Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205117
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1611205117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu a Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. X., I.. XX.XX.XXXX,
G. Z. N. XX, N. F. X/ W. X., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. X. XX, Z., obaja zast.: JUDr. Ľubica Sopková,
advokátka, so sídlom Pribinova 3, 901 01 Malacky, proti žalovanej: M. B., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. M. XX,
W., zastúpená: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka, so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o
zaplatenie náhrady škody vo výške 13 178,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 21.12.2020, č. k. 4C/41/2011-387, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalovaná má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanej
proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že náhradu týchto trov sú
žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 262 ods. 1 a 2 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1,2,3,4, § 499, § 504, §

507 ods. 1, § 508 ods. 2, § 510, § 31, § 633 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a vecne tým, že ustálil, že medzi žalobkyňou 1/ ako objednávateľom a žalovanou
akozhotoviteľombolauzavretázmluvaodielo.Ustálil,žežalobcovi2/,hocpodielovémuspoluvlastníkovi
predmetného rodinného domu, na ktorom sa mali vykonať stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo,
keďže nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu, nesvedčí aktívna vecná legitimácia na uplatnenie práv
zozodpovednostizavadydiela.Zvykonanéhodokazovania(zvýpovedísvedkovL.K.F.Z.)vyplynulo,že
dielo malo vady spočívajúce v nekvalitne odvedených prácach a nedorobkoch, pričom z povahy týchto

vád je zrejmé, že išlo o také vady, ktoré existovali už v čase plnenia, t.j. prevzatia diela k 08.04.2009.
Žalobkyňa 1/ teda prevzala vadné dielo a mohla tak voči žalovanej ako zhotoviteľovi uplatňovať už
len práva zo zodpovednosti za vady. Keďže žalobkyňa 1/ bola podľa vlastných tvrdení dňa 08.04.2009
na stavbe, je zjavné, že už toho dňa mala možnosť si dielo prezrieť. Zákonná 6-mesačná prekluzívna
lehota na vytknutie vád diela v zmysle § 504 druhej vety Občianskeho zákonníka jej tak začala plynúť
od 08.04.2009 a uplynula dňa 08.10.2009 (štvrtok - pracovný deň). Pokiaľ išlo o samotné vytknutie
vád diela, listy žalobkyne 1/ zo dňa 08.08.2009 a 24.09.2009, ktoré adresovala žalovanej, tieto žiadne

konkrétne vady diela neobsahujú. Z dohody o odstránení závad zo dňa 02.10.2009 vyplýva, že došlo
k obhliadke vzniknutých závad (za prítomnosti p. L. a žalobcov), ktorými podľa tohto dokumentu boli:
čiastočná oprava elektriky v novo rekonštruovanej časti rodinného domu, oprava krbu a drobná oprava
sieťkovaných stien, teda povrchová úprava miestami zle zapucovaných stien. Uvedený dokumentpreukazuje, že došlo k stretnutiu medzi žalobkyňou 1/ a zástupcom žalovanej p. L., ktorý uznal tam
uvedené vady diela reklamované žalobkyňou 1/. Vady, tak ako sú zachytené v tejto dohode, však
nemožno považovať za dostatočne konkretizované. Nie je totiž vôbec zrejmé, o akú opravu elektriky a

krbu sa malo jednať. Pri spomínanej drobnej oprave sieťkovaných stien zase nie je dostatočne zrejmý
rozsah vytýkanej vady - neuvádza sa ani len v ktorej izbe alebo izbách a ani približne akej plochy sa
mala táto vada týkať. Takéto vytknutie vady nemožno považovať za dostatočne určité, obzvlášť ak sa
žalobkyňa 1/ v konaní domáha peňažného plnenia, t.j. primeranej zľavy z ceny diela. Žalobkyňa 1/ v
následnej urgencii reklamácie zo dňa 10.11.2009 uviedla, že v nej uvedené vady reklamovala žalovanej

a v celom dome ich jednotlivo prešla s p. L., toto svoje tvrdenie ale nijako nepreukázala. Svedok L. síce
uviedol, že uznal závady uvedené v urgencii reklamácie zo dňa 10.11.2009, avšak nepotvrdil, že by tam
uvedené vady boli žalovanej takto vytknuté do 08.10.2009 (teda do uplynutia prekluzívnej lehoty), taktiež
neskôr tvrdil iný rozsah vytýkaných závad ako boli uvedené v tomto liste. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní
uskutočnenom dňa 25.09.2020 predložila ešte svoju e-mailovú komunikáciu zo dňa 24.05.2009 so
zástupcom žalovanej, p. L.. V tejto e-mailovej správe žalobkyňa 1/ tvrdiac, že prevzatiu diela ešte

