Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 1, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205419
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6719205419.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu Slovenská

republika - Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovaným: I.) U. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O.C. T. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. C. A. D. L.
O., A. Q. Č.. XX, XXX XX Ž., občanovi SR a II.) Q. Q.Ň., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O.
XXXX/XX, XXX XX H., občianke SR, zast. advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s. r. o. Zvolen,
so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným I.), II.) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100
%, ktoré je povinný nahradiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovaným I.), II.) nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 456 vety druhej Občianskeho zákonníka. Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť a tvrdil, že sa bezdôvodne neobohatil na úkor štátu.

2. Žalovaná II.) žiadala, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobu zamietnuť ako žalobu
podanú osobou, u ktorej absentuje aktívna vecná legitimácia.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení žaloby zo dňa 05. 11. 2019, písomných
vyjadrení žalovaného I.), žalovanej II.), procesných podaní a písomných doplnení právnym zástupcom
žalovanej, z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen 1T/69/2019, pokynu okresného prokurátora vo
Zvolene zo dňa 30. 11. 2016 por. č. 3/2016, pokynu okresného prokurátora vo Zvolen z 01. 03. 2018 por.
č. 1/2018, menného zoznamu zamestnancov Okresnej prokuratúry Zvolen, plnej moci na zastupovanie
zo dňa 02. 01. 2020, prednesom zástupcu žalobcu, ako aj právneho zástupcu žalovanej II.), ako aj na

základe ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca svoju žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zdôvodnil tým, že vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstva PZ Zvolen pod ČVS: ORP 239/1-VYS-ZV-2019 viedol proti žalovaným trestné stíhanie pre
zločin nedovolenej výroby omamných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona, zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zákona a zločinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. e/, ods. 4 písm.

a/ Tr. zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Uvedených zločinov sa mali
dopustiť tým, že po vzájomnej dohode, bez príslušného povolenia a v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení a v rozpore
s § 3 ods. 1, § 20 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplneníniektorých zákonov v platnom znení, od nezistenej doby, najneskôr od 02. 01. 2016 do 21. 05. 2019, si
na území Českej republiky a Slovenskej republiky od rôznych osôb zabezpečovali a následne u seba
prechovávali humánne lieky viazané na lekársky predpis s obchodným označením Neurol, obsahujúci

účinnú látku alprazolam, Diazepam, obsahujúci účinnú látku diazepam, Tramal, Tralgit, Tramabene a
Tramadol obsahujúce účinnú látku tramadol, ktoré na základe požiadaviek - objednávok cez telefón, e-
mail, alebo SMS distribuovali prostredníctvom dobierkovej služby Slovenskej pošta, a. s. jednotlivým
odberateľom na celom území Slovenskej republiky, pričom zásielky odovzdávali na prepravu prevažne
na pošte O. T., okres Q., kde žalovaný I.) odovzdal na prepravu 1712 zásielok a žalovaná II.) 189

zásielok, pričom získané finančné prostriedky si nechávali vyplácať v hotovosti, kde hotovosť preberal
žalovaný I.) na pošte v obci O.É. T., lieky distribuovali aj formou osobného doručovania na rôzne
miesta v okresoch H. a Q., pričom na distribúciu používali aj inú osobu, pričom predaj liekov inzerovali
prostredníctvo voľne prístupnej internetovej stránky www.nabazare.sk pod
č. inzerátu XXXXXX zverejnený dňa XX. XX. XXXX A. Č.X. XX.XX N.. v znení: „Ponúkam Tramal,
Tralgit, Tramabene kvapkovú aj tabletkovú formu“, takto získané finančné prostriedky použili pre vlastnú

potrebu, pričom aprazolam a diazepam sú zradené v III. skupine psychotropných látok uvedených v
zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení.
Žalobca o.i. uviedol aj to, že dňa 20. 05. 2019 podal žalovaný I.) ako odosielateľ na prepravu zásielku
pod podacím číslom K. XXXXXXXXXSK adresátovi N. B., obsahujúcu 2 ks balenia Tramabene 100 mg/
ml, zásielku pod podacím číslom K. adresátovi T. U. L. obsahujúcu 1 ks balenia Tramabene 100 mg/ml,

