Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/151/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205198
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1318205198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom v Bratislave, Primaciálne nám. 1, IČO: 00 603 481, proti žalovanej: E.. H.. R. A., nar.
XX.X.XXXX, s trvalým pobytom v T., S. XX, o zaplatenie 1.262,48 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. mája 2021 č.k. 17C/97/2018-126 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom (potom, čo konanie v časti o zaplatenie sumy 398,60 eura a úroku
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 398,60 eura od 30. 6. 2017 do zaplatenia zastavil pre

späťvzatie žaloby v tejto časti) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 846,71 eura s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 383,32 eura od 17. 8. 2018 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 463,39 eura od 17. 3. 2021 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a ustálil, že žalobca má
voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,14 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalovaná bola do 8. 10. 2020 vlastníčkou garáže so súpisným č. XXX

postavenej na parcele č. XXXXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Nové Mesto vo vlastníctve
žalobcu, pričom garáž nadobudla dňa 8. 12. 1998 na základe dedičského rozhodnutia 22D 966/97, Dnot
17/98. Žalovaná dotknutú nehnuteľnosť, t.j. garáž, previedla na kupujúcich O.. I. U. a O.. Q. U. Kúpnou
zmluvou (V-24428/2020 zo dňa 9. 10. 2020).
3/Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 8. 2018, domáhal pôvodne proti žalovanej zaplatenia
sumy 799,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 799,- eur odo dňa
nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia (t. j. od 30. 6. 2017) do

zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa domáha od žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka za užívanie pozemku
vo vlastníctve žalobcu v celkovej výške 799,- eur za obdobie od 1. 8. 2014 do 30. 6. 2018, ktoré žalobcovi
vzniklo neoprávneným užívaním pozemku žalovanou bez právneho dôvodu. Spolu s bezdôvodným
obohatením žiadal žalobca priznať počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie
bezdôvodného obohatenia (t. j. od 30. 6. 2017) úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
799,- eur v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.

z. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom zisteného
podľa rozhodnutia č. 28/2011 a rozhodnutia č. 33/15 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Výška
úhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu bola v súlade s rozhodnutím primátora č. 28/2011, č.33/2015 stanovená vo výške 12,- eur/m2/rok, úhrada za 17 m2 za obdobie od 1. 8. 2014 do 31. 12. 2015
predstavuje sumu 289,- eur a úhrada za 17 m2 za obdobie od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2018 predstavuje
510,- eur, t. j. celkom 799,- eur.

4/Keďže žalobca v časti o zaplatenie istiny 398,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 398,60 eura vzal žalobu späť pred začatím pojednávania (čím reagoval na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovanej), súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2
CSP v nadväznosti na § 146 ods. 1 veta druhá CSP.
5/Podaním z 23.11. 2020 žalobca rozšíril žalobný petit o povinnosť žalovanej uhradiť v prospech žalobcu

sumu 463,48 eura ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1. 7. 2018 do 8. 10. 2020. Žalobca potom
celkom žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu bezdôvodného obohatenia v sume 863,88 eura
spolusozákonnýmúrokomzomeškaniavzmysle§517OZvspojenís§3nariadeniavládyč.87/1995Z.
z. v znení jeho zmeny č. 586/2008 Z. z. a nariadenia č. 21/2013 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov
vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, teda 5,00 % odo dňa nasledujúceho
po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia - od 30. 6. 2017 až do zaplatenia, a priznal

žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania.
6/Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti (garáže) nachádzajúcej
sa na dotknutej nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, užívala dotknutú nehnuteľnosť bez
právneho dôvodu. Tvrdenie, že žalovaná užíva garáž, ktorá je postavená na pozemku vo vlastníctve

žalobcu, napokon ani žalovaná nerozporovala. Pokiaľ teda žalovaná užívala pozemok, ktorý je vo
vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, a týmto sústavným konaním sa bezdôvodne obohacovala,
je povinná bezdôvodné obohatenie vydať. Umiestnenie stavby bráni vlastníkovi pozemku tento užívať
riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby tak dochádza zo samotného titulu vlastníckeho
práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Žalovaná užívaním pozemku prijímala plnenie bez

poskytnutia náhrady za vykonanie jej nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jej majetok zmenšil
o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať vec žalobcu, bez
akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby za užívanie pozemku poskytovala žalobcovi plnenie. Na
strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože bezdôvodne sa obohatí aj ten, komu sa
neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, znížili a jeho majetok by