nedošlo, uvádza, že mu zasiela splnomocnenie a informácie k prevzatiu jej brata k prevzatiu stavebného
diela.Zpriloženéhosplnomocneniavyplýva,žežalobca2/malprevziaťdielopodľapriloženýchinštrukcií,
čo bola ďalšia príloha zaslaná i p. L., obsahujúca poznámky žalobkyne 1/ týkajúce sa aj vád diela.
Uvedenú prílohu doručenú p. L.É., ktorý na ňu následne aj e-mailom reagoval, možno z hľadiska jej
obsahu posudzovať taktiež ako vytknutie vád diela. Prioritne sa však jednalo o inštrukcie pre žalobcu

2/ k prevzatiu diela, v dôsledku čoho sú poznámky ohľadne vád diela len útržkovité, z veľkej časti nie
dostatočne zrozumiteľné, resp. úplne zmätočné. Napr. v časti týkajúcej sa elektriny žalobkyňa 1/ uvádza,
že nie všetky rozvody sú prerobené, zároveň však v rozpore s tým zmätočne píše, že rozvody elektriny
sú pripravené na revíznu správu. Ďalej poukazuje na určité vady sieťkovania a omietky, ani tu ich však
z hľadiska ich rozsahu dostatočne nekonkretizuje. Za zrozumiteľne a dostatočne konkretizované vady

tak možno podľa názoru súdu považovať len vady týkajúce sa krbu, keď žalobkyňa 1/ v tejto v spojitosti
uviedla,ževňomchýbaklapka,jepostavenýnakrivo,vovnútrisúpoužitéstaréšalotové(správnemábyť
„šamotové“) tehly a hrdzavá pásovina. Len tieto vady preto súd považoval za riadne vytknuté žalobkyňou
1/ v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, t.j. do 08.10.2009. Zodpovednosť žalovanej za ostatné
vady diela, ktoré žalobkyňa 1/ vytkla po uplynutí tejto lehoty alebo ich nevytkla vôbec, v zmysle § 504

poslednej vety Občianskeho zákonníka zanikla. Vyššie spomenuté vady krbu, teda chýbajúca klapka,
postavenie krbu na krivo, použitie starých šamotových tehál a hrdzavej pásoviny vo vnútri krbu, treba
považovať za vady odstrániteľné. Pri takýchto vadách má nadobúdateľ v zmysle § 507 ods. 1 druhej
vety Občianskeho zákonníka právo domáhať sa buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy
alebo doplnenia toho, čo chýba. Žalobkyňa 1/ sa listami zo dňa 08.08.2009 a 24.09.2009 domáhala

voči žalovanej, aby zistené vady opravila, pričom žalovaná v dohode zo dňa 02.10.2009 súhlasila s ich
opravou po poskytnutí poistného plnenia zo strany poisťovne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že poisťovňa odmietla plniť s poukazom na to, že ide o vadne vykonané práce. Žalobkyňa 1/ listami zo
dňa 10.11.2009 a 20.07.2010 urgovala odstránenie spomínaných závad, keď v poslednom liste poskytla
žalovanej na vykonanie opráv dodatočnú lehotu do 15.08.2010. Z výpovede zástupcu žalovanej p. L.

vyplynulo, že žalovaná reklamované vady neodstránila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Žalobkyňa 1/ na to reagovala tým, že si na vlastné náklady objednala iné firmy, ktoré všetky vzniknuté
vady a nedostatky na rodinnom dome odstránili. Existenciu vád diela spočívajúcich v tom, že v krbe
chýbala klapka, bol postavený nakrivo a v jeho vnútri boli použité staré tehly a hrdzavá pásovina mal
súd za preukázanú z výpovede svedka L., ktorý potvrdil, že ako zástupca žalovanej uznal vady diela

uvedené v liste zo dňa 10.11.2009, teda aj spomínané vady. Uvedené však nijako nezbavilo žalobkyňu
1/ jej povinnosti preukázať výšku nároku na zľavu z ceny diela vo vzťahu k vytknutým vadám krbu. Pri
posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku súd vzhliadol na to, že žalobkyňa pri stanovením peňažnej
sumy, o ktorú sa znížila hodnota krbu vzhľadom na tieto vady, od čoho sa výška nároku na zľavu z ceny
preukazovala prehlásením k stavebných chybám zo dňa 21.01.2011 spoločnosti BAUMANAGEMENT,