zásielku pod podacím číslom K. adresátovi O. S. obsahujúcu 2 ks balenia Tralgit 100 mg/1ml, zásielku
pod číslom K. adresátovi D. T. obsahujúcu 1 ks balenia Tramabene 100 mg/ml, zásielku s číslom K.
adresátovi I. I. obsahujúcu 1 ks balenia Tramadol Retard Actavis 200 mg, 1 ks balenia Tramadol Retard
Actavis 200 mg, a 5 ks balenia Tramabene 100 mg/ml, zásielku pod podacím číslom K. adresátovi B. Q.
obsahujúcu 3 ks balenia Tramal kvapky 100 mg/ml, zásielku pod číslom K. adresátovi D. T. obsahujúcu

1 ks balenia Tralgit 100 mg/1ml, zásielku pod podacím číslom K. adresátovi B. O. obsahujúcu 1 ks
balenia Tralgit 100 mg/1ml, zásielku pod podacím číslom K. adresátovi B.. S. Q. obsahujúcu 1 ks balenia
Tramabene 100 mg/ml a zásielku pod podacím číslom K. adresátovi A. S. obsahujúcu 5 ks balenia
Neurol 1,0 tablety (30 tabliet).

5. Do dňa 21. 05. 2019 v mieste prechodného bydliska v obci O. T., v byte č. X bytového domu č. XXX
obaja prechovávali 10 ks balení Tramadol Retard Actavis 200 mg po 30 ks tabliet, 35 ks balení Tramal
Retard Tablety 200 mg po 30 ks tabliet, 2 ks balení Tralgit 200 po 30 ks tabliet, 8 ks balení Tralgit 100
mg/1ml, 4 ks balení Tramal kvapky 100 mg/ml 14 ks balení Tramabene 100 mg/ml, ako aj zabalené ešte
neodoslané zásielky adresátovi A. L. - 1 ks balenie Tralgit 100 mg/1ml a adresátovi B. D. 1 ks balenie

Tramabene 100 mg/ml.

6. Žalobca tvrdil, že žalovaní takýmto spôsobom získali za obdobie od 02. 01. 2016 do 21. 05. 2019
finančné prostriedky vo výške 154.687,- Eur.

7. V ďalšom žalobca odôvodňoval žalobný návrh tým, že v trestnom konaní vyplynulo, že v období
páchania trestnej činnosti od 02. 01. 2016 do 21. 05. 2019 žalovaní ako spolupáchatelia nadobudli z
trestnej činnosti prospech z titulu neoprávneného predaja liekov viazaný na lekársky predpis vo výške
154.687,-Eur.VtrestnomkonaníbolokreminýchtrestovuloženýžalovanémuI.)ajtrestprepadnutiaveci
vo vzťahu k veciam, ktoré boli získané trestným činom, pričom sa jednalo o finančnú hotovosť vo výške

1.999,90 Eur, trest prepadnutia veci bol uložený aj žalovanej v II.) rade a to prepadnutie prsteňa zo žltého
kovu s očkom oválneho tvaru o dĺžke 2,5 cm bez kamienka, prsteňa zo žltého kovu s očkom oválneho
tvarudĺžky5cmsdvomašikmýmiprúžkamiaprsteňazožltéhokovutypuVersacce,dĺžky4cmsčiernym
kameňom. Hodnota vecí bola určená odborným vyjadrením na sumu 850,- Eur. Vzhľadom na uložené
tresty prepadnutia vecí, tieto sumy žalobca nezapočítal do celkovej výšky obohatenia žalovaných a

žalovaná suma po odpočítaní uvedenej čiastky predstavovala 151.837,10 Eur.

