Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205198
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mésarošová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1318205198.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobcu:

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO:
00 603 481, proti žalovanej: E.. H.. R. A., narodená XX. X. XXXX, trvale pobytom S. XX, XXX XX T., o
zaplatenie 1.262,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 398,60 eura a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 398,60 eura od 30. 6. 2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 846,71 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

ročne zo sumy 383,32 eura od 17. 8. 2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 463,39 eura od 17. 3. 2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,14 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13. 8. 2018, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 15. 8. 2018,

domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 799,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 799,- eur odo dňa nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia
(t. j. od 30. 6. 2017) do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa domáha od
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka za
užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu v celkovej výške 799,- eur za obdobie od 1. 8. 2014 do 30. 6.
2018, ktoré žalobcovi vzniklo neoprávneným užívaním pozemku žalovanou bez právneho dôvodu. Spolu
sbezdôvodnýmobohatenímžiadalžalobcapriznaťpočnúcododňanasledujúcehopodnizaslaniavýzvy

na vydanie bezdôvodného obohatenia (t. j. od 30. 6. 2017) úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 799,- eur v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Ďalej uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v T., P.. Ú.. F. E.,
zapísaného na LV č. X ako parcela č. XXXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria (ďalej len „pozemok“). Žalovaná je výlučnou vlastníčkou stavby so súpisným číslom XXX
evidovanej ako garáž na LV č. XXXX, k. ú. F. E., na parcele číslo XXXXX/X. Žalovaná nadobudla stavbu
dňa8.12.1998nazákladededičskéhokonaniaevidovanéhopodčíslom22D966/97,Dnot17/98z8.12.

1998 a užívala stavbu spolu s pozemkom, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná užívala bezdôvodne
pozemok na úkor žalobcu v období od 1. 8. 2014 do 30. 6. 2018, čím sa bezdôvodne obohatila o 799,-
eur. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného za nájom zisteného
podľa rozhodnutia č. 28/2011 a rozhodnutia č. 33/15 primátora hlavného mesta Slovenskej republikyBratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Výška
úhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu bola v súlade s rozhodnutím primátora č. 28/2011, č.
33/2015 stanovená vo výške 12,- eur/m2/rok, úhrada za 17 m2 za obdobie od 1. 8. 2014 do 31. 12. 2015

predstavuje sumu 289,- eur a úhrada za 17 m2 za obdobie od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2018 predstavuje
510,- eur, t. j. celkom 799,- eur. Na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia žalobca predložil výpis z LV
č. XXXX, k. ú. F. E. zo dňa 13. 8. 2018, čiastočný výpis z LV č. X, k. ú. F. E., predžalobnú výzvu zo dňa 29.
6. 2017 a doručenku k nej, výzvu na úhradu bezdôvodného obohatenia zo dňa 16. 7. 2018 a doručenku
k nej, vyjadrenie k listu evidovanému pod číslom E. Z. XXXXX/XXXX/XXXXXX zo dňa 2. 8. 2018,

rozhodnutie č. 28/2011 a č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorým
sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, prílohy k rozhodnutiam:
tabuľku č. 100, tabuľku č. 200, rozhodnutie č. 35/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy o podpisovaní písomností a právnych dokumentov a prílohu.

2. Dňa 22. 10. 2018 bol vydaný platobný rozkaz, č. k. 17C/97/2018 - 38, ktorý bol uznesením, č.

k. 17C/97/2018 - 46 zo dňa 17. 12. 2018, zrušený z dôvodu včas podaného odporu. Žalovaná v
odpore uviedla, že žalobca bol požiadaný o predaj pozemkov, resp. ich častí pod garážami jednotlivým
vlastníkom alebo zriadením odplatného vecného bremena na pozemkoch v prospech vlastníkov
jednotlivých stavieb, ktorého obsahom by bolo právo stavby a užívania príslušného pozemku vlastníkom
stavby na nej postavenej, príp. aj prechod a prejazd cez príslušné pozemky ku garážam. Dňa 25. 9. 2014

bola na Okresný súd Bratislava III podaná žaloba proti žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.615,24 eura s príslušenstvom z dôvodu užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu za obdobie
od 1. 9. 2006 do 30. 8. 2014, ktoré konanie bolo pre späťvzatie návrhu žalobcom zastavené. Listom zo
dňa 19. 1. 2016 žalovaná požiadala o odkúpenie pozemku a listom zo dňa 15. 2. 2016 jej bola doručená
odpoveď,žepozemkyhlavnéhomestavobytnýchúzemiachtvoriadobudúcnostirezervunaskvalitnenie

