Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 11, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/117/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010070
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3220010070.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov
JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. januára
2021 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v trestnej veci
obžalovaného

Y. F.,

nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Q. XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/25/2020 zo dňa
25.08.2020 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. F. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., pretože dňa 21.07.2019 asi o 02.15 hod. v obci U. Q. v blízkosti areálu miestneho futbalového
ihriska počas konania po predchádzajúcom vzájomnom slovnom konflikte s poškodeným R. Y., tohto

fyzicky napadol tým spôsobom, že ho rukou zovretou v päsť zozadu udrel do oblasti zadnej časti hlavy, v
dôsledkučohopoškodenýspadolnazem,kdehoopakovanekopoldohornejčastitelavoblastihrudníka,
čím poškodenému spôsobil zranenia a to pomliaždenie hlavy, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu a
pomliaždenie ľavej polovice hrudníka, zlomeninu IX. rebra vľavo v dôsledku čoho bol poškodený R. Y.
obmedzený v bežnom spôsobe života po dobu 4 týždňov, a to tým spôsobom, že nemohol vykonávať
svoje povolanie, žiadnu fyzickú prácu, šport, ani ťažšie práce v domácnosti.

Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na §§ 36
písm. l), n), 37 písm. h), m) a 38 ods. 2 Tr. zák. a za použitia § 54 Tr. zák. k úhrnnému trestu povinnej
práce vo výmere 200 hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená aj povinnosť nahradiť poškodenému R. Y. škodu vo výške

911,70 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne prokurátor odvolanie proti výroku o treste v
neprospech obžalovaného. V jeho písomných dôvodoch uviedol, že pri ukladaní trestov prvotrestaným
páchateľom vystupuje do popredia výchovná zložka trestu pred zložkou represívnou. Avšak v
prípade recidívy trestnej činnosti je nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu

zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade
nasvedčuje o jeho neúcte k záujmom chráneným Trestným zákonom, ako aj k tomu, že predchádzajúcetresty neviedli k jeho prevýchove. V takom prípade musí logicky prichádzať do úvahy uprednostnenie
represívnej zložky trestu. Obžalovaný sa pritom dopustil stíhaného skutku v rámci plynutia skúšobnej
doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. 1T/24/2018 pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. Uloženie úhrnného trestu povinnej práce vo výmere
200 hodín je preto v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák., keďže spáchal úmyselný trestný čin v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol

tak, že obžalovanému uloží podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. h), m),
38 ods. 2 Tr. zák. a 41 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, avšak
pri splnení všetkých zákonných podmienok (§§ 34 ods. 7, 66 ods. 3 a 293 ods. 5 Tr. por.), tam prítomný

prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku (o treste) rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k takému záveru, že odvolanie

prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstata odvolania prokurátora spočívala v tom, že uloženie trestu povinnej práce je v rozpore s

ustanovením § 49 ods. 2 Tr. zák., pretože obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia

Odvolací súd tento právny názor prokurátora nepovažuje za správny. Je pravdou, že ustanovenie
§ 49 ods. 2 Tr. zák. stanovuje zákaz podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ak je

trest ukladaný pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobných dobách (podmienečné odsúdenie,
podmienečné prepustenie). Súčasne z tohto ustanovenia ale nevyplýva aj zákaz uloženia iného
alternatívneho trestu. Preto ani skutočnosť, že pri ukladaní trestu má byť zohľadnené ustanovenie
§ 49 ods. 2 Tr. zák. nezbavuje súdy povinnosti pri ukladaní trestov vychádzať zo všetkých zásad
ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák. I keď z ustálenej súdnej praxe vyplýva,

že súdy v takýchto prípadoch spravidla ukladajú tresty odňatia slobody ako nepodmienečné, avšak
v odôvodnených prípadoch môžu postupovať aj inak, ak dospejú k záveru, že zásadám ukladania
trestov bude zodpovedať v konkrétnom prípade aj miernejší alternatívny trest. Rovnako postupoval v
prejednávanom prípade aj súd prvého stupňa.