8. Žalovaný I.) uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, nakoľko skutočnosti obsiahnuté
v žalobe zamestnancom Okresnej prokuratúry Zvolen sú nepravdivé. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom vo výške 151.837,10 Eur, uviedol, že mali byť odpočítané

od celkovej sumy ktoré preukázateľne získali predajom liekov záujemcom aj sumu za všetky prepadnuté
veci. Podľa neho nebola odpočítaná zostatková cena za prepadnutý notebook Acer červenej farby,
notebook Asus čiernej farby, notebook HP bielej farby, 2 ks mobilných telefónov HUAWEI P10-lite,
nebolaodpočítanásumazaautodiagnostikuDELPHI.Uviedol,ževšetkymenáaadresyosôbktorýmboliposlané lieky mal žalobca možnosť zistiť (čo zrejme v trestnom spise aj vykonané bolo) od prepravcu a to
Slovenskej pošty, pričom žalovaný I. zdôraznil, že cez Slovenskú poštu posielal záujemcom nielen lieky,
ale aj šatstvo po jeho manželke a dcére, ako aj náhradné diely na automobily. Pokiaľ ide o obohatenie

v súvislosti s predajom liekov uviedol, že určite sa neobohatil o sumu, ktorú vypočítal žalobca, pretože
sám mal určité náklady na zadováženie si liekov s ktorými potom obchodoval. Tvrdil, že lieky zakupoval
po 20,- Eur od rôznych ľudí vo H., ako aj Českej republike. Tieto následne predával za sumu 50,- Eur/
balenie.

9. Žalovaná II.), prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedla že v zmysle § 456 OZ sa predmet
bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, ak toho na úkor koho sa získal
nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Taktiež právny zástupca poukázal na § 93 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), kde v zmysle ods. 1 písm. a) môže prokurátor podať žalobu,
ak ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej zdôraznila, že nárok
štátu na vydanie neoprávneného majetkového prospechu získaného z nestatočných zdrojov v zmysle

§ 456 vety druhej OZ, sa uplatňuje v prípadoch, keď ho žalovaní získali protiprávnou činnosťou na
úkon neznámych občanov (viď rozhodnutie R 25/1986). Z obsahovo-gramatického výkladu citovaného
ustanovenia potom vyplýva, že len v prípade, ak došlo k bezdôvodnému obohateniu a toho, kto na úkor
koho bolo získané nemožno zistiť, je prokurátor ako zástupca štátu oprávnený domáhať sa vydania
takéhoto bezdôvodného obohatenia. Predpokladom vyhovenia takejto žalobe je potom preukázanie

dvoch skutočností a to: vznik bezdôvodného obohatenia u žalovaného a nemožnosť zistenia osôb, na
úkor ktorých bolo takéto bezdôvodné obohatenie získané. Žalovanej II.) z obsahu podanej žaloby vôbec
nebolozrejmé,nazákladeakejskutočnostižalobcavyvodilzáver,žejeaktívnelegitimovanýmsubjektom
na podanie žaloby v danej veci a že neoprávnený majetkový prospech bol získaný na úkor neznámych
subjektov, naopak vzhľadom na všetky skutkové okolnosti, ktoré prokurátor ako žalobca v odôvodnení

žaloby uviedol je zrejmé, že subjekty, ktoré mali byť protiprávnou činnosťou žalovaného I.) a žalovanej
II.) poškodené, sú žalobcovi dostatočne známe a identifikované, resp. na základe ďalších získaných
údajovjemožnétietosubjektyajspoľahlivozistiťaidentifikovať,pretožeužpočasvyšetrovaniatrestného
činu, za spáchanie ktorého boli žalovaní I.), II.) právoplatne odsúdení, bolo orgánmi činnými v trestnom
konaní zistené, ktoré konkrétne osoby boli odberateľmi poštových zásielok obsahujúcich predmetné

lieky. Niektoré z nich boli dokonca predvolané na výsluchy, ktorých sa tieto osoby aj zúčastnili a v danej
trestnej veci vypovedali. S poukazom na uvedené žalovaná II.) mala za to, že žalobca nie je nositeľom
aktívnej legitimácie na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože nebol naplnený
základný predpoklad na podanie žaloby ustanovený zákonom.

