Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, October 17, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115216377
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2115216377.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcov: 1/ X. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., 2/ M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, E., zastúpená:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Blanka Krištofová, s.r.o., IČO: 50 261 967, Trojičné námestie 7,
Bratislava, proti žalovanej: F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., zastúpená: AK PRINC &
PARTNERS s.r.o., IČO: 47 237 554, so sídlom Štefánikova 23, Trnava, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu 1/ K. Š., nar. XX.XX.XXXX s manželkou žalobkyňou 2/ sa žalobou
doručenou súdu dňa 29.06.2015 domáhali vrátenia daru, ktorého predmetom bola 1-ina nehnuteľnosti
zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX k. ú. E. a to rodinný dom s. č. XXX postavený na parcele reg.
„U.“ č. XXXX a parcely č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 305 m2 a par. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 182 m2, ktorú darovali žalovanej, svojej neveste na základe
darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 19.10.2004. Rovnakou zmluvou darovali
1-inu nehnuteľnosti svojmu synovi - manželovi žalovanej (aktuálneho žalobcu 1/ po úmrtí otca dňa

21.01.2021). Obdarovaní sa zaviazali doopatrovať darcov, v starobe a chorobe im poskytnúť všestrannú
starostlivosť a opateru a vystrojiť im dôstojný pohreb. Manželstvo obdarovaných bolo rozvedené v
roku 2014 (správne v roku 2015). Žalovaná opustila nehnuteľnosť ešte pred rozvodom a presťahovala
sa do G.. Žalobca 1/ je ťažko chorý, odkázaný na celodennú opateru a starostlivosť iných osôb, je
nesamostatný a potrebuje doprovod. Za normálnych okolností zabezpečuje starostlivosť o žalobcov
ich syn, avšak v minulosti sa niekoľkokrát stalo, že nemohol z objektívnych dôvodov poskytnúť pomoc
žalobcom. Žalobcovia prostredníctvom syna (bývalého manžela žalovanej) požiadali žalovanú dňa

26.01.2015 o poskytnutie krátkodobej niekoľkohodinovej starostlivosti žalobcovi 1/, dňa 05.02.2015 ju
požiadalioodvozasprevádzaniežalobcu1/navyšetreniedoK.,dňa16.02.2015oodvozasprevádzanie
žalobcu 1/ na vyšetrenie k lekárke v E.. Na tieto žiadosti reagovala negatívne, neraz sa vyjadrila na
adresu oboch žalobcov s veľkou neúctou, keď ich označila za príživníkov. Toto konanie žalovanej
považujú žalobcovia v hrubom rozpore s dobrými mravmi, preto jej zaslali pokus o zmier dňa 13.05.2015
- výzvu na vrátenie daru a jej doručením zanikol právny vzťah z darovania. Žalovaná dňa 26.05.2015
písomne odmietla dar vrátiť a výzvu označila za účelovú a šikanóznu. Pretože odmietla vyhovieť

žalobcom a nie je možné prepísať na žalobcov jej spoluvlastnícky podiel, podali žalobu na súd. Nemôžu
podať žalobu na plnenie, preto podávajú žalobu na určenie vlastníctva, ich postavenie k predmetným
nehnuteľnostiam je neisté.K žalobe pripojili: Notársku zápisnicu č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa 19.10.2004, LV č.
XXX k. ú. E., potvrdenie o zdravotnom stave žalobcu 1/,e-mailovú komunikáciu žalovanej s bývalým
manželom z 22.01.2015, 26.01.2015, 05.02.2015, SMS komunikáciu z 16.02.2015, výzvu na vrátenie

daru z 13.05.2015 a odpoveď zo dňa 26.05.2015.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. Považuje ju za reakciu
na svoj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré je predmetom darovania. Žalovaná

nemôže užívať nehnuteľnosť, bráni jej v tom syn pôvodných žalobcov - jej bývalý manžel (aktuálne
žalobca 1/), ktorý jej znemožnil prístup do nehnuteľnosti. Žalovaná uzatvorila manželstvo v roku 1990,
v tom čase bývali v družstevnom byte pridelenom manželovi. Po narodení dcéry J. ju presvedčili
žalobcovia, aby sa presťahovali do ich domu v záujme dieťaťa. Otec žalovanej jej ponúkol možnosť
bývať v jeho rodinnom dome a vtedy navrhli žalobcovia, že jej s manželom darujú podiel v nehnuteľnosti.
Žalobkyňa sa domnieva, že to bolo motivované udržaním syna žalobcov v rodinnom dome. Žalovaná

