Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 14, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202458
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4419202458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: I. I. I., W..Y..R.., so sídlom F. XXXX, XXX
XX F., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka,
s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00
151 866, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 18C/27/2019-245 zo dňa 25.09.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 18C/27/2019-357 zo
dňa 21.01.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti zaplatenia sumy 10.434,63 eura a
vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v tejto časti vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 8.396 eur.
Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.434,63 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky náhradu trov

znaleckého dokazovania v sume 556,12 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,80 %. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 43.288,40 eura z dôvodu nedôvodného
zadržiavania nákladného ťahača s príslušenstvom. K zaisteniu ťahača vo vlastníctve žalobcu došlo
dňa 27.12.2013 a k jeho vráteniu dňa 14.09.2017. Žalobca namietal, že ťahač bol mimo prevádzky
tri roky a deväť mesiacov, a preto bolo potrebné vynaložiť náklady v sume 3.192,40 eura na jeho
sprevádzkovanie, ktoré boli vyčíslené znaleckým posudkom č. 52/2017 znalca H.. F. O.. Už rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/144/2014-103 zo dňa 26.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 26.08.2016 a vykonateľnosť dňa 29.08.2016, bola žalovaná zaviazaná vydať žalobcovi nákladný
ťahač zn. Y., typ Q. XXX.XX T, rok výroby XXXX, e. č. S.-XXX, VIN: B osvedčenie o evidencii vozidla
P 2 kusy kľúčov k vozidlu, 1 kus diaľkové ovládanie uzamykania vozidla, úradný preklad osvedčenia o
evidencii vozidla a úradný preklad faktúry, prináležiace k zaistenému motorovému vozidlu, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 9C/144/2014-103 bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/101/2015-135 zo dňa 20.04.2016. Ministerstvo

vnútra SR ako žalovaný subjekt odmietlo predmetný ťahač s príslušenstvom vydať žalobcovi z
dôvodu podania dovolania voči rozhodnutiu odvolacieho súdu. Žalobca sa domnieval, že už okamihom
vydania rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 9C/144/2014-103 zo dňa 26.11.2014 bola
otázka vlastníckeho práva predmetného nákladného ťahača vyriešená a Ministerstvo vnútra SR,ktorý vlastníkom ťahača nebol, ho neoprávnene žalobcovi zadržiavalo, čím sa dopustilo nesprávneho
úradného postupu. Žalovaná strana nerešpektovala nielen výsledky vykonaného dokazovania, ale
ani právny názor Okresného súdu Nové Zámky vyjadrený v rozsudku č. k. 9C/144/2014-103 a tento

napadla odvolaním, a následne napadla dovolaním aj potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu č. k.
5Co/101/2015-135. Žalobca bol toho názoru, že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, čím boli splnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody pozostávajúcej z
ušlého zisku za obdobie rokov 2014 až 2017 a z nákladov potrebných na sprevádzkovanie ťahača.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci nezákonným úradným postupom je čiastočne dôvodná. Uviedol, že Policajný
zborSlovenskejrepublikyzaistilžalobcovinákladnýťahačznačkyY.,typQ.vsúlades§21ods.1zákona
č. 171/1993 Z. z. a odporučil žalobcovi v súlade s § 21 ods. 9 citovaného zákona, aby si v lehote do
60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnil vlastnícke právo na príslušnom súde. Žalobca
si vlastnícke právo k ťahaču uplatnil na Okresnom súde Nové Zámky. Konanie sa viedlo pod sp. zn.

9C/144/2014 a v uvedenej veci rozhodol súd rozsudkom, ktorým zaviazal žalovanú stranu vydať ťahač
žalobcovi. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie. Súd nepovažoval za dôvodné
úvahy žalobcu o tom, že žalovaná nemusela voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie podávať odvolanie,
keďže vlastnícke právo žalobcu k ťahaču bolo dostatočne preukázané. Uviedol, že žalovanej nemožno
uprieť, aby v civilnom konaní uplatnila opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie. Takéto

právo žalovanej jednoznačne vyplýva z príslušných ustanovení CSP. Súd mal preukázané, že rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/144/2014-103 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu č. k.
5Co/101/2015-135, čím nadobudol dňa 29.08.2016 vykonateľnosť. Žalovanej teda vznikla povinnosť
vydať žalobcovi ťahač najneskôr dňa 29.08.2016. V zmysle uvedeného skonštatoval, že žalovaná držala
u seba ťahač v období od 27.12.2013 do 29.08.2016 oprávnene.

