Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205447
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8819205447.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobkyne: W. R., M..

XX. XX. XXXX, Q. F. XXX/XX, XXX XX F. M. A., zastúpenej: Advokátska kancelária-JUDr. Stanislav
Kaščák, s. r. o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47245034 proti žalovanému:
L. R., M.. XX. XX. XXXX, Q. F. XXX/XX, XXX XX F. M. A., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - dom s. č. 755,
postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný
na LV č. 1762, k. ú. Čemerné a v y p o r i a d a v aho tak, že nehnuteľnosť - dom s. č. 755, postavený

na parcele C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č.
1762, k. ú. Čemerné p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 38.455,23 eur, ako náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške

ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 07. 2019 domáhala, aby súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti: dom súpisné číslo XXX, postavený
na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č.
XXXX, kat. úz. Č. a zrušené spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX,
postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX, kat. úz. Č. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňu aby zaviazal zaplatiť
žalovanému sumu 33.921,39 eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a to v týchto splátkach:

sumu 15.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, sumu 10.000,- eur do 31. 12. 2020 a sumu
8.921,39 eur do 31. 12. 2021 a taktiež aby jej priznal náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia. Za trvania manželstva do svojho
bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli jednu nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na
parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č.
XXXX, kat. úz. Č.. Spoluvlastníctvo vzniklo len k stavbe samotnej, pozemky pod stavbou a priľahlé

pozemky sú vo výlučnom vlastníctve iba žalobkyne, a sú zapísané aj na inom LV č. XXXX, kat. úz.
Č.. Na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č. (pre stavbu) sú obaja (žalobkyňa spolu so žalovaným)
zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti. V zmysle Občianskeho zákonníka došlo k
zmene formy spoluvlastníctva - z bezpodielového spoluvlastníctva na podielové spoluvlastníctvo. K tejtozmene došlo z dôvodu že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 13. 05. 2013, č. k. 8P/71/2013-54, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.
07. 2013. Znamená to, že od 17. 07. 2013 uplynula doba vyše 6 rokov. Žalobkyňa zaslala žalovanému,

cestou povereného právneho zástupcu, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, a to listom zo dňa 26. 04. 2019. Žalovaný listom zo dňa 19. 05. 2019 oznámil
zástupcovi žalobkyne, že s návrhom dohody nesúhlasí. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka
súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre

možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov. Žalobkyňa zabezpečila ocenenie predmetu vyporiadania - rodinného domu
súpisné číslo XXX. Podľa znaleckého posudku znalca I.. L. G., č. 159/2018 zo dňa 29. 09. 2018 je
hodnota rodinného domu 75.608,13 eur. Okrem samotnej hodnoty rodinného domu je potrebné, v

rámci širšieho vyporiadania, zohľadniť aj náklady na udržiavanie (na zachovanie hodnoty) tohto domu,
ktoré uhrádzala za poslednú dobu výlučne sama žalobkyňa (zo svojich výlučných peňazí). V priebehu
posledných 3 rokov (2016, 2017 a 2018) sama takto zaplatila 7.762,23 eur. Polovica z tejto sumy - teda
suma 3.882,61 eur - bola vynaložená teda aj za žalovaného (ako podielového spoluvlastníka). Preto
pri ďalšom výpočte, je potrebné túto sumu 3.882,61 eur, odpočítať od hodnoty podielu žalovaného.

Takto bude vyporiadaný nárok v rámci širšieho vyporiadania medzi účastníkmi konania - a to za náklady
vynaložené žalobkyňou (za roky 2016, 2017 a 2018). Týmto žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému nárok
na zaplatenie podielu žalovaného na nákladoch na nehnuteľnosť vo výške 3.882,61 eur. V konečnom
dôsledku, po uplatnení majetkových nárokov žalobkyne v rámci širšieho vyporiadania, preto žalobkyňa
navrhuje, aby rozsudkom súdu bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, s tým