sa dôsledkom toho zmenšil. Užívaním nehnuteľnosti žalobcu bez právneho titulu sa žalovaná na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatila a získala tak majetkový prospech, ktorý musí žalobcovi, na úkor ktorého
sa obohatila, vydať. Žalovaná v danom prípade nemôže vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu
užívacieho práva, do úvahy preto prichádza poskytnutie peňažnej náhrady.
7/Žalobca požadoval od žalovanej nájomné za pozemok vo výške podľa rozhodnutí primátora hlavného

mesta. Žalovaná počas celého konania tvrdila, že chcela pozemok odkúpiť, na uzavretie nájomnej
zmluvy nepristúpila a ani počas niekoľkých rokov nedošlo k usporiadaniu užívania pozemku. To, že
žalovaná mala vôľu usporiadať daný vzťah odkúpením pozemku, zriadením vecného bremena či
nájomnou zmluvou a podľa jej vyjadrenia sa mesto dostalo do tohto sporu vlastnou vinou, nie je
postačujúce na to, aby súd žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Faktom je,

že strany kúpnu zmluvu neuzavreli, žalobca ako vlastník pozemku je oprávnený rozhodovať o tom, ako
naloží so svojím vlastníctvom (či ho predá alebo nie) a rovnako nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy.
Následne si žalobca uplatnil náhradu bezdôvodného obohatenia podľa rozhodnutí primátora, ktorými sa
ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Tento postup žalobcu súd
vyhodnotil ako logický, korektný a v súlade so zákonom.

8/Hodnota odplaty je stanovená na základe Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR
Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno vo výške
12,- eur / m2 / rok. Za obdobie od 15. 8. 2016 - 30. 6. 2018 si žalobca uplatnil sumu 400,40 eura. Podľa
výpočtu súdu správne má ísť o sumu 383,32 eura (výmera pozemku je 17 m2, potom 17 m2 x 12,-
eur/rok = 204,- eur/rok na 17 m2 a na 1 mesiac pripadá 17,- eur; v 8/2016: 17 dní = 9,32 eura a za

mesiace 9/2016 - 6/2018 je to 22m x 17,- eur = 374,- eur, spolu 383,32 eura). Následne žalobca žiadal
o zaplatenie sumy 463,48 eura za obdobie od 1. 7. 2018 do 8. 10. 2020. Podľa výpočtu súdu správne
má ísť o sumu 463,39 eura (výmera pozemku je 17 m2, potom 17 m2 x 12,- eur/rok = 204,- eur/rok na
17 m2 a na 1 mesiac pripadá 17,- eur; za mesiace 7/2018 - 9/2020 je to 27m x 17,- eur = 459,- eur, v
10/2020: 8 dní = 4,39 eura a spolu 463,39 eura). Keďže súd prvej inštancie mal ustálené, že žalovaná

za obdobie od 15. 8. 2016 - 30. 6. 2018 a od 1. 7. 2018 do 8. 10. 2020, za ktoré žalobca požadoval
uhradiť dlžnú sumu, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia neuhradila žiadnu sumu, pričom
nárok žalobcu súd uznal vo výške 383,32 eur (15. 8. 2016 - 30. 6. 2018) a 463,39 eura (1. 7. 2018 - 8. 10.2020), t. j. spolu 846,71 eura, súd rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť doplatok za toto obdobie titulom
bezdôvodného obohatenia vo výške 846,71 eura a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
9/Priznaná suma tak predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 15. 8. 2016 do 8. 10.

2020, pričom žalovaná bola vlastníčkou stavby postavenej na pozemku žalobcu v rozhodnom čase.
Bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní pozemku tým, že je na ňom zriadená stavba. Výšku
obvyklého nájmu v sume 12,- eur za m2/rok, určenú primátorom mesta, mal súd za primeranú. Žalovaná
nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že nejde o obvyklú cenu nájmu za obdobné pozemky.
10/Žalobca výzvou zo dňa 16. 7. 2018 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 782 eur za obdobie 8/2014

- 6/2018, a to do 15 dní od doručenia výzvy, túto žalovaná prevzala dňa 1. 8. 2018 a mala plniť do 15-
tich dní od jej doručenia, t. j. do 16. 8. 2018. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom od 1. 2. 2013 vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 383,32 eura od 17. 8.
2018 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. Pokiaľ ide
o obdobie 1. 7. 2018 - 8. 10. 2020, žalobca v tomto prípade nepreukázal zaslanie výzvy na plnenie

bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovanej. Žalovaná sa prvýkrát dozvedela o tom, že
má vydať bezdôvodné obohatenie vo výške uplatnenej žalobcom 463,48 eura až doručením podania
žalobcu zo dňa 23. 11. 2020, ktoré jej bolo doručené dňa 16. 3. 2021 a nasledujúcim dňom sa dostala
do omeškania. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. 2.