10. Podľa § 93 ods. 1 písm. a) CSP, prokurátor môže podať žalobu, ak ide o uplatnenie nároku štátu
na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12.Vzhľadomktomužejedenzožalovanýchnamietalvecnúaktívnulegitimáciužalobcuvspore,súdbol
povinný skôr, ako bude skúmať hmotnoprávny nárok žalobcu, vysporiadať sa so vznesenou námietkou
absencie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaná II.) popierala.

13. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

14. Zákonné ustanovenie § 60 CSP definuje pojem „strana sporu“, čím sa vyjadruje existencia dvoch
so záujmom na výsledku sporu kontradiktórnych protistrán, teda strana žalobcu a strana žalovaného.
Strany sporu majú v konaní rovné postavenie, ktoré spočíva v tom, že v rovnakej miere majú

možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyváženia prirodzene
nerovnovážnehopostaveniastránsporu(konanievoveciachstarostlivostiomaloletédeti,spotrebiteľské
spory, pracovnoprávne spory).

15. Od podmienok za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je treba rozlišovať tzv. vecnú
legitimáciu.Ktojeúčastníkomkonaniavymedzujeprávoprocesné.Ktojevecnelegitimovaný,vymedzuje
výlučne právo hmotné (o tom čo je treba rozumieť hmotným právom, nerozhoduje ovšem zaradenie
toho či onoho ustanovenia do Občianskeho zákonníka alebo iného hmotnoprávneho predpisu). Vecnoulegitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva
(povinnosti), ktoré sú predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí

že je nositeľom (prípadne výlučným nositeľom) hmotno-právnej povinnosti, nie je nositeľom (prípadne
výlučným nositeľom) hmotného oprávnenia (hmotno-právnej povinnosti), o ktoré v konaní ide. Či je tu
nedostatok vecnej legitimácie sa až ukáže v samotnom konaní. Môže dôjsť totiž k situácii, že žalobu
podá subjekt, ktorý síce tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie jeho nositeľom. V takom prípade
ide potom o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Naopak môže dôjsť k situácii, že žaloba je podaná

proti subjektu, ktorý nemôže byť povinným z právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania a potom ide o
nedostatokvecnejpasívnejlegitimácie.Vsúhrnevšakmožnokonštatovať,ževobochzhorauvádzaných
prípadoch nejde už o otázku okruhu účastníkov (účastníkmi sú totiž vždy žalobca a žalovaný), ale ide o
to, či účastníci konania sú tými účastníkmi, ktorí podľa hmotného práva správne mali (a mohli) žalovať,
mohli podať žalobu, prípadne ktorí mali (a mohli) byť podľa hmotného práva žalovaní. Ide o otázku
vecnej - aktívnej alebo pasívnej legitimácie. Či ten, kto formálne je účastníkom konania, nie je osobou

z hmotného práva oprávnenou alebo povinnou, sa ukáže až v rozhodnutí; ak totižto nebol aktívne či
pasívne legitimovaný, súd žalobu zamietne z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie.

16. Z prejednávanej veci nebolo sporné, či môže alebo nemôže Slovenská republika v zastúpení
prokuratúrypodaťžalobu,ktorejpredmetomjeuplatnenienárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia;

túto situáciu kogentne rieši zákonné ustanovenie § 93 ods. 1 písm. a) CSP. Podstatným z procesného
hľadiska bolo zistenie, či žalobca spĺňa predpoklady k tomu, aby sa právne relevantným a účinným
spôsobommoholdomáhaťvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,alebotietopodmienkynespĺňa.Vzmysle
§ 456 vety druhej Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak „toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie
získalo, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.“ Súd dal v celom rozsahu za pravdu obrane a právnej

argumentácii žalovanej II.), ktorá nie raz zdôraznila, že predpokladom úspešnosti žalobcu v spore je
splnenie a preukázanie dvoch skutočností a to: ad1) vzniku bezdôvodného obohatenia u žalovaných a
ad2) nemožnosť zistenia osôb, na úkor ktorých bolo takéto bezdôvodné obohatenie získané.