3. Uviedol, že v uvedenom období bola žalovaná detentorom ťahača. Keďže Občiansky zákonník
povinnosti detentora priamo neustanovuje, použil súd v danom prípade v súlade s § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka analógiu legis a na vzťah žalovanej ako detentora ťahača aplikoval ustanovenia
§ 659 Občianskeho zákonníka zmluvy o výpožičke. Podľa § 661 ods. 1 Občianskeho zákonníka je

vypožičiavateľ a teda detentor, okrem iného vec, ktorú má v detencii povinný chrániť pred poškodením,
stratou alebo zničením. Vypožičiavateľ je teda povinný vykonávať bežnú údržbu veci bez nároku na
náhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s údržbou. Je nepochybné, že v čase v ktorom sa ťahač
nachádzal vo faktickom ovládaní žalovanej, bola žalovaná povinná postarať sa o to, aby na ťahači
nevznikli škody. K bežnej starostlivosti o ťahač nepochybne patrí zabezpečenie výmeny oleja, dobíjanie

batérie, starostlivosť o pneumatiky, čo žalovaná neurobila. Nesprávny úradný postup žalovanej teda súd
videl v prvom rade v tom, že žalovaná nevynaložila dostatočné úsilie na to, aby na zadržanom ťahači
nevznikla škoda. Úvahy o tom, že by náklady spojené s údržbou ťahača vznikli žalobcovi aj vtedy, keby
ťahač nebol zadržaný, nepovažoval súd za relevantné. V období od 27.12.2013 do 14.09.2017 bol ťahač
vo faktickej detencii žalovanej, ktorá sa oň mala riadne postarať. Zo znaleckého posudku znalca H.. F. O.

mal súd preukázané, že náklady, ktoré žalobca vynaložil na sprevádzkovanie ťahača vo výške 3.192,40
eura, zodpovedajú reálnym nákladom. Z dôvodu, že žalovaná sa o ťahač v čase, keď ho mala u seba,
riadne nestarala a nevykonávala jeho údržbu, spôsobila žalobcovi škodu, ktorú súd žalobcovi priznal.

4. Nesprávny úradný postup žalovanej videl súd ďalej v tom, že žalovaná nevydala žalobcovi

ťahač dňa 29.08.2016 tak, ako bola zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky. Podanie dovolania zo strany žalovanej nemalo odkladný účinok. Súd preto prijal
záver, že od 29.08.2016 až do 14.09.2017 mala žalovaná ťahač u seba neoprávnene, žalobca ho
nemohol riadne užívať, s čím je spojený vznik ušlého zisku, ktorý súd vyčíslil vychádzajúc zo znaleckého
posudku č. 1/2020 za rok 2016 na sumu 3.384,23 eura a za rok 2017 na sumu 3.858 eur a vo zvyšnej

časti nároku žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal rozsudkom zaplatiť finančný rozdiel medzi výškou
poskytnutého preddavku a sumou priznaného znaleckého dokazovania vo výške 556,12 eura. Žalovanej
priznal náhradu trov konania vo výške 51,80 %, ktorá predstavovala jej čistý úspech voči žalobcovi.
Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil podľa § 21 ods. 1, 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore, § 1 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a), d), § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16

ods. 4, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, § 129 ods. 1, § 661 ods. 1, § 853 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. O trovách
konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).5. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietala, že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia,
ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla,
že ťahač bezodkladne vydala žalobcovi dňa 14.09.2017 po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol o jej dovolaní uznesením č. k. 2Cdo/20/2017-158, ktoré jej bolo doručené dňa 11.09.2017.
Namietala, že spolu s dovolaním podala i návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí,