pracovala a stále pracuje v G., kde dochádzala až do augusta 2014 z E.. Z tohto dôvodu pomoc
žalobcom - rodičom vo forme vozenia k lekárom poskytoval manžel, ktorý pracoval pár desiatok metrov
od miesta bydliska. Žalobkyňa 2/ žalovanú nikdy nežiadala o pomoc. Prvá požiadavka o pomoc bola
prostredníctvom bývalého manžela e-mailom v čase, kedy boli krátko po rozvode a riešili podrobnosti
úpravy styku otca s ich synom. Komunikácia bola v tom čase medzi bývalými manželmi vypätá. Žalovaná

sa bývalému manželovi zmienila o obhliadke nehnuteľnosti so znalcom, na čo reagoval návrhom, aby
znalec prišiel nasledujúci deň a spojili obhliadku s dohľadom nad jeho otcom - žalobcom 1/. Túto
požiadavku považuje žalovaná za šikanóznu, nakoľko nebola objektívne schopná zabezpečiť obratom
obhliadku nehnuteľnosti spolu s pracovným voľnom. Druhá žiadosť žalobcov o odvoz žalobcu 1/ na
vyšetrenie do K. prišla nasledujúci deň po obhliadke nehnuteľnosti znalcom. Pri obhliadke ju slovne

napadol bývalý manžel vyháňal ju z domu, vyhrážal sa políciou a znemožňoval obhliadku. Požiadavka
žalobcov nevyznieva inak, ako snahou o získanie ďalšieho diskreditujúceho stanoviska v tomto spore.
Tretíkrát bola oslovená v pondelok 10.02.2015 (správne 16.02.2015) SMS-kou, v ktorej ju opätovne
žiadal bývalý manžel o odvoz žalobcu 1/ k lekárke vo štvrtok. Oznámila mu, že v danom termíne nemôže
ísť a požiadala o vybavenie iného termínu u lekára, aby ho mohla sprevádzať. Bývalý manžel jej oznámil,

že zmena termínu nie je možná. Pri všetkých troch prípadoch bola oslovená bývalým manželom, nie
žalobkyňou 2/, ktorá jej mohla zavolať, má jej číslo telefónu. Ďalej uviedla, že je schopná poskytnúť
pomoc a vystrojiť pohreb žalobcom v prípade, ak o toto požiadajú a budú schopní zároveň prijať jej
pomoc. Poukázala na viacero rozhodnutí súdov, v zmysle ktorých v danom prípade nedošlo k hrubému
porušeniu dobrých mravov z jej strany. Uviedla, že medzi ňou a žalobkyňou 2/ sú narušené vzťahy a

to pre majetnícky a ochranársky vzťah žalobkyne 2/ k synovi už počas manželstva, čo bolo aj príčinou
narušenia vzťahov medzi nimi. Zároveň od augusta 2018 ju bývalý manžel svojim správaním odrádza
od akéhokoľvek ústretového kroku k nemu a k žalobcom. Pokiaľ žalobcovia dali mandát svojmu synovi,
aby ju ako svoju bývalú manželku žiadal o poskytnutie pomoci bývalým svokrovcom a pri žiadostiach
postupuje šikanózne voči žalovanej, sami nesú zodpovednosť za jej určitú neústretovosť.

K vyjadreniu pripojila listinné dôkazy: potvrdenie o oznámení OO PZ zo dňa 19.08.2014 a navrhla
výsluch svedkov: otca žalobkyne, znalkyne F.. Z. H. (od návrhu upustila dňa 01.10.2018) a všeobecne
pripojiť spis o rozvode 14P/61/2014.