s.r.o., kde sa však vo vzťahu k vytknutým vadám spomína len to, že krb bol postavený z bielych tehál a
chýbala v ňom klapka, z ktorého dôvodu nie je možné regulovať príkon vzduchu, a teda by mohlo dôjsť k
spätnému tlaku spalín. Postavenie krbu z bielych tehál a nie zo šamotových potvrdil aj svedok X. Z., ktorý
predmetný krb videl a namiesto neho po dohode so žalobcom 2/ vymuroval nový. Avšak zo samotnej
zmluvy o dielo nevyplývalo, že krb mal byť vymurovaný zo šamotových tehál, dohodu o jeho postavení

z takéhoto materiálu žalobkyňa 1/ v konaní nijako nepreukázala. Vymurovanie krbu z bielych tehál preto
nemožno považovať za vadu diela. K chýbajúcej klapke svedok Z. výslovne uviedol, že na predmetnom
krbe ani nebola potrebná, nakoľko komínová klapka sa používa vtedy, ak krb príliš rýchlo horí a treba ho
priškrtiť, v danom prípade však nemalo zmysel nič škrtiť, keďže krb bol zle postavený a spolu s komínomakoceloknefungovali.Zvýpovedetohtosvedkaaanizospomínanéhoprehláseniakstavebnýmchybám
však nemožno zistiť o koľko sa znížila hodnota predmetného krbu v dôsledku chýbajúcej klapky. O
tom, že bol krb postavený nakrivo, vo vnútri boli použité staré biele tehly a hrdzavá pásovina nie je v

uvedenom prehlásení žiadna zmienka a nevyjadroval sa k tomu ani svedok Z.. I samotné žalobkyňa 1/
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na poslednom pojednávaní uviedla, že prípadný znalecký
posudok by vzhľadom na odstup času a kompletne vykonanú rekonštrukciu (nápravu vytýkaných vád) sa
už na mieste samom nedal vykonať, preto bolo by možné vychádzať len z listinných dôkazov založených
v spise. Podľa názoru súdu, vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania výšky peňažnej

sumy, o ktorú sa znížila hodnota krbu v dôsledku vytknutých vád, by už ani nebolo dobre možné,
nakoľko predmetný krb dávno neexistuje (bol zbúraný a namiesto neho svedok Z. vymuroval nový krb) a
znalec by tak musel vychádzať len zo zachovaných fotografií, ktoré doložila do spisu žalovaná. Nakoľko
žalobkyňa 1/ v predmetnej veci nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie rozdielu medzi
hodnotou, ktorú by krb mal bez vytknutých vád a jeho hodnotou s týmito vadami, súd dospel k záveru, že
ohľadne preukázania výšky ňou uplatneného nároku na primeranú zľavu z ceny diela dôkazné bremeno

neuniesla. Vzhľadom na to, že žalobca 2/ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie práv zo
zodpovednosti za vady diela a žalobkyňa 1/ neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky
nároku na primeranú zľavu z ceny diela, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôkazy navrhované
žalobcami na preukázanie tvrdení uvedených v čestnom prehlásení p. Y. M. (že dňa 08.04.2009 nebola
dokončená elektrika a že zaplatila za žalobkyňu poslednú úhradu ceny za dielo) súd nevykonal, nakoľko

pravdivosť spomínaných tvrdení mal za preukázanú z iných dôkazov. Vzhľadom k uvedenému žalobu
v celom rozsahu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanej priznal voči žalobcom

1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že náhradu trov konania sú žalobcovia
1/ a 2/ povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ dôvodiac

naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Uviedli, že súd prvej
inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil uplynutí tzv. prekluzívnej lehoty, zakotvenej v ust. §
504 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa názoru súdu prvej inštancie uplynula dňa 08.10.2009 a v tejto
lehote neboli vady riadne uplatnené, s výnimkou vád týkajúcich sa krbu. Súd prvej inštancie opomenul
aplikovaťosobitnéustanovenieupravenév§655ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhosapráva

zo zodpovednosti za vady musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak zaniknú. V zmysle § 654
ods. 1 Občianskeho zákonníka je záručná doba v prípade stavebných prác 18 mesiacov. Tieto osobitné
ustanovenia pri právnom posudzovaní sporu majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami, ktoré
sú zakotvené v I. hlave ôsmej časti Občianskeho zákonníka. O správnosti tejto právnej argumentácie
svedčí aj druhá veta ust. § 504 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je stanovená prekluzívna lehota na

uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady 6 mesiacov, ale za predpokladu, že Občiansky zákonník
neustanovuje inak, čo je v danom prípade práve spomínané ustanovenie § 655 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Teda v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k preklúzii nároku žalobcov na uplatnenie práv zo
zodpovednosti za vady. Namietali, že v predmetnej veci nemali byť aplikované normy Občianskeho
zákonníka, ale normy Obchodného zákonníka tak, ako to aj urobil súd prvej inštancie vo svojom

rozsudku sp. zn. 4C/41/2011-213 zo dňa 23.01.2014, keďže aplikácia, ktorú použil súd prvej inštancie
pri napadnutom rozsudku zo dňa 21.12.2020, nie je na prospech žalobcov, ktorí sú ako zmluvná strana v
právnom postavení spotrebiteľov. Občiansky zákonníka pritom v ust. § 52 ods. 2 jednoznačne stanovuje
podmienku, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Zákon teda v tomto ustanovení nehovorí o absolútnej a bezvýnimočnej povinnosti
súdu aplikovať za každých okolností na všetky zmluvné vzťahy zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom,
len a výhradne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon hovorí o ustanoveniach o spotrebiteľských
zmluvách, a i to len za predpokladu, že sú tieto ustanovenia na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Toto kritérium však súd prvej inštancie jednoznačne opomenul, keď na prejednávanú

vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka (a i to nesprávne všeobecné ustanovenia namiesto
vhodnejších osobitných ustanovení, ako uvádzame vyššie) napriek tomu, že tieto neboli na prospech
žalobcov. Namietali závery súd prvej inštancie, že žalobkyňa 1/ dňa 08.04.2009 prevzala vadné dielo
ako aj nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov. V prílohedodatku k zmluve o dielo zo dňa 08.04.2009 svedok L. nechal žalobkyňu 1/ podpísať i odovzdávací
protokol, na ktorom sama žalovaná, prípadne svedok L. následne dopísal dátum 08.04.2009, ktorý
však v žiadnom prípade nemožno chápať ako protokol o skutočnom odovzdaní diela. Dňa 08.04.2009

bola medzi stranami podpísaná takzvaná predfaktúra, ktorú vypracovala žalovaná, pričom ona sama ju
označila ako dodatok k zmluve o dielo. Žalobkyňa 1/ disponuje viacerými dôkazmi o tom, že v tento deň
nebolo a ani nemohlo byť dielo odovzdané. V spise sa nachádza listina zo dňa 07.06.2009, nazvaná ako
Žiadosť, ktorú zaslala žalobkyňa 1/ žalovanej, v ktorej výslovne žiada o oznámenie termínu ukončenia
stavebného diela a následné odovzdanie majiteľovi v požadovanom rozsahu a kvalite. Doslova uvádza,

že preberacie konanie žiada uskutočniť za jej prítomnosti, t. j. po 18.06.2009, keďže v tom čase sa
nachádzala pracovne v G.. Svedok L. na pojednávaní dňa 26.11.2012, na štvrtej strane zápisnice v
strede, na otázku právnej zástupkyne žalobcov, či obdržal písomnosti navrhovateľky - pokusy o zmier
zo dňa 07.06.2009, 08.08.2009, 24.09.2009 - uviedol, že áno a aj na ne odpovedal. Keďže v tejto
písomnosti ho žalobkyňa 1/ žiadala o riadne odovzdanie diela podľa zmluvy o dielo a svedok priznal,
že túto písomnosť dostal a odpovedal na ňu, čím jednoznačne potvrdil, že si je vedomý jej obsahu.

Medzi žalobkyňou 1/ a p. L. ako zástupcom žalovanej prebehla e-mailová komunikácia ohľadne termínu
odovzdania diela, keď dňa 24.05.2009 žalobkyňa 1/ zaslala e-mailom p. L. splnomocnenie pre svojho
brata a informácie k prevzatiu diela, v rámci ktorých presne opísala nedostatky vykonávaného diela
a nedorobené práce, ktoré žiadala dokončiť. Prílohou tejto e-mailovej správy bolo aj splnomocnenie
žalobcu 2/ na prevzatie diela od žalovanej, datované dňom 23.05.2009. Na tento e-mail odpovedal

p. L. dňa 27.5.2009, pričom sa vôbec nezmienil o tom, kedy dielo odovzdá. Žalovaná v dohode o
odstránení závad zo dňa 02.10.2009 na druhej strane uvádza - citujem: „Čo sa týka preberacieho
protokolu, ktorý je podpísaný v zmluve, konkrétne časť preberací protokol ...“ Zmluva o dielo v žiadnom
prípade neobsahuje časť ani ustanovenie, nazvané ako preberací protokol. Nemalo by žiadnu logiku,
aby objednávateľ diela už pri podpise zmluvy podpísal, že dielo prevzal a je s ním spokojný. I toto