2013 vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 463,39 eura od 17. 3. 2021 do zaplatenia, v prevyšujúcej
časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
11/Pokiaľ žalovaná poukazovala na to, že v skoršom konaní došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu
mimosúdneho vyriešenia sporu, keď žalobca vyhovel požiadavke na odkúpenie pozemku a odpustenie
dlhu, pričom aj v uznesení súdu prvej inštancie č.k. 16C/100/2014-88 sa uvádza: „navrhovateľ

vyhovel požiadavke odporkyne na odkúpenie sporného pozemku“, žalobca argumentoval, že dôvodom
späťvzatia (skoršej) žaloby bola žiadosť žalovanej o odpustenie dlžnej sumy 1.615,24 eura s
príslušenstvom (za obdobie od 1.9.2006 do 30.8.2014). Tejto žiadosti žalovanej žalobca vyhovel na
základe prerokovania a schválenia žiadosti na pravidelnej porade primátora. Žiadosť žalovanej o
odkúpenie pozemku na porade primátora prejednávaná nebola a je chybou uznesenia, že takýto dôvod

uvádza. Zo zápisnice z pravidelnej porady primátora zo dňa 3.5.2016 je zrejmé, že na tejto porade
bola vec prejednaná a rozhodnutá len v rozsahu žiadosti žalovanej zo dňa 21.3.2016 o odpustenie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.615,24 eura s príslušenstvom. Zároveň žalobca uviedol, že nemá
záujem odpredať pozemok a žalovaná po späťvzatí žaloby v konaní 16C/100/2014 naďalej neuhrádzala
odplaty za užívanie pozemku pod stavbou jej garáže.

12/O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a § 256 odsek 1 CSP vzhľadom na to, že
pôvodne sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodné obohatenia zaplatením sumy 799,-
eur a po tom, ako žalovaná vzniesla námietku premlčania voči tomuto uplatnenému nároku žalobcu,
žalobca zobral späť žalobu v časti 398,60 eura, teda zastavenie konania zapríčinil sám, nešlo v danom
prípade o situáciu, kedy by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej. V danom prípade bolo

zastavenie konania v časti o zaplatenie 398,60 eura zavinené procesným úkonom žalobcu. Neúspešný
bol tiež žalobca v časti, v ktorej súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (v časti 17,17 eura). Žalobca bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 846,71 eura (383,32eura + 463,39 eura) a v tejto časti možno pripísať
úspech žalobcovi a neúspech mal v rozsahu 415,77 eura (799,- eur + 463,48 eura = 1.262,48 eura -
846,71 eura = 415,77 eura). Naopak, žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 415,77 eura a neúspech

v rozsahu 846,71 eura. V konaní bol žalobca úspešný v percentuálnom vyjadrení 67,07 % a neúspešný
v rozsahu 32,93 %. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 32,93 % a neúspešná v rozsahu 67,07
%. Súd teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 34,14 % (67,07 % - 32,93 %) celkových trov konania posudzujúc
úspech podľa uplatnenej istiny žalovanej sumy.

13/Proti tomuto rozsudku v zastavujúcej časti, v žalobe vyhovujúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady
trov podala včas odvolanie žalovaná. Podľa odvolateľky žalobca nepreukázal nárok uplatnený žalobou
a zároveň svojim konaním opätovne zamedzil platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, kedy by bol vzťah
medzi stranami usporiadaný, čím by sa dalo predísť súdnemu sporu. Súd v tomto smere ignoroval
argumenty a dôkazy žalovanej. Žalobca nepredložil dôkazy o stanovení výšky nároku, neuviedol, z