pričom mala za to, že pred rozhodnutím dovolacieho súdu o odkade vykonateľnosti napadnutých
rozhodnutí nebol príslušný orgán oprávnený predmetný ťahač vydať. V zmysle ustálenej súdnej praxe
sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého
stavu. Žalobca pri vyčíslení škody vo výške 3.192,40 eura vychádzal zo znaleckého posudku č. 52/2017
H.. F. O., znalca z odboru cestnej dopravy, ktorého úlohou bolo určiť náklady na sprevádzkovanie

predmetného ťahača a nie určiť výšku škody. Poukázala na skutočnosť, že v konaní o náhradu škody je
potrebné rozlišovať medzi pojmami „sprevádzkovanie vozidla“ a „škoda na vozidle“. Z listiny „Vrátenie
veci“ zo dňa 14.09.2017, ktorú žalobca podpísal, vyplýva, že predmetný ťahač bol „bez viditeľných
poškodení“ a bol „pojazdný“. Karoséria, motorový priestor, sklá vozidla a osvetlenie, pneumatiky a disky,
interiér vozidla, iné zariadenia a veci boli v deň vrátenia predmetného ťahača bez poškodenia. Nie

je preto zrejmé, na základe akých skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že nevynaložila
„dostatočné úsilie na to, aby na zadržanom ťahači nevznikla škoda“, keď ťahač žalobcovi vrátila bez
viditeľných poškodení a pojazdný. Skutočnosť, že žalobca vynaložil na sprevádzkovanie predmetného
ťahača vyššie uvedenú sumu, nie je samo o sebe tiež dôkazom preukazujúcim, že tvrdená škoda
vznikla v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s jej nesprávnym úradným postupom, titulom

ktorého sa žalobca náhrady škody domáha, a to nevydaním predmetného ťahača žalobcovi na základe
vykonateľného rozsudku v konaní o vydanie veci. Súd pri priznaní škody v sume 3.192,40 eura nevzal
do úvahy ani tú skutočnosť, že predmetný ťahač bol podľa právneho názoru súdu v čase od 27.12.2013
do 29.08.2016, t. j. cca necelé tri roky, zadržiavaný oprávnene. Žalovaná ďalej namietala neprimeranú
výšku skutočnej škody, bežné opotrebovanie jednotlivých súčiastok, ku ktorému by došlo aj v prípade, ak

by žalobca predmetný ťahač riadne využíval na podnikanie, v prípade, ak by ťahač „stál“ u žalobcu. Vo
vzťahukušlémuziskusúdkonštatoval,žeod29.08.2016do14.09.2017malaťahačusebaneoprávnene
a žalobca ho nemohol riadne užívať, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu ušlého zisku iba
za uvedené obdobie, pričom vychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2020, avšak nevzal do úvahy
skutočnosť, že úlohou znalca bolo iba vyčísliť výšku ušlého zisku. V zmysle ustálenej judikatúry sa

ušlý zisk prejavuje stratou očakávaného výnosu. Nestačí pritom len pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, ale musí byť s istotou preukázané, že pri pravidelnom behu veci (nebyť škodnej udalosti, resp.
protiprávneho konania škodcu) mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Žiadnu fikciu ani domnienku existencie
ušlého zisku zákon nezakladá, účelom inštitútu náhrady ušlého zisku je nahradiť poškodenému stratu

vzniknutú tým, že v dôsledku škodnej udalosti bol pripravený o príjem/zisk, ktorý by inak dosiahol
vlastnou zárobkovou činnosťou. V zmysle ustálenej súdnej judikatúru vzťahom príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym

úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou
vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Otázka priamej príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením
všetkýchvzájomnýchokolností.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuastarostlivé
zváženie všetkých okolností. Pre priznanie náhrady škody v podobe ušlého zisku v zmysle zákona č.