že žalovanému bude vyplatená suma 33.921,39 eur za jeho spoluvlastnícky podiel so započítaním jeho
podielu na nákladoch na spoločnú nehnuteľnosť. Keďže žalobkyňa takúto sumu nemá teraz k dispozícii,
preto navrhuje jej úhradu žalovanému v postupných splátkach, a to: sumu 15.000,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, sumu 10.000,- eur do 31. 12. 2020 a sumu 8.921,39 eur do 31. 12. 2021.
Žalobkyňa navrhuje, aby súd jej (za použitia § 217 ods. 2 CSP) povolil zaplatenie peňažného plnenia

pre žalovaného v splátkach.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci pojednával dňa 16. 06. 2020, kde žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom

rozsahu. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí so žalobou a navrhuje nehnuteľnosť rozdeliť. Následne súd
vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá uviedla, že manžela chce vyplatiť z domu, lebo sú
problémy so spolužitím v jednom dome a keď od neho pýtala, že potrebuje uhradiť plyn, elektrinu, že
inkaso je potrebné platiť stále, taktiež nejakú údržbu domu stále urobiť, pričom o údržbe sa ani nebavia,
ale ohľadom plynu a elektriny jej povedal častokrát, že dom je jeho, on je doma, on tu nemusí nič platiť.

To bolo aj keď povedala, že potrebujú urobiť prípojku vody aj kanalizáciu, lebo mali problémy s upchatým
odpadom, dvakrát do roka, niekedy raz, musela volať službu, ktorá čistí odpady a vyváža žumpu čo tiež
boli značné náklady, tak povedal, že jeho sa to netýka. Čiže, už nepamätá ani koľko rokov neprispieval
a takto ďalej sa to nedá. Ona sama podniká, dcéra ešte študuje, takže nedá sa to takto ťahať. A on
povedal, že ona má odísť z domu a on dom predá. Tak jej povedal, tak preto to riešila aj tým znaleckým

posudkom. V dome býva ona, dcéra je na internáte, ale cez víkendy chodí domov a najmladší syn teraz
robí z domu, nevie dokedy bude a dvaja starší sú už mimo. Ten mladší syn čo je teraz doma, tak jej dal
aj na bývanie za tie 3 mesiace zaplatil, aj deti fungujú na tom, že potrebuje tie peniaze, takže deti vedia,
že treba prispieť. Na otázku súdu, či sa žalovaný podieľa na úhrade bežných poplatkov, inkaso a pod.,
uviedla, že odkedy je doma - vrátil sa v septembri, tak jej prispel na elektrinu 300,- eur, to je všetko. No

predtým to bolo tiež keď sa vrátil domov, v roku 2013 tak do roku toho 2018 dal 400,- eur na elektriku a
raz 150,- eur nedoplatok zaplatil, to bolo všetko. Na otázku súdu, či sa dá nehnuteľnosť reálne rozdeliť,
uviedla, že nedá, lebo to sú tie posunuté podlažia a dole sú pivnice a garáž a hore sú nedokončené izby,
tam nie sú ani potery, nič, len základný betón a na ňom koberec. Keď vojdete do domu, vojdete dospodu
do garáže a do pivnice, to je jedna časť cez tú pivnicu vyjdete do obytnej miestnosti na to podlažie,

na prízemie, to sú vchodové dvere a balkónové dvere a dosť tých vchodov, nedá sa. Nevie, možnože
stavbár povie úplne iné, ale ona si myslí, že sa to nedá, lebo jeden bude buď podriadený, že bude bývať
v pivnici a ďalší by mal to vrchné poschodie, to fakticky je neužívateľné tak že by sa dalo užívať. Na
otázku súdu, aby špecifikovala sumu 7.762,23 eur, tie náklady, ktoré investovala do nehnuteľnosti, zčoho pozostávajú, kedy boli zaplatené, uviedla, že od roku 2016 od apríla do roku 2018. To boli náklady
na elektrinu, plyn, na vývoz kanalizácie, žumpa čo bola, daň z nehnuteľnosti čo platila, potom výmena
kotla, ktorá bola nutná, lebo to bol kotol 20 ročný, ktorý bol doslova žráč na plyn, náklady boli vyššie

zhruba o 800,- eur na plyn, keď platila. Sú to náklady za chod domácnosti. Ten kotol je taká najväčšia
investícia čo bola. Na otázku súdu, či sa rozprávala so žalovaným o výmene, či to bola dohoda, uviedla,
že nie, lebo on má stále názor, že aj čo je staré je dobré. Lenže ona platila za plyn 188,- eur mesačne,
čo je dosť vysoká čiastka. Nakoniec to riešila takto, vymenila kotol v roku 2017 a odvtedy platí za plyn
mesačne 107, 110, 115,- eur maximálne, čiže to je vidno že tá úspora je tam. A už je to kotol, ktorý

zohrieva aj vodu, aj plyn, čiže je tam tá úspora jednoznačne.

