Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120337822
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:6120337822.3

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: U.. Q. P. F.., so sídlom W. cesta XXXX, XXX XX
O., G.: XX XXX XXX, zastúpený Mgr. Denisou Madulovou, advokátkou so sídlom Z. Kodálya 787/6,
924 01 Galanta, IČO: 50 052 730, proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. Q. XX, A.
N., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Klára Decsiová, so sídlom Radničná 4, 940 01 Nové

Zámky, IČO: 42 426 740, o zaplatenie 37,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 6. augusta 2021 č. k. 18C/60/2020-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 6.8.2021 č. k. 18C/60/2020-116 pri

právnom posúdení podľa § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z., o upomínacom konaní, § 29 ods.
2,§31ods.1,§53ods.3písm.g/zák.č.233/1995Z.z.účinnéhokudňu3.12.2018(Exekučnýporiadok),
§ 415, § 420 ods. 1, § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) a § 147 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej iba „CSP“), zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 37,02 eura v dôsledku zániku žalovanej
pohľadávky v sume 37,02 eura započítaním kompenzačnej námietky žalovaného uplatnenej na súde.

2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že plne úspešnému žalovanému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej prvoinštančný súd uviedol, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie mal za preukázané, že žalovaný nepoprel nárok žalobcu uplatnený žalobou. Nad rámec
jeho vyhlásenia súd skonštatoval, že podľa vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že

žalobca ako súdny exekútor poskytol žalovanému službu - podanie návrhu na exekúciu elektronicky a
zaplatil za žalovaného súdny poplatok. Vyfakturovanú sumu vo výške 37,02 eura fakturoval v súlade
s vyhl. č. 68/2017 Z. z.. Faktúra č. 10180080 bola splatná dňa 2.1.2019, pričom bola riadne doručená
žalovanému. Žaloba v tejto veci bola podaná na OS Banská Bystrica po splatnosti tejto faktúry. Úvahy
právnej zástupkyne žalovaného o predčasnom podaní žaloby nepovažoval súd za správne, pretože
žiadny právny predpis nespája zaplatenie sumy za úkony vykonané exekútorom pri podaní návrhu na

exekúciu elektronicky na vymoženie sumy, ktorá je predmetom exekúcie.

4. Ďalej mal súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie preukázané, že žalobca ako súdny
exekútor podal návrh na vykonanie exekúcie pre sumu 698,80 eura dňa 3.12.2018, predmetom ktorého
návrhu nebolo príslušenstvo, t. j. úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 698,80 eura. Exekučný titul rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/365/1999 obsahoval

okremistinyajpredmetnýúrokzomeškania.Súdmalzapreukázané,ževčasepodanianávrhunavýkon
exekúcie bol účinný § 53 ods. 3 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z., podľa ktorého súd návrh na vykonanieexekúcie zamietne, ak sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je
podanýpotrochrokochodnadobudnutiavykonateľnostiexekučnéhotitulu,atobeztoho,abybolpovinný
na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie

exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky
priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

5. Súd nemal za preukázané, že exekútor pred podaním elektronického návrhu na exekúciu zisťoval,
či bol povinný vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie na

dobrovoľné plnenie. Túto skutočnosť žalobca ako súdny exekútor sám uznal. Exekútor potom mohol a
mal v uvedenom návrhu uplatniť aj príslušenstvo pohľadávky. Inými slovami žalobca v pozícii súdneho
exekútorapripodanínávrhunavykonanieexekúciepodľanázorusúdunepostupovalsprávne,keďspolu
s istinou nepožadoval vykonať exekúciu aj na príslušenstvo pohľadávky.

6. Z vykonaného dokazovania ďalej bolo preukázané, že právna zástupkyňa žalovaného podala ďalší

návrh na vymoženie pohľadávky, a to 17,6 % ročného úroku z omeškania zo sumy 698,80 eura od
19.11.1998 do zaplatenia. Za tento úkon si vyúčtovala trovy právneho zastúpenia vo výške 120,85 eura
a úhradu súdneho poplatku vo výške 16,50 eura. Tieto trovy by žalovanému neboli vznikli, ak by súdny
exekútor ako žalobca postupoval pri podaní elektronického návrhu na vykonanie exekúcie správne.
Možno potom konštatovať, že nesprávnym postupom súdneho exekútora vznikla žalovanému škoda vo

výške 137,35 eura, pričom žalovaný má z uvedeného dôvodu pohľadávku voči žalobcovi v uvedenej
výške.

7. Ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom
konaní domáhal plnenia od žalobcu považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP. V

takomto prípade ide vždy o vzájomnú žalobu a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka,
než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania
zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou, pokiaľ je takýmto spôsobom uplatňovaná len nižšia
alebo rovnaká pohľadávka,, ako je pohľadávka žalobcu. Žalovaný však nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 37,02 eura v priebehu konania nepoprel a nepožadoval, aby mu žalobca zaplatil celú pohľadávku

vo výške 137,35 eura. Ide potom o uplatnenie kompenzačnej námietky žalovaného voči žalobcovi vo
výške 37,02 eura.

8. Ako úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky v súlade s § 580 OZ je možné podľa názoru súdu
považovať uplatnenie kompenzačnej pohľadávky žalovaným na súde. Vzhľadom k tomu, že žalovaný

uplatnil zo svojej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 137,35 eura sumu 37,02 eura ako kompenzačnú
námietku, ako aj s poukazom na to, že nárok žalobcu uplatnený jeho žalobou nerozporoval, súd prvej
inštancie podanú žalobu zamietol, pretože pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 37,02 eura
zanikla započítaním, a to uplatnením kompenzačnej námietky žalovaným na súde.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/60/2020-116 zo dňa 6.8.2021 zmeniť tak, že návrhu
žalobcu bude v celom rozsahu vyhovené. Zároveň žiadal priznať proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Okresný súd Nové Zámky nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v
konaní predložené a vykonané dôkazy a skutočnosti, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávne rozhodol vo veci.

10. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu uplatnený ním podanou žalobou, pričom vykonaným
dokazovanímbolanepochybnepreukázanáopodstatnenosťžalobcomuplatnenéhonároku.Niejevôbec
zrejmé, z akého dôvodu súd dospel k záveru, že súdny exekútor (žalobca) pri podaní návrhu na

vykonanie exekúcie nepostupoval správne, keď spolu s istinou nepožadoval vykonanie exekúcie aj na
príslušenstvo pohľadávky, keďže úlohou súdneho exekútora nie je preukazovať skutočnosti, t. j. v danom
prípade či bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie na dobrovoľné plnenie. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
oprávneného, ktorý je povinný preukazovať všetky skutočnosti v súvislosti s ním uplatneným nárokom.

V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na obsah ust. § 48 ods. 8 Exekučného poriadku. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalovaný podal ďalší návrh na vymoženie pohľadávky, a to 17,6
%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 698,80 eura od 19.111998 do zaplatenia. Súd v tejto
súvislosti nesprávne skonštatoval, že za predmetný úkon si právna zástupkyňa žalovaného vyúčtovalatrovy právneho zastúpenia vo výške 120,85 eura a úhradu súdneho poplatku vo výške 16,50 eura, t. j.
spolu sumu 137,35 eura. V priebehu konania tieto skutočnosti vôbec preukázané neboli, a to vystavenou
faktúrou právnej zástupkyne žalovaného, resp. že by túto sumu zaplatil žalovaný priamo svojej právnej

zástupkyni.

11. Konajúci súd tieto predložené informácie nebral do úvahy, vôbec sa s nimi nevysporiadal a ani sa
o nich nezmienil a to aj napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva z predloženého listinného dôkazu zo
strany právnej zástupkyne žalovaného. Z uvedeného následne vyplýva, že žalovaný si uplatnil svoje

trovy v rámci exekučného konania prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a tie isté trovy si uplatňuje
duplicitne aj v rámci tohto konania. Konštatovanie súdom o vzniku škody žalovaného nebolo preukázané
v tomto konaní, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný si svoje trovy uplatňuje v rámci
oboch konaní. Súd sa vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, či exekučné konanie v rámci ktorého si
žalovaný uplatňuje trovy exekúcie vo výške 137,35 eura bolo ukončené, a či bola zároveň vymožená v
tomto konaní aj pohľadávka ohľadne trov konania, ktoré si uplatňuje v tomto konaní duplicitne žalovaný.

Taktiež je potrebné poukázať na to, že žalovaný si svoje trovy exekúcie uplatnil v súlade s jeho návrhom
na vykonanie exekúcie, a preto nie je dôvod, aby táto skutočnosť bola zohľadnená voči zákonnému
nároku žalobcu. Rozhodnutím konajúceho súdu priznaním nároku žalovaného voči nároku žalobcu
dochádza k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, ktorý sa na úkor žalobcu má obohatiť o sumu vo
výške 137,35 eura.

12. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach viackrát zdôraznil povinnosť súdov rozhodovať v
obdobných veciach rovnako a zachovať tým právnu istotu a predvídateľnosť práva v obdobných veciach
rovnako a o zachovať tým právnu istotu a predvídateľnosť práva a v prípade, ak sa súd odkloní od
takéhoto rozhodnutia, musí to aj dostatočne odôvodniť. Za diskriminačný možno považovať taký postup,

ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť (IV. ÚS 14/07). Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu,
rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Právo na

spravodlivý súdny proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Výsledok
rozhodovacej činnosti má byť teda jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, aby sťažovateľ
nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo
možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov
skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú (III. ÚS 311/07). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na druhej strane. V prípade, ak sú právne závery súdu v externom nesúlade s
vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, resp. s čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 243/07).

13. Napadnuté rozhodnutie OS Nové Zámky vyššie uvedené atribúty nespĺňa, pretože je arbitrárne.
Vychádza totiž z nesprávneho právneho posúdenia veci, je založené na skutočnosti (uplatnenie
kompenzačnej námietky), ktorá je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, čo vylučuje aj možnosť
akéhokoľvek logického a zrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je toho názoru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je arbitrárne, pretože vychádza zo správneho posúdenia veci a
kompenzačná námietka vychádza zo správne zisteného skutkového stavu.
15. Tvrdenie žalobcu o uplatňovaní trov konania žalovaným v rámci obidvoch konaní nie je pravdivé,

pretože v tomto konaní si neuplatňuje voči žalobcovi trovy exekúcie vo výške 137,50 eura. O tejto
skutočnosti svedčí podanie žalovaného zo dňa 8.1.2021, v rámci ktorého žalovaný uvádza, že pokiaľ
ide o jeho pohľadávku, túto žiada započítať iba do výšky nároku uplatneného žalobcom, a aby súd túto
námietku považoval za kompenzačnú. Súd nerozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie 137,50 eura.

16. Kompenzačná námietka bola žalovaným v tomto spore uplatnená z dôvodu, že žalobca ako súdny
exekútor spôsobil žalovanému škodu spolu vo výške 137,50 eura. Skutočnosť, že žalobca má zákonný
nárok voči žalovanému, na druhej strane neznamená, že si žalovaný nemôže uplatniť voči tomutonároku vlastný nárok odvíjajúci sa od nesprávneho postupu súdneho exekútora pri podávaní návrhu
na vykonanie exekúcie.

17. O bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu o sumu vo výške 137,50 eura nie je pravdivé
a zároveň aj ničím nepodložené. Pohľadávka žalovaného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
342 EX/754/2019 doposiaľ vymožená nie je, o čom predkladajú správu exekútora o stave tejto exekúcie.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že

žalovaný si svoje trovy uplatnil v exekučnom konaní sp. zn. 342 EX/754/2019 a nie je dôvod, aby táto
skutočnosť bola zohľadňovaná voči zákonnému nároku žalobcu vedenom na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 18C/60/2020. Rozhodnutím konajúceho súdu priznaním nároku žalovaného oproti
nároku žalobcu dochádza k bezdôvodnému obohateniu žalovaného.

19. V danej veci sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojich doterajších vyjadrení, ako aj ich písomného

odvolania zo dňa 1.10.2021 smerujúceho proti rozsudku OS Nové Zámky, č. k. 18C/60/2020-116 zo dňa
6.8.2021. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k podanému odvolaniu neobsahuje žiadne také
skutočnosti, ktoré by vyvrátili skutočnosti prezentované žalobcom v podanom odvolaní.

20. Naďalej navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok OS Nové Zámky zo dňa 6.8.2022 č.

k. 18C/60/2020-116 zmenil, návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a zároveň priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalobcu k jeho písomnému vyjadreniu k
odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu trvajú na doterajších písomných vyjadreniach z ich strany, pričom

žalovanýjetohonázoru,ženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciejesprávneariadneodôvodnené.
Ak by trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok žalovaný nezaplatil, nemohla by prebiehať ani
exekúcia pod sp. zn. 342EX/754/2019.

22. Preto s poukazom na uvedené žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje napadnuté rozhodnutie súdu

prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správne potvrdiť.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným
subjektom v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k záveru, že
podané odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.25. V tomto odvolacom konaní odvolací súd pri viazaní svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či
odvolaním napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru, že odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie vykazuje procesnú vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, v dôsledku ktorej
musel byť zavedený voči tomuto rozsudku procesný postup v zmysle § 391 ods. 1 CSP prejaviaci sa v
jeho zrušení a následným vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 37,02 eura s

príslušenstvom, odôvodnil úspešným uplatnením kompenzačnej námietky žalovaným na súde, keď
tento zo svojej pohľadávky voči žalobcovi v celkovej výške 137,35 eura, voči tomuto úspešne započítal
sumu 37,02 eura. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie zamietnutia žaloby postráda
presvedčivosť (§ 220 ods. 3 CSP) a takisto ani úplne nekorešponduje s predloženými listinnými dôkazmi
a skutkovými tvrdeniami.