3. Žalobcovia v replike zo dňa 24.08.2016 popreli šikanózny výkon práva. Uviedli, že v rozpore s
dobrými mravmi je žiadosť žalovanej o vyplatenie finančnej čiastky za darovaný spoluvlastnícky podiel.
Ďalej uviedli, že družstevný byt mohli manželia užívať až do roku 1992, návrh na darovanie časti
nehnuteľnosti predniesla žalobcom žalovaná a to prostredníctvom manžela, inak odídu bývať inde.
Nakoľko žalobcom zahynula dcéra a zostal im len syn, s ktorým majú silný vzťah, pristúpili na návrh,

aby uzatvorili darovaciu zmluvu s vecným bremenom v roku 2004. Otec žalovanej jej ponúkol bývanie
až v roku 2008. Zdravotný stav žalobcu 1/ je vážny vyžadujúci rôzne lekárske vyšetrenia, nie je schopný
sa o seba postarať. Žalovaná ich od opustenia syna žalobcov nekontaktovala ani jedenkrát, či niečo
nepotrebujú. Od začiatku vedela, že ak pracuje v G. nebude schopná postarať sa o žalobcov. Ďalej
sa vyjadrovali k priebehu manželstva žalovanej, počas ktorého im poskytoval pomoc syn. Emočne

vypäté vzťahy so synom žalobcov nie sú dôvodom odmietnutia poskytnúť žalobcom pomoc pri prvej
požiadavke. Termín obhliadky nehnuteľnosti navrhla žalovaná, nie ich syn, on len požiadal, aby prišla
skôr. Žalovaná prišla až o 14,00 hod. Popreli konflikty medzi ich synom a žalovanou pri obhliadke,
len požiadal jej brata Y. G., aby opustil priestory domu a aby sa žalovaná nevyjadrovala na otázkyznalkyne k rekonštrukcii nehnuteľnosti, pretože im nerozumie. K vzdialenosti bydliska žalovanej v G. a
bydliska žalobcov uviedli, že sa na základe vlastného rozhodnutia odsťahovala a vzdialenosť nemôže
byť na ťarchu plnenia si povinnosti poskytnúť im starostlivosť v zmysle uzatvorenej zmluvy. Požiadali

svojho syna, aby žalovanú kontaktoval, on ich tým odbremenil, aby tak nemuseli robiť sami. K aplikácii
princípu vzájomnosti narušenia vzťahov majetníckym prístupom žalobkyne 2/ k synovi uviedli, že ide o
štandardnú pomoc syna rodičom. Negatívny vzťah žalovanej k synovi žalobcov, nemôže mať vplyv na jej
záväzok voči žalobcom. Syn žalobcom poskytuje primárne starostlivosť a len sekundárne sa obrátili na
žalovanú, keď syn nemohol. Uviedli, že pohnútky žalovanej pri uzatvorení darovacej zmluvy boli zištné.

Navrhli doplniť dokazovanie o výsluch žalobkyne 2/, svedkyne J. Š. dcéry žalovanej, N. J. v tom čase
priateľky ich syna.

4. Žalovaná v duplike poprela skutkové tvrdenia žalobcov. Zotrvala na doterajšej argumentácii. Vyjadrila
sakpriebehumanželstvasosynomžalobcovavzťahumanželasožalobkyňou2/.Uviedla,žeodpodania

žiadosti o rozvod 01.08.2014 na ňu manžel vyvíjal nátlak na opustenie spoločnej domácnosti, ktorý
vyvrcholil tým, že ju vyhodil z domu a následne vymenil zámky. Preto požiadavka manžela, aby poskytla
pomoc s opaterou žalobcu 1/ a spôsob oznámenia je šikanózny. Žalobkyňa 2/ často telefonovala s
vnukom, s ktorým žalovaná býva, ale nikdy nespomenula potrebu alebo záujem o pomoc.
Navrhla doplniť dokazovanie o výsluch svedkov: F.. Y. G. svojho brata, S.. G. F. - svojho otca, predložila

Dochádzkový list zo zamestnania z roku 2013 a 2014, oboznámením s predloženým návrhom a
zápisnicou z pojednávania vo veci rozvodu č.k. 14P/61/2014.

5. Žalobcovia v podaní zo dňa 10.10.2017 zopakovali svoju argumentáciu. Uviedli, že žalovaná od

opustenia spoločnej domácnosti prestala o žalobcov prejavovať záujem. Konanie žalovanej vyvrcholilo
tým, že sa začala domáhať vyporiadania spoluvlastníctva, pričom ich vyzýva na finančné vyrovnanie vo
výške 42.000,- €. Chovanie žalovanej je možné považovať za cielene šikanózne, urážlivé a účelové s
cieľom sa obohatiť. Počas ohodnocovania nehnuteľnosti sa chovala urážlivo voči darcom. Z obavy o
stratu strechy nad hlavou a pre správanie sa žalovanej sa rozhodli domáhať vrátenia daru. Žalobca