5.Následnebolvykonanývýsluchžalovaného,ktorýuviedol,žežalobkynivždypomáhal,zjejpodnikania
nemal žiadne príjmy, vždy sa staral. Doma fungujú tak, že sa neozývajú, perie si ručne, ešte aj žehličku
čo opravil mu zobrala. Peniaze, dáva žalobkyni po 100,- eur každý mesiac, 200,- eur platí dcére výživné,
cez 210,- eur platí synovi za motorku čo mu dal, to je 500,- eur z dôchodku. Potrebuje aj jesť dačo.

Čiže nemá momentálne na to. Mal teraz náklady, bolo treba mu dať auto urobiť, STK-čka a tak ďalej,
pneumatiky. Sú to také náklady. Čo sa týka toho kotla, ten nebolo treba prerábať ešte a keď už prerábať,
tak bolo treba ho dať inde, nie tam kde je osadený teraz, on ho chcel dať do práčovne. Keď prišiel,
ešte robil v Bukóze, prišiel domov z Bukózy a toto všetko rozhárané, začali tam majstrovia robiť, do
dnes to nie je dokončené. Nevie za akú sumu si tam oni určili, podľa čoho. Na otázku súdu, či sa dá

nehnuteľnosť rozdeliť, uviedol, že kuchyňa je tam iba jedna, v pivnici je tam sporák a je tam pivničné
bývanie, je to na domáce práce, proste pivnica. Garáž momentálne je zaprataná. Na otázku súdu, či sa
podieľa na poplatkoch ohľadom bývania v dome, uviedol, že 100,- eur dáva žalobkyni. Necháva lístok
na stole, tam napíše výživné 180,- eur a 100,- eur pre domácnosť. Peniaze zoberú, ale nie sú schopné
mu to podpísať. Teraz najnovšie posiela cez banking. Na domácnosť nechával na stolíku, aj výživné

nechával, aj toto má odfotené na mobile. Ináč to preukázať nevie, lebo podpísať mu odmietli. A myslí,
že on elektriky nespáli za 100,- eur, ani za plyn, má priškrtený radiátor, dakedy vôbec ho nepúšťa, aj
práčka stále je odpojená. Na šporáku nevarí, akurát keď si urobí čaj sem tam dakedy, stravuje sa mimo.
Na otázku súdu, či má námietky k znaleckému posudku, uviedol, že s takou cenou domu nesúhlasí. Je
to strašne podhodnotený dom. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či by súhlasil s takým riešením,

aby mu žalobkyňa zabezpečila byt do výlučného vlastníctva, prípadne na náradie, zabezpečila napr.
nájom nejakej garáže uviedol, že s cenou domu nesúhlasí. Do bytovky sa mu nechce ísť, ale vyzerá to
tak, že asi bude musieť, takto sa žiť nedá.

6. Po vysvetlení zo strany súdu ohľadom reálneho rozdelenia nehnuteľnosti obe strany sporu zhodne

potvrdzujú, že nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nie je dobre možné reálne rozdeliť.

7. Z podania zo dňa 11. 08. 2020 vyplývajú úhrady žalobkyne VVS, a. s. za vývoz žúmp, Innogy
Slovensko, s. r. o., platby SIPO a úhrady RWE Gas a faktúra za dodanie kotla na sumu 2.295,60 eur.
Žalovaný sa k podaniu žalobkyne nevyjadril a nerozporoval ho.

8. Zo znaleckého posudku I.. F. Š. č. 14/2021 zo dňa 30. 10. 2021 vyplýva, že cena rodinného domu,
ktorý je predmetom konania, je 76.910,46 eur.