Súd prvého stupňa odôvodnil uloženie trestu povinnej práce obžalovanému tým, že prihliadol na
vyvážený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného (podľa názoru odvolacieho
súdu správne, pričom prokurátor toto ani v odvolaní nenamietal) s tým, že v súlade s ustanovením
§ 41 ods. 1 Tr. zák. stanovil základnú trestnú sadzbu pre najprísnejší trestný čin - prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. z pohľadu dolnej hranice trestnej sadzby na 6 mesiacov z dôvodu vyššej

dolnej hranice trestnej sadzby pri menej prísnom trestnom čine - prečine ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák. Trestná sadzba trestu odňatia slobody teda bola u obžalovaného 6 mesiacov až 3
roky (horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.
zák.). Súd prvého stupňa potom na základe hodnotenia okolností prípadu a vykonaného dokazovania
k osobe obžalovaného mal za vhodnejšie na dosiahnutie účelu trestu ukladať mu alternatívny trest

povinnej práce, s uložením ktorého obžalovaný prejavil súhlas. V rámci hodnotenia okolností prípadu
súdprvéhostupňazohľadnilto,žeiniciátoromkonfliktunebolvýlučneobžalovaný,alevznačnejmieresa
na vzniku konfliktu podieľal i poškodený. Poznatky k obžalovanému naznačovali, že agresívne konanie
nie je bežným znakom jeho správania. Obžalovaný si tiež uvedomuje v plnej miere dôsledky svojhokonania,kjehospáchaniusaodpočiatkutrestnéhostíhaniapriznával,oľutovalho,snažilsaospravedlniť
poškodenému a vyjadril vôľu nahradiť poškodenému škodu.

Súd prvého stupňa tiež prihliadal na prípadné následky na blízke osoby obžalovaného, ak by mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a to v podobe existenčných problémov jeho družky
a jej dcéry, ktoré sú v značnej miere odkázané na jeho finančnú pomoc. Obžalovaný je totiž riadne
zamestnaný a v prípade uloženia alternatívneho trestu by bol schopný aj priebežne hradiť poškodenému
spôsobenú škodu.

Odvolací súd ďalej uvádza, že aj zásada ukladania trestov uvedená v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák. je
legislatívne upravená tak, aby súdy zvažovali, či uložením alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody
(ktorý v tomto prípade musí byť nepodmienečný) nebude zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a
osoby blízke páchateľovi. Táto zásada „nechráni“ páchateľa pred určitým trestom, ale smeruje k tomu,
aby súd zohľadnil aj možné záujmy a najmä potreby - v prejednávanom prípade najmä jeho družky a jej

dcéry. To platí o to viac, ak inak páchateľ riadne pracuje a stará sa o rodinu, čo je prípad obžalovaného.

Napokon z pohľadu možností prevýchovy obžalovaného nemožno prehliadnuť jeho prístup k trestnému
stíhaniu, keď už pri podaní vysvetlenia (v čase, keď sa viedlo ešte len priestupkové konanie) sa priznal
k fyzickému napadnutiu poškodeného, pričom i v procesnom postavení svedka v trestnom konaní sa k

spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. Obžalovaný tak výraznou
mierou napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Orgány činné v trestnom konaní následne
vo veci zadovážili len minimum dôkazov. Takýto prístup potvrdil obžalovaný aj vyhlásením o vine na
hlavnom pojednávaní.

Vyššie uvedené úvahy potom viedli odvolací súd k záveru, že bolo možné odchýliť sa od inak ustálenej
súdnejpraxe,naktoromzávereničnemeníto,žeobžalovanýspáchalaždvaúmyselnétrestnéčiny.Túto
skutočnosť súd prvého stupňa zohľadnil vo výmere uloženého trestu povinnej práce v hornej polovici
zákonom stanoveného rozpätia (40 až 300 hodín).

S uložením trestu povinnej práce obžalovaný v konaní výslovne súhlasil, pričom nie je dlhodobo
práceneschopný alebo invalidný, t.j. nemá žiadne (najmä zdravotné) obmedzenia brániace mu v jeho
výkone.

Vo vzťahu k podmienečnému odsúdeniu obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica

sp. zn. 1T/24/2018 zo dňa 26.02.2018 vzal odvolací súd v prospech obžalovaného do úvahy aj
skutočnosť, že od 01.08.2019 by jeho konanie bolo posudzované už miernejšie vzhľadom na zmenu
Trestného zákona v prípade trestného činu krádeže spáchaného vlámaním. Uznaný vinným bol pre
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr.
zák., pričom v súčasnosti už by jeho konanie bolo posudzované len ako o pokračovací prečin krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. s miernejšou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody.

Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v otázke
uloženého trestu obžalovanému, ktorý považuje za zákonný, spravodlivý a schopný splniť svoj účel v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.