514/2003 Z. z. nestačí len tvrdenie žalobcu o ušlom zisku, ale žalobca musí preukázať jednak, že škoda
pozostávajúca z ušlého zisku mu reálne vznikla (na predmetnom ťahači), jednak, že táto škoda mu
vznikla v požadovanej výške, a to v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, titulom ktorého sa tejto
škody domáha. Vzhľadom na preukázané skutočnosti, a to pokles vozidiel v dôsledku poklesu vodičov užalobcu, neodstúpenie žalobcu od žiadnej konkrétnej zmluvy v danom období, nevyužívanie niektorých
vozidiel žalobcu po celý rok, výpočet ušlého zisku vypočítaný priemerne na jedno vozidlo na rok, má za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností prvoinštančný

súd na základe vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam ohľadne preukázania existencie a
výšky ušlého zisku a následne aj príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná poukázala v odvolaní na listinu
„vrátenie veci“ zo dňa 14.09.2017. Z uvedenej listiny však nevyplýva, či došlo k podrobnej prehliadke

vozidla, ako napríklad tachografu, akumulátora ťahača, snímača tlaku oleja, či stav filtrov. Z tejto listiny
vyplýva len to, že príslušník Policajného zboru sa zameral na vzhľadový stav zaisteného vozidla a
evidentne nedošlo k podrobnej prehliadke vozidla. Zo znaleckého posudku H.. F. O. vyplýva, že náklady,
ktoré bol nútený vynaložiť po prevzatí vozidla, zodpovedajú nákladom na sprevádzkovanie vozidla, ktoré
bolo v rozhodnom období zadržiavané žalovanou, pričom do týchto nákladov nezahrnul ani náklady
na výmenu oleja. Konštatovanie pojazdnosti príslušníkom Policajného zboru neznamená, že vozidlo

sa nachádzalo v rovnakom, či dokonca porovnateľnom stave ako v čase jeho zaistenia, a už vôbec
neznamená, že po štvorročnom státí sa vozidlo nachádzalo v stave spôsobilom na uskutočňovanie
prepravy, t. j. na podnikanie. Pokiaľ žalovaná spochybňovala ním predložený znalecký posudok, bolo
nutné preukázať že sa v čase zaistenia vozidla oň riadne starala a uskutočnila všetky potrebné kroky
k tomu, aby na vozidle nevznikla žiadna škoda. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala,

že predmetný ťahač chránila pred poškodením a zničením a vzniknutý stav nezapríčinila; na vozidle
nevykonávala žiadnu ani len bežnú údržbu. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ by nebolo možné určiť
výšku ušlého zisku, znalec by túto skutočnosť v záveroch svojho znaleckého posudku uviedol. Vozidlo
bolo zakúpené na podnikanie a na produkciu zisku. Neoprávneným zadržiavaním vozidla žalovanou
mu vznikla škoda titulom ušlého zisku, keďže nemohol nákladný ťahač používať na účel, na ktorý bol

zakúpený. Záverom navrhol, aj s poukazom na jeho odvolanie, žalobe vyhovieť.

7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že predmetný ťahač bol zaistený dňa
27.12.2013 v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore z dôvodu, že sa nachádzal
v pátraní. V období od 27.12.2013 do 29.08.2016 bol predmetný ťahač zadržiavaný oprávnene, čo

konštatoval aj súd prvej inštancie. Približne 3 roky bol ťahač zaistený oprávnene, preto nie je zrejmé,
na základe akých skutočností má žalobca za to, že škoda v ním požadovanej výške mu vznikla
práve nevydaním ťahača na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, teda v čase od 29.08.2016
do 14.09.2017. Z listiny „vrátenie veci“ vyplýva, že predmetný ťahač bol „bez viditeľných poškodení“
a bol „pojazdný“, karoséria, motorový priestor, sklá vozidla a osvetlenie, pneumatiky a disky, interiér

vozidla, iné zariadenia a veci boli v deň vrátenia predmetného ťahača bez poškodenia, keďže listina
neobsahuje akúkoľvek informáciu o ich poškodení. V konaní netvrdila, že „príslušník Policajného zboru
je špecialistom z oblasti automechaniky“, žalobca však uvedenú listinu bez pripomienok podpísal, preto
má za to, že súhlasil s opisom stavu ťahača. Ťahač bol v momente prevzatia žalobcom pojazdný, a teda
použiteľný na jazdu. Nerozporuje, že žalobcom menované súčasti sa opotrebúvajú a podliehajú výmene,