9. Následne sa podaním zo dňa 06. 12. 2021 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že k doručenému

znaleckému posudku nemá žiadne výhrady. Nežiada ani jeho doplnenie, ani vysvetlenie. Zo záveru
znaleckého posudku vyplýva, že stavba - rodinný dom súpis. č. XXX, teda nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom tohto konania, je znalkyňou ocenená na sumu 76.910,46 eur. Polovica z tejto sumy (teda
hodnota polovičného spoluvlastníckeho podielu) činí 38.455,23 eur. Žalobkyňa v prebiehajúcom konaní
stále je v pozícii, že musí bývať so žalovaným v jednej nehnuteľnosti, ľudovo povedané „pod jednou

strechou“, a to aj s deťmi oboch účastníkov konania (toho času už dospelé osoby). Spolužitie so
žalovaným v tomto režime sa stalo pre žalobkyňu prakticky neznesiteľným, kvôli prejavom žalovaného a
jeho dlhotrvajúcemu správaniu. Žalobkyňa preto si plne uvedomuje, že ak by pokračovalo toto konanie
a žalobkyňa by naďalej žiadala ten rozsah práv, ako v pôvodnej žalobe, tak by toto konanie nevyhnutne
muselo pokračovať a dokazovanie by sa malo zamerať na preukázanie majetkových nárokov žalobkyne,

uplatnených v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Žalobkyňa zatiaľ vo svojom návrhu uplatňuje sumu
3.882,61 eur, ktorú navrhuje odpočítať od hodnoty podielu žalovaného. Takto žalobkyňa uplatňuje nárok
v rámci širšieho vyporiadania medzi účastníkmi konania - a to za náklady vynaložené žalobkyňou (za
roky 2016, 2017 a 2018). Žalobkyňa momentálne uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie podielužalovaného na nákladoch na nehnuteľnosť vo výške 3.882,61 eur. Žalobkyňa sa však rozhodla, že ďalej
nebude už uplatňovať tento nárok v rámci širšieho vyporiadania, nakoľko stav jej žitia (kvality žitia)
považuje za dôležitejší ako nárok na peňažné vyrovnanie. Žalobkyňa už psychicky nevládze pokračovať

vtomtokonaní,pretosarozhodlahľadaťčonajrýchlejšieukončenietohtokonania.Žalobkyňapretomení
svoj žalobný návrh a požaduje už len to, aby do jej vlastníctva bola prikázaná spoločná nehnuteľnosť a
ona zaplatí žalovanému na vyrovnanie za jeho podiel presnú polovicu hodnoty nehnuteľnosti, ako bola
určená naposledy predloženým znaleckým posudkom č. 14/2021, teda sumu 38.455,23 eur v jednej
platbe, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa v zmysle §

139 a nasl. CSP žiada, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu a navrhuje, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele
C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz.
Č. a zrušené spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na
parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX,
kat. úz. Č. prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu

38.455,23 eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
a taktiež si uplatňuje trovy konania.

10. Na pojednávaní dňa 08. 04. 2022 súd pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom znení: „Súd z r u š
u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - dom s. č. XXX, postavený

na parcele C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č.
XXXX, k. ú. Č. a v y p o r i a d a v a ho tak, že nehnuteľnosť - dom s. č. XXX, postavený na parcele
C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX,
k. ú. Čemerné p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je p o v i n n á
zaplatiť žalovanému sumu 38.455,23 eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a to do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho
zastupovania na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

11. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že on sa z domu nechce sťahovať. Tento dom postavil
vlastnými rukami a nepôjde teraz niekde do bytovky. Na otázku súdu, či žalovaný má záujem o celú

nehnuteľnosť a či vyplatí žalobkyňu uvádza, dobre, zoberiem si úver a ju vyplatím.