obytného prostredia a je potrebné zachovať celistvosť pozemkov. Následne jej žalobca zaslal návrh
na uzatvorenie nájomnej zmluvy s tým, že v prípade neuzatvorenia zmluvy o nájme pozemku, žiada
o úhradu za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu. Žalovaná poukázala na uznesenie Okresného
súdu Bratislava III, č. k. 16C/100/2014 - 88, v ktorom bolo uvedené, že navrhovateľ zobral návrh
späť z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu, keďže vyhovel požiadavke na odkúpenie pozemku a

odpusteniedlhu.Podpísanúnájomnúzmluvuzaslalažalobcovinapodpisdňa22.8.2017,avšakžalobca
nereagoval. Žalobca jej listom zo dňa 29. 6. 2017 zaslal predžalobnú výzvu na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 578 eur za obdobie užívania pozemku od 9/2014 do 6/2017. Vo vyjadrení k tejto
výzve žalovaná poukázala na skutočnosť, že neobdržala návrh kúpnej zmluvy a zároveň zaslala návrh
nájomnej zmluvy k termínu 1. 9. 2017 a od tohto termínu bola ochotná uhrádzať nájomné. Vo vzťahu k

výške bezdôvodného obohatenia žalovaná uviedla, že rozhodnutie primátora hlavného mesta č. 28/2011
bližšie nešpecifikuje čo je obvyklé nájomné ani z čoho vychádza, preto podľa jej vyjadrenia nemá oporu v
zákone. Keďže predmetom konania o zaplatenie 1.615,24 eura bolo vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 1. 9. 2006 do 30. 8. 2014 a konanie bolo zastavené, žalovaná mala za to, že časť
žalobného návrhu tvorí prekážku rozhodnutej veci. Ďalej uviedla, že svojím konaním nenaplnila ani

jeden zo skutkových podstát napĺňajúcich definíciu bezdôvodného obohatenia a poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. 3. 2001, sp. zn. 25Cdo 845/1999. Taktiež mala za to, že časť
finančných prostriedkov, ktorých zaplatenia žalobca žaluje, je premlčaná a žiadala žalobu zamietnuť.

3. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovanej podaním zo dňa 22. 1. 2019, v ktorom uviedol, že dôvodom

späťvzatia žaloby bola žiadosť žalovanej o odpustenie dlžnej sumy 1.615,24 eura s príslušenstvom.
Tejto žiadosti žalovanej žalobca vyhovel na základe prerokovania a schválenia žiadosti pravidelnou
poraduprimátora.Žiadosťžalovanejoodkúpeniepozemkuvpravidelnejporadeprimátoraprejednávaná
nebola a je chybou uznesenia, č. k. 16C/100/ 2014 - 88, že uvádza: „navrhovateľ vyhovel požiadavke
odporkyne na odkúpenie sporného pozemku.“ Zo zápisnice z pravidelnej porady primátora zo dňa

3. 5. 2016 je zrejmé, že na tejto porade primátora bola vec prejednaná a rozhodnutá len v rozsahu
žiadosti žalovanej zo dňa 21. 3. 2016 o odpustenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.615,24
eura s príslušenstvom. Zároveň uviedol, že žalobca nemá záujem odpredať pozemok a žalovaná po
späťvzatí žaloby v konaní 16C/100/2014 neuhrádzala odplaty za užívanie pozemku pod stavbou jej
garáže. Žalobca nespochybňuje oprávnenosť stavby garáže vo vlastníctve žalovanej, nespochybňuje

kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo stavbe pridelené súpisné číslo, avšak namieta, že kolaudačné
rozhodnutie nie je totožné so súhlasom s bezodplatným užívaním pozemku. Súhlas s bezodplatným
užívaním pozemku nikdy vydaný nebol, preto žalobcovi ako vlastníkovi pozemku pod stavbou žalovanej
prináleží odplata za faktické užívanie jeho pozemku. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že ide o resiudicata, žalobca uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 1. 8. 2014 do 30. 6. 2018 pričom v predchádzajúcom konaní si uplatňoval nárok za
obdobie od 1. 9. 2006 do 30. 7. 2014, teda ide o iné uplatnené obdobie. Žalobca zároveň týmto podaním

vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 398,60 eura (bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku vo
vlastníctve žalobcu zo strany žalovanej za obdobie od 1. 8. 2014 do 14. 8. 2016) ako aj príslušný úrok z
omeškania. Žalobca k vyjadreniu pripojil „žiadosť o odpustenie obžalovania o bezdôvodnom obohatení
vo výške 1.615,24 eura s príslušenstvom zo dňa 21. 3. 2016“ a zápis z pravidelnej porady primátora
zo dňa 3. 5. 2016.