akých odborných podkladov vychádzal. Zaplatenie žalovanej sumy považovala žalovaná za rozporné
s dobrými mravmi, keď žalobca odmietol akceptovať návrh nájomnej zmluvy podpísanej žalovanou,
neumožnil odpredaj pozemku, s ktorými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.
Podľa žalovanej žalobca preferuje neusporiadaný vzťah k pozemku, prostredníctvom súdneho sporusa snaží bezdôvodne obohatiť, navyše v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa snažil nátlakom
zmeniťpôvodnestanovenépodmienkyužívaniapozemkubezakejkoľvekmožnostidohodysvlastníčkou
garáže, ktorá od začiatku komunikácie vyjadrovala opakovane záujem o vyriešenie nevysporiadaného

vzťahu. Nájomné nebolo historicky od postavenia garáže stanovené a žalobca požadoval toto len na
základe rozhodnutia poslancov mesta, nájomné nebolo stanovené znalcom s prihliadnutím na miestnu
situáciu. Žalovaná trvala na tom, že v snahe usporiadať vzťah k pozemku nepochybila, nedopustila sa
porušenia zákona, snažila sa o korektné usporiadanie vzťahov, na druhej strane považovala konanie
žalobcu za nekorektné a nehospodárne, kedy mu neprináleží žiadna náhrada trov konania. Žalovanej

nebolo zrejmé, ako prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 34,14%, keď žalobca bol zastupovaný svojim zamestnancom, nie je teda zrejmé,
aké trovy konania by mala žalobcovi nahradiť. Nakoniec potreba porady s právnikom vyvolala trovy
aj na strane žalovanej, ktoré jej však nikto nikdy nenahradí, nehovoriac o časovej ujme a stresu kvôli
opakovanému dostavovaniu sa na súdne pojednávanie. Žalovaná preto navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

14/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná napriek rozsiahlej
argumentácii neupresnila, akým nesprávnym procesným postupom mal súd znemožniť žalovanej
uskutočňovať jej patriace procesné práva a čím konkrétne malo prísť k porušeniu práva žalovanej
na spravodlivý proces. Rovnako neuviedla, ktoré navrhované dôkazy súd nevykonal, resp. k akým
nesprávnymskutkovýmzisteniammalsúddospieť.Pokiaľžalovanánapadlaajkonaniezastavujúcučasť

výroku rozsudku, tu sa súd vyporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby v zmysle procesných pravidiel,
ide o bežný procesný postup, s ktorým navyše žalovaná súhlasila. Vo vzťahu voči žalobe vyhovujúcemu
výroku rozsudku súdu prvej inštancie bol žalobca toho názoru, že riadne preukázal svoj nárok, tento
podložil listinnými dôkazmi. Čo sa týka ďalších tvrdení žalovanej, upozornil žalobca na to, že ako prvý
inicioval uzavretie nájomného vzťahu k pozemku, k čomu však žalovaná nepristúpila. Nakoniec aj bez

platného nájomného vzťahu má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od subjektu, ktorý
sa na jeho úkor obohatil, v zmysle § 451 OZ. Nie je pravda, že by žalobca neprejavil dobrú vôľu vo vzťahu
k žalovanej, v predchádzajúcom súdnom spore žalovanej odpustil dlžnú sumu za iné obdobie užívania
pozemku pod stavbou garáže, napriek tomuto si žalovaná neuvedomila, že je povinná platiť žalobcovi
ako vlastníkovi pozemku pod stavbou odplatu za užívanie tohto pozemku. Ohľadne námietok žalovanej

voči procesnému postupu súdu žalobca považoval tieto za nepravdivé, obe strany mali rovnaký priestor
vyjadriť sa k veci a námietky žalovanej neboli ignorované, s týmito sa súd riadne vysporiadal. Čo sa
týka rozpornosti uplatneného nároku s dobrými mravmi, toto podľa žalobcu nie je namieste, žalobca
rovnako odmietol akýkoľvek nátlak voči žalovanej. Výšku odplaty oprel žalobca o všeobecne záväzné
právne akty a rozhodnutia so všeobecnou záväznosťou, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie primátora

hlavného mesta, na základe ktorého vypočítal výšku žiadanej odplaty za užívanie pozemkov. Čo sa
týka údajnej miestnej situácie, žalovaná nemôže mať relevantné informácie o zámeroch žalobcu v
danej lokalite. Vo vzťahu k náhrade trov konania spôsob určenia výsledného rozsahu trov vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, podľa žalobcu by bolo namieste, aby sa
žalovaná s týmto riadne oboznámila. Žalobcovi vznikli trovy v podobe zaplateného súdneho poplatku,