12. Na otázku súdu prečo by mal súd vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že rodinný dom prikáže
do vlastníctva žalobkyne, právny zástupca žalobkyne uviedol, že od začiatku tohto konania od roku 2019
sa žalovaný dnes prvýkrát vyjadril v tom zmysle, že no, dobre, tak ja si vezmem úver a ju vyplatím,

pričom vôbec nie je zrejmé, či táto možnosť je reálna. Je to len jeho momentálny nápad na dnešnom
pojednávaní 08. 04. 2022 po troch rokoch vedenia tohto súdneho konania. Považuje ho len za účelové
tvrdenie, ktoré nie je reálne. Súd predsa nemôže brať do úvahy a nemal byť rozhodovať podľa návrhov
účastníkov, ktoré vôbec nie sú reálne a nie sú nijako opodstatnené. Žalobkyňa nevie, či by mu banka
poskytla úver, nepredložil žiadnu listinu a za týmto účelom zase odročovať toto pojednávanie, aby on

teraz hľadal banky, či mu dajú úver, je nezmyselné, je to v rozpore so zásadou hospodárnosti vedenia
súdneho konania. Naopak žalobkyňa po celý čas tvrdila, že chce to takto spraviť, zúčastňovala sa
konania. V tejto nehnuteľnosti býva nielen ona, ale bývajú tam aj dospelé deti účastníkov konania, dcéra
aj syn. To znamená, že aj pre ich účely, ktoré tieto deti sú v lepšom príbuzenskom vzťahu so svojou
matkou, majú tam zriadený trvalý pobyt, v tejto nehnuteľnosti majú zriadené svoje bývanie, a preto aj

s ohľadom na celkovú rodinu účastníkov konania, je určite účelné, aby túto nehnuteľnosť súd prikázal
do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá má aj reálne prostriedky nato, aby naozaj aj reálne splnila
rozhodnutie súdu. Nie je predsa možné, aby súd rozhodol tak, žeby táto skutočnosť mala byť predmetom
ďalších konaní. V prípade, ak by bol prikázaný dom do vlastníctva žalovaného a on by nemal reálne
odkiaľ vyplatiť túto sumu, tak by to znamenalo, že súd by voviedol rovno žalovaného do exekučného

konania, kedy by nemohol splniť to k čomu by bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu. To je ďalší
dôvod, ktorý bráni tomu, aby súd rozhodol tak, žeby túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva
pána žalovaného. Navyše predmetom tohto konania zo začiatku boli aj nároky zo strany žalobkyne,
ktorá uplatňovala pomernú časť pri vyporiadaní, pri širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
uplatňovala pomernú časť nákladov, ktoré ona sama, výlučne z vlastných prostriedkov investovala do

opravy, do úprav, do údržby, do všetkého. Znamená to, že preukázala vzťah ku nehnuteľnosti. Dlhodobo
sa o ňu stará. Žalovaný napriek tomu, že už máme tretí rok tohto konania, nepredložil žiadne dôkazy
o tom, žeby aj on rovnako sa o túto nehnuteľnosť zaujímal. A práve aj z týchto dôvodov považuje jeho
dnešné vyjadrenie len za slovo, že no dobre, tak ja teda si vezmem úver. Keďže je to len slovo, ktorénemá oporu v žiadnom reálnom dokázanom skutku, v žiadnej reálnej dokázanej skutočnosti a naopak
žalobkyňa už preukázala v tomto súdnom konaní svoju starostlivosť o nehnuteľnosť, preto sa prihovára
zato, aby súd keď si má vybrať, že komu z tých dvoch spoluvlastníkov nehnuteľnosť prikáže, aby to

bola práve žalobkyňa, ktorá sa o toto reálne uchádza. V priebehu celého konania predkladá dôkazy a
konštantne svoje tvrdenia nemení.

13. Na otázku súdu, prečo by mal súd vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že rodinný dom prikáže
do vlastníctva žalovanému, uviedol, že nevie, čo má k tomu povedať, ako povedal, on s tým nesúhlasí,

on z domu nepôjde preč. On postavil dom pre seba i pre rodinu. A keď ona chce, nech ide preč ona.
On sa rozvádzal nechcel. Chcela sa rozviesť, nech si zbalí švestky a môže ísť. Viac nemá k tomu. A za
takú cenu ako odhadli dom, on nemieni dať takú.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä návrhom na
uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 26. 04. 2019, odpoveďou

