Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Cb/182/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209037
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118209037.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857
033, proti žalovaným: 1. DAMATI Prešov s.r.o., so sídlom Marka Čulena 10, 080 01 Prešov, IČO: 47 399
694, 2. Q. Y., K.. XX.X.XXXX, O. Q. Č. XX, XXX XX V., o zaplatenie 11 345,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 100 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 11 245,21

eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 282,81 eur od 29.4.2016 do 10.5.2016, zo sumy
282,81 eur od 29.5.2016 do 30.5.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.7.2016 do 16.8.2016, zo sumy 282,81
eur od 29.8.2016 do 7.9.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.9.2016 do 2.12.2016, zo sumy 200 eur od
29.10.2016do13.1.2017,zosumy50eurod29.10.2016do13.4.2017,zosumy32,81eurod29.10.2016
do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.12.2016
do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.1.2017 do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 28.2.2017 do
zaplatenia, zo sumy 10.081,16 eur od 20.3.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v

ktorom súčet zmluvných pokút presiahne čiastku 13 574,88 eur sú žalobcovi p o v i n n í zaplatiť úrok
z omeškania vo výške 8% ročne až do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia jedného z nich zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého zo žalovaných, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.8.2018 domáhal, aby súd uložil žalovaným
zaplatiť mu 11 345,21 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 282,81 eur od 29.4.2016

do 10.5.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.5.2016 do 30.5.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.7.2016
do 16.8.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.8.2016 do 7.9.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.9.2016 do
2.12.2016, zo sumy 200 eur od 29.10.2016 do 13.1.2017, zo sumy 50 eur od 29.10.2016 do 13.4.2017,
zo sumy 32,81 eur od 29.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.11.2016 do zaplatenia, zo
sumy 282,81 eur od 29.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.1.2017 do zaplatenia, zo
sumy 282,81 eur od 28.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 10.081,16 eur od 20.3.2017 do zaplatenia tak,
že odo dňa nasledujúce po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút presiahne čiastku 13.574,88 eur sú

žalobcovi povinní zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8% ročne až do zaplatenia, náhradu nákladov
spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 335,26 eur za jeden úkon právnej pomoci
vrátane režijného paušálu a trovy konania.2. V podanej žalobe tvrdil, že dňa 19.2.2016 uzatvoril so žalovanými Zmluvu o úvere č. XXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 6 000 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa
žalovaní zaviazali splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške po 282,81 eur, dlžnú sumu však nevrátili

v dohodnutej výške. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil žalobca žiadosť o úver, zmluvu
o úvere, výpis z účtu o vyplatení peňažných prostriedkov, prehľad splácania/kartu klienta, oznámenie o
okamžitej splatnosti, pokus o zmier.

3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Tvrdili, že zmluva o úvere je pre

nesplnenie zákonných podmienok neplatná, ich záväzok nevznikol. V zmluve nie je jasne vymedzený
úrok, preto ustanovenie zmluvy o zmluvnej odmene je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné. Žalovaný v
2. rade poukazoval na skutočnosť, že pri podpise zmluvy bol uvedený do omylu, keďže bol informovaný
o tom, že podpisuje ako konateľ za spoločnosť, nie ako fyzická osoba.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2019 žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o

zaplatenie 100 eur z dôvodu čiastočnej úhrady zo strany žalovaných dňa 23.7.2019.

5. Podľa § 144 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci
samej.

6. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 100 eur, súd konanie v tejto časti zastavil.

7. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 3.12.2019, vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi a výsluchom žalovaného v 2. rade, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Na základe žiadosti žalovaných zo dňa 18.2.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanými
ako dlžníkmi dňa 20.2.2016 zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému v 1. rade úver vo výške 6 000 eur na úpravu prevádzky a nákup náradia. Žalovaný v 2.
rade pristúpil k záväzku ako spoludlžník. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaní zaviazali splatiť

v 48 mesačných splátkach vo výške po 282,81 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom
kalendári, ktorý je neoddeliteľnou časťou zmluvy (článok 2 zmluvy). Za poskytnutie úveru sa žalovaní
zaviazali zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru vo výške
157,81 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového
kalendára (článok 3 zmluvy). V prípade, že by žalovaní neuhradili ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho

splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, žalobca bol oprávnený požadovať
úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa majú podľa zmluvy stať splatnými v budúcnosti, a to ku
dňu uvedenému v oznámení. Ak by sa stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovaných, žalovaní
boli povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým,
že ak sankcie za omeškanie dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového

kalendára, odo dňa nasledujúceho boli žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 21/2013Z.z. (článok 10 zmluvy). Žalovaní sú v omeškaní s úhradou splátky č. 2
vo výške 282,81 eur od 29.4.2016 do 10.5.2016, splátky č. 3 vo výške 282,81 eur od 29.5.2016 do
30.5.2016, splátky č. 5 vo výške 282,81 eur od 29.7.2016 do 16.8.2016, splátky č. 6 vo výške 282,81
eur od 29.8.2016 do 7.9.2016, splátky č. 7 vo výške 282,81 eur od 29.9.2016 do 2.12.2016, splátky č.

8 vo výške 200,00 eur od 29.10.2016 do 13.1.2017, vo výške 50,00 eur od 29.10.2016 do 13.4.2017,
vo výške 32,81 eur od 29.10.2016, splátky č. 9 vo výške 282,81 eur od 29.11.2016, splátky č. 10 vo
výške 282,81 eur od 29.12.2016, splátky č. 11 vo výške 282,81 eur od 29.1.2016, splátky č. 12 vo výške
282,81 eur od 28.2.2016.

9. Žalovaní sa zaviazali žalobcovi zaplatiť celkovo 13 574,88 eur, ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatili
žalobcovi celkovo 2 329,67 eur, dlžná suma predstavuje 11 245,21 eur. Do omeškania sa dostali s
úhradou splátok úveru č. 8 až č. 12, preto listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovaným, že sú v
omeškaní s úhradou splátok. Súčasne im oznámil, že dňa 17.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok
stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

10. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd nasledovne právne posúdil:11. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
12. Podľa § 1 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku

1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa § 261 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, táto časť zákona upravuje
záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti,

že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

16. Podľa § 502 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

17. Podľa § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne
s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a
obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

18. Podľa § 544 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
19. Podľa § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky

škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje
zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej
pokuty podľa § 373 a nasl.

20. Podľa § 121 odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú

úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3.
júla 2003).

22. V rozsudku z 24. marca 2006, sp. zn. 1ObdoV/93/2004 (publikovanom v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2008 pod R 8/2008) najvyšší súd vyslovil,
že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového
vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných

vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste
len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká.23. Pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti. Zmluvnú pokutu vo výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného
záväzku nemožno považovať za neprimeranú (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/283/1998

publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 18/1999).
24. V rozsudku z 30. septembra 2008, sp. zn. 2Cdo/172/2007 najvyšší súd dospel k záveru, že z
pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je totiž namieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú
vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú formou určitej sadzby za stanovenú
časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej čiastky by bolo

zrejmemožné(prisúčasnomzohľadnenívšetkýchokolnostídanéhoprípadu)považovaťzaneprimeranú
právom s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou zmluvnej pokuty,
ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní omeškania.
Rovnaké kritérium však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty trojnásobku
zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej pokuty plne
závisí od doby po ktorú dlžník svojou zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť neplní - čím dlhšia

je doba omeškania, tým vyššia je zmluvná pokuta. Inak povedané neprimeranosť zmluvnej pokuty
nemožno usudzovať z jej celkovej výšky ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by
vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlhšie dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by
bol zvýhodňovaný pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), a znamenalo by

to spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť.

25. V uznesení z 30. septembra 2013, sp. zn. 7MCdo/9/2012 najvyšší súd vo vzťahu k zmluvnej
pokute uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k
riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že

pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané
plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti
(funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež
reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.

Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho,
kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody.

26. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy.
Sporné bolo, či je úverová zmluva platná a či sa záväzok z tejto zmluvy týka aj žalovaného v 2. rade.

Sporná bola aj suma zmluvnej pokuty a výška úrokov z poskytnutého úveru.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere bola medzi stranami
uzatvorená platne, z právnych predpisov explicitne nevyplýva, že by výška úroku musela byť uvedená
v percentuálnej sadzbe, žalobca si odplatu za poskytnutie úveru neuplatnil. Výšku zmluvnej pokuty si

strany v zmluve dohodli tak, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený
požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, teda
nie len zo sumy istiny. Žalovaný v 2. rade svojím vlastnoručným podpisom potvrdil, že ako spoludlžník
pristupuje k záväzku žalovaného v 1. rade, tvrdenie o tom, že mu význam jeho podpisu nebol vysvetlený
neobstojí, nakoľko táto skutočnosť vyplýva priamo z textu zmluvy. Opačný záver súdu by bol v rozpore so

zásadou proporcionality a teóriou legitímnych očakávaní. Význam zmluvného ustanovenia o pristúpení
konateľa obchodnej spoločnosti ako fyzickej osoby k záväzku zo zmluvy o úvere (pri zmenkových
záväzkoch ako aval) spočíva v prevencii voči úverovým podvodom.

28. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že zmluva o úvere bola medzi stranami uzatvorená platne,

finančné prostriedky boli pripísané na účet žalovaného v 1. rade, pričom k záväzku pristúpil žalovaný v
2. rade, žalovaní zmluvu o úvere porušili a dlžnú sumu nevrátili. Súd preto žalobe žalobcu vyhovel, a
zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 11 245,21 eur.

29. Nakoľko boli žalovaní v omeškaní s úhradou splátky č. 2 vo výške 282,81 eur od 29.4.2016 do

10.5.2016, splátky č. 3 vo výške 282,81 eur od 29.5.2016 do 30.5.2016, splátky č. 5 vo výške 282,81
eur od 29.7.2016 do 16.8.2016, splátky č. 6 vo výške 282,81 eur od 29.8.2016 do 7.9.2016, splátky č.
7 vo výške 282,81 eur od 29.9.2016 do 2.12.2016, splátky č. 8 vo výške 200,00 eur od 29.10.2016 do
13.1.2017, vo výške 50,00 eur od 29.10.2016 do 13.4.2017, vo výške 32,81 eur od 29.10.2016, splátky č.9 vo výške 282,81 eur od 29.11.2016, splátky č. 10 vo výške 282,81 eur od 29.12.2016, splátky č. 11 vo
výške 282,81 eur od 29.1.2016, splátky č. 12 vo výške 282,81 eur od 28.2.2016, sumy 10 081,16 eur od
17.3.2017, súd priznal žalobcovi v zmysle jeho návrhu aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy

282,81 eur od 29.4.2016 do 10.5.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.5.2016 do 30.5.2016, zo sumy 282,81
eur od 29.7.2016 do 16.8.2016, zo sumy 282,81 eur od 29.8.2016 do 7.9.2016, zo sumy 282,81 eur od
29.9.2016 do 2.12.2016, zo sumy 200 eur od 29.10.2016 do 13.1.2017, zo sumy 50 eur od 29.10.2016
do 13.4.2017, zo sumy 32,81 eur od 29.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.11.2016 do
zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 29.1.2017 do

zaplatenia, zo sumy 282,81 eur od 28.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 10.081,16 eur od 20.3.2017 do
zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút presiahne čiastku
13.574,88 eur sú žalobcovi povinní zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8% ročne až do zaplatenia s tým,
že v rozsahu plnenia jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého zo žalovaných.
Ku dňu vyhlásenia rozsudku suma zmluvných pokút predstavuje spolu 10 080,76 eur.

30. Podľa § 369 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak výška úrokov z omeškania

nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

32. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

33. Strany si v zmluve dohodli aj úrok z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa nasledujúceho po dni, v

ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne sumu 13 574,88 eur, preto súd žalobcovi priznal aj tento nárok.

34. Žalobca ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému nahradiť aj náklady spojené s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky za pokus o zmier, pričom výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej pomoci a režijného paušálu. S poukazom na znenie § 13a odsek 1 písmeno

d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb,
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, sa tento úkon uplatňuje v rámci nároku na náhradu
trov konania a ich vyčíslenia, preto sa súd bude týmto nárokom zaoberať v rámci rozhodovania o výške
trov konania.

35. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni, nakoľko si strany splátky nedohodli.

36. Podľa § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich

náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľa v tom, že ide o sporovú vec, v ktorej si žalobca uplatnil svoje práv o tzv. formulárovou žalobou,
ktorá sa používa na neurčitý počet prípadov, pričom rozdiel je len v označení žalovaného a výške dlžnej
sumy, dokonca aj samotná zmluva o úvere je formulárom, navyše právne posúdenie veci nie je náročné.

39. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 255 odsek 1 CSP v spojení s §
257 CSP a výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
vo výške 50%.40. Podľa § 262 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 odsek 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 3. decembra 2019