4.Žalovanásavyjadrilakvyjadreniužalobcupodanímzodňa5.11.2020,vktoromuviedla,ženájomnék
nehnuteľnosti nebolo od postavenia garáže uzatvorené a mesto požadovalo uvedenú výšku nájomného
na základe rozhodnutia poslancov mesta. Zmluvy navrhované zo strany mesta boli nevyvážené, v
zmluve nemohla nič pripomienkovať, na čo nechcela pristúpiť. Neskôr garáž predala. Žalovaná k
vyjadreniu pripojila fotokópiu pôvodného listu vlastníctva č. X, k. ú. F. E., faktúru od hlavného mesta na

sumu 17 eur, list - užívanie pozemku zo dňa 10. 5. 2013, list - oznámenie k užívaniu pozemku zo dňa
9. 10. 2013, odpoveď k listu zo dňa 22. 11. 2013, žiadosť o majetkovoprávne usporiadanie vzťahov k
pozemkom zo dňa 25. 3. 2014, žiadosť o odkúpenie pozemku zo dňa 19. 1. 2016, prvú stranu uznesenia
Okresného súdu Bratislava III, č. k. 16C/100/2014 - 88, vyjadrenie k odpovedi zo dňa 20. 3. 2017, list -
16C/100/2014 - Späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 23. 5. 2016, vyjadrenie k návrhu zmluvy

o nájme zo dňa 7. 8. 2017, oznámenie o zmene vlastníctva stavby garáže zo dňa 26. 10. 2020.

5. Žalobca v podaní zo dňa 23. 11. 2020 uviedol, že v predošlom konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia odpustil žalovanej bezdôvodné obohatenie v sume viac ako 1.600 eur a ponúkal jej možnosť
uzavrieť nájomnú zmluvu, čo žalovaná odmietla. Žalovaná napriek vedomosti, že jej stavba garáže je

postavená na pozemku žalobcu neuhradila ani jednu odplatu za toto užívanie. Vo vzťahu k tvrdeniam
žalovanej ohľadom konania sp. zn. 16C/100/2014 žalobca poprel, že vzal späť svoj návrh mimosúdnej
dohody, žalobca žalovanej odpredaj pozemku nikdy neponúkol a nie je viazaný žiadosťou žalovanej
o odkúpenie pozemku. Čím však viazaný je, je stanovisko odborných útvarov, ktoré v tomto prípade
neodporučili odpredaj pozemku. Vzhľadom na to, že žalovaná naďalej užívala pozemok žalobcu, na jej

strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Záverom žalobca navrhol, aby súd prijal návrh na rozšírenie
žalobného petitu o povinnosť žalovanej uhradiť v prospech žalobcu sumu 463,48 eura ako bezdôvodné
obohateniezaobdobieod1.7.2018do8.10.2020.Žalobcažiadal,abysúdzaviazalžalovanúnaúhradu
bezdôvodného obohatenia v sume 863,88 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle § 517
OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení jeho zmeny č. 586/2008 Z. z. a nariadenia

č. 21/2013 Z. z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, teda 5,00 % odo dňa nasledujúceho po dni zaslania výzvy na vydanie bezdôvodného
obohatenia - od 30. 6. 2017 až do zaplatenia, a priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania.

6. Na pojednávaní konanom dňa 31. 5. 2021 za prítomnosti poverenej zástupkyne žalobcu,

splnomocneného zástupcu žalovanej a žalovanej uznesením vyhláseným na pojednávaní súd pripustil
zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 23. 11. 2020.

7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie vzatím žaloby späť sčasti podaním
zodňa22.1.2019,doručenýmsúdudňa25.1.2019,atovčastiozaplatenieistiny398,60eurasúrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,60 eura pred začatím pojednávania, súd v prvom výroku

enunciátu tohto rozsudku konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 398,60 eura s príslušenstvom podľa
citovaného ustanovenia § 145 ods. 2 CSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 146 ods. 1 veta
druhá CSP.11. Po vzatí žaloby späť žalobcom v časti istiny vo výške 398,60 eura s príslušenstvom a po pripustení
zmeny petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 31. 5. 2021, zostalo predmetom
konania zaplatenie sumy 863,88 eura s príslušenstvom pohľadávky pozostávajúcej z úroku z omeškania

5,00 % ročne zo sumy 863,88 eura odo dňa 30. 6. 2017 do zaplatenia a náhrada trov konania.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

13. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní

skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a

rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

14. Súd prejednal spor na pojednávaní za prítomnosti oboch strán, resp. ich zástupcov, vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, prednesom povereného zástupcu žalobcu
a splnomocneného zástupcu žalovanej, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

15. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. X pre okres T. O., katastrálne územie F. E., je žalobca výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra „C“ parc. č. XXXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria.