1/ trpí M. O. od roku 2012, ochorenie sa zhoršuje. Je plne odkázaný na starostlivosť inej osoby, ktorú
zabezpečuje ich syn a ak on nemôže pomáha mu vnučka žalobcov - dcéra žalovanej, ktorá zostala bývať
s otcom. Žalobkyňa 2/ trpí Q., má L. K..
Pripojili listinné dôkazy: rozhodnutie o priznaní príspevku ma opatrovanie synovi žalobcov zo dňa
27.11.2015 a o priznaní invalidného dôchodku synovi žalobcov zo dňa 15.12.2014, lekárske správy

žalobcu1/z15.11.2016,11.09.2015,14.01.2014ažalobkyne2/zodňa22.08.2006,4/2013a13.11.2013
a navrhli výsluch ďalších svedkov: D. O. a X.W. Š..

6. Žalovaná namietla, že postup žalobcov je účelový, nakoľko nehnuteľnosť po darovaní prestavali na

dve samostatné bytové jednotky. Pretože po rozvode musela riešiť svoju bytovú situáciu požiadala
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z troch dôvodov uvedených žalobcami pre
vrátenie daru, žalovaná v prvých dvoch prípadoch nemohla z objektívnych dôvodov zabezpečiť
starostlivosť a v treťom prípade by ju poskytla, ak by bola požiadaná včas a mohla si to zariadiť. Ostatné
okolnosti ohľadne starostlivosti o žalobcov sú nedôvodné v danej veci. V podaní zo dňa 05.02.2019

namietla nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko sa môžu domáhať
plnenia a to splnenia záväzku dohodnutého v darovacej zmluve. Určovacia žaloba je neprípustná,
nerieši spornosť a len vedie k nárastu súdnych sporov. Žalobcovia priamo nepožiadali nikdy žalovanú
o plnenie záväzku. Zároveň je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, za ktorých bola žalovaná
požiadaná na poskytnutie pomoci.

7. Po úmrtí pôvodného žalobcu 1/ dňa 21.01.2021 súd rozhodol uznesením čl. 243 zo dňa 19.05.2021
o pokračovaní v konaní s dedičmi, ktorými sú syn - bývalý manžel žalovanej, aktuálne žalobca 1/ a
žalobkyňa v 2/ rade.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu,
pripojenými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom žalobkyne 2/ a žalovanej,
svedeckými výpoveďami svedkov: X.W. Š. (aktuálne už žalobca 1/), J. Š., F.. Y. G. a Ľ. Š. ml.

9. Žalobkyňa 2/ pri výsluchu dňa 29.01.2018 uviedla, že sa o nich vždy staral len syn, nie žalovaná.
Keď syn požiadal žalovanú o odvoz žalobcu 1/ do K. odmietla a žalobcu 1/ nemal kto odviesť, nešiel na
vyšetrenie, pretože syn musel ísť do L.. Termín na vyšetrenie jej bol oznámený 2-3 dni pred termínom.

Aj v druhom prípade jej bol termín vyšetrenia manžela oznámený krátko pred vyšetrením. Na poslednú
SMS-ku žalovaná odpísala, že to potrebovala vedieť skôr, aby sa mohla zariadiť. Ďalej sa vyjadrila k
aktuálnemu zdravotnému stavu seba i manžela a k aktuálnej potrebe poskytovania pomoci. Potvrdila,
že prebieha spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie podielu nehnuteľnosti žalovanej. Uviedla, že si po rozvode vymazala číslo telefónu na žalovanú.
Nebola prítomná pri obhliadke nehnuteľnosti. Nevedela sa vyjadriť či má žalovaná kľúče od domu.

10. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní dňa 18.04.2018 uviedla, že od uzatvorenia manželstva bývala
v nehnuteľnosti až do odchodu, kedy ju manžel fyzicky napadol 18.08.2014 a bránil ju syn. Následne
ju vyhodil z domu, vzal jej kľúče od domu a potom vymenil zámky. Žalobcovia boli doma, vedeli o tom,

ale nezasiahli. Syn žil po odchode z domácnosti s ňou, mal v tom čase XX rokov. V čase jej odchodu zo
spoločnej domácnosti žalobca 1/ bol sebestačný, dokonca šoféroval. Po rozvode 21.01.2015, manžel
oznámil synovi, že s ním už nič nemá. Hneď komunikovali o vyporiadaní BSM a dňa 26.01.2015 ju
požiadal, aby nasledujúci deň strážila žalobcu 1/. Nemohla si v tak krátkom čase vybaviť dovolenku. Pri
obhliadke nehnuteľnosti 04.02.2015 mali veľký konflikt v prítomnosti znalkyne a brata žalovanej, kedy