17. Z obsahu vyšetrovacích úkonov zaevidovaných v trestnom spise 1T/69/2019 Okresného súdu

Zvolen a zrejme aj z obsahu dozorového spisu prokurátora vykonávajúceho dozor nad priebehom
predmetného trestného konania, ako aj z ostatných dôkazov bolo nepochybné, že pokiaľ žalobca ustálil
konkrétnu výšku ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia sa žalovaných I.), II.), musel sa k tejto
sume„dopracovať“nazákladekvantifikovanýchinformáciízískanýchkvalifikovanýmspôsobom.Vtomto
prípade to bol dopyt na doručovací úrad (Slovenskú poštu), ktorá poskytla všetky potrebné informácie,

údaje a listinné dôkazy orgánom činným v trestnom konaní, aby tieto mohli nakoniec zosumarizovať
žalobcomuvádzanúsumu,ktorúmalizískaťobajažalovaníI.),II.)vosvojejnekalejaprotiprávnejčinnosti
pri obchodovaní s liečivami. Inými slovami, právny zástupca žalovanej II.) správne podotkol, že vecná
aktívna legitimácia na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto prípade svedčí tým, na úkor koho sa
žalovaní I.), II.) obohatili; teda osobami kupujúcimi predmetné lieky. Ak by súd mal za to, že žalobca je

vecne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby a žalobnému nároku by vyhovel; na základe
právoplatnéhorozsudkubymuseližalovaní„vydaťbezdôvodnéobohatenie“vovýškesúdomurčenej.Čo
však ak by nastala situácia, že niektorí z kupujúcich nespotreboval lieky, ktoré si zakúpil od žalovaných
I.), II.) vo všetkých baleniach, stále disponuje týmito liekmi bez toho, aby porušil ich ochranný obal a
rozhodne sa vrátiť uvedený tovar predávajúcim (žalovaným I.), II.) so slovami, že sa dozvedel o tom,

že ich obchodovanie bolo nelegálne, v rozpore so zákonom lieky predávali bez zákonom vyžadovanej
licencie na obchodovanie s takýmto druhom liečiv a teda lieky im vracia späť; a žiada vrátiť kúpnu cenu,
ktorá bola (podľa slov žalovaného I.) za každé balenie 50,- Eur. Vznikla by potom situácia, kedy by súd
(v prípade ak by žalovaní nevrátili kúpnu cenu kupujúcim a títo by podali žalobu) musel takejto žalobe „ex
lege“ vyhovieť a zaviazať žalovaných I.), II.) k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v ním určenej

výške a lehote žalobcovi/-om. V takom prípade by ale boli potom poškodení obaja žalovaní, pretože
už skôr museli vydať bezdôvodné obohatenie Slovenskej republike/štátu a v ďalšom súdnom spore ho
museli opätovne vydať osobe/-ám s ktorou/-ými v minulosti uzavreli obchodno-záväzkový vzťah.

18. Žalobca nepreukázal splnenie druhej podmienky a to, že nebolo možné zistiť osoby na úkor ktorých

bolo bezdôvodné obohatenie žalovanými I.), II.) získané. Slovenská pošta predsa vedie vo svojej
evidencii, mená, priezviská a adresy adresátov, ktorým zásielky doručuje. Nie je teda pravdou, že je
tu nemožnosť zistenia osôb, na úkor ktorých bolo bezdôvodné obohatenie získané. Vecne aktívne
legitimovanými na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia sú teda osoby/subjekty, ktorýmbol doručený tovar žalovanými a v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým)
práve títo, ako potencionálne poškodení, majú možnosť sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
voči žalovaným I.), II.). To, že tieto subjekty nevyužili svoje právo a nepodali žalobu voči žalovaným

na vydanie bezdôvodného obohatenia nezakladá oprávnenie žalobcu (štátu), aby vstupoval do ich
právneho postavenia a domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia namiesto nich.

19. Pretože žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, súd
rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku a jeho nárok voči žalovaným I.), II.) zamietol.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. S poukazom na výsledok sporu, v ktorom bol žalobca neúspešný, súd priznal žalovaným I.), II.) nárok
na náhradu trov konania voči nemu v rozsahu 100 %, ktoré je povinný nahradiť v lehote do 15 dní odo

dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§
362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).