16. Žalovaná bola až do 8. 10. 2020 vlastníčkou garáže so súpisným č. XXX postavenej na parcele č.
XXXXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. E. vo vlastníctve žalobcu, pričom garáž nadobudla
dňa 8. 12. 1998 na základe dedičského rozhodnutia 22D 966/97, Dnot 17/98. Žalovaná dotknutú
nehnuteľnosť, t.j. garáž, previedla na kupujúcich O.. I. U. a O.. Q. U. Kúpnou zmluvou (R.-XXXXX/XXXX
zo dňa X. XX. XXXX).

17. Žalovaná listom zo dňa 10. 5. 2013 oznámila žalobcovi, že očakáva návrh na odkúpenie pozemku
a v prípade, že ona odmietne odkúpenie pozemku, je ochotná uzavrieť zmluvu o nájme pozemku
s mesačnými splátkami 17 eur od podpísania nájomnej zmluvy s tým, že odmieta platiť nájomné
spätne z dôvodu, že nie jej vinou nájomný vzťah nebol uzatvorený. Ďalším listom zo dňa 9. 10.

2013 žalovaná oznámila žalobcovi, že ním zasielané upomienky považuje za bezpredmetné, keďže
neobdržala odpoveď na jej list zo dňa 10. 5. 2013 a zmluva o nájme nebola uzavretá. Listom zo dňa
22. 11. 2013 žalovaná reagovala na list žalobcu o užívaní pozemku a k navrhovanej nešpecifikovanej
zmluve, v ktorom uviedla, že zmluva nie je vyvážená a výhodná pre obe strany, ale je nátlaková a v
zmluve chýba ponuka na odkúpenie pozemku.

18. Spoločnosť LEGAL ART, s. r. o., ako zástupca vlastníkov nehnuteľností (garáží), medzi ktorými
bola aj žalovaná, požiadala žalobcu o majetkovoprávne usporiadanie vzťahu k pozemkom zastavanými
garážami listom zo dňa 25. 3. 2014, a to predajom pozemkov pod garážami jednotlivým vlastníkom
alebozriadenímodplatnéhovecnéhobremenanapozemkochvprospechjednotlivýchvlastníkovstavieb

(garáží).

19. Na Okresnom súde Bratislava III sa viedlo konanie o zaplatenie 1.615,24 eura s príslušenstvom
titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej, ktoré spočívalo v neoprávnenom užívaní pozemku
žalobcu, nachádzajúceho sa pod stavbou garáže vo výlučnom vlastníctve žalovanej bez uzatvorenej

nájomnej zmluvy za obdobie od 1. 9. 2006 do 30. 8. 2014. Konanie bolo uznesením č. k. 16C/100/2014
- 88 zastavené. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca vzal návrh na začatie konania
späť z dôvodu mimosúdneho vyriešenia sporu so žalovanou, keďže vyhovel požiadavke žalovanej na
odkúpenie pozemku a odpustenie dlhu. V späťvzatí návrhu na začatie konania zo dňa 23. 5. 2016žalobca uviedol, že žalovaná podala žiadosť o odpredaj pozemku a odpustenie uplatneného nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia a po prerokovaní žiadosti kompetentnými orgánmi bolo žiadosti
vyhovené.

20. Žiadosťou zo dňa 19. 1. 2016 žalovaná požiadala žalobcu o odkúpenie pozemku parc. č. XXXXX/
X v k. ú. F. E. a v liste zo dňa 20. 3. 2017 žalovaná ponúkla okrem odkúpenia pozemku pod stavbou
garáže uzavretie nájomnej zmluvy či odkúpenie garáže za 15.000 eur.

21.Žiadosťouzodňa21.3.2016žalovanápožiadalažalobcu„oodpustenieobžalovaniaobezdôvodnom
obohatení vo výške 1.615,24 eura s príslušenstvom“.

22. Zo zápisu z pravidelnej porady primátora zo dňa 3. 5. 2016 vyplynulo, že pravidelná porada primátora
vyhovela žiadosti žalovanej o odpustenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.615,24 eura.

23. Výzvou zo dňa 29. 6. 2017 žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu vo výške 578 eur, a to z neuhradenej odplaty za užívanie
pozemku bez právneho dôvodu za obdobie 9/20104 - 6/2017 v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzvu
žalovaná prevzala dňa 25. 7. 2017, čo je zrejmé z doručenky pripojenej k výzve. V konaní bolo nesporné,
že na základe uvedenej výzvy žalovaná dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila.

24. Žalovaná v liste zo dňa 7. 8. 2017 adresovanom žalobcovi uviedla, že jeho list z 22. 8. 2016 považuje
za nedorozumenie, keďže jej bol zaslaný návrh zmluvy o nájme pozemku a ona očakávala návrh kúpnej
zmluvy. Výzvu na zaplatenie sumy 578 eur považuje za neseriózny prístup.