tvrdenie žalovanej svedčí o jej neserióznosti a neférovom postupe voči objednávateľom diela. Pokiaľ by i
zmluva o dielo takéto ustanovenie obsahovala ako vopred pripravený formulár, v zmysle zásad ochrany
spotrebiteľa by súd na takéto ustanovenie nemohol prihliadať. V odpovedi na urgenciu reklamácie zo
dňa 12.11.2009 tak isto sama žalovaná tvrdí, že odovzdávací protokol „je súčasťou zmluvy o dielo zo dňa
08.04.2009“,čojeabsolútnenepravdivéanelogické,abyodovzdávacíprotokolbolsúčasťoupodpísanej

zmluvy. Samotná žalovaná v potvrdení vykonanej dopravy potvrdzuje, že doprava bola účtovaná za
obdobie od 23.03. až 01.05.2009, čím jednoznačne potvrdzuje, že práce na rekonštrukcii rodinného
domu pokračovali najmenej do 01.05.2009, keďže až do tohto obdobia si účtovala dopravu v súvislosti s
vyhotovenímdiela.Vneposlednomradepoukazálinaskutočnosť,žežalovanásapokúšalareklamované
vady diela uplatniť cestou poisťovne Kooperativa, u ktorej mala uzatvorenú zmluvu o poistení škôd

spôsobených pri výkonne činnosti. Sama žalovaná túto poistnú udalosť nahlásila poisťovni s dátumom
vzniku škodovej udalosti dňa 23.05.2009, pričom pri obhliadke likvidátora poisťovne samotná žalovaná
nahlásila, že škody vznikli, práce reklamoval poškodený pri preberaní stavby resp. časti dokončených
prác. Toto tvrdenie sa nachádza priamo v Zápise z ohliadky škodovej udalosti konanej dňa 06.10.2009.
Viacerých stretnutí sa zúčastnila aj stará mama žalobcov pani Y. M.. Samotná stará matka žalobcov v

čestnom vyhlásení potvrdila, že p. L. ju vyzýval na zaplatenie sumy, tlačil na ňu aby peniaze zaplatila a
vyhrážal sa, že ak žalobkyňa 1/ peniaze nezaplatí, pošle na ňu právnikov a potvrdzuje tiež skutočnosť,
že dňa 08.04.2009 bola osobne prítomná na mieste vykonávania diela (na Predfaktúre uvedená ako
„Ručiteľ“) a práce na diele neboli dokončené. Na základe všetkých uvedených skutočností trvali na tom,
že dielo v žiadnom prípade nebolo a ani nemohlo byť odovzdané dňa 08.04.2009, takže reklamované

bolo v záručnej dobe, teda včas. Podľa vyjadrenia žalovanej, s ktorým sa bez ďalšieho stotožnil aj
súd prvej inštancie, bolo dielo vykonávané od 24.03.2009 do 08.04.2009, čo reálne nie je ani možné
vzhľadom na rozsah vykonávaných stavebných prác a potrebu dodržania technologických postupov
prác s nevyhnutným časom na zaschnutie, resp. zatvrdnutie viacerých použitých stavebných materiálov.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaná ako zhotoviteľka v odbore stavebníctvo „správne“ vymurovala

krb na tuhé palivo z bielych tehál. Teda takto vykonané stavebné práce nemožno považovať za vadu
diela. Žalovaná mala byť ako dodávateľka stavebných prác sama, alebo prostredníctvom ustanoveného
odborného zástupcu, osobou odborne spôsobilou na vykonávanie stavebných prác, a teda musela byť
uzrozumená s tým, že krbové telesá nie je možné vystavať z iných ako šamotových, teda ohňuvzdorných
tehál. Preto by takéto osobitné dojednanie v zmluve o dielo bolo nadbytočné, keďže ohňuvzdornosť je

základná charakteristická vlastnosť krbov a komínov a vyplýva priamo z technických noriem a vyplýva
tiež z bezpečnostných predpisov. Domnievali sa, že žalovaná použila takýto nevhodný stavebný materiál
buď z nevedomosti, alebo úmyselne v snahe o zníženie nákladov na rekonštrukčné práce. V žiadnom
prípade však nie je prípustné, aby takéto nezodpovedné konanie žalovanej, ktoré je v rozpore nielen sozákonom, ale aj v rozpore s bezpečnostnými a protipožiarnymi predpismi, súd ospravedlňoval tvrdením,
že žalobkyňa si takéto vlastnosti diela nevymienila. Záverom poukázali na skutočnosť, že samotná
žalovaná, rovnako tak aj svedok W. L., ktorý v tom období vystupoval ako zástupca žalovanej a manažer