práve naopak, má za to, že dokonca podliehajú pravidelnej výmene, to znamená, že k ich výmene by zo
strany žalobcu nepochybne muselo dôjsť aj v prípade, ak by predmetný ťahač bol používaný žalobcom
na účel, na ktorý bol zakúpený. K výmene týchto súčastí by však došlo aj vtedy, ak by predmetný
ťahač „stál“ u žalobcu a nebol používaný na účel, na ktorý bol kúpený; k čomu by zrejme aj došlo,
keďže zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva 100% vyťaženosť všetkých vozidiel žalobcu v

predmetnom období. K výmene týchto súčastí by muselo dôjsť aj za situácie, že by bol predmetný
ťahač žalobcovi vrátený po cca 3 rokoch od jeho zaistenia, v súlade s vykonateľným rozhodnutím súdu.
Poukázala na rozdiel medzi nákladmi spočívajúcimi v sprevádzkovaní vozidla a nákladmi vzťahujúci
sa k žalobcom uplatnenej, ale nepreukázanej výške škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť v dôsledku
nesprávneho úradného postupu, za ktoré žalobca považuje nevydanie predmetného ťahača na základe

vykonateľného rozsudku súdu. K ušlému zisku uviedla, že tento sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to pri skutočnej škode), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom len pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť s istotou preukázané, že pri
pravidelnom behu veci (nebyť škodnej udalosti, resp. protiprávneho konania škodcu) mohol žalobca
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu

(škodnej udalosti). Ohľadom príčinnej súvislosti opätovne zopakovala to, čo uviedla aj v odvolaní.

8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej znovu zopakoval skutočnosti prezentované vo vyjadrení
k odvolaniu žalovanej.9. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca, ktorý navrhol
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové

zistenia, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.
Uviedol, že pred ukončením zákonnej 90 dňovej lehoty na zaistenie, si vlastnícke právo k ťahaču
uplatňoval okrem neho aj U. Q.. Práve z tohto dôvodu postupovalo Okresné riaditeľstvo PZ v K. G. v
zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Vlastnícke právo k ťahaču si však žalobou
uplatnillenon.Uplatnenievlastníckehoprávaknákladnémuťahačubolomožnéleniniciovanímsúdneho

konania o vydanie veci na príslušnom súde v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy OR PZ. Keďže
si žiadna iná osoba vlastnícke právo k ťahaču týmto spôsobom neuplatnila, bolo možné vyvodiť záver,
že otázka vlastníctva bola známa už v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 9C/144/2014. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie už nemala žalovaná nákladný ťahač
v oprávnenej detencii. Pokiaľ by sa pred uplynutím 90 dňovej lehoty na zaistenie nákladného ťahača
nedostavil na OR PZ K. G. pán Q., na preukázanie jeho vlastníckeho práva by postačovali všetky listiny

a doklady, ktoré napokon predložil aj v súdnom spore; dôvody zaistenia ťahača by týmto pominuli a OR
PZ by postupoval v zmysle ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. Ani využitím opravného
prostriedku proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/144/2014-103 nebolo v možnostiach
žalovanej zvrátiť otázku jeho vlastníckeho práva k nákladnému ťahaču. Z uvedených dôvodov má za to,
že mu mal byť priznaný nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku za obdobie rokov 2014 až 2017 v

súlade s vyčísleným ušlým ziskom v zmysle znaleckého posudku č. 1/2020 v celkovej výške 31.700 eur.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom existenciu jej
nesprávneho úradného postupu nepreukázal. Žalobcovi bola oprávnená vydať ťahač až na základe
vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky, a preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mu

malbyťpriznanýnároknanáhraduškodyzaobdobierokov2014až2017.Akbysaodvolacísúdstotožnil
s argumentáciou žalobcu, je zrejmé, že takýto nárok by bol v časti premlčaný, a preto proti takémuto
nároku vzniesla námietku premlčania. Ďalej poukázala na svoje vyjadrenia, v zmysle ktorých žalobca
hodnoverne nepreukázal vznik ani výšku škody, ako ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že vozidlá ktoré v spornom období nevyužíval, boli staršie
a nebolo ich možné využívať na podnikateľskú činnosť z dôvodu ich technického stavu. Technický stav
ťahača bol v čase jeho kúpy takmer ako nový, respektíve vzhľadom na ojazdené vozidlo veľmi dobrý, čo
bolo aj dôvodom jeho kúpy. Ťahač nadobudol za sumu 12.000 eur, ak by nebol zaistený, mohol v prípade