25. V ďalšej výzve zo dňa 16. 7. 2018 žalobca vyzval žalovanú, aby uhradila sumu 782 eur, ktorá
zodpovedá užívaniu pozemku žalobcu bez právneho dôvodu za obdobie od 8/2014 do 6/2018, a to
do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň uviedol, že žalobca vyhovel žiadosti žalovanej o odpustenie
dlhu aj s príslušenstvom, napriek tomu žalovaná neuhradila ani jednu odplatu za užívanie pozemku za
nasledujúce obdobie po období, ktoré jej bolo odpustené. Výzvu žalovaná prevzala dňa 1. 8. 2018, ako

je zrejmé z pripojenej doručenky k výzve a túto sumu nezaplatila.

26. Žalovaná listom zo dňa 2. 8. 2018 označeným ako „Vyjadrenie k listu evidovanom pod číslom
E. Z. XXXXX/XXXX/XXXXXX požiadala žalobcu o opätovné prečítanie jeho listu E. Z. XXXXX/XXXX/
XXXXXX, v ktorom žalobca uvádza: „Žalovaná podala žiadosť o odpredaj pozemku a odpustenie nároku

ztitulubezdôvodnéhoobohatenianaMagistrátHlavnéhomesta.Poprerokovanížiadostikompetentnými
orgánmi bolo žiadosti vyhovené.

27. Podľa čl. 2 ods. 1 Rozhodnutia č. 28/2011 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, účinným od 1. 11.

2011, ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 2 v tabuľke č. 200 a č.
300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb, nebytových
priestorov, ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta. Podľa položky 17) prílohy č.
1 k rozhodnutiu č. 28/2011, je pre lokalitu II, kat. územie Nové Mesto cena stanovená za dotknuté
nehnuteľnosti na sumu 12,- eur za m2 ročne.

28. Podľa čl. 2 ods. 1 Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
ktorýmsaustanovujúcenyprenájmovacenypredbežnejodplatyzavecnébremenozodňa16.12.2015,
účinným od 1. 1. 2016, ceny za prenájom uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 100 a v prílohe č. 2 v tabuľke
č. 200 a č. 300 sú ceny minimálne a vzťahujú sa len na prenájom nehnuteľností - pozemkov, stavieb,

nebytových priestorov, ako aj technických zariadení vo vlastníctve hlavného mesta. Podľa položky 17)
prílohy č. 1 k rozhodnutiu č. 33/2015, je pre lokalitu II, kat. územie Nové Mesto cena stanovená za
dotknuté nehnuteľnosti na sumu 12,- eur za m2 ročne.

29. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe, pridržiava sa tiež

neskorších vyjadrení a žiadala, aby súd žalobe vyhovel, keďže bolo preukázané vlastníctvo pozemku,
na ktorom bola garáž žalovanej, pričom garáž má už iného vlastníka. Uviedla, že v zápise primátora zo
dňa 3. 5. 2016 je uvedená žiadosť o odpustenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.615,24 eura a
posudzovaná bola len žiadosť žalovanej, ktorá sa týkala odpustenia tohto bezdôvodného obohatenia.Pokiaľ bolo v inej zápisnici uvedené, že sa prerokovával odpredaj pozemku, považuje to za chybu v
písaní.

30. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní popísal genézu vývoja vlastníckych vzťahov a
uviedol, že si najali advokátsku kanceláriu, ktorá mestu predložila návrh na odkúpenie pozemku, z mesta
im opätovne zasielali výzvy, chceli uzavrieť nájomnú zmluvu, avšak zmluvu, ktorú im mesto predkladalo,
bola pre nich neakceptovateľná. Navrhovali viacero spôsobov urovnania, a to odkúpenie, odpredaj,
vecné bremeno a nájomnú zmluvu. Od mesta nedostali odpoveď, na odpredaj pozemku mesto vždy

odpovedalo zamietavo, okrem prípadu, keď riaditeľ sekcie právnych vecí vyhovel žiadosti o odpredaj
pozemku, a preto mali za to, že im bolo vyhovené.

31. K tvrdeniu splnomocneného zástupcu žalovanej ohľadom vyjadrenia riaditeľa právnej sekcie
poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že sekcia právnych služieb mohla predkladať iba konkrétnu
žiadosť o odpustenie bezdôvodného obohatenia, riaditeľ nemá mandát vyjadrovať sa k odpredaju

pozemku, na to je sekcia správy nehnuteľností. K odpredaju môže dôjsť iba vtedy, keď všetky odborné
útvary magistrátu dajú súhlasné stanovisko a ak žiadateľ nemá nedoplatky. V tejto veci nemohlo byť
vyhovené žalovanej o odpredaj pozemku a o odpredaji by rozhodovalo zastupiteľstvo.