spoločnosti, opakovane uviedli, že dielo skutočne malo vady, tieto uznali ako reklamáciu vád diela a
mali v úmysle ich opraviť. Vady neboli odstránené len z dôvodu, že si vyžadovali zo strany žalovanej
investíciu do prác a materiálu a žalovaná na to nemala peňažné prostriedky, nakoľko podľa ich tvrdení
firma bola v krachu. V zmysle úplného výpisu zo živnostenského registra je pritom zrejmé, že žalovaná
ukončila podnikateľskú činnosť v tejto oblasti (Murárstvo, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii

exteriérov a interiérov, Uskutočňovanie stavieb a ich zmien, atď.) až dňom 07.04.2010. Navyše žalovaná
nikdy nepodala návrh na vyhlásenie konkurzu ani žiadny iný obdobný návrh, smerujúci k oddlženiu
či akémukoľvek inému zákonnému spôsobu vyriešenia finančných problémov jej stavebnej „firmy“.
Z tohto pohľadu sa preto javia tvrdenia žalovanej a svedka L. ako účelové vyhýbanie sa povinnosti
odstrániť vytýkané vady diela v zmysle reklamácie žalobkyne, pričom súd napadnutým rozsudkom
namiesto ochrany „spotrebiteľa“ na jeho úkor poskytol nezákonnú ochranu nečestnému a nepoctivému

podnikateľovi. Súd prvej inštancie v predmetnom súdnom konaní predložené listinné dôkazy a výpovede
svedkov nesprávne vyhodnotil, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Druhým odvolacím
dôvodom je právna vada rozsudku, ktorá spočíva v nesprávnej aplikácii právnych noriem. Vzhľadom k
uvedenému žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanej uloží
povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 13.178,02 eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 13.178,02 eur od

11.01.2011 do zaplatenia, a zároveň žalobcom prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v rozsahu 100 %.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je podané dôvodne.

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.
2 C.s.p.).

8. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcami, odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je
odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími
dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré odvolatelia výslovne uviedli a skutkovo vymedzil v
odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych
skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne

podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd
sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany,
ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom
vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej
argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne

uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

10. Odvolací súd preskúmavajúc rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach odvolateľmi uplatnených
odvolacích dôvodov upriamuje pozornosť na to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom

vytváraichjednotu,vdôsledkučohoichtrebachápaťakocelok.Pretoodvolateľminamietanénedostatky
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má právo doplniť a vysvetliť v odôvodnení tohto odvolacieho
rozhodnutia.11. Vo vzťahu k odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.,
odvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie
taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia

§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol

rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto,žeprihodnotenídôkazov,prípadnepoznatkov,ktorévyplynulizprednesovstránalebovyšlinajavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.
12. Odvolacia argumentácia odvolateľov smerovala vo vzťahu ku skutkovým záverom súdu prvej
inštancie, ktorými ustálil, že žalobkyňa 1/ dňa 08.04.2009 prevzala dielo. Súd prvej inštancie svoje

skutkové závery, že žalobkyňa 1/ dielo prevzala dňa 08.04.2009 založil na listine - vyhlásení žalobkyne
1/ zo dňa 08.04.2009 a na nespornej skutočnosti, že dňa 08.04.2009 sa osobne žalobkyňa 1/ na
mieste stavby v N. nachádzala. Pokiaľ žalobkyňa 1/ namietala, že dielo neprevzala, je potrebné
vzhliadnuťnato,žežalobkyňa1/nenamietala,žepodpísalaosobnelistinu,ktoráobsahovalanasledovné
vyhlásenie : „Ukončenie rekonštrukcie a odovzdanie diela a jeho úplná spokojnosť s odvedenou prácou

a potvrdená podpisom objednávateľa o úplnej spokojnosti s rekonštrukciou“. Z obsahu a formy tejto
listiny nevyplýva, že by sa v nej nachádzal odkaz na obsah zmluvy o dielo, rovnako na nej absentuje
aj podpis zhotoviteľa, preto tvrdenie žalobkyne 1/, že pri podpisovaní tejto listiny konala v omyle
majúc za to, že sa jedná o poslednú stranu zmluvy, nepovažoval odvolací súd za vierohodné. Možno
súhlasiť so závermi súd prvej inštancie (bod 32 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že nakoľko