ich vyháňal z nehnuteľnosti, nechcel ich vpustiť dnu, vulgárne im nadával a zároveň mal obavu, aby mu
nič nezmizlo. Žalobcovia boli v čase obhliadky doma a do konfliktu nezasiahli. Hneď nasledujúci deň ju
požiadal syn žalobcov o odvoz žalobcu 1/ k lekárovi do K.. Nevedela si zariadiť voľno v tak krátkom čase
a zároveň sa domnievala, že táto požiadavka nie je opodstatnená, pretože v tom čase volala žalobkyňa
2/ jej synovi (vnukovi) a nespomenula túto požiadavku. Vtedy sa syn aj pýtal na dedka, ako sa má a

odpoveď bola, že dobre. Na tretiu požiadavku reagovala so žiadosťou o presunutie o 1-2 dni, aby si
vybavila dovolenku. Do rozvodu ju žalobcovia nikdy nežiadali o sprievod.

11. Dňa 06.06.2018 svedok X. Š. uviedol, že ku konfliktu 18.08.2014 došlo z dôvodu, že sa domnieval,

že žalovaná odnáša z bytu jeho osobné zlato. Vypovedal na polícii. O sporoch so žalovanou v rokoch
2014 aj 2015 vedeli žalobcovia aj jeho dcéra. Manželstvo bolo rozvedené 25.01.2015. Od 01.02.2015
bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Žalovanú požiadal, aby odviezla rodičov k lekárovi,
čo odmietla, že ju šikanuje. Jedno vyšetrenie bolo plánované a dve urgentné. Žalobca 1/ chodil s
chodítkom. Na vyšetrení 10.02.2015 nakoniec rodičia neboli, dostali nový termín 12.02.2015. Potvrdil,

že žalovaná ho žiadala o zmenu termínu vyšetrenia zo dňa 10.02.2015. V čase obhliadky nehnuteľnosti
boli žalobcovia vo svojej časti domu. Nakoniec vpustil do domu žalovanú s bratom a znalkyňou.

12. Svedkyňa J. Š.Č., dcéra žalovanej a vnučka žalobcov uviedla, že od 5/2014 do 8/2014 bývala v V.N.

a vrátila sa až po odsťahovaní žalovanej, pretože to jej otec nezvládal. Potvrdila problémy v manželstve
rodičov dlhšiu dobu, hádky. Uviedla, že si nepamätá, hanlivé vyjadrovanie žalovanej na adresu žalobcov.
Do odchodu žalovanej sa podľa svedkyne tolerovali. Pomáhala a vozila nielen žalobcov, ale i svojho
otca k lekárom, bol po úraze.

13. Svedok Ľ. Š.Č. ml. - syn žalovanej a vnuk žalobcov uviedol, že bol svedkom konfliktu medzi rodičmi
v deň odchodu matky z domácnosti, postavil sa medzi nich a nedošlo k fyzickému útoku. Počul, ako otec
vyzval matku, aby mu vrátila kľúče. On zostal bývať v domácnosti s otcom do konca prázdnin a potom
sa odsťahoval k matke do G.. Potvrdil, že raz alebo dvakrát otec písal matke, aby odviezla dedka na

polikliniku. V tom čase mal XX rokov.14. Svedok F.. Y. G. brat žalovanej uviedol, že jej robil doprovod pri obhliadke nehnuteľnosti, pretože sa
bála ísť do domu len so znalkyňou. Najskôr ho syn žalobcov odmietol vpustiť do domu, ale nakoniec mu
to povolil, ale len počas obhliadky v časti domu, v ktorej žila žalobkyňa, ďalej im to neumožnil. Museli

čakať vonku, pretože sa obával, aby niečo nezmizlo z domu. Pri obhliadke nevidel žalobcov.

15. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy okrem výsluchu svedkov N. Š. J., D. O., S.. G. F. z dôvodu
nadbytočnosti, nakoľko sa nemohli vyjadriť k relevantným skutočnostiam z obdobia od 26.01.2015 do

16.02.2014 pre rozhodnutie v predmetnom spore, len ku skutočnostiam z iných období.

