním žalovaného. Ku skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu neodkladnej úpravy
pomerov je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené, že žalobcovia 2/ a 3/ ako členovia

predstavenstva neboli majoritným akcionárom, F.. X. M. a ani nikým iným do dňa podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia informovaní o uzneseniach mimoriadneho valného zhromaždenia
zo dňa 31.10.2019 a ani o ich akomkoľvek obsahu, na základe ktorého mali zaniknúť ich funkcie v
predstavenstve žalovaného a právomoci, pôsobnosť a predovšetkým zodpovednosť by mali prevziať
iné osoby. S výkonom funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti ako štatutárneho orgánu je

spojenýcelýradprávapovinnostívyplývajúcichzovšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovverejného
práva (daňové povinnosti, vedenie účtovníctva, výkon a plnenie zamestnávateľských práv a povinností a
pod.), z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj platného znenia stanov spoločnosti. Stav
akútnejprávnejneistotyžalobcov2/a3/ohľadomichtrvaniafunkcieastýmspojenýchprávapovinností,
ako aj potenciálneho rizika vzniku zodpovednosti, ktorý prijatím uznesení mimoriadneho valného

zhromaždenia spoločnosti žalovaného na to celkom prima facie neoprávnenými osobami vznikol,
odôvodňuje podľa navrhovateľov neodkladného opatrenia u žalobcov 2/ a 3/ ich naliehavú potrebu
dožadovať sa dočasnej súdnej ochrany, a teda aj úpravy právnych pomerov s tým súvisiacich. Ani jeden
zo žalobcov 2/ a 3/ vlastne nevedia, či ich funkcia v predstavenstve žalovaného trvá alebo nie, teda či a
voči komu a aké povinnosti si z titulu svojej funkcie majú plniť, či naopak svoje práva uplatňovať, z čoho

im podľa ich vyjadrenia osobne priamo a bezprostredne hrozí vznik škody, zodpovednosti za škodu,
ako aj potenciálna osobná zodpovednosť za neplnenie verejnoprávnych povinností v mene žalovaného.
Vo vzťahu k žalobcovi 1/ je v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené,
že dôsledkom konania majoritného akcionára a prijatia zjavne neplatných uznesení o zmene zloženia
štatutárneho orgánu žalovaného nepovolanými osobami fingujúcimi priebeh valného zhromaždenia dňa

31.10.2019 je vznik akútnej právnej neistoty žalobcu 1/ ako minoritného akcionára spočívajúcej v tom,
že tento si nie je vedomý, kto je teda v súčasnosti platným štatutárnym orgánom žalovaného a voči
komu si ako akcionár žalovaného môže aktívne uplatňovať akékoľvek svoje akcionárske práva (napr.
žiadať zvolanie valného zhromaždenia, požadovať vysvetlenia a pod.), resp. naopak voči komu môže
vyvodzovať prípadnú zodpovednosť za porušenie povinností spojených s výkonom funkcie štatutárneho

orgánu žalovaného. Súčasne žalobca 1/ poukázal aj na svoje zásadné (toho času podľa jeho názoru
zjavne tiež ohrozené) právo akcionára podieľať sa aj na zisku spoločnosti žalovaného, keďže žalobca
1/ je oprávnene znepokojený ako, kedy, kde a akým spôsobom rozhodne majoritný akcionár bez jeho
vedomia o vyplatení dividend v prospech oboch akcionárov žalovaného.

31. Z výpisu žalovaného z obchodného registra je zrejmé, že od 17.12.2019 sú pri štatutárnom orgáne
žalovaného zapísaní s dátumom vzniku funkcie 31.10.2019 F.. X. M. ako predseda predstavenstva a Z..
S. Š. ako člen predstavenstva a ako členovia dozornej rady S.. K. I., S. P. a H. Š., všetci s dátumom
vzniku funkcie 29.5.2018.

32. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ k odvolaniu
odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo spisu a zo zápisov v obchodnom
registri (verejnom zozname), ktoré dokumentujú skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď pred ustálením

svojho záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v rámci jeho posudzovania
nedostatočne zaoberal otázkou osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery prostredníctvom
navrhovaného neodkladného opatrenia, keď v zásade len prevzal tvrdenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ bez
ich dôslednejšieho posudzovania a vyhodnotenia, a to aj s ohľadom na zápis v obchodnom registri užexistujúci v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali svojou
právnou neistotou vyplývajúcou z toho, že nevedia, kto je nositeľom práv a povinností štatutárneho

orgánu žalovaného, pričom z petitu navrhovaného neodkladného opatrenia a aj z obsahu vyjadrenia k
odvolaniu je zrejmé, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa predmetným neodkladným opatrením snažia docieliť
zápis pôvodných členov štatutárneho orgánu žalovaného do obchodného registra.

33. Podľa § 27 ods. 5 Obchodného zákonníka tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín

alebo údajov, ktoré ešte neboli zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem
prípadu, ak ich účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.