žalobkyňa 1/ súčasne podpisovala aj predfaktúru (dvojstranný dokument), dodatok o preddavkoch
(krátky jednostranný dokument) a spomínané vyhlásenie obsiahnuté len na jednom liste, kde bola v
hornejčastiuvedenájedinározvitávetaapodňoumiestoprepodpisžalobkyne1/,tvrdeniežalobkyne1/,
že konala v omyle, možno považovať za účelové. Správnosť záverov súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
1/ dňa 08.04.2009 prevzala dielo majúc vedomosť, že obsahuje závady je podporená aj vyjadrením

žalobkyne 1/ „... s p. L. malo prísť k dohode o odstránení závad k ničomu však nedošlo.“(čl. 68). Konanie
žalobkyne 1/ tak možno považovať za súladne s ust. § 645 ods. 1 Občiansky zákonník, podľa ktorého
žalobkyňa 1/ majúc vedomosť o vadách diela toto dielo prevzala, preto bola povinná zaplatiť za dielo
a vznikol jej nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za vady. Z následnej argumentácie žalobkyne 1/ je
zjavné, že po tom, čo dielo prevzala svoj názor zmenila, čo je zjavné z jej e-mailovej komunikácie so

svedkom L. zo dňa 24.05.2009, v ktorej žalobkyňa 1/ udelila splnomocnenie pre svojho brata (žalobcu
2/) na prevzatie diela, ako aj list žalobkyne 1/ zo dňa 7.6.2009 adresovaný žalovanej, v ktorom ju
taktiež žiada o odovzdanie diela v požadovanom rozsahu a kvalite. Pokiaľ odvolatelia poukazovali
na to, že žalovaná v potvrdení o vykonanej doprave uviedla, že doprava bola účtovaná za obdobie
od 23.03.2009 až 01.05.2009, uvedené potvrdenie nepreukazuje, že dielo nebolo prevzaté. Jednalo

sa o cenovú kalkuláciu vypracovanú zhotoviteľom dňa 07.12.2009, pričom predmetom fakturácie bola
doprava len v rozsahu 10 dní. Bez vyplyvu na uvedené je skutočnosť, že žalovaná dňa 19.05.2009
uzavrela poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov a dňa 23.05.2009
nahlásila poistnú udalosť. Pokiaľ odvolatelia poukazovali na vyhlásenie p. M., že p. L. ju vyzval na
zaplatenie sumy, uvedené len preukazuje, že žalovaná si po prevzatí diela uplatňovala nárok na jeho

zaplatenie. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd posudzujúc odvolacie námietky odvolateľov, dospel
k záveru, že odvolacia argumentácia odvolateľov nebola spôsobilou spochybniť správnosť skutkových
záverov súdu prvej inštancie.

13. V podanom odvolaní odvolatelia uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.

(napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.14. V podanom odvolaní odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nimi uplatneného
nároku vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ust. § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o dielo môže mať podobu zmluvy o zhotovení veci a

zmluvu o oprava a úprave veci, pričom v prejednávanej veci možno prisvedčiť odvolateľom, že na
základe dohody strán podstatou vykonávaného diela bolo zmena ( oprava a úprava) už existujúcej
veci, jednalo sa tak o zmluvu o oprave a úprave veci na zákazku, kedy bolo potrebné dĺžku záručnej
doby posudzovať podľa ust. § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka. I keď súd prvej inštancie svoje
právne závery týkajúce sa otázky uplatnenia nárokov z vád odôvodňoval s poukazom na ust. § 504

Občianskeho zákonníka, uvedené nesprávne právne posúdenie nemalo vplyv na vecnú správnosť
rozhodnutia. Posúdenie otázky včasnosti uplatnenia vád je závislým od toho, či zo strany oprávneného
subjektu došlo určite a zrozumiteľne k vytknutiu konkrétnych vád diela. V prejednávanej veci tak súd
prvej inštancie správne posudzoval obsah úkonov žalobkyne 1/, ktorými preukazovala uplatnenie vád
diela. Za situácie, že účinne vytknutie vád diela nemožno vyvodiť ani z listu žalobkyne 1/ zo dňa
08.08.2009 , v ktorom uviedla : „žiadam Vás o písomné oznámenie záväzného termínu odstránenia

závad na stavebných prácach vykonaných pri rekonštrukcii rodinného domu v N. do 5 dní od doručenia
žiadosti “ ani z listu zo dňa 24.09.2009, v ktorom žalobkyňa uviedla : „... týmto Vás žiadam o odstránenie
vád do 10 dní ...“, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa 1/ účinne nevytkla vady diela. Až
zdohodyoodstránenízávadzodňa02.10.2009možnovyvodzovať,žežalobkyňa1/namietlavadydiela,
a to potrebu opravy vnútorných stierok v interiéri domu, chýbajúce hlavice na radiátoroch, opravu krbu