16. Podľa § 630 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), darca sa môže domáhať
vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje
dobré mravy.

Podľa § 470 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa§137písmc)CSP,Žaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

17. Citované zákonné ustanovenie umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže
darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak
môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo

porušujúcim dobré mravy. Darca sa môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už
netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Uvedené zákonné ustanovenie za právne
relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je
rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza
na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré

mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny, pričom musí ísť o porušenie
dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia
nevznikápriprostejnevďačnostiobdarovanéhovočidarcovi,aniprimenejvýznamnomporušenídobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výzva na vrátenie daru obsahujúca kvalifikované závadné správanie
obdarovaného sa musí prejaviť ako jednostranný právny úkon smerujúci od darcu k darovanému. Za

takútovýzvumožnopovažovaťajžalobudňomjejdoručeniažalovanejstrane.Podľa§3ods.1OZvýkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Žalovaná namietala, že žalobcovia právo na vrátenie daru v zmysle ust.§ 630 OZ uplatňovali
žalobou o určenie podľa ust. § 137 písm. c) CSP, pre úspech ktorej je prvým predpokladom
preukázanie naliehavého právneho záujmu na uplatňovanom určení, pričom žalobcovia sa mohli
domáhať žaloby na plnenie záväzku zo zmluvy a teda nemajú naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe. Žalobcovia však žalobu odôvodňujú tým, že vyzvali žalovanú na plnenie trikrát, a žalovaná svoj

záväzok nesplnila, preto ju vyzvali na vrátenie daru a následne podali určovaciu žalobu. V konaní nebolo
sporné, že už pred podaním žaloby viedli rokovania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v
súčasnosti prebieha aj konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti a zároveň sa
žalovaná domáha i vydania bezdôvodného obohatenia. Z toho vyplýva, že žalobou na plnenie, by sa
nepredišlo množeniu sporov a pôvodný žalobcovia mali v čase podania žaloby naliehavý právny záujem

na podanej určovacej žalobe, že predmetná nehnuteľnosť v 1-ine patrí do BSM pôvodných žalobcov.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že žalovaná uzatvorila
manželstvo so synom žalobcov v roku 1990, dňa 24.11.2004 žalobcovia - rodičia manžela im darovali

polovicu nehnuteľnosti, konkrétne žalovanej 1-inu a obdarovaní sa zaviazali doopatrovať darcov,
poskytnúťimstarostlivosťvchorobeastarobeavystrojiťimdôstojnýpohreb.Manželstvobolorozvedené
dňa 21.01.2015 a od tohto dňa sa manželia dohadovali ohľadne vyporiadania BSM. Z predloženej e-
mailovej komunikácie je preukázané, že žalovaná oznámila synovi žalobcov dňa 23.01.2015, že jejprávnik spisuje návrh na vyporiadanie BSM, ktorému bude predchádzať ocenenie domu znalcom. Na to
syn žalobcov požiadal žalovanú dňa 26.01.2015 o 11,04 hod., aby nasledujúci deň (utorok) teda prišli a
najlepšie by bolo, ak by žalovaná prišla tak, aby postrážila žalobcu 1/, pretože s ním nemôže byť on, ani

ich dcéra a žalobkyňa 2/, ktorá si o 7,00 hod. potrebuje vybaviť lekára. Žalovaná obratom oznámila, že
nevie kedy prídu zo znalcom, pretože ho dohaduje jej právnik, určite nie v utorok 03.02.2015. Uviedla, že
neplánuje robiť dobročinnú akciu pre žalovanú 2/ i keď žalobcu 1/ mala a má rada. Dňa 04.02.2015 bola
vykonaná obhliadka domu znalcom a dňa 05.02.2015 (vo štvrtok) syn žalobcov e-mailom o 14,36 hod.
požiadal o odvoz žalobcu 1/ do K. na urológiu 10.02.2015 na 8,00 hod. (v utorok), pretože on ani dcéra

J. nemôžu. Žalovaná obratom odmietla žiadosť s tým, že poukázala na jeho chovanie počas obhliadky
nehnuteľnosti, kedy ju pred znalcom nazval pripečenou, vyhodil jej brata Y. z domu, ju vyháňal z chodby,
aby im niečo nezmizlo. Dňa 16.02.2015 o 20,01 hod. (v pondelok) syn žalobcov SMS-kou požiadal
žalovanú či neodvezie žalobcu 1/ vo štvrtok k lekárke. Žalovaná požiadala o zmenu termínu u lekárky,
pretože vo štvrtok z pracovných dôvodov nemôže. Dňa 13.05.2015 vyzvali žalobcovia žalovanú na
vrátenie daru. Žalovaná odmietla návrh žalobcov a navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