34. Podľa § 27 ods. 6 Obchodného zákonníka od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho
členov do obchodného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia
právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych

orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.

35. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné
platiaobdobneustanovenia§131.Akcionár,ktorýsazúčastnilvalnéhozhromaždenia,samôžedomáhať
práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

36. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej
podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného

zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

37.Podľa§131ods.4Obchodnéhozákonníkaneplatnosťuzneseniavalnéhozhromaždeniaspoločnosti

sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby
nadobudli práva v dobrej viere.

38.Podľa§131ods.5Obchodnéhozákonníkaprávoplatnérozhodnutiesúdupodľaodseku1jezáväzné
pre každého.

39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti existujúce v čase vydania napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie a s poukazom na vyššie citované ustanovenia Obchodného zákonníka dospel odvolací
súd k jednoznačnému záveru o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov ako jedného
zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcov 1/, 2/ a 3/.

Vzhľadom na registrovým súdom vykonaný zápis zmeny osôb oprávnených ako štatutárny orgán konať
menom žalovaného, neobstojí tvrdenie žalobcov 2/ a 3/ o ich právnej neistote v súvislosti so zmenou
štatutárneho orgánu vyplývajúcej z nevedomosti o tom, či ich funkcia v predstavenstve žalovaného
vlastne trvá alebo nie a súčasne neobstojí ani ich tvrdenie o potenciálnej osobnej zodpovednosti
za neplnenie verejnoprávnych povinností v mene žalovaného, nakoľko uvedené otázky jednoznačne

rieši v danom prípade hmotnoprávny predpis. Z rovnakého dôvodu odvolací súd ako irelevantné
a neosvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu 1/ ako minoritného akcionára o jeho právnej neistote
spočívajúcej v jeho nevedomosti, kto je v súčasnosti platným štatutárnym orgánom žalovaného a
voči komu si ako akcionár žalovaného môže aktívne uplatňovať svoje akcionárske práva, resp.

voči komu môže vyvodzovať prípadnú zodpovednosť za porušenie povinností spojených s výkonom
funkcie štatutárneho orgánu žalovaného. Z dikcie ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka je podľa
názoru odvolacieho súdu nepochybné, že uznesenia valného zhromaždenia je potrebné považovať
za platné a vyvolávajúce všetky právne následky s nimi spojené, a to až do času právoplatnosti
rozsudku súdu o ich neplatnosti s tým, že v takom prípade nastávajú účinky ich neplatnosti spätne

ku dňu ich prijatia valným zhromaždením, avšak bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích osôb
nadobudnuté v dobrej viere, pričom samotná skutočnosť, že žalobcovia sa žalobou vo veci samej
domáhajú určenia neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení, nezakladá dôvodnosť nimitvrdenej právnej neistoty a v nadväznosti na to existenciu opodstatnenej potreby bezodkladnej úpravy
pomerov spôsobom zodpovedajúcim navrhovanému neodkladnému opatreniu.

40. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie zverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 123/1999, v zmysle
ktorého „Súd nemôže predbežným opatrením zakázať registrovému súdu vykonať zápis spoločnosti
v obchodnom registri. V konaní vo veciach obchodného registra, ktoré sa začína na návrh fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, ktorej sa zápis v registri týka alebo osôb oprávnených na to podľa

zákona, nemožno predbežným opatrením súdu odňať právomoc registrového súdu o návrhu rozhodnúť,
v dôsledku čoho ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p. je nepoužiteľné. Súd v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu nemôže predbežným opatrením určiť, že až do právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sú spoločníkmi spoločnosti tí
spoločníci, ktorí nimi boli pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu a v pomere podielov
pred prevodom obchodného podielu.“

41. Odvolací súd tiež považuje v danom prípade za potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 278/2012-13 zo dňa 31.5.2012, v ktorom ústavný súd vo vzťahu
k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, okrem iného

uviedol, že „Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava
práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom
opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Všeobecný
súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je
povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter
nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o
nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú
opatrenia, trvanie účinkov ktorých je časovo obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh účastníka
konania zrušené (IV. ÚS 257/2010).“

42. Po dôslednom posúdení vyššie uvedených skutočností existujúcich ku času vydania napadnutého
uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v súvislosti so svojím návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverným spôsobom neosvedčili potrebu bezodkladne
upraviť pomery, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného, ktorý v

odvolanínamietalskutočnosť,žežalobcovia1/až3/nepreukázalipredpokladynariadenianeodkladného
opatrenia v spojení s nutnosťou bezodkladne upraviť pomery strán alebo s existenciou dôvodnej obavy
z ohrozenia exekúcie, ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nedostačujúco vyjadril k požiadavke naplnenia predpokladov pre možnosť nariadenia neodkladného
opatrenia.

43. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných

ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na
potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ a 3/ na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.11.2019 zamietol.

45. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom
na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

46. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).