a drobnú opravu sieťkovaných stien, nevykonané prerobenie elektriny v kúpeľni a rozvodných krabíc v
celomdome.Avšakzpopisuuvádzanýchvádnemožnojednoznačneurčiťjednakrozsahuvádzanejvady
ani jej lokalizáciu, čo spôsobuje ich neurčitosť. Pre účinné uplatnenie zodpovednosti za vady nestačí
všeobecné uplatnenie zodpovednosti za vady, ale pri tomto uplatnení sa vyžaduje uvedenie konkrétnej
vady, ktorej sa týka. Na podporu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací upriamuje

pozornosť na to, že ani v liste zo dňa 10.11.2009 žalobkyňa 1/ bližšie nešpecifikovala rozsah vád
týkajúcich sa potreby opravy vnútorných stierok v interiéry domu v dohodnutej kvalite, ktorú však bližšie
nešpecifikovala. Pokiaľ vytýkala nekompletné vykonanie prác - prerobenie komplet elektriny v kúpeľni +
prerobenie zásuviek a rozvodných elektrických krabíc v celom dome, nie je zrejmým konkrétne v akom
rozsahu neboli práce vykonané, pričom tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v časti týkajúcej

sa elektriny v rozpore s vyššie uvedeným žalobkyňa 1/ uviedla, že rozvody elektriny sú pripravené
na revíznu správu (čl. 379). Vada vo vzťahu k stierkovaniu a omietaniu stien neobsahuje presnejšie
uvedenie jej rozsahu a je rozpornou, nakoľko ako vyplýva z obsahu listu, dom sa najskôr sieťkoval
až potom sa prerábali rozvody, nie je tak zrejmým, či žalobkyňa 1/ namieta nekvalitu už pôvodného
sieťkovania alebo stav stien po vykonaní ďalších prác. Vzhľadom k uvedenému je správnym záver súdu

prvej inštancie, že žalobkyňa 1/ zrozumiteľne a dostatočne konkretizovala len vadu diela v časti krbu
„...chýba klapka, je postavený na krivo....“. I keď súd prvej inštancie na vec neaplikoval ust. § 654 ods. 1
Občianskeho zákonníka, jeho závery, že žalobkyňa 1/ účinne vytkla len vady krbu, možno považovať za
vecne správne. Nemožno opomenúť ani na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti
nároku žalobcov i s ohľadnom na nepreukázanie nároku na primeranú zľavu z ceny diela, nakoľko títo v

konaní neuniesli dôkazné bremeno, keďže tento preukazovali najmä úhradami za vykonanie prác inými
dodávateľmi, ktorá v plnej miere nekorešponduje s pôvodne dohodnutým rozsahom prác podľa Zmluvy
o dielo, nakoľko práce zrealizované inými dodávateľmi boli vykonané v inom rozsahu (úpravy povrchov
stien, nanesenie vápenno-sádrovej omietky, opravy okenných a dverných otvorov, vyrovnania podláh,
vybúrania osadeného krbu, vyvložkovania a domurovania komínu, stavby nového komínu, montáže

sadrokartónov, opravy elektoinštalácie, vrátane prípravných prác, prenájmu odvlhčovacieho prístroja,
odvozu a likvidácie odpadu), pričom v Zmluve o dielo boli dohodnuté rekonštrukčné práce, rekonštrukcia
kúpeľne, výmena radiátorov, demontáž a montáž krbu bez vložky, spolu s materiálom.
15. Pokiaľ odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie nemal na vec aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko ich aplikácia nebola v ich prospech a mal na vec aplikovať ust. Obchodného

zákonníka, odvolací súd uvádza. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu
právnychvzťahovaspotrebiteľskýchzáväzkovurčujúcimprávnympredpisomObčianskyzákonník,ktorý
v tejto sfére predstavuje materiál nekoncipovaný lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku
všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcej
sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich vyplývajúcich. Normy obchodného práva nemajú výkladovú

a aplikačnú prednosť pred normami občianskeho práva a ich použitie môže byť limitované výhradne
v rámci použitia konkrétnych zmluvných typov obchodného práva, pričom je vylúčené, aby sa na
spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného práva pred normami
občianskeho práva.16. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza, že podľa už
konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania,
ktorý ju nastolil. Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania odvolateľov nebol spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách
konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania. S tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p., po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).