žalovaného na návrh zo dňa 19. 05. 2019, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdeniami o platbách
žalobkyne, Znaleckým posudkom I.. F. Š. č. 14/2021 zo dňa 30. 10. 2021, vyjadreniami žalobkyne a
žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia. Za trvania manželstva do svojho bezpodielového

spoluvlastníctva nadobudli jednu nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN
č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz.
Č.. Spoluvlastníctvo vzniklo len k stavbe samotnej, pozemky pod stavbou a priľahlé pozemky sú vo
výlučnom vlastníctve iba žalobkyne, a sú zapísané aj na inom LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Na liste vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. Č. (pre stavbu) sú obaja (žalobkyňa spolu s o žalovaným) zapísaní ako bezpodieloví

spoluvlastníci nehnuteľnosti. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 13. 05. 2013, č. k. 8P/71/2013-54, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.
07. 2013. Od 17. 07. 2013 uplynula doba viac ako 3 roky. V zmysle Občianskeho zákonníka došlo
k zmene formy spoluvlastníctva - z bezpodielového spoluvlastníctva na podielové spoluvlastníctvo,
pričom podiely spoluvlastníkov sú rovnaké, t. j. 1. Žalobkyňa zaslala žalovanému, cestou povereného

právneho zástupcu, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a
to listom zo dňa 26. 04. 2019. Žalovaný listom zo dňa 19. 05. 2019 oznámil zástupcovi žalobkyne, že s
návrhomdohodynesúhlasí.Žalobkyňapredloženímdokladovpreukázalaúhradysúvisiacesvyužívaním
nehnuteľnosti v rokoch 2016 - 2019.

16. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

17. Podľa § 137 ods. 1, 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

18. Podľa § 141, ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

19. Podľa § 142, ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Podľa § 148, ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

21. Podľa § 149, ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva prepotrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

22. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

25. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci
niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné

využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po
jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú
závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo
vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec

prikázaná, záleží na úvahe súdu. Dovolací súd môže úvahy prvostupňového alebo odvolacieho súdu
spochybniť len ak sú zjavne neprimerané. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na
zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka

voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy
komplexne celý široký súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo
vymenovanými v tomto ustanovení zákona (porovnaj R 37/2012).

26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Strany sporu

nadobudli za trvania manželstva do svojho bezpodielového spoluvlastníctva jednu nehnuteľnosť: dom
súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere
172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 05. 2013, č. k. 8P/71/2013-54, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 17. 07. 2013. Od 17. 07. 2013 uplynula doba viac ako 3 roky. V zmysle

Občianskeho zákonníka došlo k zmene formy spoluvlastníctva - z bezpodielového spoluvlastníctva
na podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely spoluvlastníkov sú rovnaké, t. j. 1. Žalobkyňa splnila
formálne predpoklady, keďže potom ako s podielovým spoluvlastníkom (žalovaným) nedošlo k dohode,
podala návrh na súd. Keďže podieloví spoluvlastníci boli dvaja (žalobca a žalovaný), bola splnená
aj podmienka, že stranami sporu musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je taktiež viazaný návrhom na

zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, a
teda môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom. Keďže žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno
nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, súd spoluvlastníctvo zrušil.

27. Následne bolo potrebné spoluvlastníctvo vyporiadať. Pri vyporiadaní súd musí prihliadnuť na veľkosť

podielov a účelné využitie veci. Prvý spôsob, ktorý pripadá podľa Občianskeho zákonníka do úvahy je
reálna deľba nehnuteľnosti, ktorá však musí byť dobre možná. Na pojednávaní dňa 16. 06. 2020 obe
strany sporu zhodne potvrdili, že nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nie je dobre možné reálne
rozdeliť. Súd teda dospel k záveru, že v tomto prípade rozdelenie veci nie je dobre možné.