jeho predaja v roku 2013 získať vyššiu sumu. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť považuje vyjadrenie
žalovanej k otázke ušlého zisku za nedôvodné, pretože znalecká organizácia pri výpočte ušlého zisku
zohľadnila aj počet vozidiel, ktoré sa v tom ktorom roku využívali. Kľúčom výpočtu znalca bol podiel
jeho tržieb za prepravu v tom ktorom roku.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v zamietajúcej časti
vecne správny a ako taký ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo vyhovujúcej časti a vo

výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391
ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku o
zastavení konania v časti a výroku o trovách znaleckého dokazovania nadobudol rozsudok z dôvodu
absencie odvolania právoplatnosť.

13. Podľa obsahu spisu si žalobca podanou žalobou uplatňuje právo voči štátu na náhradu škody, ktorá
mu vznikla nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Za nesprávny úradný postup žalobca považoval nevydanie ťahača po rozhodnutí
súdu prvej inštancie v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 9C/144/2014.
Medzi stranami nie je sporné, že predmetný ťahač bol zaistený dňa 27.12.2013 v zmysle § 21 ods. 1

zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore z dôvodu, že sa nachádzal v pátraní. Kvôli pochybnostiam
o vlastníkovi ťahača bol žalobca v zmysle § 21 ods. 9 citovaného zákona vyzvaný na uplatnenie svojho
vlastníckeho práva na zaistenú vec na príslušnom súde. Žalobca podal na Okresný súd Nové Zámky
žalobu o vydanie veci, ktorej bolo vyhovené rozsudkom č. k. 9C/144/2014-103 zo dňa 26.11.2014, ktorýbol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/101/2015-135 zo dňa 20.04.2016. Napriek
vykonateľnosti rozsudku Ministerstvo vnútra SR predmetný ťahač žalobcovi nevydalo a vo veci podalo
dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Nákladný ťahač bol

žalobcovi vydaný až po rozhodnutí dovolacieho súdu dňa 14.09.2017, avšak žalobca sa domnieval, že
podmienky na jeho vydanie boli splnené už dňa 26.11.2014, t. j. v deň rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaná v období od
27.12.2013 do 29.08.2016 zadržiavala ťahač oprávnene. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa

odvolací súd stotožnil. V konaní bolo preukázané, že predmetný ťahač bol zaistený v zmysle zákona
č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, pričom útvar PZ postupoval rovnako v zmysle zákona aj v
prípade, keď vyzval žalobcu na uplatnenie vlastníckeho práva k ťahaču na príslušnom súde. Uvedený
postup nebol žalobcom spochybňovaný. Žalobca videl nesprávny úradný postup žalovanej v tom, že
žalovaná nevydala ťahač po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý uložil Ministerstvu vnútra SR ťahač
vydať. Odvolací súd sa domnieva, že podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie č. k.

9C/144/2014-103 bolo zo strany žalovaného Ministerstva vnútra SR legitímne a v súlade s CSP, keďže
malžalovanýsubjektpochybnostiosprávnostiprvoinštančnéhorozhodnutia.Pokiaľrozsudoksúduprvej
inštancie nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bolo by prípadné vydanie ťahača predčasné.
Príslušný útvar Policajného zboru nebol oprávnený rozhodovať o vlastníckom práve k ťahaču, ktorý bol
v jeho úschove a nebol ani oprávnený vydať ťahač skôr, ako o vlastníctve rozhodol súd, do ktorého

výlučnej právomoci patrilo o danom spornom práve rozhodnúť. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný
subjekt v konaní sp. zn. 9C/144/2014 bol povinný ťahač vydať až po nadobudnutí právoplatnosti a
následnej vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, čo bolo dňa 29.08.2016. Odvolací súd sa z
uvedených dôvodov nestotožnil s námietkami žalobcu o nesprávnom úradnom postupe žalovanej v
období, ktoré predchádzalo vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej

inštancie v zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

15. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nárokov žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého
zisku ustálil, že žalovaná mala ťahač u seba neoprávnene v období od 29.08.2016 do 14.09.2017, a
preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi ušlý zisk za dané obdobie, pričom vychádzal zo znaleckého

posudku č. 1/2020. Žalovaná v odvolaní namietala, že úlohou znalca bolo iba vyčísliť výšku ušlého zisku.
Nebol však zohľadnený pokles vozidiel v dôsledku poklesu vodičov, neodstúpenie žalobcu od žiadnej
konkrétnej zmluvy v danom období, nevyužívanie niektorých vozidiel žalobcu po celý rok. Vychádzajúc
len z výpočtov ušlého zisku vypočítaného priemerne na jedno vozidlo na rok, žalobca podľa názoru
žalovanej, dôkazné bremeno neuniesol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že súd prvej

inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré odzneli na pojednávaní konanom dňa 25.09.2020,
na ktorom konateľ žalobcu, pán Y. V. uviedol, že v období rokov 2015 až 2017 musel časť vozidiel
predať, pretože mu odchádzali vodiči a bral menej objednávok. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 319/2008, „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh

vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je
to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto ustálené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho
konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku,
ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)“. Otázka príčinnej súvislosti

nemôže byť riešená všeobecne, ale iba v konkrétnych súvislostiach. V príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci totiž musí byť majetková ujma
spôsobená tým, že takýto postup zasiahol do priebehu deja vedúceho k určitému zisku, a nielen tvrdené
zmarenie zamýšľaného finančného zámeru.

16. Vo vzťahu k súdom priznanej sume 3.192,40 eura žalovaná v odvolaní namietala, že nešlo
o škodu na vozidle, ktorá podľa nej ani nevznikla, ale o vyčíslenie nákladov vynaložených žalobcom
na sprevádzkovanie vozidla. Zároveň poukázala na listinu podpísanú žalobcom pri vydávaní ťahača, z
ktorej vyplývalo, že ťahač bol pojazdný a bez viditeľného poškodenia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyplýva, že súd videl nesprávny úradný postup žalovanej v tom, že žalovaná nevynaložila

dostatočné úsilie na to, aby na zadržanom ťahači nevznikla škoda. Ťahač bol v období od 27.12.2013 do
14.09.2017vofaktickejdetenciižalovanej,apretosatátomalaoňpostarať,pričomvychádzalanalogicky
z ustanovení § 659 a § 661 ods. 1 Občianskeho zákonníka.17. K tomu odvolací súd uvádza, že podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,
platného v čase zaistenia ťahača žalobcu, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe,
ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží

zaistenúvecdoúschovyapísomnetooznámitýmtoosobám,pričomimvpísomnomoznámeníodporučí,
aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné
právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde,
je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec
uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci

oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v
súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak.

18. Samotnézneniecitovanéhozákonaupravuje,žezaistenávecsanachádzavúschoveaoprávnená
osoba je povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej
zaistením a úschovou, pričom odkazuje na § 742 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje konanie bez

príkazu. V súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného právneho postupu štátneho orgánu. Súd prvej inštancie
aplikoval na vzťah medzi žalobcom a žalovanou ustanovenia zmluvy o výpožičke, pričom povinnosťou
žalovanej bolo podľa názoru súdu vykonávať bežnú údržbu veci bez nároku na náhradu nákladov, ktoré
vynaložila v súvislosti s údržbou. Podľa Občianskeho zákonníka je účelom výpožičky bezplatné užívanie

veci vypožičiavateľom počas dohodnutej doby. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo
súd na daný právny vzťah medzi stranami sporu aplikoval práve ustanovenia o výpožičke, keď žalovaná
nemala žiadne oprávnenie predmetný ťahač užívať, a v zmysle § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z.
bol ťahač ako zaistená vec uložený do úschovy. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie
pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom jeho právomoci,