20.Zvýzvynavráteniedaruvyplýva,žedôvodomjeneposkytnutiepomocižalobcomnazákladežiadostí
zo dňa 26.01.2015, 05.02.2015 a 16.02.2015 o pomoc žalovanou a tiež, že sa na ich adresu vyjadrovala
s neúctou a označila ich za príživníkov. Žalobcovia bližšie nešpecifikovali vo výzve kedy, akými slovami,

sa žalovaná vyjadrovala o žalobcoch s neúctou, prípadne pred kým. Išlo len o všeobecné tvrdenie bez
špecifikácie, ktoré naviac ani nebolo preukázané. Nepreukazuje to ani predložený e-mail adresovaný
synovi žalobcov, zo dňa 23.01.2015, kedy prebiehali rokovania o vyporiadaní majetku po rozvode. Jej
vyjadrenie v e-maily, že sa žalobcovia priživujú na 1 hodnoty jej nehnuteľnosti nie je hrubým porušením
dobrých mravov v zmysle ustanovenia § 630 OZ. Nebolo preukázané ani vyjadrovanie žalovanej o

žalobcoch s neúctou.

21. Pokiaľ ide o neposkytnutie pomoci žalobcom súd uvádza, že domácnosť musela žalovaná
18.08.2014 opustiť po podaní návrhu na rozvod manželstva a po hádke, kedy fyzickému útoku zabránila

prítomnosť ich spoločného syna. Nebolo ani sporné, že žalovanej manžel zobral kľúče a vymenil
zámok po jej odchode. Od toho času bývala v G., kde i pracovala, t.j. XX km od bydliska žalobcov. V
domácnosti zostal syn žalobcov a vrátila sa do domácnosti aj vnučka. Žalobkyňa 2/ sa sama rozhodla,
nekontaktovať žalovanú, pretože si vymazala jej číslo z telefónu po jej odchode z domácnosti ešte
pred rozvodom. Za daného stavu je nanajvýš nepravdepodobné, že by boli žalobcovia vôbec ochotní

prijímať starostlivosť a pomoc od žalovanej, ak by im ju chcela sama poskytovať a tiež, že by žalovaná
chcela poskytovať starostlivosť o žalobcov, ak boli prítomní pri konfliktoch s ich synom pred rozvodom
a po rozvode, resp. vedeli o nich a žiadnym spôsobom nezasiahli. V čase pred rozvodom a krátko po
rozvode boli vzťahy medzi žalobkyňou a jej bývalými svokrovcami a aj jej bývalým manželom hlboko
narušené, čo je pochopiteľné. Ako nedôveryhodné vyznieva tvrdenie žalobcov, že 5 dní po rozvode

manželstva ich syna so žalovanou, sa rozhodli a poverili ho, aby ju požiadal o poskytnutie pomoci.
Pri výsluchu to netvrdila ani žalobkyňa 2/, uvádzali to len v písomných podaniach vypracovaných ich
právnymi zástupcami. Žalobkyňa 2/ o pomoc žalovanú ani v minulosti nežiadala, poskytoval im ju syn
a to počas celého manželstva. Nebolo sporné, že bývalý manžel požiadal žalovanú 5 dní (26.01.2015)
po rozvode manželstva o pomoc a to v čase, kedy už intenzívne rokovali o vyporiadaní majetku vrátane

darovaného podielu. Opätovne o pomoc požiadal bývalý manžel dňa 05.02.2015, nasledujúci deň po
obhliadke domu, počas ktorej došlo ku konfliktom, kedy žalovanú odmietol vpustiť do domu, následne
musela na dokončenie obhliadky čakať vonku, aby nič neukradla aj so svedkom. Tretia žiadosť o
pomoc nasledovala 16.02.2015 a bola opätovne len od bývalého manžela, pričom žalovaná súhlasila
poskytnutím pomoci, ale žiadala posunúť termín návštevy lekára, aby sa mohla uvoľniť v zamestnaní,

čomu nebolo vyhovené. Všetky žiadosti boli v krátkom čase po sebe, bez ohľadu na skutočnosť, že by si
musela žalovaná v práci najskôr vybaviť dovolenku, nakoľko nemohla sprevádzať bývalých svokrovcov
ako doprovod blízkeho člena rodiny. Naviac, syn žalobcov bol v tom čase už nezamestnaný a teda
skôr schopný zabezpečovať starostlivosť kedykoľvek. Nebolo sporné, že okrem týchto troch prípadov
sa žalobcovia so žiadosťou o pomoc na žalovanú nikdy predtým neobrátili.