nie v podobe trov právneho zastúpenia, ako táto mylne namietala. Žalobca teda považoval argumenty
žalovanej za irelevantné a navrhol potvrdenie napadnutých častí rozsudku súdu prvej inštancie.
15/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a 378
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16/Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť aj v časti, v ktorej bolo
konanie zastavené, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti žalobca vzal žalobu späť (hoci v reakcii na
námietku premlčania vznesenú žalovanou), kedy vždy dochádza k zastaveniu konania. Len v prípade,
ak by k späťvzatiu žaloby, hoci čiastočnému, nedošlo, súd by v tejto časti žalobu zamietol, konštatujúc
nedôvodnosť uplatneného nároku.

17/Žalovaná súdu vytýkala, že nezobral ohľad na jej snahu o usporiadanie pomerov ohľadom stavby
jej garáže na pozemku vo vlastníctve žalobcu, či už odpredajom pozemku žalovanej alebo uzavretím
nájomnej zmluvy či zriadením vecného bremena. Vo všeobecnosti princíp zmluvnej voľnosti nenúti
nikoho nakladať s predmetom svojho vlastníctva inak, ako sám mieni. Odvolací súd sa stotožnil s
názorom žalobcu, že aj bez platného nájomného vzťahu, resp. zriadenia vecného bremena má žalobca

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ.
18/V súdenej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny
vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého jezískanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom
zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa
neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil,

pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide teda
tiež v prípade užívania pozemku bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu (povinnosť plniť môže v
niektorých prípadoch vyplývať tiež zo zákona alebo z rozhodnutia súdu) oprávňujúceho tento pozemok
užívať. Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je
teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto

realizujeužívateľskéoprávnenia)bezprávnehodôvodu,bezposkytovanianáhradyzavykonávaniejemu
nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s
právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemok. Keďže príjemca takéhoto plnenia (vzhľadom na
jeho povahu) nie je schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej
náhrady (§ 458 ods. 1 OZ).
19/V danom prípade bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej nevzniklo jej protiprávnym konaním,

vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, jeho výška je odôvodnená
všeobecne záväzným rozhodnutím orgánu mesta. Skutočnosť, že medzi stranami doposiaľ nedošlo (a
už ani nedôjde, vzhľadom na zmenu v osobe vlastníka stavby) k uzavretiu nájomnej resp. inej zmluvy
či iného titulu oprávňujúceho žalovanú pozemok užívať (za primeranú odplatu), nie je v danom prípade
právne významná, rovnako tak prípadná ochota či neochota jednej alebo druhej strany v naznačenom

smere, keď aj existujúce pomery umožňovali medzi stranami spravodlivé usporiadanie veci (vydaním
bezdôvodného obohatenia).
20/Úspech strán sporu súd vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech žalobcu a žalovanej. Pomer
úspechu v prvoinštančnom konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany,
žalobcu, odpočítal úspech menej úspešnej strany, žalovanej, pričom ustálil úspech žalobcu na 34,14

%, v ktorom rozsahu potom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Tak
ako uvádzal žalobca, tomuto vznikli trovy v podobe zaplateného súdneho poplatku, nie v podobe trov
právneho zastúpenia, ako nesprávne namietala žalovaná.
21/So zreteľom na obsah odvolania sa odvolací súd zaoberal i posúdením, či súd prvej inštancie svojim
postupom neodňal žalovanej možnosť konať pred súdom, pričom odňatím možnosti konať pred súdom

sarozumietakýzávadnýpostupsúdupriečiacisazákonualeboinémuvšeobecnezáväznémuprávnemu
predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka/strany občianskeho
súdneho konania. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a
hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnym názorom (I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom (II.ÚS 3/97). Pokiaľ
ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne

objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností.
Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (IV.ÚS
115/03).Vdanomprípadesúdprvejinštanciepodrobneuviedolrozhodujúciskutkovýstav,opísalpriebeh
konania, stanoviská oboch procesných strán a výsledky vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie

sa riadne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie
vo veci.
22/Vzhľadomnavyššieuvedené,odvolacísúdodvolanímnapadnutúčasťrozsudkusúduprvejinštancie,
ktorý po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ako vecne správnu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, stotožniac sa i s

odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).
23/V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi nevznikli
žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd priznal nárok na náhradu a
následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil samostatným uznesením

výšku nároku v rozsahu 0,- €.
24/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).