ak pri nej alebo v jej dôsledku došlo k porušeniu právnych predpisov upravujúcich správanie sa štátneho
orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Zaistenie veci je upravené
špeciálnym zákonom č. 171/1993 Z. z. Podľa názoru odvolacieho súdu by k nesprávnemu úradnému
postupu žalovanej mohlo dôjsť len porušením právnych predpisov, ktoré upravujú postup súvisiaci so
zaistením veci. Žalobca súdiac podľa obsahu žaloby, však nesprávny úradný postup žalovanej nevidel

v tom, že žalovaná sa o zaistený ťahač riadne nestarala, ale v tom, že žalovaná mu ťahač nevydala
bezodkladne po rozhodnutí súdom prvej inštancie, ktorý rozhodol o povinnosti ťahač vydať; a voči
rozhodnutiu podala odvolanie a následne aj dovolanie. V prvom rade si je potrebné v konaní ujasniť,
vo vzťahu k akému nesprávnemu úradnému postupu žalovanej si žalobca uplatnil náhradu škody, a
či postupom žalovanej došlo k porušeniu právnych predpisov v súvislosti s výkonom jej právomoci pri

zaistení veci podľa zákona č. 171/1993 Z. z. Pokiaľ k porušeniu úradného postupu došlo, je potrebné
ustáliť, v čom spočíval nesprávny úradný postup a určiť aj obdobie, po ktoré žalovaná postupovala pri
zaistení ťahača nesprávne. Na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že ťahač bol v období
od 27.12.2013 do 29.08.2016 zaistený oprávnene, na druhej strane však žalobcovi priznal náklady vo
výške 3.192,40 eura vynaložené na sprevádzkovanie vozidla za obdobie od 27.12.2013 do 14.09.2017,

pretože sa oň žalovaná riadne nestarala. Právo na náhradu škody však podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. prináleží len tomu, komu bola škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom. Zároveň pre vznik
práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné
predpoklady, ktorými sú nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existencia škody a kvalifikovaná

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o škode, ktorú predstavovali náklady
na sprevádzkovanie ťahača a ušlý zisk, nezodpovedá požiadavke presvedčivosti v zmysle § 220
ods. 2 tretej vety CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a to si vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné (obdobne Ústavný súd SR pod sp. zn. IV. ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (obdobne Ústavný súd SR pod sp. zn. III. ÚS 107/07). Súd by mal byť preto vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tedana to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel,
boli pre širšiu právnickú a aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé.“ (obdobne Ústavný súd SR pod sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 155/07, I.ÚS 402/08).

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve pod
vplyvomjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképrávaajudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
zaujal stanovisko, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto

práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného
práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu, okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať aj taký
postup súdu, keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v

odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie nanovo vec prejedná, pričom vo vzťahu k ušlému zisku zohľadní
a vysporiada sa aj s poklesom vozidiel žalobcu v dôsledku poklesu vodičov, neodstúpením žalobcu od
žiadnej konkrétnej zmluvy v danom období a nevyužívaním niektorých vozidiel po celý rok. Vyhodnotí

zohľadniacvšetkykonkrétneokolnosti,činastranežalobcuvôbecušlýziskvznikolačivznikolvpríčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej, či nešlo len o pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, či žalobca nad všetku mieru pochybností preukázal, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť
protiprávneho konania žalovanej) mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Vo vzťahu ku
škode uplatnenej žalobcom vo výške 3.192,40 eura si súd ujasní, vo vzťahu k akému nesprávnemu

úradnému postupu žalovanej si žalobca uplatňuje náhradu škody, a či postupom žalovanej došlo k
porušeniu právnych predpisov v súvislosti s výkonom jej právomoci pri zaistení veci podľa zákona č.
171/1993 Z. z. Pokiaľ dospeje k záveru, že k porušeniu úradného postupu došlo, bude treba ustáliť, v
čom spočíval nesprávny úradný postup a určiť aj obdobie, po ktoré žalovaná postupovala pri zaistení
ťahača nesprávne. Zároveň treba mať na zreteli, že právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003

Z.z.prináležílentomu,komubolaškodaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom,atozasúčasného
splnenia troch základných predpokladov, ktorými sú nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
existencia škody a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Svoje nové rozhodnutie súd odôvodní tak, aby bolo presvedčivé a aj preskúmateľné v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie nanovo rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).