22. Konanie žalobcov súd považuje za účelové, s cieľom vyhnúť sa vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva, čo v podstate potvrdzuje aj samotné vyjadrenie žalobcov zo dňa 10.10.2017, kedyuviedli, že konanie žalovanej vyvrcholilo tým, že sa začala domáhať vyporiadania spoluvlastníctva, a
vyzvala ich na finančné vyrovnanie vo výške 42.000,- €. Toto jej chovanie považovali za šikanózne,
urážlivé a účelové s cieľom sa obohatiť. Z obavy o stratu strechy nad hlavou a pre toto správanie sa

žalovanej, sa rozhodli domáhať vrátenia daru. Žalobcovia v tomto podaní aj uviedli tvrdenie, ktoré sama
žalobkyňa 2/ pri výsluchu poprela a to, že by sa k nim pri obhliadke nehnuteľnosti chovala žalovaná
urážlivo. Nebolo pri výsluchoch strán a ani svedkov sporné, že sa pri obhliadke nestretli, len boli doma
v svojej časti nehnuteľnosti.

23. Súd je toho názoru, že ak v troch prípadoch krátko po sebe, nemohla žalovaná poskytnúť žalobcom
pomoc tým, že 2x odprevadí k lekárovi a 1x dohliadne v domácnosti na žalobcu 1/ nejde o hrubé
porušenie dobrých mravov. Požiadavky bývalého manžela boli formulované a doručené žalovanej tak,
aby na ne reagovala negatívne a to vzhľadom na ich aktuálny vzťah, spôsob komunikácie, ktorá bola
veľmi vypätá, tiež vzhľadom na krátky termín na vybavenie si voľna v práci, ale i na vzdialenosť bydliska

žalovanej a žalobcov XX km. Žiadosť žalobcov, resp. ich syna o poskytnutie pomoci žalobcom, súd
považuje za účelové konanie aj z dôvodu, že žiadali, aby sa žalovaná postarala o žalobcu 1/ niekoľko
hodín v čase, kedy bude žalobkyňa 2/ od 7,00 hod. u lekára dňa 03.02.2015 a následne mala byť
vykonaná obhliadka. Skutočnosť, že nasledujúci deň pri obhliadke 04.02.2015 bývalý manžel žalovanú
do priestorov, kde bývali žalobcovia nevpustil a musela čakať vonku, aby niečo nezmizlo, potvrdzuje

účelovosť ich konania. Súd vzhľadom na všetky okolnosti vzájomných vzťahov pôvodných žalobcov a
žalovanej, ale i žalovanej a jej bývalého manžela po rozvode manželstva v čase, kedy bola požiadaná
nie žalobcami, ale bývalým manželom o poskytnutie pomoci žalobcom, dospel k záveru, že konanie
žalovanej tak, ako bolo žalobcami špecifikované pri výzve na vrátenie daru a v žalobe, nie je konaním
hrubo porušujúcim dobré mravy v značnej intenzite alebo sústavne. Z uvedených dôvodov súd žalobu

zamietol.

24. Naviac súd uvádza, že v čase podania žaloby sa pôvodní žalobcovia správne domáhali určenia,
že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi 1-iny darovanej nehnuteľnosti žalovanej, žaloba bola bezvadná.

Situácia sa zmenila úmrtím žalobcu 1/ v roku 2021 a následným vstupom syna žalobcov do konania
na jeho miesto. Žalobca 1/ nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na určenie, že nehnuteľnosť
patrí do BSM so žalobkyňou 2/ svojou matkou, nakoľko nie sú manželia. Žalobcovia po úmrtí pôvodného
žalobcu 1/ nezmenili petit, čo je tiež dôvodom na zamietnutie žaloby.

25. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)

27. V konaní plne úspešnej žalovanej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku,
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem osôb, ktorá sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).