32. Splnomocnený zástupca žalovanej k predchádzajúcej komunikácii so žalobcom, ako aj k jeho

výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že sú bezpredmetné z dôvodu, že nariadenie
primátora sa týka nových vzťahov, ktoré mesto uzatvorí s potencionálnymi vlastníkmi a ich vzťah bol iný,
historicky bola garáž spolu s pozemkom užívaná ako jeden celok, za ktorý platili dane. Žalobu žiadal
zamietnuť, pretože mesto sa dostalo do sporu vlastným konaním, snažili sa dohodnúť, ale nebolo im
to umožnené.

33. Poverená zástupkyňa žalobcu na záver uviedla, že sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení, trvá
na návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a žiadala, aby súd zaviazal žalovanú
i k náhrade trov konania.

34. Splnomocnený zástupca žalovanej na záver uviedol, že trvá na doterajších vyjadreniach, nesúhlasí s
obvineniami zo strany žalobcu, preukázali dobrú vôľu riešiť neusporiadaný vzťah spôsobom odkúpenia
pozemku, zriadením vecného bremena, podpísaním nájomnej zmluvy, ale mesto na tieto spôsoby
nereagovalo a nútilo ich vstúpiť do nevýhodného a nevyváženého zmluvného vzťahu. Navrhol, aby súd
žalobu zamietol a súdne trovy vyrubil na účet žalobcu.

35. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

36. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

38. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

39. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

41. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.42. Bezdôvodné obohatenie sa môže premietnuť vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok
zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takému zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju

povinnosť. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide aj v
prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto pozemky
užívať. V prípade takého plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho
dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho
majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať

pozemok (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2005).

43. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Žalobca
v konaní preukázal, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti (garáže) nachádzajúcej sa na dotknutej
nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, užívala dotknutú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
Tvrdenie, že žalovaná užíva garáž, ktorá je postavená na pozemku vo vlastníctve žalobcu napokon ani

žalovaná nerozporovala. Pokiaľ teda žalovaná užívala pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalobcu bez
právneho dôvodu, a týmto sústavným konaním sa bezdôvodne obohacovala, je povinná bezdôvodné
obohatenie vydať. Umiestnenie stavby bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K
obohateniu vlastníka stavby tak dochádza zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho
oprávnenie užívať stavbu. Žalovaná užívaním pozemku prijímala plnenie bez poskytnutia náhrady za

vykonanie jej nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jej majetok zmenšil o prostriedky vynaložené
v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať vec žalobcu, bez akéhokoľvek právneho
titulu a bez toho, aby za užívanie pozemku poskytovala žalobcovi plnenie. Na strane žalovanej došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pretože bezdôvodne sa obohatí aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa
inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, znížili a jeho majetok by sa dôsledkom toho zmenšil.

44. Žalobca si pôvodne v konaní uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady
za obdobie od 1. 8. 2014 do 31. 12. 2015 vo výške 289 eur a od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2018 vo výške
510 eur. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania v odpore voči platobnému rozkazu zo
dňa 13. 11. 2018, súd uvádza, že žalovaná neuviedla, vo vzťahu ku ktorému obdobiu považuje nárok

žalobcu za premlčaný, iba konštatovala, že časť finančných prostriedkov, ktorých zaplatenie žalobca
žaluje, je premlčaná. Vzhľadom na to, že námietka premlčania bola vznesená v odpore proti platobnému
rozkazu, súd mal za to, že sa týka dotknutého obdobia od 1. 8. 2014 do 30. 6. 2018, keďže žalovaná
sa viac o námietke premlčania nezmienila.

45. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

46. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

47. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom,
že k bezdôvodnému obohateniu došlo, a kto sa na jeho úkor obohatil. Oba predpoklady musia byť
splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby odvíja, je teda okamih vzniku
zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt o
svojom práve na vydanie bezdôvodného obohatenia vedel, alebo nie, preto k splneniu predpokladov pre
začiatok plynutia premlčacej doby, či objektívnej alebo subjektívnej nemôže dôjsť skôr ako bezdôvodné
obohatenie vôbec vznikne.

48. O bezdôvodnom užívaní nehnuteľnosti žalovanou v rozhodnom období (1. 8. 2014 do 30. 6.
2018) vedel žalobca samotným okamihom užívania nehnuteľnosti žalovanou. V danom prípade k
bezdôvodnému obohateniu dochádzalo v čase podania žaloby každým dňom, nešlo o samostatneposkytované plnenie zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu, ale o pokračujúce obohacovanie sa,
preto žalobca uplatnil svoj nárok po čiastočnom späťvzatí, ktorým reagoval na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovanej, 2 roky spätne od podania žaloby správne. Pretože žalobca si napokon

uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15. 8. 2016 do 30. 6. 2018 a žaloba
bola súdu doručená 15. 8. 2018, teda ešte v 2-ročnej premlčacej lehote, námietka premlčania vznesená
zo strany žalovanej dôvodná nie je.