27. Pokiaľ ide o samotnú opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 37,02 eura
s príslušenstvom, tak táto vyplýva z ust. § 17 a § 25 vyhl. č. 68/2017 Z. z. MS SR, ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, pretože za činnosť exekútora súvisiacu s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie ako aj za zaplatený súdny poplatok (jeho refundáciu) patrí súdnemu exekútorovi
odmena. Ak žalovaný chcel zvrátiť tento stav tým spôsobom, že uplatnil započítanie podľa § 580 formou

uplatnenia kompenzačnej námietky, čo v konečnom dôsledku vyhodnotil prvoinštančný súd za správny
postup a podanú žalobu aj preto zamietol, bolo povinnosťou súdu tento procesný postup žalovaného
náležite posúdiť ako aj odôvodniť. Pri započítaní (kompenzácii) musí súd v ďalšom konaní vychádzať
z toho, že zo strany žalovaného ide o jednostranné započítanie vo vzťahu k žalobcovi s tým, že sa
musí zároveň vysporiadať aj s otázkou spôsobilosti tejto pohľadávky na započítanie. V tejto súvislosti

je potrebné uviesť, že v danom prípade je kompenzačná námietka, resp. jej úspešnosť podmienená
vznikom škody na strane žalovaného v ním uvádzanej výške 137,35 eura, pre potreby tohto konania
postačujúcej iba vo výške uplatneného žalobného petitu, t. j. do výšky 37,02 eura. Za týmto účelom
musí žalovaný uniesť dôkazné bremeno v tom smere, že táto výška škody mu v jeho majetkovej sfére
aj vznikla, t. j. že ju uhradil.

28. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že súdny exekútor (žalobca) spôsobil škodu
žalovanému vo výške 137,35 eura, pretože v čase spísania návrhu na vykonanie exekúcie spolu
s istinou nepožadoval vykonať exekúciu aj na príslušenstvo pohľadávky, takéto konštatovanie je
potrebné považovať za predčasné a bez náležitej opory vo vykonanom dokazovaní. Preto povinnosťou

prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní prostredníctvom opakovaného výsluchu obidvoch strán
sporu zistiť, ako to bolo v súvislosti so spísaním predmetného návrhu na vykonanie exekúcie a
čo bolo predovšetkým dôvodom k tomu, že takýto návrh na vykonanie exekúcie sa nevzťahoval aj
na priznané príslušenstvo, t. j. či ho oprávnený (žalobca) nežiadal vôbec, alebo ho žiadal a súdny
exekútor ho aj napriek jeho žiadosti do návrhu na vykonanie exekúcie nezahrnul a z akého dôvodu.

Pri posudzovaní uvedeného sa súd vysporiada s obsahom ust. § 53 ods. 3 písm. g/ a s ním spojenou
dôkaznou povinnosťou zo strany účastníka exekučného konania, resp. súdneho exekútora a § 48
ods. 8 Exekučného poriadku, vyjadrenia súdneho exekútora (žalobcu) z č. l. 105 a až následne
prijme právny záver o tom, či súdny exekútor (žalobca) pri spisovaní návrhu na vykonanie exekúcie
oprávnenému (žalovanému) porušil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá Exekučný poriadok a ak áno,

tak v čom táto spočívala. V prípade pozitívneho zistenia sa bude súd zaoberať aj súčasným naplnením
troch esenciálnych predpokladov zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti).
Povinnosťou súdu bude vysporiadať sa so škodou vzniklou v tomto konaní, ako jedného zo základných
predpokladov uplatnenia započítania pohľadávky zo strany žalovaného v tomto konaní.

Súd prvej inštancie zistí aj štádium, v ktorom sa nachádza exekučné konanie vedené pod sp. zn.
342 EX/754/2019 a takisto sa vyporiada aj s namietanou duplicitou žalobcom, pokiaľ ide o uznesenie
kompenzačnej námietky po sumu 37,02 eura žalovaným v tomto konaní a žalovaným uplatnenom
výškou náhrady trov konania v exekučnom konaní sp. zn. 342 Ex/754/2019.

29. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.30. Vo svojom novom rozhodnutí pri rešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP) rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1,
3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).