28. Následne súd pristúpil k ďalšiemu kroku - prikázanie jednému zo spoluvlastníkov. Ak totiž nie
je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Keďže o nehnuteľnosť mali záujem obajaspoluvlastníci, súd musel s ohľadom na všetky okolnosti rozhodnúť ktorému zo spoluvlastníkov
nehnuteľnosť prikáže. Na základe vykonaného dokazovania súd prikázal nehnuteľnosť žalobkyni, keďže
žalobca až na poslednom pojednávaní uviedol, že má záujem o nehnuteľnosť. Do tohto momentu

iba namietal cenu nehnuteľnosti, na čo žalobkyňa zareagovala tak, že navrhla, aby súd ustanovil
znalca na určenie hodnoty nehnuteľnosti, keďže pôvodne predložila vlastný súkromný posudok. Taktiež
žalovaný len všeobecne uvádzal, že on nehnuteľnosť postavil a on z nej neodíde. Počas celého
konania žalovaný nepredložil súdu jediný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a na preukázanie
skutočností, ktoré by odôvodňovali skutočnosť, že nehnuteľnosť by mala byť prikázaná žalovanému.

Zo základných zásad CSP ako aj z jeho ďalších ustanovení vyplýva, že predniesť skutkové tvrdenia
a produkovať k nim dôkazy, ktoré podopierajú žalobou uplatnený nárok, je úlohou žalobkyne. Je
potom na žalovanom, aby účinky tohto procesného útoku odvrátil uplatnením prostriedkov procesnej
obrany, inak sa budú nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu považovať za nesporné (§ 151 ods. 2
CSP). Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky.

Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre
kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení
(§ 150 ods. 1). Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné
vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom
tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia,

že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženia iného skutkového
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany,
ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Žalobkyňa už v návrhu uviedla, že má záujem o predmetnú nehnuteľnosť čo odôvodnila
skutočnosťou, že sama zo svojich výlučných peňazí v priebehu posledných 3 rokov 2016, 2017 a
2018 takto zaplatila 7.762,23 eur na náklady na spoločnú nehnuteľnosť. Svoje tvrdenia o pravidelných
úhradách podložila najmä potvrdeniami o platbách z jej bankového účtu F., J.. P.. Žalobkyňa uznala

3 jednorazové platby žalovaného v sume 850,- eur, pričom po podaní žaloby to bolo len 300,-
eur na elektrinu v septembri 2019, 400,- eur na elektrinu uhradil žalovaný medzi rokmi 2013 až
2018, teda pred podaním žaloby a taktiež v období medzi rokmi 2013 až 2018, uhradil 150,- eur
nedoplatok. Žalovaný svoje tvrdenia, že každý mesiac prispieva na domácnosť v sume 100,- eur ničím
nepreukázal. Súd síce nevykonával dokazovanie ohľadom presnej sumy, ktoré vynaložila žalobkyňa,

nakoľko žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby, na základe ktorej už nepožadovala konkrétnu sumu
od žalovaného v zmysle širšieho vyrovnania a súd tomuto návrhu na zmenu žaloby vyhovel, avšak
z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa pravidelne uhrádzala platby spojené s
užívaním nehnuteľnosti, pričom žalovaný žiadne pravidelné platby z jeho strany nepreukázal. Žalobkyňa
teda preukázala vzťah ku nehnuteľnosti a skutočnosť, že sa o ňu dlhodobo stará. Keďže podiely strán

sporu na nehnuteľnosti sú rovnaké, taktiež nebolo preukázané násilné správanie žalovaného voči
žalobkyni, kritériom pre rozhodnutie komu súd nehnuteľnosť prikáže, bolo účelné využitie veci. V tomto
prípade jednoznačne žalobkyňa preukázala, že nehnuteľnosť účelne využíva, stará sa o ňu a uhrádza
náklady spojené s jej využívaním.

29. Čo sa týka ceny predmetu sporu, tu súd vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom I.. F. Š. č.
14/2021 zo dňa 30. 10. 2021, z ktorého vyplýva že predmetný rodinný dom má hodnotu 76.910,46 eur.
Keďže žalobca okrem tvrdenia, že on nesúhlasí s uvedenou cenou nehnuteľnosti, nijak účinne nepoprel
tento dôkaz, ani nenavrhol iný dôkaz na určenie ceny nehnuteľnosti, súd rozhodol ohľadom ceny tak,
ako to navrhla žalobkyňa a zaviazal ju na vyplatenie sumy, ktorá zodpovedá 1 ceny nehnuteľnosti, t.

j. 38.455,23 eur.

30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31.Vzmysle§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

32. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešný žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.