49. Užívaním nehnuteľnosti žalobcu bez právneho titulu sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne

obohatila a získala tak majetkový prospech, ktorý musí žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatila, vydať.
Žalovaná v danom prípade nemôže vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu užívacieho práva, do
úvahy preto prichádza poskytnutie peňažnej náhrady.

50.Žalobcapožadovalodžalovanejnájomnézapozemokvovýškepodľarozhodnutíprimátorahlavného
mesta. Žalovaná počas celého konania tvrdila, že chcela pozemok odkúpiť, avšak na uzavretie nájomnej

zmluvy nepristúpila a ani počas niekoľkých rokov nedošlo k usporiadaniu užívania pozemku. To, že
žalovaná mala vôľu usporiadať daný vzťah odkúpením pozemku, zriadením vecného bremena či
nájomnou zmluvou a podľa jej vyjadrenia sa mesto dostalo do tohto sporu vlastnou vinou, nie je
postačujúce na to, aby súd žalobcovi nepriznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Faktom je,
že strany kúpnu zmluvu neuzavreli, žalobca ako vlastník pozemku je oprávnený rozhodovať o tom, ako

naloží so svojím vlastníctvom (či ho predá alebo nie) a rovnako nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy.
Následne si žalobca uplatnil náhradu bezdôvodného obohatenia podľa rozhodnutí primátora, ktorými sa
ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Tento postup žalobcu súd
vyhodnotil ako logický, korektný a v súlade so zákonom.

51. Žalovaná namietala, že rozhodnutia primátora sa týkajú nových nájomných vzťahov, ktoré mesto
uzatvorí s potenciálnymi vlastníkmi, pričom ich vzťah bol iný, keďže garáž aj spolu s pozemkom užívala
ako jeden celok. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že procesná zodpovednosť strany
sporu za preukázanie svojich tvrdení nezaťažuje v konaní len žalobcu, ale aj žalovanú. Dôkazné
bremeno v konaní pred súdom má totiž každá strana, ktorá z existencie tvrdených skutočností odvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky. To platí obzvlášť v prípadoch, ak má súd rozhodnúť vo veci samej,
keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva, nebola prípadne nemohla byť
pred súdom preukázaná a keď výsledky hodnotenia predložených dôkazov neumožňujú súdu prijať
jednoznačný záver o pravdivosti tvrdení tej - ktorej sporovej strany, najmä pokiaľ sú tieto tvrdenia celkom
protichodné. Ak teda žalovaná tvrdí, že rozhodnutia primátora sa na nich nevzťahujú a súd nemôže

vychádzať z rozhodnutí primátora mesta, ktorým sa určuje výpočet danej úhrady, mala sama uviesť, aká
je obvyklá cena a k tomu predložiť relevantný dôkaz.

52. Žalobca pri uplatnení svojho nároku vychádzal z objektívnych kritérií, na základe ktorých je možné
stanoviť hodnotu odplaty. Hodnota odplaty je stanovená na základe Rozhodnutia č. 33/2015 primátora

hlavného mesta SR Bratislava, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za
vecné bremeno vo výške 12,- eur / m2 / rok. Za obdobie od 15. 8. 2016 - 30. 6. 2018 si žalobca uplatnil
sumu 400,40 eura. Podľa výpočtu súdu správne má ísť o sumu 383,32 eura (výmera pozemku je 17
m2, potom 17 m2 x 12,- eur/rok = 204,- eur/rok na 17 m2 a na 1 mesiac pripadá 17,- eur; v 8/2016: 17
dní = 9,32 eura a za mesiace 9/2016 - 6/2018 je to 22m x 17,- eur = 374,- eur, spolu 383,32 eura).

53. Následne žalobca žiadal o zaplatenie sumy 463,48 eura za obdobie od 1. 7. 2018 do 8. 10. 2020.
Podľa výpočtu súdu správne má ísť o sumu 463,39 eura (výmera pozemku je 17 m2, potom 17 m2 x
12,- eur/rok = 204,- eur/rok na 17 m2 a na 1 mesiac pripadá 17,- eur; za mesiace 7/2018 - 9/2020 je to
27m x 17,- eur = 459,- eur, v 10/2020: 8 dní = 4,39 eura a spolu 463,39 eura).

54. Keďže súd mal ustálené, že žalovaná za obdobie od 15. 8. 2016 - 30. 6. 2018 a od 1. 7. 2018 do 8. 10.
2020, za ktoré žalobca požadoval uhradiť dlžnú sumu, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia
neuhradila žiadnu sumu, pričom nárok žalobcu súd uznal vo výške 383,32 eur (15. 8. 2016 - 30. 6. 2018)
a 463,39 eura (1. 7. 2018 - 8. 10. 2020), t. j. spolu 846,71 eura, súd v druhom výroku enunciátu rozsudku

zaviazal žalovanú uhradiť doplatok za toto obdobie titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 846,71
eura a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.55.Priznanásumapredstavujebezdôvodnéobohateniezaobdobieod15.8.2016do8.10.2020,pričom
žalovaná bola vlastníčkou stavby postavenej na pozemku žalobcu v rozhodnom čase. Bezdôvodné
obohatenie spočíva v užívaní pozemku tým, že je na ňom zriadená stavba. Výšku obvyklého nájmu

v sume 12,- eur za m2/rok, určenú primátorom mesta, mal súd za primeranú. Žalovaná nepredložila
žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že nejde o obvyklú cenu nájmu za obdobné pozemky.

56. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

57. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

58. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

59. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

60. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

61. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

62. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

63. Žalobca požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 863,88 eura od 30. 6.
2017 do zaplatenia. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nej
žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť
stanovená,pretojepotrebnévychádzaťz§563Občianskehozákonníka,podľaktoréhojedlžníkpovinný

zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, ako ho veriteľ požiadal o plnenie. Súd mal za preukázané, že žalobca
žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 578 eur výzvou zo dňa 29. 6. 2017, avšak táto výzva sa týkala
obdobia 9/2014 - 6/2017. Následne až výzvou zo dňa 16. 7. 2018 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie
sumy 782 eur za obdobie 8/2014 - 6/2018, a to do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú výzvu vzhľadom
na časové obdobie, za ktoré žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia, považoval súd za

rozhodujúcu pred podaním žaloby. Výzvu žalovaná prevzala dňa 1. 8. 2018 a mala plniť do 15-tich dní
od jej doručenia, t. j. do 16. 8. 2018. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom od 1. 2. 2013 vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 383,32 eura od 17. 8. 2018
do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

64. Pokiaľ ide o obdobie 1. 7. 2018 - 8. 10. 2020, žalobca v tomto prípade nepreukázal zaslanie výzvy
na plnenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovanej. Žalovaná sa prvýkrát dozvedela
o tom, že má vydať bezdôvodné obohatenie vo výške uplatnenej žalobcom 463,48 eura až doručením
podania žalobcu zo dňa 23. 11. 2020, ktoré jej bolo doručené dňa 16. 3. 2021 a nasledujúcim dňom

sa dostala do omeškania. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom od 1. 2. 2013 vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy 463,39 eura od 17. 3. 2021 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

65. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery, súd v druhom výroku enunciátu rozsudku zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 383,32 eura od 17.
8. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 463,39 eura od 17. 3. 2021
do zaplatenia.66. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232
ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

70. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 256 odsek 1 CSP vzhľadom na to, že pôvodne
sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodné obohatenia zaplatením sumy 799,- eur a
po tom, ako žalovaná vzniesla námietku premlčania voči tomuto uplatnenému nároku žalobcu, žalobca
zobral späť žalobu v časti 398,60 eura, teda zastavenie konania zapríčinil sám, nešlo v danom prípade

o situáciu, kedy by k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovanej. V danom prípade bolo zastavenie
konania v časti o zaplatenie 398,60 eura zavinené procesným úkonom žalobcu. Neúspešný bol tiež
žalobca v časti, v ktorej súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (v časti 17,17 eura). Žalobca bol úspešný
v časti o zaplatenie sumy 846,71 eura (383,32eura + 463,39 eura) a v tejto časti možno pripísať úspech
žalobcovi a neúspech mal v rozsahu 415,77 eura (799,- eur + 463,48 eura = 1.262,48 eura - 846,71 eura

= 415,77 eura). Naopak, žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 415,77 eura a neúspech v rozsahu
846,71 eura. V konaní bol žalobca úspešný v percentuálnom vyjadrení 67,07 % a úspešný v rozsahu
32,93 %. Žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 32,93 % a neúspešná v rozsahu 67,07 %. Súd
teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 34,14 % (67,07 % - 32,93 %) celkových trov konania posudzujúc úspech podľa

uplatnenej istiny žalovanej sumy.

72. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

73. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

ProtiI.výrokutohtorozsudku,ktorýmsúdrozhodolozastaveníkonaniavčasti ozaplateniesumy398,60

eura s príslušenstvom, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a/ CSP).

Proti II. a III. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP).

Proti IV. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné
odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§

362 ods. 2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).